1.1 Náhrada za spotrebované PHL u osôb vymedzených v zákone o cestovných náhradách

Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí zamestnancovi suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky. Zo zákona nevyplýva, že musí ísť o vozidlo vo vlastníctve zamestnanca. Nie je preto vylúčené, aby zamestnanec použil na pracovnej ceste vozidlo, ktorého nie je držiteľom, pokiaľ s tým zamestnávateľ súhlasí.

Dátum publikácie:8. 11. 2013
Autor:Ing. Martina Oravcová
Oblasti práva:
Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov; Účtovníctvo / Jednoduché účtovníctvo; Podvojné účtovníctvo
Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Náhrady v pracovnom práve
Právny stav od:1. 1. 2013
Právny stav do:31. 12. 2014


Zákon o cestovných náhradách sa vzťahuje na osoby taxatívne vymenované v § 1 ods. 1 a ods. 2 tohto zákona, pre ktoré je v § 2 ods. 6 zákona zavedená legislatívna skratka „zamestnanec“. Ide o tieto osoby:

  • zamestnanci v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere [§ 1 ods. 1 písm. a)]
    Na uvedených zamestnancov sa vzťahuje zákon o cestovných náhradách, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zákon sa nevzťahuje na vojakov, príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Železničnej polície, colníkov a pod. Tieto kategórie osôb majú oblasť poskytovania cestovných náhrad upravenú vo svojich osobitných predpisoch;
  • členovia družstiev [§ 1 ods. 1 písm. b)]
    U členov družstva je potrebné rozlišovať, či ide o:
    • členov s pracovným vzťahom k družstvu, ktorí sú v postavení zamestnancov a zákon o cestovných náhradách sa na nich vzťahuje ako na zamestnancov alebo
    • členov bez pracovného vzťahu, ktorí nie sú v postavení zamestnancov a zákon sa na nich môže vzťahovať v závislosti od ich postavenia v družstve;
  • fyzické osoby činné na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru [§ 1 ods. 1 písm. c)]
    Na fyzické osoby, ktoré vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa zákon o cestovných náhradách vzťahuje len v prípade, ak je poskytovanie týchto náhrad dohodnuté. V dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa môže poskytovanie náhrad dohodnúť medzi fyzickou osobou a zamestnávateľom:
    • odkazom na príslušné ustanovenie zákona o cestovných náhradách alebo kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu zamestnávateľa

alebo

    • stanovením okruhu cestovných náhrad, ich výšky a podmienok pre ich poskytovanie priamo v dohode;
  • osoby, o ktorých to ustanovuje zákon o cestovných náhradách [§ 1 ods. 1 písm. d)]
    Zákon o cestovných náhradách sa vzťahuje tiež na osoby vymedzené priamo v tomto zákone, napr. v § 17 alebo v IV. časti zákona;
  • osoby, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis [§ 1 ods. 2 písm. a)]
    Zákon o cestovných náhradách sa vzťahuje aj na osoby, o ktorých osobitný predpis ustanovuje, že majú nárok na cestovné náhrady, ktoré buď osobitne upravuje, alebo odkazuje na zákon o cestovných náhradách (napr. poslanci NR SR, poslanci samosprávneho kraja, starostovia obcí a primátori miest);
  • osoby vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby [§ 1 ods. 2 písm. b)]
    Nárok na cestovné náhrady majú aj osoby, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby, a pritom nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, napr. konatelia spoločností s ručením obmedzeným;
  • osoby, ktoré plnia úlohy pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu [§ 1 ods. 2 písm. c)]
    Zákon o cestovných náhradách sa vzťahuje aj na osoby, ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu určité úlohy, nie sú k tejto osobe v pracovnoprávnom ani žiadnom inom právnom vzťahu, za výkon činnosti sa im neposkytuje žiadne finančné plnenie a poskytovanie cestovných náhrad je dohodnuté. V praxi ide napríklad o dobrovoľníkov v občianskych združeniach, zamestnancov podriadenej organizácie vykonávajúcich úlohy pre nadriadený orgán v rozpočtovej sfére, zamestnancov podieľajúcich sa na rôznych projektoch, na ktorých realizáciu sú finančné prostriedky v správe jednej osoby.

V zmysle § 3 zákona o cestovných náhradách je zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu povinný písomne pred vyslaním určiť zamestnancovi podmienky pracovnej cesty vrátane určenia spôsobu dopravy. Podmienky musia byť uvedené jednoznačne a konkrétne, pretože sa od nich odvíjajú okrem iného aj jednotlivé nároky zamestnanca na uplatnenie cestovných náhrad. Určenie podmienok pracovnej cesty je jednostrannou povinnosťou a právom zamestnávateľa, pričom zamestnávateľ je povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnanec je povinný určené podmienky dodržať.

Použitie cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste, ktoré neposkytol zamestnancovi zamestnávateľ, je založené na písomnej dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Dohoda sa nemusí uzatvárať samostatne pred každou pracovnou cestou, ale aj na dlhšie časové obdobie, najmä v prípade, ak sa predpokladá časté a pravidelné vykonávanie pracovných ciest cestným motorovým vozidlom, ktoré neposkytol zamestnávateľ.

Ak sa zamestnanec v zmysle vyššie uvedeného vymedzenia písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, podľa § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách patrí zamestnancovi suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky. Zo zákona nevyplýva, že musí ísť o vozidlo vo vlastníctve zamestnanca. Nie je preto vylúčené, aby zamestnanec použil na pracovnej ceste vozidlo, ktorého nie je držiteľom, pokiaľ s tým zamestnávateľ súhlasí.

Z písomnej dohody o použití cestného motorového vozidla neposkytnutého zamestnávateľom na pracovnej ceste musí vyplývať, či zamestnanec použije takéto vozidlo na žiadosť zamestnávateľa alebo na vlastnú žiadosť. Ak sa tak stane na žiadosť zamestnávateľa, zamestnancovi vzniká nárok na základnú náhradu a na náhradu za spotrebované pohonné látky. V súlade so zákonom o cestovných náhradách nie je postup zamestnávateľa, ktorý uhrádza zamestnancovi pri použití cestného motorového vozidla neposkytnutého zamestnávateľom na pracovnej ceste len základnú náhradu za každý 1 km jazdy a neposkytuje náhradu za spotrebované pohonné látky. Len v prípade, ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo neposkytnuté zamestnávateľom na pracovnej ceste na vlastnú žiadosť, môže sa použiť postup podľa § 7 ods. 10 zákona o cestovných náhradách. Podľa tohto ustanovenia sa môžu zamestnávateľ a zamestnanec písomne dohodnúť na poskytnutí inej formy náhrady za použitie cestného motorového vozidla, a to v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.

Sumu základnej náhrady ustanovuje opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré sa vyhlasuje uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov SR. V súčasnom období je suma základnej náhrady ustanovená opatrením MPSVR č. 632/2008 Z. z. za každý 1 km jazdy vo výške:

  • 0,05 € pre jednostopové vozidlá a trojkolky
  • 0,183 € pre osobné cestné motorové vozidlá.

Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15 %.

NEPREHLIADNITE!

Uvedené zvýšenie sa nevzťahuje na náhradu výdavkov za spotrebované pohonné látky. Zákon o cestovných náhradách neustanovil sumu základnej náhrady za 1 km jazdy za používanie nákladných automobilov a autobusov, ale určenie tejto sumy ponecháva na dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Náhrada výdavkov za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi v sume, ktorá sa stanoví v závislosti od:

  • počtu najazdených kilometrov na pracovnej ceste,
  • ceny pohonnej látky platnej v čase použitia vozidla na pracovnej ceste a
  • spotreby pohonnej látky uvedenej v technickom preukaze alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len „technický preukaz“).

Zamestnanec musí preukázať počet kilometrov, ktoré prejazdil počas pracovnej cesty, v závislosti od použitej normy spotreby (t. j. aj členených na jednotlivé cykly), spotrebu pohonnej látky podľa technického preukazu a cenu pohonnej látky.

Pri výpočte náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky zohľadní zamestnávateľ celkový počet najazdených kilometrov prejdených počas pracovnej cesty, a to nielen kilometre z miesta nástupu do miesta konania pracovnej cesty a späť, ale aj kilometre najazdené v mieste konania, ak to vyplýva z podmienok pracovnej cesty.

Za cenu pohonnej látky sa považuje cena preukázaná dokladom o kúpe, z ktorého je zrejmá časová súvislosť s konanou pracovnou cestou, napr. doklad z doby trvania pracovnej cesty alebo bezprostredne pred začiatkom pracovnej cesty, ak si zamestnanec načerpá pohonné látky deň pred nástupom na pracovnú cestu. Pojem „z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou“ si môže zamestnávateľ vo vnútornom predpise konkrétnejšie vymedziť, napr. môže určiť maximálne obdobie pred nástupom na tuzemskú pracovnú cestu, za ktoré uzná doklad o kúpe pohonných látok.

Ak zamestnanec predloží viacero dokladov o kúpe pohonnej látky, zamestnávateľ môže vypočítať cenu pohonnej látky aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak by však zamestnanec žiadal zohľadniť pri výpočte náhrady za spotrebované pohonné látky jednotlivé preukázané ceny, musí kilometre prejdené počas doby trvania tuzemskej pracovnej cesty rozčleniť na kilometre, ktoré prešiel, za jednotlivé ceny pohonnej látky.

Pokiaľ zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe (napr. stratil doklad), zamestnávateľ použije na účely výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky cenu, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu, ktorú zisťuje Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR). Časom nástupu na pracovnú cestu sa rozumie prvý deň pracovnej cesty. Ceny pohonných látok uverejňuje ŠÚ SR na svojej webovej stránke www.statistics.sk a zároveň sú uvedené v každom čísle tohto časopisu.

Na výpočet náhrady za spotrebované pohonné látky sa prednostne použije spotreba pohonnej látky podľa technického preukazu. Spôsob výpočtu náhrady zohľadňuje konkrétny režim vozidla počas pracovnej cesty. V technických normách je spotreba uvádzaná s ohľadom na režim jazdy vozidla. Prejdené kilometre je preto potrebné rozčleniť na jednotlivé režimy podľa konkrétnej normy uvedenej v technickom preukaze vozidla. Zákon o cestovných náhradách počíta s týmito normami spotreby:

  • podľa slovenskej technickej normy (ďalej len „STN“) – § 7 ods. 6 písm. a)
    Ak je v technickom preukaze vozidla uvedená len spotreba podľa STN, kilometre prejdené počas pracovnej cesty:
    • mimo mesta sa prepočítajú spotrebou podľa STN,
    • v meste sa prepočítajú podľa STN, ktorá sa zvýši o 40 %;
  • podľa STN a súčasne podľa predpisu Európskej hospodárskej komisie (ďalej len „EHK“) alebo len podľa EHK – § 7 ods. 6 písm. b)
    Ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa STN aj EHK súčasne, kilometre prejdené počas pracovnej cesty:
    • mimo mesta sa prepočítajú spotrebou podľa predpisu EHK, ktorá sa vypočíta aritmetickým priemerom zo spotreby pre mesto, pre rýchlosť 90 km/hod. a pre rýchlosť 120 km/hod.,
    • v meste sa prepočítajú spotrebou podľa predpisu EHK určenou na jazdu v meste. STN sa v tomto prípade neberie do úvahy;
  • podľa osobitných predpisov (smerníc ES/EÚ) – § 7 ods. 6 písm. c) a d)
    Ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa osobitného predpisu v členení na cykly [§ 7 ods. 6 písm. c)], na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov uvedených v smernici ES, ktoré sa odvodia od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla. Jednotlivé cykly predstavujú:
    • mestský cyklus – premávka iba v meste,
    • mimomestský cyklus – premávka iba mimo mesta (napr. na diaľnici),
    • kombinovaný cyklus – premávka súčasne v meste alebo cez mesto a mimo mesta

Pri výpočte náhrady nemožno vypočítavať aritmetický priemer spotreby v jednotlivých cykloch, ale na kilometre prejdené v príslušnom cykle sa použije spotreba určená pre tento cyklus.
Ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa osobitného predpisu bez členenia na jednotlivé simulované cykly prevádzky [§ 7 ods. 6 písm. d)], na výpočet sa použije:

    • spotreba podľa osobitného predpisu uvedená v technickom preukaze vozidla (najčastejšie ide o spotrebu pre kombinovaný cyklus),
    • pri jazde v meste sa spotreba uvedená v technickom preukaze zvýši o 20 %.

Ak sa vo vozidle používa ako pohonná látka plyn alebo plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou (napr. benzínom), spôsob výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky za jednotlivé pohonné látky dohodne zamestnávateľ so zamestnancom na základe podmienok pracovnej cesty, ceny pohonnej látky a spotreby pohonnej látky. Ak je v technickom preukaze uvedená spotreba oboch pohonných látok podľa nariadenia vlády SR č. 374/2006 Z. z. o technických požiadavkách na meranie emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva motorových vozidiel, pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa prihliadne aj na túto spotrebu.

V prípade, že technický preukaz spotrebu pohonnej látky neuvádza, postupuje sa podľa § 7 ods. 8 zákona o cestovných náhradách. V súlade s týmto ustanovením môže zamestnanec spotrebu pohonnej látky preukázať:

  • technickým preukazom cestného motorového vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky;
  • dokladom (protokolom o meraní, certifikátom) vydaným autorizovanou skúšobňou, ktorá je oprávnená podľa § 23 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonávať takéto činnosti. Takouto oprávnenou osobou sú napr. Výskumný ústav dopravný, a. s. Žilina, Exakta, s. r. o. Košice, Slovdekra, s. r. o. Bratislava;
  • doplňujúcimi údajmi výrobcu, dovozcu alebo predajcu preukazujúce spotrebu.

Rovnakým spôsobom sa postupuje aj v prípade, ak technický preukaz spotrebu pohonnej látky uvádza, ale táto nezodpovedá skutočnej spotrebe. K takýmto situáciám dochádza napr. ak:

  • ide o vozidlo staršej výroby a technický preukaz cestného motorového vozidla obsahuje údaj o spotrebe pohonnej látky, ktorý nezodpovedá už reálnej spotrebe,
  • autorizovaná skúšobňa poskytne údaje o inej spotrebe pohonnej látky, ako je uvedená v technickom preukaze,
  • dovozca poskytne iné údaje o spotrebe pohonnej látky, ako je uvedená v technickom preukaze,
  • ide o vozidlo, ktorého technický preukaz obsahuje iba jednu spotrebu podľa smerníc ES/EÚ a výrobca poskytne údaje o spotrebe v členení na jednotlivé cykly (mestský, mimomestský, kombinovaný).

Povinnosť preukázať spotrebu alternatívnym spôsobom má zamestnanec.

Podľa § 7 ods. 9 zákona o cestovných náhradách sa výsledná suma náhrady za spotrebované pohonné látky zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, nezaokrúhľujú sa jednotlivé údaje, ktoré vstupujú do výpočtu náhrady, napr. priemerná spotreba, priemerná cena pohonnej látky. Ak zamestnávateľ zohľadňuje pri výpočte náhrady viaceré ceny pohonných látok preukazovaných dokladom, nezaokrúhľuje sa každý výpočet v závislosti od ceny pohonnej látky, ale až výsledná suma náhrady po spočítaní čiastkových výpočtov podľa jednotlivých cien pohonných látok.

Príklad č. 1:

Zamestnanec vykonal 5-dňovú pracovnú cestu z Košíc do Bratislavy vlastným cestným motorovým vozidlom. Na trase Košice – Bratislava a späť najazdil 815 km a v meste Bratislava 120 km. V technickom preukaze vozidla je uvedená spotreba pohonnej látky na 100 km podľa normy EHK:

  • pre mesto 7,4 l,
  • pre rýchlosť 90 km/hod. 5,5 l,
  • pre rýchlosť 120 km/hod 7,5 l.

Priemerná spotreba podľa normy EHK je (7,4 + 5,5 + 7,5) : 3 = 6,8 l/100 km.

Sadzba základnej náhrady platná v tom čase bola 0,183 €/1 km, pohonnú látku nakúpil za 1,42 €/liter.

Základná náhrada:
ubehnuté km x sadzba = 935 km (815 + 120) x 0,183 € = 171,105 €, zaokr. 171,11 €

Náhrada za spotrebované PHL: priemerná spotreba pohonnej látky na 100 km x počet ubehnutých km x cena za 1 l pohonnej látky

  • jazda v meste (7,4 : 100) x 120 km x 1,42 € 12,6096 €
  • jazda na trase (6,8 : 100) x 815 km x 1,42 € 78,6964 €

Spolu 91,306 €, zaokr. 91,31 €

Príklad č. 2:

Zamestnanec počas 1-dňovej tuzemskej pracovnej cesty vlastným cestným motorovým vozidlom Ford Focus najazdil spolu 417 km, z toho v mestskom cykle 120 km, v mimomestskom cykle 97 km a v kombinovanom cykle 200 km. Kilometre prejdené v mimomestskom a kombinovanom cykle prejazdil s prívesom. V technickom preukaze vozidla je uvedená spotreba na 100 km pre mestský cyklus 8,7 l, pre mimomestský cyklus 5,5 l a pre kombinovaný cyklus 6,7 l. Cena benzínu v deň nástupu na pracovnú cestu preukázaná dokladom o kúpe je 1,42 €.

Náhrada za spotrebované pohonné látky bude prepočítaná v súlade s § 7 ods. 6 písm. c) zákona o cestovných náhradách podľa normy ES/EÚ v závislosti od konkrétneho režimu jazdy a preukázanej ceny pohonnej látky.

Výpočet:

120 km x (8,7 : 100) x 1,42 €14,8248 €
97 km x (5,5 : 100) x 1,42 €7,5757 €
200 km x (6,7 : 100) x 1,42 €19,028 €
Spolu41,4285, zaokr. 41,43€

Zvýšenie z titulu jazdy s prívesom sa na výpočet náhrady za spotrebované pohonné látky nevzťahuje.

Zamestnanec si okrem náhrady za spotrebované pohonné látky uplatní aj základnú náhradu, a to na 120 km vo výške 0,183 € na km a na 297 km zvýšenú o 15 %, t. j. 0,210 €, spolu vo výške 84,47 €.

Výpočet:
(120 km x 0,183 €) + (297 km x 0,21045 €) = 21,96 + 62,50365 = 84,46365, zaokr. 84,47 €

Príklad č. 3:

Zamestnanec počas kontroly prevádzok na území mesta použil po dohode so zamestnávateľom na pracovnej ceste vlastné cestné motorové vozidlo, prejazdil spolu 215 km. V technickom preukaze tohto vozidla je uvedená spotreba pohonnej látky 7,6 l/100 km bez členenia na cykly. Cena benzínu v deň nástupu na pracovnú cestu preukázaná dokladom o kúpe je 1,42 €.

Náhrada za spotrebované pohonné látky bude prepočítaná v súlade s § 7 ods. 6 písm. d) zákona o cestovných náhradách podľa normy ES/EÚ, vzhľadom na jazdu iba v meste sa zvýši spotreba o 20 %.

Výpočet:
spotreba 7,6 l zvýšená o 20 % = 9,12 l

215 km x (9,12 : 100) x 1,42 € = 27,84336, zaokr. 27,85 €

Zamestnanec si okrem náhrady za spotrebované pohonné látky uplatní aj základnú náhradu, a to na 215 km x 0,183 € = 39,345, zaokr. 39,35 €.

Pri zahraničnej pracovnej ceste, na ktorej zamestnanec použije cestné motorové vozidlo s výnimkou vozidla poskytnutého zamestnávateľom, platí rovnaký režim poskytovania náhrad ako pri tuzemskej pracovnej ceste. Pri náhrade za spotrebované pohonné látky sa rozlišujú zahraničné pracovné cesty vykonané:

  • v členskom štáte eurozóny alebo
  • v tretích štátoch, ktoré zaviedli menu euro na základe menovej dohody uzavretej s Európskym spoločenstvom (tieto štáty nie sú členmi Európskej únie, ale zaviedli menu euro), napr. Monako, Vatikán, San Maríno,

od pracovných ciest vykonaných:

  • v štátoch, ktoré nie sú členským štátom eurozóny (sú členom Európskej únie, ale nie eurozóny), napr. Česká republika, Poľsko, Maďarsko,
  • v štátoch, ktoré nie sú členom Európskej únie, napr. Ukrajina.

Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí v eurách za pohonné látky kúpené za eurá v zahraničí pri pracovnej ceste vykonanej v štáte, ktorý je členom eurozóny alebo tretím štátom, alebo v cudzej mene pri pracovnej ceste vykonanej v štáte, ktorý nie je členom eurozóny alebo tretím štátom:

  • za kilometre prejazdené mimo územia Slovenskej republiky (t. j. prejazdené v zahraničí), príp. aj
  • kilometre alebo ich časť prejazdené na území Slovenskej republiky od času prechodu slovenskej štátnej hranice do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty.

Za cenu pohonnej látky sa prednostne považuje preukázaná cena pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky. V prípade, ak zamestnanec predloží viacero dokladov o kúpe pohonnej látky v zahraničí v eurách alebo v cudzej mene, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak by chcel zamestnanec zohľadniť pri výpočte náhrady jednotlivé preukázané ceny pohonnej látky, musel by prejdené kilometre počas celej doby trvania zahraničnej pracovnej cesty rozčleniť na kilometre prejdené za jednotlivé ceny pohonnej látky.

Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky, na výpočet náhrady za spotrebované pohonné látky sa môže použiť:

  • zistená cena pohonnej látky v eurách alebo v cudzej mene, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v krajine, kde sa zahraničná pracovná cesta uskutočnila, alebo
  • cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v Slovenskej republike a ktorú zisťuje a zverejňuje Štatistický úrad SR.

Časom nástupu na pracovnú cestu treba rozumieť prvý deň zahraničnej pracovnej cesty.

Pri zahraničných pracovných cestách je z dôvodu predchádzania nedorozumeniam v záujme obidvoch strán (zamestnávateľa aj zamestnanca), aby zamestnanec cenu pohonnej látky nakúpenej v zahraničí dokladoval.

Na rozdiel od náhrad pri tuzemských pracovných cestách sa náhrada výdavkov na pohonné látky pri zahraničnej pracovnej ceste samostatne nezaokrúhľuje. Pri vyúčtovaní zamestnávateľ v prípade potreby zaokrúhľuje podľa § 36 ods. 13 zákona o cestovných náhradách.

Príklad č. 4:

Zamestnanec vykonal po dohode so zamestnávateľom zahraničnú pracovnú cestu do Rakúska (člen Európskej únie) vlastným motorovým vozidlom Mazda. Z miesta začiatku pracovnej cesty po prechod hraníc prešiel 20 km, v zahraničí najazdil 1 460 km a od hraníc do miesta ukončenia pracovnej cesty 20 km, t. j. spolu 1 500 km. Na pohonnú látku nakúpenú v SR zamestnanec prejazdil úsek po hranice a v zahraničí 370 km, t. j. spolu 390 km. Ostatné kilometre (1 110 km) prejazdil na pohonnú látku kúpenú v zahraničí. V technickom preukaze vozidla je uvedená spotreba pohonnej látky na 100 km podľa normy EHK:

  • pre mesto 9,1 l,
  • pre rýchlosť 90 km/hod. 5,8 l,
  • pre rýchlosť 120 km/hod. 7,6 l.

Nákup pohonnej látky v SR zamestnanec nepreukázal, zamestnávateľ pri prepočte použil cenu 1,36 € zverejnenú na stránke Štatistického úradu SR v deň nástupu na zahraničnú pracovnú cestu. V zahraničí nakúpil pohonné látky za 1,32 €/liter, nákup preukázal dokladom o čerpaní. Pri prepočte spotreby pohonných látok sa postupuje podľa § 7 ods. 6 písm. b) zákona o cestovných náhradách podľa normy EHK. Priemerná spotreba podľa normy EHK je 7,5 l/100 km (9,1 + 5,8 + 7,6 : 3).

Základná náhrada: ubehnuté km x sadzba = 1 500 km x 0,183 € = 274,50 €.

Náhrada za spotrebované PHL:

  • pohonné látky nakúpené v SR: priemerná spotreba pohonnej látky na 100 km x počet ubehnutých km x cena za 1 l pohonnej látky v SR = (7,5 : 100) x 390 km x 1,36 € =39,78 €,
  • pohonné látky nakúpené v Rakúsku: (7,5 : 100) x 1 110 km x 1,32 € = 109,89 €.

Zákon o cestovných náhradách umožňuje náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách poskytované podľa tohto zákona paušalizovať. Paušalizovať náhrady je vhodné a účelné u zamestnancov, ktorým sú pravidelne určované rovnaké podmienky pracovnej cesty. Podľa § 34 zákona o cestovných náhradách sa pri výpočte paušálnej sumy vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Pri zmene podmienok, za ktorých sa paušálna suma vypočítala, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť výšku paušálnych náhrad.

Paušálna náhrada výdavkov za použitie cestného motorového vozidla na pracovné cesty sa vypočíta na základe priemerných podmienok týchto ciest, t. j. vychádza sa z priemerného počtu kilometrov za dané obdobie, ceny pohonnej látky, spotreby pohonnej látky podľa technického preukazu vozidla

a sumy základnej náhrady. Spôsob výpočtu paušálnych súm je potrebné mať zdokumentovaný pre účely prípadných kontrol. Ak je spôsob výpočtu náhrady výdavkov pre zamestnanca nevýhodný, napr. nezohľadňuje spotrebu pohonných látok uvedenú v technickom preukaze vozidla a zamestnávateľ sa so zamestnancom z tohto dôvodu nedohodnú na použití cestného motorového vozidla neposkytnutého zamestnávateľom pri pracovnej ceste, zamestnávateľ určí zamestnancovi v rámci stanovenia podmienok pracovnej cesty iný spôsob dopravy. Použitie vozidla neposkytnutého zamestnávateľom pri pracovnej ceste je založené na písomnej dohode zamestnanca a zamestnávateľa.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie; pri vzniku inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady (napr. pri tuzemskej pracovnej ceste) má túto povinnosť iba na žiadosť zamestnanca. Preddavok alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom poskytnúť aj:

  • formou cestovného šeku,
  • zapožičaním platobnej bankovej karty alebo medzinárodnej platobnej bankovej karty zamestnávateľa,
  • prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v eurách alebo v cudzej mene.

Podmienky, za ktorých zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu preddavok v eurách a kedy v cudzej mene, sú upravené v § 36 ods. 4 až 6 zákona o cestovných náhradách.

Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na cestovné náhrady predložiť písomné doklady na vyúčtovanie (lehota platí bez ohľadu na to, či bol zamestnancovi poskytnutý preddavok) a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, v písomnej dohode so zamestnancom alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba. Túto povinnosť má zamestnanec splniť najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená. Zamestnávateľ je povinný vykonať vyúčtovanie do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov a uspokojiť nároky zamestnanca, ak vo vyššie uvedených dokumentoch nie je určená dlhšia doba, a to najdlhšie do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom boli písomné doklady predložené.

Preplatok v eurách a nedoplatok v eurách vracia zamestnanec, resp. poskytuje zamestnávateľ v eurách; pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri vyslaní do štátu Európskej únie je možné po dohode vysporiadať preplatok alebo nedoplatok v eurách alebo časť v cudzej mene. Pri preplatku alebo nedoplatku v cudzej mene sa vysporiadanie vykoná v cudzej mene, v ktorej bol zamestnávateľom poskytnutý preddavok; po dohode môže byť rozdiel vysporiadaný v inej cudzej mene alebo v eurách.

POZNÁMKA

Zaokrúhľovanie celkového nároku zamestnanca, preplatkov a nedoplatkov je upravené v § 36 ods. 13 zákona o cestovných náhradách.

Pokiaľ zamestnanec na pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo, ktoré mu poskytol zamestnávateľ bez ohľadu na to, či toto vozidlo je vo vlastníctve zamestnávateľa, v prenájme a pod., náhrady uvedené v § 7 a v § 15 zákona o cestovných náhradách mu nepatria.


Poznámka redakcie:
§ 7 zákona č. 283/2002 Z. z.
§ 19 ods. 2 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z.

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Martina Oravcová

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.