Cestovné náhrady a stravovanie fyzických osôb – „dohodárov“

Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „dohodár“), a to v prípade, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce – § 226 Zákonníka práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti – § 228a Zákonníka práce, dohoda o brigádnickej práci študentov – § 227 a § 228 Zákonníka práce).

Pracovnoprávne nároky a povinnosti zamestnávateľa voči dohodárom upravuje deviata časť Zákonníka práce. V tejto súvislosti treba upozorniť na to, že na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nevzťahujú všetky ustanovenia Zákonníka práce, a to aj napriek tomu, že dohodár sa považuje podľa § 11 Zákonníka práce za zamestnanca.

Podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú iba ustanovenia prvej časti (všeobecné ustanovenia), § 85 ods. 1 a 2 (definícia pracovného času a doby odpočinku), § 90 ods. 10 (určenie času potrebného na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa započítava do pracovného času), § 91 až § 95 (prestávky v práci, nepretržitý denný odpočinok, nepretržitý odpočinok v týždni, dni pracovného pokoja, začiatok dňa pracovného pokoja na pracoviskách s nočnými zmenami), § 98 (nočná práca), § 119 ods. 1 (minimálna mzda) a šiestej časti (ochrana práce); odsek 2 ďalej spresňuje pre tieto fyzické osoby ďalšie pracovnoprávne skutočnosti [pracovný čas, zákaz pracovnej pohotovosti a práce nadčas, prekážky zamestnanca uvedené v § 141 ods. 1 a 2 písm. a) až g), ktoré zasiahli do času výkonu práce].

Upozorňujeme na to, že od 1. júla 2014 sa na dohodára podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce primerane uplatnia aj § 129 až § 132 Zákonníka práce (pozri časť 1.5 a 2.5).

Základné povinnosti zamestnávateľa voči dohodárom sú vymedzené v § 224 ods. 2 Zákonníka práce. Z týchto povinností a ani z vyššie uvedených ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa na dohodárov vzťahujú podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce, nevyplýva pre zamestnávateľa:

• možnosť vyslať dohodára na nevyhnutne potrebné obdobie na pracovnú cestu (§ 57 Zákonníka práce),
• povinnosť poskytovať dohodárom cestovné náhrady (§ 145 ods. 1 Zákonníka práce),
• povinnosť zabezpečiť dohodárom stravovanie (§ 152 Zákonníka práce),
• vykonať jednorazovú zrážku zo mzdy/odmeny vo výške nevyúčtovaného preddavku na cestovné náhrady [§ 131 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce] – právny stav do 30. júna 2014 (pozri časť 1.5),
• uzatvoriť s dohodárom dohodu o zráž­- kach zo mzdy/odmeny (§ 131 ods. 3 Zákonníka práce) – právny do 30. júna 2014 (pozri časť 2.5).

Po splnení podmienok ustanovených v Zákonníku práce a v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) zamestnávateľ však môže aj dohodárom zabezpečiť stravovanie a prispievať na stravovanie [§ 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce] a poskytovať cestovné náhrady [§ 1 ods. 1 písm. c) zákona o cestovných náhradách].

Dohodár sa považuje za zamestnanca na účely týchto základných predpisov:

1. Zákonník práce
   § 11 – zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamest­návateľa závislú prácu. Z uve­deného vyplýva, že aj fyzická osoba činná na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru sa na účely Zákonníka práce považuje za zamestnanca.
2. Zákon o cestovných náhradách
   § 2 ods. 6 – zamestnanec je osoba podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona o cestovných náhradách, to znamená, aj fyzická osoba činná na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak má dohodnuté v konkrétnej dohode poskytovanie cestovných náhrad, sa na účely zákona o cestovných náhradách považuje za zamestnanca.
3. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“)
   • § 5 ods. 1 písm. a) – príjmy zo závislej činnosti sú okrem iného aj príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu,
   • § 5 ods. 2 – príjemca príjmov podľa § 5 ods. 1 sa považuje za zamestnanca na účely zákona o dani z príjmov.

Poznámka redakcie:
§ 223 Zákonníka práce
§ 224 ods. 2 Zákonníka práce

Autor: Ing. Ľuboslava Minková