Dátum publikácie:10. 1. 2014
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z pridanej hodnoty
Právny stav od:1. 1. 2014
Právny stav do:31. 12. 2015
Zákonom č. 360/2013 Z. z. dochádza k novelizácii zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 1. 2014. Novelou zákona sa nadväzuje na Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 schválený vládou SR, zmeny v zákone sú tak súčasťou systematickej legislatívnej podpory boja proti podvodom na dani z pridanej hodnoty.
Okrem zavedenia novej nepeňažnej povinnosti pre platiteľov DPH – kontrolného výkazu ako súčasti podania daňového priznania (samostatný príspevok), sa rozširuje vecná pôsobnosť už existujúcich opatrení a zavádzajú sa ustanovenia, ktorých cieľom je predchádzanie daňovým podvodom a únikom na dani z pridanej hodnoty.
Prehľad nových a zmenených ustanovení zákona o DPH
Zrušenie registrácie združenia
§ 4 ods. 2 a 3, § 85kb ods. 1 a 2 – nové ustanovenie
Dochádza k vypusteniu ustanovení týkajúcich sa povinnej a dobrovoľnej registrácie zdaniteľných osôb na DPH, ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy. Dôvodom vypustenia týchto ustanovení je dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Uvedená smernica upravuje možnosť spoločnej registrácie skupiny, nie združenia, ako tomu bolo v zmysle slovenského zákona o DPH.
Po 1. 1. 2014 sa obrat bude posudzovať u každého jednotlivého účastníka združenia osobitne. Za spoločnú činnosť združenia od 1. 1. 2014 nesmie poverená osoba za združenie vyhotovovať faktúry, podávať daňové priznania a súhrnné výkazy. Každý účastník združenia si bude uvádzať v daňovom priznaní len svoj podiel. Ak napríklad jeden z účastníkov združenia objedná pre spoločnú činnosť združenia službu, uplatní si odpočítanie DPH a príslušným podielom túto službu preúčtuje na ostatných členov združenia s DPH (obstaranie služby podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH).
Poverená osoba na základe prechodného ustanovenia zákona § 85kb podá za združenie daňové priznanie za posledné zdaňovacie obdobie roku 2013 do 25. 1. 2014, súhrnný výkaz za december alebo IV. štvrťrok 2013.
Na základe prechodného ustanovenia § 85kb, žiadosti o registráciu pre daň jednotlivých zúčastnených osôb v združení, podané pred účinnosťou novely zákona o DPH, sa posudzujú, akoby išlo o samostatné žiadosti o dobrovoľnú alebo povinnú registráciu (s ohľadom len na obrat žiadateľa) pre daň týchto jednotlivých zdaniteľných osôb.
Za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne. To znamená, že ak poverená osoba nezaplatí daň uvedenú v daňovom priznaní, daňový úrad ju môže vymáhať (aj exekučne) od hociktorého účastníka združenia.
Poverená osoba podá aj dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že údaje v riadnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobia do konca roka 2013 neboli vykázané správne.
Opravy základu dane vzťahujúce sa k zdaňovacím obdobiam do konca roka 2013, kedy zdaniteľné osoby vykonávali spoločne činnosť, zahrnie do svojho daňového priznania poverená osoba.
Rovnako súhrnný výkaz vrátane dodatočného súhrnného výkazu za príslušné obdobia do konca roka 2013 podáva poverená osoba.
Zákonná registrácia – spresnenie
§ 4 ods. 4
Pri získaní postavenia platiteľa dane zo zákona na základe nadobudnutia podniku alebo nadobudnutia samostatnej organizačnej zložky (kúpa alebo vklad podniku do obchodnej spoločnosti) sa bližšie určuje skutočnosť, ktorou je nadobudnutie podniku alebo nadobudnutie organizačnej zložky.
Fyzická alebo právnická osoba sa stane platiteľom dane len za predpokladu, že v rámci predaja podniku alebo jeho časti, príp. vkladu podniku sa prevádza hmotný a nehmotný majetok. Samotný predaj nehnuteľnosti nie je predajom podniku, resp. jeho časti.
Týmto sa má zabrániť situácii, aby sa postavenie platiteľa dane nadobudlo na základe len umelo vytvorenej schémy (formálny predaj podniku alebo organizačnej zložky bez existencie majetku).
Nadobudnutie postavenia platiteľa dane bude overovať daňový úrad na základe predložených dokladov.
Zo zákona vyplýva povinnosť, aby daňový subjekt okrem oznámenia skutočnosti, na základe ktorej sa mal stať platiteľom dane, predložil aj príslušné doklady osvedčujúce túto skutočnosť (napr. zmluva o predaji podniku, výpis z obchodného registra, zmluva o dodaní stavby). Až následne správca dane vydá osvedčenie o registrácii.
POZNÁMKA
Ak daňový úrad zistí, že nie sú splnené podmienky na registráciu, nevydá osvedčenie, nepridelí IČ DPH a o tejto skutočnosti vydá rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať odvolanie.
Zmena registrácie skupiny v priebehu kalendárneho roka
§ 4b ods. 5
Podľa platného právneho stavu do konca roka 2013 zmenu registrácie skupiny správca dane mohol vykonať najskôr od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka po podaní žiadosti o zmenu registrácie skupiny, ktorá musela byť podaná do 31. 10. príslušného roka.
Po 1. 1. 2014 pri skupinovej registrácii v prípade pristúpenia nového člena do skupiny sa zmena registrácie vykoná aj v priebehu kalendárneho roka, a to za predpokladu, že pristupujúci člen spĺňa podmienky podľa § 4a zákona o DPH. Zmenu registrácie vykoná daňový úrad k prvému dňu tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu registrácie skupiny podaná.
Príklad č. 1:
Zástupca skupiny podá žiadosť o zmenu registrácie z dôvodu pristúpenia nového člena dňa 20. 3. 2014. Daňový úrad zmenu registrácie skupiny vykoná k 1. 6. 2014. Práva a povinnosti podľa zákona o DPH prechádzajú na skupinu dňom 1. 6. 2014.
Zloženie zábezpeky – rozšírenie dôvodov
§ 4c ods. 1 písm. b), ods. 9
Povinnosť zložiť zábezpeku na daň sa rozširuje aj na prípady:
- ak je žiadateľom právnická osoba, ktorej spoločníkom je tiež právnická osoba, ktorá má nedoplatky na DPH 1 000 € a viac,
- ak osoba nadobudla postavenie platiteľa dane zo zákona (napríklad z dôvodu kúpy podniku, právneho nástupníctva, dodania stavby alebo stavebného pozemku) a sú splnené podmienky na zloženie zábezpeky (nedoplatok 1 000 € a viac),
- ak zdaniteľnej osobe bola zmenená registrácia z § 5 alebo § 6 na registráciu podľa § 4 zákona a sú splnené podmienky na zloženie zábezpeky.
Týmto sa má zabrániť snahám vyhnúť sa plateniu zábezpeky.
Príklad č. 2:
Právnická osoba dňa 20. 1. 2014 podá žiadosť o registráciu za platiteľa DPH. Spoločníkom právnickej osoby je iná právnická osoba, ktorá má k dátumu podania žiadosti nedoplatok vo výške 1 200 €. Právnická osoba – žiadateľ má povinnosť zložiť zábezpeku.
Registrácia zahraničných osôb v SR
§ 5 ods. 1
Vypúšťa sa povinnosť pre zahraničné osoby registrovať sa pre DPH v SR v prípade, ak tieto osoby uskutočnia dovoz tovaru do SR. Povinnosť registrovať sa v SR pre DPH zostáva zachovaná, ak dovezený tovar plánujú dovozcovia dodať s miestom dodania v SR (ustanovenie § 69a zákona týmto nie je dotknuté).
Príklad č. 3:
Zahraničná osoba dovezie tovar v januári 2014, ktorý je prepustený do voľného obehu v SR, za účelom aby ho poskytla do nájmu slovenskému platiteľovi, pričom inú činnosť v SR táto zahraničná osoba nevykonáva, nemusí sa registrovať podľa § 5 zákona. Nájom bude fakturovať bez DPH, pretože podľa § 15 ods. 1 zákona dochádza k prenosu miesta dodania služby na jej príjemcu – slovenského platiteľa, ktorý je povinný v SR odviesť daň.
Príklad č. 4:
Zahraničná osoba dovezie tovar v januári 2014 do SR, zatiaľ nemá kupujúceho, je povinná registrovať sa podľa § 5 zákona o DPH.
Príklad č. 5:
Zahraničná osoba dovezie tovar do SR za účelom jeho ďalšieho dodania do iného členského štátu – v tomto prípade sa môže dať zastúpiť daňovým zástupcom podľa § 69a a nemusí sa registrovať.
Zmena registrácie platiteľa
§ 6a – nové ustanovenie
Ak zahraničná osoba prestane spĺňať status zahraničnej osoby napríklad z dôvodu, že v SR jej vznikla prevádzkareň v zmysle § 4 ods. 7 zákona alebo došlo k presunu jej sídla do SR, prípadne zmene bydliska fyzickej osoby, považuje sa za osobu, ktorá je registrovaná podľa § 4 zákona (registrácia podľa § 4 sa týka osôb usadených v SR).
Zmena registrácie podľa § 5 a § 6 zákona na registráciu podľa § 4 nie je podmienená dosiahnutím obratu.
Zahraničná osoba je povinná písomne informovať daňový úrad o skutočnosti, na základe ktorej prestala spĺňať status zahraničnej osoby.
Daňový úrad vykoná zmenu v registrácii podľa daňového poriadku. Osvedčenia o registrácii pre daň budú od 1. 1. 2014 vydávané s vyznačením príslušného paragrafu zákona, podľa ktorého bolo osobe pridelené IČ DPH.
Podobne je riešená aj zmena registrácie z § 4 na registráciu podľa § 5 alebo § 6 zákona, môže ísť napríklad o prípad, keď prevádzkareň v zmysle § 4 ods. 7 zákona zahraničnej právnickej osoby prestane spĺňať kritériá prevádzkarne.
Zmena registrácie z § 4 na § 5, príp. § 6 zákona pripadá do úvahy vtedy, ak existuje dôvod na registráciu podľa § 5 alebo § 6, t. j. ak táto osoba, ktorá nadobudla status zahraničnej osoby, bude v SR vykonávať činnosť, z ktorej je povinná platiť DPH v SR.
Zmenu registrácie z dôvodu zmeny statusu zdaniteľnej osoby môže vykonať aj správca dane z úradnej moci, ak zistí dôvody pre zmenu registrácie.
Zjednodušujúce ustanovenia
Zaokrúhlenie limitov – § 7, § 11 a § 82, § 8 ods. 3
Z dôvodu zjednodušenia dochádza k:
- zaokrúhleniu limitu pre registráciu z titulu nadobudnutia tovaru z iných členských štátov EÚ za kalendárny rok – zo sumy 13 941,45 € na sumu 14 000 €,
- zaokrúhleniu pri bezodplatnom dodaní tovaru – zo sumy 16,60 € na 17 €.
Stanovenie minimálnej hranice zaplatenia dane – § 78 ods. 3
Z dôvodu zjednodušenia na strane osoby, ktorá nie je platiteľom a vznikne jej povinnosť platiť daň, ako aj zjednodušenia na strane správcu dane je zavedené oslobodenie od platenia dane, ak daň, ktorú má táto osoba zaplatiť štátu, nepresiahne 5 €.
Povinnosť podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, však zostáva.
Oprava základu dane
§ 25 ods. 3
Ustanovenie § 25 ods. 3 zákona určuje zdaňovacie obdobie, v ktorom má dodávateľ vykonať opravu základu dane v prípade, že k oprave základu dane je vyhotovený doklad o oprave základu dane.
K doplneniu uvedeného ustanovenia dochádza z dôvodu, že absentovalo určenie obdobia, v ktorom by mal dodávateľ vykonať opravu základu dane, ak ide o prípady, kedy dodávateľ k oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, t. j. ak opravuje základ dane voči nezdaniteľnej osobe alebo v prípade poskytnutia tzv. nepriamych zliav, ktoré sú poskytnuté inej osobe ako priamemu odberateľovi.
Na základe novelizovaného § 25 ods. 3 v prípade, že platiteľ dane pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie opravu základu dane do daňového priznania za to zdaňovacie obdobie, kedy nastala skutočnosť rozhodná na opravu základu dane, ktorou je napr. poskytnutie zľavy, zrušenie plnenia a iné (ak nastanú skutočnosti uvedené v § 25 ods. 1 zákona).
Z rozsudku SD EÚ
Podnetom k uvedenej zmene v zákone o DPH boli aj závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-317/94 Elida Gibbs.
V danej veci výrobca poskytoval zľavu z pôvodnej ceny tovaru vo forme zľavových kupónov viažucich sa ku kúpe konkrétneho tovaru. Zľavové kupóny boli vydávané dvojakého druhu.
V prípade prvého druhu výrobca dodával tovar predajcovi za pôvodnú dodávateľskú cenu, na ktorú nemalo vplyv, že daný tovar bol zaradený do reklamnej akcie. Predajca predával tovar za ním stanovené ceny neovplyvnené reklamnou akciou. Zákazník po obdržaní zľavového kupónu, ktorý obdržal v rámci reklamnej akcie, napr. novinový výstrižok, uhradil predajcovi kúpnu cenu tovaru zníženú o menovitú hodnotu kupónu. Predajca bol oprávnený pri splnení určených podmienok dojednaných s výrobcom obdržané kupóny spätne výrobcovi predložiť na preplatenie čiastky rovnajúcej sa menovitej hodnote kupónu, o ktorú predajca znížil svoju predajnú cenu pri predaji zákazníkovi.
V prípade druhého druhu kupónov výrobca dodával tovar, na obale ktorého bol vytlačený zľavový kupón s uvedenou menovitou hodnotou. Zákazník, ktorý tovar nakúpil u predajcu za nezníženú cenu, bol oprávnený predložiť kupón priamo výrobcovi a vznikol mu nárok na vrátenie časti ceny tovaru zodpovedajúcej hodnote kupónu priamo od výrobcu.
SD EÚ sa mal vyjadriť k otázke, či v prípade, keď výrobca vrátil časť ceny tovaru priamo zákazníkovi, bez účasti predajcu, bol oprávnený znížiť základ dane z tovaru dodaného predajcovi.
Podľa názoru súdu v prípade prvého druhu kupónov sa základ dane dodaného tovaru na strane výrobcu rovná skutočne obdržanej cene za tovar výrobcom, t. j. pôvodnej predajnej cene hradenej predajcom, zníženej o vrátenú časť kúpnej ceny predajcovi na základe predložených kupónov predajcom.
V druhom prípade je základ dane na strane výrobcu tiež rovný skutočne obdržanej cene za dodaný tovar, t. j. pôvodnej predajnej cene hradenej predajcom, zníženej o vrátenú časť kúpnej ceny výrobcom zákazníkovi.
Z uvedeného vyplýva záver, že hodnota kupónu oprávňujúceho zákazníka k zľave z ceny predávaného tovaru znižuje základ dane u výrobcu tovaru, a to bez ohľadu na to, či mu kupón predloží predajca alebo samotný zákazník.
Oprava odpočítanej dane
§ 53 ods. 1
Znenie § 53 ods. 1 zákona sa upravuje tak, aby platiteľ dane, ktorý si uplatnil odpočítanie dane a následne po odpočítaní dane nastane zmena skutočností, ktoré boli významné pre odpočítanie dane, bol povinný vykonať opravu odpočítanej dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom dôjde k zmene skutočností, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane. Napríklad, ak získa cenovú zľavu, ak dôjde k zrušeniu plnenia alebo ak nastanú iné skutočnosti uvedené v § 25 ods. 1 zákona.
Táto oprava nie je viazaná na vykonanie opravy základu dane u dodávateľa tovaru alebo služby a na vyhotovenie dokladu o oprave základu dane u dodávateľa.
Ak sa povinnosť opraviť odpočítanú daň viaže na nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, prípadne dodanie tovaru alebo služby, ak osobou povinnou platiť daň je odberateľ tovaru alebo služby, spolu so základom dane sa opraví aj daň podľa § 25 zákona o DPH.
Príklad č. 6:
Dodávateľ dňa 20. 3. 2014 dodá tovar za 10 000 € bez DPH, DPH je 2 000 €, túto daň odvedie. Odberateľ tovar reklamuje, dodávateľ akceptuje reklamáciu a 30. 4. 2014 poskytne zľavu vo výške 1 200 €. Možnosti:
a) Dodávateľ vyhotoví doklad o oprave základu dane podľa § 73 písm. e) novelizovaného zákona do 15 dní od konca mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1, t. j. do 15. 5. 2014. Odberateľ si na základe uvedeného zníži odpočítanú daň za zdaňovacie obdobie máj 2014 o 200 €.
b) Dodávateľ nevyhotoví doklad o oprave základu dane ani do 30 dní od 30. 4. 2014, t. j. do 30. 5. 2014, odberateľ je preto povinný podľa § 53 ods. 1 novelizovaného ustanovenia za zdaňovacie obdobie máj opraviť odpočítanú DPH.
Zabezpečenie dane pri dovoze tovaru
§ 48b ods. 1 – spresnenie
Ustanovenie sa zosúlaďuje s colnými predpismi, pokiaľ sa týka možnosti ručenia za DPH aj inými subjektmi ako bankami. Ručenie za DPH pri dovoze tovaru, za ktorým nasleduje intrakomunitárne dodanie tovaru, môže poskytnúť aj poisťovňa a Exportno-importná banka SR.
Zákaz odpočtu pre zahraničnú osobu
§ 49 ods. 9 – spresnenie
Ustanovenie sa spresňuje, pokiaľ ide o odpočítanie dane z prijatých plnení v SR v prípade zahraničnej osoby registrovanej podľa § 5 zákona, ktorá je usadená v treťom štáte.
Zahraničné osoby, ktoré sú usadené v treťom štáte a ktoré spĺňajú podmienky na vrátenie dane podľa § 56 zákona, si nemôžu uplatňovať odpočítanie dane z prijatých plnení v tuzemsku prostredníctvom daňového priznania, ale žiadajú o vrátenie dane podaním žiadosti podľa § 57 zákona.
Zmiernenie dôsledkov oneskorene doručenej faktúry
§ 51 ods. 3
V praxi často dochádza k situácii, keď platiteľ dane, ktorý nadobudne tovar z iného členského štátu, nemá k dispozícii faktúru do 15 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca po dodaní (nadobudnutí) tovaru. Daňovú povinnosť prizná v zdaňovacom období podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona (15. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca po nadobudnutí tovaru), neskôr dostane faktúru s dátumom vystavenia skorším, čo znamená, že podľa dátumu vystavenia faktúry vznikla daňová povinnosť podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona (v deň vyhotovenia faktúry). V takomto prípade platiteľ podával dodatočné daňové priznanie.
V záujme zmiernenia negatívneho dosahu v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie dane sa doplnilo uvedené ustanovenie – platiteľ bude mať právo vykonať odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva dodatočné daňové priznanie, ak ku dňu podania dodatočného daňového priznania má faktúru (na platiteľa to bude mať neutrálny finančný dosah).
Príklad č. 7:
Slovenský platiteľ dostal tovar z ČR dňa 28. 1. 2014, faktúru nedostal. Vznik daňovej povinnosti z titulu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu uviedol v daňovom priznaní za február 2014 na základe § 20 ods. 1 písm. a) zákona o DPH (15. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci nadobudnutia tovaru). Právo na odpočítanie dane mu nevzniklo.
Po podaní daňového priznania za február platiteľ dostane dňa 28. 3. 2014 faktúru od českého dodávateľa s dátumom vyhotovenia dňa 28. 1. 2014.
Za január 2014 podá dodatočné daňové priznanie, v ktorom prizná vznik daňovej povinnosti podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a zároveň si uplatní aj odpočítanie dane.
Zároveň podá dodatočné daňové priznanie aj za február 2014, v ktorom bude „mínusovať“ priznanú daňovú povinnosť.
Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku
§ 54 ods. 4
Z dôvodu právnej istoty sa v uvedenom ustanovení v súvislosti so začatím plynutia lehoty sledovaného obdobia pri uvedení investičného majetku do užívania vypúšťa slovo prvýkrát. Na základe uvedenej úpravy je jednoznačné, že u každého nadobúdateľa investičného majetku sa obdobie na úpravu odpočítanej dane začína počítať odznovu.
§ 54b – nové ustanovenie
V prípade právneho nástupníctva (zlúčenie, rozdelenie, splynutie obchodných spoločností) sa doplnila povinnosť nástupníka pokračovať v lehote na úpravu odpočítanej dane z investičného majetku.
Ak investičný majetok, ktorým je nehnuteľnosť, podlieha pravidlám úpravy odpočítanej dane, či už podľa § 54 alebo podľa § 54a zákona, a tento majetok nadobudne právny nástupca, ktorý je alebo sa stáva platiteľom dane podľa § 4 ods. 6 zákona, obdobie na úpravu odpočítanej dane, ktoré začalo plynúť v čase, keď nadobudol investičný majetok predchodca, sa neprerušuje.
Ak napr. platiteľ dane nadobudol nehnuteľnosť v roku 2011 a v roku 2014 dôjde k zániku platiteľa dane bez likvidácie, jeho právny nástupca je povinný pri zmenách uvedených v § 54 alebo v § 54a zákona upraviť odpočítanú daň a toto obdobie na úpravu odpočítanej dane trvá až do konca roka 2030.
Z ustanovenia ďalej vyplýva, že za právneho nástupcu na účely úpravy odpočítanej dane z investičného majetku sa od účinnosti tejto novely považuje aj platiteľ dane, ktorý nadobudol podnik alebo jeho časť od platiteľa dane bez dane na základe zmluvy o predaji podniku alebo na základe vkladu podniku do obchodnej spoločnosti alebo družstva (ide o dodanie podľa § 10 ods. 1 zákona, ktoré nepodlieha dani). Takže obdobie na úpravu odpočítanej dane z nehnuteľností sa nadobudnutím podniku neprerušuje a nadobúdateľ je povinný pokračovať v období na úpravu odpočítanej dane až do jeho skončenia (vzťahuje sa na nadobudnutie podniku po 1. 1. 2014).
Platiteľ dane, ktorý predá podnik alebo časť podniku alebo ktorý vloží podnik alebo časť podniku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva bez dane, je povinný oznámiť nadobúdateľovi všetky údaje vzťahujúce sa na nadobudnutie nehnuteľnosti, a to výšku odpočítanej dane pri nadobudnutí nehnuteľnosti, poslednú odpočítanú daň (ak bola vykonaná úprava podľa § 54 alebo § 54a zákona), začatie obdobia na úpravu odpočítanej dane.
Pokiaľ sa takéto údaje neposkytnú nadobúdateľovi podniku, platí domnienka – zákonná fikcia, že tento platiteľ dane nadobudol nehnuteľnosť v roku, kedy došlo ku kúpe podniku alebo vkladu podniku alebo jeho časti a uplatnil si odpočítanie dane v plnej výške, pričom základ dane sa určí podľa reálnej hodnoty nehnuteľnosti v čase nadobudnutia podniku.
Príklad č. 8:
Platiteľ predal podnik, ktorého súčasťou bola aj nehnuteľnosť, ktorá v čase jej kúpy mala 3 roky od kolaudácie, t. j. bola uplatnená DPH. Podľa § 10 zákona o DPH nedošlo k vzniku daňovej povinnosti pri predaji podniku, t. j. ani nehnuteľnosti, ktorá je súčasťou podniku. Nadobúdateľ podniku uvedenú nehnuteľnosť po 3 rokoch predá s oslobodením od dane (prešlo viac ako 5 rokov od jej kolaudácie).
Podľa zákona o DPH platného do 31. 12. 2013 platiteľovi nevznikla povinnosť vykonať úpravu podľa § 54 zákona, pretože si DPH z nehnuteľnosti neodpočítal.
Podľa zákona o DPH platného od 1. 1. 2014 sa bude nadobúdateľ podniku považovať v súvislosti s nehnuteľnosťou za právneho nástupcu a bude povinný pokračovať v lehote na úpravu dane odpočítanej pri investičnom majetku podľa § 54. T. j. v prípade, ak nehnuteľnosť predá bez DPH, bude povinný v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom k predaju dôjde, vykonať úpravu odpočítanej DPH podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona č. 1 a alikvotnú časť DPH vrátiť do štátneho rozpočtu.
Refundácia dane
§ 55b ods. 6 – možnosť použitia anglického jazyka pri refundácii
Zahraničná osoba z iného členského štátu, ktorá žiada o vrátenie dane, môže okrem slovenského jazyka použiť aj anglický jazyk (vyplnenie žiadosti o vrátenie dane a ďalšia komunikácia s daňovým úradom).
§ 58 ods. 4 – spresnenie
Ak bola daň refundovaná osobe z tretieho štátu na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti, Daňový úrad Bratislava uloží žiadateľovi pokutu. Ustanovenie sa spresňuje tak, aby bola jednoznačne zakotvená povinnosť žiadateľa vrátiť DPH, ktorú mu poukázal daňový úrad na základe podanej žiadosti.
Zabránenie zámeny bežného režimu s osobitnou úpravou zdaňovania
§ 66 ods. 16 – nový odsek
§ 66 zákona sa doplnil o nový odsek 16 s cieľom riešiť situácie, kedy dochádza k zámernému zamieňaniu bežného režimu dane s osobitnou úpravou uplatňovania dane.
Platitelia dane, ktorí napríklad nakupujú ojazdené motorové vozidlá z iného členského štátu, namiesto uplatnenia bežného režimu dane, ktorému nasvedčuje faktúra vyhotovená na dodanie ojazdeného motorového vozidla bez slovnej informácie „úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar“, predstierajú, že tovar kúpili v osobitnej úprave uplatňovania dane.
POZNÁMKA
To znamená, že namiesto zdaňovania plnej kúpnej ceny bez dane zdania iba svoju prirážku, čím dochádza k výrazným daňovým únikom.
Na riešenie týchto podvodných transakcií sa doplnením § 66 odsekom 16 zaviedla právna domnienka, že faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou z iného členského štátu, na ktorých nie je slovná informácia, že ide o režim zdaňovania prirážky, sa považujú za faktúry vydané k tovaru dodanému v bežnom režime zdaňovania.
POZNÁMKA
To znamená, že v prípade chýbajúcej informácie sa uplatní zákonná fikcia.
V takýchto prípadoch, keď obchodník uplatní bežný režim zdanenia (samozdanenie a odpočítanie dane), pričom inak používa osobitnú úpravu zdanenia, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu, t. j. daň je povinný odviesť z predajnej ceny.
NEPREHLIADNITE!
Pretože pravidlá týkajúce sa obsahu faktúr sú v celej EÚ jednotné, dôkazné bremeno toho, že napriek absencii slovnej informácie „úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar“ na faktúre bola táto vyhotovená na dodanie tovaru v režime osobitnej úpravy uplatňovania dane, znáša odberateľ, nie finančná správa.
Rozšírenie tuzemského samozdanenia – nové komodity
§ 69 ods. 12 písm. f) až i)
Dochádza k úprave slovenského zákona o DPH v súlade s čl. 199a smernice 2006/112/EÚ o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o uplatnenie prenosu daňovej povinnosti na kupujúceho v SR. Týka sa to konkrétnych druhov poľnohospodárskych plodín, kovov, mobilných telefónov a integrovaných obvodov.
Pre zjednodušenie identifikácie poľnohospodárskych plodín a kovov patriacich do kategórie tovarov s prenosom daňovej povinnosti sa odkazuje priamo na určenú kapitolu Spoločného colného sadzobníka. Ide o nasledovné komodity:
Vybrané poľnohospodárske plodiny, ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú (ľudskú) spotrebu – tovary spadajúce do kapitoly 10 Spoločného colného sadzobníka (Obilniny) a do kapitoly 12 Spoločného colného sadzobníka (Olejnaté semená a olejnaté plody; rôzne zrná, semená a plody; priemyselné alebo liečivé rastliny; slama a krmoviny). Patrí sem tiež cukrová repa a ryža.
Kapitoly 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka:
KAPITOLA 10
OBILNINY
1001 Pšenica a súraž, 1002 Raž, 1003 Jačmeň, 1004 Ovos, 1005 Kukurica, 1006 Ryža:
v plevách (nelúpaná), Predparená („parboiled“), guľatozrnná, strednozrnná, dlhozrnná, polobielená alebo bielená ryža, tiež hladená alebo leštená, zlomková ryža, 1007 Zrná ciroku, 1008 Pohánka, proso a lesknica kanárska.
KAPITOLA 12
OLEJNATÉ SEMENÁ A OLEJNATÉ PLODY; RÔZNE ZRNÁ, SEMENÁ A PLODY; PRIEMYSELNÉ ALEBO LIEČIVÉ RASTLINY; SLAMA A KRMOVINY
1201 Sójové bôby, tiež drvené, 1202 Arašidové oriešky, nepražené ani inak tepelne neupravené, tiež lúpané alebo drvené, 1203 Kopra, 1204 00 Ľanové semená, tiež drvené, 1205 Semená repky alebo semená repky olejnej, tiež drvené, 1206 00 Slnečnicové semená, tiež drvené, 1207 Ostatné olejnaté semená a olejnaté plody, tiež drvené, 1208 Múka a krupica z olejnatých semien alebo olejnatých plodov, z iných ako horčičných semien, 1209 Semená, plody a výtrusy druhov používaných na siatie, 1210 Chmeľové šištičky, čerstvé alebo sušené, tiež mleté, v prášku alebo vo forme, 1211 Rastliny a časti rastlín (vrátane semien a plodov), druhov používaných hlavne v parfumérii, vo farmácii alebo na insekticídne, fungicídne alebo podobné účely, čerstvé alebo sušené, tiež rezané, drvené alebo v prášku, 1212 Svätojánsky chlieb, morské riasy a ostatné riasy, cukrová repa a cukrová trstina, čerstvé, chladené, mrazené alebo sušené, tiež mleté; kôstky a jadrá plodov a ostatné rastlinné produkty (vrátane nepražených koreňov čakanky odrody Cichorium intybus sativum) druhov používaných hlavne na ľudskú konzumáciu, inde nešpecifikované ani nezahrnuté, 1213 Obilná slama a plevy, nespracované, tiež rezané, mleté, lisované alebo vo forme peliet, 1214
Kvaka, kŕmna repa, kŕmne korene, seno, lucerna (alfalfa), ďatelina, vičenec (hedysárum), kŕmny kel, vlčí bôb, vika a podobné krmovinové produkty, tiež vo forme peliet.
Kovy patriace do kapitoly 72 (Železo a oceľ) a položiek kapitoly 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka (Predmety zo železa a ocele). Keďže do kapitoly 72 patrí aj železný a oceľový odpad a šrot, na ktorý sa už prenos daňovej povinnosti vzťahuje podľa písmena a), § 69 ods. 12 písm. g) sa naň nevzťahuje.
Integrované obvody – mikroprocesory a CPUs, v stave pred zabudovaním do výrobkov pre konečného spotrebiteľa.
Mobilné telefóny.
Prenos daňovej povinnosti sa uplatní, ak základ dane na faktúre prevyšuje sumu 5 000 € a ak dodávateľ aj odberateľ sú v postavení platiteľa dane. Suma 5 000 € sa posudzuje samostatne podľa jednotlivých druhov komodít uvedených v § 69 ods. 12 písm. f) až i).
Príklad č. 9:
Vo faktúre je uvedené dodanie ryže – základ dane 3 000 € a pšenice – základ dane 3000 €. Pretože ide o komodity uvedené v § 69 ods. 12 písm. f), základy dane na účely uplatnenia prenosu daňovej povinnosti na kupujúceho – platiteľa DPH, sa sčítajú. Pretože ich suma je nad 5 000 €, dochádza k prenosu daňovej povinnosti na kupujúceho.
Príklad č. 10:
Vo faktúre je uvedené dodanie ryže – základ dane 3 000 € a mobilných telefónov – základ dane 3 000 €. Pretože ide o komodity uvedené v § 69 ods. 12 písm. f) a h), základy dane na účely uplatnenia prenosu daňovej povinnosti na kupujúceho sa nesčítavajú. Pretože suma jednotlivých komodít nie je 5 000 €, nedochádza k prenosu daňovej povinnosti na kupujúceho. V tomto prípade predávajúci je osobou povinnou odviesť DPH, preto vo faktúre uvedie aj DPH.
Ručenie za daň
§ 69 ods. 14 písm. b) – spresnenie
Ustanovenie bolo spresnené z dôvodu jeho nejednoznačnej formulácie. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ mal alebo mohol vedieť, že jeho dodávateľ nezaplatí daň, je, že platiteľ uskutočnil zdaniteľný obchod s platiteľom počas obdobia (podľa predchádzajúceho znenia bolo uvedené, že ak „pokračoval“ v uskutočňovaní zdaniteľných obchodov), v ktorom bol tento zverejnený v zozname podľa ods. 15.
Záznamy na účely DPH
§ 70 ods. 2 písm. c)
Platiteľ dane, ktorý dodáva bezodplatne službu, nie je povinný túto uvádzať v záznamoch, pokiaľ je oslobodená od dane podľa § 28 až § 41 zákona.
Lehota na vyhotovenie opravnej faktúry
§ 73 písm. e)
Ustanovuje sa lehota na vyhotovenie faktúry, ktorou sa mení, príp. dopĺňa pôvodne vyhotovená faktúra – a to do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane podľa § 25 ods. 1.
Ide o prípady, kedy platiteľ dane vyhotovuje opravný doklad k faktúre, ktorú bol povinný vyhotoviť podľa § 72.
Nadmerný odpočet a nesplnenie povinností v súvislosti s kontrolným výkazom
§ 79 ods. 4 a 5
Ak v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu je platiteľovi zaslaná výzva na podanie kontrolného výkazu alebo výzva na odstránenie nedostatkov v podanom kontrolnom výkaze, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov.
Platí to aj v prípade, ak platiteľ po vrátení nadmerného odpočtu zvýši nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním.
Zjednotenie lehoty na podanie súhrnného výkazu s lehotou na podanie daňového priznania
§ 80 ods. 9
Bola stanovená nová lehota na podanie súhrnného výkazu, ktorá je rovnaká ako lehota na podanie daňového priznania – namiesto do 20 dní sa ustanovuje do 25 dní po skončení obdobia, za ktoré vznikla povinnosť podať súhrnný výkaz.
Zrušenie registrácie
Neplnenie si povinností – § 81 ods. 4
Nielen opakované nepodanie daňového priznania, ale aj kontrolného výkazu, ktorý sa podľa § 78a bude podávať spolu s daňovým priznaním, bude dôvodom na zrušenie registrácie.
Skupina ako celok neplní podmienky registrácie – § 81a ods. 2
Úprava platná do 31. 12. 2013 v § 81a odsek 1 upravuje zrušenie registrácie, keď sa jednotliví členovia bez toho, aby prestali spĺňať podmienky na registráciu skupiny, dobrovoľne rozhodnú pre zrušenie registrácie skupiny.
Na základe novelizácie je v zákone doplnená povinnosť podať žiadosť o zrušenie registrácie (a to bezodkladne), ak skupina prestane spĺňať podmienky na registráciu podľa § 4a (napr. dvaja členovia z troch ukončia podnikanie). Daňový úrad zruší registráciu skupiny najneskôr do 30 dní odo dňa podania žiadosti.
Žiadosť podáva zástupca skupiny a ak tak neurobí a daňový úrad zistí, že skupina prestala spĺňať podmienky podľa § 4a, zruší registráciu skupiny z úradnej moci.
Zrušenie registrácie
§ 82 ods. 2 a 3 – nové ustanovenia
Doterajšia právna úprava neupravovala zrušenie registrácie osôb registrovaných podľa § 7 a § 7a, preto v tejto súvislosti boli zavedené nové ustanovenia.
Osoba registrovaná podľa § 7 alebo § 7a je povinná bezodkladne požiadať o zrušenie registrácie pre DPH, keď skončí v SR podnikanie. Ak daňový úrad zistí, že sú splnené podmienky pre zrušenie registrácie, na základe žiadosti registráciu zruší.
Registráciu podľa ustanovení § 7 alebo § 7a zákona zruší daňový úrad aj z úradnej moci, ak zistí na to dôvody.
Ďalším dôvodom na zrušenie registrácie podľa § 7 alebo § 7a zákona je skutočnosť, že zdaniteľná osoba nadobudne postavenie platiteľa dane (dosiahnutím obratu, na základe dobrovoľnej registrácie, zo zákona).
POZNÁMKA
V týchto prípadoch daňový úrad zruší registráciu z úradnej moci ku dňu, keď sa táto zdaniteľná osoba stala platiteľom dane. V tomto prípade nedochádza k zmene registrácie, ako je ustanovené v novodoplnenom ustanovení § 6a, ale dochádza k zrušeniu registrácie a k zaregistrovaniu zdaniteľnej osoby za platiteľa dane.
Zaplatenie dane po úmrtí platiteľa
§ 83 ods. 3 – spresnenie
Ustanovenie sa dopĺňa z dôvodu právnej istoty týkajúcej sa určenia dňa, kedy má právny zástupca po úmrtí platiteľa, ak sa nepokračuje v podnikaní, zaplatiť výslednú DPH štátu. Je to v rovnakej lehote, ako je povinný podať daňové priznanie – t. j. do troch mesiacov po skončení posledného zdaňovacieho obdobia.
Odklad účinnosti samozdanenia pri dovoze tovaru
§ 85l
Uvedené prechodné ustanovenie sa upravuje z dôvodu odkladu účinnosti opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2014 na 1. január 2017.
Dôvodom odkladu zavedenia tohto opatrenia je aj príprava nového daňového systému a nového deklaračného systému pre dovoz tovaru s plánovaným uvedením do prevádzky od 1. júla 2015.
Autor: Ing. Beáta Jarošová, PhD.
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies