Miesto dodania poskytnutej služby v EÚ vo väzbe na zdaniteľnú, resp. nezdaniteľnú osobu

Zdaniteľnú osobu definuje na účely DPH § 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), pričom na účely určenia miesta dodania služby je potrebné vychádzať okrem samotnej definície zdaniteľnej osoby aj z § 15 ods. 4 zákona o DPH a z Nariadenia EÚ č. 282/2011/EÚ.

1. Dodanie služby a zdaniteľná osoba na účely zákona o DPH

Dodanie služby je definované v § 9 zákona o DPH, pričom ide o každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8 zákona o DPH, vrátane:

a) prevodu práva k nehmotnému majetku a poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,

c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH je predmetom dane poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

To znamená, že pre účely zákona o DPH a dodania služby má veľký význam správne zadefinovanie zdaniteľnej osoby. Zadefinovanie zdaniteľnej osoby má dve úrovne:

a) na účely predmetu dane,

b) na účely miesta dodania služby.

Zdaniteľnou osobou na účely dane z pridanej hodnoty sa rozumie osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku.

Podnikanie ako legislatívna skratka na účely dane z pridanej hodnoty má širší záber ako samotná definícia podnikania podľa Obchodného zákonníka. Preto si treba uvedomiť, že zdaniteľnou osobou na účely zákona o DPH môže byť aj taká osoba, ktorá nevykonáva podnikanie v pravom zmysle slova, ale vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Samotné zadefinovanie zdaniteľnej osoby má následne vplyv na predmet dane z pohľadu zákona o DPH. To znamená, že pri dodaní služby musí dodávateľ konať ako zdaniteľná osoba, v opačnom prípade nejde o dodanie služby, ktoré je predmetom dane na účely dane z pridanej hodnoty.

2. Zdaniteľná osoba vo väzbe na miesto dodania služby podľa všeobecného pravidla uvedeného v § 15 

Následne pri dodaní služby v rámci Európskeho spoločenstva treba skúmať pojem zdaniteľná osoba hlbšie. Novelou smernice 2006/112/ES došlo k zmene zadefinovania miesta dodania služby, kde sa určili dva základné princípy:

a) všeobecné pravidlo, ktoré viaže práve určenie miesta dodania služby na zdaniteľnú osobu, respektíve osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a je zadefinované v § 15 zákona o DPH,

b) špecifické pravidlo, ktoré viaže určenie miesta dodania služby na viacero druhov kritérií podľa charakteru dodania služby, a to napr. vo väzbe na nehnuteľnosť, miesto prepravy osôb, fyzické poskytnutie služby, dodanie služby nezdaniteľnej osobe, a je zadefinované v § 16 zákona o DPH.

Pri posúdení, ktorým pravidlom sa má dodávateľ služby riadiť, je potrebné najskôr vylúčiť, či predmetná služba spadá do § 16 a v prípade, že sa predmetná služba nenachádza v tomto ustanovení, postupuje sa výlučne v súlade so všeobecným pravidlom. A práve vo väzbe na všeobecné pravidlo je dôležité správne zadefinovať, či ide alebo nejde o zdaniteľnú osobu. Zdaniteľnú osobu na účely všeobecného pravidla na účely miesta dodania služby treba chápať v širšom kontexte, ako definuje zákon v § 3.

Správne stanovenie zdaniteľnej osoby má následne vplyv na viacero skutočností, akými sú:

a) zdanenie predmetnej dodávky, prípadne oslobodenie od dane podľa zákona o DPH a uvedenie dodávky do daňového priznania,

b) prenos daňovej povinnosti na príjemcu služby a následne uvedenie dodávky do súhrnného výkazu po splnení podmienok uvedených v § 80 zákona o DPH v prípade, že ide o dodanie služby a ak ide o prijatie služby, vykonanie tzv. „samozdanenia“ podľa § 69 zákona o DPH.

Zdaniteľná osoba má teda zadefinované jednoznačné parametre v § 3 zákona o DPH, pričom na účely určenia miesta dodania služby je potrebné vychádzať okrem samotnej definície zdaniteľnej osoby aj z § 15 ods. 4 zákona a z Nariadenia EÚ č. 282/2011/EÚ (ďalej len „Nariadenie“).

Podľa § 15 ods. 4 zákona o DPH sa:

a) zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo b), považuje za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré sú jej dodané,

b) právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, považuje za zdaniteľnú osobu.

Samotný rozsudok ESD 291/07 vyniesol predmetný výrok, ktorý sa neskôr dostal do § 15 ods. 4 zákona o DPH. Predmetný výrok znie:

„Článok 9 ods. 2 písm. e) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 1999/59/ES zo 17. júna 1999 a článok 56 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že odberateľ poradenských služieb poskytnutých osobou povinnou platiť daň v inom členskom štáte, ktorý vykonáva súčasne hospodársku činnosť a činnosť, ktorá nespadá do pôsobnosti smerníc, musí byť považovaný za zdaniteľnú osobu, hoci sa tento nákup služieb uskutočnil len vzhľadom na činnosť mimo pôsobnosti smerníc.“

Tento názor bol následne prebraný do článku 43 smernice 2006/112/ES, ktorý sa následne prevzal do § 15 ods. 4 zákona o DPH. Pri dodaní služby podľa všeobecného pravidla uvedeného v § 15 zákona o DPH platí, že ak je odberateľom služby zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, ale má pridelené identifikačné číslo, potom dodávateľ služby nie je povinný skúmať, na aký druh činnosti (nemôže ísť o súkromné využitie, pozri nižšie článok 19 Nariadenia) odberateľa je dodávka uskutočnená, pretože na účely dane z pridanej hodnoty sa predmetná osoba posúdi vždy ako zdaniteľná osoba.

Príklad č. 1:
Rozpočtová organizácia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR si objednala konzultácie u rakúskej konzultačnej spoločnosti na činnosť rozpočtovej organizácie. Rozpočtová organizácia objednala predmetné služby pod slovenským IČ DPH, na základe čoho rakúska spoločnosť fakturovala predmetnú službu bez dane a preniesla daňovú povinnosť na príjemcu služby. Rakúska spoločnosť teda nemusí skúmať, či rozpočtová organizácia bude využívať tieto služby v súvislosti s výkonom jej ekonomickej činnosti, t. j. ako zdaniteľná osoba, alebo ide o služby, ktoré budú využívané na účely, na ktoré bola zriadená ministerstvom.

Príklad č. 2:
Slovenská obchodná spoločnosť, platiteľ DPH, si objednala z Českej republiky právne služby pre oblasť postúpenia pohľadávky. Slovenská spoločnosť si objednala predmetnú službu pod slovenským IČ DPH.
V tomto prípade ide o postúpenie pohľadávky, čo v prípade § 10 zákona o DPH nie je predmetom dane z pridanej hodnoty. Bez ohľadu na túto skutočnosť však česká spoločnosť bude postupovať v súlade s článkom 44 smernice 2006/112/ES, t. j. podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a predmetnú službu vyfakturuje bez dane s prenosom daňovej povinnosti na príjemcu služby. Česká spoločnosť uvedie službu do súhrnného výkazu.

Záver:

Zadefinovanie takéhoto princípu zjednodušuje následné posudzovanie miesta dodania služby vo väzbe na zdaniteľnú osobu, resp. nezdaniteľnú osobu.

3. Súhrnný výkaz

V praxi vznikali problémy práve vo väzbe na uvádzanie služieb do súhrnného výkazu. Súhrnný výkaz je postavený na evidencii služieb v rámci Európskej únie, pričom § 80 ods. 1 písm. d) zákona o DPH definuje vo väzbe na platiteľa, ktoré služby sa uvádzajú do súhrnného výkazu. Ide o služby, ktoré platiteľ dodal s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň. Ak ide o neplatiteľa, ale registrovaného na účely zákona o DPH podľa § 7a alebo § 7, potom § 80 ods. 3 zákona o DPH definuje rovnako povinnosť aj takejto osobe podať súhrnný výkaz.

Problémom však bola identifikácia zdaniteľnej osoby, ktorá nemala pridelené identifikačné číslo. Samotné zadefinovanie zdaniteľnej osoby v súlade s princípom dane z pridanej hodnoty nie je viazané na pridelenie identifikačného čísla pre daň. Podstatou zdaniteľnej osoby, ako bolo už spomínané, je výkon ekonomickej činnosti, ktorá je zadefinovaná v § 3 zákona o DPH. Ak by sme však vychádzali výlučne len z tejto definície, potom by sme museli do súhrnného výkazu uvádzať aj osoby, ktoré nemajú pridelené identifikačné číslo, ale na účely princípu dane z pridanej hodnoty spĺňajú definíciu zdaniteľnej osoby. To však nebolo realizovateľné, keďže súhrnný výkaz sa viaže vyslovene na osoby, ktoré majú pridelené identifikačné číslo pre daň.

Nariadenie č. 282/2011/EÚ sa zaoberá aj problematikou zdaniteľnej osoby. Keďže Nariadenie EÚ je vyššia právna norma, ako je samotný zákon o DPH, riadi sa ním každá zdaniteľná osoba v rámci Európskej únie.

V článku 17 Nariadenia je uvedené, že na účely miesta poskytnutia služby sa právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, ale má pridelené identifikačné číslo pre daň z dôvodu nadobúdania tovaru z EÚ (§ 7), bude považovať za zdaniteľnú osobu. Na základe tejto skutočnosti by si mali takéto právnické osoby vždy objednávať služby pod identifikačným číslom prideleným v tuzemsku. V opačnom prípade by to mohlo viesť k nesprávnemu posúdeniu miesta dodania služby.

Príklad č. 3:
Štátna rozpočtová organizácia zakúpila stroje z Českej republiky v hodnote 20 000 €. Na základe tejto skutočnosti bola povinná požiadať o registráciu podľa § 7 zákona o DPH a zdaniť predmetnú dodávku v tuzemsku. Následne využila marketingové služby poľskej spoločnosti, platiteľa DPH v Poľsku. Predmetné služby si objednala pod slovenským IČ DPH. Na základe tejto skutočnosti fakturovala poľská spoločnosť služby bez dane a preniesla daňovú povinnosť na príjemcu služby. Rozpočtová organizácia je povinná zdaniť predmetnú dodávku v tuzemsku podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH a uviesť do daňového priznania na riadky 11 a 12.

Následne článok 18 Nariadenia definuje, že pokiaľ poskytovateľ nemá informácie, ktoré svedčia o opaku (napr. článok 19 Nariadenia), môže odberateľa usadeného v rámci Spoločenstva považovať za zdaniteľnú osobu, ak:

a) mu odberateľ oznámil svoje individuálne identifikačné číslo pre DPH a poskytovateľ získa potvrdenie o platnosti tohto identifikačného čísla, ako aj mena a adresy, ktoré sa s ním spájajú, a to v súlade s článkom 31 nariadenia Rady (ES) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.o správe daní Finančné riaditeľstvo SR na žiadosť daňového subjektu oznámi, či iná osoba je registrovaná na daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte. Súčasne mu oznámi, či číslo, ktoré daňový subjekt v žiadosti uviedol, jej bolo pridelené pri registrácii na túto daň;

b) odberateľovi ešte nebolo pridelené individuálne identifikačné číslo pre DPH, ale informoval poskytovateľa o tom, že oň požiadal a poskytovateľ získa akýkoľvek iný dôkaz, ktorým sa preukáže, že daný odberateľ je zdaniteľnou osobou alebo nezdaniteľnou právnickou osobou, od ktorej sa vyžaduje, aby sa identifikovala na účely DPH, a poskytovateľ vykoná v primeranej miere overenie správnosti informácií, ktoré mu poskytol odberateľ, prostredníctvom bežných obchodných bezpečnostných opatrení, ako sú napríklad opatrenia týkajúce sa overenia totožnosti alebo platieb.

Na druhej strane, pokiaľ poskytovateľ nemá informácie, ktoré svedčia o opaku, môže odberateľa usadeného v rámci Spoločenstva považovať za nezdaniteľnú osobu, ak môže preukázať, že uvedený odberateľ mu neoznámil svoje individuálne identifikačné číslo pre DPH.

Ak má ale dodávateľ služby jednoznačné informácie, že zdaniteľná osoba alebo nezdaniteľná právnická osoba považovaná za zdaniteľnú osobu prijíma služby výlučne na svoju osobnú spotrebu vrátane spotreby svojich zamestnancov, považuje sa táto osoba za nezdaniteľnú osobu (článok 19 Nariadenia).

V prípade, že je jedna a tá istá služba určená tak na osobnú spotrebu vrátane spotreby zamestnancov odberateľa, ako aj na účely podnikania, na poskytovanie tejto služby sa vzťahuje výlučne článok 44 smernice 2006/112/ES, t. j. § 15 ods. 1 zákona o DPH, a to za predpokladu, že nedochádza k zneužitiu. To znamená, že dodávateľ si musí preveriť skutočnosť, že dodanie služby bude skutočne realizované aj v prospech zdaniteľnej osoby na výkon ekonomickej činnosti a nielen na súkromné účely.

Príklad č. 4:
Od slovenskej spoločnosti si objednala službu právneho zastupovania česká spoločnosť identifikovaná pre daň, a to pre oblasť dedičského konania v SR pre spoločníka českej spoločnosti. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že predmetná služba bude využitá na súkromné účely spoločníka a nie na činnosť zdaniteľnej osoby. Bez ohľadu na to, že si objedná česká spoločnosť službu pod českým IČ DPH, musí dodávateľ služby vyhodnotiť miesto dodania služby podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH, t. j. služba je dodaná pre nezdaniteľnú osobu. Faktúra za dodanie služby v tuzemsku bude vystavená so slovenskou daňou z pridanej hodnoty.

Príklad č. 5:
Česká spoločnosť, platiteľ DPH v ČR, si objednala prepravu tovaru u slovenskej špedičnej spoločnosti, platiteľa DPH, pričom okrem tovaru českej spoločnosti na ich obchodnú činnosť bude prepravovať aj tovar jedného zamestnanca, ktorý si objednal na území SR. Slovenská spoločnosť vystaví faktúru na prepravné služby v súlade s § 15 ods. 1 zákona o DPH a prenesie daňovú povinnosť na príjemcu služby. Predmetnú službu uvedie do súhrnného výkazu podľa § 80 zákona o DPH. Napriek tomu, že služba bola poskytnutá aj na činnosť zdaniteľnej osoby, ale aj na súkromné účely zamestnanca tejto zdaniteľnej osoby, posúdi predmetnú dodávku ako dodávku pre zdaniteľnú osobu.
Samozrejme, je dôležité, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto režimu zo strany príjemcu služby.

Ak to zhrnieme, dodávateľ služby môže v súlade s článkom 18 a 19 Nariadenia považovať za nezdaniteľnú osobu vo väzbe na § 15 zákona o DPH takú osobu, ktorá:

a) neposkytne svoje identifikačné číslo pre DPH, čo vie preukázať,

b) predmetná služba je odberateľom využitá výlučne na jeho osobnú spotrebu alebo osobnú spotrebu zamestnancov.

Následne článok 25 Nariadenia definuje, že na účely uplatňovania pravidiel týkajúcich sa miesta poskytovania služieb sa zohľadnia len okolnosti existujúce v čase zdaniteľnej udalosti. Akákoľvek následná zmena vo využití prijatej služby nemá vplyv na určenie miesta poskytovania služby za predpokladu, že nedochádza k zneužitiu.

Preto je veľmi dôležité v čase uskutočnenia dodávky správne vyhodnotiť, či na účely miesta dodania služby ide o zdaniteľnú osobu alebo o nezdaniteľnú osobu. Odberateľ služby by mal vo svojom záujme poskytnúť čo najviac informácií vo väzbe na svoju osobu, aby dodávateľ služby následne správne vyhodnotil miesto dodania služby vo väzbe na príjemcu služby ako zdaniteľnej osoby, respektíve nezdaniteľnej osoby.

4. Nesprávne určenie zdaniteľnej osoby, resp. nezdaniteľnej osoby na účely § 15 zákona o DPH

4.1 Vplyv na dodávateľa v prípade dodania služby z tuzemska do iného členského štátu

V prípade dodania služby podľa § 15 zákona o DPH odberateľovi usadenému v inom členskom štáte je potrebné si preveriť skutočnosť, či táto osoba má pridelené identifikačné číslo pre daň v členskom štáte, a to na základe údajov poskytnutých odberateľom. V prípade, že takéto číslo v čase objednania nebolo pridelené a odberateľ služby ani nepožiadal o pridelenie tohto identifikačného čísla pre daň, dodávateľ služby posúdi príjemcu služby ako nezdaniteľnú osobu a miesto dodania služby podľa všeobecného pravidla určí podľa § 15 ods. 2  a dodávku zdaní daňou platnou v tuzemsku. To znamená, že dodávka sa uvedie do riadkov 1, 2 a 3, 4 daňového priznania (podľa sadzby dane), čím sa deklaruje dodávka tovaru alebo služby v tuzemsku. Samotná skutočnosť, že ide o zdaniteľnú osobu podľa § 3 zákona o DPH, t. j. ide o osobu, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť, nie je ešte dôvodom na posúdenie tejto osoby ako zdaniteľnej osoby na účely miesta dodania služby.

Ak teda nie je naplnený inštitút pridelenia identifikačného čísla alebo predmetný údaj nebol poskytnutý zo strany odberateľa, dodávateľ služby musí vyhodnotiť príjemcu služby ako nezdaniteľnú osobu na účely miesta dodania služby. Ak by dodávateľ služby predmetnú dodávku vyhodnotil ako dodanie služby s miestom dodania v inom členskom štáte len na základe všeobecnej definície zdaniteľnej osoby, potom by správca dane v rámci daňovej kontroly posúdil predmetnú dodávku ako dodanie služby v tuzemsku a dorubil by daň z pridanej hodnoty.

V prípade, že pôjde o osobu preukázateľne identifikovanú pre daň v inom členskom štáte, potom je dodávateľ služby povinný uskutočniť prenos daňovej povinnosti na príjemcu služby a predmetnú službu uviesť do súhrnného výkazu podľa § 80 zákona o DPH. Služby s miestom dodania v inom členskom štáte sa do daňového priznania neuvádzajú.

4.2 Väzba na súhrnný výkaz

Ustanovenie § 80 zákona o DPH definuje pravidlá pri podávaní súhrnného výkazu, pričom, ako bolo vyššie uvedené, uvádzajú sa sem aj služby s prenosom daňovej povinnosti na odberateľa v inom členskom štáte, ktorý je osobou povinnou platiť daň a miesto dodania služby sa riadi ustanovením § 15 ods. 1 zákona o DPH.Nesprávne vyhodnotenie odberateľa z pohľadu toho, či ide alebo nejde o zdaniteľnú osobu, vedie k tomu, že sa v súhrnnom výkaze zobrazia služby v nesprávnom rozsahu.

Príklad č. 6:
Dodávateľ konzultačných služieb má objednávku od českého odberateľa, kde nebolo uvedené IČ DPH odberateľa. Následne však odberateľ mailom poslal tento údaj, ktorý si preverili v učtárni. Pri fakturácii však vychádzali z údajov v objednávke a posúdili predmetného odberateľa ako nezdaniteľnú osobu. Miesto dodania služby sa teda posúdilo v súlade s § 15 ods. 2 zákona o DPH a dodávateľ uviedol na faktúru DPH.
Po dvoch mesiacoch sa odberateľ telefonicky spojil s dodávateľom služby, pričom žiadal opravu faktúry a jej vystavenie bez dane s prenosom daňovej povinnosti. Po preskúmaní predmetnej skutočnosti prišiel dodávateľ na to, že nesprávne posúdil odberateľa a opravil faktúru bez dane s prenosom daňovej povinnosti na príjemcu služby, pričom vystavil faktúru v súlade s § 74 zákona o DPH. Za toto zdaňovacie obdobie však nepodal súhrnný výkaz, pretože nevykázal žiadnu dodávku, ktorá by sa za toto zdaňovacie obdobie uvádzala do súhrnného výkazu. Na základe tejto skutočnosti podal dodávateľ oneskorene súhrnný výkaz elektronicky. Správca dane uloží dodávateľovi služby pokutu v súlade s § 154 až § 155 zákona č. 563/2009 Z. z.o správe daní.

Príklad č. 7:
Slovenský dodávateľ marketingových služieb, platiteľ DPH, dostal objednávku od poľskej spoločnosti pod poľským IČ DPH. Slovenský dodávateľ si tohto odberateľa nepreveril. Predmetnú faktúru vystavil bez dane s prenosom daňovej povinnosti na príjemcu služby. Služba bola uvedená do súhrnného výkazu podľa § 80 zákona o DPH pod uvedeným IČ DPH.
Následne správca dane v súlade s § 80 ods. 11 zákona o DPH vyzval platiteľa dane z pridanej hodnoty na odstránenie nepravdivých údajov uvedených v súhrnnom výkaze, a to z dôvodu, že predmetné pridelené IČ DPH uvedené v súhrnnom výkaze neexistuje.
Na základe tejto skutočnosti dodávateľ služby zistil, že poľská spoločnosť nebola v čase poskytnutia služby registrovaná za platiteľa dane z pridanej hodnoty. Tieto informácie dodávateľ zistil až po lehote na podanie súhrnného výkazu.
Slovenská spoločnosť podala preto dodatočný súhrnný výkaz, kde opravila predmetné údaje a uviedla tam storno dodávky. Následne vystavila faktúru s daňou na poľskú spoločnosť a podala dodatočné daňové priznanie, keďže už uplynula lehota na podanie daňového priznania za predmetné zdaňovacie obdobie. Do daňového priznania doplnila dodávku služby, čím jej vznikla daň na úhradu z dodatočného daňového priznania na riadku 38.

4.3 Vplyv na príjemcu služby

Pri prenose daňovej povinnosti na príjemcu služby je potrebné vychádzať z § 69 zákona o DPH. Vo väzbe na služby od zahraničnej osoby sú podstatné dve ustanovenia:

a) § 69 ods. 2 zákona o DPH, ktorý definuje, že zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku, pričom zdanenie sa uvádza na r. 9 a 10 daňového priznania,

b) § 69 ods. 3 zákona o DPH, ktorý definuje, že zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa § 7, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku, pričom zdanenie sa uvádza na r. 11 a 12 daňového priznania.

Zákon teda jednoznačne definuje okruh osôb, ktoré sú osobami povinnými platiť daň v prípade, že prijmú službu od zahraničnej osoby.

Na túto skutočnosť nemá vplyv fakt, že spoločnosť sa neidentifikuje u dodávateľa služby, ktorý ju vyhodnotí ako nezdaniteľnú osobu a následne vyfakturuje službu s daňou platnou v krajine dodávateľa, prípadne si nesplní registračnú povinnosť v súlade so zákonom o DPH.

Príklad č. 8:
Slovenská spoločnosť registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH si objednala poradenskú službu od českej spoločnosti. V objednávke neuviedla slovenské IČ DPH a ani dodatočne tento údaj neoznámila. Na základe tejto skutočnosti česká spoločnosť posúdila odberateľa služby ako nezdaniteľnú osobu a vystavila faktúru s českou daňou.
Táto skutočnosť však nemení fakt, že príjemca služby je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH a je povinný predmetnú službu uviesť do daňového priznania na riadky 11 a 12. Keďže ide o zdaniteľnú osobu, neplatiteľa DPH, nemá nárok na odpočítanie dane a vznikne jej vlastná daňová povinnosť. Slovenská spoločnosť tak zaplatila daň z pridanej hodnoty dvakrát, a to na základe nesprávne uvedených údajov zo strany príjemcu služby.

Poznámka redakcie: § 7, § 7a, § 15, § 16 a  § 69 zákona o DPH.

Autor: Ing. Vladimír Ozimý