Posúdenie predaja pozemku na účely DPH (komentovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR)

Rozsudok Najvyššieho súdu SR (5Sžf/47/2011 zo dňa 24. 11. 2011)

Právny základ:

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ZDPH)

• § 38 ods. 1

Oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí...

• § 38 ods. 2

Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie ods. 1.

Stavebný zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov

• § 43h ods. 1

Stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

• § 43 ods. 2

Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo súčasťou lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

Skutkový stav:

Správca dane vykonal u platiteľa DPH daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2007 a vyrubil mu rozdiel dane. Dôvodom dorubu DPH bola skutočnosť, že daňový subjekt kúpnou zmluvou predal pozemok – parcelu registra C – ostatné plochy, kupujúcemu – s. r. o., za dohodnutú kúpnu cenu, ktorá bola bez DPH. Správca dane z dôvodu, že predávajúci neodviedol DPH z predaja pozemku, ktorý v zmysle územno-plánovacej dokumentácie spĺňa podmienky stavebného pozemku, ktorý nie je oslobodený od DPH v zmysle § 38 ods. 2 ZDPH, túto DPH vyrubil.

Odvolací orgán rozdiel dane vyčíslený správcom dane upravil v zmysle § 22 ods. 1 ZDPH, dôvod vyrubenia dane potvrdil. Proti rozhodnutiu o odvolaní podal daňový subjekt žalobu na krajský súd.

Rozsudok krajského súdu

Krajský súd rozhodnutie žalovaného aj správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že v danom prípade nejde o pozemok zastavaný stavbou, nebolo naň vydané právoplatné územné rozhodnutie na jeho zastavanie a tiež nebolo sporné, že v relevantnom čase nebol vypracovaný, a teda ani schválený územný plán zóny, ktorý by riešil predmetný pozemok.

Krajský súd uviedol, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali len z informácie podanej mestskou časťou, z ktorej vyplýva iba to, že podľa územného plánu mesta je pozemok súčasťou územia určeného na funkčné využitie pre občiansku vybavenosť. Krajský súd tiež uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že predmetný pozemok je súčasťou územia určeného na funkčné využitie na občiansku vybavenosť, avšak je toho názoru, že z tejto informácie jednoznačne nevyplýva, že predmetný pozemok predstavuje časť územia určenú územným plánom mesta na zastavanie. Územný plán totiž nie je tak konkrétny, aby označoval ako stavebné pozemky konkrétne pozemky s uvedením ich parcelných čísel. Dokumentom, v ktorom sú vyznačené jednotlivé parcely, ktoré možno zastavať, je územný plán zóny, avšak tento v čase predaja predmetného pozemku vypracovaný nebol. Súd súčasne poukázal aj na to, že územno-plánovacia informácia podaná mestom v závere upozorňuje na potrebu záver investora ešte overiť, či predmetná parcela je zastavateľná.

Predávajúci pri predaji pozemku môže vychádzať len z dokumentov, ktoré sú všeobecne dostupné, schválené a platné, pričom z obsahu spisu jednoznačný záver, že by išlo o stavebný pozemok, nevyplýva.

Z uvedeného je podľa názoru krajského súdu zrejmé, že správne orgány rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a ich záver o tom, že ide o predaj stavebného pozemku, ktorý podlieha DPH, považoval za predčasný.

Odvolanie žalovaného proti rozsudku krajského súdu

Podľa žalovaného predmetná vec bola krajským súdom po právnej a skutkovej stránke posúdená nesprávne. Správne orgány sa pri rozhodovaní opierali o skutočnosti zistené v rámci kontroly, t. j. o kúpnu zmluvu a o písomné stanovisko mesta. V prípade posúdenia charakteru pozemku okrem pozemku určeného územným rozhodnutím na zastavanie a pozemku zastavaného stavbou je dôležité posúdenie obce, či predmetný pozemok je určený územným plánom zóny na zastavanie. Zo stanoviska mesta vyplynulo, že predmetný pozemok je v územnom pláne obce alebo zóny určený na zastavanie. Na základe týchto skutočností si správne orgány urobili úsudok, že pri predaji pozemkovej nehnuteľnosti išlo o stavebný pozemok, ktorý podlieha DPH.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR

Najvyšší súd SR ako súd odvolací sa stotožnil s názorom krajského súdu a považoval námietky žalovaného uvedené v odvolaní za nedôvodné.

Sporným nebolo, že predmetná pozemková nehnuteľnosť je v katastri nehnuteľností na LV zapísaná ako „ostatné plochy“, nebolo sporné ani to, že predmetný pozemok nie je zastavaný stavbou a ani že naň nebolo vydané právoplatné územné rozhodnutie. Tiež nebola sporná skutočnosť, že v rozhodnom čase, t. j. v čase uzavretia kúpnej zmluvy, nebol vypracovaný, a teda ani schválený územný plán zóny, ktorý by predmetný pozemok akokoľvek riešil.

Odvolací súd uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že pre dané územie nie je spracovaná územnoplánovacia dokumentácia zóny, resp. územnoplánovací podklad na zonálnej úrovni riešenia, ktoré by stanovovali zastavovacie podmienky na parcelu, je potrebné v následnej príprave zámeru investora overiť, či predmetná parcela je zastavateľná, aká je miera jej zastavania a aké sú celkové podmienky jej využitia.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR zhodne s názorom krajského súdu správca dane a žalovaný pri rozhodovaní vychádzali len z informácie mesta, z ktorej však vyplýva iba skutočnosť, že pozemok je súčasťou územia určeného na funkčné využitie územia pre občiansku vybavenosť celomestského a nadmestského významu.

Z tejto informácie nevyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že predmetný pozemok predstavuje časť územia určenú územným plánom obce na zastavanie.

Územný plán mesta nie je dostatočne konkrétny, keďže neobsahuje ako stavebné pozemky konkrétne pozemky s uvedením ich parcelných čísel.

Dokumentom obsahujúcim konkrétne pozemky s uvedením ich parcelných čísel, ktoré je možné zastavať, je územný plán zóny, ktorý však pre dané územie v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol prijatý, a teda ani schválený.

NS SR sa stotožnil s názorom krajského súdu, že predávajúci pri predaji môže vychádzať len z dokumentov a informácií, ktoré sú dostupné, schválené a platné, pričom z obsahu spisového materiálu nevyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že v danom prípade ide o pozemok stavebný, ktorého predaj podlieha DPH.

Autor: Ing. Jaroslava Betáková