Vrátenie DPH z iných členských štátov slovenským platiteľom DPH (refundácia dane slovenským platiteľom)

Podstata refundácie DPH

Právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť, má za cieľ celkovo zmierniť záťaž, ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH splatná alebo zaplatená pri výkone všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky pod podmienkou, že samy osebe v zásade podliehajú DPH. Aby bolo možné odpočítať DPH, musia plnenia uskutočňované na „vstupe“ priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na „výstupe“, pri ktorých je DPH odpočítateľná. Právo na odpočet DPH, ktorej podlieha nadobudnutie tovaru alebo služieb na vstupe, tak predpokladá, že výdavky vynaložené na ich nadobudnutie patria k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe, pri ktorých vzniká právo na odpočet.

Aby právo na odpočítanie DPH bolo zabezpečené i v prípadoch, kedy ho nie je možné uplatniť cestou daňového priznania, bol zavedený systém vrátenia DPH platiteľom neusadeným v štáte vrátenia (refundácia dane).

Legislatívny rámec

V rámci EÚ všeobecné pravidlá pre vrátenie DPH (refundáciu) zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte, vyplývajú zo SMERNICE RADY 2008/9/ES z 12. februára 2008. Táto smernica je vykonávacím predpisom, ktorý stanovuje podrobné pravidlá pre vrátenie dane – na základe článku 170 smernice 2006/112/ES – zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane a ktoré spĺňajú stanovené podmienky. Smernica sa vzťahuje na žiadosti o vrátenie dane podané po 31. decembri 2009, všetky členské štáty boli povinné k 1. januáru 2010 uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou.

Vyššie uvedená smernica bola zmenená Smernicou Rady 2010/66/EU zo dňa 14. 10. 2010, na základe ktorej sa predĺžil termín pre podanie žiadosti o vrátenie dane za rok 2009 do 31. 3. 2011. Do slovenského zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. sa uvedené predĺženie lehoty premietlo do prechodného ustanovenia § 85j ods. 4.

Všeobecný termín pre vrátenie dane podľa smernice 2008/9/ES je do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa má daň vrátiť (t. j. za rok 2011 do 30. 9. 2012).

V slovenskom zákone o DPH je upravený podrobný postup vrátenia dane zahraničným osobám z iných členských štátov v ustanoveniach § 55a až § 55e. Vrátenie DPH slovenským platiteľom z iných členských štátov je upravené len rámcovo v ustanoveniach § 55f a § 55g (upravujú postup podania žiadosti, jej akceptáciu), pokiaľ ide o obsah žiadosti a ďalšie podmienky, primerane sa uplatnia postupy, ktoré uplatňuje náš štát voči zahraničným platiteľom.

Základné predpoklady pre vrátenie dane žiadateľovi zo SR

Podmienkou pre vrátenie dane je, že žiadateľ musí byť zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v členskom štáte vrátenia dane a ktorá spĺňa tieto podmienky:
a) počas obdobia vrátenia dane nemala v členskom štáte vrátenia dane sídlo svojej ekonomickej činnosti ani stálu prevádzkareň, odkiaľ vykonávala podnikateľskú činnosť, resp. nemala na tomto území svoje bydlisko alebo obvyklé miesto pobytu;

b) počas obdobia vrátenia dane nedodávala žiaden tovar ani neposkytovala žiadne služby, ktoré sa považujú za dodané alebo poskytnuté v členskom štáte vrátenia dane, s výnimkou týchto transakcií:

• poskytovanie prepravných služieb a doplnkových služieb pri preprave, ktoré sú oslobodené od dane (§ 48 ods. 8, § 47 ods. 6, 8, 10 zákona č. 222/2004 Z. z.),
• dodanie tovaru a poskytnutie služieb osobe, ktorá je povinná platiť DPH – t. j. keď dochádza k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu (§ 69 ods. 2, 3 zákona č. 222/2004 Z. z.).

Smernica sa nevzťahuje na:
a) sumy DPH, ktoré boli podľa právnych predpisov členského štátu vrátenia dane nesprávne vyfakturované (prípady, kedy dodávateľ – platiteľ DPH z iného členského štátu, pri dodávke tovaru slovenskému platiteľovi, pri splnení podmienok oslobodenia od dane v štáte dodania, nevyhotovil faktúru bez DPH, ale uplatnil na nej daň);

b) sumy DPH fakturované z dodania tovaru, ktorého dodanie je alebo môže byť oslobodené (dodanie nového dopravného prostriedku, výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani, premiestnenie tovaru do iného členského štátu alebo vývoz tovaru prepraveného nadobúdateľom do miesta určenia mimo EÚ).

Aby slovenský žiadateľ, ktorý nie je usadený v členskom štáte vrátenia dane, bol oprávnený na vrátenie dane z tohto členského štátu, musí uskutočňovať transakcie, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane v členskom štáte usadenia, t. j. v SR. Ak žiadateľ uskutočňuje v SR transakcie, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane, ako aj transakcie, pri ktorých právo na odpočítanie dane nevzniká, členský štát vrátenia dane môže vrátiť len takú časť DPH, ktorá je pomerná k sume transakcií, pri ktorých právo na odpočítanie dane vzniká podľa slovenského zákona o DPH (pomerné odpočítanie dane podľa § 50).

Žiadosť o vrátenie dane – informácie a údaje

Na účely vrátenia DPH v členskom štáte vrátenia dane zasiela zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v členskom štáte vrátenia dane, žiadosť o vrátenie dane v elektronickej forme členskému štátu vrátenia dane a podáva ju členskému štátu usadenia prostredníctvom elektronického portálu, ktorý tento členský štát vytvoril.

Žiadosť o vrátenie dane obsahuje tieto informácie:
a) meno a plnú adresu žiadateľa,
b) elektronickú adresu,
c) opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú sa tovar a služby nadobúdajú,
d) obdobie vrátenia dane, na ktoré sa žiadosť vzťahuje,
e) vyhlásenie žiadateľa, že nedodal žiadny tovar ani neposkytol žiadne služby, ktoré sa považujú za dodané alebo poskytnuté v členskom štáte vrátenia dane počas obdobia vrátenia dane, s výnimkou poskytovania prepravných služieb a doplnkových služieb pri preprave, ktoré sú oslobodené od DPH, a dodania tovaru a poskytnutia služieb osobe, ktorá je povinná platiť daň (prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na príjemcu),
f) identifikačné číslo žiadateľa DPH,
g) údaje o bankovom účte vrátane kódov IBAN a BIC.

Okrem uvedených informácií sa v žiadosti o vrátenie dane pre každý členský štát vrátenia dane a pre každú faktúru alebo dovozný doklad uvádzajú tieto údaje:
a) meno a plná adresa dodávateľa,
b) s výnimkou dovozu identifikačné číslo DPH alebo daňové registračné číslo dodávateľa pridelené členským štátom vrátenia dane,
c) s výnimkou dovozu predpona členského štátu vrátenia dane,
d) dátum a číslo faktúry alebo dovozného dokladu,
e) základ dane a výška DPH vyjadrené v peňažnej mene členského štátu vrátenia dane,
f) výška odpočítateľnej DPH vyjadrená v peňažnej mene členského štátu vrátenia dane,
g) v prípade potreby odpočítateľná časť vyjadrená v percentách,
h) druh nadobudnutého tovaru a služieb podľa kódov.

V žiadosti o vrátenie dane sa druh nadobudnutého tovaru a služieb vyjadruje pomocou týchto kódov:
  1 = pohonná látka;
  2 = nájom dopravných prostriedkov;
  3 = výdavky týkajúce sa dopravných prostriedkov (okrem tých, ktoré súvisia s tovarom a službami uvedenými pod kódmi 1 a 2);
  4 = cestné mýto a užívateľské poplatky;
  5 = cestovné náklady, napríklad cestovné na taxík, cestovné v prostriedkoch hromadnej dopravy;
  6 = ubytovanie;
  7 = jedlá, nápoje a reštauračné služby;
  8 = vstupné na veľtrhy a výstavy;
  9 = výdavky na luxusné predmety, zábavu a reprezentáciu;
10 = iné.

Pri použití kódu 10 sa uvádza druh dodaného tovaru a poskytnutých služieb.

Daň, ktorú členské štáty nevrátia

(zdroj: portál Európskej komisie: Right to deduct input VAT and VAT refunds)

V súlade s obmedzeniami pre odpočítanie DPH pri niektorých zdaniteľných plneniach členské štáty tieto obmedzenia uplatnia aj pri refundácii dane. Ide o obdobu ustanovenia nášho zákona o DPH, ktorý v § 49 ods. 7 uvádza, že pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy si platiteľ nemôže odpočítať DPH, to sa vzťahuje aj na prípady refundácie dane pre zahraničných platiteľov. To znamená, že zo zákona o DPH príslušného štátu vyplýva, z ktorých výdavkov platiteľa nie je možné odpočítať (tiež refundovať) DPH.

Napríklad:
Česká republika – nevráti DPH súvisiacu s výdavkami na reprezentáciu (zákaz odpočtu z nákupu osobných automobilov bol rovnako ako v SR zrušený).

Rakúsko – nevráti DPH v súvislosti s kúpou, nájmom, nákladmi na prevádzku osobných automobilov; reprezentačnými výdavkami.

Španielsko – nevráti DPH vzťahujúcu sa na výdavky:

• cestovných kancelárií; šperky, drahé kamene, zlato a platinu;
• v súvislosti s dopravnými prostriedkami, ich servisom a palivom vráti len sumu vo výške 50 %;
• obstaranie výletných lodí.

Slovinsko – nevráti DPH v súvislosti s výdavkami na:

• jachty, člny, lietadlá, osobné automobily a motocykle určené pre šport a rekreáciu, tiež palivá, náhradné diely pre ne, s výnimkou dopravných prostriedkov určených na prepravu osôb a tovarov, nájom, lízing a ďalší predaj; tiež okrem dopravných prostriedkov určených pre autoškoly;
• zábavu;
• výdavky na stravovanie a ubytovanie, okrem tých výdavkov zdaniteľnej osoby, ktoré vznikli pri jej obchodných aktivitách.

Veľká Británia – obstaranie motorových vozidiel, tovar a služby na účely zábavy.

Cyprus – reprezentačné výdavky, dary, použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti.

Írsko – palivá, nájom osobných dopravných prostriedkov a športových prostriedkov; jedlo, nápoje, ubytovanie a ďalšie osobné služby, výdavky na zábavu.

Estónsko – ak sa výdavok vzťahuje na účel podnikateľský aj nepodnikateľský, odpočítať možno len alikvotnú časť DPH vzťahujúcu sa na účel podnikateľský.

Litva – nevráti daň, ktorá je uvedená na faktúre a nebola uplatnená v súlade so zákonom, ktorá súvisí s nákladmi na nadobudnutie nového nehnuteľného majetku a služby vzťahujúce sa na výstavbu a rekonštrukciu nehnuteľného majetku; tovary a služby pre osobné použitie (nájom a opravy automobilu, palivo pre automobil, rekreáciu, zdravotné služby).

Švédsko – DPH vzťahujúcu sa na kúpu automobilov a motocyklov, v prípade nákladov na ich nájom alebo lízing vráti daň vo výške 50 %, výdavky na zábavu, trvalé bývanie, DPH z výdavkov, ktoré nemajú povahu podnikania, DPH uvedenú na faktúre neadresovanej na žiadateľa, úhrada nie je tiež poskytnutá pri výdavkoch na osobné využitie (náklady na bývanie, pohostenie).

Z uvedeného teda vyplýva, že pri posudzovaní nároku na vrátenie DPH z dodaných tovarov a služieb v iných členských štátoch je dôležité prihliadať na podmienky, za akých je DPH v týchto štátoch odpočítateľná. Napríklad z ubytovacích služieb je v niektorých štátoch DPH neodpočítateľná, pričom to môže byť z dôvodu samotnej služby ubytovania alebo z dôvodu, že doklad bol vyhotovený na zamestnanca a nie na meno platiteľa dane (naopak, v niektorých štátoch to nie je dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočítanie) alebo je neodpočítateľná z dôvodu chýbajúcich náležitostí na doklade.

Poskytnutie ďalších informácií

Členský štát vrátenia dane môže požadovať, aby žiadateľ poskytol ďalšie informácie vo forme elektronických kódov (príloha č. 1) v súvislosti s každým kódom vyššie uvedeným, pokiaľ sú tieto informácie nevyhnutné z dôvodu akýchkoľvek obmedzení práva na odpočítanie dane podľa smernice 2006/112/ES, tak ako sa uplatňuje v členskom štáte vrátenia dane, alebo pokiaľ sú nevyhnutné pre vykonávanie príslušnej výnimky, ktorá je udelená členskému štátu vrátenia dane.

Predkladanie kópií faktúr

Členský štát vrátenia dane môže požadovať od žiadateľa, aby spolu so žiadosťou o vrátenie dane elektronicky predložil kópiu faktúry alebo dovozného dokladu, ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade alebo jeho ekvivalent v národnej mene 1 000 EUR alebo viac. Ak sa faktúra týka pohonnej látky, stanovený prah je 250 EUR alebo jeho ekvivalent v národnej mene. Prístup jednotlivých členských štátov je rôzny:

Štáty, ktoré v zásade nevyžadujú predloženie kópií faktúr:
Holandsko, Švédsko, Portugalsko, Írsko, Dánsko, Bulharsko, Rakúsko (až v prípade vykonávania ďalšieho šetrenia môže požiadať o predloženie originálu niektorej faktúry).

Štáty, ktoré vyžadujú predloženie kópií faktúr, ak základ dane predstavuje 1 000 EUR alebo viac, alebo ide o pohonnú látku so základom dane 250 EUR: Poľsko, Malta, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Veľká Británia, Nemecko, Česká republika, Španielsko, Rumunsko, Grécko.

Predloženie faktúr pri základe dane nad 1 000 EUR žiada Fínsko, Cyprus nepožaduje predloženie kópií faktúr.

Veľkosť príloh nemá prekročiť hodnotu 5 MB. Prílohy majú byť v súbore formátu pdf, v čiernobielej kópii a rozlíšení 200 dpi. Ak je k žiadosti priložených viac faktúr so stanovenou hodnotou základu dane a tieto spolu presiahnu kapacitu 5 MB, ktorá je stanovená na posielanie faktúr elektronicky, v takom prípade žiadateľ priloží k žiadosti faktúry s najvyššou hodnotou.

Členský štát vrátenia dane môže požadovať, aby žiadateľ poskytol opis jeho podnikateľskej činnosti prostredníctvom harmonizovaných kódov. Štatistická klasifikácia ekonomických činností v EÚ (NACE Revision 1) sa zaviedla Nariadením Rady č. 3037/90. S cieľom zohľadniť štrukturálne zmeny ekonomiky bola zavedená aktuálna klasifikácia s názvom NACE Revison 2 na základe Nariadenia Rady č. 1893/2006.

Oprava žiadanej sumy dane

Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane upraví odpočítateľná časť, žiadateľ opraví sumu, o ktorú žiadal alebo ktorá sa mu už vrátila (rozdiel z titulu ročného zúčtovania dane odpočítanej koeficientom). Oprava sa vykoná v žiadosti o vrátenie dane počas kalendárneho roka, ktorý nasleduje po dotknutom období, alebo ak žiadateľ v tomto kalendárnom roku žiadosť o vrátenie dane nepodá, podaním samostatného vyhlásenia prostredníctvom elektronického portálu, ktorý vytvoril členský štát usadenia.

Žiadosť o vrátenie dane sa vzťahuje na tieto transakcie:
a) nákup tovarov a služieb, ktoré boli fakturované počas obdobia vrátenia dane pod podmienkou, že daňová povinnosť vznikla pred fakturáciou alebo v čase fakturácie, alebo v súvislosti s ktorými daňová povinnosť vznikla počas obdobia vrátenia dane pod podmienkou, že nákup bol fakturovaný pred vznikom daňovej povinnosti;
b) dovoz tovaru, ktorý sa uskutočnil počas obdobia vrátenia dane.

Žiadosť o vrátenie dane sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o vrátenie dane a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas príslušného kalendárneho roka.

Žiadosť sa považuje za podanú, len ak v nej žiadateľ uviedol všetky požadované informácie. SR ako členský štát žiadateľa bezodkladne elektronicky zašle žiadateľovi potvrdenie o prijatí.

Obdobie vrátenia, minimálna suma dane

Obdobie vrátenia dane nie je dlhšie ako jeden kalendárny rok ani kratšie ako tri kalendárne mesiace. Žiadosti o vrátenie dane sa však môžu vzťahovať na obdobie kratšie ako tri mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka.

Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktoré je kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri mesiace, suma DPH, ktorej vrátenie sa požaduje, nesmie byť nižšia ako 400 € alebo jej ekvivalent v národnej mene. Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktorým je kalendárny rok alebo zvyšok kalendárneho roka, suma DPH musí byť najmenej 50 € alebo jej ekvivalent v národnej mene.

Uvedené limity platia pre všetky členské štáty.

Kontrola odosielanej žiadosti v SR

Daňová správa SR za členský štát usadenia žiadateľa neodošle žiadosť členskému štátu vrátenia dane, ak sa počas obdobia vrátenia dane vzťahuje na žiadateľa v SR ktorákoľvek z nasledujúcich skutočností:
a) žiadateľ nie je zdaniteľnou osobou na účely DPH;
b) žiadateľ iba dodáva tovar alebo iba poskytuje služby bez možnosti odpočítania DPH zaplatenej v predchádzajúcom štádiu (činnosti oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie v zmysle § 28 až § 42, napr. zdravotné, finančné, poisťovacie služby).

Daňový úrad Bratislava I elektronicky oznámi žiadateľovi svoje rozhodnutie.

Komunikácia členského štátu vrátenia so žiadateľom, dodatočné informácie

Členský štát vrátenia dane bezodkladne elektronicky oznámi žiadateľovi dátum, kedy mu bola doručená žiadosť. Členský štát vrátenia dane oznámi žiadateľovi svoje rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí žiadosti o vrátenie dane do štyroch mesiacov od jej doručenia tomuto členskému štátu.

Ak členský štát vrátenia dane usúdi, že nemá všetky potrebné informácie na prijatie rozhodnutia týkajúceho sa celej žiadosti alebo časti žiadosti o vrátenie dane, môže v rámci štvormesačnej lehoty elektronicky požadovať dodatočné informácie, a to najmä od žiadateľa alebo príslušných orgánov členského štátu usadenia. Ak sa dodatočné informácie požadujú od iného subjektu, než je žiadateľ alebo príslušný orgán členského štátu, zasiela sa požiadavka prostriedkami elektronickej komunikácie, iba ak sú tieto prostriedky dostupné jej adresátovi. Ak je to potrebné, členský štát vrátenia dane môže požiadať o ďalšie dodatočné informácie.

Informácie požadované v súlade s týmto odsekom môžu zahŕňať predloženie originálu alebo kópie príslušnej faktúry, alebo dovozného dokladu, ak členský štát vrátenia dane má odôvodnené pochybnosti týkajúce sa platnosti alebo správnosti konkrétneho nároku. Požadované informácie sa poskytnú členskému štátu vrátenia dane do jedného mesiaca od dátumu doručenia požiadavky osobe, ktorej sú určené.

Lehoty na rozhodnutie

Ak členský štát vrátenia dane požaduje dodatočné informácie, oznámi žiadateľovi svoje rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí žiadosti o vrátenie dane do dvoch mesiacov od doručenia požadovaných informácií. Lehota, ktorá je k dispozícii na prijatie rozhodnutia týkajúceho sa celej žiadosti alebo časti žiadosti o vrátenie dane, je však vždy najmenej šesť mesiacov od dátumu doručenia žiadosti členskému štátu vrátenia dane.

Ak členský štát vrátenia dane požaduje ďalšie dodatočné informácie, oznámi žiadateľovi svoje rozhodnutie týkajúce sa celej žiadosti alebo časti žiadosti o vrátenie dane do ôsmich mesiacov od doručenia žiadosti tomuto členskému štátu.

Rozhodnutie o žiadosti, vrátenie dane

Ak sa žiadosť o vrátenie dane schváli, členský štát vrátenia dane vráti schválenú sumu najneskôr do 10 pracovných dní od uplynutia lehoty, ktorou sú štyri mesiace od doručenia žiadosti. Ak sa požadovali dodatočné alebo ďalšie dodatočné informácie, k vráteniu dôjde do 10 pracovných dní od uplynutia vyššie uvedených lehôt. Vrátenie dane sa uskutoční v členskom štáte vrátenia dane alebo na žiadosť žiadateľa v ktoromkoľvek inom členskom štáte. V prípade, ak sa daň vracia v inom členskom štáte, členský štát vrátenia dane odpočíta od sumy, ktorá sa má vrátiť žiadateľovi, všetky bankové poplatky za prevod.

V prípade, že sa celá žiadosť alebo časť žiadosti o vrátenie dane zamietne, členský štát vrátenia dane žiadateľovi spolu s rozhodnutím oznámi dôvody zamietnutia. Žiadateľ sa môže proti zamietavému rozhodnutiu o žiadosti o vrátenie dane odvolať na príslušné orgány členského štátu vrátenia dane spôsobom a v lehotách stanovených pre odvolania v prípade žiadostí o vrátenie dane predložených osobami, ktoré sú usadené v uvedenom členskom štáte vrátenia dane.

Ak sa podľa právnych predpisov členského štátu vrátenia dane neprijatie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie dane v rámci lehôt stanovených v smernici nepokladá za schválenie alebo zamietnutie žiadosti, sú všetky správne a súdne konania, ktoré sú v takejto situácii k dispozícii zdaniteľným osobám usadeným v tomto členskom štáte, rovnako prístupné žiadateľovi. Ak takéto konania nie sú k dispozícii, neprijatie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie dane v týchto lehotách znamená, že žiadosť sa považuje za zamietnutú.

Neoprávnené vyplatenie dane žiadateľovi

Ak žiadateľ dosiahol vrátenie dane podvodným alebo iným nesprávnym spôsobom, príslušný orgán členského štátu vrátenia dane priamo podnikne kroky na vymáhanie súm, ktoré boli žiadateľovi nesprávne vyplatené, a akýchkoľvek pokút a úrokov uložených v súlade s postupom, ktorý sa uplatňuje v členskom štáte vrátenia dane, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o vzájomnej pomoci pri vymáhaní DPH. V prípade, že sa uložila správna pokuta alebo úrok, ale neboli ešte zaplatené, môže členský štát vrátenia dane pozastaviť akékoľvek ďalšie vrátenie dane dotknutej zdaniteľnej osobe až do výšky nezaplatenej sumy.

Opravy predchádzajúcich žiadostí

Členský štát vrátenia dane zohľadní opravu vykonanú v súvislosti s predchádzajúcou žiadosťou o vrátenie dane vo forme zníženia alebo zvýšenia sumy vrátenia dane alebo ak bolo podané samostatné vyhlásenie, vo forme samostatnej platby.

Oneskorené vrátenie dane, úrok

Žiadateľ má od členského štátu vrátenia dane nárok na úrok zo sumy vrátenia dane, ktorá sa má žiadateľovi zaplatiť, ak sa daň vráti po poslednom dátume platby (10 pracovných dní od uplynutia lehoty, ktorou sú štyri mesiace od doručenia žiadosti). Ak žiadateľ neposkytne požadované dodatočné alebo ďalšie dodatočné informácie členskému štátu vrátenia dane v rámci stanovenej lehoty, uvedený úrok sa neuplatňuje. Neuplatňuje sa tiež, pokým sa dokumenty, ktoré sa majú predložiť elektronicky, nedoručia členskému štátu vrátenia dane.

Úrok sa počíta odo dňa nasledujúceho po poslednom dni platby vracanej dane do dňa, keď sa vracaná daň skutočne zaplatila. Úrokové sadzby zodpovedajú úrokovej sadzbe uplatniteľnej v súvislosti s vrátením DPH zdaniteľným osobám usadeným v členskom štáte vrátenia dane podľa vnútroštátnych právnych predpisov uvedeného členského štátu. Ak neexistuje žiaden úrok podľa vnútroštátneho práva vo vzťahu k vráteniam dane usadeným zdaniteľným osobám, úrok, ktorý sa má vyplatiť, sa rovná úroku alebo podobnému poplatku, ktorý členský štát vrátenia dane uplatňuje na platby DPH omeškané zo strany zdaniteľných osôb.

Aktuálne sadzby DPH v členských štátoch EÚ

Autor: Ing. Beáta Jarošová, PhD.