2.1 Príjmy plynúce na území Slovenskej republiky daňovníkovi len s obmedzenou daňovou povinnosťou

V § 43 ods. 2 ZDP sú špecificky vymedzené len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a ktoré sú vyplácané daňovníkom s ODP do zahraničia, pričom tieto sú predmetom dane na území Slovenskej republiky vymedzené v § 16 ods. 1 ZDP.

Podľa tohto ustanovenia sa daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s ODP okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 16 ods. 2) vyberá zrážkou, ak ide o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. c), d) a e) prvého, druhého a štvrtého bodu, úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa zákona o cenných papieroch.

Zvyšné príjmy sú uvedené v § 43 ods. 3 ZDP tak pre daňovníkov s ODP, ako aj pre daňovníkov s NDP.

Príjmami plynúcimi zo zdroja na území Slovenskej republiky sú príjmy z činnosti vykonávanej prostredníctvom stálej prevádzkarne.

Príjmy plynúce z nakladania s majetkom stálej prevádzkarne, napr. z predaja tohto majetku alebo jeho prenájmu, sú zahrnuté v iných ustanoveniach ZDP, a to napr. v ustanovení § 16 ods. 1 písm. e) bod 4, 5 alebo písm. f) ZDP (príjem z prenájmu nehnuteľností a hnuteľných vecí, z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, z predaja cenných papierov atď.).

Ak plynú daňovníkovi s ODP príjmy napr. z úrokov, licenčných poplatkov, prenájmu a tieto sa preukázateľne vzťahujú k majetku jeho stálej prevádzkarne umiestnenej na území Slovenskej republiky, a teda sa vlastne nepriamo aj spájajú s činnosťou tejto stálej prevádzkarne, potom sa tieto príjmy zahrnú do základu dane stálej prevádzkarne.

V opačnom prípade podliehajú zdaneniu zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP vo výške sadzby dane 19 % zo zdaniteľných príjmov, pričom ale výška sadzby dane môže byť modifikovaná príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva o ZDZ“).

Kedy vzniká stála prevádzkareň daňovníkovi s ODP na území Slovenskej republiky, a teda príjmy tohto daňovníka budú zdaniteľné na území Slovenskej republiky z činnosti vykonávanej prostredníctvom stálej prevádzkarne, je upravené v § 16 ods. 2 ZDP.

V prípade, ak činnosť vykonáva daňovník, ktorý:

• je rezidentom štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ, aplikuje sa len definícia stálej prevádzkarne ustanovená v § 16 ods. 2 ZDP,
• je rezidentom štátu, s ktorým Slovenská republika má uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je potrebné posudzovať vznik stálej prevádzkarne nielen podľa § 16 ods. 2 ZDP, ale aj podľa príslušného článku aplikovanej zmluvy o ZDZ, ktorý upravuje vznik stálej prevádzkarne.

Charakteristickým znakom stálej prevádzkarne v zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 ZDP je trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovníci s ODP vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky.

Ide o akékoľvek miesto alebo zariadenie, ktoré daňovníkovi slúži na výkon jeho činnosti, bez ohľadu na to, či ho daňovník vlastní alebo ho má prenajaté, alebo mu bolo poskytnuté odberateľom na výkon jeho činnosti, napr. u jednorazovo poskytnutej služby.

Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti je považované za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane.

Ak ide o jednorazovo poskytnutú službu, miesto alebo zariadenie, v ktorom je služba poskytovaná, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov, a to súvisle alebo s prerušením.

Podľa § 16 ods. 3ZDP príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi s ODP, ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. Rovnaký postup je aj pri výpočte základu dane, resp. daňovej straty v komanditnej spoločnosti a jej komplementárov.

Zákonom č. 177/2004 Z. z. o európskom zoskupení hospodárskych záujmov (EZHZ), ktorý menil a doplnil ZDP, s účinnosťou k dátumu platnosti Zmluvy o pristúpení SR k Európskej únii, t. j. k 1. 5. 2004 sa doplnil § 16 o ods. 4 ZDP, kde sa vymedzil druh stálej prevádzkarne v prípade členov EZHZ, ktorými sú daňovníci s ODP.

Ustanovenie § 16 ods. 1 písm. c), d) a e) prvý, druhý a štvrtý bod vymedzuje príjmy, z ktorých je daň vyberaná zrážkou, nasledovne:

• príjmy zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne [§ 16 ods. 1 písm. c) ZDP – daň sa zráža len v prípade príjmov vyplácaných daňovníkom s ODP so sídlom alebo s bydliskom v nezmluvných štátoch, ale len do momentu vzniku stálej prevádzkarne podľa § 16 ods. 2 ZDP];

Ak sú uvedené príjmy vyplácané daňovníkom s ODP so sídlom alebo bydliskom v zmluvnom štáte, takéto príjmy sú zdaniteľné len v prípade, ak je činnosť, z ktorej sú dosahované, vykonávaná v stálej prevádzkarni na území Slovenskej republiky vzniknutej podľa § 16 ods. 2 ZDP a zároveň aj podľa príslušného článku aplikovanej zmluvy o ZDZ. V tom prípade však stála prevádzkareň, ktorá vznikla, už bude vyčísľovať základ dane v súlade s ustanoveniami § 17 až § 29 ZDP a na jej príjmy sa nebude aplikovať zrážková daň vykonávaná platiteľom dane.

Z jej príjmov bude platiteľ dane zabezpečovať daň podľa § 44 ZDP až dovtedy, kým mu daňovník s ODP, ktorému stála prevádzkareň vznikla, nepredloží potvrdenie od správcu dane, že platí preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42 ZDP, s výnimkou daňovníkov z členských štátov EÚ, ktorým sa daň nezabezpečuje.

Príjmy, ktoré spadajú pod ustanovenie § 16 ods. 1 písm. c) ZDP, sú výlučne príjmami za jednorazovo poskytnutú službu, pričom doba výkonu činnosti nemá patričný stupeň stálosti, na základe čoho by jej poskytovateľovi na našom území mohla vzniknúť stála prevádzkareň.

Pojem „služba“ označuje činnosti nevýrobného charakteru vykonávané daňovníkmi s ODP na území Slovenskej republiky za účelom dosahovania zisku. Ide o niektoré najbežnejšie prípady služieb, napr. prieskumné, opravárenské, údržbárske alebo iné práce.

Ak tieto činnosti (služby) nie sú vykonávané na území Slovenskej republiky, potom na tomto území nie sú zdaniteľné.

• príjmy z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu [§ 16 ods. 1 písm. d) ZDP];

Príjmy umelcov a športovcov podliehajú na území Slovenskej republiky zdaneniu daňou vyberanou zrážkou v súlade s § 43 ods. 2 ZDP. Sadzba zrážkovej dane je 19 %, pričom zmluva o ZDZ môže modifikovať výšku sadzby dane. V prevažnej miere však zmluvy o ZDZ neustanovujú žiadnu sadzbu dane pre príjem umelcov a športovcov, a preto sa aplikuje výlučne domáci daňový predpis.

V zmluvách o ZDZ je príjem športovcov a umelcov uvedený v samostatnom článku – Umelci a športovci (väčšinou článok 17).

Tieto príjmy nie sú vysporiadané automaticky zrazením dane podľa § 43 ods. 6 ZDP, ale daňovník sa môže rozhodnúť, či využije ustanovenie § 43 ods. 7 ZDP a bude považovať zrazenú daň za preddavok.

V tomto prípade na území SR podá daňové priznanie, pričom si uvedený príjem zahrnie do zdaniteľných príjmov v príslušnom základe dane (čiastkovom základe dane). Ak daňovník s ODP využije možnosť danú ustanovením § 43 ods. 7 ZDP, potom už bude príjmy zdaňovať sadzbou dane stanovenou v § 15 ZDP.

Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky, a zahraničný platiteľ dane (§ 48 ZDP) pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za prechádzajúci kalendárny mesiac.

Zrážka dane sa vykonáva zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu je považované aj nepeňažné plnenie.

Túto skutočnosť je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak.

Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, alebo ju odvedie v nesprávnej výške, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň.

Rovnako aj v prípade športovcov nastáva problém, ak na Slovensko prídu napr. v rámci KHL odohrať zápas, ako daný príjem príslušný k tomuto výkonu na území SR vyčleniť napr. z celej mesačnej mzdy a následne zdaniť. Oprávnenie na to však SR má, a to tak podľa ustanovení ZDP, ako aj príslušných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

• odplaty za tzv. „duševné vlastníctvo“ – § 16 ods. 1 písm. e) prvý a druhý bod ZDP;

V prípade týchto príjmov hovoríme o:

1. odplatách za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvérov), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) [§ 16 ods. 1 písm. e) prvý bod ZDP], alebo
2. odplatách za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu [§ 16 ods. 1 písm. e) druhý bod ZDP].

V prvom prípade hovoríme tiež o tzv. „priemyselných licenčných poplatkoch“, ktoré sú ako zdroj príjmov vymedzené v § 16 ods. 1 písm. e) bod 1 ZDP a ide o úhrady za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie:

• predmetu priemyselného vlastníctva (t. j. vynálezov, patentov, ochranných známok, priemyselných vzorov),
• počítačových programov (softvér),
• návrhov alebo modelov,
• plánov,
• výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how).
  
  

Z príjmov tohto charakteru sa na území SR daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 2 ZDP. Sadzba dane vyberanej zrážkou je 19 %, ak však ide o rezidenta zmluvného štátu, výška sadzby dane je modifikovaná príslušnou zmluvou o ZDZ, v ktorej sú príjmy z priemyselných licenčných poplatkov uvedené v článku Licenčné poplatky (zvyčajne článok 12).

Do tejto skupiny príjmov patria napr. aj úhrady za poskytnutie práv na použitie (resp. za použitie) nových odrôd rastlín, nových plemien zvierat, nových spôsobov prevencie, diagnostiky a liečenia chorôb ľudí a zvierat, nových spôsobov ochrany rastlín proti škodcom a chorobám a zlepšovacích návrhov.

Podľa článku Licenčné poplatky sú licencie, licenčné poplatky v princípe príjmami z prenájmu.

Prenájom sa môže poskytnúť v súvislosti s podnikom (napr. použitie autorského práva na literárne dielo poskytnuté vydavateľom alebo použitie patentu poskytnuté vynálezcom) alebo celkom nezávisle od akejkoľvek činnosti poskytovateľa (napr. poskytnutie patentu dedičom).

Podľa všeobecného princípu definície „licenčných poplatkov“ upravenej v modelovej zmluve a v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia sú licenčnými poplatkami akékoľvek peňažné a iné plnenia, ktoré sa poskytujú za použitie alebo za právo na použitie autorských práv, literárnych, umeleckých alebo vedeckých diel, vrátane kinematografických filmov, akýchkoľvek patentov, obchodných značiek, typov alebo modelov, plánov, tajných vzorcov alebo postupov a informácií týkajúcich sa priemyselných, obchodných alebo vedeckých záležitostí.

Licencia je vo všeobecnosti právo alebo vlastníctvo vytvárajúce rôzne formy literárneho alebo umeleckého vlastníctva, prvkov duševného vlastníctva a informácií týkajúcich sa priemyselnej, komerčnej alebo vedeckej praxe. Ide o situáciu, keď poskytovateľ licencie ako jedna zmluvná strana môže byť osoba právnická alebo fyzická, ktorá vlastní alebo má právo disponovať určitými vlastnosťami a právami a za protihodnotu tieto znalosti a práva poskytuje dočasne nadobúdateľovi licencie ako druhej zmluvnej strane.

Tento článok zároveň prisudzuje právo jednému zo zmluvných štátov na zdanenie príjmov z takýchto licenčných poplatkov. Záleží len na konkrétne uzavretej zmluve o ZDZ, či prisúdi právo na zdanenie krajine rezidencie skutočného vlastníka licencie alebo v štáte zdroja licenčných poplatkov, t. j. v štáte, kde sa právo, z ktorého vyplývajú licenčné poplatky, využíva.

V zásade je pri riešení oprávnenosti štátu zdaňovať príjmy z licenčných poplatkov a v akej výške v konkrétnych zmluvách uplatňovaný zvyčajne dvojaký prístup, a to:

Prvý prístup

Znenie článku rozlišuje licenčné poplatky ako:

• kultúrne licenčné poplatky – poplatky platené za využívanie autorských práv k dielam literárnym, umeleckým či vedeckým, vrátane filmov a
• priemyselné licenčné poplatky – použitie patentov, ochranných známok a pod., ďalej z použitia priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia (lízing) alebo za poskytnutie informácií typu know-how.

Zatiaľ čo v tomto prípade sú kultúrne licenčné poplatky v štáte zdroja oslobodené od zdanenia, priemyselné licenčné poplatky podliehajú v štáte zdroja zdaneniu, ale len do presne určenej maximálnej výšky sadzby dane.

Ide napr. o prípady zmlúv uzatvorených medzi vládou SR a vládou Cypru, ČR, Dánska, Grécka, Írska, Rakúska, Talianska, Anglicka a Švajčiarska. (Príklad č. 7)

Druhý prístup

Zmluva nerozlišuje licenčné a im podobné poplatky na kultúrne a priemyselné, ale stanovuje pre všetky možnosť zdanenia v štáte zdroja, pričom určuje pre všetky jednu sadzbu dane.

Ide napr. o prípady zmlúv uzatvorených medzi vládou SR a vládou Austrálie, Belgicka, Bulharska, Holandska, Maďarska, Nemecka a Poľska, kde je ustanovené zdanenie v štáte zdroja do určitej percentuálnej výšky pre všetky licenčné poplatky, t. j. tak kultúrne, ako aj priemyselné. (Príklad č. 8)

Do priemyselných licenčných poplatkov patrí aj „know-how“, pod ktorým rozumieme technické, výrobné, vedecké alebo obchodné informácie využívané pre priemyselnú výrobu alebo pre zvládnutie priemyselného, obchodného, vedeckého alebo obdobného procesu, napr. znalosti výrobných postupov, technická dokumentácia, receptúry. Rovnako sem spadá aj softvér, pod ktorým rozumieme súbor príkazov a inštrukcií použitých priamo alebo nepriamo v počítači za účelom spracovania vopred stanovených úloh, pričom príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Neoddeliteľnou súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál potrebný na jeho prípravu.

Z príjmov tohto charakteru sa na území SR daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 2 ZDP. Sadzba dane vyberanej zrážkou je 19 %, ak však ide o rezidenta zmluvného štátu, výška sadzby dane je modifikovaná príslušnou zmluvou o ZDZ (článok Licenčné poplatky). V prípade týchto príjmov, ak budú plynúť daňovníkovi s ODP so sídlom alebo bydliskom v členskom štáte EÚ, môže využiť ustanovenie § 43 ods. 7 ZDP.

V druhom prípade hovoríme tiež o „kultúrnych licenčných poplatkoch“, kde patria odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva k literárnym, vedeckým a umeleckým dielam alebo práva príbuzné autorskému právu podľa autorského zákona s výnimkou autorských práv k počítačovým programom. Sem patria príjmy za poskytnutie práva na použitie autorského práva ku knihám, hudobným dielam, umeleckým dielam vrátane kinematografických filmov, filmov alebo nahrávok a akýchkoľvek iných prostriedkov obrazovej alebo zvukovej reprodukcie používaných na rozhlasové alebo televízne vysielanie, architektonickým dielam, dielam úžitkového umenia a pod. Sú uvedené ako zdroj príjmov na území Slovenskej republiky v § 16 ods. 1 písm. e) druhý bod ZDP.

Z príjmov tohto charakteru sa na území SR daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 2 ZDP. Sadzba dane vyberanej zrážkou je 19 %, ak však ide o rezidenta zmluvného štátu, výška sadzby dane môže byť modifikovaná príslušnou zmluvou o ZDZ. Rovnako ako pri priemyselných právach ide zvyčajne o článok 12 – Licenčné poplatky. V mnohých zmluvách o ZDZ sa však na kultúrne licenčné poplatky uplatňuje nulová sadzba dane. Tieto sa v krajine zdroja príjmu potom nezdaňujú.

V súlade s § 43 ods. 6 ZDP daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daň vyberanú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň v prípade príjmov vyplácaných daňovníkovi s ODP z príjmov uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) prvého a druhého bodu ZDP podľa § 43 ods. 6 písm. b) ZDP.

Ak sa daňovník rozhodne daň vyberanú zrážkou z týchto považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku. Tento daňovník, ktorý si môže odpočítať daň vybranú zrážkou a ktorý pri zisťovaní základu dane postupuje podľa § 17 až § 29 ZDP, zahrnie príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane. V tomto prípade však daňovník už nemôže využiť výhodnejšiu sadzbu dane stanovenú príslušnou zmluvou o ZDZ, ale zdaňuje sadzbou stanovenou vo vnútroštátnom predpise, t. j. sadzbou dane vo výške 19 %, resp. 25 %.

Výnimku z uvedeného posudzovania tvoria príjmy uvedené v § 43 ods. 3 písm. h) ZDP, t. j. príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak nejde o umelecký výkon, ktoré ak sa vyplácajú daňovníkovi s ODP, posudzujú sa výlučne podľa tohto ustanovenia a nie podľa ustanovenia § 43 ods. 6 písm. b) ZDP, t. j. zrazí sa daň, ktorá bude považovaná za vysporiadanú. Uvedené sa posudzuje týmto spôsobom vzhľadom na skutočnosť, že ZDP upravuje zdanenie špeciálne pre príjmy za príspevky do novín a časopisov, ktoré musí byť rovnaké tak pre daňovníkov s NDP, ako aj pre daňovníkov s ODP. Avšak zrážková daň sa vyberá len v prípade odplát za použitie diela, nie za jeho vytvorenie, lebo len tieto sú zdaniteľné na našom území podľa § 16 ods. 1 písm. e) druhý bod ZDP a aj to len v prípade, ak je to možné v súlade s článkom 12 (Licenčné poplatky) príslušných zmlúv o ZDZ. Ak ide o nezmluvný štát, potom sa zdaňujú vždy sadzbou dane vo výške 19 % v súlade s § 16 ods. 1 písm. e) a § 43 ZDP. Platby za vytvorenie diela sú zdaniteľné na území Slovenskej republiky len v prípade, ak by autorovi na území Slovenskej republiky vznikla stála prevádzkareň.

V súvislosti s príjmami z licenčných poplatkov je potrebné spomenúť aj oslobodenie od dane, ak sú licenčné poplatky vyplácané medzi združenými spoločnosťami, ktoré je upravené v ustanovení § 13 ods. 2 písm. h) ZDP. Podľa tohto ustanovenia sú od dane oslobodené príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu a druhého bodu a náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, a to počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe:

1. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
2. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo
3. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu.

• nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky, pričom hnuteľnou vecou umiestnenou na území Slovenskej republiky sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 využívané daňovníkom s NDP [§ 2 písm. d) ZDP] alebo stálou prevádzkarňou daňovníka s ODP [§ 2 písm. e) ZDP] v medzinárodnej doprave;

Z príjmov z prenájmu hnuteľných vecí sa zráža daň v súlade s § 43 ZDP. Ide však len o operatívny prenájom hnuteľných vecí (v prípade zmluvných štátov spadajúci pod článok Licenčné poplatky).

V prípade týchto príjmov sa daňovník môže po skončení zdaňovacieho obdobia rozhodnúť, či bude považovať zrazením dane svoju daňovú povinnosť za vysporiadanú alebo za preddavok na daň (§ 43 ods. 6 ZDP), pričom v tom prípade bude podávať daňové priznanie, avšak príjem už bude zdaňovaný sadzbou dane podľa § 15 ZDP, t. j. v prípade fyzických osôb progresívnou sadzbou dane vo výške 19 %, resp. 25 % a v prípade právnických osôb vo výške 23 %.

Za hnuteľnú vec umiestnenú na území Slovenskej republiky sa podľa tohto ustanovenia považujú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1, využívané daňovníkom s NDP alebo stálou prevádzkarňou v medzinárodnej doprave a ktoré sú prenajaté od daňovníka s ODP.

• úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa zákona o cenných papieroch.

Tieto sú uvedené ako zdroj príjmov v ustanovení § 16 ods. 1 písm. e) tretí bod ZDP.

Rovnako aj z týchto príjmov, ak plynú daňovníkovi s ODP, sa zráža daň v súlade s § 43 ods. 2 ZDP, avšak daňovník pri nich môže využiť ustanovenie § 43 ods. 7 ZDP.

V prípade, ak ide o daňovníka s ODP zo zmluvného štátu (Slovenská republika má uzatvorenú so štátom bydliska alebo sídla tohto daňovníka zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia), potom je potrebné pri stanovení výšky sadzby dane a oprávnenosti na zdanenie takéhoto príjmu na území Slovenskej republiky postupovať aj podľa článku Úroky príslušnej zmluvy.

Poznámka redakcie:
§ 43 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 43 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.

Autor: Ing. Miroslava Brnová