Nezdaniteľné časti základu dane z príjmov fyzickej osoby

Pri zdaňovaní príjmov fyzickej osoby je veľmi dôležitá právna úprava nezdaniteľných častí základu dane – má výrazný vplyv na výšku daňového zaťaženia. Čím sú uplatniteľné nezdaniteľné časti vyššie, tým je daň nižšia. V súlade s ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) sa základ dane znížený o nezdaniteľné časti zaokrúhli na eurocenty nadol a od dane vypočítanej sadzbou dane 19 % sa odpočíta daňový bonus na každé nezaopatrené dieťa žijúce v spoločnej domácnosti s daňovníkom.  

1.    Vývoj právnej úpravy od 1. 1. 2004 

V uplynulom období sa táto právna úprava viackrát zmenila. V pôvodnom znení § 11 ZDP, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2004, boli uvedené len dve nezdaniteľné časti – na daňovníka a na manželku (-la) daňovníka. Siedmou novelou ZDP, zákonom č. 659/2004 Z. z., boli s účinnosťou od 1. 1. 2005 zavedené dve nové nezdaniteľné časti: 

• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a 
• účelové sporenie, 

a to v úhrne najviac do výšky 12 000 Sk ročne. Desiatou novelou ZDP, zákonom č. 534/2005 Z. z. z 28. 10. 2005 s účinnosťou od 15. 12. 2005, bolo účelové sporenie rozdelené na dve zložky: 

• účelové sporenie, 
• poistné na životné poistenie. 

Základ dane z príjmov fyzickej osoby už za rok 2005 teda bolo možné v súlade s § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov znížiť o tieto nezdaniteľné časti: 

• nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, 
• nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka (ďalej aj „NČZDMD“), 
• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, 
• finančné prostriedky na účelové sporenie, 
• poistné na životné poistenie. 

Zákonom č. 688/2006 Z. z., dvanástou novelou ZDP, bolo s účinnosťou od 1. 1. 2007 zavedené postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka v závislosti od rastu jeho základu dane. Zjednodušene vyjadrené – čím vyšší základ dane, tým nižšie nezdaniteľné časti. Týmto spôsobom bol do ZDP zakomponovaný prvok solidarity. 

Tento princíp sa ešte prehĺbil na obdobie dvoch rokov v rámci opatrení prijatých na riešenie dôsledkov celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy. Aj keď nezdaniteľné časti základu dane sú upravené v § 11 ZDP, po prijatí zákona č. 60/2009 Z. z. výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) daňovníka pre roky 2009 a 2010 vyplývala z § 52g ZDP.  

Podľa § 52g, obsahujúceho prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2009, sa na zníženie základu dane o nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) daňovníka na zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010 nepoužije § 11 ods. 2 a 3 ZDP, ale § 52g ods. 1 a 2. Na dva roky došlo k zmene pri výpočte týchto nezdaniteľných súm. 

Možno skonštatovať, že táto novela ZDP priniesla pomerne výraznú úsporu na dani občanom s nižšími príjmami, ale nezvýšila daňové zaťaženie občanov s vyššími príjmami. Napr. nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka so základom dane do 15 387,12 eura sa novelou zvýšila z 3 435,27 eura na 4 025,70 eura, t. j. o 590,43 eura (o 17 788 Sk). 

Zákonom č. 504/2009 Z. z. bolo do ZDP doplnené nové ustanovenie § 52h ods. 13, podľa ktorého za zdaňovacie obdobie roka 2010 na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) sa má použiť životné minimum vo výške 178,92 eura platné k 1. januáru 2009. Pri zdaňovaní príjmov dosiahnutých v roku 2010 sa teda nezdaniteľné časti uplatňujú v tej istej výške ako v roku 2009. 

K výrazným zmenám pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane dochádza od 1. 1. 2011. Jednak sa už neaplikuje § 52g ods. 1 a 2 ZDP (išlo o dočasnú právnu úpravu na dva roky), jednak bola prijatá ďalšia novela ZDP, ktorá pomerne výrazne mení § 11 ZDP. 

Ďalší text si rozdelíme na dve časti – v prvej sa budeme zaoberať nezdaniteľnými časťami základu dane pri výpočte dane za rok 2010, v druhej zmenami od 1. 1. 2011. 

2.    Nezdaniteľné časti základu dane za rok 2010 

2.1    Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka 

V zmysle § 52g ods. 1 písm. a) bodu 1 a § 52h ods. 13 ZDP, ak daňovník v zdaňovacom období roku 2010 dosiahol základ dane, ktorýsa rovná alebo je nižší ako 86-násobok sumy 178,92 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je suma zodpovedajúca 22,5-násobku sumy 178,92 eura: 

• 86-násobok činí 15 387,12 eura (t. j. 463 552 Sk), 
• 22,5-násobok činí 4 025,70 eura (čiže 121 278 Sk). 
• Ak teda základ dane daňovníka za rok 2010 nepresiahol 15 387,12 eura, má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (ďalej aj „NČZDD“) vo výške 4 025,70 eura. 

 Príklad č. 1: 

Pani Veselá, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, dosiahla základ dane za rok 2010 vo výške 13 840 eur. Keďže jej základ dane nepresiahol 15 387,12 eura, môže ho znížiť o celú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 4 025,70 eura. 

• Ak základ dane daňovníka za rok 2010 presiahol 15 387,12 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa vypočíta ako rozdiel 44-násobku sumy 178,92 eura a jednej štvrtiny základu dane, teda
  44 x 178,92 = 7 872,48 eura;
  NČZDD = 7 872,48 eura - 1/4 základu dane daňovníka. 

 Príklad č. 2: 

Základ dane veterinárneho lekára pána Tichého za rok 2010 predstavuje 24 000 €. 

Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za rok 2010: 7 872,48 € - 6 000 € = 1 872,48 € (56 410 Sk). 

Pán Tichý má nárok na NČZDD vo výške 1 872,48 €. 

 Príklad č. 3: 

Základ dane notára pána Vysokého za rok 2010 predstavuje 40 000 € (1 205 040 Sk). 

Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za rok 2010: 7 872,48 € - 10 000 € = - 2 127,52 €; keďže výsledok je záporný, daňovník nemá nárok na NČZDD. 

Ako je to v prípade poberateľov dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 ZDP? 

Ide o daňovníkov, ktorí už k 1. 1. 2010 sú poberateľmi: 

• starobného dôchodku alebo 
• predčasného starobného dôchodku, alebo 
• dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo 
• výsluhového dôchodku, 

resp. im tieto dôchodky boli priznané spätne k 1. 1. 2010 alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období. 

• Podľa § 11 ods. 7 ZDP sa neznižuje základ dane daňovníka, ktorý je už k 1. 1. zdaňovacieho obdobia poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v citovanom  ustanovení a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa ods. 2.
  Ak ročný úhrn dôchodku je nižší, uplatní sa príslušný rozdiel medzi nezdaniteľnou sumou podľa ods. 2 a týmto úhrnom dôchodku. 

 Príklad č. 4: 

Pani Múdra, ktorá má príjmy zo závislej činnosti, poberá už pár rokov starobný dôchodok; jeho úhrn za rok 2010 predstavuje 3 500 €. Daňovníčka dosiahla základ dane 13 640 € (teda menej než 15 387,12 €). Od základu dane sa za týchto okolností odpočíta nezdaniteľná časť vo výške: 4 025,70 € - 3 500 € = 525,70 €. 

V prípade dôchodcu – zamestnanca s príjmami podľa § 5 ZDP, zamestnávateľ v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) ZDP v priebehu roka neodpočítava žiadnu nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ale až v rámci ročného zúčtovania základ dane zníži o vyčíslenú sumu. 

Pokiaľ by však ročný úhrn dôchodku tejto daňovníčky (so základom dane do 15 387,12 €) predstavoval sumu nad 4 025,70 €, od základu dane by sa jej nemohla žiadna nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka odpočítať. 

 Príklad č. 5: 

Pán Smelý, ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia, poberá tri roky výsluhový dôchodok; jeho úhrn za rok 2010 predstavuje sumu 5 140 €. Daňovník dosiahol základ dane 17 420 € (teda viac než 15 387,12 €). Najprv vyčíslime, akú nezdaniteľnú časť by si uplatnil, keby dôchodok nepoberal, a potom vypočítanú sumu porovnáme s dôchodkom:
44 x 178,92 = 7 872,48 €; 

7 872,48 € - 4 355 € = 3 517,48 €, 

keďže dôchodok daňovníka je vyšší než suma 3 517,48 €, o ktorú by si daňovník základ dane znížil, ak by tento dôchodok nepoberal, nemá nárok na NČZDD. 

• Dodajme, že: 

a)    Ak sa daňovník stane poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 ZDP v priebehu bežného zdaňovacieho obdobia, základ dane za daný rok si môže znížiť o nezdaniteľnú časť na daňovníka v plnom rozsahu (iste, s prihliadnutím na výšku základu dane). Až za nasledujúce zdaňovacie obdobie si túto sumu neuplatní, resp. uplatní si len príslušný rozdiel, keďže už k 1. 1. bude poberateľom tohto dôchodku. 

b)    Ak daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok podľa právnej úpravy v SR a neskôr mu bude priznaný aj dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, napr. z ČR, takéhoto daňovníka musíme považovať za poberateľa starobného dôchodku. Ak jeho základ dane za rok 2010 nepresiahne 15 387,12 eura, uplatní si nezdaniteľnú časť vo výške príslušného rozdielu (4 025,70 eura mínus úhrn dôchodku). 

c)    Ak daňovník poberá viacero dôchodkov, napr. starobný a vdovecký, na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je dôležitá výška len toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 7 ZDP, v tomto prípade dôchodku starobného. 

d)    Je potrebné mať na zreteli, že vianočný príspevok poskytovaný podľa zákona č. 592/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov sa nezlučuje s dôchodkom, netvorí súčasť dôchodku, teda neznižuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Je to štátna sociálna dávka. 

    Pripomeňme si posúdenie štátnych sociálnych dávok z daňového aspektu: 

• štátne sociálne dávky sú od dane oslobodené podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZDP, 
• nezahŕňajú sa do vlastných príjmov manželky (manžela) na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (-la) daňovníka, 
• vianočný príspevok netvorí súčasť dôchodku, teda nemá vplyv na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. 

e)    Keďže invalidný dôchodok nie je v § 11 ods. 7 ZDP uvedený, poberateľ tohto dôchodku má nárok na základnú nezdaniteľnú sumu v plnej výške. 

    Od 1. 1. 2005 je však potrebné prihliadať aj na vek invalidného občana. Podľa § 263 ods. 9 zákona č. 721/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, invalidný dôchodok, ktorého poberateľ pred 1. 1. 2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov (ak ide o muža) alebo 57 rokov (ak ide o ženu), sa považuje od 1. 1. 2005 za starobný dôchodok. Tento daňovník si za rok 2005 a roky nasledujúce už nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (resp. len príslušný rozdiel). 

    Podľa § 293m zákona č. 310/2006 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak poberateľ invalidného dôchodku v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 dovŕši dôchodkový vek a nárok na tento dôchodok by mal trvať aj po dovŕšení dôchodkového veku, invalidný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok.  

    V období od 1. januára 2008 (na základe novely citovaného zákona) poberateľ invalidného dôchodku, ak nepožiada o poberanie starobného dôchodku, naďalej sa považuje za poberateľa invalidného dôchodku. 

    Je teda dôležitý vek daňovníka a to, kedy a aký dôchodok mu bol priznaný. Ak nemá istotu, či jeho invalidný dôchodok nie je považovaný za dôchodok starobný, zistí si to aj na ústredí Sociálnej poisťovne. 

f)    Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje v plnej výške bez ohľadu na to, aké druhy zdaniteľných príjmov a počas koľkých mesiacov v zdaňovacom období daňovníkovi plynuli. 

g)    Ak daňovník zomrie, v súlade s § 49 ods. 4 ZDP je dedič povinný za príslušnú časť roka podať daňové priznanie. Od základu dane odpočíta nezdaniteľné časti základu dane. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je v § 11 ZDP upravená len v ročnej výške, neuplatňuje sa v alikvotných mesačných sumách (s výnimkou vyberania preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 35 ZDP). Ak dedič podá daňové priznanie za príslušnú časť roka, od základu dane odpočíta celoročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. 

h)    Doplnením § 32 odsekom 11 sa s účinnosťou od 1. 1. 2007 zmenilo posudzovanie spätného priznania niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 ZDP. V zmysle citovaného ustanovenia daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie a daň doplatí len z tohto dôvodu, správca dane mu neuloží pokutu.  

i)    V § 112 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú upravené situácie, keď sa dávka odníme, zníži, resp. zastaví sa výplata starobného dôchodku. 

    Podľa § 112 ods. 8 citovaného zákona výplata starobného dôchodku sa zastaví aj na žiadosť poberateľa tohto dôchodku najneskôr od splátky tohto dôchodku splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť poberateľa tohto dôchodku doručila Sociálnej poisťovni. 

    Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v prípade poberateľa dôchodku podľa § 11 ods. 7 ZDP je rozhodujúcim dátumom 1. január daného zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka). 

    Ak daňovník bol k 1. 1. 2010 poberateľom starobného dôchodku, nemôže si ani naďalej po zastavení výplaty starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku u svojho zamestnávateľa v roku 2010 uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Pokiaľ celoročný úhrn dôchodku je nižší než suma 4 025,70 eura a základ dane nepresiahne sumu 15 387,12 eura, po uplynutí roka si daňovník môže uplatniť príslušný rozdiel medzi sumou 4 025,70 eura a úhrnom dôchodku v zmysle § 11 ods. 7 ZDP. Zastavenie vyplácania dôchodku v priebehu zdaňovacieho obdobia nemá na uplatňovanie, resp. neuplatňovanie tejto nezdaniteľnej časti vplyv.  

2.2    Nezdaniteľná časť základu dane na manželku daňovníka 

Aby bolo možné od základu dane odpočítať túto nezdaniteľnú časť, musia byť splnené nasledujúce podmienky: 

• ide o manželku (-la) daňovníka (nie inú osobu, napr. družku), ktorá (-ý) 
• žije s ním (s ňou) v spoločnej domácnosti, 
• nemá vlastný príjem, resp. má príjem nižší než určená suma a zároveň 
• základ dane daňovníka nepresahuje určenú sumu (resp. je dôležitá jeho výška). 

Do vlastných príjmov manželky (manžela) sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. 5 (po novom v odseku 4) ZDP taxatívne uvedených: 

• zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, 
• štátne sociálne dávky, 
• štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie,  
• daňový bonus, 
• zamestnanecká prémia. 

Všetky ostatné príjmy manželky (-la), a to aj príjmy od dane oslobodené (napr. starobný dôchodok, invalidný dôchodok, dávky nemocenského poistenia, úrazová renta, dávka garančného poistenia, dávka v nezamestnanosti, peňažný príspevok za opatrovanie a pod.) sa na tento účel do jej vlastných príjmov premietnu. Ak ich výška v roku 2010 presiahla sumu 4 025,70 eura, daňovník si nemôže právne relevantným spôsobom uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (-la). 

 Príklad č. 6: 

Manželom Šťastným sa v auguste 2010 narodilo dieťa. Materské z nemocenského poistenia, ktoré bolo pani Šťastnej poskytované počas materskej dovolenky, je od dane oslobodené, ale patrí do jej vlastných príjmov. Keďže v prvej časti roku 2010 jej plynuli aj príjmy zo závislej činnosti a v úhrne jej vlastné príjmy presiahli sumu 4 025,70 €, pán Šťastný si neuplatní nezdaniteľnú časť základu dane na manželku. 

Dodajme, že rodičovský príspevok (štátna sociálna dávka – tiež nepodlieha zdaneniu), ktorý pani Šťastná bude poberať počas rodičovskej dovolenky, sa do jej vlastných príjmov nepremietne. 

Dodajme, že nárok na materské má za podmienok určených v § 48 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, prípadne iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti (napr. otec dieťaťa, ak matka tohto dieťaťa zomrela). Zákonom č. 543/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola o. i. doba poberania tejto nemocenskej dávky predĺžená z 28 na 34 týždňov. 

Medzi štátne sociálne dávky patrí napr.rodičovský príspevok,prídavok na dieťa,príplatok k prídavku na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa,príplatok k tomuto príspevku, príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí,príspevok na pohreb,vianočný príspevok. 

 Poznámka: 

Štátne sociálne dávky:
– rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov (ale príspevok na starostlivosť o dieťa je sociálna dávka podobne ako zrušený príspevok rodičovi),
– prídavok na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,
– príplatok k prídavku na dieťa – zavedený zákonom č. 532/2007 Z. z.,
– príspevok pri narodení dieťaťa podľa zákona č. 235/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov,
– príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa – zákon č. 676/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2007 a zákon č. 592/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 2. 2008,
– príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí... – podľa zákona č. 235/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov,
– príspevok na pohreb podľa zákona č. 238/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov,
vianočný príspevok podľa zákona č. 592/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. 

Je potrebné upozorniť, že štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie sa do vlastných príjmov nezahŕňa, ale doktorandské štipendium do vlastných príjmov manželky (manžela)patrí [inak, aj tento príjem je (od 1. 1. 2008) od dane oslobodený]. Aby nevznikala neistota pri posudzovaní príjmu vo forme doktorandských štipendií, za slovo „povolanie“ bol v rámci jednej z novelizácií ZDP v § 11 ods. 5 (teraz ide o odsek 4) umiestnený odkaz na zákon č. 600/2003 Z. z., podľa ktorého skončením vysokoškolského štúdia II. stupňa končí sústavná príprava na budúce povolanie (§ 4 ods. 3 citovaného zákona) a zároveň podľa § 3 ods. 3 uvedeného zákona za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Doktorandské štúdium je tretím stupňom vysokoškolského štúdia. 

 Príklad č. 7: 

Pánovi Bystrému plynú príjmy zo živnosti, pričom jeho základ dane za rok 2010 predstavuje 14 820 €. Jeho manželka poberá doktorandské štipendium. Pán Bystrý si v daňovom priznaní za rok 2010 uplatní okrem nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v plnej výške aj nezdaniteľnú časť základu dane na manželku daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 4 025,70 € a úhrnom doktorandského štipendia. 

Liberálnejšie je od 1. 1. 2007 definovaný vlastný príjem manželky (manžela) na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) – za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky. 

V zmysle § 11 ods. 6 (od 1. 1. 2011 ods. 5) ZDP daňovník, ktorý si môže uplatniť túto nezdaniteľnú časť podľa § 11 ods. 3 len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jej uplatnenie.  

 Príklad č. 8: 

Notár pán Tučný sa v apríli 2010 oženil. Jeho manželka do konca marca (ešte ako slobodná) pracovala. Jej príjem zo závislej činnosti znížený o zrazené poistné za tieto tri mesiace predstavuje celkovo 2 100 €. Po svadbe sa presťahovala za manželom a odvtedy je nezamestnaná. Dávka v nezamestnanosti jej bola vyplatená v celkovej výške 1 000 €. Iné príjmy v roku 2010 nedosiahla. Manželia žijú v spoločnej domácnosti od apríla (podmienka je splnená k 1. máju, teda počas 8 mesiacov roka 2010). Pán Tučný dosiahol základ dane 22 315 €. 

Výpočet: 

4 025,70 € - 3 100 € = 925,70 € 
925,70 € : 12 = 77,1416 €, 
77,1416 € x 8 = 617,133 €, po zaokrúhlení 617,14 €. 

Daňovník si v daňovom priznaní za rok 2010 uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na manželku vo výške 617,14 €. 

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť ešte na správnu aplikáciu ustanovenia § 33 ods. 3 ZDP, ktoré sa týka dospelých nezaopatrených detí po uzavretí manželstva a súvisí aj s uplatňovaním nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka. 

Rodič je oprávnený uplatniť si daňový bonus na nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti (až) po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to len vtedy, ak manžel (-ka) dieťaťa nemá zdaniteľné príjmy presahujúce sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Až po skončení roka je známa výška celoročných príjmov manželského partnera. 

Ak manželský partner má zdaniteľné príjmy presahujúce sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (v roku 2010 sumu 4 025,70 eura), prednostne si on uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na manželku daňovníka a rodič dieťaťa stráca nárok na daňový bonus. 

 Príklad č. 9: 

Pani Chudá pracuje v istej s. r. o. Jej dcéra, ktorá sa sústavne pripravuje na budúce povolanie dennou formou štúdia na vysokej škole a nemá žiadne vlastné príjmy, sa v roku 2009 vydala a spolu so svojím manželom, pánom Mladým, ktorý v tom čase študoval na tej istej škole, žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. V roku 2010 pán Mladý ukončil vysokoškolské štúdium. Jeho celoročné zdaniteľné príjmy presiahli 4 025,70 €, takže pani Chudá nemá nárok na daňový bonus a pán Mladý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku daňovníka. 

V súlade s § 11 odsek 8 (po novelizácii ide o odsek 7), ktorý bol do ZDP zakomponovaný zákonom č. 60/2009 Z. z., sa základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 3 a 4 aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % z jeho celosvetových príjmov. 

• Ak daňovník v roku 2010 dosiahol základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176-násobok sumy 178,92 eura(t. j. nepresahujúci 31 489,92 eura) a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnostiv tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, NČZDMD je suma zodpovedajúca 22,5-násobku sumy 178,92 eura, t. j. 4 025,70 eura. 

 Príklad č. 10: 

Audítor pán Veselý dosiahol základ dane za rok 2010 vo výške 26 880 €. Jeho manželka, ktorá je už pár rokov nezamestnaná a plne sa venuje starostlivosti o rodinu, nemá žiadne vlastné príjmy. Daňovník si bude môcť uplatniť NČZDMD v plnej výške 4 025,70 €. 

• Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane nepresahujúci 31 489,92 eura a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnostiv tomto zdaňovacom období má vlastný príjem nepresahujúci sumu 4 025,70 eura, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi touto sumou a vlastným príjmom manželky (manžela). 

 Príklad č. 11: 

Súkromný lekár pán Rozvážny vykázal základ dane za rok 2010 vo výške 26 450 €. Jeho manželka začiatkom roka ešte dostávala materské (a to v celkovej výške 700 €), a potom poberala iba rodičovský príspevok, štátnu sociálnu dávku, ktorá sa do vlastného príjmu nezahŕňa. Pán Rozvážny si uplatní NČZDMD vo výške: 4 025,70 € - 700 € = 3 325,70 €. 

• Ak manželka (manžel) daňovníka, ktorého základ dane za rok 2010 nepresahuje sumu 31 489,92 eura, máv tomto zdaňovacom období vlastný príjem presahujúci sumu 4 025,70 eura, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule. 

 Príklad č. 12: 

Pani Bystrá, daňová poradkyňa, dosiahla základ dane za rok 2010 vo výške 23 620 €. Jej manžel je zamestnaný a jeho vlastný príjem (t. j. hrubý príjem – poistné na zdravotné a sociálne poistenie) predstavuje 9 780 €. Daňovníčka si nemôže uplatniť NČZDMD. 

• Ak daňovník v roku 2010 dosiahne základ dane vyšší ako 31 489,92 eura a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 66,5-násobku životného minima platného k 1. 1. 2009 (t. j. 11 898,18 eura) a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule. 

 Príklad č. 13: 

Živnostník pán Starý dosiahol základ dane za rok 2010 vo výške 32 000 €. Jeho manželka žijúca s ním v domácnosti nemala v tomto zdaňovacom období vlastný príjem. 

Výpočet NČZDMD: 11 898,18 € - 8 000 € = 3 898,18 €. 
V tejto výške 3 898,18 € si môže daňovník uplatniť NČZDMD. 

• Ak daňovník v roku 2010 vykázal základ dane vyšší ako 31 489,92 eura a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období mala vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 11 898,18 euraa jednej štvrtiny základu dane daňovníka, znížená o vlastný príjem manželky; ak výsledná suma je menšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule. 

 Príklad č. 14: 

Ak dosiahol notár pán Malý základ dane za rok 2010 vo výške 40 000 € a jeho manželka žijúca s ním v domácnostimala vlastný príjem (invalidný dôchodok) v úhrne 3 000 €, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku vypočítame: 

11 898,18 € - 10 000 € = 1 898,18 € 
1 898,18 € - 3 000 € = - 1 101,82 €; výsledná suma je nižšia ako 0, nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa rovná nule. 

Daňovník si NČZDMD nemôže uplatniť. 

2.3    Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie, poistné na životné poistenie 

Doplnkové dôchodkové sporenie upravuje zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov. Účelovým sporením je v zmysle § 2 písm. u) ZDP vkladanie finančných prostriedkov do banky alebo investovanie finančných prostriedkov v oblasti kolektívneho investovania na zabezpečenie príjmu daňovníka po dovŕšení 55 rokov veku. Životným poistením je podľa spresneného § 2 písm. v) ZDP životné poistenie, z ktorého daňovníkovi bude plynúť príjem najskôr v roku, v ktorom dovŕši 55 rokov života. 

Na uplatnenie príspevkov daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie musia byť v zmysle § 11 ods. 10 ZDP splnené podmienky podľa osobitného predpisu, teda podľa zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, resp. podľa zákona č. 123/1996 Z. z. v znení zákona č. 409/2000 Z. z. Prihliada sa teda aj na zmluvy uzatvorené v predchádzajúcich rokoch, ak sú splnené určené kritériá (boli mäkšie). 

Na uplatnenie súm účelového sporenia musia byť dodržané podmienky určené v § 11 ods. 10 ZDP: 

a)    dohodnutá doba platenia účelového sporenia je najmenej 10 rokov, pričom daňovníkovi nie je vyplatené plnenie pred uplynutím tejto lehoty, a súčasne 
b)    plnenie z účelového sporenia nastane najskôr dovŕšením 55 rokov veku daňovníka. 

Na uplatnenie poistného na životné poistenie musia byť splnené podmienky určené v § 11 ods. 11 ZDP: 

a)    dohodnutá poistná doba je najmenej 10 rokov, pričom výplata poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistnej doby je dohodnutá v poistnej zmluve najskôr pre rok, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života, alebo 
b)    poistná doba je dohodnutá na dobu neurčitú, pričom výplata poistného plnenia nastane najskôr po uplynutí doby desať rokov od uzavretia životného poistenia a najskôr v roku, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života. 

• Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie si možno uplatniť najviac vo výške 398,33 eura (predtým 12 000 Sk) ročne, pričom zamestnávateľ na tieto sumy prihliada až pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň (§ 35 ods. 1 a § 38 ZDP). Rozhodujúce je to, že ide o sumy preukázateľne zaplatené daňovníkom v zdaňovacom období. Zo ZDP nevyplýva povinnosť (možnosť) uplatňovať tieto nezdaniteľné časti v závislosti od počtu mesiacov dosahovania zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti. 

 Príklad č. 15: 

Od 1. 8. 2010 zamestnáva spoločnosť Delta, a. s., zamestnanca, ktorý bol predtým niekoľko mesiacov nezamestnaný a začiatkom roku 2010 pracoval v istej s. r. o. na základe dohody o pracovnej činnosti. Svojho posledného zamestnávateľa, a. s., mieni požiadať o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň a k žiadosti priloží aj potvrdenie od prvého zamestnávateľa – s. r. o. V žiadosti si uplatní aj nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 4 ZDP vo výške 360 €, ktoré preukázateľne zaplatil na životné poistenie. V priebehu roka riadne platil poistné, o čom predloží potvrdenie. Možno mu to zohľadniť v plnej výške bez ohľadu na to, koľko mesiacov mu plynuli zdaniteľné príjmy. 

V ZDP nie je obsiahnuté ustanovenie, na základe ktorého by sa táto možnosť nemala vzťahovať na poberateľov dôchodkov, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 11 ods. 9 – 11. V zmysle § 11 ods. 10 ZDP príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie sa zohľadňujú, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu, teda zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov, resp. podľa ním zrušeného zákona č. 123/1996 Z. z. 

• Každý príspevok zamestnávateľa naDDS-P (sporenie) alebo účelové sporenie, resp. životné poistenie podlieha u zamestnanca zdaneniu(vrátane príspevku na tento cieľ zo sociálneho fondu). Tento príjem totiž nie je uvedený medzi príjmami vyňatými z predmetu dane alebo príjmami oslobodenými od dane. 
• Zo znenia § 11 ods. 9 ZDP vyplýva, že od základu dane sa v limitovanej výške 398,33 eura odpočítavajú za určených podmienok príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie preukázateľne zaplatené daňovníkom v zdaňovacom období. Prihliada sa teda len na sumy uhrádzané daňovníkom. (Možno však upozorniť na istú výnimku: v prípade zamestnanca sa za sumu ním zaplatenú považuje aj suma, ktorú mu na DDS poskytol na základe zamestnaneckej zmluvy zamestnávateľ zo sociálneho fondu.) Ale príspevky, ktorými prispieva zamestnávateľ zamestnancovi na základe zamestnávateľskej zmluvy, nemožno považovať za nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ZDP (nie sú to príspevky daňovníka). 
• Za porušenie podmienok sa považuje situácia, ak životné poistenie zaniklo z dôvodu neplatenia, výpoveďou, dohodou alebo odstúpením pred uplynutím určenej doby, t. j. pred uplynutím doby desať rokov od začiatku životného poistenia alebo pred kalendárnym rokom, v ktorom daňovník dovŕši vek 55 rokov života. Za nedodržanie podmienok sa nepovažuje vyplatené plnenie z poistenia pre prípad úrazu alebo choroby, ktoré je súčasťou životného poistenia.  
• Za nedodržanie podmienok sa považuje aj vyplatenie odstupného pred dovŕšením 55 rokov života a pred uplynutím 10 rokov od uzavretia účastníckej zmluvy podľa zákona č. 650/2004 Z. z. Účastníkovi sa podľa § 19 citovaného zákona vyplatí odstupné, ak nesplnil podmienky vyplácania doplnkového starobného dôchodku alebo doplnkového výsluhového dôchodku. Odstupné sa vyplatí v sume určenej dávkovým plánom, najmenej vo výške 80 % hodnoty zostatku na osobnom účte účastníka ku dňu požiadania o jeho vyplatenie. 
• V zmysle § 11 odseku 14, ak daňovník, ktorý si uplatňoval zníženie základu dane podľa odseku 4 písm. a) – c), zomrie, táto skutočnosť sa nepovažuje za nedodržanie podmienok ustanovených v odsekoch 10 a 11. V tomto prípade sa základ dane nezvyšuje.      
• V prípade porušenia podmienok daňovník musí v zmysle § 11 ods. 12 a 13 ZDP zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia obdobia, v ktorom k porušeniu došlo. 

Je vhodné pripomenúť, že dávky, vrátane odstupného, vyplácané z DDS podliehajú zdaneniu, považujú sa za príjmy z kapitálového majetku, sú uvedené v § 7 ods. 1 písm. d) ZDP a daň z nich vyberá zrážkou vyplácajúci subjekt [§ 43 ods. 3 písm. e) ZDP]. 

Podľa § 43 ods. 5 základom dane je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné, teda zdaní sa len príslušný rozdiel, výnos. Za vybratie dane zodpovedá vyplácajúci subjekt. Podobne je to v prípade plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku. 

3.    Nezdaniteľné časti základu dane od 1. 1. 2011 

Dňa 1. 1. 2011 nadobúda účinnosť zákon č. 548/2010 Z. z.,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákon pozostáva zo štyroch častí. V článku I tohto zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 

3.1    Zmeny, ktoré sa týkajú nezdaniteľných častí základu dane 

3.1.1    Zrušenie nezdaniteľných častí základu dane podľa § 11 ods. 4 ZDP 

Od 1. 1. 2011 sa zrušujú nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 4 ZDP vo forme finančných prostriedkov na účelové sporenie, poistného na životné poistenie a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie. 

Naposledy ich možno uplatniť pri zdanení príjmov dosiahnutých v roku 2010. Totiž podľa § 52j ods. 3 na uplatnenie § 11 ods. 1 až 4 a 9 za zdaňovacie obdobie roku 2010 a predchádzajúce zdaňovacie obdobia sa použijú ustanovenia predpisu účinného do 31. decembra 2010. 

Túto zmenu, ktorá sa v podstate týka vyše milióna osôb, možno, žiaľ, považovať za zmenu pravidiel hry počas hry. Takéto rozhodnutia sú dlhodobého charakteru a v mnohých prípadoch boli motivované aj daňovým zvýhodnením.  

 Príklad č. 16: 

Pán Milý si v daňovom priznaní za rok 2010 uplatní nezdaniteľnú časť základu dane vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatených na základe zmluvy uzatvorenej v roku 2008 – zo skutočne zaplatenej sumy 480 € si môže uplatniť sumu 398,33 €. 

V roku 2011 sa rozhodne sporenie zrušiť a bude mu vyplatené odstupné. Keďže od 1. 1. 2011 sa porušenie podmienok ustanovených v § 11 ZDP už „nesleduje“, nevzniká mu povinnosť zvýšiť základ dane podľa právnej úpravy účinnej do konca roku 2010. 

V tejto súvislosti dodajme, že sa nesprísnilo daňové posudzovanie príspevkov zamestnávateľov na doplnkové dôchodkové sporenie, dokonca zmenou § 19 ods. 3 písm. l) ZDP sa zjednocujú pravidlá pre uznávanie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie za daňové výdavky zamestnávateľa aj v prípade, ak sú platené v zahraničí. 

3.1.2    Zúženie okruhu subjektov, ktoré si môžu uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) daňovníka,  ako aj ďalšie úpravy 

Daňovníkov s príjmami podľa § 7 a § 8 ZDP sa dotkne obmedzenie uplatňovania nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) len v prípade tzv. aktívnych príjmov, teda príjmov zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. 

 Príklad č. 17: 

Predpokladajme, že pani Štíhla, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, dosiahne v roku 2011 príjmy zo živnosti vo výške 9 780 € a po odpočítaní výdavkov vykáže čiastkový základ dane z § 6 ods. 1 za rok 2011 len vo výške 1 750 €. Z predaja pozemku (ktorý nesúvisí s podnikaním), kúpeného pred tromi rokmi, takže príjem je zdaniteľný, dosiahne zisk 3 100 €. Jej základ dane síce nepresiahne 18 538 €, ale nemôže si uplatniť NČZDD v plnej výške 3 559,30 €, ale len vo výške 1 750 €; inými slovami o NČZDD môže znížiť len čiastkový základ dane z podnikania podľa § 6 ods. 1 (po nulu). Zaplatí daň vo výške 589 € (3 100 x 0,19). 

Ustanovenie § 11 odsek 1 znie: „Základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2 a 3.“. 

Zároveň bolo potrebné zmeniť znenie § 11 ods. 2 písm. a), keďže v ňom bola použitá legislatívna skratka „platné životné minimum“, ktorej vymedzenie v § 9 ods. 1 písm. h) bolo zo ZDP vypustené zmenou tohto ustanovenia [navyše, po novelizácii ide o písm. g)]. Od 1. 1. 2011 je tento pojem definovaný práve v § 11 ods. 2 písm. a) ako životné minimum platné k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. 

Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2010 Z. z. z 18. júna 2010 o úprave súm životného minima, ktoré nadobudlo účinnosť 1. 7. 2010, bola v súlade s § 5 ods. 6 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov suma životného minima zvýšená zo 185,19 eura na 185,38 eura. 

Zároveň, ako už bolo uvedené, sa po dvoch rokoch prestávajú používať ustanovenia § 52g ods. 1 a 2 ZDP. Keďže sa už nebude NČZDD vyčísľovať vo výške 22,5-násobku, ale opäť vo výške 19,2-násobku sumy platného životného minima, dochádza k zníženiu tejto nezdaniteľnej časti zo 4 025,70 eura na 3 559,30 eura. Rovnako sa to týka aj NČZDMD. 

Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti sa mesačne podľa § 35 ods. 1 písm. b) ZDP uplatní alikvotná časť – 1/12 NČZDD vo výške 296,60 eura. Je to potvrdené aj v oznámení MF SR č. MF/28979/2010-721 na zabezpečenie jednotného postupu pri výpočte 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na účely § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov uverejnenom vo FS č. 12/2010. 

V závere citovaného oznámenia sa uvádza: Napriek skutočnosti, že dvanásťnásobok sumy, vypočítanej a zaokrúhlenej podľa bodu 2 tohto oznámenia, predstavuje sumu 3 559,20 eura (296,60 x 12 = 3 559,20), na konci roka 2011 sa uplatní nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka vo výške uvedenej v bode 1 tohto oznámenia, t. j. vo výške 3 559,30 eura, v ktorej sa zohľadní rozdiel vzniknutý zaokrúhlením pri výpočte podľa bodu 2 tohto oznámenia (0,10 eura za zdaňovacie obdobie). 

• Ak základ dane daňovníka za rok 2011 nepresiahne 100-násobok platného životného minima, teda 18 538 eur, má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 3 559,30 eura.  

 Príklad č. 18: 

Predpokladajme, že živnostníčka pani Malá dosiahne základ dane za rok 2011 vo výške 16 120 €, teda nižší, než je suma 18 538 €. Bude si môcť uplatniť NČZDD v plnej výške 3 559,30 €. 

• Ak základ dane daňovníka za rok 2011 presiahne 18 538 eur, nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vypočítame ako rozdiel 44,2-násobku životného minima a jednej štvrtiny základu dane, teda 

44,2 x 185,38 = 8 193,796 eura; 
NČZDD = 8 193,796 eura - 1/4 základu dane daňovníka. 

 Príklad č. 19: 

Predpokladajme, že pani Šikovná, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, dosiahne v roku 2011 príjmy vo výške 42 200 € a po odpočítaní výdavkov vykáže základ dane za rok 2011 vo výške 24 000 €. Jej základ dane teda presiahne 18 538  €. 

Výpočet NČZDD: 44,2 x 185,38 = 8 193,796 €; 8 193,796 € - 6 000 = 2 193,796 €. 

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka 

• Ak daňovník v r. 2011 dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok životného minima (t. j. nepresahujúci 32 775,184 eura) a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnostiv tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, NČZDMD je suma zodpovedajúca 19,2-násobku životného minima, t. j. 3 559,30 eura. Pokiaľ manželka vlastný príjem má, uplatní sa NČZDMD vo výške príslušného kladného rozdielu (3 559,30 eura – výška vlastného príjmu). 

 Príklad č. 20: 

Predpokladajme, že finančný agent pán Hlavatý vykáže základ dane za rok 2011 vo výške 28 000 €. Jeho manželka poberá peňažný príspevok za opatrovanie – stará sa o ich zdravotne postihnutého syna – a to v celkovej výške 1 700 €. Aj keď ide o príjem od dane oslobodený, do vlastných príjmov manželky sa premieta. Daňovník si uplatní NČZDMD vo výške: 3 559,30 € - 1 700 € = 1 859,30 €.
Dodajme, že NČZDD bude predstavovať: 8 193,796 € - 7 000 € = 1 193,80 €. 

 Príklad č. 21: 

Predpokladajme, že tlmočník pán Vážny vykáže základ dane za rok 2011 vo výške 26 400 €. Jeho manželka bola začiatkom roka zamestnaná, a potom poberala iba dávku v nezamestnanosti – je to síce príjem od dane oslobodený, ale do vlastného príjmu sa zahŕňa. Vlastné príjmy manželky v úhrne po znížení o povinne zaplatené poistné na zdravotné a sociálne poistenie predstavovali 8 200 €.
Výpočet NČZDMD: 3 559,3 € - 8 200 € = - 4 640,70 €.
Keďže ide o zápornú sumu, daňovník nemá nárok na NČZDMD. 

• Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima (t. j. vyšší ako 32 775,184 eura) a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima (t. j. 11 753,092 eura) a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka (ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa rovná nule). Pokiaľ manželka vlastný príjem má, uplatní sa takto vypočítaná NČZDMD v sume zníženej o vlastný príjem (ak je to kladné číslo). 

 Príklad č. 22: 

Predpokladajme, že notár pán Pokojný vykáže základ dane za rok 2011 vo výške 36 000 €. Jeho manželka poberá invalidný dôchodok; jeho celková výška za rok 2011 by predstavovala 3 920 €. Aj keď ide o príjem od dane oslobodený, do vlastných príjmov manželky sa premieta.
Výpočet NČZDMD:
11 753,092 € - 9 000 € = 2 753,092 €, 2 753,092 € - 3 920 € = - 1 166,908 €
Daňovník si nemôže uplatniť NČZDMD.
Výpočet NČZDD: 8 193,796 € - 9 000 € = - 806,204 €, teda daňovník si NČZDD neuplatní. 

Na záver je potrebné zdôrazniť, že správnemu uplatňovaniu nezdaniteľných častí základu dane je potrebné venovať primeranú pozornosť. 

Autor: Ing. Valéria Jarinkovičová