Neštandardné daňové výdavky – vybrané príklady

Výdavky v jednoduchom účtovníctve alebo náklady v podvojnom účtovníctve môžeme skloňovať v účtovníctve a daniach v rôznych súvislostiach a deliť podľa viacerých východísk a hľadísk klasifikácie.

V kontexte hospodársko-finančnej a daňovo-účtovnej praxe generuje prax neustále veľa otázok najmä z oblasti zdaňovania. Cieľom nasledovného príspevku je preto pomenovať niektoré neštandardné (nezvyčajné, nie časté) výdavky z hľadiska posúdenia, či ide o daňové alebo nedaňové výdavky. Na túto spornú problematiku a z viacerých aspektov diskutabilnú a polemickú oblasť reálne existujú aj medzi daňovými odborníkmi rôzne názory. Preto jednou z ambícií nasledovných riadkov je aj posunúť diskusiu smerom k lepšie precizovanému zákonu o dani z príjmov z hľadiska lepšej zrozumiteľnosti a ľahšieho vnímania rozdielu medzi daňovými a nedaňovými výdavkami.

Univerzálne a špeciálne rozlišovanie

Vo všeobecnosti je univerzálne daňovým výdavkom taký typ výdavku (nákladu), ktorý bol preukázateľne vynaložený. T. j. nielen zaplatený, ale aj riadne zaúčtovaný v účtovníctve daňového subjektu (účtovnej jednotky) a jednoznačne súvisí s predmetom zdaniteľného príjmu. T. j. bol vynaložený za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmu, ktorý sa zdaňuje.

Špeciálne sa výdavkový režim charakterizuje a definuje ťažšie a náročnejšie, pretože platný zákon o dani z príjmov v SR obsahuje daňové výdavky a nedaňové výdavky uvedené len v príkladoch, t. j. len niektoré, ale nie všetky taxatívne a bezo zvyšku.

Najfrekventovanejším problémom z hľadiska dane z príjmov sa javí už veľa rokov rôznosť názorov na to, či zaplatený produkt (služba, výrobok) možno alebo nemožno zaúčtovať medzi daňové výdavky v zmysle § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Iné si o tom istom môže myslieť daňový subjekt (zamestnávateľ – pracovisko), iné daňový poradca a iné daňová kontrola. Ak má dokázať daňový subjekt na trhu (právnická osoba, napríklad eseročka alebo fyzická osoba – podnikateľ, napríklad živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba) alebo v spoločnosti (občan – nepodnikateľ) správne zdaňovať túto problematiku, je dôležité naučiť sa sformovať účinnú prevenciu tak, aby ste sa vyhli zbytočným chybám a daňovým rizikám. Cieľom je pomenovať niektoré typické príklady na polemické a diskutabilné daňové výdavky.

Nie zvyčajný tucet – sporné a diskutované

Zvažovali sme, akú štruktúru zvoliť do tohto článku, lebo ťažko rozlíšiteľných výdavkov z hľadiska daňového testu je veľa a presahovali by kapacitné možnosti pre tento článok. Preto sme selektovali a v našom výbere sme sa zamerali na nasledovné príklady:

• Pracovný obed a obchodná (biznis) večera
• Relaxačná zóna – spací kútik
• Náramkové hodinky pre obchodníkov
• Neúspešná pracovná cesta konzultantov
• Úhrada hotelového účtu za obchodných partnerov
• Výdavky za lobbing
• Čistiaci servis
• Platby za ochranu z daňového hľadiska
• Klimatizácia na pracovisku
• Náklady na prieskum trhu
• Elektronické zabezpečovacie zariadenia
• Služby ekologického auditu

Odpoveď:

Náklady tzv. reprezentačného na úhradu útraty za občerstvenie (jedlo a nápoje) patria podľa zákona o dani z príjmov medzi nedaňové výdavky, t. j. do ustanovenia § 21 zák. č. 595/2003 Z. z.

Ak firma LAGÚNA, a. s., dostane pracovnú návštevu kľúčového dodávateľa (odberateľa) zo zahraničia a pozve túto delegáciu na pracovný obed alebo obchodnú (biznis) večeru – je síce slušné a korektné túto útratu za hostí zaplatiť, ale nie je to možné zahrnovať a nárokovať si to ako daňový výdavok. Márna je diskusia o tom, že bez slušného obeda alebo večere by sa obchod nemusel podariť. Zatiaľ to zákon o dani z príjmov v SR jasne považuje za nedaňový výdavok.

Odpoveď:

V dnešnej dobe veľkého pracovného napätia a pribúdajúceho stresu moderné špičkové technologické firmy sveta zriaďujú na svojich pracoviskách nielen klasické fitnescentrá, ale dokonca tzv. „spacie kútiky“. Používajú ich najmä pri náročných sofistikovaných projektoch, kde musia ľudia pracovať aj viac ako 8 hodín denne, aby boli mentálne svieži a vládali.

Na Slovensku táto nová pracovná kultúra ešte nedorazila masovo (hoci okrajovo áno – napríklad si na internete môžete aktuálne „vygúgliť“ tzv. relaxačný vankúš PŠTROS – ktorý sa dá aplikovať vynikajúco práve na jednoduchý odpočinok krátkym spánkom na pracovisku). Zatiaľ by teda pravdepodobne takéto zóny relaxu na pracoviskách neboli uznané ako daňové výdavky nutné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu.

Osobne považujem náklady na zóny relaxu za jasné daňové výdavky, najmä ak ide o duševne náročné pracoviská, kde sa pracuje aj viac ako 10 hodín a dlhšie do večera. Všetko závisí a záleží od schopnosti kvalifikovanej argumentácie voči terajšej dikcii zákona (daňové výdavky v ňom nie sú uvedené taxatívne vyčerpávajúcim spôsobom úplne, ale len v príkladoch) a kvality daňovej obhajoby „oddychovní“ i vysvetľovacej úrovne komunikácie medzi kontrolujúcim (daňový úrad) a kontrolovaným (daňový subjekt – LOMA, softvérová vývojová firma – špecialista na informačné technológie).

Vedecké dôkazy sú jasné v tom, že ak si niekto dokáže poobede zdriemnuť na 15 – 30 minút, môže získať (dôležité je to najmä pre charakter duševnej práce u zamestnancov z kategórie tzv. bielych golierov) také občerstvenie a osvieženie, že môže následne podávať dobrý mentálny výkon aj do neskorých večerných hodín.

Odpoveď:

Polemika a diskutabilnosť je najmä v tom, že sa predpokladá, že osobné náramkové hodinky má každý zamestnanec a súčasne je údaj o presnom čase na mobiloch, ktorými sú zamestnanci (osobnými alebo pracovnými) už dnes väčšinovo vybavení aj v SR (údaj z roku 2012: na Slovensku máme 5,4 milióna obyvateľov, ale viac ako 6 miliónov mobilných telefónov). Preto jednak duplicita a jednak nejasný dôkaz o tom, že bez týchto pracovných hodiniek by nedokázali obchodníci predávať tovar, svedčí v prospech hypotetického predpokladu, že daňový úrad by pri kontrole takýto typ nákladu (nákup pracovných hodiniek) neuznal a kvalifikoval by ho ako typický nedaňový výdavok.

Odpoveď:

V kontexte charakteristiky predmetu vášho podnikania považujeme za výdavok každú realizovanú pracovnú cestu v zmysle ustanovenia § 19 zákona o dani z príjmov. Rozhodujúcim kritériom v danej situácii je schopnosť preukaznosti skutočnej pracovnej cesty (t. j. nie či boli pracovníci pri ceste na rokovaní úspešní, ale či cestu skutočne aj vykonali). Toto dokumentujete napríklad správou z pracovnej cesty, záznamníkom o prevádzke motorového vozidla, resp. potvrdenkami o parkovnom na konkrétnom mieste a v čase, ako aj menami a personáliami navštívených klientov, s ktorými ste obchodne rokovali.

Z podstaty účtovníctva i zmyslu základu dane pri dani z príjmov je evidentné, že výnosy a náklady (v režime podvojného účtovníctva) alebo príjmy a výdavky (v režime jednoduchého účtovníctva) je nutné v danom prípade vnímať, chápať a kvalifikovať ako množinu tejto nákladovej položky spolu. T. j. kombináciu množiny príjmov (celkového zdaniteľného príjmu) a množiny výdavkov – nie ako jednotlivé prípady. Preto ide o výdavok nutný na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Podnikanie je určitou formou špekulácie, a preto aj prináša zisk alebo stratu – preto považujeme všetky vaše realizované služobné cesty v danom prípade za daňové výdavky, ktoré sú nutné na dosiahnutie zdaniteľného príjmu.

Odpoveď:

Výška sumy a priori nerozhoduje, kľúčový je charakter nákladu (výdavku). Uvedený náklad má kontroverzný profil a podľa nášho názoru pri jeho kvalifikovaní supervíziou kontrolných orgánov by mohli tieto oponovať, že neexistuje objektívny priestor v dikcii zákona o dani z príjmov pre takúto nákladovú položku – zaplatiť niečo za svojho obchodného partnera alebo klienta.

Preto predpokladáme, že nejde o daňový výdavok uznateľný podľa § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Určitú malú šancu a rámcový predpoklad uznania takéhoto postupu za výdavok na dosiahnutie zdaniteľných príjmov by sme videli v dôslednej rekvalifikácii – zmene názvu a titulu u predmetnej nákladovej položky. Odlíšiť časť nákladov za „reprezentačné“ ako nedaňový výdavok od časti „nájom rokovacích priestorov v hoteli v rámci prenájmu obchodného salóna“ ako daňový výdavok. Ale to je otázka špekulačná a je vhodné sa s ňou obrátiť na daňových poradcov.

Právne formulácie musia byť dôsledné a vysvetlivky k zmluvám a účtom presné, aby plne naplnili ustanovenie § 19 zákona o dani z príjmov. To znamená, aby z dikcie obchodnej zmluvy (iného listinného dôkazu) bolo jasné a jednoznačné, že išlo nie o možný, ale nutný náklad, takže o nevyhnutný výdavok i predpoklad na dosiahnutie zdaniteľného príjmu.

Odpoveď:

Pojem „lobbing“ pochádza od pojmu lobbizmus a má anglický pôvod. Podľa Slovníka cudzích slov pojem znamená najmä pre politické účely „systém ovplyvňovania poslancov parlamentu a vládnych činiteľov zo strany významných politických i hospodárskych subjektov“. Pojem lobovať znamená „pomáhať presadiť skupinové (obchodné, politické, hospodárske, podnikateľské) a iné záujmy“.

Ustanovenie § 19 platného zákona o dani z príjmov priamo medzi pomenovanými daňovými výdavkami náklady na lobbing neuvádza. Pojem ekonomický lobbing je v slovenskej hospodárskej rétorike nový len zdanlivo, v skutočnosti sa aktivity lobbingu dejú nielen na vládnej a makroekonomickej úrovni (ovplyvňovanie privatizácie v SR, požiadavky vlády SR na lobbing na medzinárodnej scéne v EÚ, lobbing v MMF, Svetovej banke, OECD atď.), ale aj na mikroekonomickej úrovni slovenského medzipodnikového a firemného trhu.

Podľa nášho názoru sú náklady za lobbing vždy logickejšie, ako napríklad náklady na racketing (výpalné, vydieračstvo pod rúškom tzv. „platieb za ochranu“), ktoré sú na Slovensku už niekoľko rokov veľmi rozšírené, aj keď ide o protizákonnú aktivitu. Ak osoba (právnická alebo fyzická), ktorá pre firmu XY, s. r. o., potrebný lobbing presne k predmetu jej podnikania a za účelom realizácie jej obchodu vykoná a vyfakturuje jej ho a ak následne firma XY, s. r. o., dokáže daňovému úradu preukázať, že to malo priamy vplyv na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie jej zdaniteľných príjmov – tak nevidím dôvod, aby sa nemohli náklady za lobbing zahrnúť do daňových výdavkov.

Kardinálnym problémom je absencia zákona o lobbingu v právnom poriadku a legislatívnom prostredí SR, ktorého prijatie sa ako mnohé iné potrebné normy abnormálne dlho v SR odkladá (napríklad neexistencia novodobého zákona o športe spôsobuje veľa problémov pri kvalifikovaní rozlišovania niektorých položiek k športu z hľadiska daňových a nedaňových výdavkov).

Vzhľadom na nedostatok zdrojov verejných financií a nepriaznivý vývoj ekonomiky platí stále viac reštrikcií a obmedzení. Preto sa predpokladá, že ešte roky potrvá, kým sa v našej krajine zmení aj postoj k prehodnoteniu niektorých stále otvorených a nejasných otázok daňovo polemických výdavkov. Bolo by vhodné napríklad zvážiť, doplniť (rozšíriť) taxatívny výpočet daňových výdavkov v zákone o dani z príjmov, inovovať o progresom doby vynútené nové pojmy a prvky, ktoré rovnako činia výdavkovú realitu každého daňového subjektu.

K zdarnému „prechodu“ cez akúkoľvek supervíziu (kontrolu) však odporúčame rozhodne z daňového hľadiska minimálne dve veci:

• v prípade presnej formulácie „náklady lobbingu“ na faktúre vždy čo najpresnejšie opísať, čoho presne a kedy sa týkali a podporiť to masou dôkazov, lebo daňová kontrola sa k tejto forme výdavku bude stavať zásadne apaticky a antagonisticky. Ak máte známych právnikov medzi zamestnancami alebo dodávateľmi, podporte svoj názor aspoň dvoma expertízami na tento pojem alebo priamo zmluvou (dohodou) o lobbingu, kde dôslednou právnou formuláciou vylúčite možnosť pojmovej zámeny so sprostredkovateľskou činnosťou, vychádzajúc z princípu, že lobbovať znamená podporiť, intervenovať a pomôcť, t. j. v podstate ide o akési pomocné služby;
• v prípade, že skutočne zaplatí firma MOTI, s. r. o., legitímne (nie načierno) za lobbing, ale príjemca nesúhlasí s názvom „príjem za lobbing“, tak túto službu nenazývajte termínom „sprostredkovanie“, ale vhodnejšie, napríklad „poradenské služby k obchodu, podporné služby akvizície – získania klientely, manažérske služby, pomocné služby na získanie trhov“.

Buďte však pripravení, že pri aplikácii termínu lobbing platia v SR skôr negativistické nálady. Je ich viac ako pozitivistických, čo súvisí logicky s vysokou mierou korupcie (SR bola v roku 2011 na 62. mieste vo svetovom rebríčku) a čiernej ekonomiky (táto činila v SR v roku 2011 podľa niektorých kvalifikovaných odhadov viac ako 15 % HDP) v súčasnosti. Okrem zákona o lobbingu by mohol veci v správnosti posudzovania dosť pomôcť aj tzv. daňový judikát, t. j. rozhodnutie súdu vo veciach daní na túto tému v nejakom súdnom spore.

Odpoveď:

Domnievame sa, že vždy si do daňových výdavkov môže daňový subjekt nárokovať, zaradiť a neskôr pri možnom spore s daňovou kontrolou aj obhájiť akékoľvek druhy výdavkov (nákladov) za priame (napr. upratovanie) i nepriame (napr. deratizácia) náklady čistiaceho servisu.

Medzi základné alternatívy položky, ktorú sme pre účel tejto publikácie nazvali „čistiaci servis“, patria predovšetkým:

• upratovacie a čistiace služby,
• hygienické služby (poradenstvo, kontroly noriem),
• deratizačné služby,
• služby dezinsekcie,
• detoxikačné služby,
• odvoz domového odpadu,
• technické služby na čistiaci cieľ (napr. čistenie zapchatého potrubia atď.).

Opäť podstatou pre daňový subjekt, konkrétne v našom prípade pracovisko firmy LUNEX, a. s., je schopnosť dodávateľa služieb uvedený servis zabezpečiť. Daňový subjekt si môže vybrať dodávateľa predmetných služieb dvoma spôsobmi:

• rozhodnúť sa pre špecializovanú agentúru,
• poveriť výkonom tejto služby (napr. generálne upratovanie kancelárie – umytie okien, vytepovanie kobercov, vysatie, utretie prachu z nábytku a jeho naleštenie, vymetenie pavučín z rohov miestností atď.) aj iný nešpecializovaný subjekt – napr. formou zmluvy o dielo aj občana – nepodnikateľa.

Obsah by mal dominovať nad formou aj v prípade čistiaceho servisu. V extrémnom prípade šetrenia si daňový subjekt môže čistiaci servis vykonať bezplatne aj sám. V danom prípade si však môže do daňových výdavkov (nákladov) zahrnúť aj účty za primerane nevyhnutné čistiace náradie a prostriedky. Takýmito výdavkami môžu byť napríklad:

• kúpa vysávača,
• kúpa čistiacich saponátov, práškov, utierok, Okeny, leštidiel a handier,
• kúpa vedra, metly, zmetáka (metly aj na pavučiny),
• pracie prášky (napr. na vypratie záclon, poťahov na sedaciu súpravu),
• kúpa tepovača atď.

V prípade potreby je možné daňovú obhajobu firmy pre uvedený typ nákladovej položky z hľadiska posudzovania dane z príjmov podoprieť predovšetkým nasledovnými kvalifikovanými argumentmi:

• k nutnému imidžu dôveryhodnosti pre klientov i obchodných partnerov na trhu patrí aj čisto a v poriadku vedené pracovisko firmy. Ak by počas návštevy našli firmu LUNEX, a. s., v neporiadku, mohli by k nej stratiť dôveru a zrušiť s ňou obchody (strata zdaniteľných príjmov),
• žijeme v treťom tisícročí a sme kultúrny národ, kde čistota patrí medzi základné existenčné potreby, preto podnikateľ má právo pracovať v kultivovanom a čistom pracovnom prostredí z dôvodu vlastného zdravia a vhodnej atmosféry na kreatívny výkon,
• len čisté prostredie firmy môže pôsobiť pozitívne na vnemové zmysly potenciálnych klientov i obchodných partnerov a spolupresviedčať ich o kredibilite daňového subjektu, aby mohol pôsobiť dôveryhodne, seriózne a spoľahlivo na uzatvorenie kontraktu, ktorý je základom prínosu zdaniteľných príjmov,
• aj platný zákon o účtovníctve v znení neskorších predpisov ukladá účtovné doklady daňového subjektu (účtovnej jednotky) zabezpečiť proti strate, zničeniu a poškodeniu, t. j. to sa dá len v miestnosti, kde vládne čistota a poriadok,
• na zachovanie zdravia a dobrej koncentrácie na prácu je nutné pracovať v čistom pracovnom prostredí, aby sa chránili zmysly (napr. zrak a sluch – pred prachom, odbúranie stresu pri neschopnosti dohľadať doklady v prípadnom kancelárskom neporiadku) atď.

Odpoveď:

Zaujímavé je to vedieť aj preto, lebo bezpečnostné služby – služby za ochranu, sa v § 19 zákona o dani z príjmov medzi daňovými výdavkami necitujú. Zákon nemôže citovať presne možné daňové výdavky (náklady) taxatívne, preto ich uvádza len v príkladoch. V danom prípade je predpoklad, že daňová kontrola bude skúmať presné dôvody, prečo sa tradičné trhové komerčné aktivity firmy XEN, s. r. o., ak sú na legitímnej báze, nezaobídu aj bez služby v štýle security. Bezpečnostné služby sú na trhu aj v SR už roky odskúšaným a osvedčeným produktom. Hrana zákona by mohla v danom prípade pôsobiť kontroverzne a polemicky v tom, aby bol jasne a nespochybniteľne preukázaný dôvod a účel platieb za ochranu. Ak je to všetko v súlade so zákonom a je to nutný náklad na podporu hlavného predmetu podnikateľskej činnosti (core business) – je dôvodné a zreteľa hodné predpokladať, že pôjde o daňový výdavok podľa ustanovenia § 19.

Odpoveď:

Samozrejmosťou vybavenia kancelárií a iných „office-zariadení“ moderných firiem (akciové spoločnosti, holdingy, eseročky, štátne podniky) daňových subjektov z radov právnických osôb je aj určitá časť interiéru v podmienkach Slovenska zatiaľ ešte neštandardného, a preto aj nazývaného v daňovej praxi ako „náklady s charakterom tzv. pracovného komfortu“. Tak to bolo najmä v 90. rokoch, medzitým doba dozrela, modernizácia pokročila a trh i spôsob života priniesol pre Slovensko nielen viac búrok a záplav, ale aj zdravšie názory na nutné opatrenia proti evidentnej postupnosti trendu klimatických zmien. Daňové úrady dnes často aj pri vybavenosti vlastných budov odskúšali a pochopili, že v danom prípade klimatizácie na pracovisku nejde o žiadny vyslovený pracovný komfort, ale často o rýdzu prevádzkovú nevyhnutnosť ako prirodzenú súčasť moderne a zdravo vybaveného pracoviska.

Vybavenie kancelárie pracovníkov (nielen podnikateľov, majiteľov a šéfov, ale aj výkonných zamestnancov), napríklad z radov tzv. bielych golierov (poradcovia, finančníci, advokáti, analytici, burzoví a realitní makléri, audítori, ekonómovia atď.) si často žiada aj zriadenie klimatizovanej pracovne.

Jednoduchou formou klimatizácie je napríklad prenosný alebo zabudovaný väčší alebo menší ventilátor (napr. stolový ventilátor alebo izbový ventilátor, ktorý stojí len niekoľko desiatok eur).

Zložitejšou formou sú výkonnejšie klimatizačné jednotky. Podobný príklad evolúcie myslenia (vývoja názorov a odborných postojov) je na trhu motorových vozidiel. Aj v predaji áut sa v minulosti považovala klíma za luxus a nadštandard, pričom dnes ho väčšina automobiliek montuje ako samozrejmý základ výbavy motorových vozidiel. Na slovenskom trhu v roku 2013 dodávka i montáž kancelárskej klimatizácie stojí stovky alebo tisíce eur. Montáž stálej komplexnej klimatizačnej jednotky na pracovisku je určite finančne oveľa náročnejšou investíciou.

Bez ohľadu na jej výšku však § 19 zákona o dani z príjmov zaraďuje medzi daňové výdavky aj „výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie“.

Dobre vetraná miestnosť je nutná nielen kvôli ľahkému dýchaniu a prevencii voči ochoreniu (napr. pre odstránenie baktérií, bacilov a prašnosti a roztočov v ovzduší), ale aj kvôli kvalitnému okysličovaniu mozgu a podpore aktívneho, invenčného a kreatívneho myslenia (brainstorming = mozgové prúdenie), ktoré minimálne duševne pracujúci tvorivý pracovník či podnikateľ potrebuje. Smog a iné antiekologické fenomény v často zastaraných a nevyhovujúcich budovách (napríklad s neotvoriteľnými oknami ako výšková budova Slovenskej televízie v Mlynskej doline v Bratislave) najmä v centrách veľkých miest (napr. Bratislava, Banská Bystrica, Košice) minimálne v letných horúčavách (spara, nevyhovujúci atmosférický tlak, silné slnečné lúče do okien kancelárií a únavné teplo) pri vysokých stupňoch zdravotnej záťaže neumožňujú vykonávať prácu, obchod, podnikanie bez vážnych zdravotných rizík (napr. infarkt myokardu, ochorenie dýchacích ciest, senná nádcha, rôzne alergie).

Realitou praxe je aj fakt, že vzhľadom na stúpajúcu intenzifikáciu práce (workoholizmus) aj mnohí podnikatelia trávia vo svojich úradoch, kanceláriách a pracovniach nielen bežný osemhodinový pracovný čas, ale pracujú v nich aj oveľa dlhšie (napr. dvanásť – štrnásť hodín).

Určite kvalifikovaným argumentom je aj aplikácia hesla „všetko pre klienta“ a využitie medzinárodného kontextu, kde predmetný výdavok má podľa našich informácií charakter jasného daňového výdavku. Pokiaľ napríklad daňový poradca radí klientovi vo svojej kancelárii prenajatej v centre veľkomesta, tak by mala byť v nej vytvorená dôstojná, presvedčivá a seriózna pracovno-psychologická atmosféra (klíma v širšom slova zmysle) aj pre imidž poradcu a aj pre pohodlie klienta – t. j. univerzálne nutný pracovný „komfort“. Ak napríklad poradca nebude mať s vkusom a presvedčivým štýlom zariadenú a vybavenú kanceláriu, tak na klienta môže zapôsobiť ako neseriózny a „neschopný“ a môže ho ľahko stratiť v prospech konkurencie.

Polemické z hľadiska hrany zákona je považovať klimatizáciu na pracovisku za nutný daňový výdavok vždy všeobecne a paušálne. Medzi profilom práce a charakterom pracovnej činnosti i ďalšími špecifikami existujú stále rozdiely – napríklad medzi fyzickou a duševnou prácou. To znamená, že aj klimatizácia na pracovisku sa asi bude posudzovať individuálne od prípadu k prípadu. Preto treba voliť špecifický a individuálny prístup a predmetný výdavok vždy posudzovať aj na daňové účely v širších súvislostiach.

Aj z hľadiska interiéru pracoviska určite sa dá ľahšie obhájiť potreba klimatizácie v kancelárii (napríklad aj technické hľadisko tu zaváži: niektoré počítače a iná citlivá technika by bez klimatizácie nevydržali a kazili sa viac, čo je tlak na zvýšenie nákladov!), kde sa deje tvorivá práca, ako napríklad na chodbe, po ktorej sa len prechádza do kancelárie! Domnievam sa, že nie je možné postupovať paušálne a všetky riešenia unifikovať – t. j. povedať, že zriadenie klimatizácie vo všetkých kanceláriách v SR je výdavok nutný na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Určite kvalifikovanejšie je zdôvodnenie potreby klimatizácie v kancelárii šéfa advokátskej kancelárie (príjem V. I. P. – top klientely, vyššia potreba myslenia, kreativity a invenčnosti) ako napríklad v kancelárii pracovníka v expedičnom sklade zeleniny (nižšia potreba duševnej činnosti – t. j. myslenia, skôr orientácia na rutinné plnenie: vypísanie výdajky, zaevidovanie do PC, potvrdenie pečiatkou…).

Obhajobu tohto typu daňového výdavku v prípadnej nerozhodnosti alebo polemike medzi rôznosťou názorov odborníkov je možné postaviť aj na niektorom z nasledovných elementárnych východísk kvalifikovanej argumentácie:

• zákon o dani z príjmov tento výdavok v § 21 priamo nezakazuje,
• je to nutný výdavok na ochranu zdravia podnikateľa alebo jeho zamestnancov (§ 19, zákona o dani z príjmov)
• a súčasne je limitujúcou podmienkou vybavenia kancelárie na dosiahnutie zdaniteľných príjmov z hľadiska komfortu klienta (t. j. zákazníka, ktorý platí tržby k zdaniteľnému príjmu) a aj z hľadiska koncentrácie, sústredenia a výkonu tvorivej práce podnikateľa,
• technické hľadisko: niektorá citlivá technika (napr. PC), pokiaľ nie je uložená v klimatizovanej miestnosti, je vysoko kazová, poruchová alebo nefunkčná.

Odpoveď:

Riziko spočíva v presvedčivosti kvality informácií, to treba skúmať individuálne jednotlivo od prípadu k prípadu každej podobnej záležitosti. Súčasne v tom, či je podporná dôkazová dokumentácia zvládnutá alebo nie. Keďže môže ísť aj o konflikt z hľadiska obchodného práva, odpoveď sústredíme len na aspekt daňový, pričom predpokladáme, že obsah textu na faktúre bude natoľko obozretný a presvedčivý, že sa pojmom ako „priemyselná špionáž“ vyhnete a radšej to nahradíte termínom iným – vhodnejším – napríklad „obchodno-poradenské služby“.

Prieskum trhu je jednou z nutných podmienok úspešného podnikania. Ide o výdavok (náklad), ktorý je súčasťou konkurenčného boja v trhovej ekonomike, ale zvyčajne nepatrí medzi najväčšie a najčastejšie nákladové položky firmy. Priemyselnú špionáž môže pre daňový subjekt vykonať nielen špeciálna firma, ale ktokoľvek, pričom dominantná nie je forma, ale obsah, t. j. výsledky predmetnej priemyselnej špionáže.

V praxi preto predpokladajme, že ide najmä o služby za prieskum trhu. Aj skúsenosti Slovenska v obchode za roky 1990 – 2011 ukázali a potvrdili, že sa touto formou od konkurencie odkukáva alebo scudzuje jej know-how, spôsob výroby, nákladovosť, marketingový štýl atď. Hlavný cieľ je odstaviť, eliminovať alebo paralyzovať konkurenciu natoľko, aby minimálne ohrozovala predmet podnikania daňového subjektu.

Forma priemyselnej špionáže môže mať aj iný cieľ. Napríklad preverenie serióznosti, solventnosti, kredibility auditom jej pohľadávok, preverením jej daňových dlhov a odvodov do fondov Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne či do fondu zamestnanosti, lustráciou – či nefiguruje na zozname chronických neplatičov v obchodnom styku (aj v SR sú už firmy, ktoré tento problém riešia, napr. NEFI Slovakia a jej služby cez internet).

V prípade špeciálnej firmy je vhodné objednať si na takéto služby detektívnu kanceláriu na preverenie komplexnej bonity a spoľahlivosti alternatívneho obchodného partnera [napr. či nepatrí do podsvetia a štruktúr mafie, ako prišiel k majetku, akú kvalitu majú jeho obchodné aktíva, či používa banky v SR alebo v zahraničí, či participujena finančných transferoch do off-shore (daňových rajov) atď.].

Termín „priemyselná špionáž“ – v prípade, že si daňový subjekt z rôznych dôvodov neželá takéto chúlostivé pomenovanie služby, môže nahradiť inými neutrálnymi názvami, ako napr.:

• preverenie podozrivých informácií k obchodnému kontraktu,
• dodanie informácií strategického významu,
• finančná lustrácia obchodného partnera,
• monitoring.

Termín „prieskum trhu“ je, podľa nášho odborného názoru, bezpečný. Termín „priemyselná špionáž“ môže znamenať zbytočné problémy. Z hľadiska podnikateľskej etiky i v kontexte legitímnej hospodárskej súťaže (napríklad vysoká citlivosť na konfliktnosť s Obchodným zákonníkom a niektorými inými normami) je uvedená aktivita diskutabilná. Z hľadiska „priameho ťahu na bránku“, t. j. výlučne pre účel tohto príspevku – pre využitie v daňovej praxi – považujeme pri vhodnej právnej konštrukcii pre účely zákona o dani z príjmov vo vybraných konkrétnych prípadoch ako nutný daňový výdavok obhájiteľný aj prieskum trhu – monitoring strategických výhod obchodnej konkurencie atď.

Služby priemyselnej špionáže môžu byť aj predmetom fikcie, preto predpokladáme, že budú daňovou kontrolou aktívne a dôsledne (viacúrovňovo) preverované.

Odpoveď:

Podľa ústavy i niektorých ďalších konkrétnych noriem právneho poriadku platného na Slovensku má každý právo na ochranu svojho majetku. Aj firma si môže rôznym spôsobom zvoliť investovať do ochrany jej obchodného majetku.

Význam nákladov na elektronickú ochranu objektov bude podľa nášho názoru v budúcnosti narastať ešte výraznejšie – nielen kvôli bezpečnosti, ale aj kvôli stále novšej a modernejšej trhovej ponuke kvalitnejších, a teda aj drahších technických zariadení v tejto oblasti. Realitou je aj fakt, že ochrana obchodného (firemného) i osobného majetku v blízkej budúcnosti získa aj na Slovensku inú kvalitu. Obrana a ochrana bude aktívnejšia a agresívnejšia podľa anglického hesla „My home is my castle (môj dom = môj hrad)“.

Jedným z nástrojov modernej obrany i ochrany je práve široká ponuka rôznych elektronických zabezpečovacích zariadení, pričom ich štruktúra ponúka najmä:

• výstražné a zvukové signály,
• poplašné systémy,
• monitorovacie zariadenia (strážne pulty s videokamerami),
• elektrošoky (napr. z plota, kde je pustený elektrický prúd),
• vchodové dvere na fotobunku, resp. na dotyk konkrétneho ľudského odtlačku prsta,
• napojenie na policajnú ochranu,
• mnohé ďalšie.

Frekventovanou otázkou praxe na margo tejto témy je otázka, či aj malá firma môže vynaložiť veľké náklady za kvalitný ochranný zabezpečovací systém a či náklady na túto výdavkovú položku nie sú pre všetky daňové subjekty limitované. Odpoveď sa núka vo vlastnom výklade, predstave a definovaní pojmu „dostatočná bezpečnosť“, do ktorej nemá žiadny úrad (nielen daňová kontrola) právo hovoriť. Rizikovým limitom je jedine cena obvyklá, aby ste napríklad signalizačné zariadenie v bežnej najjednoduchšej podobe a priemernej cene 3 000 eur nekúpili za 300 000 eur (hoci trh sa hýbe v rozpätí od 3-tisíc eur do 100-tisíc eur nadväzne na kvantitu i kvalitu takéhoto zabezpečovacieho systému). Lebo tak obrovský a asi aj reálne neodôvodniteľný cenový rozdiel je provokujúci a zjavne nelogický.

Každý daňový subjekt si môže svoje daňové náklady uplatňovať slobodne, pričom je len na jeho rozhodnutí, či si napríklad kúpi podnikateľský poznámkový diár za 30 eur (papierový) alebo za 1 000 eur (viazaný v drahej koži, pričom jeho súčasťou je aj pozlátené pero, pozlátené puzdro na vizitky a kalkulačka).

V kontexte vyššie uvedeného považujeme náklady za ochranu za typický daňový výdavok a nepredpokladáme nejaké riziká z hľadiska zákona o dani z príjmov.

Odpoveď:

Moderný podnikateľ má aj právo (a v záujme svojho zdravia si dovolím tvrdiť, že i povinnosť) chrániť zdravie svoje i svojich zamestnancov i klientov a obchodných partnerov v priestoroch jeho firmy – prevádzkarne (kancelárie), ale napríklad i domácej pracovne.

S tým súvisí aj alternatívna možnosť dať si vykonať ekologický audit vhodnosti alokácie (umiestnenia) i zdravotnej nezávadnosti (napr. prítomnosť karcinogénnych látok urýchľujúcich vznik rakoviny, vlhkosť, dopad a lom denného svetla atď.) jeho pracovného prostredia.

Služby ekologického auditu pracoviska (t. j. zdravotnej nezávadnosti pracovného prostredia) daňového subjektu je možné zadať viacerým odborníkom – špecialistom, na vyhľadávanie negatívnych geopatogénnych zón.

Už naši predkovia napríklad stavali príbytky a zariaďovali ich tak, že po dokončení diela do nich najprv pustili domáce zviera, napr. psa, a miesto, kde si ľahol, považovali za bezpečné na uloženie postele.

Majstrami v týchto postupoch sú najmä ázijské kultúry (stará čínska, japonská a indická kultúra).

Objednaný odborník, napr. prútikár, psychotronik, okresný hygienik, stavebný bezpečnostný technik, resp. chemik (špecialista na nezávadnosť stavebného materiálu použitého pri stavbe v murive alebo interiéri) môže pomôcť stanoviť daňovému subjektu na prvý pohľad pre laika neviditeľné závady evokujúce potenciálne zdravotné problémy i budúce choroby.

Ekologický audit pracoviska možno v princípe rozdeliť na dve formy:

• ekologický audit okolia firmy (exteriér),
• ekologický audit vnútorného prostredia firmy (interiér).

Ekologický audit považujeme, podľa nášho názoru, za priechodný a uznateľný daňový výdavok (náklad) firmy v zmysle ustanovenia § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Kompetentní špecialisti na túto problematiku aj v SR už majú dostatok skúseností na kvalifikovaný prístup a sú schopní vykonávať kvalitné a široko koncipované služby a testy vhodnosti i kvality pracovného prostredia.

Pre výkonnosť a dobrý zdravotný stav daňového subjektu i jeho pracovníkov považujeme pri zariaďovaní priestorov firmy túto skupinu nákladovej položky za limitujúci bezpečnostný faktor, na cene ktorého neodporúčame rozhodne šetriť.

Závery – zhrnutie

Predstavená vzorka vybraných daňových výdavkov, ktoré nie sú v zákone o dani z príjmov ani priamo pomenované, ale ani z neho vylúčené, patrí do skupiny nie štandardných výdavkov z hľadiska dikcie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Mnohé z nich sú nielen dilemou a tabu pre daňové subjekty i daňových poradcov, ale im aj chýba správne metodické usmernenie a rozlíšenie v nespochybniteľnej skúške správnosti. Touto sa v podobných situáciách stávajú aj súdne rozhodnutia vo veciach daní (tzv. daňové judikáty).

Za hlavný prínos vyššie uvedeného posolstva považujeme dve roviny: Prvá – názor odborníka ako príspevok do nutnej aj potrebnej tímovej diskusie expertov pri okrúhlom stole, v čom z uvedeného je možné súčasný zákon o dani z príjmov naozaj zlepšiť. Druhá – dômyselné inšpirácie na presvedčivú argumentáciu aj v situácii nejednoznačnosti, ako kvalifikovane argumentovať a dokázať smerovať preukazovanie, dokazovanie a dôvodenie daňových subjektov v tejto náročnej daňovej komunikácii.

Poznámka redakcie:
§ 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Autor: Ing. Emil Burák, PhD.