Pripravované zmeny v právnych predpisoch od 1. 1. 2014

1. Návrh novely zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Novela zákona o dani z príjmov prináša pozitívne zmeny pri zdaňovaní, ako aj znižuje oznamovacie povinnosti daňovníka. Novela pripravuje tiež zmeny v zdaňovaní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Navrhované sú tieto zmeny zákona:

Stanovujú sa nové podmienky pre preukazovanie výdavkov prostredníctvom daňovej evidencie

Zjednocuje sa forma daňovej evidencie pre všetkých daňovníkov s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov.

V súčasnosti fyzické osoby – podnikatelia alebo samostatne zárobkové osoby, ktoré preukazujú skutočné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, môžu viesť daňovú evidenciu, jednoduché účtovníctvo alebo podvojné účtovníctvo. Táto voľba pre fyzické osoby – podnikateľov, naďalej ostáva. Zmena nastáva v prípade daňovej evidencie. V súčasnosti daňovú evidenciu môže viesť len fyzická osoba, ktoré nemá zamestnancov a jej príjmy v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahli 170 000 €. Od budúceho roka tieto obmedzujúce podmienky zanikajú a každá fyzická osoba, ktorá má príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a tiež z použitia diela a umeleckého výkonu, môže viesť daňovú evidenciu a nemusí viesť účtovníctvo. Daňová evidencia sa skladá z evidencie príjmov v časovom slede, evidencie daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane, evidencie majetku a záväzkov.

Novela ruší osobitnú formu vedenia evidencie preukázateľných výdavkov pre príjmy z prenájmu a nahrádza ju práve daňovou evidenciou. Zjednocuje sa aj evidencia pre paušálne výdavky s daňovou evidenciou, pričom daňovníci v tomto prípade vedú takúto evidenciu len v rozsahu preukázateľných príjmov, zásob a pohľadávok.

Mení sa výpočet nepeňažného príjmu zamestnanca z používania služobného motorového vozidla na súkromné účely

Mení sa spôsob výpočtu nepeňažného príjmu zamestnanca, ktorý používa služobné motorové vozidlo aj na súkromné účely. Pri výpočte nepeňažného príjmu sa bude vychádzať zo vstupnej ceny motorového vozidla, pričom nepeňažný príjem v prvom roku odpisovania vozidla sa stanoví vo výške 1 % zo vstupnej ceny za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla na súkromné účely a v ďalších rokoch odpisovania sa stanoví vo výške 1 % zo vstupnej ceny zníženej každoročne o 12,5 % za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla na súkromné účely.

Vzniká možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov na PHL v prípade používania motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku fyzickej osoby

V prípade používania vlastného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku si daňovník bude môcť vybrať, či bude používať preukázateľne vynaložené výdavky na spotrebu PHL a sumu základnej sadzby náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách – v takom prípade musí viesť evidenciu jázd z pracovných ciest alebo bude môcť používať paušálne výdavky vo výške zákonom stanoveného percenta z preukázateľného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie. V takom prípade nemusí viesť žiadnu evidenciu. Paušálne výdavky sa navrhujú vo výške 50 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie; preukázanie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia bude pre každé motorové vozidlo samostatné.

Do daňových výdavkov sa budú zahrnovať náklady na dopravu zamestnancov do práce

Daňovým výdavkom zamestnávateľa sa stanú výdavky na dopravu zamestnancov v prípade, ak sa na miesto výkonu práce a späť nemôže zamestnanec dopraviť verejnou dopravou. Tieto výdavky bude možné uplatniť len vtedy, ak zamestnávateľovi na túto formu dopravy nebola poskytnutá dotácia, podpora alebo príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku.

Zahrnovanie cestovných náhrad a stravného spoločníkov v. o. s. a komplementárov k. s. do daňových výdavkov

Spresňuje sa, že spoločník verejnej obchodnej spoločnosti a komplementár komanditnej spoločnosti si môže od základu dane odpočítať výdavky na cestovné náhrady a stravné ustanovené podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) zákona o dani z príjmov.

Zdanenie sumy výhier prevyšujúcich hranicu, od ktorej už nie je cena alebo výhra od dane oslobodená, a to 350 €

Upravuje sa zdanenie cien a výhier v hodnote vyššej ako 350 €. Predmetom zdanenia sa stane suma, ktorá prevyšuje 350 €, t. j. hranicu, od ktorej už nie je cena alebo výhra oslobodená od dane. Aj podľa súčasného znenia § 9 ods. 2 písm. m) sú príjmy z výhier do 350 €oslobodené od zdanenia, novela sa však spresňuje, že predmetom zdanenia je suma presahujúca 350 €.

Spresňujú sa daňové výdavky pri predčasnom ukončení finančného prenájmu

• Pri predčasnom ukončení nájomnej zmluvy z dôvodu insolventnosti nájomcu sa do daňových výdavkov zahŕňa lízingová zostatková cena predmetu nájmu znížená o sumu prenajímateľom uznanej hodnoty prevzatého majetku.
• Pri inom porušení podmienok finančného prenájmu ako z dôvodu insolventnosti (napr. pri totálnom znehodnotení predmetu nájmu haváriou, krádeži predmetu nájmu) daňovník upraví základ dane o rozdiel medzi lízingovými odpismi a odpismi, ktoré by uplatnil ako vlastník rovnomernou alebo zrýchlenou metódou odpisovania. Zároveň sa nájomcovi umožňuje pri porušení podmienok finančného prenájmu z iného dôvodu ako insolventnosť uznať do daňových výdavkov zostatkovú cenu (vypočítanú rovnomernou alebo zrýchlenou metódou odpisovania) do výšky v závislosti od skutočnosti, či ide o zavinenú alebo nezavinenú škodu, t. j. do výšky zostatkovej ceny alebo do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane.
• Pokuty za predčasné ukončenie nájomnej zmluvy, ako aj ďalšie náklady súvisiace s finančným vysporiadaním nájomcu s prenajímateľom sa nezahŕňajú do základu dane.
• V prípade predčasného odkúpenia predmetu nájmu je daňovník povinný základ dane zvýšiť o kladný rozdiel medzi uplatnenými lízingovými odpismi a odpismi, ktoré by uplatnil, keby bol vlastníkom predmetu nájmu, rovnomerným spôsobom odpisovania, pričom daňovník uplatňuje odpisy rovnomerným spôsobom odpisovania ako v ďalších rokoch odpisovania.

Rozširuje sa okruh zmluvných pokút o nový inštitút tzv. paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

V nadväznosti na § 369c Obchodného zákonníka, ktorý zaviedol paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, sa tieto zahrnú do základe dane u veriteľa po prijatí úhrady a u dlžníka po ich zaplatení. Paušálna náhrada predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov a je náhradou za vlastné náklady veriteľa na vymáhanie. Výška paušálnej náhrady bude stanovená nariadením vlády SR v sume 40 €, bez ohľadu na výšku pohľadávky a dĺžku omeškania.

Stanovuje sa časový test na zvýšenie základu dane o neuhradený záväzok

Zavádza sa zvýšenie základu dane daňovníka z dôvodu neuhradenia záväzku. Základ dane sa zvýši o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku, ktorý sa podľa zákona považuje za daňový výdavok. Medzi tieto výdavky tiež patria výdavky prislúchajúce k odpisovanému a neodpisovanému majetku, výdavky prislúchajúce k zásobám a inému majetku, pri ktorom vzniká daňový výdavok zaradením alebo vyradením zo spotreby alebo používania. Rovnako sa postupuje v prípade záväzku účtovaného ako zníženie výnosu. Záväzky sa budú zdaňovať, ak od pôvodne dohodnutej lehoty splatnosti záväzku uplynula doba dlhšia ako:

• 360 dní, a to vo výške 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,
• 720 dní, a to vo výške 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,
• 1 080 dní, a to vo výške 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

V prípade, ak dôjde k úhrade záväzku, základ dane alebo tá časť záväzku, o ktorú bol zvýšený základ, sa zníži v zdaňovacom období, v ktorom prišlo k úhrade záväzku alebo jeho časti.

Stanovujú sa daňové výdavky pri konte pracovného času

Zamestnávatelia, ktorí využívajú konto pracovného času podľa Zákonníka práce, budú môcť do daňových výdavkov uplatniť:

• výdavok na predčasne vyplatenú mzdu, poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca;

V zdaňovacom období, v ktorom príde k odpracovaniu predplatenej mzdy, sa rozpustenie nákladov budúcich období v účtovníctve nezahrnie do základu dane.

• rezervu na mzdu vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca v prípade odpracovaného a nevyplateného objemu prác, keď zamestnávateľovi nie je známa presná výška mzdy, napr. z dôvodu budúcej valorizácie platov v čase výplaty tejto mzdy;

Daňovým výdavkom sa stáva v účtovníctve vytvorená rezerva.

• záväzok s presnou výškou, ktorý vznikne za odpracovaný a nevyplatený objem prác.

Zavádza sa zvýšená sadzba dane vyberanej zrážkou pri platbách plynúcich daňovníkom do nezmluvných štátov

Platitelia príjmu, ktorí vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v prospech daňovníka nezmluvného štátu, budú povinní zrážať sumu vo výške 35 % z peňažného plnenia.

Návrh zákona za daňovníka nezmluvného štátu považuje fyzickú osobu, ktorá nemá trvalý pobyt, alebo právnickú osobu, ktorá nemá sídlo:

• v členskom štáte Európskej únie,
• v štáte, ktorý tvorí Európsky hospodársky priestor alebo
• v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní alebo
• v štáte, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií na daňové účely, ktorá je pre tento štát a Slovenskú republiku platná a účinná; zoznam zmluvných štátov uverejní Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom publikačnom orgáne.

Upravuje sa zdaňovanie daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou

Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sa stanú príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky za poskytovanie služieb, a to aj v takom prípade, ak tieto neboli poskytnuté na našom území. V praxi je predmetné ustanovenie uplatniteľné výlučne voči daňovníkom zo štátov, s ktorými nemá Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. V ostatných prípadoch sa dodržiava medzinárodne uznávaný princíp – právo na zdaňovanie príjmov zo služieb má štát, kde je služba vykonávaná (v súlade so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia).

Príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom na území Slovenskej republiky nepeňažný vklad, sa stane aj príjem z rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku (obdobne ako u fyzických osôb v Slovenskej republike podľa § 8 ods. 2 zákona a právnických osôb v Slovenskej republike podľa § 17b zákona).

Za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky sa bude považovať príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou plynúci nielen z úhrad od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale aj z úhrad od iného daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky.

Implementuje sa špeciálne pravidlo vymedzené v článku 13 odsek 4 Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a o majetku a vo viacerých bilaterálnych zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých Slovenskou republikou. Ak sú vymedzené podmienky splnené, Slovenská republika bude mať právo na zdanenie ziskov zo scudzenia podielov na spoločnosti, ak ich hodnota je z viac ako 50 % tvorená nehnuteľným majetkom, ktorý je umiestnený na území Slovenskej republiky.

Rozširuje sa definícia stálej prevádzkarne o koncept tzv. službovej stálej prevádzkarne, ktorý je vymedzený tiež vo viacerých zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých Slovenskou republikou. Koncept tzv. službovej stálej prevádzkarne (rovnako ako koncept tzv. agentskej stálej prevádzkarne) predstavuje alternatívne ustanovenie vymedzujúce vznik stálej prevádzkarne, ktoré sa uplatňuje bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia zákona, t. j. bez ohľadu na existenciu trvalého miesta daňovníka na výkon činností. Podľa tohto návrhu aj činnosti pri poskytovaní služieb vykonávané na viacerých miestach v rámci územia Slovenskej republiky môžu založiť stálu prevádzkareň daňovníka, ak sú vykonávané počas vymedzeného časového obdobia.

Spresňuje sa povinnosť daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (právnickej osoby), ktorý má stálu prevádzkareň na území SR, avšak nemá povinnosť viesť na našom území účtovníctvo tak, aby pri vyčíslení základu dane tejto stálej prevádzkarne vychádzal z podvojného účtovníctva.

Zanikajú vymedzené oznamovacie povinnosti

V rámci oznamovacej povinnosti zaniká povinnosť podľa § 49a ods. 8 zákona o dani z príjmov. Nebudú sa musieť oznamovať vykonané úhrady v hotovosti. Od 1. januára 2013 platí zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Zákon zakazuje platby v hotovosti nad 5 000 €medzi podnikateľmi a platby v hotovosti nad 15 000 €medzi nepodnikateľmi.

Daňovníkovi zaniká povinnosť oznamovať správcovi dane začatie a ukončenie nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov do základu dane. Uvedenú skutočnosť bude vyznačovať v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie.

Zjednocuje sa spodná hranica pre platenie preddavkov na daň fyzických a právnických osôb

Nastáva zmena vo výpočte preddavkov, ak daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa týka len časti zdaňovacieho obdobia. Povinnosť platenia preddavkov v nasledujúcom zdaňovacom období sa vypočíta podľa § 42 ods. 1 alebo 2. Povinnosť platenia preddavkov nastáva, ak daňová povinnosť za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla sumu 2 500 €.

Zavádzajú sa rovnaké podmienky pre zdaňovanie dávok z doplnkového dôchodkového sporenia vyplácaného zo zdrojov z územia SR a zo zdrojov v zahraničí

Navrhovaná úprava zrovnoprávňuje možnosť uplatnenia výdavku pri dávkach z doplnkového dôchodkového sporenia a plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, ktoré plynú daňovníkovi zo zdrojov v zahraničí, s takto plynúcimi príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky, z ktorých sa zráža daň, pričom základom dane pre daň vyberanú zrážkou sú uvedené príjmy znížené o takéto výdavky podľa § 43 ods. 5 písm. a) zákona.

2. Návrh novely zákona o účtovníctve

V rámci legislatívnych návrhov sú pripravované viaceré zmeny v oblasti účtovníctva v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Sú navrhnuté opatrenia, ktoré v podstatnej miere znížia administratívne zaťaženie pre malé firmy v oblasti účtovníctva. Náklady na spracovanie účtovníctva sú firmami považované za čisto administratívne náklady. Preto určite kladne uvítajú zjednodušenia a prípadné úľavy v tejto oblasti účtovníctva.

V návrhu zákona sú úpravy týkajúce sa registra účtovných závierok (ďalej len „register“) a ide o legislatívne úpravy, ktorými sa ukončuje proces úpravy registra pred jeho uvedením do praxe od 1. januára 2014. Tento jednotný register slúži na ukladanie a zverejňovanie dokumentov, ako sú účtovné závierky, okrem priebežných účtovných závierok, ktorých predkladanie do registra návrh novely nepožaduje. Do registra sa budú tiež predkladať výročné správy a správy audítora.

Register ako centrálne miesto má za úlohu zhromažďovať dokumenty a tiež zabezpečiť ich bezplatné sprístupnenie osobám, ktoré prejavia záujem poznať obsah týchto dokumentov. Deklaruje sa, že vytvorením registra sa sledujú dva základné ciele.

Jednak predkladanie týchto dokumentov len raz a v prevažnej väčšine v elektronickej forme. Má zaniknúť predkladanie dokumentov na rôzne účely a rôznym inštitúciám. Každá inštitúcia, ktoré pre svoje účely bude účtovné závierky, výročné správy alebo správy audítorov požadovať, získa ich z verejne dostupného registra.

Druhým významným prínosom registra je, že každá osoba, ktoré prejaví záujem o informácie z ukladaných dokumentov, získa ich bezplatne na webovej stránke registra. Register má za účel vytvoriť rozsiahlu databázu údajov na možné analýzy, hodnotenie dejov a tiež na stanovenie možného vývoja do budúcnosti. Vytvorí sa databáza údajov pre finančnú analýzu, analýzu postavenia spoločnosti na trhu, posúdenie likvidity a platobnej schopnosti, hodnotenie výkonnosti spoločnosti a predikciu budúceho vývoja. Tieto výstupy môže využívať štát, manažéri pri riadiacich rozhodnutiach, vlastníci, akcionári, investori, obchodní partneri, dodávatelia, odberatelia, veritelia a podobne. Významnou skutočnosťou je, že register zabráni úmyselnému nezverejňovaniu účtovných závierok v zbierke listín obchodného registra.

Správcom registra je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Poverenou organizáciou na spravovanie registra je DataCentrum, ktoré je organizáciou MF SR. DataCentrum má už historickú databázu, pretože spracováva od roku 1993 individuálne účtovné závierky podnikateľov, obchodných spoločností, štátnych podnikov. Rovnako DataCentrum disponuje údajmi z účtovných závierok obcí a iných subjektov verejnej správy. V súčasnosti prebieha testovacia prevádzka registra.

Ukladanie dokumentov do registra

Prvými dokumentmi, ktoré búdu účtovné jednotky predkladať do registra, sú účtovné závierky zostavené k 31. decembru 2013. Plná prevádzka registra má byť spustená od 1. januára 2014 a všetky účtovné závierky, výročné správy a správy audítora, ktoré budú vypracované po tomto dátume, sa budú ukladať a zverejňovať cez register.

Účtovné jednotky, ktorých účtovné obdobie hospodársky rok sa začína v roku 2013 a končí v priebehu roka 2014, zverejnia v registri účtovné závierky za účtovné obdobie, ktoré končí v priebehu roka 2014.

Dokumenty ukladané do registra

Do registra sa budú ukladať riadne individuálne účtovné závierky, mimoriadne individuálne účtovné závierky, riadne konsolidované účtovné závierky, mimoriadne konsolidované účtovné závierky, súhrnné účtovné závierky verejnej správy, výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a § 22 zákona o účtovníctve, správy audítora, individuálne výročné správy, konsolidované výročné správy.

Napríklad obchodná spoločnosť bude mať v registri uloženú individuálnu účtovnú závierku a ak má povinnosť nechať si overiť účtovnú závierku audítorom, aj správu audítora. V prípade, ak účtovná jednotka zostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ (§ 17a zákona o účtovníctve), v registri okrem individuálnej účtovnej závierky podľa IFRS/EÚ bude mať uložený aj výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky. Výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky pre jednotlivé typy účtovných jednotiek je predpísaný opatreniami MF SR, ktoré boli zverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 13/2011.

Zároveň sa do registra ukladajú aj konsolidované účtovné závierky zostavované podľa § 22 a § 22a zákona o účtovníctve. Návrh zákona na rozdiel od doterajšieho znenia vyžaduje, aby sa do registra ukladali výročné správy všetkých účtovných jednotiek, ktoré majú povinnosť ich vyhotovenia.

Subjekty verejnej správy ukladajú do registra svoje individuálne účtovné závierky, konsolidované účtovné závierky, súhrnné účtovné závierky verejnej správy. Do registra sa tiež ukladajú individuálne výročné správy subjektov verejnej správy a konsolidované výročné správy subjektov verejnej správy.

Elektronická a listinná forma ukladania dokumentov do registra

V zmysle návrhu zákona majú povinnosť elektronicky ukladať dokumenty účtovné jednotky vymedzené v § 23a ods. 2 návrhu zákona. Dá sa povedať, že elektronická forma je základná forma predkladania dokumentov do registra.

Elektronicky sa budú ukladať tieto dokumenty:

• konsolidované účtovné závierky,
• individuálne výročné správy a konsolidované výročné správy,
• výkazy vybraných údajov podľa § 17a a § 22,
  • správy audítorov,
  • dokumenty uložené v cudzom jazyku,
  • riadne a mimoriadne individuálne účtovné závierky týchto účtovných jednotiek:
    banka, pobočka zahraničnej banky, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, správcovská spoločnosť, pobočka správcovskej spoločnosti, komerčné poisťovne, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, Slovenská kancelária poisťovateľov, dôchodková správcovská spoločnosť, Burza cenných papierov, platobná inštitúcia, inštitúcia elektronických peňazí, obchodník s cennými papiermi, pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi, Národná banka Slovenska, Garančný fond investícií, Fond ochrany vkladov, zdravotná poisťovňa.

  Elektronicky budú predkladať dokumenty všetky účtovné jednotky, ktoré sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty. Ide najmä o obchodné spoločnosti, družstvá, štátne podniky, ale aj fyzické osoby – podnikateľov, ak sú účtovnou jednotkou. Elektronicky sa budú ukladať účtovné závierky, ktoré sú predkladané daňovým poradcom, ktorý zastupuje daňový subjekt, alebo iným zástupcom podľa zákona o správe daní.

  V listovej podobe sa môžu ukladať dokumenty účtovných jednotiek, ktorým nevzniká povinnosť uloženia dokumentov v elektronickej forme. Ide o fyzické osoby – podnikateľov, ktoré sú účtovnou jednotkou a zároveň nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, rovnako aj obchodné spoločnosti, družstvá a iné právnické osoby – podnikatelia, ktoré nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty. Ďalej neziskové organizácie, ktoré majú povinnosť predkladať daňové priznanie k dani z príjmov alebo majú povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom.

  Do registra vôbec nebudú ukladať dokumenty tieto účtovné jednotky:

  Slovenská informačná služba, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, okrem subjektu verejnej správy, ak nemá povinnosť predkladať daňové priznanie k dani z príjmov alebo nemá povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom alebo ak jej povinnosť uloženia dokumentov neustanovuje osobitný predpis.

  Verejná a neverejná časť registra

  Register sa člení na verejnú a neverejnú časť.

  Vo verejnej časti sú dostupné všetky dokumenty, ktoré sa ukladajú do registra, týchto účtovných jednotiek:

  • účtovnej jednotky, ktorá zostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ, a obchodnej spoločnosti, štátneho podniku, družstva, ktoré zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22 zákona o účtovníctve,
  • obchodnej spoločnosti,
  • družstva,
  • štátneho podniku,
  • subjektu verejnej správy,
  • účtovnej jednotky, ktorej osobitný predpis ustanovuje, že účtovná závierka tejto osoby má byť verejne dostupná.

  Dokumenty vo verejnej časti sú sprístupnené všetkým osobám prostredníctvom webového sídla elektronickou formou a bez poplatku.

  Doručovanie dokumentov do registra

  Dokumenty, ktoré musí účtovná jednotka ukladať v registri, sa doručujú do registra prostredníctvom daňového úradu alebo systému Štátnej pokladnice. Doručením dokumentov daňovému úradu alebo prostredníctvom systému Štátnej pokladnice sa má za to, že účtovná jednotka si splnila povinnosť uloženia dokumentov do registra.

  Prostredníctvom systému Štátnej pokladnice doručujú dokumenty subjekty verejnej správy. Ostatné účtovné jednotky doručujú dokumenty prostredníctvom daňového úradu. Tak ako bolo uvedené vyššie, subjekty verejnej správy doručujú dokumenty elektronicky. Elektronická podoba doručovania patrí medzi základné formy aj pre ostatné subjekty. Zákon osobitne vymedzuje, ktoré účtovné jednotky môžu doručovať dokumenty v listovej podobe.

  Dokumenty vyhotovené v elektronickej forme sa doručujú prostredníctvom elektronickej podateľne prevádzkovanej Finančným riaditeľstvom SR. Finančné riaditeľstvo postúpi dokumenty bez zbytočného odkladu správcovi registra účtovných závierok. Dokumenty, ktoré môžu byť doručené v listinnej forme daňovému úradu, daňový úrad prevedie do elektronickej formy.

  Správca registra zaradí, zverejní a sprístupní dokument bez zbytočného odkladu najneskôr do piatich pracovných dní do verejnej alebo neverejnej časti registra účtovných závierok. Správca registra má povinnosť zaslať účtovné závierky, výročné správy obchodnej spoločnosti, družstva do zbierky listín obchodného registra.

  Lehoty na ukladanie do registra účtovných závierok

  Riadna individuálna účtovná závierka a mimoriadna individuálna účtovná závierka sa ukladá do registra účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Riadne individuálne účtovné závierky, ktoré sú súčasťou daňového priznania, sa budú predkladať do troch mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje.

  Riadna konsolidovaná účtovná závierka a mimoriadna konsolidovaná účtovná závierka sa ukladá do registra do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje.

  Správa audítora sa ukladá najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.

  Individuálna výročná správa sa v registri ukladá najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto výročná správa vyhotovuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Konsolidované výročné správy sa ukladajú v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa tieto konsolidované výročné správy vyhotovujú.

  Mikro účtovná jednotka

  Ďalšou významnou zmenou, ktorá je premietnutá v návrhu novely zákona o účtovníctve, je zavedenie účtovných jednotiek, ktoré sú označované ako mikro účtovná jednotka.

  Mikro účtovnou jednotkou sa môže stať obchodná spoločnosť, družstvo, fyzická osoba – podnikateľ, ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva, alebo pozemkové spoločenstvo, a to v prípade, že spĺňa tieto zákonom ustanovené podmienky:

  a) za účtovné obdobie, v ktorom vznikla, sa rozhodla postupovať ako mikro účtovná jednotka alebo

  b) ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie neprekročila dve z týchto podmienok:

  1. celková suma majetku nepresiahla 350 000 €, pričom celkovou sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve,

  2. čistý obrat nepresiahol 700 000 €, pričom čistým obratom sa na tento účel rozumejú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav,

  3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať alebo

  c) dve z podmienok podľa písmena b) prekročila len v jednom z dvoch po sebe nasledujúcich účtovných období, pričom v prvom z týchto dvoch účtovných období podľa písmen a) a b) sa považovala za mikro účtovnú jednotku.

  Zákon zároveň ustanovuje, že ak účtovná jednotka spĺňa vyššie uvedené podmienky, nemusí sa rozhodnúť, že bude postupovať ako mikro účtovná jednotka. Na druhej strane, ak sa rozhodne postupovať ako mikro účtovná jednotka, musí povinnosti pre mikro účtovné jednotky dodržiavať dovtedy, kým spĺňa podmienky pre mikro účtovné jednotky.

  Medzi základné úľavy účtovania a vykazovania mikro účtovných jednotiek patrí:

  • skrátená súvaha a skrátený výkaz ziskov a strát,
  • minimálny rozsah údajov uvádzaných v poznámkach účtovnej závierky,
  • mikro účtovné jednotky nebudú oceňovať majetok a záväzky reálnou hodnotou,
  • určité úľavy pri účtovaní časového rozlíšenia nákladov.

  3. Návrh novely zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice

  Od 1. januára 2012 sú podnikateľské subjekty povinné pri evidencii prijatých tržieb používať elektronickú registračnú pokladnicu (ďalej len „pokladnica“) podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ERP“).

  Za toto pomerne krátke obdobie boli v rámci kontrol – miestnych zisťovaní kontrolnými orgánmi, zistené rôzne porušenia zákona o ERP so zameraním na krátenie prijatých tržieb a zároveň bolo skonštatované, že kontrolným orgánom na efektívny výkon týchto kontrol chýbajú potrebné nástroje. Nadväzne na tieto skutočnosti Ministerstvo financií SR pripravilo návrh novely zákona o ERP s cieľom zabezpečiť elimináciu krátenia prijatých tržieb a ustanoviť také povinnosti pre výrobcov, dovozcov a predajcov pokladníc, pre podnikateľov, ako aj pre servisné organizácie, ktoré umožnia kontrolným orgánom ľahší prístup k údajom zaevidovaným v pokladnici a uľahčia kontrolu používania pokladníc.

  Novelou zákona o ERP sa pre podnikateľov ustanovuje povinnosť oboznámiť osobu, ktorá na predajnom mieste eviduje prijaté tržby, s povinnosťami ustanovenými v zákone o ERP a zabezpečiť ich plnenie, pričom splnenie tejto povinnosti musí podnikateľ preukázať. Ide predovšetkým o prípady, kedy obsluha pokladnice nevie na žiadosť kontrolných orgánov vyhotoviť napr. intervalovú alebo prehľadovú uzávierku.

  Nadväzne na poznatky z kontrolných zistení o tom, že podnikateľ má na predajnom mieste umiestnenú pokladnicu, ktorá nebola uvedená do prevádzky podľa zákona o ERP a eviduje na nej prijaté tržby, sa navrhuje, aby podnikateľ takúto pokladnicu nesmel mať umiestnenú na predajnom mieste.

  V rámci technických požiadaviek na pokladnicu sa novelou zákona o ERP navrhuje, aby pokladnica umožňovala vyhotovovanie tlačových výstupov (pokladničných dokladov, denných uzávierok) čitateľných po dobu piatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené. Zároveň sa pre podnikateľa ustanovuje povinnosť používať pásku, na ktorej sa údaje uchovajú po dobu piatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené. Týmto sa skrátila doba z desiatich rokov na päť, a to s prihliadnutím na to, že na páskach sa vytlačené údaje nezachovajú v lehote desiatich rokov.

  V médiách bolo zo strany Ministerstva financií SR už avizované zavedenie lotérie pokladničných dokladov, ktorej cieľom je zvýšiť povedomie a záujem občanov SR, aby za každý nákup alebo poskytnutú službu požadovali platný pokladničný doklad z pokladnice, čím môžu prispieť k eliminácii krátenia prijatých tržieb. Rovnako v poslednej dobe sa zvýšil záujem občanov o informáciu, či pokladničný doklad, ktorý im bol vydaný, je správny. S prihliadnutím na tieto skutočnosti a v záujme toho, aby zákazníci vedeli, či od podnikateľa dostali správny pokladničný doklad, sa navrhuje, aby podnikateľ na vhodnom mieste vyobrazil pokladničný doklad, ktorý bol vytlačený jeho pokladnicou s uvedením povinných údajov a vyobrazením ochranného znaku (logo „MF“).

  Z dôvodu, že v praxi sa stáva, že podnikateľ môže pozastaviť prevádzku svojej živnosti, čím dochádza aj k pozastaveniu prevádzky pokladnice a postup pri tomto pozastavení nebol zákonom o ERP ustanovený, novelou sa navrhuje, aby podnikateľ túto skutočnosť zapísal do knihy pokladnice a oznámil daňovému úradu.

  Ako už bolo uvedené, novela zákona o ERP sa zamerala aj na výrobcov, dovozcov a predajcov pokladníc, ktorým sa ustanovili tieto povinnosti:

  • na účely kontrol (ľahší prístup k údajom zaevidovaným v pokladnici) poskytnúť finančnému riaditeľstvu:

  a) technické a softvérové nástroje na prečítanie a exportovanie kontrolných záznamov a obsahu fiškálnej pamäte zabudovanej v elektronickej registračnej pokladnici,

  b) softvérové nástroje na overovanie pravosti kontrolných záznamov a postup overenia pravosti kontrolného záznamu pre certifikovaný typ elektronickej registračnej pokladnice,

  c) popis formátov a obsahu kontrolného záznamu a fiškálnej pamäte,

  d) komunikačný protokol;

  • výrobcom označovať vo výrobnom procese fiškálnu pamäť unikátnym kódom vygenerovaným výrobcom a zároveň túto fiškálnu pamäť označiť na štítku výrobným číslom totožným s unikátnym kódom. Vzhľadom na zavedenie označovania fiškálnej pamäte sa bude číslo zo štítku zaznamenávať aj do knihy pokladnice;
  • predajcom, aby na certifikát pokladnice alebo fiškálnej tlačiarne dopísali jej výrobné číslo, ktoré musí byť zhodné s tým, ktoré je zaznamenané v knihe pokladnice. Týmto bude možné odkontrolovať pokladnicu, ktorá bola zaregistrovaná na daňovom úrade, s tou, ktorá je umiestnená na predajnom mieste.

  V záujme toho, aby kontrolné orgány získali prístup k uloženým údajom, sa aj pre podnikateľov navrhuje, aby mali na predajnom mieste umiestnený komunikačný kábel, a to vzhľadom na to, že rôzne typy elektronických registračných pokladníc majú rôzne komunikačné káble a táto skutočnosť komplikuje výkon kontrol, pretože kontrolór nevie, aký komunikačný kábel bude potrebovať, aby mohol počítač prepojiť s pokladnicou.

  Servisným organizáciám sa novelou ukladá povinnosť pri výmene fiškálnej pamäte údaje z nej archivovať na dátové médium, čo zabezpečí ľahší prístup k nim pre kontrolné orgány. Zároveň sa pre servisné organizácie ustanovuje povinnosť zaznamenať do knihy pokladnice aj číslo plomby, pričom čísla plomb musí servisná organizácia uvádzať aj pri ich ročnom zúčtovaní.

  Z dôvodu, že novelou zákona o ERP sa ustanovujú nové povinnosti, navrhujú sa nové správne delikty a k nim aj pokuty. Zároveň sa pokuty za niektoré správne delikty sprísňujú a niektoré ustanovenia sa spresňujú.

  Novelou zákona o ERP sa navrhuje, aby kontrolu porušenia zákona o ERP okrem daňového úradu, colného úradu a finančného riaditeľstva vykonával aj Kriminálny úrad finančnej správy, pričom na účely kontroly sa môžu použiť aj pokladničné doklady alebo paragóny získané fyzickými osobami (zamestnancami finančnej správy, občanmi) alebo právnickými osobami, a to nielen pri miestnom zisťovaní alebo daňovej kontrole, ale aj pri súkromných nákupoch, čo umožní vyššiu účinnosť kontrol používania pokladníc.

  4. Návrh novely zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch

  Návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola primárne zohľadnená požiadavka na zvýšenie komfortu poplatníka pri platení správnych a súdnych poplatkov.

  Správne poplatky

  V navrhovanej novele zákona o správnych poplatkoch sa osobitne upravujú spôsoby platenia poplatkov (kolkovými známkami, hotovosťou, platobnou kartou, poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky), pričom priamo na správnom orgáne je možné využiť aj platbu v hotovosti alebo platobnou kartou s tým, že platba v hotovosti, ako i kolkovou známkou je obmedzená do výšky 300 € v jednotlivom prípade.

  Postupným nasadzovaním technického zariadenia prevádzkovateľa systému (právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu – Slovenská pošta a. s., ktorá má upravené povinnosti priamo v zákone a o podrobnostiach jej povinností bude uzatvorená zmluva s MF SR), ktorým budú napr. kiosky, špeciálne registračné pokladnice, sa platba v hotovosti priamo do pokladnice správneho orgánu postupne odbúra a bude umožnené platenie v hotovosti a aj platobnou kartou práve prostredníctvom uvedeného technického vybavenia na správnom orgáne.

  Kolkové známky bude možné na zaplatenie poplatku použiť už iba do 31. decembra 2014 (ich vydávanie sa ukončí 30. 6. 2014), a to práve v súvislosti s možnosťou platenia poplatkov inými spôsobmi.

  Správnym orgánom, ktoré budú zapojené do centrálneho systému evidencie, sa ukladá povinnosť umožniť prevádzkovateľovi systému na žiadosť umiestniť technické vybavenie na platenie poplatkov. Súčasne, v nadväznosti na prijatie zákona o e-governmente, sa rozširuje možnosť platenia poplatkov aj prostredníctvom akreditovaného platiteľa (osoba zapísaná v zozname akreditovaných platiteľov, ktorý vedie MF SR, ide napr. o banku, poštový podnik) a aj prostredníctvom integrovaného obslužného miesta (elektronická komunikácia s orgánom verejnej moci). V navrhovanej novele sa uvažuje s platením prostredníctvom akreditovaného platiteľa integrovaného obslužného miesta aj v súvislosti s orgánmi územnej samosprávy, Úradom priemyselného vlastníctva SR a Ministerstvom spravodlivosti ako vydavateľom Obchodného vestníka. Pri platení prostredníctvom akreditovaného platiteľa a integrovaného obslužného miesta sa precizuje zaplatenie poplatku na ten deň, ktorým títo sprostredkovatelia platieb dostanú zaručenú informáciu od platobného modulu (informačný systém verejnej správy) o tom, že poplatok bol uhradený a následne možno úkon vykonať.

  Ďalším významným aspektom predmetnej novely je centrálna evidencia a zúčtovanie poplatkov, ktorú bude viesť Ministerstvo financií SR prostredníctvom prevádzkovateľa systému. Centrálna evidencia poplatkov sa bude týkať tých poplatkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, t. j. nepôjde o poplatky, ktoré sú platené na zastupiteľských úradoch, Úrade priemyselného vlastníctva SR a Ministerstve spravodlivosti SR ako vydavateľovi Obchodného vestníka, ako i obcí a vyšších územných celkov, ktoré zatiaľ nebudú zapojené do tohto centrálneho systému, a preto si budú vlastnú evidenciu viesť samy priebežne.

  Správne orgány zapojené do centrálnej evidencie poplatkov majú povinnosť odviesť zaplatené poplatky na účet prevádzkovateľa systému do 5 pracovných dní odo dňa ich zaplatenia. Rovnaká lehota odvodu poplatkov platí aj pre správne orgány, ktoré nie sú zapojené do tejto centrálnej evidencie, avšak na účet príslušného daňového úradu. Prevádzkovateľovi systému sa ukladá povinnosť odviesť sumy poplatkov na príjmový účet štátneho rozpočtu do konca nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom sumy poplatkov prijal.

  S prihliadnutím na zavedenie nového systému platenia, evidencie a zúčtovania poplatkov správny orgán rozhodne o vrátení poplatku, resp. preplatku, a to v tých prípadoch, ktoré sú ustanovené v zákone, pričom samotné vrátenie realizuje správny orgán (ak nie je zapojený do centrálneho systému evidencie) alebo prevádzkovateľ systému (pre tie správne orgány, ktoré do centrálneho systému evidencie sú zapojené), ktorý v zákonom stanovenej lehote poplatok alebo preplatok vráti na základe doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Vrátenie poplatku a jemu predchádzajúce vydanie rozhodnutia o vrátení sa bude týkať iba sumy poplatku prevyšujúcej 1,70 €s výnimkou vrátenia poplatku v prípade jeho zaplatenia bez právneho dôvodu. Súčasne bolo precizované dodržanie lehoty na zaplatenie poplatku na výzvu správneho orgánu pri jednotlivých spôsoboch platenia (poštovým poukazom – zaplatenie poplatku v posledný deň lehoty na pošte, v hotovosti, platobnou kartou alebo odpísaním z účtu poplatníka, pri platbe prostredníctvom akreditovaného platiteľa alebo prostredníctvom integrovaného obslužného miesta – obdržanie informácie od platobného modulu v posledný deň lehoty uvedenej vo výzve).

  Pri správnych poplatkoch sa vyberanie poplatkov správnymi orgánmi posúva do polohy zaplatenia poplatkov poplatníkmi, upravuje sa aj zánik povinnosti poplatníka zaplatiť správny poplatok po uplynutí troch rokov od konca roka, v ktorom sa úkon vykonal, a v rovnakej lehote zaniká právo správneho orgánu poplatok vymáhať.

  V súvislosti s výkonom kontrolnej činnosti Finančného riaditeľstva SR sa upresňuje, že na tých daňových a colných úradoch, ktoré budú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, sa bude kontrola zameriavať na správnosť a včasnosť platenia poplatkov, rovnako tak daňové úrady budú vykonávať kontrolu správnosti a včasnosti platenia poplatkov na tých správnych orgánoch, ktoré budú zapojené do tohto centrálneho systému evidencie poplatkov. Ustanovuje sa, že výkon vládneho auditu evidencie, zúčtovania a vrátenia poplatkov vykoná správa finančnej kontroly u prevádzkovateľa systému.

  Súdne poplatky

  V navrhovanej novele zákona o súdnych poplatkoch sa upravujú spôsoby vyberania poplatkov súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a prokuratúry, pričom poplatky je možné platiť kolkovými známkami, v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

  Zaplatenie poplatkov kolkovými známkami a v hotovosti je limitované hranicou do 300 € v jednotlivom prípade s výnimkou položky 17. Postupným vytváraním technických podmienok na umiestňovanie technického zariadenia prevádzkovateľa systému na príslušných orgánoch bude platba v hotovosti priamo do pokladnice príslušného orgánu postupne odbúraná (nahradená platbami v hotovosti prostredníctvom napr. kioskov, špeciálnych registračných pokladníc, POS terminálov).

  Súčasne sa obmedzí použitie kolkových známok na zaplatenie poplatku, a to už iba do 31. decembra 2014 – práve v súvislosti s možnosťou platenia poplatkov inými spôsobmi. Súdy, orgány štátnej správy súdov a prokuratúry majú povinnosť umožniť na základe žiadosti prevádzkovateľa systému umiestnenie technického vybavenia na platenie poplatkov.

  V nadväznosti na prijatie zákona o e-governmente (elektronický výkon verejnej moci) sa rozširuje možnosť platenia poplatkov aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, prostredníctvom akreditovaného platiteľa a aj prostredníctvom integrovaného obslužného miesta. Poplatky možno prostredníctvom jednotného kontaktného miesta zaplatiť platobnou kartou, v hotovosti, kolkovými známkami alebo elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy. Pri platení prostredníctvom akreditovaného platiteľa a integrovaného obslužného miesta sa precizuje zaplatenie poplatku na ten deň, ktorým títo sprostredkovatelia platieb dostanú zaručenú informáciu od platobného modulu (informačný systém verejnej správy) o tom, že poplatok bol uhradený.

  S prihliadnutím na zavedenie nového systému platenia, evidencie a zúčtovania poplatkov sa vrátenie poplatku alebo preplatku bude realizovať prevádzkovateľom systému (tie súdy a orgány štátnej správy súdov, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov) na základe zaslaného odpisu právoplatného rozhodnutia príslušného súdu alebo orgánu štátnej správy súdov v lehote najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia tohto odpisu. V prípade vrátenia poplatku na základe rozhodnutia príslušného orgánu nezapojeného do centrálneho systému evidencie poplatkov je lehota na vrátenie rovnaká, realizáciu však vykoná daňový úrad.

  V súvislosti s výkonom kontrolnej činnosti Ministerstva spravodlivosti SR a krajských súdov sa upresňuje, že na tých súdoch a orgánoch štátnej správy súdov, ktoré nebudú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, sa bude kontrola zameriavať na správnosť a včasnosť vyberania poplatkov, vrátenia poplatkov a kontrolu odvádzania poplatkov do štátneho rozpočtu. Ustanovuje sa, že výkon vládneho auditu správnosti, včasnosti a vyberania poplatkov vykoná správa finančnej kontroly na tých súdoch, orgánoch štátnej správy súdov a prokuratúry, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, a na tých súdoch, orgánoch štátnej správy súdov a prokuratúry, ktoré nebudú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, aj vládny audit odvádzania poplatkov do štátneho rozpočtu.

  Povinnosť odviesť vybrané poplatky daňovému úradu do 5 pracovných dní odo dňa ich vybratia prináleží tým orgánom (súdy, orgány štátnej správy súdov a prokuratúry), ktoré nebudú zapojené do centrálneho systému evidencie; v rovnakej lehote musia byť odvedené poplatky prevádzkovateľovi systému, ak boli vybraté prostredníctvom jeho technického vybavenia. Samotný prevádzkovateľ systému odvádza sumy poplatkov tak, ako to bolo uvedené pri správnych poplatkoch.

  Poznámka redakcie: § 9 ods. 2 písm. m),§ 19 ods. 2 písm. e) a p) zákona o dani z príjmov § 43 ods. 5 písm. a) zákona a § 49a ods. 8 zákona o dani z príjmov.
   § 17a, § 22 a § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve.

Autor: kolektív