Dodanie služieb spojených s nehnuteľnosťou vrátane poddodávok dodaných v tuzemsku a v iných členských štátoch, dodanie tovaru s montážou vrátane subdodávok v rámci EÚ

Obsah článku:

1. Dodanie služieb spojených s nehnuteľnosťou

1.1 Základné pojmy
1.2 Stavebné práce súvisiace s nehnuteľnosťou
1.3 Ostatné práce, ktoré súvisia s nehnuteľnosťou
1.4 Práce, ktoré sa nepovažujú za priamo súvisiace s nehnuteľnosťou

2. Miesto dodania stavebných prác

2.1 Miesto dodania stavebných prác v inom členskom štáte prostredníctvom subdodávateľa – daňové a registračné povinnosti – príklad
2.2 Miesto dodania stavebných prác vykonaných tuzemským poddodávateľom na stavbe v SR pre českého hlavného dodávateľa stavby – daňové a registračné povinnosti – príklad
2.3 Miesto dodania stavebných prác vykonaných českým poddodávateľom na stavbe v SR, dodaných pre rakúskeho hlavného dodávateľa stavby – daňové a registračné povinnosti – príklad

3. Poddodávky tovaru s montážou – miesto dodania a postup

3.1 Poddodávka montáže tuzemským poddodávateľom v ČR pre tuzemského hlavného dodávateľa tovaru s montážou – príklad
3.2 Poddodávka montáže tovaru českým poddodávateľom v SR pre slovenského dodávateľa tovaru s montážou – príklad
3.3 Poddodávka montáže tovaru českým poddodávateľom v SR pre českého dodávateľa tovaru s montážou – príklad

1. Dodanie služieb spojených s nehnuteľnosťou

1.1 Základné pojmy

Jedným z podstatných znakov nehnuteľného majetku je, že sa viaže k určitej časti zemského povrchu. Ide o akúkoľvek špecifickú časť zeme, na alebo pod jej povrchom, ktorá môže byť predmetom vlastníckych alebo iných vecných práv, budova alebo stavba (konštrukcia) pripevnená k alebo v zemi, nad alebo pod morskou hladinou, ktorá nemôže byť ľahko rozmontovaná alebo posunutá.

Medzi stavby patria okrem budov aj inžinierske stavby. Akákoľvek vec, ktorá vytvorí po montáži alebo po inštalácii integrálnu súčasť budovy alebo stavby, bez ktorej je budova alebo stavba nekompletná, ako sú dvere, okná, strechy, schodište a výťahy, sa považuje za súčasť stavby.

Pokiaľ v rámci špecifickej výstavby fotovoltaickej elektrárne zdaniteľná osoba poskytuje za odplatu len samostatné služby, ako napríklad vypracovanie projektovej dokumentácie, zemné práce, stavebné práce, montážne práce, miesto dodania služby sa určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, keďže existuje úzky súvis s konkrétnou nehnuteľnosťou, ktorá sa buduje. Rovnako služby, ktoré sa viažu na existujúcu fotovoltaickú elektráreň, ako napríklad oprava fotovoltaických panelov ukotvených v zemi alebo oprava kamerového systému, ktorý je trvalo nainštalovaný na stavbe fotovoltaickej elektrárne a je teda jej súčasťou, sa považujú za služby, ktoré súvisia s nehnuteľným majetkom, a preto sa miesto dodania určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.

Všetky stavebné práce, ktoré bezprostredne so stavbou súvisia, sa považujú za práce vzťahujúce sa na nehnuteľnosť. Existujú však výnimky, ktoré sú bližšie popísané v inej časti tohto príspevku a ktoré nie je možné považovať za služby súvisiace s nehnuteľnosťou.

Článok sa bude zaoberať prácami, ktoré súvisia s nehnuteľnosťou, t. j. nebude zameraný na dodanie stavby ako tovaru v zmysle § 8 ods. 1 písm. b) a ďalej sa bude zaoberať dodávkou tovaru spojenou s montážou, ktorá nie je stavebnou prácou súvisiacou s nehnuteľnosťou.

1.2 Stavebné práce súvisiace s nehnuteľnosťou

Stavebné práce sú odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo sa zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä prevádzkové zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby, alebo sa nimi stavba pripája na verejné dopravné a technické vybavenie územia.

Miesto dodania prác súvisiacich s nehnuteľnosťou sa bude určovať podľa toho, kde sa nehnuteľnosť nachádza v prípadoch, ak pôjde o dostatočne priame a úzke spojenie s nehnuteľnosťou.

Pôjde najmä o nasledovné služby:

• projektovanie konkrétnych stavieb,
• stavebný dozor,
• strážna služba na stavbe,
• trvalo inštalované stroje a zariadenia (výrobné linky, výťahy, kotly, klimatizácia a pod.), t. j. také zariadenia, ktoré po odstránení zmenia budovu alebo sa samostatné zariadenie jeho odstránením zničí, prípadne znehodnotí,
• akékoľvek stavebné práce, ktoré úzko súvisia s nehnuteľnosťou – výkopové, šalovacie, búracie, demolačné, vodoinštalačné, kúrenárske, elektrikárske, murárske, tesárske, pokrývačské, práce žeriavom, vonkajšie a vnútorné rozvody (inžinierske siete), kladenie potrubia a jeho opravy, zváračské práce – ak súvisia s nehnuteľnosťou (zváranie potrubí), turbíny, betonárske, obklady, dlažby, maliarske práce, sádrokartónové práce, výstavba ciest a diaľnic, využívanie diaľnic (diaľničné poplatky), opravy a údržby súvisiace s nehnuteľnosťou – opravy výťahov, liniek, kotlov, turbín, rozvodov, omietok, podláh, striech, ciest, rekonštrukcie budov, prístavby, upratovacie a čistiace práce ako súčasť dodávky stavebných prác pred kolaudáciou stavby, trvalo inštalované kamerové systémy, ktoré sa stanú súčasťou nehnuteľnosti a pod.

1.3 Ostatné práce, ktoré súvisia s nehnuteľnosťou, pričom nejde o stavebné práce

Napriek tomu, že nejde o klasické stavebné práce, ktoré s nehnuteľnosťou úzko súvisia, existujú aj ďalšie pridružené činnosti, ktoré sa môžu považovať za činnosti úzko súvisiace s nehnuteľnosťou.

Ide napr. o nasledovné služby:

• upratovacie a čistiace práce vykonávané na strojoch alebo zariadeniach, ktoré sú trvalo inštalované v budove alebo na stavbe a ktoré nemôžu byť posunuté bez zničenia (porušenia), deratizačné služby vykonané v priestoroch nehnuteľností,
• vypracovanie znaleckých posudkov v oblasti statiky, ceny nehnuteľnosti a pod.,
• poľnohospodárske, lesnícke práce,
• predaj a prenájom nehnuteľnosti,
• ubytovacie služby,
• správa nehnuteľnosti (služby spojené s prevádzkovaním nehnuteľnosti),
• poplatky za užívanie diaľnic, prístavné poplatky,
• parkovacie služby,
• sprostredkovanie prenájmu nehnuteľnosti realitnou kanceláriou.

1.4 Práce, ktoré sa nepovažujú za priamo súvisiace s nehnuteľnosťou

Nie všetky služby vykonané na nehnuteľnosti, resp. v nehnuteľnosti sa považujú za práce súvisiace s nehnuteľnosťou. Správne selektovanie je problematické, avšak určitou pomôckou je posúdenie, či montáž stroja, zariadenia, tovaru tvorí súčasť nehnuteľnosti takou formou, že pri jeho odstránení by sa zničila alebo poškodila nehnuteľnosť.

Medzi služby, ktoré sa nepovažujú za služby súvisiace s nehnuteľnosťou, patria napr.:

• montáž antény,
• bežné upratovacie práce (vysávanie, zametanie, odprašovanie nábytku, čistenie nábytku),
• montáž a demontáž lešenia, prenájom lešenia,
• vyhotovenie projektu nesúvisiaceho s konkrétnym pozemkom,
• montáž regálov a nábytku, ktoré sú kedykoľvek odmontovateľné a použiteľné inde,
• sprostredkovanie ubytovania voči zdaniteľnej osobe z iného členského štátu alebo z tretieho štátu,
• skladovacie služby (balenie, triedenie, úschova, signovanie, paletizácia, temperácia atď., kedy poskytovateľ skladovacích služieb zodpovedá v plnom rozsahu za tovar), pokiaľ nie sú súčasťou hlavnej služby prenájmu priestorov (nájomca preberá zodpovednosť za prenajaté priestory en bloc),
• poradenské služby pri kúpe nehnuteľnosti,
• poskytnutie plochy na umiestnenie stánku na výstavách, ktoré sú súčasťou služieb dizajnu stánku, dopravy tovaru na ich ukážku vrátane poistenia a pod.,
• dozor nad bezpečnosťou práce pri stavaní alebo demontáži lešenia,
• opravy a údržba zariadení, ktoré netvoria súčasť nehnuteľnosti (ak stroj alebo zariadenie zostane po namontovaní hnuteľnou vecou, teda odlúčiteľnou časťou nehnuteľnosti).

Na základe vyššie uvedených princípov určenia miesta dodania služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť uvádzame príklady určenia miesta dodania pri rôznych typoch cezhraničných služieb.

2. Miesto dodania stavebných prác

Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

Z uvedeného vyplýva, že ak by išlo o tzv. cezhraničné služby, miesto dodania sa pri prácach súvisiacich s nehnuteľnosťou vždy určí podľa toho, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. bez ohľadu na to, či je odberateľom zahraničná osoba s prideleným IČ DPH, alebo nezdaniteľná osoba. Ak sa nehnuteľnosť nachádza napríklad na Slovensku, je miestom dodania SR a pokiaľ práce s ňou súvisiace dodáva platiteľ, zdaní ich slovenskou DPH. Ak sa nehnuteľnosť nachádza v inom členskom štáte alebo treťom štáte, je miesto dodania iný členský štát alebo tretí štát, z čoho vyplýva, že dodanie prác súvisiacich s nehnuteľnosťou bude podliehať dani v tom štáte, kde sa nehnuteľnosť nachádza a dodávateľ týchto prác sa musí informovať o svojich daňových povinnostiach v danom štáte.

Miesto dodania poddodávok stavebných prác sa rovnako ako hlavná dodávka posudzuje podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza, pretože poddodávateľ koná vo vlastnom mene pre inú osobu – pozri § 9 ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala.

2.1 Miesto dodania stavebných prác dodaných slovenským platiteľom v Českej republike prostredníctvom slovenského subdodávateľa a ich daňové a registračné povinnosti – príklad

Stavebné firmy väčšinou pracujú na princípe „hlavného dodávateľa stavebných prác“ (ďalej len HDSP) a jeho poddodávateľov, z čoho vyplýva, že HDSP uzavrie s investorom zmluvu o dielo na dodanie stavebných prác, pričom špeciálne stavebné činnosti zadáva svojim poddodávateľom. Ide tak o dva rôzne zmluvné vzťahy, preto je potrebné pri určovaní miesta dodania posudzovať samostatne zmluvný vzťah medzi HDSP a investorom a ďalší zmluvný vzťah medzi HDSP a poddodávateľom.

Ak tuzemský HDSP uzavrie zmluvu o dielo so zahraničným investorom na dodanie stavebných prác v inom členskom štáte, pričom časť prác zadáva svojim tuzemským poddodávateľom, potom sa určuje miesto dodania stavebných prác samostatne pre oba zmluvné vzťahy, na základe čoho vznikajú rôzne problémy jednak pri určovaní miesta dodania a povinnosti registrácie a z toho zodpovedajúceho zdanenia.

Príklad č. 1:
Slovenský platiteľ „SK1“ uzatvoril s českou osobou registrovanou na DPH v ČR „CZ“ dodanie stavebných prác – opravu strechy na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v ČR. Platiteľ „SK1“ požiadal ďalšiu slovenskú firmu – platiteľa „SK2“, aby vykonal na predmetnej nehnuteľnosti klampiarske práce. Platiteľ „SK2“ fakturuje klampiarske práce slovenskému platiteľovi „SK1“ , platiteľ „SK1“ ich fakturuje českej osobe registrovanej pre daň v ČR. Kde je miesto dodania stavebných prác? Aká daň sa má fakturovať? Komu vzniká povinnosť registrácie v ČR?

Riešenie:
Miesto dodania – ide o služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť, t. j. miesto dodania je tam, kde sa nehnuteľnosť nachádza – ČR.
Povinnosti SK2:
Zmluvný vzťah je medzi „SK2“ a „SK1“ na poddodávku klampiarskych prác vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v ČR:
Keďže je miestom dodania poddodávateľských klampiarskych prác podľa slovenského zákona o DPH – § 16 ods. 1, ako aj podľa § 10 českého zákona o DPH č. 235/2004 Sb. tam, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. ČR, potom nie je možné, aby medzi „SK2“ a „SK1“ prebehla fakturácia so slovenskou DPH. Novelizovaný zákon o DPH v ČR, ktorý je účinný od 1. 1. 2013, pozmenil filozofiu registrácie zdaniteľných osôb z iných členských štátov, podľa ktorého zdaniteľná osoba z iného členského štátu, ktorá dodáva služby s miestom dodania v ČR a nemá na koho preniesť daňovú povinnosť (SK1 nemá povinnosť registrácie v ČR, pretože daň platí zdaniteľná osoba – odberateľ z ČR), sa stáva platiteľom dane odo dňa uskutočnenia zdaniteľného plnenia.
Z uvedeného vyplýva, že SK2 ako poddodávateľ má povinnosť registrácie v ČR.
SK2 faktúru vystaví za poddodávku s českou DPH, uvedie české IČ DPH pridelené v ČR, pričom služby fakturuje slovenskému platiteľovi dane – na faktúre uvedie slovenské IČ DPH odberateľa (SK1). Faktúru vyhotovuje podľa pravidiel uvedených v českom zákone o DPH – § 27.
Daňové priznanie k DPH podá v ČR a daň odvedie. Samozrejme, že SK2 nepodáva súhrnný výkaz.
Pokiaľ SK2 nemá stálu prevádzkareň v ČR, resp. nemá sídlo ekonomickej činnosti v ČR, pričom by nakúpil v SR tovar alebo zaplatil za služby, ktoré súvisia s jeho stavebnou činnosťou v ČR, mal by právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 6 zákona o DPH.
Povinnosti SK1:
Slovenský platiteľ „SK1 “ sa nemusí v ČR registrovať, ak by sám poskytol všetky stavebné práce voči českému odberateľovi CZ, pretože prenesie svoju daňovú povinnosť, ktorá mu v ČR vznikla z dôvodu vykonania stavebných prác. Keďže obdrží faktúru od SK2 s českou DPH, SK1 si v SR uplatní refundáciu dane zaplatenej v zahraničí.
SK1 následne fakturuje službu bez dane, pretože daň prenáša na odberateľa – českého platiteľa dane v zmysle § 108 ods. 1 písm. c) českého zákona o DPH.
Keďže miesto dodania je v ČR, ale daň platí český odberateľ, postupuje pri vyhotovení faktúry podľa pravidiel slovenského zákona o DPH. Na faktúre uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“.
Alternatívne riešenie:
Ak by sa HDSP SK1 zaregistroval v ČR, potom by sa poddodávateľ SK2 v ČR nemusel registrovať, lebo SK1 ako registrovaný subjekt by prijatú službu od SK2 samozdanil v zmysle novelizovaného ustanovenia § 108 ods. 1 písm. c) českého zákona o DPH. Zároveň by mal právo na odpočítanie dane a keďže by službu fakturoval zdaniteľnej osobe – platiteľovi v ČR, uplatnil by prenos daňovej povinnosti podľa § 92a českého zákona o DPH. Faktúru by vystavil podľa pravidiel českého zákona o DPH.

Ak by išlo o služby, ktoré sa síce zahŕňajú pod stavebné práce, ale nie sú bezprostredne súvisiace s nehnuteľnosťou, miesto dodania sa určí podľa základného pravidla uvedeného v § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň.

Príklad č. 2:
Slovenský platiteľ SK2 poskytne ďalšiemu slovenskému platiteľovi SK1 montáž lešenia, ktoré sa montuje na stavbe nachádzajúcej sa v ČR. Lešenárske práce následne fakturuje SK1 českému odberateľovi – CZ – zdaniteľnej osobe usadenej v ČR. Ako sa určí miesto dodania pri prácach súvisiacich s montážou lešenia u SK2 a SK1?
Riešenie:
Povinnosti SK2 ako poddodávateľa:
Vzhľadom na to, že miesto dodania pri lešenárskych prácach sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, miestom dodania je miesto, kde má sídlo odberateľ. Odberateľ (SK1) má sídlo v SR, t. j. miestom dodania je SR. SK2 bude montáž lešenia fakturovať so slovenskou daňou.
Povinnosti SK1 ako dodávateľa pre CZ:
SK1 fakturuje dodanie lešenárskych prác CZ. Keďže za miesto dodania považujeme miesto, kde má sídlo zdaniteľná osoba – odberateľ, týmto miestom je v danom prípade v ČR a keďže ide o zdaniteľnú osobu v ČR, daň platí táto zdaniteľná osoba usadená v ČR. SK1 uvedie tieto služby na faktúre bez dane a ďalej ich uvedie v súhrnnom výkaze, neuvádza ich však v daňovom priznaní.
SK1 aj napriek skutočnosti, že služby fakturuje bez dane, lebo miesto dodania je v štáte odberateľa, má právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 6 zákona o DPH za služby montáže lešenia, ktoré mu boli vyfakturované so slovenskou daňou poddodávateľom SK2.

2.2 Miesto dodania stavebných prác vykonaných tuzemským poddodávateľom na stavbe v SR pre českého hlavného dodávateľa stavby

Príklad č. 3:
Slovenský platiteľ „SK2“ uzatvoril s českým odberateľom „CZ“ – hlavným dodávateľom stavby v SR – zmluvu o dielo na stavebné práce na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v tuzemsku. Český HDSP „CZ“ uzatvoril zmluvu o dielo so slovenským investorom „SK1“.
Má slovenský platiteľ odviesť v tuzemsku DPH? Ak nie, má podať súhrnný výkaz?

Riešenie:
Miestom dodania stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v tuzemsku je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. miestom dodania je tuzemsko. Ak je miestom dodania tuzemsko, potom sa daň odvádza v tuzemsku.
Povinnosti SK2:
Slovenský platiteľ – poddodávateľ „SK2“, ktorý fakturuje stavebné práce na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v SR zdaniteľnej osobe usadenej v ČR, bude tieto práce fakturovať so slovenskou DPH, pretože sa miesto dodania určilo v SR a keďže ide o platiteľa dane, je povinný za dodávky prác v tuzemsku odviesť slovenskú DPH v zmysle § 69 ods. 1.
Faktúru vyhotoví v zmysle slovenského zákona o DPH.
Povinnosti CZ:
Česká zdaniteľná osoba „CZ“ však nie je povinná registrovať sa v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH, lebo DPH pri dodaní stavebných prác na území tuzemska podľa § 16 ods. 1 zaplatí za ňu tuzemský odberateľ – platiteľ „SK1“.
CZ, ktorá obdrží faktúru od slovenského poddodávateľa SK2 so slovenskou DPH, má právo na refundáciu slovenskej DPH v zmysle § 55a až § 55e zákona o DPH. Z uvedeného vyplýva, že CZ nemá právo na odpočítanie dane podľa § 49 až § 51 zákona o DPH. Potvrdzuje to novelizované ustanovenie § 49 ods. 9 slovenského zákona o DPH, ktoré je platné od 1. 10. 2012, avšak v danom prípade by sa postupovalo tak, ako je uvedené, aj pred úpravou § 49 ods. 9 zákona o DPH, t. j. aj pred 1. 10. 2012.
CZ vystaví faktúru pre SK1 v zmysle českého zákona o DPH bez dane.
Povinnosti SK1:
Platiteľ „SK1“ prizná daň podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. a uvedie základ dane v riadku 9 a daň v riadku 10 daňového priznania. Keďže slovenský investor – odberateľ „SK1“, prijal tieto stavebné práce za účelom vlastného podnikania, má aj právo na odpočítanie tejto dane.

2.3 Miesto dodania stavebných prác vykonaných českým poddodávateľom na stavbe v SR, dodaných pre rakúskeho hlavného dodávateľa stavby

Príklad č. 4:
Český podnikateľ „CZ“ uzatvoril s rakúskym odberateľom „AT“ – hlavným dodávateľom stavby v SR – zmluvu o dielo na stavebné práce na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v tuzemsku. Rakúsky HDSP „AT“, ktorý nemá v tuzemsku stálu prevádzku, uzatvoril zmluvu o dielo so slovenským investorom „SK“ na dodanie stavebných prác. Má český poddodávateľ odviesť v tuzemsku DPH? Alebo má povinnosť registrácie HDSP z AT? Prípadne daň platí tuzemský investor ako prijímateľ stavebných prác?

Riešenie:
Miestom dodania stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v tuzemsku je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. miestom dodania je tuzemsko. Ak je miestom dodania tuzemsko, potom sa daň odvádza v tuzemsku.
Povinnosti CZ:
Český podnikateľ „CZ“ má v danom prípade povinnosť registrácie v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH,lebo poskytuje v tuzemsku službu a nevzťahuje sa naňho výnimka neregistrovať sa v tuzemsku uvedená v písmene b) citovaného ustanovenia, t. j. nemôže preniesť svoju daňovú povinnosť na odberateľa „AT“, pretože prenos daňovej povinnosti na odberateľa „AT“ je možný v zmysle § 69 ods. 2 slovenského zákona o DPH iba v prípade, ak ide o zdaniteľnú osobu (príjemcu), ktorá je v tuzemsku usadená, t. j. má tu napr. stálu prevádzkareň, čo nie je prípad rakúskej zdaniteľnej osoby.
Po zaregistrovaní na DÚ Bratislava potom česká zdaniteľná osoba „CZ“ v postavení platiteľa odvedie za dodanie poddodávky stavebných prác tuzemskú DPH.
Na druhej strane bude mať CZ právo na odpočítanie dane za všetky tovary a služby, ktoré nakúpi v tuzemsku a ktoré sa viažu na dodávku prác, pri ktorých je CZ povinná platiť daň v tuzemsku v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH.
Povinnosti AT:
Rakúska zdaniteľná osoba „AT“ nemá povinnosť registrácie na DPH podľa § 5 zákona o DPH,lebo DPH za služby, ktoré poskytla na území tuzemska pre slovenského platiteľa „SK“, prenesie na tohto odberateľa v zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH. Rakúska zdaniteľná osoba nemá právo na odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb v tuzemsku v prípade, ak vstupné náklady bezprostredne súvisia s dodávkou služieb, pri ktorých daň odvádza odberateľ zo SR.
Ak by sa rakúska zdaniteľná osoba „AT“ zaregistrovala na DPH podľa § 5 zákona o DPH a stala by sa platiteľom dane v SR, potom by z poskytnutia stavebných prác aj tak nemala povinnosť odviesť daň, lebo zákon o DPH od 1. 1. 2011 už ustanovuje prenos daňovej povinnosť na platiteľa dane usadeného v tuzemsku bez ohľadu na to, či bude zahraničná osoba registrovaná v tuzemsku na DPH podľa § 5 alebo nie.
Na druhej strane – ak by bola „AT“ zaregistrovaná v tuzemsku na DPH, ale nemala by tu stálu prevádzkareň, nič by to nemenilo na povinnosti registrácie českého poddodávateľa stavebných prác.

3. Poddodávky tovaru s montážou – miesto dodania a postup

Za miesto dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou sa považuje v zmysle § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH miesto, kde sa tieto práce fyzicky vykonajú.
Ide o prípady, kedy nejde o dodanie tovaru s jeho montážou, ktorá by súvisela priamo s konkrétnou nehnuteľnosťou.
Pokiaľ však „hlavný“ dodávateľ tovaru s jeho inštaláciou alebo montážou uzavrie zmluvu na montáž so svojím poddodávateľom, posudzuje sa táto poddodávka ako služba (práce na hnuteľnom majetku) a následne v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH sa za miesto dodania považuje štát odberateľa za podmienky, že odberateľom je zdaniteľná osoba, ktorá je usadená v príslušnom členskom štáte.
Dodanie tovaru s montážou alebo inštaláciou do iného členského štátu sa nepovažuje za dodanie tovaru oslobodeného od dane podľa § 43, t. j. súhrnný výkaz sa na takúto dodávku nepodáva, lebo miesto dodania je v štáte, kde sa tovar inštaluje alebo montuje.

3.1 Poddodávka montáže tuzemským poddodávateľom v ČR pre tuzemského hlavného dodávateľa tovaru s montážou

V danom prípade musíme posudzovať miesto dodania zvlášť pri zmluvnom vzťahu č. 1 (dodanie tovaru s montážou) a zmluvnom vzťahu č. 2 (dodanie montáže – samostatnej služby).
Keďže poddodávka montáže tovaru sa považuje za dodanie služby, potom sa miesto dodania určuje podľa § 15 ods. 1 v prípade, ak je odberateľom zdaniteľná osoba – t. j. podnikateľ, ktorý je usadený v príslušnom štáte.

§ 15 ods. 1 zákona o DPH ustanovuje, že miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania... Z uvedeného vyplýva, že ak sa určí miesto dodania služby podľa tohto ustanovenia, potom ak dodá službu – montáž – tuzemský platiteľ tuzemskému platiteľovi – podlieha táto služba tuzemskej DPH.

Príklad č. 5:
Platiteľ „SK1“ sa dohodne na dodaní stroja s montážou s osobou identifikovanou pre daň „CZ“ v ČR. O samotný výkon montáže však platiteľ „SK1“ požiada tuzemského platiteľa „SK2“. Tuzemský platiteľ „SK2“ fakturuje samostatnú montáž platiteľovi „SK1“ a platiteľ „SK1“ fakturuje túto dodávku tovaru s montážou objednávateľovi „CZ“ do ČR. Môže platiteľ „SK1“ uviesť dodávku tovaru s montážou bez slovenskej dane? Má povinnosť registrácie v ČR? Alebo má povinnosť registrácie v ČR poddodávateľ? Prípadne – „SK2“ fakturuje poddodávku montáže so slovenskou DPH?

Riešenie:
Prvý zmluvný vzťah je medzi odberateľom – platiteľom z ČR „CZ“ – a dodávateľom z tuzemska – platiteľom „SK1“. Miesto dodania je podľa § 7 ods. 3 českého zákona o DPH a § 13 ods. 1 písm. b) slovenského zákona o DPH tam, kde sa tovar montuje, čo je v našom prípade ČR.
Dodávku tovaru s montážou neuvádza v súhrnnom výkaze ani vo svojom daňovom priznaní, dodávka nepodlieha dani v tuzemsku.
Keďže slovenský platiteľ „SK1“ dodá tovar spolu s montážou v ČR, zaplatí zaňho daň český odberateľ – platiteľ dane v ČR, čo inak znamená, že „SK1“ nebude dodávku uvádzať v daňovom priznaní ani v súhrnnom výkaze, len v osobitných záznamoch.
Vzhľadom na to, že v novelizovanom českom zákone o DPH sa daň prenáša aj na zdaniteľnú osobu, ktorá nemá postavenie platiteľa v ČR [§ 6h vo väzbe na § 108 ods. 1 písm. c) českého zákona o DPH], je v danom prípade irelevantné skúmať, či ide o platiteľa registrovaného v ČR, alebo zdaniteľnú osobu usadenú v ČR, lebo takáto zdaniteľná osoba usadená v ČR je v zmysle českého zákona osobou identifikovanou pre daň.
Druhý zmluvný vzťah je medzi odberateľom „SK1“ a dodávateľom „SK2“. Keďže pri tomto zmluvnom vzťahu sa miesto dodania určilo podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. tuzemsko, potom sa táto služba zdaní tuzemskou DPH, a to bez ohľadu na to, že subdodávka montážnych prác sa vykonala v ČR.

3.2 Poddodávka montáže tovaru českým poddodávateľom v SR pre slovenského dodávateľa tovaru s montážou

Príklad č. 6:
Slovenský platiteľ „SK2“ si objedná dodanie stroja s jeho montážou u platiteľa „SK1“. Platiteľ SK1 požiada o montáž tohto stroja českú zdaniteľnú osobu „CZ“ registrovanú pre daň v ČR. Český platiteľ „CZ“ (ide o platiteľa dane registrovaného a usadeného v ČR) fakturuje dodanie montáže stroja platiteľovi SK1. Dodanie stroja spolu s jeho montážou vyfakturuje „SK1“ slovenskému platiteľovi „SK2“. Kto platí daň?
Riešenie:
Prvý zmluvný vzťah je medzi dodávateľom stroja s montážou „SK1“ a jeho odberateľom „SK2“. Keďže dodanie tovaru s montážou je na území tuzemska [§ 13 ods. 1 písm. b) slovenského zákona o DPH], potom „SK1“ fakturuje dodávku so slovenskou DPH.
Druhý zmluvný vzťah je medzi subdodávateľom – platiteľom z ČR „CZ“ – a odberateľom zo SR „SK1“. Keďže ide o dodanie služby prác na hnuteľnom majetku, určí sa miesto dodania podľa § 15 ods. 1 slovenského zákona o DPH, resp. podľa českého zákona o DPH v zmysle § 9. Miesto dodania týchto prác je tuzemsko, t. j. tam, kde je usadený odberateľ „SK1“. Český subdodávateľ montáže fakturuje montáž bez českej DPH a daň prizná a zaplatí slovenský odberateľ „SK1“ v tuzemsku podľa § 69 ods. 3 slovenského zákona o DPH.Vyplní riadok 11 a 12 daňového priznania.

3.3 Poddodávka montáže tovaru českým poddodávateľom v SR pre českého dodávateľa tovaru s montážou

Príklad č. 7:
Slovenský platiteľ „SK“ si objedná dodanie stroja s jeho montážou u českej zdaniteľnej osoby „CZ1“. Česká zdaniteľná osoba „CZ1“ (usadená v ČR) požiada o montáž tohto stroja inú českú zdaniteľnú osobu „CZ2“ registrovanú a usadenú v ČR. Český platiteľ „CZ2“ fakturuje dodanie montáže stroja „CZ1“. Dodanie stroja spolu s jeho montážou vyfakturuje „CZ1“ slovenskému platiteľovi „SK“. Kto platí daň?

Riešenie:
Prvý zmluvný vzťah je medzi „CZ1“ a „SK“, kde „CZ1“ fakturuje tuzemskému platiteľovi „SK“ dodanie stroja spolu s jeho montážou. Miestom dodania je v zmysle § 13 ods. 1 písm. b)tuzemsko, z čoho vyplýva, že daň sa platí v tuzemsku. Podľa § 69 ods. 2 slovenského zákona o DPH daň za zahraničnú osobu „CZ1“ platí tuzemský odberateľ „SK“ a uvedie ju v riadku 9 a 10 daňového priznania.
Druhý zmluvný vzťah je medzi subdodávateľom – platiteľom z ČR „CZ2“ – a odberateľom z ČR „CZ1“. V danom prípade ide o službu, ktorej miesto dodania sa podľa § 9 českého zákona o DPH určí tam, kde je usadený odberateľ – čo je v danom prípade ČR. Subdodávku montáže vyfakturuje „CZ2“ voči „CZ1“ s českou DPH.

Poznámka redakcie:  § 15 ods. 1 zákona o DPH, § 16 zákona o DPH, § 49 a § 69 zákona o DPH.

Autor: Ing. Alžbeta Hermanová