Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy pri vzniku, trvaní a skončení pracovnoprávneho vzťahu (2. časť)

Pokračovanie príspevku uverejneného v DÚPP č. 6-7/2013 je venované povinnosti zamestnávateľa viesť a uchovávať evidenciu o zamestnancoch a povinnostiam pri skončení pracovnoprávneho vzťahu k zamestnancom vrátane účtovania miezd. 

13.    Povinnosť zamestnávateľa viesť a uchovávať evidenciu o zamestnancoch 

V zmysle § 130 ods. 5 Zákonníka práce je zamestnávateľ pri vyúčtovaní mzdy povinný vydať zamestnancom doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Doklad vydá v písomnej forme alebo ak sa so zamestnancom dohodne, v elektronickej forme. Úlohu tohto dokladu plní výplatná listina. Zamestnávateľ je na žiadosť zamestnanca povinný predložiť na nahliadnutie doklady, na základe ktorých bola mzda vyúčtovaná. 

V zmysle § 39 ods. 1 zákona o dani z príjmov je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac, ako aj za celé zdaňovacie obdobie. 

Mzdový list pre daňové účely musí obsahovať: 

• meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, 
• rodné číslo zamestnanca, 
• adresu trvalého pobytu zamestnanca, 
• mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus, 
• výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania, 
• za každý kalendárny mesiac: 
  • počet dní výkonu práce, 
  • úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie, 
  • sumy oslobodené od dane, 
  • sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec, 
  • základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň, 
  • sumu daňového bonusu, 
  • sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ, 
• za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v prechádzajúcom bode, 
• sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie, 
• úhrn vyplatených príjmov v členení podľa výnimiek z platenia poistného a príspevkov zamestnanca. 

V mzdovom liste sa uvádza úhrn vyplatených zdaniteľných miezd za každý kalendárny mesiac a nie úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd, t. j. zúčtovaný, ale nevyplatený príjem v stanovenom výplatnom termíne sa v mzdovom liste v príslušnom mesiaci neuvádza. Do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za príslušný kalendárny mesiac sa zahrnujú len príjmy vyplatené do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca a do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za zdaňovacie obdobie sa zahrnujú len príjmy vyplatené zamestnancom do 31. 1. nasledujúceho roka. Vyplýva to z: 

• § 129 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté inak, 
• § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého príjmy zo závislej činnosti plynúce najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie. 

Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby sa v rámci spracovania miezd po mesačnej uzávierke zo zúčtovaných miezd do mzdových listov zaúčtovali len údaje súvisiace s vyplateným príjmom v súlade s § 39 ods. 2 zákona o dani z príjmov tak, aby sa za každý kalendárny mesiac zaúčtoval iba: 

• úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov, 
• úhrn preddavkov na daň súvisiacich s vyplateným príjmom, 
• úhrn poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnanec, súvisiaci s vyplateným príjmom. 

V prípade, že používaný mzdový softvér to nedokáže, je potrebné urobiť spätný prepočet z výšky vyplateného čistého príjmu. 

Náležitosti výplatných listín v zákone stanovené nie sú. V praxi obsahujú rovnaké údaje ako mzdové listy. Vyhotovujú sa za mesačné obdobie pre každého zamestnanca a zároveň ako súhrnná výplatná listina za mesačné obdobie v súhrne za všetkých zamestnancov a v rámci ročnej uzávierky ako súhrnná výplatná listina za príslušný kalendárny rok v súhrne za všetkých zamestnancov. Súhrnná výplatná listina každého zamestnanca osobitne predstavuje v podstate mzdový list, tzv. ročný mzdový list. 

V prípade, že zamestnávateľ vypláca zamestnancom iba nepeňažné príjmy a nevedie im mzdové listy, je povinný viesť evidenciu, ktorá musí obsahovať: 

• meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, 
• rodné číslo zamestnanca, 
• adresu trvalého pobytu zamestnanca, 
• údaj o trvaní pracovnej činnosti, 
• úhrn nepeňažných príjmov. 

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. e) zákona o zdravotnom poistení povinný viesť a po dobu 10 rokov uchovávať evidenciu, ktorú viedol o zamestnancoch a ktorá musí obsahovať: 

• meno a priezvisko, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, u cudzinca dátum narodenia, ak rodné číslo nemá, adresu trvalého pobytu, 
• údaje o vzniku a zániku verejného zdravotného poistenia, 
• počet dní, za ktoré sa platí poistné v členení na jednotlivé kalendárne mesiace, 
• príjem zamestnanca v členení na jednotlivé kalendárne mesiace, 
• údaje o výške minimálneho základu zamestnanca za jednotlivé kalendárne mesiace, 
• úhrn zaplatených preddavkov zamestnanca v členení na jednotlivé kalendárne mesiace, 
• úhrn zaplatených preddavkov zamestnávateľa za zamestnanca v členení na jednotlivé kalendárne mesiace, 
• údaje o vzniku skutočností, že platiteľom poistného je štát. 

Zamestnávateľ je zároveň povinný po dobu 10 rokov uchovávať účtovné doklady a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby poistného, výšky poistného a jeho platenia. 

Zamestnávateľ je po skončení pracovného pomeru so zamestnancami povinný po dobu 10 rokov, počas ktorej existuje v zmysle § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné, uchovávať evidenciu, ktorú viedol o zamestnancoch v zmysle § 232 ods. 2. Evidencia musí obsahovať: 

• priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu, 
• identifikačné číslo sociálneho poistenia fyzickej osoby, 
• deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi, 
• vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený maximálnou výškou podľa § 138 ods. 6, 
• obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a starobné dôchodkové sporenie, 
• obdobie materskej dovolenky, obdobie rodičovskej dovolenky. 

Je vhodné, aby mzdové listy a výplatné listiny v praxi obsahovali všetky náležitosti, ktoré je zamestnávateľ povinný evidovať v zmysle uvedených predpisov, t. j.: 

• v zmysle Zákonníka práce – údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce, 
• v zmysle zákona o dani z príjmov – údaje pre zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti, 
• v zmysle zákona o sociálnom poistení – údaje potrebné pre účely evidencie na starobné poistenie, starobné dôchodkové sporenie, 
• v zmysle zákona o zdravotnom poistení – údaje potrebné pre zdravotné poistenie. 

Pri uchovávaní evidencie je zamestnávateľ povinný postupovať v zmysle zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach. Súčasťou registratúr je aj personálna a mzdová agenda. Personálnu agendu predstavuje osobný spis zamestnanca, ktorý obsahuje najmä pracovnú zmluvu, osobný dotazník, doklady a potvrdenia, ktoré vyžaduje zamestnávateľ, a ostatné doklady týkajúce sa vzniku, priebehu a skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Osobné spisy je potrebné uchovávať aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu. Je vhodné uchovávať ich po dobu ako ročné mzdové listy zamestnancov. 

Mzdovú agendu tvoria písomnosti dokladujúce evidenciu, výpočet, zdaňovanie miezd a realizáciu zákonných a ostatných zrážok zo mzdy. Sú to najmä: 

• mzdové listy, výplatné listiny a rekapitulácie miezd za príslušný mesiac, 
• kópie evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia do 31. 12. 2003 a kópie evidenčných listov dôchodkového poistenia od 1. 1. 2004, 
• povinné mesačné výkazy o výške preddavkov na poistné pre jednotlivé zdravotné poisťovne včítane príloh za jednotlivé kalendárne mesiace, 
• ročné zúčtovanie zdravotného poistenia pre jednotlivé zdravotné poisťovne, ktoré vykonával zamestnávateľ do 31. 12. 2010, 
• povinné mesačné výkazy poistného a príspevkov a výkazy poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu za jednotlivé kalendárne mesiace včítane príloh, 
• rozpis príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie pre jednotlivé doplnkové dôchodkové spoločnosti v zmysle zamestnávateľskej zmluvy s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 
• prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny štvrťrok (do 31. 12. 2011) alebo za kalendárny mesiac (od 1. 1. 2012) a hlásenie o vyúčtovaní dane a úhrne príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie, 
• rôzne kópie potvrdení o hrubej, resp. čistej mzde, o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, dokladov o ročnom zúčtovaní a vysporiadaní nedoplatku, resp. preplatku a pod., 
• ostatné podklady ku mzdám, ktoré sú potrebné pre výpočet miezd, napr. evidencia dochádzky, dovoleniek, nadčasovej práce, zrážky zo mzdy a pod. 

Všetky tieto doklady majú charakter účtovných dokladov, preto sa na ne vzťahujú ustanovenia § 35 a § 36 o uchovávaní a ochrane účtovnej dokumentácie podľa zákona o účtovníctve, t. j.: 

• stanovenie doby úschovy tak, aby neboli porušené ustanovenia zákona o účtovníctve, 
• povinnosť zabezpečiť ochranu tejto dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu, 
• pri nakladaní s dokumentáciou uplatňovať všeobecné predpisy o archívnictve, 
• pred skončením podnikateľskej činnosti zabezpečiť uchovanie tejto dokumentácie.  

Z hľadiska dokladovania identifikačných údajov zamestnanca, výpočtu a zdaňovania mzdy a pre účely dôchodkového zabezpečenia je najdôležitejší ročný mzdový list. Zákon o účtovníctve, na ktorý sa v § 39 ods. 8 zákon o dani z príjmov týkajúci sa uchovávania povinne vedených dokladov pre daňové účely odvoláva, ani iné predpisy nestanovujú povinnú dobu úschovy mzdových listov, je potrebné určiť ju v registratúrnom pláne. Je vhodné stanoviť pomerne dlhú dobu úschovy, pretože ide o dokumenty preukazujúce nároky zamestnancov vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení, uplatňované až po uplynutí niekedy aj desiatok rokov. 

14.    Povinnosti zamestnávateľa pri skončení pracovnoprávneho vzťahu 

Skončenie pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom je predmetom úpravy Zákonníka práce, v zmysle ktorého: 

• skončenie pracovného pomeru môže nastať: 
  • skončením pracovného pomeru dohodou, 
  • skončením  pracovného pomeru výpoveďou, 
  • okamžitým skončením pracovného pomeru, 
  • skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe, 
  • skončením pracovného pomeru uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý, 
• skončenie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môže nastať: 
  • uplynutím doby, na ktorú bola dohoda uzatvorená, 
  • odstúpením zamestnávateľa alebo zamestnanca od dohody (len pri dohodách o vykonaní práce), 
  • dohodou k dohodnutému dňu, 
  • okamžitým skončením (z dôvodov ako u pracovného pomeru), 
  • jednostrannou výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou. 

14.1    Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo Zákonníka práce 

V zmysle § 129 ods. 3 je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak. V praxi sa po dohode posledná mzda zamestnancovi vypláca v bežnom výplatnom termíne. 

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v prípade, ak zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Poskytovanie náhrady mzdy za dovolenku upravuje § 116 Zákonníka práce, v zmysle ktorého: 

• zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, 
• ak si zamestnanec nevyčerpá dovolenku za kalendárny rok do konca nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy za tú časť nevyčerpanej dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne, a to tiež vo výške priemerného zárobku, 
• zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za nevyčerpané prvé štyri týždne dovolenky, ktoré nevyčerpal do konca nasledujúceho kalendárneho roka, s výnimkou, ak túto dovolenku nemohol čerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru, 
• pri skončení pracovného pomeru sa zamestnancovi poskytne náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške jeho priemerného zárobku – za celý zostatok dovolenky z predchádzajúceho kalendárneho roka a zostatok dovolenky z aktuálneho kalendárneho roka. 

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné v súlade s § 76 Zákonníka práce. S účinnosťou od 1. 1. 2013 zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné: 

• pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa: 
  • z dôvodov: 
    • uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) ZP, t. j. ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje, 
    • uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) ZP, t. j. ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, 
    • že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, 
    • na základe rozhodnutia zamestnávateľa aj z iných dôvodov, 
  • vo výške najmenej v sume: 
    • jedného priemerného mesačného zárobku – ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov, 
    • dvoch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov, 
    • troch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov, 
    • štyroch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov, 
• pri skončení pracovného pomeru dohodou: 
  • z dôvodov: 
    • uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) ZP, 
    • uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) ZP, 
    • že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, 
    • na základe rozhodnutia zamestnávateľa aj z iných dôvodov, 
  • vo výške najmenej v sume: 
    • jedného priemerného mesačného zárobku – ak pracovný pomer trval menej ako 2 roky, 
    • dvoch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov, 
    • troch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov, 
    • štyroch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov, 
    • päť priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov, 
• pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou: 
  • z dôvodov: 
    • že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz (neplatí, ak zamestnanec spôsobil pracovný úraz svojím zavinením porušením predpisov a pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok), chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, 
    • ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, 
    • na základe rozhodnutia zamestnávateľa aj pri iných dôvodoch, 
  • vo výške najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku. 

Takto stanovené odstupné je najnižšie možné, zamestnávateľ môže v internom predpise, pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve určiť aj vyššie odstupné. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy, ak sa so zamestnancom nedohodne inak. 

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť odchodné v súlade s § 76a Zákonníka práce: 

• zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru (bez ohľadu na spôsob skončenia pracovného pomeru) po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %,  
• najmenej vo výške priemerného mesačného platu, 
• ak zamestnanec požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení. 

Plnenia zamestnávateľa zamestnancovi v súvislosti so skončením pracovnoprávneho vzťahu sú: 

• príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, zamestnávateľ ich musí vykázať na mzdovom liste, evidenčnom liste dôchodkového poistenia, v potvrdení o zdaniteľnej mzde a iných potvrdeniach, bez ohľadu na to, či boli poskytnuté pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo následne s časovým odstupom po skončení pracovného pomeru (ak boli plnenia poskytnuté po skončení pracovnoprávneho vzťahu a uvedené doklady boli vystavené s údajmi do skončenia pracovnoprávneho vzťahu, zamestnávateľ je povinný po vyplatení príjmu vystaviť a zaslať opravné doklady), 
• vymeriavacím základom zamestnanca pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie podľa § 13 ods. 1 a vymeriavacím základom zamestnávateľa podľa § 13 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, 
• vymeriavacím základom zamestnanca pre platenie poistného na sociálne poistenie podľa § 138 ods. 1 – ak boli poskytnuté pri skončení pracovnoprávneho vzťahu, alebo vymeriavacím základom zamestnanca podľa § 139b ods. 1 – ak boli vyplatené po zániku povinného poistenia, a vymeriavacím základom zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. 

V zmysle § 75 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania, nie však skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Zákonník práce náležitosti pracovného posudku nestanovuje, mal by obsahovať objektívne hodnotenie činnosti zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších činností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Zamestnávateľ by mal v pracovnom posudku uviesť najmä: 

• dobu trvania pracovného pomeru, 
• druh vykonávaných prác, 
• údaje o poskytnutej mzde za vykonávanú prácu, 
• hodnotenie práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce, 
• ďalšie skutočnosti podľa rozhodnutia zamestnávateľa. 

V zmysle § 75 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vydať potvrdenie o zamestnaní, v ktorom sa uvádza najmä: 

• doba trvania pracovného pomeru – uvedená dňom začatia a dňom skončenia pracovného pomeru a z nich vyplývajúca doba v rokoch a kalendárnych dňoch trvania pracovného pomeru, t. j. aj vrátane neodpracovaného obdobia, napr. z dôvodu neplateného voľna, práceneschopnosti a pod. Do doby trvania pracovného pomeru sa započítava doba u konkrétneho zamestnávateľa. V prípade, že zamestnanec požiada o započítanie jeho celkovej doby od 18. roku veku, posledný zamestnávateľ tak môže urobiť len po predložení potvrdení dokladujúcich započítavanú dobu trvania predchádzajúcich pracovných pomerov. Okrem doby trvania pracovného pomeru sa v zápočtovom liste uvádza aj prehľad dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v období jedného roka pred skončením pracovného pomeru uvedením obdobia trvania práceneschopnosti vymedzeného dátumom a v kalendárnych dňoch; 
• druh vykonávaných prác – popis prác, ktoré zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru vykonával; 
• či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať – ide o zrážky zo mzdy vykonávané predovšetkým v zmysle § 131 ods. 2 písm. b) a c) Zákonníka práce; 
• údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a pre výpočet podpory v nezamestnanosti – túto náležitosť potvrdenia o zamestnaní splní zamestnávateľ prílohami k zápočtovému listu, ktorými sú: 
  • Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vyberanej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie kalendárneho roku, ktoré je zamestnávateľ povinný vystaviť v zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov; 
  • Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, ktoré je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi na jeho požiadanie v zmysle § 231 ods. 1 písm. l) zákona o sociálnom poistení. Potvrdenie sa vydáva len v prípade, ak si zamestnanec bude uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti, a to na tlačive, vzor ktorého určuje Sociálna poisťovňa; 
• údaj o dohode o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie vrátane údajov o tom, kedy sa táto doba skončí v súlade s § 53 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého môže zamestnávateľ so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa uzatvoriť písomnú dohodu, v ktorej sa žiak zaviaže, že po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitý čas, najviac tri roky; 
• údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a Zákonníka práce. 

Keďže náležitosti potvrdenia o zamestnaní stanovené Zákonníkom práce nie sú taxatívne, zamestnávateľ v ňom môže uviesť aj ďalšie skutočnosti charakterizujúce priebeh a skončenie pracovného pomeru so zamestnancom. Iné informácie je v zmysle § 75 ods. 4 Zákonníka práce oprávnený uviesť len so súhlasom zamestnanca.  

Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní len pri skončení pracovného pomeru. Táto povinnosť nevzniká pri zániku dohody o vykonaní práce, o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov, okrem vydania potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti a potvrdenia na účely nároku na dávku v nezamestnanosti. Potvrdenie o zamestnaní je základným dokladom zamestnanca o tom, akú dobu u zamestnávateľa pracoval a aké nároky mu z pracovného pomeru vznikli. V praxi zamestnávateľ vystavuje potvrdenie alebo tzv. zápočtový list ako vlastné potvrdenie alebo vyplnené bežne dostupné tlačivo. 

14.2    Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení 

V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) je zamestnávateľ povinný odhlásiť z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia: 

• zamestnanca s pravidelným príjmom z nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a z poistenia v nezamestnanosti a zamestnanca s nepravidelným príjmom z dôchodkového poistenia najneskôr v deň nasledujúci po zániku poistení, 
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem na dôchodkové poistenie, a to: 
  • najneskôr v lehote splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem nepresiahol 66 €, resp. 155 €, najneskôr v deň nasledujúci po zániku poistenia, 
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov z úrazového poistenia a garančného poistenia v deň nasledujúci po skončení právneho vzťahu. 

Odhlásenie vykoná podaním Registračného listu FO – odhláška, a to výlučne v elektronickej forme (pozri kapitolu 3.4 v DÚPP č. 6-7/2013). 

V zmysle § 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a túto evidenciu predložiť pobočke Sociálnej poisťovne do troch dní od: 

• uplatnenia zamestnanca nároku na dôchodkovú dávku, pričom sa nevyžaduje ukončenie pracovnoprávneho vzťahu, 
• alebo skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi 

podaním Evidenčného listu dôchodkového poistenia v papierovej forme alebo elektronickej forme.Povinnosť viesť a predkladať evidenčné listy je uložená všetkým zamestnávateľom. Evidenčné listy je potrebné vyhotovovať pre všetkých zamestnancov s právom na pravidelný aj nepravidelný príjem – poistencov, za ktorých sa počas trvania pracovnoprávneho vzťahu platilo poistné na dôchodkové poistenie, aj za poberateľov dôchodkov a od 1. 1. 2013 aj dohodárov (z dohôd, z ktorých sa platilo poistné na dôchodkové poistenie). Je vhodné, aby zamestnávateľ pri vedení, vyplňovaní a predkladaní evidenčných listov postupoval v súlade s metodickým usmernením pre zamestnávateľov a návodom na vyplnenie jednotlivých rubrík evidenčného listu vydaných Sociálnou poisťovňou. Evidenčné listy dôchodkového poistenia sú rozhodujúce podklady pre určenie nároku na dôchodok a výpočet výšky dôchodku, preto im zamestnávateľ musí venovať náležitú pozornosť. 

V praxi dochádza k situáciám, že predloženie evidenčného listu do 3 dní nie je možné z dôvodu, že zamestnávateľ v stanovenom termíne nemá k dispozícii údaje pre spracovanie mzdy za predchádzajúce mesačné obdobie. Sociálna poisťovňa akceptuje predloženie evidenčného listu ihneď po mzdovom vyúčtovaní. Je vhodné, aby zamestnávateľ evidenčné listy predkladal so sprievodným listom, ktorý obsahuje: 

• menný zoznam zamestnancov s uvedením ich rodných čísel a obdobia od vzniku pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu do jeho skončenia, t. j. obdobia, za ktoré sa evidenčné listy predkladajú, 
• identifikačné číslo organizácie (alebo daňové identifikačné číslo), presný názov a adresu sídla zamestnávateľa, ako aj meno a priezvisko zodpovedného zamestnanca, prípadne kontaktné telefónne číslo. 

V evidenčnom liste dôchodkového poistenia zamestnávateľ okrem identifikačných údajov poistenca (zamestnanca) a zamestnávateľa a doby trvania pracovného pomeru alebo iného pracovného vzťahu uvádza v členení na jednotlivé kalendárne roky: 

• obdobie dôchodkového poistenia, t. j. obdobie účasti na povinnom dôchodkovom poistení, uvedením: 
  • znaku poistenia: A – zamestnanec, MD – materská dovolenka, RD – rodičovská dovolenka (do 30. 6. 2005), VS – vojenská služba (do 31. 12. 2005), CS – civilná služba (do 31. 12. 2005), 
  • obdobia poistenia: obdobie účasti na povinnom dôchodkovom poistení od – do, pričom: 
    • ak v kalendárnom roku bolo dôchodkové poistenie prerušené, obdobie prerušenia sa neuvádza, 
    • ak zamestnanec po dosiahnutí dôchodkového veku nepožiadal o starobný dôchodok, kalendárny rok sa rozdelí do dvoch riadkov, 
• vymeriavací základ, t. j. úhrn vymeriavacích základov za príslušné obdobie povinného dôchodkového poistenia (nie úhrn dosiahnutého príjmu zamestnanca, ale úhrn vymeriavacích základov, z ktorých sa platilo poistné na dôchodkové poistenie, údaj za príslušný rok musí byť zhodný s úhrnom vymeriavacích základov vykázaných v mesačných výkazoch a výkazoch poistného a príspevkov za príslušný rok), 
• vymeriavací základ počas vylúčených dôb (nevyplňuje sa u zamestnancov narodených po 31. 12. 1984), t. j. vymeriavací základ dosiahnutý počas: 
  • poskytovania vyrovnávacej dávky, 
  • počas poskytovania náhrady mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce, 

pričom tento vymeriavací základ je zahrnutý aj v celkovom vymeriavacom základe, 

• počet kalendárnych dní vylúčených dôb (nevyplňuje sa u zamestnancov narodených po 31. 12. 1984), t. j. kalendárnych dní: 
  • po ktoré mal zamestnanec nárok na nemocenské, ošetrovné, 
  • ošetrovania člena rodiny od 11. dňa potreby ošetrovania do skončenia doby ošetrovania, 
  • po ktoré sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov, ktorému sa neposkytovala starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, 
  • materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, poskytovania vyrovnávacej dávky,  
  • základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby v rámci vojenskej služby, 
  • civilnej služby, 
  • po ktoré sa poskytovala náhrada mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, 
  • účasti na zákonnom štrajku. 

Peňažné údaje za obdobie do 31. 12. 2008 sa v evidenčnom liste dôchodkového poistenia uvádzajú v slovenských korunách a za obdobie od 1. 1. 2009 v eurách. 

V zmysle § 231 ods. 1 písm. l) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi na jeho žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Takým je po skončení pracovného pomeru a v súlade s § 75 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti. Potvrdenie vystavuje zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti a na ktorého sa počas trvania pracovného pomeru, dohody o pracovnej činnosti s účinnosťou od 1. 1. 2013 alebo dohody o vykonaní práce s účinnosťou od 1. 1. 2013 vzťahovalo poistenie v nezamestnanosti. 

14.3    Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o zdravotnom poistení 

V zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení je zamestnávateľ pri skončení pracovnoprávneho vzťahu povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného, a to najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa, kedy došlo k zmene platiteľa poistného, t. j. zamestnanca, ktorý bol do príslušnej zdravotnej poisťovne prihlásený, je pri skončení pracovného pomeru alebo skončení prác na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru povinný odhlásiť. Odhlásenie vykoná na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie, ktoré sú zamestnávatelia povinní používať pri oznamovaní začiatku, konca a opravy platnosti kategórie poistenca (pozri kapitolu 3.5 v DÚPP č. 6-7/2013). 

14.4    Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov 

Ak u zamestnanca dôjde k zmene zamestnávateľa a zamestnanec si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus prostredníctvom vyhlásenia na zdanenie príjmov: 

• zamestnanec túto skutočnosť uvedie vo IV. časti vyhlásenia a zároveň uvedie mesiac, za ktorý poslednýkrát uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus, 
• zamestnávateľ v V. časti vyhlásenia potvrdí posledné vyplatenie daňového bonusu. 

Vo vyhlásení sa uvedie aj vydanie potvrdenia o úhrne zdaniteľných príjmov. 

Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie vrátane údajov na mzdovom liste o výnimkách z platenia poistného a príspevkov zamestnávateľa. Za zdaňovacie obdobie roku 2013 Ministerstvo financií SR odporučilo oznámením číslo MF/023096/2012-72 o uverejnení vzorov odporúčaných tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 1/2013, tlačivá: 

• Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti („daňový bonus“) za obdobie (kalendárny rok) 2013, 
• Údaje na účely platenia sociálneho poistenia a na účely platenia zdravotného poistenia za rok 2013, ktoré je súčasťou uvedeného potvrdenia v prípade, ak príjmy v ňom uvedené zamestnávateľ v zdaňovacom období roku 2013 zamestnancovi vyplatil. 

V Potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2013 pri skončení pracovnoprávneho vzťahusa uvádza: 

• riadok 01 – úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti, z toho úhrn príjmov plynúcich na základe dohôd mimo pracovného pomeru, 
• riadok 02 – číselné označenie mesiacov, v ktorých boli uvedené príjmy zúčtované a vyplatené, 
• riadok 03 – úhrn poistného na sociálne poistenie a úhrn poistného na zdravotné poistenie, ktoré platí zamestnanec a boli zrazené z uvedených príjmov, 
• riadok 04 – čiastkový základ dane, 
• riadok 05 – úhrn zrazených preddavkov na daň bez uplatnenia daňového bonusu, 
• riadok 06 – úhrnná výška uplatneného zníženia základu dane na daňovníka – suma je vždy násobkom počtu mesiacov a mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane 311,32 €, 
• riadok 07 – priznaný a vyplatený daňový bonus v členení na každé dieťa, na ktoré si zamestnanec uplatňoval daňový bonus, 
• riadok 08 – súčet sumy daňového bonusu za všetky deti, 
• riadok 09 (v porovnaní s potvrdením za rok 2012 – nový riadok) – suma zamestnávateľom zrazených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, údaj na účely podľa § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov, 
• údaje potrebné na uplatnenie zamestnaneckej prémie: 
  • pracovný pomer – vyznačia sa kalendárne mesiace, za ktoré zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti z pracovného pomeru, 
  • dohody mimo pracovného pomeru – vyznačia sa kalendárne mesiace, za ktoré zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti z dohody o pracovnej činnosti, o vykonaní práce alebo o brigádnickej práci študentov, 
  • príspevok na podporu udržania v zamestnaní – vyznačí sa, či sa na zamestnanca poskytol alebo neposkytol príspevok z úradu práce na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami podľa § 50a zákona o službách zamestnanosti, 
  • príjmy uvedené v § 32a ods. 1 písm. a) bod 4 zákona – vyznačí sa, či zamestnanec poberal alebo nepoberal uvedené príjmy. 

V tlačive Údaje na účely platenia sociálneho poistenia a na účely platenia zdravotného poistenia za rok 2013 pri skončení pracovnoprávneho vzťahu sa uvádzajú úhrny vyplatených príjmov a z nich zrazené úhrny poistného na sociálne a zdravotné poistenie v členení podľa výnimiek z platenia poistného: 

• riadky 01 až 08 – zdaniteľné príjmy podľa § 5 zákona o dani z príjmov, z ktorých sa poistné na sociálne alebo zdravotné poistenie neplatí, 
• riadky 09 až 13 – zdaniteľné príjmy za prácu vykonávanú na základe dohôd o brigádnickej práci študentov, z ktorých sa poistné na zdravotné poistenie neplatí a poistné na sociálne poistenie sa platí v závislosti od veku študenta, dosiahnutého príjmu a určenia dohody s oslobodeným platením poistného, 
• riadky 14 a 15 – zdaniteľné príjmy za prácu na základe ostatných dohôd mimo pracovného pomeru, 
• riadok 16 – príjem podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov (podiel na zisku vyplatený zamestnancovi bez účasti na základnom imaní), ktorý je oslobodený od dane, ale je vymeriavacím základom pre platenie poistného na zdravotné aj sociálne poistenie. 

15.     Účtovanie miezd 

Právne normy upravujúce účtovanie miezd pre podnikateľské subjekty sú: 

• zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, 
• v sústave podvojného účtovníctva: opatrenie Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, 
• v sústave jednoduchého účtovníctva: opatrenie Ministerstva financií SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. 

15.1    Účtovanie miezd v sústave podvojného účtovníctva 

Na účte 331 – Zamestnanci sa účtuje hrubá mzda a ďalšie plnenia zamestnávateľa v zmysle pracovnoprávnych a mzdových predpisov a ich zníženie o preddavky na poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie platené zamestnancom, o zrazenú daň alebo preddavky na daň z príjmu, o zrážky zo mzdy v prospech iných fyzických alebo právnických osôb alebo v prospech zamestnávateľa. 

Na účte 333 – Ostatné záväzky voči zamestnancom sa účtujú ostatné záväzky voči zamestnancom, t. j. tie, ktoré nie sú poskytované v zmysle pracovnoprávnych a mzdových predpisov alebo nie sú súčasťou hrubej mzdy, ale zamestnávateľ ich poskytuje spolu so mzdou, napr. náhrady cestovných výdavkov, náhrady za stratu zárobku, bolestné a pod. 

Na účte 335 – Pohľadávky voči zamestnancom sa účtujú pohľadávky zamestnávateľa voči zamestnancom, t. j. zo mzdy zamestnancov platené, resp. zrážané, napr. náhrady za súkromné telefonické hovory, náhrady zosobnených pokút a pod. Z účtovného hľadiska môže ísť o zrážky zo mzdy v prospech iných fyzických alebo právnických osôb s účtovaním na účte 379 – Iné záväzky alebo o zrážky v prospech zamestnávateľa s účtovaním na účte 335 – Pohľadávky voči zamestnancom. 

Na účte 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia sa účtuje: 

• v prospech účtu: 
  • záväzky voči Sociálnej poisťovni vo výške poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity v členení na poistné za zamestnanca a za zamestnávateľa, 
  • záväzky voči príslušným zdravotným poisťovniam v členení na preddavky na poistné za zamestnanca a za zamestnávateľa, 
• na ťarchu účtu prípadné nároky na výplaty sociálnych dávok poskytovaných Sociálnou poisťovňou alebo zdravotnou poisťovňou. 

Na účte 342 – Ostatné priame dane sa účtujú: 

• v priebehu roka preddavky na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, 
• daňový bonus uplatnený zamestnancami včítane nároku zamestnávateľa na úhradu od daňového úradu, 
• vyúčtovanie dane na základe ročného zúčtovania dane zo závislej činnosti. 

Mzdové, osobné a sociálne náklady sa účtujú v účtovej triede 5 – Náklady časovo rozlíšené a narastajúcim spôsobom v priebehu účtovného obdobia v účtovej skupine 52 – Osobné náklady na týchto účtoch: 

521 – Mzdové náklady – účtuje sa tu mzda a náhrady mzdy, t. j. hrubá mzda zamestnancov vrátane príplatkov, prémií, odmien a naturálnej mzdy, na tomto účte sa účtujú aj odmeny za práce vykonávané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, 

522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti – účtuje sa tu hrubá mzda spoločníkov vrátane prémií, odmien a naturálnej mzdy, 

523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva – účtujú sa tu odmeny za výkon funkcie v orgánoch právnických osôb vyplácané vlastným zamestnancom i cudzím pracovníkom na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy, zmluvy o výkone funkcie, prípadne inej zmluvy, 

524 – Zákonné sociálne poistenie – účtuje sa tu zdravotné a sociálne poistenie platené zamestnávateľom za zamestnancov vrátane poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu, 

525 – Ostatné sociálne poistenie – účtujú sa tu záväzky vyplývajúce z doplnkového dôchodkového poistenia zamestnancov platené zamestnávateľom, 

527 – Zákonné sociálne náklady – účtuje sa tu tvorba sociálneho fondu v zmysle právnych predpisov, zákonné odstupné, príspevky a štipendiá, náklady zamestnávateľa na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancov, 

528 – Ostatné sociálne náklady – účtujú sa tuplnenia nad rámec zákona a mzdových predpisov – náklady, ktoré z pohľadu zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami, t. j. dobrovoľné príspevky zamestnávateľa, napr. príspevok na rekreáciu, liečenie a pod., ak nie sú uhrádzané zo sociálneho fondu. 

Účtovanie predpisu miezd na základe mesačnej rekapitulácie miezd a odvodov je nasledovné: 

Účtovanie úhrad na základe bankového výpisu je nasledovné: 

Účtovanie tvorby a čerpania rezerv na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho a zdravotného poistenia bežného roka, ktoré budú vyplatené v budúcom roku, je nasledovné: 

15.2    Účtovanie miezd v sústave jednoduchého účtovníctva 

V sústave jednoduchého účtovníctva sa účtuje v peňažnom denníku: 

• výplata preddavku na mzdu: 
  • v hotovosti na základe výdavkového pokladničného dokladu ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy, 
  • bezhotovostným prevodom z účtu zamestnávateľa na účty zamestnancov na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy, 
• poistné na sociálne a zdravotné poistenie uhradené prevodným príkazom na účty príslušnej Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a: 
  • časť platenú za zamestnancov ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy, 
  • časť platenú za zamestnávateľa ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov (platby do fondov), 

(rovnako sa účtujú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie), 

• preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti znížený o sumu daňového bonusu na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy, 
• ostatné zrážky zo mzdy zamestnancov  uhradené v prospech príslušných fyzických alebo právnických osôb na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy, 
• výplata mzdy zamestnancom vyplývajúca z vyúčtovania mzdy z pracovného pomeru alebo vyúčtovania odmeny z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – sa účtuje rovnako ako výplata preddavku na mzdu: 
  • v hotovosti na základe výdavkového pokladničného dokladu ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy, 
  • bezhotovostným prevodom z účtu zamestnávateľa na účty zamestnancov na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy, 
• v prípade, že zamestnávateľ spolu so mzdou vypláca zamestnancom plnenia nad rámec zákona o mzdových predpisoch, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami, tieto sa účtujú ako výdavky neovplyvňujúce základ dane. 

V knihe záväzkov sa účtuje: 

• v deň vzniku záväzku – vznik záväzku voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, daňovému úradu a doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam, 
• v deň vzniku záväzku – záväzky voči iným fyzickým a právnickým osobám z titulu vykonaných zrážok zo mzdy zamestnancov, 
• v deň úhrady záväzku – zánik záväzku voči príslušným inštitúciám. 

Knihu záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov tvorí súhrn mzdových listov zamestnancov. 

16.     Zánik zamestnávateľa 

Právnická alebo fyzická osoba, ktorá po skončení pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancami už nezamestnáva žiadneho zamestnanca, prestáva byť zamestnávateľom aj v prípade, že v podnikateľskej činnosti pokračuje. Pri zániku štatútu zamestnávateľa je povinná: 

• v zmysle § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení odhlásiť sa z registra zamestnávateľov, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom už nezamestnáva žiadneho zamestnanca, podaním Registračného listu zamestnávateľa – odhláška,v ktorom okrem identifikačných údajov uvádza dátum odhlásenia posledného zamestnanca, ktorý je dátumom odhlásenia sa z registra zamestnávateľov, 
• v zmysle § 24 písm. k) zákona o zdravotnom poistení oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného, t. j. odhlásiť sa z registra platiteľov, a to do ôsmich pracovných dní odo dňa zmeny, t. j. odo dňa, v ktorom už nezamestnáva žiadneho zamestnanca, podaním Oznámenia o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na tlačive príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorom oznámi dátum a dôvod odhlásenia sa z registra platiteľov, 
• v zmysle § 49a ods. 6 zákona o dani z príjmov: 
  • ak zanikne daňová povinnosť, t. j. prestane zamestnávať zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, a zanikne daňová povinnosť k dani z príjmov zo závislej činnosti, pričom v činnosti pokračuje – oznámiť túto skutočnosť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom táto zmena nastala, 
  • ak nastali skutočnosti, ktoré majú za následok zrušenie registrácie, t. j. zamestnávateľ ukončil svoju činnosť a zanikol – požiadať o zrušenie registrácie v súlade so zákonom o správe daní. 

Ing. Eva Gášpárová
Autorka sa venuje vedeniu účtovníctva a ostatných účtovno-ekonomických agend, organizačnému, ekonomickému a účtovnému poradenstvu. Publikačnej činnosti v oblasti jednoduchého, podvojného a mzdového účtovníctva sa venuje od roku 2002. 

Autor: Ing. Eva Gášpárová