Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy pri vzniku, trvaní a skončení pracovnoprávneho vzťahu (1. časť)

Mzdové účtovníctvo zahŕňa plnenie všetkých činností zamestnávateľa v oblasti zamestnávania zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, predovšetkým personalistiku a spracovanie miezd vrátane výkazov a evidencií, ktoré vyplývajú z právnych predpisov v oblasti pracovného, mzdového, sociálneho, daňového a iného práva.  

Nasledovný článok obsahuje praktický návod na plnenie povinností zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy, s upozornením na zmeny účinné od 1. 1. 2013, ktoré priniesli nasledovné novely zákonov: 

• zákon z 10. augusta 2012 č. 252/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe), 
• zákon z 25. októbra 2012 č. 361/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, 
• zákon z 27. novembra 2012 č. 413/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, 
• zákon z 29. novembra 2012 č. 421/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, 
• zákon zo 4. decembra 2012 č. 395/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. 

1.    Pracovnoprávne vzťahy 

Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľom v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od: 

• uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo 
• dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. 

Závislá práca je práca vykonávaná: 

• vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, 
• osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, 
• podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, 
• v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, 
• za mzdu alebo odmenu. 

Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. 

Zamestnávateľom je právnická osoba a fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Za zamestnávateľa, ktorým je právnická osoba, právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva štatutárny orgán. Fyzická osoba ako zamestnávateľ koná osobne. Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov na výkon právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. 

Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené Zákonníkom práce a ostatnými právnymi predpismi, dohodnuté v kolektívnej zmluve a v pracovnej zmluve. 

Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych a v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. 

Zamestnanec je povinný najmä: 

• pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, 
• byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať až po skončení pracovného času, 
• dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu, 
• v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený lekárom, 
• hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, 
• zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania, 
• písomne oznámiť zamestnávateľovi všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho pracovnoprávneho vzťahu a súvisia s jeho osobou (zmenu mena, priezviska, trvalého alebo prechodného pobytu, zmenu zdravotnej poisťovne a pod.). 

Vedúci zamestnanec je okrem uvedených povinností ešte povinný: 

• riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, 
• vytvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, 
• zabezpečovať odmeňovanie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv, 
• vytvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb, 
• zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny, 
• zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa. 

2.    Registrácia zamestnávateľa 

Právnická alebo fyzická osoba sa stane zamestnávateľom, ak začne zamestnávať prvého zamestnanca. Vznikom zamestnávateľa vznikajú aj registračné povinnosti zamestnávateľa. 

2.1    Povinnosť registrácie daňového subjektu 

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá na území SR získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je v zmysle § 49a ods. 1 zákona o dani z príjmov povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Registračnú povinnosť k dani z príjmov daňový subjekt splní predložením žiadosti o registráciu podľa § 67 zákona o správe daní. Správca dane pri registrácii pridelí daňové identifikačné číslo (DIČ) a vydá osvedčenie o registrácii. 

Ak podnikateľský subjekt začne zamestnávať zamestnancov, vzniká mu povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň a podľa § 49a ods. 3 zákona o dani z príjmov: 

• ak nie je registrovaný pre daň z príjmov zo závislej činnosti, je povinný požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľa dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, 
• ak už je registrovaný pre daň z príjmov zo závislej činnosti, je povinný oznámiť správcovi dane skutočnosť, že sa stal platiteľom dane. 

2.2    Povinnosť registrácie zamestnávateľa na účely zákona o sociálnom poistení 

Zamestnávateľ na účely sociálneho poistenia podľa § 7 zákona o sociálnom poistení je: 

• fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem zo závislej činnosti a má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, 
• právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem zo závislej činnosti a jej sídlo alebo sídlo organizačnej zložky je na území SR, 
• platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľom nie je vyššie uvedená fyzická osoba alebo právnická osoba. 

Zamestnávateľom nie je: 

• na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti fyzická alebo právnická osoba v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné (v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €), 
• na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti fyzická alebo právnická osoba v právnom vzťahu s: 
  • fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem, 
  • fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, 
  • fyzickou osobou na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek a invalidného výsluhového dôchodku. 

Každý zamestnávateľ je v zmysle § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne, a to do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a to na predpísanom tlačive Registračný list zamestnávateľa. Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. výpis z obchodného registra, živnostenské oprávnenie, koncesná listina a pod. 

Pretože každý zamestnávateľ je povinný predkladať doklady prostredníctvom elektronických služieb Sociálnej poisťovne, pri registrácii zamestnávateľa je potrebné požiadať aj o vydanie prístupu do elektronických služieb a s príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne uzatvoriť Dohodu o používaní elektronických služieb pre odvádzateľov poistného. Pri registrácii zamestnávateľa (aj prvých zamestnancov) je preto vhodné Registračný list zamestnávateľa (aj Registračné listy FO) v papierovej forme predložiť osobne a uzatvoriť dohodu, pretože následné dokumenty bude možné zasielať už len elektronicky. 

Sociálna poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne identifikačné číslo zamestnávateľa – IČZ. Zamestnávateľ pridelené IČZ uvádza na tlačivách mesačného výkazu poistného a registračných listoch FO. IČZ je zároveň variabilným symbolom pri platbách poistného do Sociálnej poisťovne. 

V prípade, že dôjde k zmene názvu zamestnávateľa, jeho sídla a dňa určeného na výplatu príjmov, zamestnávateľ je povinný tieto zmeny oznámiť do 8 dní od tejto zmeny [§ 231 ods. 1 písm. m)] na tlačive Registračný list zamestnávateľa s označením, že ide o zmenu. 

2.3    Povinnosť registrácie zamestnávateľa na účely zákona o zdravotnom poistení 

Zamestnávateľ na účely zdravotného poistenia podľa § 11 ods. 5 a 6 zákona o zdravotnom poistení je: 

• fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti, ak má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, 
• právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti, ak jej sídlo alebo sídlo organizačnej zložky je na území SR, 
• platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmu, ak zamestnávateľom nie je vyššie uvedená fyzická osoba alebo právnická osoba. 

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. k) zákona o zdravotnom poistení povinný oznámiť vznik platiteľa poistného, resp. prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v pobočke príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený zamestnanec, ktorého začal zamestnávať, a to na predpísanom tlačive do 8 pracovných dní od vzniku tejto skutočnosti. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil na tento účel tlačivo Oznámenia o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného. Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. výpis z obchodného registra, živnostenské oprávnenie, koncesná listina a pod. 

Zdravotná poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne číslo zamestnávateľa odvodené od identifikačného čísla organizácie (IČO), ktoré zamestnávateľ uvádza na tlačivách mesačného výkazu a oznámeniach zamestnávateľa. Pridelené číslo zamestnávateľa je zároveň variabilným symbolom pri platbách poistného do príslušnej zdravotnej poisťovne. 

V prípade zmeny názvu zamestnávateľa, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu, zmeny dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, je zamestnávateľ povinný do 8 dní odo dňa zmeny tieto zmeny oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 23 ods. 8) na rovnakom tlačive Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného s označením, že ide o zmeny. 

3.    Povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovnoprávneho vzťahu a oznamovacia a evidenčná povinnosť v priebehu trvania pracovnoprávneho vzťahu 

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Vznikom pracovnoprávneho alebo iného právneho vzťahu vznikajú zamestnávateľovi aj povinnosti voči inštitúciám sociálneho a zdravotného poistenia. 

3.1    Vznik pracovnoprávneho vzťahu na základe pracovnej zmluvy 

Vznik pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom preukazuje pracovná zmluva uzatvorená v súlade s § 42 až § 44 Zákonníka práce. Tieto ustanovenia Zákonníka práce sa nenovelizovali, pracovná zmluva musí obsahovať: 

• druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručnú charakteristiku, 
• miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), 
• deň nástupu do práce, 
• mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. 

V pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj ďalšie pracovné podmienky ako výplatný termín, pracovný čas, skúšobnú dobu (ktorá môže byť najviac 3 mesiace a u vedúceho zamestnanca najviac 6 mesiacov) a pod. 

3.2    Vznik pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru 

Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, nie však pracovný pomer, vzniká aj uzatvorením dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré upravuje deviata časť Zákonníka práce. V súlade s § 223 na výkon prác mimo pracovného pomeru môžu zamestnávatelia aj od 1. 1. 2013 uzatvárať: 

• dohody o vykonaní práce, 
• dohody o pracovnej činnosti, 
• dohody o brigádnickej práci študentov. 

3.3    Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti 

Každý zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom má pri nástupe do zamestnania právo, nie povinnosť, podpísať Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v ktorom: 

• uplatní alebo neuplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11, 
• uplatní alebo neuplatní daňový bonus podľa § 33, v prípade, že daňový bonus uplatní, je povinný preukázať splnenie podmienok na priznanie, 
• vyhlási, že za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že nárok na daňový bonus neuplatňuje iný daňovník, 
• vyhlási, že je alebo nie je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, alebo výsluhového dôchodku, 
• vyhlási, že ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene uvedených skutočností, oznámi a preukáže ich zamestnávateľovi. 

Ak má daňovník viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich. Keď má v priebehu zdaňovacieho obdobia viacerých zamestnávateľov postupne, vyhlásenie môže predložiť každému pri zmene zamestnávateľa. 

Zamestnávateľ prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus, ak zamestnanec podpíše vyhlásenie: 

• pri nástupe do zamestnania do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, 
• každoročne najneskôr do konca januára, 
• kedykoľvek v priebehu zdaňovacieho obdobia. 

Ak zamestnanec v určených termínoch vyhlásenie nepodpíše, zamestnávateľ nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť dane na daňovníka a daňový bonus. 

Ministerstvo financií SR oznámením číslo MF/023096/2012-72 o uverejnení vzorov odporúčaných tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 1/2013 odporúča zamestnávateľom, ktorí sú platiteľmi dane, používať tlačivo „Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len zákon)“. 

3.4    Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení 

Zamestnanec na účely sociálneho poistenia podľa § 4 zákona o sociálnom poistení je: 

• na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, okrem: 
  • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, 
  • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom: 
    • starobného dôchodku, 
    • invalidného dôchodku, 
    • výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov a dovŕšila dôchodkový vek, 
    • invalidného výsluhového dôchodku, 
  • žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe, 
• na účely dôchodkového poistenia aj: 
  • fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem zo závislej činnosti, okrem: 
    • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ak priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €), 
    • žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe, 
  • fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €), 
  • fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom: 
    • starobného dôchodku, 
    • invalidného dôchodku, 
    • výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov a dovŕšila dôchodkový vek, 
    • invalidného výsluhového dôchodku, 
• na účely úrazového poistenia fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie, 
• na účely garančného poistenia fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie. 

V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia: 

• zamestnanca s pravidelným príjmom na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, a to pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, 
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie, a to najneskôr v lehote splatnosti poistného (v deň určený na výplatu príjmov) za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem presiahol u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €), 
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie, a to najneskôr v lehote splatnosti poistného (do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol), ak priemerný mesačný príjem presiahol u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €), 
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov na účely úrazového poistenia a garančného poistenia, a to pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce. 

Ak zamestnávateľ zamestnáva fyzické osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvorených pred 1. 1. 2013 a tieto osoby majú od 1. 1. 2013 na účely sociálneho poistenia postavenie zamestnanca, zamestnávateľ bol povinný prihlásiť ich na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. u zamestnancov s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie najneskôr do 31. 1. 2013. 

Povinnosť prihlásenia zamestnanca do registra plní zamestnávateľ podaním Registračného listu FO. V súčasnej dobe sú zamestnávatelia povinní predkladať Registračné listy FO elektronicky. Registračné listy FO môžu byť predložené v papierovej forme jedine pri prvej registrácii zamestnávateľa a pri dodržaní podmienky predloženia pred vznikom poistenia zamestnancov, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnancov. 

V priebehu trvania pracovného pomeru je zamestnávateľ, okrem prihlasovacích povinností, povinný [§ 231 ods. 1 písm. c) až l)]: 

• oznámiť prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do 8 dní od tohto prerušenia, 
• oznámiť začiatok a koniec čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky do 8 dní od začiatku alebo skončenia čerpania, 
• odstúpiť tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, ak trvá dlhšie ako 10 dní, 
• predkladať výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti poistného a príspevkov, 
• poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávaní poistenia v rozsahu upravenom v zákone a bezplatne, 
• písomne oznámiť pracovný úraz, ktorý si vyžaduje lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do 3 dní odo dňa, kedy sa o pracovnom úraze dozvedel, 
• predkladať záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii, 
• viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu do 3 dní od uplatnenia na dávku alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnancovi, 
• umožniť povereným zamestnancom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vstup do svojich objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia, 
• vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia. 

V sociálnom poistení sa uplatňuje inštitút prerušenia poistenia. Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti (§ 26 ods. 1 a 3) v období, v ktorom: 

• čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu, 
• je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje mzda, 
• má neospravedlnenú neprítomnosť v práci, 
• je vo výkone väzby alebo vo výkone odňatia slobody, 
• čerpá rodičovskú dovolenku, 
• v období od 11. dňa potreby: 
  • ošetrovania chorého dieťaťa, manžela, manželky, rodiča, rodiča manžela/-lky, ktorých zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou, 
  • starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku, ak: 
    • dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, 
    • predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, 
    • fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, 
• odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. 

Zamestnávateľ je povinný prerušenie poistenia oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne elektronicky do 8, resp. 30 dní od prerušenia poistenia zaslaním Registračného listu FO. Vznik prerušenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného poistenia a skončenie prerušenia sa posudzuje ako vznik povinného poistenia. 

Registračný list FO je základným dokladom, na ktorom zamestnávateľ prihlasuje a odhlasuje svojich zamestnancov z registra poistencov, oznamuje zmeny údajov prihlásených zamestnancov a prerušenia povinného poistenia. 

V Registračnom liste sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa a zamestnanca uvádza: 

• označenie, že ide o prihlášku, prerušenie, zmenu, odhlášku alebo zrušenie prihlásenia, 
• pracovnoprávny vzťah, resp. typ zamestnanca uvedením číselného označenia:
  1 – zamestnanec – pravidelný príjem,
  2 – zamestnanec – nepravidelný príjem,
  3 – DoVP (dohoda o vykonaní práce) – pravidelný príjem,
  4 – DoVP – nepravidelný príjem,
  5 – DoPČ (dohoda o pracovnej činnosti) – pravidelný príjem,
  6 – DoPČ – nepravidelný príjem,
  7 – DoBPŠ (dohoda o brigádnickej práci študentov) – pravidelný príjem,
  8 – DoBPŠ – nepravidelný príjem,
  9 – DoBPŠ bez dôchodkového poistenia – pravidelný príjem,
  10 – DoBPŠ bez dôchodkového poistenia – nepravidelný príjem,
  11 – DoBPŠ len na dôchodkové poistenie – pravidelný príjem,
  12 – DoBPŠ len na dôchodkové poistenie – nepravidelný príjem, 
• obdobie poistenia stanovené dátumom vzniku poistenia, vzniku právneho vzťahu – dohodár, zrušenia prihlásenia, vzniku prerušenia poistenia, zániku poistenia, zániku prerušenia. 

3.5    Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o zdravotnom poistení 

Podľa § 11 ods. 3 zamestnancom na účely zdravotného poistenia je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti, okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku. 

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení povinný prihlásiť zamestnanca do pobočky zdravotnej poisťovne, v ktorej je zamestnanec poistený, na tlačive predpísanom príslušnou zdravotnou poisťovňou do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil pre tento účel Metodickým usmernením č. 3/2/2009 tlačivo Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie. Oznámenie má listinnú aj elektronickú formu. Zamestnávateľ, ktorý má najmenej 3 zamestnancov poistených v príslušnej zdravotnej poisťovni, je povinný predkladať Oznámenie zamestnávateľa výlučne v elektronickej forme. 

Zamestnávateľ prihlasuje do príslušnej zdravotnej poisťovne: 

• zamestnancov v pracovnom pomere, 
• osoby poberajúce príjmy v nepravidelných intervaloch alebo po skončení pracovného pomeru na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu, pričom prihlásenie a odhlásenie sa vykoná v jeden deň, 
• od 1. 1. 2013 zamestnancov pracujúcich na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce, ak na účely zdravotného poistenia majú postavenie zamestnanca a povinnosť platiť preddavky na poistné. 

Zamestnávateľ prihlasuje zamestnanca pracujúceho na základe dohody rovnako ako zamestnanca v pracovnom pomere. Podľa usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR, odboru poisťovníctva a makroekonomiky zdravotníctva sa bude používať kód 2D (zamestnanec pracujúci na dohodu). Pre prihlasovanie platia nasledovné pravidlá: 

• zamestnávateľ zamestnanca – dohodára, prihlási iba na dni, ktoré reálne odpracuje a za ktoré má príjem (na dni, počas ktorých osoba nepracuje a nemá iného platiteľa príjmu, je povinná sa prihlásiť ako samoplatiteľ), 
• ak zamestnávateľ nedokáže určiť presný dátum výkonu práce, napr. pri dohode o pracovnej činnosti, prihlási zamestnanca na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom mu príjem vyplatí, 
• ak je dohodár zároveň zamestnancom v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa, zamestnávateľ ho prihlasuje iba raz, pričom prioritu má vždy pracovný pomer a prihlásenie pod kódom 2 – zamestnanec (zamestnávateľ na základe § 29b ods. 5 zákona takéhoto zamestnanca v mesačnom výkaze vykazuje len raz s príjmami zo všetkých činností), 
• ak má osoba uzatvorených viac dohôd u viacerých zamestnávateľov, prihlasuje ho každý zamestnávateľ na dobu reálne odpracovaných dní. 

Zamestnávateľ neprihlasuje osoby, ktoré nie sú povinné platiť preddavky na zdravotné poistenie, t. j.: 

• osoby pracujúce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, 
• osoby pracujúce na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ak sú poberateľmi výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, ak sú poberateľmi invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak sú poberateľmi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. 

Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, v prípadoch, keď je platiteľom poistného štát [§ 24 písm. c)]:  

• fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok, 
• fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok, 
• fyzickú osobu, ktorá je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok, 
• fyzickú osobu vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, 
• fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, 
• manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine alebo vykonáva práce vo verejnom záujme v cudzine, 
• fyzickú osobu: 
  • ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské, 
  • ktorej vznikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, 
  • ktorej vznikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa potreby ošetrovania, 
• fyzickú osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta. 

Pretože fyzická osoba sa v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo závislej činnosti, nepovažuje za zamestnanca, zamestnávateľ je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovne podaním Oznámenia zamestnávateľa. 

Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného je základným dokladom, na ktorom zamestnávateľ oznamuje zmeny týkajúce sa jeho zamestnancov. V oznámení sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa a zamestnanca uvádza: 

• kód – číslo a k nemu prislúchajúce písmeno zo zoznamu kódov uvedených na zadnej strane tlačiva, v zmysle Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 3/4/2009 sa od 1. 1. 2013 použijú osobitné kódy: 
  • 2Y – na oznamovanie zmien z titulu nepravidelných príjmov alebo príjmov vyplatených po skončení pracovného pomeru, 
  • 2N – na oznamovanie zmien z titulu čerpania neplateného voľna zamestnanca a absencie, 
  • 2D – na oznamovanie zmien z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, 
• platnosť zmeny:    
  Z = začiatok
  K = koniec
  X = storno 
• dátum v tvare DDMMRRRR. 

V priebehu trvania pracovného pomeru je zamestnávateľ ako platiteľ poistného, okrem prihlasovacích a oznamovacích povinností, povinný [§ 24 písm. a), b), d) – i)]: 

• vypočítať poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykázať poistné príslušnej zdravotnej poisťovni, 
• plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania, 
• viesť a uchovávať po dobu 10 rokov účtovné doklady a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby poistného, výšky poistného a jeho platenia, 
• viesť a uchovávať po dobu 10 rokov evidenciu o zamestnancoch, 
• preukazovať príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti potrebné na zistenie dodržiavania lehoty splatnosti preddavkov na poistné, 
• predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni na požiadanie doklady potrebné na výpočet ročného zúčtovania poistného, 
• poskytovať súčinnosť pri výkone kontroly a predkladať účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného a umožniť výkon kontroly,  
• predkladať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri výkone dohľadu účtovné doklady a iné doklady a umožniť výkon dohľadu. 

4.    Mzda 

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V zmysle § 118 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdou nie je plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažujú ďalšie plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. 

Mzdové podmienky, t. j. vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výšku a podmienky poskytnutia je zamestnávateľ povinný dohodnúť s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, v mzdovom poriadku alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.  

4.1    Minimálna mzda a minimálne mzdové nároky 

Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde vláda nariadením vlády č. 326/2012 Z. z. ustanovila s účinnosťou od 1. januára 2013 sumu minimálnej mzdy na: 

• 337,70 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, 
• 1,941 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. 

Pretože zákon o minimálnej mzde upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancom v pracovnoprávnom vzťahu, ustanovená minimálna mzda sa týka nielen zamestnancov v pracovnom pomere, ale aj zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný v zmysle § 120 Zákonníka práce poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovné miesto je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný každému pracovnému miestu priradiť stupeň náročnosti podľa stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č. 1 Zákonníka práce. 

Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je daná ako súčin: 

• hodinovej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou, 
• mesačnej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou 
• a koeficientu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti stanoveného v § 120 ods. 4 Zákonníka práce nasledovne: 

40-hodinový týždenný pracovný čas
Stupeň náročnosti	Koeficient minimálnej mzdy	Minimálny mzdový nárok v eurách
		hodinový	mesačný
1	1,0	1,9410	337,70
2	1,2	2,3292	405,20
3	1,4	2,7174	472,80
4	1,6	3,1056	540,30
5	1,8	3,4938	607,90
6	2,0	3,8820	675,40

Pri ustanovení týždenného pracovného času v zmysle § 85 ods. 5 Zákonníka práce na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov úmerne zvýšia nasledovne: 

Stupeň náročnosti	Koeficient minimálnej mzdy	Minimálny mzdový nárok v eurách
		38,75 hod. týždenný pracovný čas	37,50 hod. týždenný pracovný čas	mesačný
1	1,0	2,0036	2,0704	337,70
2	1,2	2,4043	2,4845	405,20
3	1,4	2,8051	2,8986	472,80
4	1,6	3,2058	3,3126	540,30
5	1,8	3,6065	3,7267	607,90
6	2,0	4,0072	4,1408	675,40

Sadzba minimálneho mzdového nároku za hodinu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta a sadzba minimálneho mzdového nároku za mesiac sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov. 

4.2    Náhrady mzdy a mzdové zvýhodnenia 

Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce poskytuje: 

• základnú mzdu v závislosti od odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu, 
• mzdu za prácu nadčas, 
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, 
• mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, 
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, 
• plnenie za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia, 
• plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním, ktoré sa za mzdu nepovažujú, a to: 
  • náhrady mzdy: 
    • za dovolenku, 
    • pri plnení brannej povinnosti a pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách, 
    • pri zvyšovaní kvalifikácie, 
    • pri osobných prekážkach v práci, 
    • pri prekážkach na strane zamestnávateľa, 
• odstupné a odchodné, 
• cestovné náhrady, 
• príspevky zo sociálneho fondu, 
• výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, 
• daňový bonus, 
• náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, 
• náhrady za pracovnú pohotovosť. 

Za prácu nadčas, t. j. prácu vykonávanú na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas a vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, patrí zamestnancovi v zmysle § 121 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie nepatrí v prípadoch, keď sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo inej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, ktorí budú mať v mzde zohľadnenú aj prípadnú prácu nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne. 

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi v zmysle § 122 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca. Pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok mzdové zvýhodnenie nepatrí. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný a patrí mu zaň mzda. 

Za nočnú prácu, t. j. prácu vykonávanú s účinnosťou od 1. 1. 2013 medzi 22. hodinou a 6. hodinou (do 31. 12. 2012 – 5. hodinou), patrí zamestnancovi v zmysle § 123 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách pre prvý stupeň, t. j. najmenej 0,3882 €, a to bez ohľadu na dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času. 

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri práci v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory ako hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ak sú zaradené do 3. alebo 4. kategórie a vyžadujú, aby zamestnanec používal osobné ochranné prostriedky, patrí zamestnancovi v zmysle § 124 Zákonníka práce za každú hodinu práce popri dosiahnutej mzde najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3882 €, a to bez ohľadu na dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času. 

Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť alebo sa s ním dohodnúť o pracovnej pohotovosti, t. j. aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava na pracovisku, ale prácu nevykonáva, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za každú hodinu patrí v zmysle § 96 ods. 3 Zákonníka práce mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 1,9410 €. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava mimo pracoviska, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času a zamestnancovi patrí v zmysle § 96 ods. 5 Zákonníka práce náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3882 € bez ohľadu na ustanovený týždenný pracovný čas. Ak zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, ide o aktívnu časť pracovnej pohotovosti a považuje sa za prácu nadčas. 

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku v súlade s § 100 až § 117 Zákonníka práce. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy za dovolenku v sume jeho priemerného zárobku. 

Pri osobných prekážkach v práci je zamestnávateľ povinný v súlade s § 141 Zákonníka práce poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v týchto prípadoch: 

a)    vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení: 

• pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, 
• ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, 
• pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, 

b)    narodenie dieťaťa manželke zamestnanca – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť, 

c)    sprevádzanie: 

• rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie – pracovné voľno s náhradou mzdy len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné, 
• zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku, 

d)    úmrtie rodinného príslušníka: 

• pri úmrtí manžela alebo dieťaťa – pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a ďalší deň na účasť na pohrebe, 
• pri účasti na pohrebe rodiča alebo súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, manžela súrodenca zamestnanca – pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb, 
• pri účasti na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca alebo prarodiča jeho manželky alebo inej osoby, ktorá žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti – pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb, 

e)    vlastná svadba – pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň, svadba dieťaťa a rodičov – pracovné voľno bez náhrady mzdy na účasť na svadbe, 

f)    znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec ťažko zdravotne postihnutý – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, 

g)    nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom, 

h)    presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni, ak ide o sťahovanie zamestnanca v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy, 

i)    vyhľadanie nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, v rovnakom rozsahu, ale s náhradou mzdy, sa poskytne pracovné voľno pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom z tzv. organizačných dôvodov. 

Zamestnávateľ môže poskytnúť aj ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí zamestnanca, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času. Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca. 

Zamestnávateľ v súlade s § 142 Zákonníka práce poskytne zamestnancovi náhradu mzdy pri prekážkach na strane zamestnávateľa: 

a)    v sume jeho priemerného zárobku – ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými prevádzkovými príčinami, alebo pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, 

b)    najmenej 50 % jeho priemerného zárobku – ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, 

c)    najmenej 60 % jeho priemerného zárobku – ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, pričom písomnú dohodu nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa. 

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, môže zamestnávateľ uplatniť konto pracovného času podľa § 87a Zákonníka práce. 

5.    Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely 

Výpočet a použitie priemerného zárobku vyplýva z § 134 Zákonníka práce a využíva sa všade tam, kde je potrebné poskytnúť peňažné plnenie, ktoré má charakter náhrady mzdy. 

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období. Mzdou sa rozumie hrubá mzda. Do mzdy sa musí zahrnúť aj peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy vyplatenej v rozhodujúcom období. Do mzdy sa na účely zisťovania priemerného zárobku nezahŕňajú plnenia poskytované v súlade so zamestnaním v zmysle § 118 Zákonníka práce. Za odpracovaný čas sa považuje čas, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, t. j. aj práca nadčas, vo sviatok či v noci. Za odpracovaný čas sa nepovažuje ospravedlnená neprítomnosť v práci bez ohľadu na to, či zamestnanec dostal náhradu mzdy alebo iné dávky.  

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok zisťuje. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období, t. j. vždy k 1. januáru, k 1. aprílu, k 1. júlu a k 1. októbru. Takto zistený priemerný zárobok sa používa počas celého kalendárneho štvrťroka. 

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, zisťuje sa pravdepodobný priemerný zárobok, a to: 

• zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, 
• alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol, keby v rozhodujúcom období pracoval. 

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. V prípade, že sa podľa pracovnoprávnych predpisov môže použiť priemerný mesačný zárobok, tento sa zistí vynásobením priemerného hodinového zárobku priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. 

Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. 

Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť,zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. 

Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahochu toho istého zamestnávateľa, mzda sa posudzuje v každom pracovnom vzťahu samostatne.  

Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu aj mzda, ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, pre účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť sa zahrnie do mzdy pre zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom období. Pri určovaní pomernej časti mzdy je potrebné prihliadať na podiel obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období z fondu pracovného času na príslušné obdobie. 

Ak je pre účely výpočtu peňažných plnení potrebné vychádzať z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento sa zistí z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na zdravotné a sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb, vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa zárobok zisťuje. 

Podrobnosti o zisťovaní priemerného zárobku alebo pravdepodobného priemerného zárobku je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve. 

6.    Preddavky na zdravotné poistenie 

Rozsah zdravotného poistenia upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Poistné na zdravotné poistenie sa zúčtováva v rámci ročného zúčtovania poistného a je závislé od skutočne dosiahnutého celoročného príjmu. V priebehu kalendárneho roka sa poistné platí formou preddavkov na poistné. 

6.1    Sadzby poistného 

Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu nasledovne: 

	Sadzba z vymeriavacieho základu
	zamestnanec	zamestnávateľ
Zamestnanec bez zdravotného postihnutia	4 %
Zamestnanec so zdravotným postihnutím	2 %
Za zamestnanca bez zdravotného postihnutia		10 %
Za zamestnanca so zdravotným postihnutím		5 %

Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba: 

• uznaná za invalidnú, 
• s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. 

6.2    Vymeriavací základ 

Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonávanú zárobkovú činnosť. 

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. 

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné. 

Vymeriavací základ je: 

• najmenej úhrn vymeriavacích základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné, 
• najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Priemerná mesačná mzda za rok 2011 je 786 €, maximálny ročný vymeriavací základ pre rok 2013 je 47 160 €, 
• vyššie uvedený vymeriavací základ najviac zvýšený o sumu vyplatených dividend, najviac však o 120-násobok priemernej mesačnej mzdy. 

6.3    Preddavok na poistné 

Preddavok na poistné sú povinní vypočítať, platiť a odvádzať: 

• zamestnanec vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom preddavok na poistné vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ, 
• zamestnávateľ vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu každého zamestnanca dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci. 

Výška preddavku na poistné: 

• zamestnanca je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy, 
• zamestnávateľa je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca. 

Maximálne mesačné preddavky na poistné pri právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, okrem: 

• dohody o brigádnickej práci študentov, 
• dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti: 
• poberateľov výsluhového dôchodku, ak dovŕšili dôchodkový vek, 
• poberateľov invalidného výsluhového dôchodku, 
• poberateľov starobného dôchodku, 
• poberateľov invalidného dôchodku, 

sú od 1. 1. 2013 nasledovné: 

	Vymeriavací základ najviac v €	Zamestnanec		Zamestnávateľ
		sadzba	preddavok najviac v €	sadzba	preddavok najviac v €
Bez zdravotného postihnutia	3 930	4 %	157,20	10 %	393,00
So zdravotným postihnutím	3 930	2 %	78,60	5 %	196,50

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti preddavkov na poistné a poistného podľa zákona o zdravotnom poistení je nasledovné: 

Druh	Počet desatinných miest	Spôsob zaokrúhlenia	Právny predpis
Vymeriavací základ	2	nadol	§ 13 ods. 17
Preddavky na poistné	2	nadol	§ 16 ods. 1
Ročné poistné	2	nadol	§ 19 ods. 3

6.4    Vykazovanie a splatnosť preddavkov na poistné 

Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac na tlačive Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Spôsob a formu vykazovania preddavkov určilo Ministerstvo zdravotníctva SR vyhláškou č. 130/2012 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, preplatkov a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie. S účinnosťou od 1. 2. 2013 Ministerstvo zdravotníctva SR uvedenú vyhlášku novelizovalo vyhláškou č. 23/2013 Z. z. a zaviedlo vykazovanie preddavkov z dividend a nové vzory tlačív pre vykazovanie preddavkov na poistné pre všetky skupiny platiteľov poistného. Platitelia poistného sú povinní nové tlačivá použiť pri vykazovaní preddavkov za obdobie od 1. 1. 2013. Výkazy sa príslušnej zdravotnej poisťovni predkladajú v papierovej forme a zamestnávatelia, ktorí majú najmenej troch zamestnancov, výlučne v elektronickej forme (cez elektronickú podateľňu po uzatvorení dohody s príslušnou zdravotnou poisťovňou). 

Vo výkaze preddavkov na poistné sa okrem obdobia, za ktoré sa preddavky vykazujú, a základných identifikačných údajov zamestnávateľa uvádzajú: 

• súhrnné údaje o preddavkoch v členení na preddavky za poistencov bez zdravotného postihnutia a za poistencov so zdravotným postihnutím, 
• zoznam zamestnancov v členení: 
  • rodné číslo poistenca, 
  • počet kalendárnych dní, za ktoré sa poistné platí, 
  • celková výška príjmu zamestnanca, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok, 
  • vymeriavací základ, 
  • uplatnená sadzba poistného za zamestnanca a zamestnávateľa, 
  • suma preddavku za zamestnanca a zamestnávateľa, 
  • preddavok spolu. 

Pre vykazovanie preddavkov na poistné platí: 

• preddavky na poistné sa vykazujú rovnako bez ohľadu na právny vzťah, napr. preddavky na poistné za zamestnanca pracujúceho na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce sa vykazujú rovnako ako preddavky na poistné zamestnanca v pracovnom pomere, 
• preddavky na poistné sa vykazujú rovnako bez ohľadu na periodicitu príjmov, napr. preddavky na poistné za zamestnanca pracujúceho na základe pracovnej zmluvy s pravidelným príjmom sa vykazujú rovnako ako preddavky na poistné zamestnanca pracujúceho na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce s nepravidelným príjmom, 
• ak má zamestnanec u toho istého zamestnávateľa uzatvorený právny vzťah na základe pracovnej zmluvy aj na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, preddavky na poistné sa vykazujú iba raz, 
• zamestnanec vykázaný vo výkaze preddavkov za príslušný kalendárny mesiac musí byť v príslušnom kalendárnom mesiaci do zdravotnej poisťovne prihlásený (pozri kapitolu 3.5),  
• vo výkaze preddavkov vykázaný počet kalendárnych dní, za ktoré sa platí poistné, musí byť zhodný s počtom kalendárnych dní, na ktoré je zamestnanec do zdravotnej poisťovne prihlásený, napr. zamestnanec pracujúci na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce sa nahlasuje len na dni, ktoré reálne odpracuje, resp. za ktoré má príjem. 

Preddavok na poistné je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov pre jednotlivé organizačné zložky zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na poistné je splatný v deň poslednej výplaty príjmov. Ak takýto deň určený nie je, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa preddavok platí. 

Za deň platby preddavku sa považuje: 

• pri bezhotovostnom prevode z účtu deň, v ktorom sa uskutočnilo odpísanie platby z účtu zamestnávateľa, 
• pri platbe poštovou poukážkou deň, v ktorý sa uskutočnila platba, 
• pri platbe v hotovosti deň, v ktorý sa uskutočnila platba v príslušnej zdravotnej poisťovni. 

7.    Poistné na povinné sociálne poistenie 

Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sociálne poistenie sa skladá z viacerých samostatných poistení, ktorými sú: 

a)    nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, z nemocenského poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje nemocenské dávky, ktorými sú nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské, 

b)    dôchodkové poistenie, a to: 

• starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, zo starobného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, 
• invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a pre prípad úmrtia, z invalidného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, 

c)    úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, z úrazového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje úrazové dávky, ktorými sú úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, rehabilitačné, rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom, 

d)    garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnancov, z garančného poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje dávky garančného poistenia vo výške nároku na mzdu, ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným, 

e)    poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činností zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti, z poistenia v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa poskytuje dávky v nezamestnanosti. 

7.1    Vznik a zánik povinného sociálneho poistenia 

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca (okrem zamestnanca pracujúceho na základe dohody o brigádnickej práci študentov a zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je poberateľom starobného, invalidného alebo invalidného výsluhového dôchodku, alebo poberá výsluhový dôchodok a dosiahol dôchodkový vek), vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej činnosti, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku. 

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. 

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca (ak mesačný príjem s právom na pravidelný príjem alebo priemerný mesačný príjem s právom na nepravidelný príjem u osoby do 18 rokov veku presiahne 66 € a u osoby nad 18 rokov presiahne 155 €), najskôr od vzniku právneho vzťahu, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca alebo dňom zániku právneho vzťahu. 

7.2    Sadzby poistného a povinnosť platenia poistného 

Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu nasledovne: 

	Sadzba z vymeriavacieho základu
	zamestnanec	zamestnávateľ
Nemocenské poistenie	1,4 %	1,4 %
Starobné poistenie	4 %	14 %
Invalidné poistenie	3 %	3 %
Poistenie v nezamestnanosti	1 %	1 %
Garančné poistenie	neplatí	0,25 %
Úrazové poistenie	neplatí	0,8 %
Rezervný fond solidarity	neplatí	4,75 %

Poistné na invalidné poistenie podľa § 128 ods. 4 zákona neplatí: 

• zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku, alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek, 
• zamestnávateľ za uvedeného zamestnanca. 

Poistenie v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods. 3 zákona nevzťahuje na: 

• zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry), 
• obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, 
• fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, 
• fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek. 

Zamestnancovi sa podľa § 26 ods. 1 zákona povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti prerušuje v období, v ktorom: 

• čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat, okrem ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti na štrajku, 
• je dlhodobo uvoľnený z pracovného, štátnozamestnaneckého alebo služobného pomeru na výkon verejnej, odborovej funkcie alebo funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy, 
• má neospravedlnenú neprítomnosť v práci, 
• je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, 
• čerpá rodičovskú dovolenku. 

Podľa § 26 ods. 3 sa zamestnancovi povinné poistenie prerušuje aj od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania člena rodiny, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku pri nariadení karanténneho opatrenia do skončenia potreby tohto ošetrovania a odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia. 

Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné: 

• v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské, 
• od prvého dňa ošetrovania člena rodiny a starostlivosti o dieťa, najdlhšie do 10. dňa, ak potreba ošetrovania a starostlivosti trvá, 
• v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného, 
• v období, počas ktorého sa mu vypláca rekvalifikačné alebo rehabilitačné, 
• v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu účasti na štrajku. 

Povinne garančne poistený podľa § 18 ods. 2 zákona nie je zamestnávateľ, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu, ktorým je § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého konkurz nie je možné vyhlásiť na štátnu rozpočtovú a príspevkovú organizáciu, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo inú osobu, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát, na rozpočtovú a príspevkovú organizáciu v zriaďovacej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku. 

Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie. 

7.3    Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu 

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s pravidelným príjmom je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. 

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s nepravidelným príjmom, okrem zamestnanca pracujúceho na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. 

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s nepravidelným príjmom na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je obdobie trvania tohto právneho vzťahu. 

7.4    Vymeriavací základ 

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok. Pri priemernej mesačnej mzde za rok 2011 vo výške 786 € je všeobecný vymeriavací základ 9 432 €. 

Vymeriavací základ zamestnanca je príjem plynúci z jeho zárobkovej činnosti okrem: 

• príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, 
• príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, 
• príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom ako príspevok na podporu zamestnávania podľa zákona o službách zamestnanosti. 

Vymeriavacím základom zamestnanca je aj podiel na zisku vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní. 

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti v kalendárnom roku je v úhrne mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie. 

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnancov. Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj mesačný a priemerný mesačný príjem zamestnanca na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov (dohody s tzv. odvodovým zvýhodnením). 

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca je v kalendárnom roku mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou. 

7.5    Vykazovanie a splatnosť poistného 

Zamestnávateľ je povinný pobočke Sociálnej poisťovne predkladať v lehote splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac: 

• mesačný výkaz poistného a príspevkov, v ktorom vykazuje: 
  • zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom počas trvania ich povinného poistenia, 
  • údaje o vymeriavacom základe podľa § 138 zákona na základe zúčtovaného príjmu zo závislej činnosti v rozhodujúcom období, 
  • údaje o poistnom, ktoré platí zamestnanec a zamestnávateľ za rozhodujúce obdobie, 
• výkaz poistného a príspevkov, v ktorom vykazuje: 
  • zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom, ktorým bol zúčtovaný príjem zo závislej činnosti po zániku povinného poistenia, 
  • zamestnancov s nepravidelným príjmom, ktorým bol zúčtovaný príjem zo závislej činnosti počas trvania povinného dôchodkového poistenia alebo po zániku povinného dôchodkového poistenia, 
  • zamestnancov, ktorým bol zúčtovaný príjem plynúci z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, 
  • údaje o vymeriavacom základe podľa § 139a, § 139b a § 139c zákona, 
  • obdobie, na ktoré pripadá pomerná časť zúčtovaného príjmu ako vymeriavací základ. 

Pre vykazovanie poistného v mesačnom výkaze alebo vo výkaze poistného a príspevkov platí: 

• každý právny vzťah u toho istého zamestnávateľa sa vykazuje samostatne, napr. ak má zamestnanec uzatvorený pracovný pomer a zároveň aj dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce s právom na pravidelný príjem, v mesačnom výkaze sa vykážu obidva právne vzťahy samostatne, 
• zamestnanec vykazovaný za príslušný kalendárny mesiac musí byť v príslušnom kalendárnom mesiaci v Sociálnej poisťovni prihlásený. 

Poistné z pravidelného príjmu, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ a ktoré je vykázané v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, je splatné v deň určený na výplatu príjmov. Ak je výplata príjmov pre jednotlivé organizačné zložky zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov, ak takýto deň určený nie je, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí. 

Poistné z nepravidelného príjmu, ktoré je vykázané vo výkaze poistného a príspevkov, okrem poistného z nepravidelného príjmu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poistné platí. 

Poistné z nepravidelného príjmu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré je vykázané vo výkaze poistného a príspevkov, je splatné do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol. 

7.6    Príklady určenia vymeriavacieho základu a vykazovania poistného 

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti poistného na sociálne poistenie podľa zákona o sociálnom poistení je nasledovné: 

Druh	Počet desatinných miest	Spôsob zaokrúhlenia	Právny predpis
Vymeriavací základ	2	nadol	§ 138 ods. 17
Sumy poistného (jednotlivo)	2	nadol	§ 129 ods. 2
Maximálna suma mesačného a priemerného mesačného príjmu zo zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov		celé euro nahor	§ 4 ods. 5

a)    zamestnanec s pravidelným mesačným príjmom 

Maximálne poistné na jednotlivé druhy povinného sociálneho poistenia pri právnom vzťahu s právom na pravidelný mesačný príjem (pracovný pomer, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti) od 1. 1. 2013: 

	Vymeriavací základ najviac v €	Zamestnanec		Zamestnávateľ
		sadzba	poistné najviac v €	sadzba	poistné najviac v €
Nemocenské poistenie	3 930	1,4 %	55,02	1,4 %	55,02
Starobné poistenie	3 930	4 %	157,20	14 %	550,20
Invalidné poistenie	3 930	3 %	117,90	3 %	117,90
Poist. v nezamestnanosti	3 930	1 %	39,30	1 %	39,30
Garančné poistenie	3 930	–		0,25 %	9,82
Úrazové poistenie	neohraničený	–		0,8 %	neohraničené
Rezervný fond	3 930	–		4,75 %	186,67

Vymeriavací základ zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom je príjem za daný kalendárny mesiac. Poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, a to aj za mesiac, v ktorom je vymeriavací základ nulový.  

b)    zamestnanec s nepravidelným príjmom 

Poistné na povinné dôchodkové poistenie pri právnom vzťahu s právom na nepravidelný príjem okrem dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru od 1. 1. 2013: 

	Vymeriavací základ najviac v €	Zamestnanec		Zamestnávateľ
		sadzba	poistné najviac v €	sadzba	poistné najviac v €
Nemocenské poistenie		neplatí		neplatí
Starobné poistenie	3 930	4 %	157,20	14 %	550,20
Invalidné poistenie	3 930	3 %	117,90	3 %	117,90
Poist. v nezamestnanosti		neplatí		neplatí
Garančné poistenie	3 930	–		0,25 %	9,82
Úrazové poistenie	neohraničený	–		0,8 %	neohraničené
Rezervný fond	3 930	–		4,75 %	186,67

Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu s právom na nepravidelný príjem, okrem zamestnanca pracujúceho na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je podľa § 139b ods. 2 zákona pomerná časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace kalendárneho roka, v ktorom trvalo povinné dôchodkové poistenie, pričom sa vylúčia mesiace, v ktorých sa už dosiahol maximálny vymeriavací základ. 

c)    zamestnanec pracujúci na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom 

Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem je podľa § 139c ods. 1 zákona priemerný mesačný príjem z dohody za obdobie trvania dohody. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Jednotlivé odmeny dosiahnuté počas trvania dohody sa spočítajú a výsledná suma sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace trvania dohody. Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavací základ. 

d)    zamestnanec pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov s pravidelným alebo nepravidelným príjmom 

Na dohody o brigádnickej práci študentov sa od 1. 1. 2013 vzťahuje povinné dôchodkové poistenie. V súlade s § 227a zákona študenti majú možnosť zvoliť jednu dohodu v jednom kalendárnom mesiaci, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak: 

• právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem a mesačný príjem nepresiahne u študenta do 18 rokov sumu 66 € a u študenta nad 18 rokov nepresiahne sumu 155 €, 
• právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem a priemerný mesačný príjem nepresiahne u študenta do 18 rokov sumu 66 € a u študenta nad 18 rokov nepresiahne sumu 155 €, pričom priemerný mesačný príjem sa vypočíta spriemerovaním odmeny vyplatenej za celé obdobie trvania dohody a počtu kalendárnych mesiacov trvania dohody. 

Pri odvodovo zvýhodnenej dohode o brigádnickej práci študentov sa poistné platí a vykazuje nasledovne: 

• študent do 18 rokov (poslednýkrát v mesiaci, v ktorom dosiahne 18 rokov) s pravidelným mesačným príjmom: 
  • ak mesačný príjem nepresiahne 66 €: 
    • zamestnanec poistné neplatí, 
    • zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého mesačného príjmu, 
    • poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, 
    • ak študent bol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkové poistenie, zamestnávateľ ho z dôchodkového poistenia odhlasuje najneskôr v lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov, 
  • ak mesačný príjem presiahne 66 €: 
    • zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo sumy prevyšujúcej 66 €, 
    • zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu len zo sumy prevyšujúcej 66 €, 
    • zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého mesačného príjmu, 
    • poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, 
    • ak študent nebol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkové poistenie, zamestnávateľ ho prihlasuje na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov, 
• študent nad 18 rokov (prvýkrát v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom dosiahol 18 rokov) s pravidelným mesačným príjmom: 
  • ak mesačný príjem nepresiahne 155 €: 
    • zamestnanec poistné neplatí, 
    • zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého mesačného príjmu, 
    • poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, 
    • ak študent bol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkové poistenie, zamestnávateľ ho z dôchodkového poistenia odhlasuje najneskôr v lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov, 
  • ak mesačný príjem presiahne 155 €: 
    • zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo sumy prevyšujúcej 155 €, 
    • zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu len zo sumy prevyšujúcej 155 €, 
    • zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého mesačného príjmu, 
    • poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, 
    • ak študent nebol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkové poistenie, zamestnávateľ ho prihlasuje na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov, 
• študent do 18 rokov s nepravidelným príjmom: 
  • v mesiaci, v ktorom študent nemá vyplatený príjem: 
    • poistné sa neplatí a nevykazuje, 
  • v mesiaci, v ktorom študent má vyplatený príjem: 
    • poistné sa neplatí a nevykazuje, 
  • v mesiaci, v ktorom dohoda skončí: 
    • zamestnávateľ vypočíta priemerný mesačný príjem za celé obdobie trvania dohody, 
    • ak priemerný mesačný príjem nepresiahne 66 €: 
      • zamestnanec poistné neplatí, 
      • zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu, 
      • poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov, 
    • ak priemerný mesačný príjem presiahne 66 €: 
      • zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo súm prevyšujúcich 66 €, 
      • zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu len zo súm prevyšujúcich 66 €, 
      • zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu, 
      • poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov, 
      • zamestnávateľ prihlasuje študenta na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dohoda skončila, 
• študent nad 18 rokov s nepravidelným príjmom: 
  • v mesiaci, v ktorom študent nemá vyplatený príjem: 
    • poistné sa neplatí a nevykazuje, 
  • v mesiaci, v ktorom študent má vyplatený príjem: 
    • poistné sa neplatí a nevykazuje, 
  • v mesiaci, v ktorom dohoda skončí: 
    • zamestnávateľ vypočíta priemerný mesačný príjem za celé obdobie trvania dohody, 
    • ak priemerný mesačný príjem nepresiahne 155 €: 
      • zamestnanec poistné neplatí, 
      • zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu, 
      • poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov, 
    • ak priemerný mesačný príjem presiahne 155 €: 
      • zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo súm prevyšujúcich 155 €, 
      • zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu len zo súm prevyšujúcich 155 €, 
      • zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu, 
      • poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov, 
      • zamestnávateľ prihlasuje študenta na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dohoda skončila. 

Pri dohode o brigádnickej práci študentov, ktorá nie je odvodovo zvýhodnená, sa poistné platí a vykazuje nasledovne: 

• študent bez ohľadu na vek s pravidelným príjmom: 
  • zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie z dosiahnutého mesačného príjmu, 
  • zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie, do rezervného fondu, na úrazové a garančné poistenie z dosiahnutého mesačného príjmu, 
  • poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, 
• študent bez ohľadu na vek s nepravidelným príjmom: 
  • v mesiaci, v ktorom študent nemá vyplatený príjem: 
    • poistné sa neplatí a nevykazuje, 
  • v mesiaci, v ktorom študent má vyplatený príjem: 
    • poistné sa neplatí a nevykazuje, 
  • v mesiaci, v ktorom dohoda skončí: 
    • zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie z celého dosiahnutého príjmu za obdobie trvania dohody, pričom celkový príjem sa rozpočíta na jednotlivé mesiace trvania dohody, 
    • zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie, do rezervného fondu, na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu za obdobie trvania dohody, pričom celkový príjem sa rozpočíta na jednotlivé mesiace trvania dohody, 
    • poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. 

e)    zamestnanec, ktorému bol vyplatený príjem plynúci z neplatného skončenia právneho vzťahu 

Vymeriavací základ zamestnanca z príjmu plynúceho z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je podľa § 139a zákona za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé mesiace obdobia, za ktoré súd priznal zamestnancovi príjem. Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavací základ. 

f)    zamestnanec, ktorému bol vyplatený príjem po zániku poistenia 

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem po zániku povinného poistenia, je podľa § 139b ods. 1 zákona pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. Týka sa to zamestnanca bez ohľadu na to, či počas trvania povinného poistenia išlo o pravidelný alebo nepravidelný príjem. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace posledného kalendárneho roka, v ktorom poistenie trvalo. Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavací základ. 

8.    Mesačné zdaňovanie príjmu 

8.1    Príjmy zo závislej činnosti 

Dani z príjmov podliehajú príjmy zo závislej činnosti bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej práce, vymedzené v § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktorými sú: 

• príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania, 
• príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditnej spoločnosti, 
• platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy, 
• odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb a spoločenstiev, 
• odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, 
• príjmy z prostriedkov sociálneho fondu, 
• príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie, 
• obslužné, 
• vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti, 
• odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, komisie pre referendum a sčítacieho komisára, 
• nepeňažné plnenie poskytované od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia. 

V zmysle § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov príjmom zamestnanca je aj: 

• suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely, 
• rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie, 
• cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej zamestnávateľom. 

Dani z príjmov zo závislej činnosti nepodliehajú príjmy v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, a to: 

• cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste, 
• nepeňažné plnenia vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia, 
• sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ich vynaložil v jeho mene alebo sumy, ktoré zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi ako preukázané výdavky, ktoré zamestnanec vynaložil za zamestnávateľa, 
• hodnoty poskytovaných rekondičných, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti, 
• náhrady za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce, 
• náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času. 

Dani z príjmov zo závislej činnosti nepodliehajú ani príjmy v zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, ktoré sú od dane oslobodené, a to: 

• suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, 
• hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom, 
• hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku, 
• použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom, 
• poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu, 
• náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, 
• príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, 
• náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, 
• podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní, 
• náhrada za stratu na zárobku, ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca. 

8.2    Základ dane a nezdaniteľné časti základu dane 

V zmysle § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktoré sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu. 

Základ dane zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane, ktorými podľa § 11 zákona o dani z príjmov sú: 

• nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, 
• nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti alebo ktorá poberala peňažný príspevok na opatrovanie, alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, 
• suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane. 

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne: 

• ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima, 
• ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne sa rovná nule. 

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zdaňovacom období roku 2013 bude: 

• ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 19 458 € (194,58 x 100), nezdaniteľná časť = 3 735,94 € (194,58 x 19,2), 
• ak základ dane daňovníka je vyšší ako 19 458 €, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 8 600,436 € (194,58 x 44,2) a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule. 

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne: 

• ak daňovník dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období: 
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima, 
  • má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela), 
  • má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, 
• ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období: 
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, 
  • má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky. 

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) ročne v zdaňovacom období roku 2013 bude: 

• ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 34 401,74 € a manželka (manžel): 
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť = 3 735,94 €, 
  • má vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 735,94 €, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi 3 735,94 € a príjmom manželky (manžela), 
  • má vlastný príjem presahujúci sumu 3 735,94 €, nezdaniteľná časť = nula, 
• ak základ dane daňovníka je vyšší ako 34 401,74 € a manželka (manžel): 
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 12 336,37 €   a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, 
  • má vlastný príjem, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 12 336,37 € a jednou štvrtinou základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela). 

S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa zavádza nová ročná nezdaniteľná časť základu dane, a to suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie najviac do výšky 2 % zo základu dane, pričom suma nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR v kalendárnom roku, ktorá dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Za rok 2013 to bude suma 943,20 €   (786 x 60 x 2 %). 

8.3    Daňový bonus 

Daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmovsi môže zamestnanec uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárok na priznanie daňového bonusu zamestnanec musí preukázať najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa: 

• dokladom o oprávnenosti nároku na priznanie, ktorým je rodný list dieťaťa, v prípade detí po skončení povinnej školskej dochádzky potvrdením školy pre konkrétny školský rok o tom, že dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo potvrdením príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na dieťa, 
• potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz alebo potvrdením o priznaní alebo odobratí invalidného dôchodku. 

Za vyživované dieťa sa považuje nezaopatrené dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a dieťa druhého z manželov žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti. Nezaopatreným dieťaťom je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie, alebo byť zamestnané pre chorobu alebo úraz. 

Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov. Zákon o dani z príjmov umožňuje, aby si pomernú časť daňového bonusu mohol uplatniť po časť zdaňovacieho obdobia jeden z rodičov a po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia druhý z rodičov. Ak dôjde k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť ich zamestnávateľovi písomne (zmenou vo vyhlásení na zdaňovanie) najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. 

Výška daňového bonusu sa zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnané kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima.Od 1. 7. 2012 je suma daňového bonusu 21,03 € mesačne. 

8.4    Zamestnanecká prémia 

V zmysle § 32a zákona o dani z príjmov na zamestnaneckú prémiu vzniká nárok za zdaňovacie obdobie daňovníkovi, ak: 

• dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy, 
• poberal príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, pričom ak zamestnanec v kalendárnom mesiaci dosahoval len príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia poberania príjmov nezapočítava, 
• daň vyberanú zrážkou nebude považovať za preddavok na daň, 
• nepoberal podiely na zisku, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú od dane oslobodené, nepoberal iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti ako príjmy za prácu konateľov, príjmy z použitia motorového vozidla zamestnávateľa, príjmy plynúce z nakladania so zamestnaneckými opciami a pod., 
• nepoberal ostatné príjmy podľa § 8 a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6, 
• nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku a dôchodok mu nebol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, 
• vypočítaná suma zamestnaneckej prémie je kladné číslo. 

Výpočet zamestnaneckej prémie je nasledovný: 

• pri úhrnnej sume príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ale nižšej ako 12-násobok je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane z 12-násobku minimálnej mzdy, 
• pri úhrnnej sume príjmov vyššej ako 12-násobok minimálnej mzdy je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a dosiahnutého základu dane. 

Ak zamestnanec v zdaňovacom období pracoval 12 mesiacov, vzniká mu nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Ak pracoval menej ako 12 mesiacov, vzniká mu nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, v ktorých poberal príjmy. 

Výpočet zamestnaneckej prémie v roku 2013 je nasledovný: 

• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú sumu príjmov aspoň 2 026,20 €, ale menej ako 4 052,40 €, výška zamestnaneckej prémie bude: 3 735,94 - 3 482,40 = 253,54 € x 19 % = 48,1726 = 48,17 €, 
• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov viac ako 4 052,40 €, výška zamestnaneckej prémie bude: 4 052,40 - základ dane daňovníka x 19 %, 
• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyššiu – nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká. 

8.5    Zdaňovanie mesačnej mzdy – preddavky na daň zo zdaniteľnej mzdy 

Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zaúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo za zdaňovacie obdobie, znížený o: 

• sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, 
• nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, pričom za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. sumu 311,32 €. 

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnanec preukazuje podpísaním Vyhlásenia na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (pozri kapitolu 3.3). 

Zamestnanec, u ktorého je predpoklad, že na nezdaniteľnú časť základu dane nebude mať nárok, môže vo vyhlásení uviesť a podpísať, že v priebehu roka nezdaniteľnú časť základu dane neuplatňuje. Môže tak urobiť kedykoľvek v priebehu roka. Nárok na daňový bonus sa posudzuje samostatne. Pri zániku nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka alebo keď nárok na nezdaniteľnú časť nevzniká, nárok na daňový bonus nezaniká. 

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nie je možné uplatniť, ak zamestnanec je na začiatku zdaňovacieho obdobia: 

• poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, 
• poberateľom starobného dôchodkového sporenia, 
• poberateľom dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, 
• poberateľom výsluhového dôchodku, 
• ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane, ak suma dôchodku v úhrne nepresiahne sumu, o ktorú sa znižuje základ dane, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu. 

Na mesačné uplatnenie daňového bonusu na každé vyživované dieťa zamestnanec musí mať mesačný zdaniteľný príjem minimálne vo výške polovice minimálnej mzdy, aby mu zamestnávateľ mohol daňový bonus priznať. 

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu nie je závislé od druhu pracovnoprávneho vzťahu. Vyhlásenie na zdanenie môžu podpísať zamestnanci v pracovnom pomere aj osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 

U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie na zdanenie príjmov, je zdaniteľnou mzdou príjem zo závislej činnosti, ktorý mu zamestnávateľ vyplatí, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec. 

Spôsob zdanenia zdaniteľnej mzdy, bez ohľadu na výšku tejto mzdy, bude závisieť od toho, či zamestnanec má alebo nemá podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov: 

• v prípade, že zamestnanec má podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daňs uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane, 
• v prípade, že zamestnanec nemá podpísané vyhlásenie, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane. 

Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy je: 

• 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j.19 % zo sumy do 2 866,81 €, 
• a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. 19 % zo sumy do 2 866,81 € a 25 % zo sumy od 2 866,82 €. 

Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Ak zamestnávateľ vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, preddavok zrazí pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Ak mesačná zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť mzdy a zrážku preddavku na daň nie je možné vykonať, preddavok na daň sa zrazí pri najbližšom peňažnom plnení alebo pri podaní daňového priznania, alebo pri vykonaní ročného zúčtovania dane. 

Tento preddavok sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu u toho zamestnanca, ktorý si prostredníctvom vyhlásenia na zdanenie príjmov daňový bonus uplatnil a jeho mzda v príslušnom kalendárnom mesiaci je aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca nulová alebo nižšia ako suma daňového bonusu, alebo zrážku dane nebolo možné vykonať, vyplatí zamestnávateľ tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň zrazených všetkým zamestnancom. 

Ak je suma preddavkov na daň zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu, zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho časť zo svojich prostriedkov. O poukázanie takto vyplatenej sumy daňového bonusu požiada zamestnávateľ daňový úrad prostredníctvom Prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a dani vyberanej zrážkou z príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse. 

Zamestnávateľ je povinný odviesť preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do 5 dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. 

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti zdaňovania príjmov zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov je stanovené nasledovne: 

Druh	Počet desatinných miest	Spôsob zaokrúhlenia	Právny predpis
Základ dane  Nepeňažný príjem  Preddavky na daň  Zdaniteľná mzda  Daň	2	nadol	§ 47 ods. 1
Nezdaniteľné časti základu dane Daňový bonus	2	nahor	§ 47 ods. 1
Suma zamestnaneckej prémie	2	nahor	§ 32a ods. 3
Iné prepočty – konečná suma	2	matematicky	§ 47

8.6    Príspevky zo sociálneho fondu vo vzťahu k dani z príjmov 

Príspevky zo sociálneho fondu poskytované v zmysle zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde predstavujú pre zamestnancov príjem, ktorý v zmysle zákona o dani z príjmov môže byť: 

a)    príjem, ktorý nie je predmetom dane 

• v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú úvery a pôžičky, t. j. predmetom dane nie sú ani pôžičky alebo návratné finančné výpomoci poskytnuté zamestnancom zo sociálneho fondu, 
• v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo sociálneho fondu, 

b)    príjem, ktorý je od dane oslobodený – ide o príjmy v zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, predovšetkým o: 

• sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov, 
• hodnotu stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov alebo finančný príspevok zamestnancovi, ktorý má potvrdenie o nutnosti špeciálnej stravy, 
• hodnotu nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku, 
• nepeňažné príjmy zamestnanca poskytované ako použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom hradené z prostriedkov sociálneho fondu, 

c)    príjem zo závislej činnosti, ktorými sú všetky ostatné príjmy a v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sa považujú za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje rovnako ako ostatné zložky príjmu zo závislej činnosti. 

8.7    Cestovné náhrady vo vzťahu k dani z príjmov 

V zmysle § 57 Zákonníka práce môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu. Náhrady výdavkov pri pracovných cestách je povinný poskytnúť v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.  

Cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti v rozsahu a do výšky v zmysle zákona o cestovných náhradách pre zamestnanca  nepredstavujú príjem zo závislej činnosti a v zmysle § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane.  

Cestovné náhrady poskytnuté nad rámec zákona o cestovných náhradách sú u zamestnanca, ktorému boli poskytnuté, predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti. Predmetom dane môžu byť napríklad: 

• cestovné náhrady poskytnuté osobám, na ktoré sa zákon o cestovných náhradách nevzťahuje, 
• cestovné náhrady poskytnuté za cesty, ktoré nezodpovedajú pracovnej ceste, 
• výdavky nepreukázané predpísaným spôsobom, 
• paušalizované náhrady, pri ktorých nie sú dodržané podmienky pre paušalizáciu, 
• poskytnuté stravné pri tuzemskej pracovnej ceste, ktorá trvá menej ako 5 hodín, 
• poskytnuté stravné pri bezplatnom zabezpečení stravovania, 
• vreckové pri tuzemskej pracovnej ceste, 
• preplatenie výdavkov za spotrebované pohonné látky pri vyššej spotrebe, ako vyplýva z prepočtu podľa technického preukazu vozidla, 
• poskytnutie iných a vyšších náhrad, ako ustanovuje zákon o cestovných náhradách. 

Tieto poskytnuté náhrady sa zdaňujú spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami zamestnanca. 

8.8    Príspevky na stravovanie vo vzťahu k dani z príjmov 

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom stravovanie ustanovuje § 152 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom vo všetkých zmenách zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny, priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Zamestnávateľ je povinný na stravovanie aj prispievať: 

• v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného, 
• okrem toho poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, v zmysle ktorého zamestnávateľ prispieva sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve alebo ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, sumou určenou vo vnútornom predpise, a to na každé jedlo zamestnanca poskytnuté v rámci stravovania zamestnancov. 

V zmysle § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov sú u zamestnancov s príjmami zo závislej činnosti od dane oslobodené: 

• hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na základe lekárskeho potvrdenia o nutnosti špeciálnej stravy, 
• hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku. 

Zamestnávateľ môže svoju povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancov splniť aj poskytovaním finančného príspevku zamestnancom najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Tento peňažný príspevok však nie je príjmom oslobodeným od dane, ale je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom a zdaní sa ako súčasť príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov v mesiaci, v ktorom bol príspevok poskytnutý. 

8.9    Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň 

Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 39 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov predkladať miestne príslušnému správcovi dane Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac, a to do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. 

Na zdaňovacie obdobie roku 2013 Ministerstvo financií SR určilo oznámením č. MF/23099/2012-721 nový vzor prehľadu, v ktorom sa za príslušný kalendárny mesiac okrem identifikačných údajov zamestnávateľa uvádza: 

• v I. časti: 
  • úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ vyplatil v peňažnej aj v nepeňažnej forme; 
  • dátum výplaty príjmov zo závislej činnosti; 
  • úhrn zrazených preddavkov na daň, ktoré zamestnávateľ zrazil zo zúčtovaných a skutočne vyplatených príjmov zo závislej činnosti, vrátane príjmov zo sociálneho fondu. Do tohto úhrnu sa nezahrnujú: 
    • suma nedoplatkov dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, ktoré zamestnávateľ zrazil a neodviedol, o ktoré zvýšil odvod preddavkov na daň v príslušnom kalendárnom mesiaci, pretože tieto nedoplatky boli vyčíslené v ročnom hlásení za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, 
    • suma navyše odvedených preddavkov na daň alebo preplatkov dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, o ktoré bol znížený odvod preddavkov za príslušný kalendárny mesiac, pretože tieto preplatky boli vyčíslené v ročnom hlásení za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, 
    • suma vyčísleného preddavku na daň z príjmu, ktorý sa v skutočnosti nevyplatil, 
    • nedoplatky, ktoré predpísal správca dane, vyrubený sankčný úrok, správne delikty a pod.; 
  • suma zrazených daňových nedoplatkov a vrátených daňových preplatkov z ročného zúčtovania preddavkov na daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, o ktoré bol zvýšený alebo znížený odvod preddavkov na daň za príslušný mesiac; 
  • rozdiel súm zrazených daňových nedoplatkov a vrátených daňových preplatkov zistených za predchádzajúce zdaňovacie obdobia; 
  • úhrnná suma priznaného a vyplateného daňového bonusu všetkým oprávneným zamestnancom. Zahŕňa sa sem aj suma priznaného a vyplateného daňového bonusu, ktorú si zamestnanci uplatnili dodatočne pri ročnom zúčtovaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Suma sa uvádza najviac do výške sumy úhrnu zrazených preddavkov na daň, daňových nedoplatkov a preplatkov. Ak úhrnná suma vyplateného daňového bonusu je vyššia, rozdiel vyplatí zamestnávateľ z vlastných prostriedkov. V takom prípade zamestnávateľ môže v nasledujúcich mesiacoch znižovať sumu odvodu preddavkov na daň alebo požiadať správcu dane o poukázanie sumy vo výške vypočítaného rozdielu vyplnením žiadosti v III. časti prehľadu. O poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu môže zamestnávateľ požiadať len po skončení kalendárneho štvrťroku za príslušné vykazované kalendárne mesiace štvrťroka, t. j. v prehľade za mesiace marec, jún, september a december. V prípade, že v týchto termínoch nepožiada o poukázanie sumy rozdielu, môže požiadať dodatočne, ale len podaním opravného prehľadu za vykazované kalendárne mesiace príslušného štvrťroka; 
  • úhrnná suma priznanej a vyplatenej zamestnaneckej prémie, o ktorú zamestnávateľ znižuje alebo zvyšuje sumu odvodu preddavkov na daň vrátane vykonaných opráv. Suma sa uvádza najviac do výšky sumy úhrnu zrazených preddavkov na daň, daňových nedoplatkov a preplatkov zníženej o sumu priznaného a vyplateného daňového bonusu. Ak je úhrnná suma vyplatenej a vybranej zamestnaneckej prémie vyššia, rozdiel vyplatí zamestnávateľ z vlastných prostriedkov. V takom prípade zamestnávateľ môže v nasledujúcich mesiacoch znižovať sumu odvodu preddavkov na daň alebo požiadať správcu dane o poukázanie sumy vo výške vypočítaného rozdielu vyplnením žiadosti v IV. časti prehľadu. O poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie môže zamestnávateľ požiadať len po skončení kalendárneho štvrťroku za príslušné vykazované kalendárne mesiace štvrťroka. V prípade, že v týchto termínoch nepožiada o poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie, môže požiadať dodatočne, ale len podaním opravného prehľadu za vykazované kalendárne mesiace príslušného štvrťroka; 
  • odvodová povinnosť preddavkov na daň zamestnávateľa znížená, resp. zvýšená o daňový bonus a zamestnaneckú prémiu; 
  • dátum skutočného odvodu preddavkov na daň (ak boli odvody vykonané vo viacerých termínoch, uvedie sa dátum posledného odvodu) a suma skutočne odvedených preddavkov; 
• v II. časti: rekapitulácia daňového bonusu a zamestnaneckej prémie v členení na celkovú vyplatenú sumu, sumu vyplatenú z úhrnu zrazených preddavkov na daň a dane, sumu vyplatenú z prostriedkov zamestnávateľa; 
• v III. časti: žiadosť o poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu; 
• vo IV. časti: žiadosť o poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie. 

Úhrn príjmov podľa jednotlivých zamestnancov sa v prehľade neuvádza. 

9.    Tvorba sociálneho fondu 

Základnou právnou normou upravujúcou tvorbu a použitie sociálneho fondu je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Sociálny fond musia tvoriť povinne všetci zamestnávatelia, ktorí: 

• majú sídlo (u právnických osôb) alebo bydlisko (u fyzických osôb) na území Slovenskej republiky, 
• zamestnávajú zamestnanca, resp. zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. 

Sociálny fond sa tvorí ako úhrn: 

• povinného prídelu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona v rozsahu minimálne 0,6 % a maximálne 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd a platov zaúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených za kalendárny rok bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania. Ak takýto zamestnávateľ: 
  • v predchádzajúcom roku dosiahne zisk a 
  • súčasne má za tento rok vysporiadané všetky svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, obciam, vyššiemu územnému celku, všetkým zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni, 

    môže v nasledujúcom roku tvoriť sociálny fond až 1 % prídelom zo základu; 

• ďalšieho prídelu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona: 
  • v prípade uzatvorenej kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu v dohodnutej výške, najviac však vo výške 0,5 % zo základu na výpočet povinného prídelu,  
  • alebo v prípade, že kolektívna zmluva uzatvorená nie je, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu verejnou dopravou do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresiahne 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa sociálny fond tvorí, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu na výpočet povinného prídelu (zo základu všetkých zamestnancov, nielen tých, ktorých sa takýto príspevok týka); 
• ďalších zdrojov fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona, ktorým môžu byť: 
  • ďalšie nepovinné zdroje podľa zákona o sociálnom fonde, 
  • zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, 
  • dary, 
  • dotácie, 
  • príspevky poskytnuté zamestnávateľovi, 
  • prídel zamestnávateľa zo zisku. 

V zmysle § 6 ods. 2 zákona sa sociálny fond tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy, za mesiac december sa môže tvoriť z predpokladanej výšky miezd a previesť na účet fondu do 31. decembra. Ak sa mzda vypláca vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do 5 dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho roka. Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za kalendárny rok v zmysle § 6 ods. 4 zákona je zamestnávateľ povinný vykonať do 31. januára nasledujúceho roka. 

Sociálny fond sa tvorí zo základu, ktorým pre určenie ročného prídelu je súhrn hrubých miezd v súlade s § 118 Zákonníka práce zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu je úhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy (naturálna mzda) poskytované zamestnancovi zamestnávateľom za prácu. V zmysle § 118 Zákonníka práce sa za mzdu nepovažujú plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce alebo iných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné a odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť a ďalšie plnenie zo zisku po zdanení. 

10.    Zrážky zo mzdy 

Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ, ktorý pri výpočte a realizácii zrážok zo mzdy musí postupovať v zmysle právnych predpisov. 

10.1    Zrážky zo mzdy podľa Zákonníka práce 

Zákonník práce ustanovuje vykonávanie zrážok zo mzdy nasledovne: 

a)    prednostne sa v zmysle § 131 ods. 1 zo mzdy zamestnanca vykonajú zrážky: 

• poistného na sociálne poistenie v zmysle zákona o sociálnom poistení, 
• preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie v zmysle zákona o zdravotnom poistení (individuálne zdravotné poistenie je typom komerčného poistenia a nepatrí k prednostným zrážkam), 
• príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec v zmysle zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, 
• preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na dani a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v zmysle zákona o dani z príjmov. 

    Tieto zrážky vykonáva zamestnávateľ bez osobitného písomného súhlasu zamestnanca v rozsahu a vo výške ustanovenej uvedenými osobitnými predpismi, zrazené zrážky odvádza príslušným inštitúciám a plní ostatné povinnosti voči týmto inštitúciám aj zamestnancom, napr. oznamovaciu, prihlasovaciu, evidenčnú, archivačnú a pod., ktoré mu príslušné zákony nariaďujú. 

b)    po vykonaní prednostných zrážok sa v zmysle § 131 ods. 2 zo mzdy zamestnanca môžu zraziť len: 

• preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy, 
• sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom – o výkon rozhodnutia ide vtedy, ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, a oprávnený má potom možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia, 
• peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov – napr. peňažný trest za spáchanie trestného činu uložený právoplatným rozhodnutím súdu alebo peňažná pokuta uložená správnym orgánom v priestupkovom konaní, 
• neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia, 
• nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, 
• náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol, 
• náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, 
• sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť. 

    Tieto taxatívne vymedzené zrážky zo mzdy je zamestnávateľ oprávnený vykonať jednostranne i bez súhlasu zamestnanca. 

c)    ďalšie zrážky nad rámec uvedených zrážok sa môžu vykonať len: 

• na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom v zmysle § 20 ods. 2 a § 131 ods. 3 Zákonníka práce, 
• na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. 

Prednostné zrážky sa realizujú v prvom rade. Ostatné zrážky sa realizujú v určenom poradí. Poradie zrážok je stanovené nasledovne: 

• pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia – spôsob vykonania zrážok, ako aj poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy, 
• pri peňažných trestoch a náhradách uložených vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu, 
• pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok, 
• pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom – poradie sa spravuje dňom uzatvorenia dohody, 
• pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou – poradie sa spravuje dňom doručenia dohody zamestnávateľovi, 
• pri zmene zamestnávateľa – poradie zrážok u nového zamestnávateľa zostáva nezmenené. 

Iné zrážky zo mzdy, než aké sú taxatívne stanovené v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, môže zamestnávateľ vykonať len na základe písomnej dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Písomná forma dohody je základnou podmienkou jej platnosti. 

Dohoda o zrážkach zo mzdy môže mať povahu: 

• zabezpečovaciu, uzatvorenú v zmysle § 20 ods. 2 ZP, napr. v prípade vzniku povinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu, za ktorú zamestnanec zodpovedá, 
• uhradzovaciu, uzatvorenú v zmysle § 131 ods. 3 ZP, napr. za účelom realizácie zrážok sporenia, poistenia, splátky úverov a pod. 

Právna úprava dohody o zrážkach nevymedzuje náležitosti dohody. Dohoda o zrážkach by mala obsahovať: 

• identifikáciu účastníkov dohody, t. j. zamestnávateľa a zamestnanca, 
• dôvod zrážok zo mzdy, 
• určenie výšky zrážok, 
• údaje pre realizáciu platby (určenie subjektu, voči ktorému sú platby realizované, číslo jeho účtu a pod.), 
• dátum vzniku povinnosti zamestnávateľa začať realizovať zrážky. 

10.2    Zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia 

Zamestnávateľ je povinný realizovať zrážky zo mzdy zamestnanca na základe rozhodnutí v zmysle: 

• zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, 
• zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tzv. Exekučného poriadku, 
• zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tzv. správneho poriadku, 
• zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, tzv. daňového poriadku, 

pričom je povinný postupovať v zmysle nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia č. 469/2008 Z. z., ktoré vláda vydala podľa Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku. 

Zamestnancovi sa v zmysle uvedeného nariadenia nesmie zraziť z mesačnej mzdy tzv. základná nepostihnuteľná suma. Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy je odvodený zo sumy životného minima, ktoré je od 1. 7. 2012 vo výške 194,58 € mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu a po zaokrúhlení na eurocenty smerom nadol pozostáva z nasledovných súm: 

• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy zamestnanca – 60 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 116,74 €, 
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy na každú osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné – za každú osobu sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 48,64 €, ak sa zrážky na dieťa vykonávajú zo mzdy oboch rodičov, započítava sa 25 % životného minima každému z nich osobitne, 
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy na manžela/-ku, aj keď má samostatný príjem – 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 48,64 €, 
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy, keď ide o výživné pre maloleté dieťa – 70 % z celkovej vypočítanej základnej sumy, po zaokrúhlení na najbližší eurocent, t. j. od 1. 7. 2012: 
  • 81,72 € na plnoletú fyzickú osobu, 
  • 34,05 € na každú ďalšiu osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné, suma sa nezapočítava na tú osobu, v prospech ktorej sa pohľadávka výživného vymáha, 
  • 34,05 € na manžela, aj keď má vlastný príjem, 
• suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zamestnanca zrazí bez obmedzenia – 150 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 291,87 €. 

Zhrnutie nepostihnuteľných častí mzdy pri výkone zrážok od 1. 7. 2012: 

Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy povinného	Sadzba zo sumy životného minima 194,58 €	Suma v €
na osobu povinného	60 %	116,74
na každú vyživovanú osobu	25 %	48,64
na manžela/-ku, aj keď má príjem	25 %	48,64
na osobu povinného – ak ide o výživné	70 % zo 60 %	81,72
na každú vyživovanú osobu – ak ide o výživné	70 % z 25 %	34,05
na manžela/-ku, aj keď má príjem – ak ide o výživné	70 % z 25 %	34,05
suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia	150 %	291,87

11.    Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca 

Pri dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec po predložení potvrdenia nárok na náhradu príjmu v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Náhradu príjmu poskytne zamestnávateľ zo svojich prostriedkov. 

Od 1. 1. 2013 sa nemocenské poistenie vzťahuje aj na zamestnancov pracujúcich na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce, z ktorých im plynie právo na pravidelný príjem, na základe čoho majú aj oni nárok na náhradu príjmu počas prvých 10 kalendárnych dní dočasnej práceneschopnosti, rovnako ako nemocensky poistení zamestnanci v pracovnom pomere. 

11.1    Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a jej výška 

Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa v zmysle zákona o sociálnom poistení považuje za vymeriavací základ za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. 

Nárok na náhradu príjmu nemá zamestnanec: 

• ak počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok, 
• ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, 
• ak porušil liečebný režim určený lekárom, odo dňa porušenia liečebného režimu, 
• ak sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára, odo dňa zistenia tejto skutočnosti. 

Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni, bez ohľadu na rozvrhnutie pracovného času, a to od prvého dňa pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 10. dňa. V prípade, že dočasná pracovná neschopnosť trvá ďalej, nemocenské dávky poskytne Sociálna poisťovňa z nemocenského poistenia rovnako u nemocensky poistených zamestnancov v pracovnom pomere aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 

Výška náhrady príjmu je v období: 

• od 1. dňa do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca, 
• od 4. dňa do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca. 

V kolektívnej zmluve možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu. 

Nárok na náhradu príjmu vo výške polovice náhrady má zamestnanec, ktorý sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok. 

11.2    Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu a denný vymeriavací základ zamestnanca 

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo: 

• najmenej 90 dní – je rozhodujúce obdobie podľa § 54 zákona o sociálnom poistení, t. j.: 
  • ak zamestnanec bol nemocensky poistený u toho istého zamestnávateľa nepretržite počas celého predchádzajúceho roka – rozhodujúce obdobie je predchádzajúci rok, 
  • ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v predchádzajúcom roku – rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roka, 
  • ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v aktuálnom roku – rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho mesiaca, 
• menej ako 90 dní – je obdobie od vzniku nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia, do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. 

S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa pri určení rozhodujúceho obdobia zamestnanca posudzuje doba trvania nemocenského poistenia, za ktorú sa platí poistné na nemocenské poistenie, na rozdiel od určovania rozhodujúceho obdobia zamestnanca do 31. 12. 2012, keď sa posudzovala len doba trvania nemocenského poistenia aspoň 90 dní bez ohľadu na to, či sa počas tohto obdobia nemocenské poistenie platilo. 

Z uvedeného vyplýva, že do rozhodujúceho obdobia sa už nezapočítava obdobie, počas ktorého sa v období trvania nemocenského poistenia neplatí poistné podľa § 140 zákona o sociálnom poistení, t. j. obdobie, počas ktorého sa poskytuje materské, trvá osobná a celodenná starostlivosť o fyzickú osobu alebo dieťa, dočasná práceneschopnosť, obdobie, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné a obdobie, počas ktorého má zamestnanec ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu účasti na štrajku. 

Denný vymeriavací základ zamestnanca je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, je denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. 

S účinnosťou od 1. 1. 2013 je stanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu, t. j. v roku 2013 nesmie byť vyšší ako 38,7616 € (1,5 x 786 x 12 / 365). 

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti výpočtu a poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je nasledovné: 

Druh	Počet desatinných miest	Spôsob zaokrúhlenia	Právny predpis (zákon č. 462/2003 Z. z.)
Denný vymeriavací základ	4	nadol	§ 8 ods. 8
Suma náhrady príjmu	2	nahor	§ 10 ods. 2

12.    Povinnosti zamestnávateľa po skončení účtovného a zdaňovacieho obdobia – ročné zúčtovania 

V období trvania pracovnoprávneho vzťahu po zúčtovaní a vyplatení miezd za december je zamestnávateľ povinný vykonať činnosti súvisiace s inventarizáciou majetku a záväzkov zamestnávateľa, účtovnou závierkou za účtovné obdobie a činnosti spojené s rôznymi ročnými zúčtovaniami, ktorých povinnosť vykonania ukladajú právne predpisy. 

12.1    Tvorba rezerv súvisiacich so mzdovými nákladmi, dokladová inventúra a kontrola a uzatvorenie evidencií o zamestnancoch 

Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť zamestnávateľa, ktorá vzniká z minulých udalostí, pričom ak nie je známa výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Spôsob tvorby a použitia rezerv by mal byť stanovený vo vnútornom predpise zamestnávateľa. 

Zamestnávatelia účtujúci v sústave podvojného účtovníctva sú v zmysle § 19 ods. 7 postupov účtovania povinní tvoriť nasledovné rezervy súvisiace so mzdovými nákladmi: 

a)    rezervy na odstupné, 

b)    rezervy na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho a zdravotného poistenia, 

c)    rezervy na odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti, 

d)    rezervy na vyplácanie prémií a odmien, 

e)    rezervy na vyplácanie odchodného, vyplácanie plnení pre zamestnancov pri životných jubileách alebo pracovných jubileách a iných plnení pre zamestnancov. 

V praxi je najbežnejšia rezerva na nevyčerpané dovolenky, ktorása tvorí v prípade, že zamestnanec nevyčerpal svoju riadnu dovolenku za kalendárny rok do konca tohto roka a využije možnosť čerpania zostatku tejto dovolenky do konca budúceho kalendárneho roka. Výška rezervy sa stanoví odhadom v sume, ktorú by zamestnávateľ zaplatil za čerpanie takejto dovolenky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. s použitím priemerného zárobku platného k 31. 12. bežného roka. Z takto vypočítanej predpokladanej náhrady za nevyčerpanú dovolenku sa musí tvoriť aj rezerva na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ. 

Zamestnávatelia účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva rezervy v súvislosti so mzdovými výdavkami netvoria. 

Každá účtovná jednotka je v zmysle § 29 zákona o účtovníctve povinná vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, inventarizáciu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Zamestnávateľ účtujúci v sústave podvojného účtovníctva musí v súvislosti s poskytovaním mzdy odsúhlasiť obraty na nákladových účtoch (521 – Mzdové náklady, 522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti, 523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti, 524 – Zákonné sociálne poistenie, 525 – Ostatné sociálne poistenie, 527 – Zákonné sociálne náklady, 528 – Ostatné sociálne náklady) s dôrazom na rozčlenenie nákladov na daňové a nedaňové za účelom správneho vykázania daňového základu pre účely dane z príjmov. V rámci dokladovej inventúry musí odsúhlasiť zostatky záväzkových účtov a porovnať s dokladmi preukazujúcimi výšku záväzku (331 – Zamestnanci, 333 – Ostatné záväzky voči zamestnancom, 335 – Pohľadávky voči zamestnancom, 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, 342 – Ostatné priame dane, 323 – Krátkodobé rezervy, 383 – Výdavky budúcich období). 

Zamestnávateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva musí odsúhlasiť súčty položiek mzdy a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov v peňažnom denníku. Zároveň musí odsúhlasiť neuhradené záväzky týkajúce sa miezd a odvodov v knihe záväzkov (záväzky voči zamestnancom, daňovému úradu, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a iným inštitúciám) a porovnať s dokladmi preukazujúcimi výšku záväzku. 

Zamestnávateľ je povinný v súvislosti s poskytovaním miezd viesť a uchovávať evidencie v súlade so Zákonníkom práce, zákonom o dani z príjmov, o sociálnom poistení, o zdravotnom poistení. 

12.2    Ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti 

Povinnosť a postup zamestnávateľa pri vykonaní ročného zúčtovania upravuje § 38 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, daňového bonusu a zamestnaneckej prémie zamestnancovi, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti a ak zamestnanec predloží písomnú žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania spolu s požadovanými dokladmi najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. 

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie na základe údajov o zdaniteľnej mzde, ktoré je povinný viesť, dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane a na daňový bonus a na základe potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za príslušný kalendárny rok od všetkých zamestnávateľov. Ročné zúčtovanievykoná zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca a len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie, najneskoršie do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. 

Zamestnávateľ v rámci ročného zúčtovania: 

• vykoná výpočet dane zo zdaniteľnej mzdy, pričom zohľadní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela),  
• vypočítanú daň porovná so zaplatenými preddavkami na daň a zohľadní zamestnaneckú prémiu a daňový bonus, 
• vykáže preplatok alebo nedoplatok na dani z príjmov. 

Preplatok z ročného zúčtovania zamestnávateľ zamestnancovi vráti najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl nasledujúceho roka. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži odvod preddavkov na daň správcovi dane najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Odvod preddavku môže znížiť aj o doplatený daňový bonus a vyplatenú zamestnaneckú prémiu. 

Nedoplatok z ročného zúčtovania, ktorý presahuje sumu 3,32 €, zamestnávateľ zamestnancovi zrazí zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a zrazený nedoplatok odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. 

Zamestnanec môže sumu: 

• do výšky 2 % zaplatenej dane alebo 
• do výšky 3 % zaplatenej dane, ak ide o daňovníka, ktorý vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve počas najmenej 40 hodín v zdaňovacom období a predloží o tom písomné potvrdenie, 

poukázať ním určenej právnickej osobe vedenej v zozname prijímateľov podielu zaplatenej dane, ktorý zverejňuje Notárska komora SR vždy do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi sumu poukázať. Suma podielu zaplatenej dane sa vypočítava zaokrúhlená s presnosťou na dve desatinné miesta a nesmie byť nižšia ako 3,32 €. Za týmto účelom predloží zamestnanec, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie dane, správcovi dane Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane za zdaňovacie obdobie. Prílohou tohto vyhlásenia je Potvrdenie o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti, ktoré vystaví zamestnávateľ. 

12.2.1  Ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti za rok 2012 

V zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov je zamestnávateľ povinný vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste zamestnanca, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie. Uvedený doklad vystavuje na tlačive, vzor ktorého odporučilo Ministerstvo financií SR oznámením č. MF/28670/2011-72 uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 13/2011: Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobe (kalendárny rok) 2012, a zamestnancovi ho doručí najneskôr do: 

• 11. 2. 2013 – ak zamestnanec žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa a ak do 5. 2. 2013 požiada o vydanie potvrdenia – potvrdenie bude prílohou k žiadosti zamestnanca o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, 
• 11. 3. 2013 – ak zamestnanec bude podávať daňové priznanie k dani z príjmov sám. 

Potvrdenie o príjmoch na uvedenom tlačive zamestnávateľ: 

• mohol vystavovať v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2012 predovšetkým pri skončení pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancom za účelom plnenia povinností vyplývajúcich z § 75 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce, v zmysle ktorého je povinný zamestnancovi vydať potvrdenie o zamestnaní a uviesť údaje o poskytnutej mzde, o zrazených preddavkoch na daň a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň (nový vzor tlačiva pre zdaňovacie obdobie roku 2013 bude predmetom nasledujúcej časti príspevku), 
• je povinný vystaviť po skončení zdaňovacieho obdobia roku 2012 zamestnancovi, ktorému nebude robiť ročné zúčtovanie preddavkov na daň. 

V Potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2012 sa uvádza: 

• riadok 01 – úhrn zúčtovaných a skutočne najneskôr do 31. 1. 2013 vyplatených príjmov zo závislej činnosti, vrátane doplatkov za minulé roky, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov od dane oslobodených a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, t. j. príjmy zamestnanca z pracovného pomeru, príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, zdaniteľné odmeny za prácu spoločníka, konateľa, člena družstva, za funkciu člena dozornej rady, správnej rady, predstavenstva, príjmy plynúce z iných zmlúv, ak ide o závislú prácu, pričom sa uvádzajú príjmy v peňažnej i nepeňažnej forme (napr. príjem v súvislosti s používaním služobného motorového vozidla na súkromné účely, cenová zľava pri predaji výrobkov a služieb zamestnancovi), 
• riadok 02 – číselné označenie mesiacov, v ktorých boli uvedené príjmy zúčtované a vyplatené, 
• riadok 03 – úhrn poistného na sociálne poistenie a úhrn poistného na zdravotné poistenie (preddavky na poistné aj nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia), ktoré platí zamestnanec a boli zrazené z uvedených príjmov, 
• riadok 04 – čiastkový základ dane, 
• riadok 05 – úhrn zrazených preddavkov na daň bez uplatnenia daňového bonusu, 
• riadok 06 – úhrnná výška uplatneného zníženia základu dane na daňovníka – suma je vždy násobkom počtu mesiacov a mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane 303,72 € (za celý rok je to 3 644,64 a nie 3 644,74), 
• riadok 07 – priznaný a vyplatený daňový bonus v členení na každé dieťa, na ktoré si zamestnanec uplatňoval daňový bonus (uvádzajú sa údaje o vyplatenom, nie o nárokom bonuse, napr. ak mal zamestnanec v niektorom mesiaci príjem nižší ako polovica minimálnej mzdy, nárok na daňový bonus nemal a tento mesiac sa v potvrdení neuvádza), 
• riadok 08 – súčet sumy daňového bonusu za všetky deti, 
• údaje potrebné na uplatnenie zamestnaneckej prémie: 
  • pracovný pomer – vyznačia sa kalendárne mesiace, za ktoré zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti z pracovného pomeru, 
  • dohody mimo pracovného pomeru – vyznačia sa kalendárne mesiace, za ktoré zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti z dohody o pracovnej činnosti, o vykonaní práce alebo o brigádnickej práci študentov, 
  • príspevok na podporu udržania v zamestnaní – vyznačí sa, či sa na zamestnanca poskytol alebo neposkytol príspevok z úradu práce na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami podľa § 50a zákona o službách zamestnanosti, 
  • príjmy uvedené v § 32a ods. 1 písm. a) bod 4 zákona – vyznačí sa, či zamestnanec poberal alebo nepoberal uvedené príjmy. 

Zamestnanec môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2012, ak: 

• poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti, 
• mal okrem príjmov zo závislej činnosti aj príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, ale neuplatní si postup podľa § 43 ods. 7 (neuplatní si nárok na vrátenie zrazenej dane). 

Zamestnanec nemôže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2012, ak: 

• okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti mal aj iné zdaniteľné príjmy – príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu (§ 6), príjmy z kapitálového majetku (§ 7) alebo ostatné príjmy (§ 8), 
• mal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 a chce si uplatniť postup podľa § 43 ods. 7, 
• mal príjmy zo zdrojov v zahraničí, 
• mal príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, 
• nepredloží do 15. 2. 2013 zamestnávateľovi doklady potrebné na vykonanie ročného zúčtovania. 

Zamestnanec požiada o vykonanie ročného zúčtovania na tlačive Žiadosť o vykonanie výpočtu dane z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z týchto príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon“) za zdaňovacie obdobie (rok) 2012, vzor ktorého určilo Ministerstvo financií SR. 

Zamestnanec v Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania: 

• v I. časti uvádza: 
  • svoje identifikačné údaje a údaje zamestnávateľa, pre ktorého žiadosť podpisuje,  
  • údaje o manželke (manželovi) – ak uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), 
  • že žiada o vykonanie výpočtu dane a ročného zúčtovania preddavkov na daň, 
• v II. časti uvádza vyhlásenie, že: 
  • poberal len zdaniteľné príjmy a od koľkých iných zamestnávateľov, ak mal iných zamestnávateľov, prikladá aj potvrdenia o zdaniteľnej mzde od týchto zamestnávateľov, 
  • nie je povinný podať daňové priznanie, 
  • je alebo nie je poberateľom dôchodkov, 
• v III. časti – ak je zdravotnícky pracovník a porušil podmienky týkajúce sa uplatnenej úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie – žiada o zvýšenie základu dane o uvedenú sumu, 
• v IV. časti – ak je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho zdaniteľný príjem zo zdrojov na území SR tvorí najmenej 90 % všetkých jeho príjmov – môže si uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) a na daňový bonus, 
• v V. časti – ak žiada o priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie, vyhlasuje, že spĺňa podmienky vzniku nároku na zamestnaneckú prémiu, 
• v VI. časti: 
  • ak dodatočne uplatňuje nárok na daňový bonus a prikladá doklady o oprávnenosti nároku – uvádza údaje o deťoch a počet kalendárnych mesiacov uplatnenia nároku, 
  • ak uplatňuje dodatočne zaplatené poistné a príspevky (napr. ako samoplatiteľ na zdravotné poistenie, ako dobrovoľne sociálne poistená osoba, ak sám zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia) – uvádza sumu poistného a príspevkov a prikladá doklady o zaplatení, 
  • ak uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), vyhlasuje, že nemala vlastné príjmy alebo ak mala vlastné príjmy nepresahujúce 19,2-násobok platného životného minima, uvádza výšku týchto vlastných príjmov, pričom výšku príjmov nie je potrebné dokladovať, 
  • ak bol k 1. 1. 2012 poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ktorý v roku nepresiahol 3 644,74 € a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane vo výške rozdielu – uvádza sumu dôchodku v úhrne, 
• v VII. časti – žiada alebo nežiada o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na účely poukázania sumy 2 % alebo 3 % zaplatenej dane, 
• v VIII. časti – podpisom potvrdzuje, že údaje v žiadosti sú pravdivé a úplné. 

Pri vykonávaní ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2012 zamestnávateľ zohľadní tieto veličiny: 

a)    nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov nasledovne: 

• ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima, t. j. ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 18 983  € (189,83 x 100), nezdaniteľná časť = 3 644,74 € (189,83 x 19,2), 
• ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne sa rovná nule, t. j. ak základ dane daňovníka je vyšší ako 18 983 €, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 8 390,486 € (189,83 x 44,2) a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule, 
• ak daňovník dosiahne základ dane 33 561,95 € a viac, nezdaniteľná časť základu dane sa rovná nule. 

    Aj napriek tomu, že dvanásťnásobok mesačnej sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (303,72 x 12) predstavuje sumu 3 644,64 €, v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň si uplatní sumu 3 644,74 €, čím sa zohľadní rozdiel vyplývajúci zo zaokrúhľovania. 

    Podľa § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo ak mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec nebol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku, má nárok na uplatnenie celej nezdaniteľnej časti základu dane. Ak bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku, počas zdaňovacieho obdobia nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Ak však suma jeho dôchodku v úhrne nepresiahne sumu, o ktorú by sa základ dane v závislosti od dosiahnutého príjmu mohol znížiť, v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo pri podávaní daňového priznania si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane a vyplatenou sumou dôchodku. 

b)    nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov nasledovne: 

• ak daňovník dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima, t. j. 33 561,944 € a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období: 
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima, t. j. 3 644,74 €, 
  • má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, t. j. 3 644,74 €, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela), t. j. rozdiel medzi 3 644,74 € a príjmom manželky (manžela), 
  • má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, t. j. 3 644,74 €, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, 
• ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima, t. j. 33 561,944 € a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období: 
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, t. j. nezdaniteľná časť = je rozdiel medzi sumou 12 035,222 € a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, 
  • má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky, t. j. rozdiel medzi sumou 12 035,222 € a jednou štvrtinou základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela), 
• ak daňovník dosiahne základ dane 48 140,89 € a viac, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, bez ohľadu na výšku vlastných príjmov. 

    Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) si môže uplatniť zamestnanec: 

• ak žije s manželkou (manželom) v spoločnej domácnosti, pričom nie je podstatné, či majú rovnakú adresu trvalého pobytu, 
• aj vtedy, ak si manžel (manželka) uplatnil/la vo svojom ročnom zúčtovaní alebo daňovom priznaní nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na seba, 
• len za obdobie, počas ktorého sú manželmi. 

    Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré je manželka (manžel) povinná/ý v príslušnom zdaňovacom období zaplatiť. Do vlastného príjmu sa započítava akýkoľvek príjem podľa zákona o dani z príjmov, bez ohľadu na to, či ide o príjem, ktorý je predmetom dane alebo nie je predmetom dane, alebo či ide o príjem oslobodený od dane, započítava sa napríklad: 

• hrubý príjem zo závislej činnosti, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, cestovné náhrady, suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie, podiely na zisku, 
• nemocenské dávky, dôchodky, dávky v nezamestnanosti, dávky v hmotnej núdzi, 
• príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je znížený o výdavky, 
• príjem z prenájmu, 
• príjem z kapitálového majetku (napr. úroky v banke, plnenie zo životného poistenia, dávky doplnkového dôchodkového sporenia), 
• ostatné príjmy (napr. výhry, príjmy z predaja nehnuteľnosti). 

    Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia, daňový bonus, zvýšenie dôchodku za bezvládnosť, štátne sociálne dávky (napr. rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, prídavok na dieťa, vianočný príspevok) a štipendium pri sústavnej príprave na povolanie. 

    Od takto zisteného príjmu sa odpočítava: 

• poistné na povinné sociálne poistenie zamestnanca, SZČO, 
• poistné na dobrovoľné sociálne poistenie osoby, 
• preddavky zamestnanca, SZČO a samoplatiteľa na zdravotné poistenie, 
• nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia. 

c)    daňový bonus, ktorý si zamestnanec môže uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárok na priznanie daňového bonusu zamestnanec musí preukázať: 

• dokladom o oprávnenosti nároku na priznanie, ktorým je rodný list dieťaťa, v prípade detí po skončení povinnej školskej dochádzky potvrdením školy pre konkrétny školský rok o tom, že dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo potvrdením príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na dieťa, 
• potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz alebo potvrdením o priznaní alebo odobratí invalidného dôchodku. 

    Nárok na daňový bonus je za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie, t. j. dieťa bolo považované za vyživované, nezaopatrené, žilo so zamestnancom v spoločnej domácnosti. 

    Do 30. 6. 2012 bola mesačná suma daňového bonusu 20,51 €, od 1. 7. 2012 je suma daňového bonusu 21,03 €. Suma daňového bonusu za rok 2012 je tak 249,24 € na jedno vyživované dieťa za predpokladu dosiahnutia príjmu za rok 2012 aspoň vo výške 1 963,20 €. 

d)    zamestnaneckú prémiu, ktorá sa uplatňuje až na konci zdaňovacieho obdobia a na ktorú v zmysle § 32a zákona o dani z príjmov vzniká nárok za zdaňovacie obdobie daňovníkovi, ak: 

• dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy, 
• poberal príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, pričom ak zamestnanec v kalendárnom mesiaci dosahoval len príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia poberania príjmov nezapočítava, 
• daň vyberanú zrážkou podľa § 43 nebude považovať za preddavok na daň, 
• nepoberal príjmy uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) a d), v § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h), § 5 ods. 3 a § 5 ods. 7 písm. i), t. j. nepoberal podiely na zisku, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú od dane oslobodené, nepoberal iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti ako príjmy za prácu konateľov, príjmy z použitia motorového vozidla zamestnávateľa, príjmy plynúce z nakladania so zamestnaneckými opciami a pod., 
• nepoberal iné zdaniteľné príjmy podľa § 6 až § 8, 
• nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku a dôchodok mu nebol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, 
• vypočítaná suma zamestnaneckej prémie je kladné číslo. 

    Výpočet zamestnaneckej prémie za rok 2012 je nasledovný: 

• pri úhrnnej sume príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ale nižšej ako 12-násobok, je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane z 12-násobku minimálnej mzdy, t. j. ak zamestnanec dosiahne úhrnnú sumu príjmov aspoň 1 963,20 €, ale menej ako 3 926,40 €, výška zamestnaneckej prémie bude: 3 644,74 - 3 400,56 = 244,18 x 19 % = 46,3942 = 46,40 €, 
• pri úhrnnej sume príjmov vyššej ako 12-násobok minimálnej mzdy je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a dosiahnutého základu dane, t. j. ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov viac ako 3 926,40 €, výška zamestnaneckej prémie bude: 3 644,74 - základ dane daňovníka x 19 %, 
• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyššiu – nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.  

    Ak zamestnanec v zdaňovacom období pracoval 12 mesiacov, vzniká mu nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Ak pracoval menej ako 12 mesiacov, vzniká mu nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, v ktorých poberal príjmy. 

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie do 2. 4. 2013 na tlačive Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2012, vzor ktorého určilo Ministerstvo financií SR oznámením č. MF/23099/2012-721 uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 10/2012. 

V rámci ročného zúčtovania sa v tlačive Ročné zúčtovanie preddavkov na daň uvádza: 

• riadok 00 – úhrn zúčtovaných a skutočne najneskôr do 31. 1. 2013 vyplatených príjmov zo závislej činnosti v peňažnej i nepeňažnej forme, vrátane doplatkov za minulé roky, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov od dane oslobodených a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, a to od všetkých zamestnávateľov, 
• riadok 00a – úhrn príjmov plynúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to od všetkých zamestnávateľov, 
• riadok 00b – úhrn povinného poistného, ktoré platí zamestnanec a bolo zrazené z uvedených príjmov u všetkých zamestnávateľov a ktoré zamestnanec zaplatil sám a zdokladoval v Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, v členení na: 
  • úhrn poistného na sociálne poistenie vrátane povinného aj dobrovoľného poistenia, 
  • úhrn poistného na zdravotné poistenie vrátane nedoplatku z ročného zúčtovania zdravotného poistenia, 
• riadok 01 – základ dane, 
• riadok 02 – suma uplatnených úhrad zdravotníckeho pracovníka, o ktorú sa zvyšuje základ dane, ak boli porušené podmienky na jej uplatnenie – týka sa len zdravotníckych pracovníkov, 
• riadok 03 – základ dane zvýšený o sumu z riadka 02, 
• riadok 04 – zníženie základu dane – ak zamestnanec nemá nárok na zamestnaneckú prémiu, v členení zníženie základu dane na: 
  • daňovníka, kde sa uvádza vzniknutý nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, 
  • manželku (manžela), kde sa uvádza vzniknutý nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), 
• riadok 05 – zdaniteľná mzda, t. j. základ dane z riadka 03 znížený o súčet nezdaniteľných častí z riadka 04, ak sú nezdaniteľné časti vyššie ako základ dane, uvádza sa nula, 
• riadok 06 – daň vo výške 19 % zo zdaniteľnej mzdy na riadku 15, zaokrúhlená na celé eurocenty nadol, 
• riadok 07 – základ dane na uplatnenie zamestnaneckej prémie, ak je zrejmé, že zamestnanec spĺňa všetky podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémie a ak si v Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania nárok uplatnil, vo výške: 
  • úhrnu príjmov z riadka 00 – ak úhrn príjmov je najmenej 3 926,40 € a súčasne základ dane v riadku 01 je nižší ako 3 644,74 €, 
  • alebo 3 400,56  € – ak úhrn príjmov v riadku 00 je od 1 963,20 € do 3 926,40 €, 
• riadok 08 – počet mesiacov, v ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémie, 
• riadok 09 – zamestnanecká prémia vypočítaná ako 19 % zo sumy rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka z riadka 04a a základu dane na uplatnenie zamestnaneckej prémie z riadka 07, prepočítaná na počet mesiacov z riadka 08, zaokrúhlená na celé eurocenty nahor, 
• riadok 09a – suma zamestnaneckej prémie nesprávne vyplatenej zamestnávateľom v predchádzajúcom období, 
• riadok 10 – nárok na daňový bonus v úhrne za všetky vyživované deti, na ktoré si zamestnanec uplatnil nárok, pričom pri posudzovaní nároku na daňový bonus sa berie do úvahy zdaniteľný príjem počas celého roka u všetkých zamestnávateľov (ak zamestnanec dosiahol zdaniteľný príjem zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ mu v týchto mesiacoch daňový bonus priznal, zamestnanec nestráca nárok na už priznaný daňový bonus ani vtedy, ak za celý rok jeho príjem nedosiahol výšku 6-násobku minimálnej mzdy a uvedie sa suma daňového bonusu, ktorá bola zamestnancovi vyplatená), 
• riadok 11 – daňový bonus priznaný a vyplatený všetkými zamestnávateľmi na všetky vyživované deti, 
• riadok 12 – daňový bonus na vyplatenie – ak je nárok na daňový bonus v riadku 10 vyšší ako priznaný a vyplatený daňový bonus na riadku 11, 
• riadok 12a – daňový bonus na vyplatenie znížený o daň – ak je suma daňového bonusu na vyplatenie v riadku 12 vyššia ako suma dane v riadku 06, 
• riadok 13 – daňový bonus na vybratie – ak je nárok na daňový bonus v riadku 10 nižší ako priznaný a vyplatený daňový bonus na riadku 11, 
• riadok 14 – úhrn preddavkov na daň zrazených všetkými zamestnávateľmi neupravený o daňový bonus, 
• riadok 15 – nedoplatok dane – ak vypočítaná daň na riadku 06 je vyššia ako úhrn preddavkov na daň na riadku 14, 
• riadok 16 – preplatok dane – ak daň vypočítaná na riadku 06 je nižšia ako úhrn preddavkov na daň na riadku 14, 
• riadok 17 – nedoplatok/preplatok – po zohľadnení daňového bonusu, 
• riadok 18 – suma, ktorú zamestnávateľ od zamestnanca vyberie, alebo suma, ktorú zamestnávateľ zamestnancovi vyplatí – po zohľadnení nedoplatku alebo preplatku dane, daňového bonusu na vybratie alebo vyplatenie a zamestnaneckej prémie. 

Ak je nedoplatok dane vykázaný na riadku 15 vyšší ako 3,32 €, zamestnávateľ ho zamestnancovi zrazí zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca roka 2013. Na nedoplatok do 3,32 € sa neprihliada a zamestnancovi sa nezrazí. Neplatí to však v prípade, ak sa zamestnancovi na základe ročného zúčtovania doplácal daňový bonus (riadok 12) alebo ak zamestnanec poukáže 2 % alebo 3 % zaplatenej dane. V takomto prípade zamestnávateľ zrazí zamestnancovi nedoplatok do 30. 4. 2013. 

Preplatok dane vykázaný na riadku 16 vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi najneskôr vo vyúčtovaní mzdy za mesiac apríl 2013. 

Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň, je podľa § 39 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov povinný vystaviť a zamestnancovi doručiť do konca apríla doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste alebo v evidencii, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane, priznanie daňového bonusu a zamestnaneckej prémie. Takýmto dokladom je vyššie uvedené vyplnené tlačivo Ročného zúčtovania preddavkov na daň. 

Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň, je podľa § 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov povinný do 10 dní od doručenia žiadosti od zamestnanca vydať doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku vyplývajúceho z ročného zúčtovania. Na tento účel slúži II. časť tlačiva Ročného zúčtovania preddavkov na daň. 

Zamestnávateľ je podľa § 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov povinný na žiadosť zamestnanca (prostredníctvom Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania) vystaviť aj potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 – poukázanie 2 % alebo 3 % zaplatenej dane. Potvrdenie sa vystavuje na tlačive, vzor ktorého odporučilo Ministerstvo financií SR. Potvrdenie o zaplatení dane je prílohou Vyhlásenia o poukázaní sumy zaplatenej dane, ktoré zamestnanec predkladá správcovi dane. 

12.3    Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti 

Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 39 ods. 9 písm. b) zákona o dani z príjmov predkladať miestne príslušnému správcovi dane Hlásenie o vyúčtovaní dane, o úhrne príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse, poskytovaných zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie,a to do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia na tlačive, vzor ktorého určí Ministerstvo financií SR. 

12.3.1  Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2012 

Ministerstvo financií SR oznámením číslo MF/23099/2012-721 určilo za zdaňovacie obdobie roku 2012 nový vzor tlačiva Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, poskytovaných jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse (ďalej len „hlásenie“). V hlásení sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa uvádza: 

• v I. časti – vyúčtovanie dane v členení na sumy zrazenej a odvedenej dane na preddavkoch a na dani z vyplatených zdaniteľných príjmov za všetkých zamestnancov, vrátane priznanej a vyplatenej sumy daňového bonusu a zamestnaneckej prémie – uvedené údaje musia byť súhrnnými údajmi z prehľadov o zrazených a odvedených preddavkoch, ktoré zamestnávateľ podával za jednotlivé kalendárne mesiace, 
• v II. časti – rozdiely z dodatočného hlásenia, 
• v III. časti – rekapitulácia daňového bonusu a zamestnaneckej prémie v členení na sumy vyplatené z úhrnu zrazených preddavkov na daň a dane a sumy vyplatené z prostriedkov zamestnávateľa, 
• vo IV. časti – úhrn príjmov poskytovaných jednotlivým zamestnancom v peňažnej aj v nepeňažnej forme, úhrn zrazených preddavkov na daň z týchto príjmov a vyplatený daňový bonus v členení na zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nevykonal ročné zúčtovanie, pričom sa uvádza: 
  • úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa vyberá preddavok na daň, vyplatených zamestnávateľom s vyčlenením príjmu plynúceho zamestnancovi za prácu na základe dohôd mimo pracovného pomeru, 
  • suma poistného na sociálne poistenie a preddavkov na zdravotné poistenie, o ktorú sa znížil úhrn príjmov, 
  • úhrn zrazených preddavkov na daň bez úpravy o daňový bonus, 
  • suma daňového bonusu, ktorú zamestnávateľ vyplatil v úhrne na všetky deti, okrem daňového bonusu, ktorý vyplatil za predchádzajúce obdobie, 
• v V. časti – údaje o jednotlivých zamestnancoch, ktorým zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, pričom sa uvádza: 
• úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa vyberá preddavok na daň, vyplatených všetkými zamestnávateľmi s vyčlenením príjmu plynúceho zamestnancovi za prácu na základe dohôd mimo pracovného pomeru, 
• suma poistného na sociálne poistenie a preddavkov na zdravotné poistenie, o ktorú sa znížil úhrn príjmov pri výpočte zdaniteľnej mzdy, 
• suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka priznaná za zdaňovacie obdobie, 
• úhrn zrazených preddavkov na daň bez úpravy o daňový bonus, nedoplatky a preplatky z ročného zúčtovania, 
• suma nezdaniteľnej časti základu dane na manžela (manželku), 
• suma zamestnaneckej prémie a počet mesiacov, za ktoré vznikol nárok, 
• suma daňového bonusu priznaná pri ročnom zúčtovaní v úhrne za všetky deti, 
• preplatok alebo nedoplatok z ročného zúčtovania. 

12.4    Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie 

V priebehu kalendárneho roka sa poistné na zdravotné poistenie platí formou preddavkov. Cieľom ročného zúčtovania poistného je vypočítať poistné zo skutočných príjmov poistenca za celý rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva. Takto vypočítané poistné sa porovnáva so zaplatenými preddavkami. Výsledkom porovnania môže byť preplatok na poistnom – ak sú preddavky vyššie ako poistné, alebo nedoplatok na poistnom – ak je poistné vyššie ako zaplatené preddavky. Ročné zúčtovanie vykonávajú príslušné zdravotné poisťovne v súlade s § 19 zákona o zdravotnom poistení. 

Ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa nemusí vykonať za zamestnanca, ktorý: 

• nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, nebol poistencom, ktorý má príjem z dividend a súčasne v čase, keď bol 
  • samoplatiteľom, jeho príjem nepresiahol úhrn minimálneho vymeriavacieho základu, 
  • zamestnancom, jeho príjmy vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo ani v úhrne nepresiahli päťnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), t. j. príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy ani príjmy z podielov na zisku obchodných spoločností alebo družstiev, 
  • zamestnancom, mal len jedného zamestnávateľa a jeho príjmy vo všetkých mesiacoch presiahli päťnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), t. j. príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy ani príjmy z podielov na zisku obchodných spoločností a družstiev, 
• zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. 

Ak bude výsledkom ročného zúčtovania poistného preplatok najmenej 5 €, zdravotná poisťovňa v lehote na vykonanie ročného zúčtovania poistného zašle všetkým platiteľom poistného písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného. Platiteľ poistného môže proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému v oznámení podať do 15 dní od doručenia nesúhlasné stanovisko. Ak zdravotná poisťovňa po posúdení nesúhlasného stanoviska zistí, že výsledkom ročného zúčtovania poistného mal byť preplatok v inej výške, než bol uvedený v pôvodnom oznámení, zašle do 15 dní odo dňa doručenia nesúhlasného stanoviska platiteľovi poistného alebo poistencovi nové oznámenie, ktoré nahrádza pôvodné oznámenie. Proti novému oznámeniu už nesúhlasné stanovisko podať nie je možné. 

Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná, po zaúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov, preplatok vrátiť platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi, a to v lehote najneskôr do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska alebo doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného. Ak výška preplatku nedosiahne najmenej 5 €, povinnosť zaslania oznámenia o výsledku ročného zúčtovania ani povinnosť vrátiť preplatok nevzniká. 

Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi preplatok za zamestnanca najneskôr v lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska, alebo doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného. 

Ak bude výsledkom ročného zúčtovania nedoplatok najmenej 5 €, zdravotná poisťovňa vydá a v lehote na vykonanie ročného zúčtovania poistného zašle príslušným platiteľom poistného výkaz nedoplatkov. Platiteľ poistného môže proti výsledku ročného zúčtovania uvedenému vo výkaze nedoplatkov podať do 15 dní od doručenia námietky. Zároveň musí uviesť aj dôvod podania námietky. Na námietky bez zdôvodnenia zdravotná poisťovňa prihliadať nebude. Ak zdravotná poisťovňa podaným námietkam v celom rozsahu nevyhovie, do 15 dní odo dňa doručenia podá na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na vydanie platobného výmeru aj so stanoviskom k námietkam. 

Podaním návrhu výkaz nedoplatkov stráca platnosť. Ak zdravotná poisťovňa podaným námietkam v plnom rozsahu vyhovie, vydá nový výkaz nedoplatkov, ktorým zruší predchádzajúci výkaz nedoplatkov. Výkaz nedoplatkov sa stane právoplatným a vykonateľným márnym uplynutím lehoty na podanie námietok.  

Platiteľ poistného je povinný príslušnej zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov. Ak je poistenec stále zamestnancom, túto povinnosť vykoná zamestnávateľ. Ak výška nedoplatku nedosiahne najmenej 5 €, povinnosť zaslania výkazu nedoplatkov ani povinnosť odviesť nedoplatok nevzniká. Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi nedoplatok najneskôr v lehote do 45 dní od nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov. 

12.4.1  Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie za rok 2012 

Zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného za rok 2012: 

• do 30. septembra 2013, 
• alebo do 31. októbra 2013 – ak má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. 

V rámci ročného zúčtovania poistného za rok 2012 zdravotná poisťovňa zohľadní nasledovné veličiny: 

Minimálne a maximálne vymeriavacie základy a preddavky v roku 2012  Úhrn minimálnych základov SZČO a samoplatiteľa = 4 078,68 €  (minimálny základ = 44,2 % z priemernej mesačnej mzdy)  Priemerná mesačná mzda (z roku 2010) = 769 €  Trojnásobok priemernej mesačnej mzdy = 2 307 €
Zamestnanec – § 16 ods. 8 písm. a)			Vymeriavací základ (€)	Preddavok (€)
Bez zdravotného postihnutia		Minimálny preddavok nie je určený
		Najviac 4 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy	2 307	92,28
So zdravotným postihnutím		Minimálny preddavok nie je určený
		Najviac 2 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy	2 307	46,14
SZČO – § 16 ods. 8 písm. b)  Samoplatiteľ – § 16 ods. 8 písm. e)
Bez zdravotného postihnutia	Najmenej 14 % z minimálneho základu		339,89	47,58
	Najviac 14 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy		2 307	322,98
So zdravotným postihnutím	Najmenej 7 % z minimálneho základu		339,89	23,79
	Najviac 7 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy		2 307	161,49
SZČO, ak je súčasne zamestnancom – § 16 ods. 8 písm. c), alebo ak je súčasne poistencom štátu podľa § 11 ods. 7
Bez zdravotného postihnutia	Minimálny preddavok nie je určený
	Najviac 14 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy		2 307	322,98
So zdravotným postihnutím	Minimálny preddavok nie je určený
	Najviac 7 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy		2 307	161,49
Zamestnávateľ – § 16 ods. 8 písm. d)
Za zamestnanca bez zdravotného postihnutia	Minimálny preddavok nie je určený
	Najviac 10 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy		2 307	230,70
Za zamestnanca so zdravotným postihnutím	Minimálny preddavok nie je určený
	Najviac 5 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy		2 307	115,35
Za zamestnanca poberateľa invalidného dôchodku	Minimálny preddavok nie je určený
	Najviac 5 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy		2 307	115,35
Maximálne poistné za kalendárny rok 2012	14 % z celoročného maximálneho VZ (z 36-násobku priemernej mesačnej mzdy)		27 684	3 875,76

12.5    Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím 

Zamestnávateľ je v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný: 

• zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce, 
• vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas zamestnávania, 
• viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím, 
• zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. 

Občanom so zdravotným postihnutím na účely zákona o službách zamestnanosti (§ 9) je občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým je § 71 zákona o sociálnom poistení. Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Občan so zdravotným postihnutím musí zamestnávateľovi preukázať invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. 

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, si na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím započítava, ako keby zamestnával troch takýchto občanov. 

Celkovým počtom zamestnancov na účely stanovenia 3,2 % z celkového počtu zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok, ktorý musí byť v súlade so štatistickým výkazom Práca 2-04. Štatistická metodika vymedzuje, ktorí zamestnanci sa do evidenčného počtu zamestnancov započítavajú a ktorí nie. Do celkového počtu zamestnancov sa nezapočítavajú zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí. Priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok sa vypočíta ako aritmetický priemer počtu zamestnancov za jednotlivé mesiace zaokrúhlený na jedno desatinné miesto. Zistený počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých má zamestnávateľ zamestnať, a skutočný počet, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, sa zaokrúhľuje na celé číslo od 0,5 vrátane smerom nahor. 

Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na tlačive predpísanom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny – Ročnom výkaze o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. 

Zamestnávateľ môže povinnosť zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím plniť aj vzájomnou kombináciou: 

• zamestnávania takýchto občanov podľa § 63 ods. 1 písm. d), 
• zadávaním zákazky podľa § 64, 
• platením odvodu podľa § 65. 

Zamestnávateľ, ktorý z rôznych dôvodov nemôže zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, má možnosť v zmysle § 64 zákona plniť túto povinnosť aj náhradným spôsobom, a to: 

• zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím, 
• zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. 

Zákazka na účely plnenia tejto povinnosti je dodanie tovaru (výrobku určeného na predaj) alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si plní povinnosť zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu, a chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom, alebo občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.  

Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadáva zákazku v rozsahu 0,8-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným poistením plní. Výsledná suma sa zaokrúhľuje na euro nadol. Zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, započítava do ceny zákazky aj DPH. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nezapočítava do ceny zákazky DPH vo výške, v akej mu vznikol nárok na jej odpočítanie podľa zákona o dani z pridanej hodnoty. 

Počet občanov, ktorých možno započítať na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, sa vypočíta ako podiel celkovej sumy platieb za odobratý tovar alebo prijaté služby v kalendárnom roku a 0,8-násobku celkovej ceny práce. 

Ak chránená dielňa alebo občan so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, realizujú činnosti spojené s nákupom a predajom výrobkov, ktoré nevyrábajú, na účely zápočtu povinného podielu sa zamestnávateľovi započíta suma vo výške 10 % peňažného plnenia bez započítania DPH. 

Náhradné plnenie povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje na tlačivách „Potvrdenie pre zamestnávateľa o zadaní a realizácii zákazky“. K potvrdeniu doloží: 

• kópiu dokladu o zadaní zákazky (objednávku, zmluvu), 
• kópiu dokladu o zaplatení (faktúru, výpis z bankového účtu, príjmový a výdavkový pokladničný doklad), 
• ďalšie doklady preukazujúce zadanie zákazky – rozpis tovarov (neoddeliteľná príloha k potvrdeniu pre zamestnávateľa), dodacie listy, 
• doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky – kópie dokladu o priznaní postavenia chránenej dielne, chráneného pracoviska, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, kópia rozhodnutia alebo oznámenia Sociálnej poisťovne alebo posudku útvaru sociálneho zabezpečenia v prípade fyzickej osoby, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím. 

Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je v zmysle § 65 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku odviesť za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného počtu, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa odvod odvádza. Výsledná suma sa zaokrúhľuje na euro nadol. Tento odvod postihuje zamestnávateľov, ktorí nevytvorili podmienky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím a ani nezadali zákazku vhodnú na zamestnávanie takýchto občanov. 

Ak ÚPSVaR viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím len časť kalendárneho roka, odvod za neplnenie povinného podielu sa podľa § 65 ods. 2 znižuje o sumu, ktorá je súčinom 0,3-násobku celkovej ceny práce, polovice počtu mesiacov, počas ktorých úrad takýchto občanov neviedol a počtu občanov chýbajúceho do splnenia povinnosti povinného podielu zamestnávania. Možnosť takéhoto krátenia odvodu kontrolujú príslušné ÚPSVaR.  

Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, je v právomoci ÚPSVaR v správnom konaní rozhodnúť o povinnosti zamestnávateľa odvod zaplatiť. 

12.5.1 Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2012 

Celková cena práce na rok 2012 sa stanoví z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za 1. až 3. štvrťrok 2011, ktorá je podľa Štatistického úradu SR 765 €, a preddavku na poistné na zdravotné poistenie platené zamestnávateľom a poistného na sociálne poistenie platené zamestnávateľom nasledovne: 

Poistenie	Sadzba v % zo základu 765 €	Poistné platené zamestnávateľom v €
Zdravotné poistenie	10 %	76,50
Nemocenské poistenie	1,4 %	10,71
Starobné poistenie	14 %	107,10
Invalidné poistenie	3 %	22,95
Poistenie v nezamestnanosti	1 %	7,65
Rezervný fond solidarity	4,75 %	36,33
Garančné poistenie	0,25 %	1,91
Úrazové poistenie	0,8 %	6,12
Spolu poistné	35,20 %	269,27
Priemerná mzda	765 €
Celková cena práce	765 + 269,27 = 1 034,27
0,8-násobok celkovej ceny práce	po zaokrúhlení: 827 €
0,9-násobok celkovej ceny práce	po zaokrúhlení: 930 €

 

Autor: Ing. Eva Gášpárová