Dátum publikácie:8. 6. 2012
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov; Financie, finančné právo / Daňové a poplatkové právo; Zdravotníctvo / Ochrana zdravých životných podmienok; Zdravotníctvo
Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci; Starostlivosť o zamestnancov
Právny stav od:1. 6. 2012
Právny stav do:31. 8. 2012
Povinnosti v tejto oblasti vyplývajú pre zamestnávateľov z § 147 Zákonníka práce. Táto všeobecná právna povinnosť je ďalej osobitne upravená najmä v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) a v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane zdravia“).
Všeobecné povinnosti zamestnávateľa, ktoré musí vykonať v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, upravuje § 6 zákona o BOZP.
Zákon o BOZP sa vzťahuje (§ 2 tohto zákona) na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry. Povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v nevyhnutnom rozsahu vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a na jej príbuzných v priamom rade, súrodenca a manžela, ak sa podieľajú na plnení jej podnikateľských úloh.
Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je podľa § 6 ods. 11 zákona o BOZP povinný znášať zamestnávateľ. Tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca. V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP náklady vynaložené na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v rozsahu povinností ustanovených pre zamestnávateľa týmto osobitným predpisom sú aj daňovo uznanými nákladmi.
Problematika zdanenia prijatých plnení v rámci BOZP u zamestnancov je upravená:
- v ustanovení § 5 ods. 5 písm. b) a ods. 6 ZDP – osobné ochranné pracovné prostriedky, osobné hygienické prostriedky, pracovné oblečenie,
- v ustanovení § 5 ods. 5 písm. e) ZDP – rekondičné pobyty, rehabilitačné pobyty, kondičné rehabilitácie, preventívna zdravotná starostlivosť,
- v ustanovení § 5 ods. 7 písm. c) ZDP – nealkoholické nápoje poskytované zamestnancovi na pracovisku.
Osobné ochranné pracovné prostriedky
Povinnosť zamestnávateľa bezplatne poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky vyplýva z § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP. Povinnosťou zamestnávateľa je udržiavaťosobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave [§ 6 ods. 2 písm. c) zákona o BOZP].
Minimálne požiadavky na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov ustanovuje nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Podľa § 6 ods. 5 tohto nariadenia zabezpečuje zamestnávateľ udržiavanie osobného ochranného pracovného prostriedku najmä čistením, opravou a výmenou.
Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť osobné ochranné pracovné prostriedky pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom vyplýva z § 37 ods. 2 písm. e) zákona o ochrane zdravia.
V rámci hmotného zabezpečenia žiakov stredných odborných škôl a odborných učilíšť, ktoré je upravené v zákone č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je zamestnávateľ, na ktorého pracovisku sa uskutočňuje praktické vyučovanie, povinný poskytnúť žiakovi osobné ochranné pracovné prostriedky zo svojich prostriedkov, a to podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona.
Výdavky zamestnávateľa vynaložené na osobné ochranné pracovné prostriedky alebo v súvislosti s nimi sú daňovo uznanými výdavkami v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP. Z hľadiska zamestnanca nie je podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP predmetom dane nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných prostriedkov podľa osobitných predpisov.
Hodnota osobných ochranných pracovných prostriedkov poskytnutých v súlade so zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave je u žiaka oslobodená od dane podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP. Podľa tohto ustanovenia u žiaka nie je zdaniteľným príjmom hodnota osobných ochranných prostriedkov poskytnutých žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa § 53 Zákonníka práce.
Príklad č. 1:
Firma, ktorá podniká v stavebníctve, poskytuje svojim zamestnancom na základe interného zoznamu osobných ochranných pracovných prostriedkov ochrannú prilbu, ochrannú obuv, ochranné rukavice a ochranný odev. V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP uvedené náklady zamestnávateľa sú daňovo uznaným nákladom. U zamestnanca tieto plnenia nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP.
Osobné hygienické prostriedky
Podľa ustanovenia § 6 ods. 3 písm. b) zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný bezplatne poskytovať zamestnancom umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny.
V súlade s § 5 ods. 5 písm. b) ZDP u zamestnanca nie je predmetom dane nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných hygienických prostriedkov. U zamestnávateľa ide o uznaný daňový výdavok v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP.
Príklad č. 2:
Spoločnosť, ktorá sa zaoberá strojárskou výrobou, poskytuje zamestnancom zdarma 1 toaletné mydlo mesačne, údržbárom 1 Solvinu mesačne a všetkým zamestnancom 1 uterák ročne. Uvedené nepeňažné plnenie nie je u zamestnancov zdaniteľným príjmom a u zamestnávateľa ide o uznaný daňový výdavok.
Pracovný odev, obuv, oblečenie
Povinnosť zamestnávateľa bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv vyplýva z § 6 ods. 3 písm. a) zákona o BOZP.
Podľa § 2 ods. 5 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z.o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pracovný odev alebo pracovnú obuv ako osobný ochranný pracovný prostriedok, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako šesť mesiacov. Uvedená úprava nadväzuje na § 6 ods. 3 písm. a) zákona o BOZP.
Z § 37 ods. 2 písm. e) zákona o ochrane zdravia vyplýva zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť zamestnancom pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom ochranný odev.
V záujme zabezpečenia jednotného postupu pri posudzovaní výdavkov (nákladov) vynaložených na pracovné ošatenie zamestnancov z hľadiska dane z príjmov vydalo Ministerstvo financií SR pokyn č. 4753/1998-62 publikovaný vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998. Citovaný pokyn sa v znení oznámenia MF SR č. 22058/2000-72 publikovaného vo Finančnom spravodajcovi č. 14/2000 síce vzťahoval na už neúčinný zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, avšak z dôvodu právnej absencie sa jeho ustanovenia primerane uplatňujú aj za účinnosti súčasného zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V pokyne sú riešené:
- výdavky vynaložené na pracovné ošatenie, povinnosť poskytnutia ktorého vyplýva z osobitných predpisov
Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom pracovný odev alebo obuv ako osobný ochranný pracovný prostriedok vyplýva z už uvedeného § 6 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a nadväzne z § 2 ods. 5 nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z., ktoré upravuje poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Vzťahuje sa na tých zamestnávateľov, u ktorých odev alebo obuv zamestnancov počas pracovného procesu podlieha mimoriadnemu opotrebeniu, znečisteniu, alebo ak to vyžaduje ochrana života a zdravia. Rovnako môže táto povinnosť pre zamestnávateľa vyplývať z platných hygienických noriem.
Preukaznosť tohto výdavku na účely vyčíslenia základu dane z príjmov je potrebné zabezpečiť dôslednou operatívnou evidenciou. Zamestnávateľ musí v súlade s § 5 cit. nariadenia vlády na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vypracovať zoznam poskytovaného pracovného ošatenia, v ktorom podľa kritérií v § 4 cit. nariadenia vlády určí podmienky jeho používania a najmä dobu používania.
Za predpokladu splnenia uvedených podmienok je možné takéto plnenia posúdiť podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov ako (výdavky) náklady vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
- výdavky na pracovné rovnošaty, ak povinnosť ich nosenia pri výkone povolania vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu alebo smernice schválenej príslušným rezortom
=LEFT>Ako výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov je možné posúdiť aj rovnošaty, ktorých povinnosť nosenia pri výkone zamestnania alebo služobného pomeru vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Takto je možné posudzovať i služobné rovnošaty poskytované vybranému okruhu pracovníkov z dôvodu verejného záujmu a s ohľadom na styk s verejnosťou, ktorých povinnosť nosenia vyplýva z predpisu schváleného príslušným rezortom. Ide predovšetkým o služobné rovnošaty lesníkov, železničiarov, pracovníkov v oblasti vodnej a železničnej dopravy a podobne.
Podobne i v týchto prípadoch musí byť výška výdavku na účely vyčíslenia základu dane z príjmov preukázateľne zdokladovaná. Do daňových výdavkov (nákladov) môžu byť zahrnuté iba výdavky v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, prípadne rezortným predpisom.
- výdavky na jednotné pracovné ošatenie, ak táto povinnosť nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu
Pri posudzovaní výdavkov (nákladov) vynaložených na jednotné pracovné ošatenie zamestnancov v ostatných prípadoch, kedy takáto povinnosť nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, je potrebné zohľadniť prevádzkovú úlohu takéhoto ošatenia (potreba vizuálneho odlíšenia zamestnanca od zákazníka), reklamnú a propagačnú funkciu, tradíciu a podobne. Za takéto oblečenie je možné považovať napríklad jednotné oblečenie pracovníkov v obchode, reštauráciách, cestovných kanceláriách, bankách, poisťovniach, ktorí prichádzajú do bezprostredného pracovného kontaktu s klientom a podobne. Predpokladom na zahrnutie výdavkov na jednotné pracovné ošatenie do daňových výdavkov podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov je, že:
- zamestnávateľ vo vnútropodnikovom predpise ustanoví povinnosť používania jednotného pracovného ošatenia v pracovnom procese ako súčasť vonkajších prejavov zamestnancov, určí okruh profesií, v ktorých je nosenie jednotného pracovného ošatenia súčasťou pracovných povinností zamestnancov,
- vo svojom internom predpise ustanoví rozsah a ďalšie podmienky na ich poskytovanie s dôrazom na maximálnu hospodárnosť,
- vymedzí charakter a podobu jednorazového pracovného ošatenia a jeho súčasti, pričom ho trvale a viditeľne označí identifikačnými znakmi zamestnávateľa, aby sa vylúčila zameniteľnosť s bežným oblečením (napr. našitím alebo nažehlením obchodného mena alebo ochrannej známky firmy na všetkých súčastiach oblečenia z lícnej strany).
V prípade dodržania vyššie ustanovených podmienok výdavky vynaložené na udržovanie jednotného pracovného ošatenia je možné považovať za výdavky (náklady) zamestnávateľa vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu podľa § l9 ods. 2 písm. c) ods. 1 ZDP.
Rovnako sa postupuje pri posúdení správnosti uplatnenia výdavkov (nákladov) podľa písm. a) až c) tohto pokynu u daňovníka s príjmami podľa § 6 ZDP, ak sám vykonáva takú činnosť, pri ktorej sa podľa cit. nariadenia vlády poskytujú ochranné pracovné prostriedky zamestnancom, alebo ak používa pracovné rovnošaty alebo pracovné ošatenie za podmienok uvedených v písmene b) a c) tohto pokynu.
Z hľadiska zamestnanca sa podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP za príjem zo závislej činnosti nepovažuje (nie je predmetom dane) nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytnutého pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy). Predpokladom uplatnenia tohto ustanovenia je, že pracovné oblečenie je poskytnuté v súlade s osobitnými predpismi. Ak teda zamestnávateľ poskytne zamestnancovi jednotné pracovné oblečenie podľa písm. c) citovaného pokynu, hodnota tohto oblečenia nie je predmetom dane. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom oblečenie majúce charakter civilného (občianskeho, spoločenského) oblečenia, ide o príjem, ktorý je predmetom dane.
Predmetom zdanenia u zamestnanca nie sú ani plnenia na udržiavanie pracovného ošatenia. Nezdaňujú sa tiež peňažné plnenia poskytnuté zamestnancovi na tento účel, ak preukáže výdavky alebo ak sú mu poskytnuté v paušálnej sume v súlade s § 5 ods. 6 ZDP. Podľa tohto ustanovenia predmetom dane nie sú ani vybrané plnenia, ktoré zamestnávateľ paušalizoval. Na základe uvedeného môže zamestnávateľ zamestnancovi uhradiť niektoré výdavky bez toho, aby boli preukázané príslušným dokladom. Medzi tieto plnenia sú zaradené aj plnenia uvedené v § 5 ods. 5 písm. b) ZDP, t. j. aj udržiavanie pracovného ošatenia.
Poskytnuté plnenia paušálnou sumou sa vylúčia z predmetu dane za podmienky, že zamestnávateľ výšku paušálnej sumy určil na základe:
- priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení a
- preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov.
Zamestnávateľ v prípade určenia paušálnych súm musí sledovať, či nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých určil paušálnu náhradu. Pri zmene týchto podmienok je povinný preskúmať opodstatnenosť paušálnej sumy a jej výšku upraviť.
Príklad č. 3:
Spoločnosť kúpila obleky pre zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na výstavách. Úlohou pracovníkov je inštalácia expozície, prezentácia výrobkov a poskytovanie informácií. V danom prípade je zrejmé, že jednotné ošatenie zamestnancov, ktorí prezentujú výrobky firmy na výstavách, má reklamnú a propagačnú funkciu. Náklady na takéto ošatenie sú daňovo uznaným nákladom, ak sa splnia požiadavky vyplývajúce z bodu c) pokynu MF SR č. 4753/1998-2 uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998. Pri splnení uvedených podmienok nie je poskytnuté ošatenie u zamestnanca predmetom dane, a to podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP.
Príklad č. 4:
Zamestnávateľ vypláca zamestnancom mesačne paušálnu peňažnú náhradu za čistenie pracovného odevu. Zamestnávateľ má vypracovanú kalkuláciu nákladov na vyčistenie odevov podľa periodicity čistenia a výšky výdavkov účtovaných podnikmi poskytujúcimi takéto služby. Táto náhrada nie je u zamestnancov predmetom dane podľa ustanovenia § 5 ods. 5 písm. b) ZDP a u zamestnávateľa ide o uznaný daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP.
Ochranné nápoje
Povinnosť bezplatne zabezpečovať zamestnancom podľa vnútorného predpisu pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, ukladá zamestnávateľom§ 6 ods. 3 písm. b) zákona o BOZP. Nadväzne podľa § 37 ods. 2 písm. e) zákona o ochrane zdravia je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre zamestnancov pitný režim pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom za podmienok bližšie uvedených vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 544/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.
Náklady zamestnávateľa spojené so zabezpečením pitného režimu svojich zamestnancov, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP. Nad rámec zákona môže zamestnávateľ poskytovať bezplatne nealkoholické nápoje (napr. minerálky) aj všetkým zamestnancom, v tomto prípade však nejde o daňovo uznané výdavky. Príspevok na pitný režim je možné poskytovať aj zo sociálneho fondu.
U zamestnanca je hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku oslobodená od dane podľa § 5 ods. 7 písm. c) ZDP.
Príklad č. 5:
Spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom v letných mesiacoch bezplatne minerálku. Ide o zamestnancov pracujúcich v administratívnej budove spoločnosti, kde je prístup k pitnej vode z vodovodu. Povinnosť poskytovať ochranné nápoje vyplýva pre zamestnávateľov zo zákona č. 124/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Poskytovanie ochranných nápojov v súlade s citovanými predpismi má byť zabezpečené pracovníkom, u ktorých to vyžaduje ochrana života a zdravia. Keďže spoločnosť na danom pracovisku splnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z vyššie uvedených predpisov, už tým, že zabezpečila zamestnancom prístup k pitnej vode, poskytovanie minerálnej vody zo strany spoločnosti je jej dobrovoľné plnenie. Náklady na nákup minerálnej vody nie sú teda daňovo uznaným výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP.
Aj keď u zamestnávateľa nepôjde o uznaný daňový výdavok, u zamestnanca sa hodnota tohto nepeňažného plnenia považuje za oslobodený príjem podľa § 5 ods. 7 písm. c) ZDP.
Rekondičné pobyty
V zmysle § 11 zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania zabezpečovať aj rekondičné pobyty zamestnancom, ktorí vykonávajú vybrané povolania.
Rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou navrhne zamestnávateľ v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby a po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Zamestnávateľ zároveň v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby a po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť vypracuje zoznam zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania.
Náklady na rekondičné pobyty je povinný uhrádzať zamestnávateľ. Vyplýva to z § 11 ods. 17 zákona o BOZP. Ak sú rekondičné pobyty hradené v súlade s týmto ustanovením, sú u zamestnávateľa v plnom rozsahu uznaným daňovým výdavkom, a to podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov.
U zamestnancov hodnota poskytovaných rekondičných pobytov a rehabilitačných pobytov nie je predmetom dane, ak sú poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, a to podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP.
Príklad č. 6:
Zamestnávateľ zabezpečil týždňový rekondičný pobyt pre zamestnancov vykonávajúcich vybrané povolania, ktorým vyplýva povinnosť zúčastniť sa rekondičného pobytu z § 11 ods. 11 zákona o BOZP. Okrem toho zamestnávateľ zabezpečil pre administratívnych pracovníkov rekondičný pobyt v kúpeľoch zameraných na liečbu porúch pohybového ústrojenstva.
Náklady spojené s rekondičným pobytom zamestnancov, ktorým povinnosť zúčastniť sa rekondičného pobytu vyplýva z osobitného predpisu, uhradené zamestnávateľom sú uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP, u zamestnancov sú príjmom zo závislej činnosti oslobodeným od dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP.
Náklady spojené s rekondičným pobytom administratívnych pracovníkov uhradené zamestnávateľom sú u tohto zamestnávateľa dobrovoľným plnením, t. j. nedaňovým výdavkom, pretože títo pracovníci nevykonávajú povolania patriace do vybraných povolaní, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť im rekondičné pobyty. U jednotlivých administratívnych pracovníkov sú náklady na rekondičné pobyty uhradené zamestnávateľom zdaniteľným príjmom.
Autor: Ing. Iveta Petrovická
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies