Samozdanenie pri dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku

Pri dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku je vo všeobecnosti povinný platiť daň platiteľ dane, ktorý je dodávateľom plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 69 ods. 1 zákona o DPH).

Dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku, pri ktorom je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby, je rovnako zdaniteľným obchodom podliehajúcim dani, avšak s prenosom povinnosti zaplatiť túto daň z dodávateľa konkrétneho plnenia na jeho príjemcu.

Tuzemské sektorové samozdanenie, zavedené od 1. 4. 2009 a rozšírené od 1. 1. 2011, sa vzťahuje na:

• dodanie investičného zlata, zlata vo forme suroviny alebo polotovaru a ich sprostredkovanie (§ 69 ods. 10 a 11),
• dodanie kovového odpadu a kovového šrotu a prevod emisných kvót skleníkových plynov podľa zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 69 ods. 12).

Prenos povinnosti platiť daň podľa tejto úpravy sa uplatní v prípade, ak dodávateľ aj odberateľ tovarov a služieb uvedených v § 69 ods. 10, 11 a 12 zákona o DPHsú v tuzemsku platiteľmi dane.

Príjemca, platiteľ dane:

• uvádza povinnosť platiť daň v riadkoch 09 a 10 daňového priznania k DPH (podľa vzoru platného od 1. 1. 2011);
• daň ním uplatnenú si môže súčasne aj odpočítať pri splnení podmienok odpočítania dane všeobecne, t. j. podľa ust. § 49 až § 51 zákona o DPH.

Dodávateľ, platiteľ dane:

• dodanie tovaru, resp. dodanie služby, pri ktorom je osobou povinnou platiť daň príjemca, neuvádza v daňovom priznaní k DPH;
• eviduje toto plnenie v záznamoch podľa § 70;
• vo faktúre vyhotovenej pre zákazníka je povinný (§ 71 ods. 7 zákona o DPH) uviesť odkaz na § 69 ods. 10, 11 alebo 12 zákona o DPH, na článok 198 ods. 2 alebo článok 199 ods. 1 písm. d) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty alebo informáciu, že osobou povinnou platiť daň je osoba, ktorej je tovar alebo služba dodaná;
• si môže odpočítať daň z prijatých plnení, ktoré použije na svoje zdaniteľné obchody, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca.

Dodanie tovaru (napr. kovového odpadu alebo kovového šrotu) občanom platiteľovi dane nie je predmetom dane, preto ani povinnosť platiť daň sa v takomto prípade na príjemcu, platiteľa dane, neprenáša.

Príklad č. 1:
Spoločnosť SRO, ktorá je platiteľom dane, kúpila v septembri 2011 kovový šrot od tuzemského platiteľa v cene bez dane 3 500 € a od občanov v celkovej cene 1 000 €. V tom istom mesiaci tento tovar ďalej predala spoločnosti ŠROT, platiteľovi dane v tuzemsku, v cene bez dane 5 000 €.
Pri kovovom šrote kúpenom od platiteľa dane uplatní samozdanenie (v riadku 09 uvedie základ dane 3 500 € a v riadku 10 daň 700 €). Daň v sume 700 € si v súlade s § 49 až § 51 odpočíta. Nákup od občanov ani ďalší predaj kovového šrotu inému platiteľovi dane neuvedie v daňovom priznaní k DPH. Tieto transakcie zahrnie do evidencie vedenej podľa § 70 medzi prijaté tovary a služby, ako aj medzi dodané tovary a služby v príslušnom zdaňovacom období.
Spoločnosť ŠROT uplatní samozdanenie na celú sumu kovového šrotu fakturovanú spoločnosťou SRO (základ dane 5 000 € + DPH 1 000 €). Daň v sume 1 000 € si odpočíta, pretože kovový šrot použije v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Príklad č. 2:
Platiteľ dane predal v auguste 2011 inému platiteľovi dane nevyužité emisné kvóty skleníkových plynov. Hodnotu prevedených emisných kvót dodávateľ v daňovom priznaní neuvádza. Kupujúci, ktorý je platiteľom dane, je osobou povinnou platiť daň (uplatní tzv. samozdanenie).
Daň, ktorú bol kupujúci povinný uplatniť k cene fakturovanej dodávateľom, si môže odpočítať, ak spĺňa podmienky uvedené v ustanoveniach § 49 až § 51 zákona o DPH.

Princíp tuzemského sektorového samozdanenia sa uplatňuje pri zdaniteľných obchodoch s miestom dodania v tuzemsku, realizovaných medzi tuzemskými zdaniteľnými osobami.

Na cezhraničné obchody sa vzťahuje režim dodania tovaru do iného členského štátu EÚ (§ 43 zákona o DPH) alebo opačne, režim nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu EÚ (§ 11 zákona o DPH), resp. v určitých prípadoch režim prenosu miesta dodania do miesta, v ktorom má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, pre ktorú sa obchod realizuje, zákazník. Zákazník, ktorý má sídlo, miesto, podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, sa stáva osobou povinnou platiť daň, teda uplatňuje samozdanenie.

Ak je pri dodaní tovaru a dodaní služieb v tuzemsku(miestom dodania tovaru alebo služby je tuzemsko) dodávateľom zahraničná osoba, princíp samozdanenia zabezpečuje odvod dane do štátneho rozpočtu bez toho, aby sa dodávateľ tovaru, zahraničná osoba, musel v tuzemsku registrovať pre DPH.

Pri dodaní tovaru sa samozdanenie vzťahuje na dodanie:

• tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, kedy je osobou povinnou platiť daň zákazník, ak je zdaniteľnou osobou (§ 69 ods. 2),
• tovaru druhému odberateľovi prvým odberateľom pri trojstrannom obchode podľa § 45, pri ktorom je osobou povinnou platiť daň druhý odberateľ (§ 69 ods. 7),
• plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, dodanie elektriny a dodanie tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí obchodníkovi alebo inej osobe, kedy je osobou povinnou platiť daň platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a (§ 69 ods. 9).

Príklad č. 3:
Platiteľ dane objednal u českého dodávateľa stroj spolu s jeho montážou vo výrobnej prevádzke v tuzemsku. Dodávateľ tovar doviezol na Slovensko v auguste 2011, namontoval a odovzdal ho zákazníkovi 10. októbra 2011. Faktúru bez dane vyhotovil 14. 10. 2011. Český dodávateľ uskutočnil dodanie tovaru s montážou, s miestom dodania v tuzemsku. Zákazník, platiteľ dane, je v zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH povinný uplatniť samozdanenie. Právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na zákazníka (vznik daňovej povinnosti) momentom odovzdania zmontovaného stroja, t. j. 10. 10. 2011. Platiteľ dane si v súlade s podmienkami uvedenými v § 49 až § 51 zákona o DPH môže daň uplatnenú pri samozdanení odpočítať. Dodávateľ neuvádza toto plnenie v daňovom priznaní v ČR ani v ČR nepodáva súhrnný výkaz, pretože pri dodaní tovaru s montážou alebo inštaláciou sa miesto dodania presúva tam, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný.

Príklad č. 4:
Slovenský podnikateľ, ktorý nie je platiteľom dane a je registrovaný pre DPH ako nadobúdateľ tovaru z iného členského štátu podľa § 7 zákona o DPH, si objednal tovar u podnikateľa identifikovaného pre DPH v Českej republike. Tento splnil dodávku obstaraním tovaru u poľského výrobcu identifikovaného pre DPH v Poľsku. Podľa prepravnej dispozície českého obstarávateľa poľský výrobca v októbri 2011 prepravil tovar priamo slovenskému zákazníkovi do Púchova. Výrobca fakturoval tovar podnikateľovi z Českej republiky v cene bez dane 2 300 €, český podnikateľ fakturoval ten istý tovar slovenskému zákazníkovi v cene bez dane 2 500 €.
Pri tejto dodávke boli splnené podmienky zjednodušeného režimu trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH, preto slovenský podnikateľ(druhý odberateľ v trojstrannom obchode) je v tuzemsku osobou povinnou platiť daň (§ 69 ods. 7 zákona o DPH). K cene fakturovanej českým dodávateľom uplatní daň v sume 500 € (2 500 x 20 %). Vzhľadom na to, že zákazník nemá postavenie platiteľa dane, nemôže si samozdanením uplatnenú daň odpočítať.

Príklad č. 5:
Slovenský podnikateľ, platiteľ dane, si v postavení spotrebiteľa objednal dodanie elektriny u maďarského podnikateľa, ktorý nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Miestom dodania elektriny je podľa § 13 ods. 1 písm. f) zákona o DPH tuzemsko. Slovenský podnikateľ, zákazník, je povinný uplatniť samozdanenie (§ 69 ods. 9). Daň uplatnenú samozdanením si pri splnení podmienok uvedených v § 49 až § 51 zákona o DPH môže odpočítať.

Pri službách s miestom dodania v tuzemsku dodaných zahraničnou osobou, sa prenos povinnosti platiť daň na príjemcu plnenia uplatňuje v súlade s úpravou uvedenou v § 69 ods. 2 až 4 zákona o DPH.

Určenie miesta zdaniteľných obchodov a osôb povinných platiť daň

Najviac problémov v praxi pri hľadaní odpovede na otázku, či je platiteľ alebo iná osoba, ktorá je príjemcom plnenia, povinná uplatniť samozdanenie, vzniká práve v súvislosti s dodaním služieb. Vzhľadom na to, že povinnosť platiť v tuzemsku daň, a teda rovnako aj povinnosť uplatniť v tuzemsku samozdanenie, sa viaže na služby s miestom dodania v tuzemsku, pre uplatnenie správneho postupu, t. j. kto a kde má platiť daň, je rozhodujúce správne určiť miesto dodania služby. Zákon o DPH v súvislosti s určením miesta dodania služieb obsahuje dve základné pravidlá (§ 15 ods. 1 a 2) a výnimky z týchto pravidiel, a to v závislosti od charakteru poskytovanej služby (§ 16).

Pri poskytovaní služieb zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je podľa všeobecnej úpravy (§ 15 ods. 1) miestom dodania miesto, kde má táto osoba (zákazník) sídlo alebo miesto podnikania a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Na účely určenia miesta dodania služby sa za zdaniteľnú osobu považuje aj:

• zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane (ide predovšetkým o také osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie, ale v určitom rozsahu realizujú dodávky tovaru alebo služieb za protihodnotu v tuzemsku);
• právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň.

Pri poskytovaní služieb inej osobe ako zdaniteľnej osobe je miestom dodania miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Ak dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava (§ 15 ods. 2). Zo služieb, pri ktorých sa miesto dodania určuje podľa tohto pravidla, daň vysporiada voči štátnemu rozpočtu sám dodávateľ, platiteľ dane. Na takéto služby sa samozdanenie nevzťahuje.

Odlišne sa určí miesto dodania u vymedzených služieb (§ 16). Pri určení miesta dodania služieb poskytovaných zdaniteľnej osobe sa výnimka viaže na služby:

• ktoré sa vzťahujú na nehnuteľnosť (§ 16 ods. 1),
• krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov (§ 16 ods. 2),
• súvisiace so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia, ako sú výstavy a veľtrhy a doplnkové služby súvisiace s týmto vstupom (§ 16 ods. 3),
• dopravy osôb (§ 16 ods. 4),
• reštauračné a stravovacie (§ 16 ods. 10 a 11).

V nadväznosti na takto určené miesto dodania ust. § 69 ods. 2 až 4 definuje osoby povinné platiť daň v prípade, ak je miestom dodania tuzemsko.

Samozdanenie uplatňuje:

• zdaniteľná osoba (platiteľ, ale aj podnikateľ, ktorý nie je platiteľom),
  ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, ak je príjemcom služieb uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 zákona o DPH a tovaru dodaného s montážou alebo inštaláciou zahraničnou osobou (zahraničnou osobou je zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava) z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku (§ 16 ods. 2);
  
  Príklad č. 6:
  Podnikateľ so sídlom v tuzemsku, ktorý nie je platiteľom dane, si objednal stavebné práce na jednej zo svojich prevádzok v tuzemsku u poľského obchodného partnera. Miestom dodania poskytovaných služieb je v zmysle § 16 ods. 1 Slovenská republika. Napriek tomu, že poľský dodávateľ poskytuje služby v tuzemsku, pre vysporiadanie dane voči štátnemu rozpočtu SR nemusí na Slovensku žiadať o registráciu. Daň v SR uplatní formou samozdanenia (§ 16 ods. 2) zákazník, zdaniteľná osoba. Poľský dodávateľ službu vyfakturuje bez dane. Zákazník, tuzemská zdaniteľná osoba, k cene služby uplatní v tuzemsku daň, ktorú uvedie v daňovom priznaní podanom podľa § 78 ods. 3 zákona o DPH v lehote do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť a v tej istej lehote zaplatí daň. Právo odpočítať túto daň mu nevzniká, pretože nie je platiteľom dane.
  
  Príklad č. 7:
  Platiteľ dane si v auguste 2011 v súvislosti s obchodnými rokovaniami v Českej republike prenajal na 10 dní od českého podnikateľa osobný automobil. Cena za prenájom je 24 € na 1 deň (20,00 € + 4,00 € DPH), t. j. celkom za 10 dní zaplatil 240 €. Miestom dodania služby nájmu je v zmysle § 16 ods. 2 Česká republika. Český prenajímateľ fakturoval nájom osobného automobilu ako službu dodanú v ČR, pri ktorej uplatnil českú daň. Zákazník, platiteľ dane identifikovaný pre DPH len v SR, si túto daň nemôže uplatniť v daňovom priznaní k DPH v tuzemsku. Pri splnení podmienok môže požiadať v ČR o jej vrátenie elektronicky, prostredníctvom elektronického portálu Daňového riaditeľstva SR.
  
  POZNÁMKA
  Do 31. 12. 2010 sa neuplatňoval prenos povinnosti platiť daň na príjemcu služby alebo tovaru dodaného s montážou alebo inštaláciou, ak zahraničný dodávateľ bol v tuzemsku platiteľom dane. Daň voči štátnemu rozpočtu SR vysporiadal zahraničný dodávateľ, platiteľ dane registrovaný v tuzemsku, v súlade s § 69 ods. 1.
  
  Od 1. 1. 2011 sa povinnosť platiť daň prenáša na príjemcu – zdaniteľnú osobu, aj v prípade, ak je zahraničná osoba – dodávateľ, v tuzemsku registrovaným platiteľom dane.
  
  Príklad č. 8:
  Slovenský podnikateľ, ktorý nie je platiteľom dane, si objedná v októbri 2011 vykonanie rekonštrukcie priestoru na podnikanie u českej stavebnej firmy, ktorá nemá v tuzemsku prevádzkareň, ale je registrovaná pre DPH podľa § 5 zákona o DPH (z dôvodu realizácie príležitostnej transakcie v tuzemsku). Miestom dodania stavebných prác je tuzemsko (§ 16 ods. 1). Český dodávateľ fakturuje služby bez DPH napriek tomu, že je v tuzemsku platiteľom dane. Osobou povinnou platiť daň je zdaniteľná osoba, príjemca služby.
  
  Prenos povinnosti platiť daň sa nevzťahuje na príjemcu služby, ktorý je zahraničnou osobou, a to ani v prípade, ak je registrovaným platiteľom dane v tuzemsku (nie je zdaniteľnou osobou so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v tuzemsku). Ak služby s miestom dodania v tuzemsku takejto osobe dodáva iná zahraničná osoba, musí sa dodávateľ v tuzemsku registrovať pre DPH a vysporiadať daň (§ 69 ods. 1).
  
• zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre daň podľa § 7,
  ak je príjemcom služieb s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku dodaných zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu (§ 69 ods. 3); aj v tomto prípade sa samozdanenie uplatní aj vtedy, ak je zahraničná osoba registrovaná pre DPH podľa § 5 zákona o DPH.
  
  Príklad č. 9:
  Český prepravca, ktorý nie je v SR identifikovaný pre daň, v rámci cesty z Humenného do Ostravy vykonal pre slovenského platiteľa dane prepravu tovaru z Prešova do Žiliny. Službu, ktorú poskytol v tuzemsku (miestom dodania služby prepravy je podľa § 15 ods. 1 sídlo zákazníka, t. j. SR), fakturoval zákazníkovi bez uplatnenia dane. Platiteľ dane, ktorý je príjemcom služby, je v zmysle § 69 ods. 3 povinný platiť daň. Daň uplatnenú v rámci samozdanenia si môže odpočítať v súlade s podmienkami uvedenými v § 49 až § 51.
  
  Príklad č. 10:
  Taliansky podnikateľ, ktorý je v dôsledku svojich obchodných aktivít na Slovensku platiteľom dane registrovaným podľa § 5 zákona o DPH, poskytol v septembri 2011 službu reklamy pre tuzemskú zdaniteľnú osobu, platiteľa dane. Miestom dodania reklamnej služby, ktorá je poskytnutá zahraničnou osobou z iného členského štátu platiteľovi dane identifikovanému v SR, je v zmysle § 15 ods. 1 tuzemsko. Zákazník, platiteľ dane, je povinný uplatniť v daňovom priznaní za september 2011 samozdanenie na službu prijatú od osoby z iného členského štátu napriek tomu, že zahraničná osoba je v tuzemsku registrovaným platiteľom dane. Pri splnení podmienok si túto daň môže odpočítať.
  
  POZNÁMKA
  Ak zahraničný dodávateľ uplatní k cene služby, ktorej miesto dodania je v tuzemsku, daň, zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, je povinná napriek tomu uplatniť samozdanenie. Do základu dane pre výpočet DPH nezahrnie príjemca služby daň z pridanej hodnoty uplatnenú dodávateľom.
  
  Príklad č. 11:
  Švajčiarska finančná inštitúcia poskytla platiteľovi dane v SR úver v hodnote 250 000 €. Úver bol dohodnutý na obdobie 18 mesiacov, mesačne má platiteľ zaplatiť úrok v sume 2 500 €. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 Slovensko. Podľa § 69 ods. 3 je zdaniteľná osoba povinná platiť daň pri službách podľa § 15 ods. 1, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu. Poskytnutie úveru je službou oslobodenou od dane podľa § 39 zákona o DPH.Zákon nerieši postup príjemcu v prípade služieb poskytnutých zahraničnou osobou, ktoré sú oslobodené od dane. Ak takéto služby v tuzemsku podliehajú režimu oslobodenia od dane, nie je dôvod uplatňovať samozdanenie pri ich prijatí od osoby z iného členského štátu, resp. z tretieho štátu.
  
  Príklad č. 12:
  Ukrajinská spoločnosť dala v auguste 2011 do prenájmu slovenskej spoločnosti, platiteľovi dane, špeciálny stroj na stavebné práce na obdobie pol roka. V zmluve bolo dohodnuté, že prenájom v cene 200 € za mesiac bude dodávateľ fakturovať do 10 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom bola služba poskytnutá. Miestom dodania služby prenájmu je v zmysle § 15 ods. 1 Slovensko. Slovenský platiteľ, príjemca služby, je povinný platiť daň. Daňová povinnosť z tejto služby vznikne opakovane dňom dodania služby (najneskôr posledný deň každého kalendárneho mesiaca počas obdobia dohodnutého nájmu) zahraničným dodávateľom. Daň uplatnenú samozdanením si pri splnení podmienok môže platiteľ odpočítať.
  
  K samozdaneniu, ktoré uplatňuje platiteľ dane, sa v prevažnej miere viaže aj právo odpočítať ním uplatnenú daň [§ 49 ods. 2 písm. b)]. Ak sa povinnosť platiť daň vzťahuje na zdaniteľnú osobu – neplatiteľa dane, alebo právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, registrovanú pre daň podľa § 7, daň uplatnenú pri samozdanení si takéto osoby odpočítať nemôžu.
  
  Príklad č. 13:
  Rakúsky právnik poskytol v septembri 2011 službu právneho poradenstva slovenskej zdaniteľnej osobe, ktorá nie je platiteľom dane, v dohodnutej cene bez dane 2 000 €. Miestom dodania služby je SR (§ 15 ods. 1). Právnik vyhotovil 5. októbra 2011 faktúru bez uplatnenia dane, pretože ide o službu s miestom plnenia v SR, ktorá nie je v Rakúsku predmetom dane. Na službu fakturovanú rakúskym dodávateľom príjemca uplatní samozdanenie. Daň v sume 400 € vysporiada voči ŠR SR prostredníctvom daňového priznania za mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť (podľa § 19 ods. 2 daňová povinnosť vznikla dodaním služby, t. j. v danom prípade v septembri 2011). Zákazník nie je platiteľom dane, preto si túto daň nemôže odpočítať.
  
  Príklad č. 14:
  VÚC registrovaný pre daň ako nadobúdateľ (podľa § 7) objednal pod svojím identifikačným číslom pre daň u poľského prepravcu službu prepravy tovaru z Poľska na Slovensko. Prepravca uskutočnil službu prepravy v septembri 2011, kedy zároveň vyhotovil pre zákazníka faktúru bez uplatnenia dane. Miestom dodania prepravnej služby je v zmysle § 15 ods. 1 Slovensko. VÚC je povinný z prijatej služby prepravy tovaru platiť daň (§ 69 ods. 3). Daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 vzniká dňom dodania služby, t. j. v mesiaci september 2011. Daňové priznanie VÚC podá v postavení inej osoby registrovanej pre daň do 25. októbra 2011 a v tejto lehote aj zaplatí daň. Pretože nie je platiteľom dane, daň uplatnenú samozdanením si nemôže odpočítať.

Autor: Ing. Elena Filipová