Vrátenie DPH zaplatenej v zahraničí, refundácia DPH z ČR a Rakúska

Vrátenie DPH zaplatenej pri kúpe tovarov a služieb slovenskými platiteľmi v iných štátoch (refundácia DPH) je v podstate náhradou odpočítania DPH, ktoré platitelia vykonávajú prostredníctvom daňového priznania podaného v SR. V daňovom priznaní podanom v SR si môžu odpočítať len DPH súvisiacu s prijatými zdaniteľnými plneniami od slovenských platiteľov, nie DPH od platiteľov z iných štátov.

Právo na odpočítanie – súčasť mechanizmu DPH

Právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť, má za cieľ celkovo zmierniť záťaž, ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH splatná alebo zaplatená pri výkone všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky pod podmienkou, že samy osebe v zásade podliehajú DPH. Aby bolo možné odpočítať DPH, musia plnenia uskutočňované na „vstupe“ priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na „výstupe“, pri ktorých je DPH odpočítateľná. Právo na odpočet DPH, ktorej podlieha nadobudnutie tovaru alebo služieb na vstupe, tak predpokladá, že výdavky vynaložené na ich nadobudnutie patria k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe, pri ktorých vzniká právo na odpočet.

Aby právo na odpočítanie DPH bolo zabezpečené i v prípadoch, kedy ho nie je možné uplatniť cestou daňového priznania, bol zavedený systém vrátenia DPH platiteľom neusadeným v štáte vrátenia (refundácia dane).

Právna úprava refundácie DPH v rámci EÚ

V rámci EÚ všeobecné pravidlá pre vrátenie DPH (refundáciu) zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte, vyplývajú zo SMERNICE RADY 2008/9/ES z 12. februára 2008. Táto smernica je vykonávacím predpisom, ktorý stanovuje podrobné pravidlá pre vrátenie dane na základe článku 170 smernice č. 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane a ktoré spĺňajú stanovené podmienky.

Smernica sa vzťahuje na žiadosti o vrátenie dane podané po 31. decembri 2009. Všetky členské štáty boli povinné k 1. januáru 2010 uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou.

Všeobecný termín pre vrátenie dane podľa smernice 2008/9/ES je do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa má daň vrátiť (t. j. za rok 2011 do 30. 9. 2012).

Uvedená smernica bola transponovaná do zákonov o DPH všetkých členských štátov, čo zabezpečuje rovnaký postup a podmienky pri refundácii DPH v rámci EÚ, s výnimkou niektorých obmedzení v súvislosti so zákazom odpočítania dane v jednotlivých členských štátoch.

Právna úprava refundácie dane slovenským platiteľom

V slovenskom zákone o DPH č. 222/2004 Z. z. je upravený podrobný postup vrátenia dane zahraničným osobám z iných členských štátov v ustanoveniach § 55a až § 55e. Vrátenie DPH slovenským platiteľom z iných členských štátov je upravené len rámcovo v ustanoveniach § 55f a § 55g (upravujú postup podania žiadosti, jej akceptáciu). Pokiaľ ide o obsah žiadosti a ďalšie podmienky, primerane sa uplatnia postupy, ktoré uplatňuje náš štát voči zahraničným platiteľom, postupuje sa podľa pravidiel stanovených vyššie uvedenou smernicou č. 2008/9/ES.

Základné predpoklady pre vrátenie dane žiadateľovi zo SR

Podmienkou pre vrátenie dane je, že žiadateľ musí byť zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v členskom štáte vrátenia dane a ktorá spĺňa tieto podmienky:

a) počas obdobia vrátenia dane nemala v členskom štáte vrátenia dane sídlo svojej ekonomickej činnosti ani stálu prevádzkareň, odkiaľ vykonávala podnikateľskú činnosť, resp. nemala na tomto území svoje bydlisko alebo obvyklé miesto pobytu;

b) počas obdobia vrátenia dane nedodávala žiaden tovar ani neposkytovala žiadne služby, ktoré sa považujú za dodané alebo poskytnuté v členskom štáte vrátenia dane, s výnimkou týchto transakcií:

• poskytovanie prepravných služieb a doplnkové služby pri preprave, ktoré sú oslobodené od dane (§ 48 ods. 8, § 47 ods. 6, 8, 10 zákona č. 222/2004 Z. z.),
• dodanie tovaru a poskytnutie služieb osobe, ktorá je povinná platiť DPH – t. j. keď dochádza k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu (§ 69 ods. 2, 3 zákona č. 222/2004 Z. z.).

Smernica sa nevzťahuje na:

a) sumy DPH, ktoré boli podľa právnych predpisov členského štátu vrátenia dane nesprávne vyfakturované (prípady, kedy dodávateľ – platiteľ DPH, z iného členského štátu pri dodávke tovaru slovenskému platiteľovi pri splnení podmienok oslobodenia od dane v štáte dodania nevyhotovil faktúru bez DPH, ale uplatnil na nej daň);

b) sumy DPH fakturované z dodania tovaru, ktorého dodanie je alebo môže byť oslobodené (dodanie nového dopravného prostriedku, výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani, premiestnenie tovaru do iného členského štátu alebo vývoz tovaru prepraveného nadobúdateľom do miesta určenia mimo EÚ).

Aby slovenský žiadateľ, ktorý nie je usadený v členskom štáte vrátenia dane, bol oprávnený na vrátenie dane z tohto členského štátu, musí uskutočňovať transakcie, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane v členskom štáte usadenia, t. j. v SR.

Ak žiadateľ uskutočňuje v SR transakcie, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane, ako aj transakcie, pri ktorých právo na odpočítanie dane nevzniká, členský štát vrátenia dane môže vrátiť len takú časť DPH, ktorá je pomerná k sume transakcií, pri ktorých právo na odpočítanie dane vzniká podľa slovenského zákona o DPH (pomerné odpočítanie dane podľa § 50).

Žiadosť o vrátenie dane – informácie a údaje

Na účely vrátenia DPH v členskom štáte vrátenia dane zasiela zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v členskom štáte vrátenia dane, žiadosť o vrátenie dane v elektronickej forme členskému štátu vrátenia dane a podáva ju členskému štátu usadenia prostredníctvom elektronického portálu, ktorý tento členský štát vytvoril.

Žiadosť o vrátenie dane obsahuje tieto informácie:

a) meno a plnú adresu žiadateľa,

b) elektronickú adresu,

c) opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú sa tovar a služby

d) obdobie vrátenia dane, na ktoré sa žiadosť vzťahuje,

e) vyhlásenie žiadateľa, že nedodal žiadny tovar ani neposkytol žiadne služby, ktoré sa považujú za dodané alebo poskytnuté v členskom štáte vrátenia dane počas obdobia vrátenia dane, s výnimkou poskytovania prepravných služieb a doplnkových služieb pri preprave, ktoré sú oslobodené od DPH, a dodania tovaru a poskytnutia služieb osobe, ktorá je povinná platiť daň (prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na príjemcu),

f) identifikačné číslo žiadateľa DPH,

g) údaje o bankovom účte vrátane kódov IBAN a BIC.

V žiadosti o vrátenie dane sa druh nadobudnutého tovaru a služieb vyjadruje pomocou týchto kódov:

Pri použití kódu 10 sa uvádza druh dodaného tovaru a poskytnutých služieb.

Obmedzenia pri refundácii dane

V súlade s obmedzeniami pre odpočítanie DPH pri niektorých zdaniteľných plneniach členské štáty tieto obmedzenia uplatnia aj pri refundácii dane. Ide o obdobu ustanovenia nášho zákona o DPH, ktorý v § 49 ods. 7 uvádza, že pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy si platiteľ nemôže odpočítať DPH, to sa vzťahuje aj na prípady refundácie dane pre zahraničných platiteľov. To znamená, že zo zákona o DPH príslušného štátu vyplýva, z ktorých výdavkov platiteľa nie je možné odpočítať (tiež refundovať) DPH.

Z uvedeného teda vyplýva, že pri posudzovaní nároku na vrátenie DPH z dodaných tovarov a služieb v iných členských štátoch je dôležité prihliadať na podmienky, za akých je DPH v týchto štátoch odpočítateľná.

Smernica č. 2006/112/ES umožňuje členským štátom obmedziť právo na odpočítanie dane (články 176 a 177). Rada na návrh Komisie jednomyseľne určuje, pri ktorých výdavkoch nevzniká právo na odpočítanie DPH. Právo odpočítať daň sa v žiadnom prípade nebude vzťahovať na výdavky, ktoré nepatria jednoznačne do podnikateľských výdavkov, ako napríklad výdavky na luxusné predmety a služby, zábavu alebo reprezentáciu. Po porade s Výborom pre DPH môže každý členský štát z dôvodov konjunkturálneho cyklu úplne alebo čiastočne vylúčiť všetok alebo niektorý investičný majetok, alebo iný tovar zo systému odpočítania dane.

Poskytnutie ďalších informácií

Členský štát vrátenia dane môže požadovať, aby žiadateľ poskytol ďalšie informácie vo forme elektronických kódov v súvislosti s každým kódom vyššie uvedeným, pokiaľ sú tieto informácie nevyhnutné z dôvodu akýchkoľvek obmedzení práva na odpočítanie dane podľa smernice 2006/112/ES, tak ako sa uplatňuje v členskom štáte vrátenia dane, alebo pokiaľ sú nevyhnutné pre vykonávanie príslušnej výnimky, ktorá je udelená členskému štátu vrátenia dane.

Predkladanie kópií faktúr

Členský štát vrátenia dane môže požadovať od žiadateľa, aby spolu so žiadosťou o vrátenie dane elektronicky predložil kópiu faktúry alebo dovozného dokladu, ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade, alebo jeho ekvivalent v národnej mene 1 000 € alebo viac. Ak sa faktúra týka pohonnej látky, stanovený prah je 250 € alebo jeho ekvivalent v národnej mene. Prístup jednotlivých členských štátov je rôzny, napríklad Rakúsko v zásade nevyžaduje predloženie kópií faktúr, až v prípade vykonávania ďalšieho šetrenia môže požiadať o predloženie originálu niektorej faktúry. Česká republika vyžaduje predloženie kópií faktúr, ak základ dane predstavuje 1 000 € alebo viac, alebo ide o pohonnú látku so základom dane 250 €.

Veľkosť príloh nemá prekročiť hodnotu 5 MB. Prílohy majú byť v súbore formáte pdf v čiernobielej kópii a rozlíšení 200 dpi. Ak je k žiadosti priložených viac faktúr so stanovenou hodnotou základu dane a tieto spolu presiahnu kapacitu 5 MB, ktorá je stanovená na posielanie faktúr elektronicky, v takom prípade žiadateľ priloží k žiadosti faktúry s najvyššou hodnotou.

Členský štát vrátenia dane môže požadovať, aby žiadateľ poskytol opis jeho podnikateľskej činnosti prostredníctvom harmonizovaných kódov. Štatistická klasifikácia ekonomických činností v EÚ (NACE Revision 1) sa zaviedla nariadením Rady č. 3037/90. S cieľom zohľadniť štrukturálne zmeny ekonomiky bola zavedená aktuálna klasifikácia s názvom NACE Revision 2 na základe Nariadenia Rady č. 1893/2006.

Oprava žiadanej sumy dane

Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane upraví odpočítateľná časť, žiadateľ opraví sumu, o ktorú žiadal alebo ktorá sa mu už vrátila (rozdiel z titulu ročného zúčtovania dane odpočítanej koeficientom). Oprava sa vykoná v žiadosti o vrátenie dane počas kalendárneho roka, ktorý nasleduje po dotknutom období, alebo ak žiadateľ v tomto kalendárnom roku žiadosť o vrátenie dane nepodá, podaním samostatného vyhlásenia prostredníctvom elektronického portálu, ktorý vytvoril členský štát usadenia.

Žiadosť o vrátenie dane sa vzťahuje na tieto transakcie:

a) nákup tovarov a služieb, ktoré boli fakturované počas obdobia vrátenia dane pod podmienkou, že daňová povinnosť vznikla pred fakturáciou alebo v čase fakturácie, alebo

b) v súvislosti s ktorými daňová povinnosť vznikla počas obdobia vrátenia dane pod podmienkou, že nákup bol fakturovaný pred vznikom daňovej povinnosti,

c) dovoz tovaru, ktorý sa uskutočnil počas obdobia vrátenia dane.

Žiadosť o vrátenie dane sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o vrátenie dane a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas príslušného kalendárneho roka.

Žiadosť sa považuje za podanú, len ak v nej žiadateľ uviedol všetky požadované informácie.

SR ako členský štát žiadateľa bezodkladne elektronicky zašle žiadateľovi potvrdenie o prijatí.

Obdobie vrátenia, minimálna suma dane

Obdobie vrátenia dane nie je dlhšie ako jeden kalendárny rok ani kratšie ako tri kalendárne mesiace. Žiadosti o vrátenie dane sa však môžu vzťahovať na obdobie kratšie ako tri mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka.

Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktoré je kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri mesiace, suma DPH, ktorej vrátenie sa požaduje, nesmie byť nižšia ako 400 € alebo jej ekvivalent v národnej mene. Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktorým je kalendárny rok alebo zvyšok kalendárneho roka, suma DPH musí byť najmenej 50 € alebo jej ekvivalent v národnej mene.

Uvedené limity platia pre všetky členské štáty.

Kontrola odosielanej žiadosti v SR

Finančná správa SR za členský štát usadenia žiadateľa neodošle žiadosť členskému štátu vrátenia dane, ak sa počas obdobia vrátenia dane vzťahuje na žiadateľa v SR ktorákoľvek z nasledujúcich skutočností:

a) žiadateľ nie je zdaniteľnou osobou na účely DPH,

b) žiadateľ iba dodáva tovar alebo iba poskytuje služby bez možnosti odpočítania DPH zaplatenej v predchádzajúcom štádiu (činnosti oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie v zmysle § 28 až § 42, napr. zdravotné, finančné, poisťovacie služby).

Daňový úrad Bratislava elektronicky oznámi žiadateľovi svoje rozhodnutie.

Komunikácia členského štátu vrátenia so žiadateľom, dodatočné informácie

Členský štát vrátenia dane bezodkladne elektronicky oznámi žiadateľovi dátum, kedy mu bola doručená žiadosť. Členský štát vrátenia dane oznámi žiadateľovi svoje rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí žiadosti o vrátenie dane do štyroch mesiacov od jej doručenia tomuto členskému štátu.

Ak členský štát vrátenia dane usúdi, že nemá všetky potrebné informácie na prijatie rozhodnutia týkajúceho sa celej žiadosti alebo časti žiadosti o vrátenie dane, môže v rámci štvormesačnej lehoty elektronicky požadovať dodatočné informácie, najmä od žiadateľa alebo príslušných orgánov členského štátu usadenia. Ak sa dodatočné informácie požadujú od iného subjektu, než je žiadateľ alebo príslušný orgán členského štátu, zasiela sa požiadavka prostriedkami elektronickej komunikácie, iba ak sú tieto prostriedky dostupné jej adresátovi.

Ak je to potrebné, členský štát vrátenia dane môže požiadať o ďalšie dodatočné informácie.

Informácie požadované v súlade s týmto odsekom môžu zahŕňať predloženie originálu alebo kópie príslušnej faktúry, alebo dovozného dokladu, ak členský štát vrátenia dane má odôvodnené pochybnosti týkajúce sa platnosti alebo správnosti konkrétneho nároku. Požadované informácie sa poskytnú členskému štátu vrátenia dane do jedného mesiaca od dátumu doručenia požiadavky osobe, ktorej sú určené.

Lehoty na rozhodnutie

Ak členský štát vrátenia dane požaduje dodatočné informácie, oznámi žiadateľovi svoje rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí žiadosti o vrátenie dane do dvoch mesiacov od doručenia požadovaných informácií.

Lehota, ktorá je k dispozícii na prijatie rozhodnutia týkajúceho sa celej žiadosti alebo časti žiadosti o vrátenie dane, je však vždy najmenej šesť mesiacov od dátumu doručenia žiadosti členskému štátu vrátenia dane.

Ak členský štát vrátenia dane požaduje ďalšie dodatočné informácie, oznámi žiadateľovi svoje rozhodnutie týkajúce sa celej žiadosti alebo časti žiadosti o vrátenie dane do ôsmich mesiacov od doručenia žiadosti tomuto členskému štátu.

Rozhodnutie o žiadosti, vrátenie dane

Ak sa žiadosť o vrátenie dane schváli, členský štát vrátenia dane vráti schválenú sumu najneskôr do 10 pracovných dní od uplynutia lehoty, ktorou sú štyri mesiace od doručenia žiadosti. Ak sa požadovali dodatočné alebo ďalšie dodatočné informácie, k vráteniu dôjde do 10 pracovných dní od uplynutia vyššie uvedených lehôt.

Vrátenie dane sa uskutoční v členskom štáte vrátenia dane alebo na žiadosť žiadateľa v ktoromkoľvek inom členskom štáte. V prípade, ak sa daň vracia v inom členskom štáte, členský štát vrátenia dane odpočíta od sumy, ktorá sa má vrátiť žiadateľovi, všetky bankové poplatky za prevod.

V prípade, že sa celá žiadosť alebo časť žiadosti o vrátenie dane zamietne, členský štát vrátenia dane žiadateľovi spolu s rozhodnutím oznámi dôvody zamietnutia. Žiadateľ sa môže proti zamietavému rozhodnutiu o žiadosti o vrátenie dane odvolať na príslušné orgány členského štátu vrátenia dane spôsobom a v lehotách stanovených pre odvolania v prípade žiadostí o vrátenie dane predložených osobami, ktoré sú usadené v uvedenom členskom štáte vrátenia dane. Ak sa podľa právnych predpisov členského štátu vrátenia dane neprijatie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie dane v rámci lehôt stanovených v smernici nepokladá za schválenie alebo zamietnutie žiadosti, sú všetky správne a súdne konania, ktoré sú v takejto situácii k dispozícii zdaniteľným osobám usadeným v tomto členskom štáte, rovnako prístupné žiadateľovi. Ak takéto konania nie sú k dispozícii, neprijatie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie dane v týchto lehotách znamená, že žiadosť sa považuje za zamietnutú.

Neoprávnené vyplatenie dane žiadateľovi

Ak žiadateľ dosiahol vrátenie dane podvodným alebo iným nesprávnym spôsobom, príslušný orgán členského štátu vrátenia dane priamo podnikne kroky na vymáhanie súm, ktoré boli žiadateľovi nesprávne vyplatené, a akýchkoľvek pokút a úrokov uložených v súlade s postupom, ktorý sa uplatňuje v členskom štáte vrátenia dane, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o vzájomnej pomoci pri vymáhaní DPH.

V prípade, že sa uložila správna pokuta alebo úrok, ale neboli ešte zaplatené, môže členský štát vrátenia dane pozastaviť akékoľvek ďalšie vrátenie dane dotknutej zdaniteľnej osobe až do výšky nezaplatenej sumy.

Opravy predchádzajúcich žiadostí

Členský štát vrátenia dane zohľadní opravu vykonanú v súvislosti s predchádzajúcou žiadosťou o vrátenie dane vo forme zníženia alebo zvýšenia sumy vrátenia dane alebo ak bolo podané samostatné vyhlásenie, vo forme samostatnej platby.

Oneskorené vrátenie dane, úrok

Žiadateľ má od členského štátu vrátenia dane nárok na úrok zo sumy vrátenia dane, ktorá sa má žiadateľovi zaplatiť, ak sa daň vráti po poslednom dátume platby (10 pracovných dní od uplynutia lehoty, ktorou sú štyri mesiace od doručenia žiadosti).

Ak žiadateľ neposkytne požadované dodatočné alebo ďalšie dodatočné informácie členskému štátu vrátenia dane v rámci stanovenej lehoty, uvedený úrok sa neuplatňuje. Neuplatňuje sa tiež, pokým sa dokumenty, ktoré sa majú predložiť elektronicky, nedoručia členskému štátu vrátenia dane.

Úrok sa počíta odo dňa nasledujúceho po poslednom dni platby vracanej dane do dňa, keď sa vracaná daň skutočne zaplatila. Úrokové sadzby zodpovedajú úrokovej sadzbe uplatniteľnej v súvislosti s vrátením DPH zdaniteľným osobám usadeným v členskom štáte vrátenia dane podľa vnútroštátnych právnych predpisov uvedeného členského štátu. Ak neexistuje žiaden úrok podľa vnútroštátneho práva vo vzťahu k vráteniam dane usadeným zdaniteľným osobám, úrok, ktorý sa má vyplatiť, sa rovná úroku alebo podobnému poplatku, ktorý členský štát vrátenia dane uplatňuje na platby DPH omeškané zo strany zdaniteľných osôb.

Vrátenie DPH zaplatenej v Českej republike

Podmienky a postup vrátenia DPH, ktorú zahraniční (teda aj slovenskí) platitelia zaplatili v ČR, upravuje § 82 českého zákona o DPH č. 235/2004 Sb., ktorý je v súlade s vyššie uvedenou smernicou. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že nárok na vrátenie dane môže byť osobou registrovanou k DPH v inom členskom štáte uplatnený pri tovare a službách za obdobných podmienok, za ktorých môže byť platiteľom DPH v ČR uplatnený nárok na odpočet.

Podľa citovaného ustanovenia českého zákona o DPH žiadosť o vrátenie dane musí žiadateľ vyplniť v českom jazyku, a to aj v prípade vyžiadania doplňujúcich údajov.

Na účely prepočtu sumy dane v eurách na českú menu sa použije kurz devízového trhu vyhlásený Českou národnou bankou k prvému pracovnému dňu mesiaca januára roka, za ktorý je žiadosť o vrátenie dane podaná. Prepočítaná suma sa zaokrúhli na celé koruny nadol.

Žiadosť o vrátenie dane sa považuje za podanú, len ak žiadateľ uviedol všetky požadované údaje.

Nárok na vrátenie dane možno uplatniť najskôr za obdobie pre vrátenie dane, v ktorom sa uskutočnilo prijaté zdaniteľné plnenie alebo v ktorom bola prijatá odplata, a to k tomu dňu, ktorý nastane skôr, pokiaľ z tejto odplaty platiteľovi vznikla povinnosť priznať daň, alebo v ktorom bola vymeraná daň pri dovoze tovaru.

Správca dane pre vrátenie dane v ČR:

Podmienky pre odpočítanie DPH v ČR

Nárok na odpočet DPH a podmienky pre jej vrátenie upravujú ustanovenia § 72 a § 73 českého zákona o DPH. Do týchto ustanovení českého zákona o DPH boli transponované princípy vyplývajúce zo smernice č. 2006/112/ES (články 173 až 183).

Základnou podmienkou odpočtu je použitie prijatého zdaniteľného plnenia v rámci uskutočňovania ekonomických činností platiteľa. Nárok na odpočet vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce povinnosť túto daň priznať.

Český zákon o DPH (§ 72 ods. 5) stanovuje, že platiteľ nemá nárok na odpočet dane u prijatého zdaniteľného plnenia použitého pre reprezentáciu, ktoré nie je možné podľa zákona o dani z príjmov uznať za výdaj vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, s výnimkou, ak sú v rámci ekonomickej činnosti poskytnuté dary v hodnote maximálne 500 českých korún alebo sú bezplatne poskytnuté obchodné vzorky.

Podľa zákona o dani z príjmov [§ 25 ods. 1 písm. t) zák. č. 586/1992 Sb.] daňovým výdavkom nie sú výdavky na reprezentáciu, ktorými sú najmä výdavky na pohostenie, občerstvenie a dary. Za dar sa nepovažuje reklamný a propagačný predmet, ktorý je označený obchodnou firmou alebo ochrannou známkou poskytovateľa tohto predmetu, alebo názvom propagačného tovaru alebo služby, ktorého hodnota bez DPH nepresahuje 500 korún českých a ktorý nie je s výnimkou tichého vína predmetom spotrebnej dane.

Pre uplatnenie nároku na odpočet dane je platiteľ povinný mať daňový doklad, ktorý voči nemu vyhotovil iný platiteľ. Nárok na odpočet dane nemožno uplatniť po uplynutí lehoty 3 rokov, táto začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet dane vznikol. Po uplynutí tejto lehoty je platiteľ oprávnený uplatniť nárok na odpočet dane len u prijatých zdaniteľných plnení, u ktorých mu vznikla povinnosť túto daň priznať.

Pre vystavovanie daňových dokladov (faktúr) platia v ČR podobné podmienky ako v SR, dodávateľ – platiteľ DPH, je podľa § 26 českého zákona o DPH povinný vyhotoviť daňový doklad do 15 dní od dodania. Tiež náležitosti daňového dokladu (§ 28 českého zákona o DPH) sú rovnaké ako podľa § 71 ods. 2 slovenského zákona o DPH.

Podľa českého zákona, ak neobsahuje doklad pre preukázanie nároku na odpočet dane všetky predpísané náležitosti daňového dokladu, možno nárok preukázať iným spôsobom. Tento postup nemožno uplatniť, ak chýbajúcimi náležitosťami sú údaje rozhodné pre výpočet dane alebo daňové identifikačné číslo.

Ak prevyšuje suma dane uvedená na prijatom daňovom doklade výšku dane, ktorá má byť uplatnená podľa zákona, je platiteľ oprávnený uplatniť nárok na odpočet dane len vo výške zodpovedajúcej dane, ktorá má byť uplatnená podľa zákona. Ak je suma dane uvedená na prijatom daňovom doklade nižšia ako tá, ktorá má byť uplatnená podľa zákona, je platiteľ oprávnený uplatniť nárok na odpočet dane len vo výške zodpovedajúcej dani uvedenej na daňovom doklade.

Vrátenie DPH zaplatenej v Rakúsku

Základné podmienky, postup pri podaní žiadosti o vrátenie dane, ako aj limity sú aj v Rakúsku stanovené tak, ako bolo vyššie uvedené, v zmysle smernice č. 2008/9/ES. Predmetom žiadosti o vrátenie DPH z Rakúska platiteľmi z iných členských štátov, t. j. aj zo SR, môže byť len tá DPH, ktorá môže byť odpočítaná podľa rakúskeho zákona o DPH (UStG 1994).

Kontaktný finančný úrad pre vrátenie DPH zahraničným platiteľom je:

Rakúsko nevráti DPH:

• V súvislosti s kúpou, nájmom, nákladmi na prevádzku osobných automobilov, kombi automobilov a motocyklov, s výnimkou, ak sú po­uží­vané pri prevádzke autoškoly alebo sú určené k ďalšiemu predaju, alebo minimálne v rozsahu 80 % slúžia na účely komerčnej prepravy alebo prenájmu. Ministerstvo financií v nariadení bližšie určuje, o ktoré osobné a kombi automobily ide.
  V prípade nájomných zmlúv, ak predmet nájmu (osobný automobil, kombi automobil alebo motocykel) je poškodený v dôsledku havárie alebo „vyššej moci“, platí na účely odpočítania DPH z opravy, že náklady na opravu vozidla za účelom uvedenia do pôvodného stavu sa nevzťahujú k prenajímateľovi predmetu lízingu, ale k nájomcovi, ktorý má nárok na odpočítanie dane.
• V súvislosti s reprezentačnými výdavkami (s výnimkou, ak tieto výdavky slúžia na účely obchodné, na účely reklamné a podporu ekonomickej činnosti – posúdenie týchto výdavkov je vo väzbe na smernicu o dani z príjmov).
• V súvislosti s odpočítaním DPH pri pracovných cestách rakúsky zákon o DPH (§ 13) rozlišuje, či je pracovná cesta vykonávaná osobou, ktorej príjem podlieha zdaneniu v Rakúsku, alebo ju vykonáva osoba, ktorej príjem nepodlieha zdaneniu v Rakúsku. V prípade, ak pracovnú cestu vykonáva osoba podliehajúca rakúskemu zákonu o dani z príjmov, u za­mestnávateľa tejto osoby je odpočítateľná DPH zo stravovania zamestnanca vo väzbe na paušálne sumy stanovené zákonom o dani z príjmov. Podobne je možné odpočítať DPH z ubytovania (vrátane raňajok). Pri ubytovaní je možné uplatniť aj odpočet dane v skutočnej výške uvedený na faktúre (faktúra môže znieť aj na meno osoby, ktorá uskutočňuje pracovnú cestu). V prípade, ak sa vychádza z paušálnych súm, uplatní sa odpočet v sadzbe 10 % DPH.
  Podnikatelia, ktorých príjmy nepodliehajú zdaneniu v Rakúsku alebo ktorých zamestnanci neplatia daň zo závislej činnosti v Rakúsku (t. j. zahraniční podnikatelia), pri príležitosti pracovnej cesty vykonanej v Rakúsku si môžu uplatniť len tú sumu DPH, ktorá je uvedená na faktúre. V prípade výdavkov na stravovanie je možné uplatnenie DPH vo výške vychádzajúcej z paušálnych súm podľa rakúskeho zákona o dani z príjmov (t. j. rovnako ako u rakúskych daňovníkov).
  Podmienkou pre uplatnenie DPH v súvislosti s pracovnými cestami je vypracovaný a predložený doklad o danej ceste, v ktorom je uvedený čas, v ktorom bola cesta vykonaná, cieľ cesty, účel, osoba, ktorá ju vykonala a suma, z ktorej bola nárokovaná DPH vypočítaná.

V súvislosti s vyhotovovaním faktúr ako podmienkou pre uplatnenie nároku na vrátenie dane sú v rakúskom zákone o DPH určité odlišnosti oproti českému a slovenskému zákonu o DPH.

Vyhotovovanie faktúr v smernici č. 2006/112/ES je predmetom úpravy v článkoch 220 až 237.

Podľa článku 221 členské štáty môžu v súvislosti s faktúrami uložiť menej povinností, než je uvedené v článku 226 (ide o článok, ktorý bol transponovaný do § 71 ods. 2 slovenského zákona o DPH a ktorý upravuje náležitosti faktúry ako daňového dokladu na účely DPH). Túto možnosť využilo i Rakús­ko, podľa rakúskeho zákona o DPH sú náležitosti faktúry „miernejšie“, ako je tomu podľa slovenského a českého zákona o DPH.

Smernica v článku 222 len umožňuje, aby členské štáty stanovili lehotu na vyhotovenie faktúr (nie je to teda ich povinnosť). Zatiaľ čo podľa slovenského a českého zákona o DPH je táto povinnosť do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti, podľa § 11 ods. 1 rakúskeho zákona o DPH je obdobie na vyhotovenie faktúry až do 6 mesiacov.

Podľa rakúskeho zákona o DPH (§ 11 ods. 1 bod 2) je vyhotoviteľ faktúry povinný uviesť na faktúre svoje meno a adresu, meno a adresu odberateľa a v prípade, ak celková suma na faktúre prekročí sumu 10 000 €, uvedie aj identifikačné číslo odberateľa.

V prípade faktúr, ktorých celková suma neprekračuje 150 €, majú byť uvedené údaje: dátum vystavenia, meno a adresa dodávateľa, množstvo tovaru alebo druh a rozsah služby, deň dodania, protihodnota, suma dane, sadzba dane.

Problémy z praxe

Problém č. 1: Vykonávanie činnosti, ktorá je predmetom DPH v Rakúsku a zamietnutie žiadosti

Slovenský prepravca osôb vykonáva autobusové zájazdy pre cestovné kancelárie v rámci rôznych krajín Európy. V zmysle § 55f zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH žiadal jednotlivé členské štáty o refundáciu z dokladov: nákup PHL a mazív realizovaný na benzínových pumpách, predaj cez ERP pokladnice.

Po podaní žiadosti o refundáciu cez elektronický portál DR SR bola z Rakúska doručená elektronická odpoveď o zamietnutí požadovanej čiastky v plnom rozsahu. Dôvodom zamietnutia žiadosti o refundáciu bola skutočnosť, že slovenský prepravca uskutočnil na území Rakúska činnosť, ktorá je tam predmetom DPH, na základe čoho nemá nárok na vrátenie DPH, ktorú tam zaplatil. Z odpovede zaslanej rakúskou finančnou správou tiež vyplýva, že prepravca bol povinný sa zaregistrovať v Rakúsku pre DPH a následne z činnosti, ktorú tam vykonáva, odvádzať daň vo výške 10 %.

Vzťahuje sa takáto negatívna odpoveď z jednotlivých členských krajín na všetky ďalšie obdobné žiadosti o refundáciu v príslušnej krajine? Je potrebné z pohľadu uznania DPH zaplatenej v inej členskej krajine ako daňového výdavku podávať opakovane žiadosti o refundáciu aj za predpokladu, že platiteľ vie, že žiadosť bude opätovne zamietnutá a iné doklady o nákupe PHL a mazív z čerpacích staníc mať k dispozícii nebude? Má odpoveď z týchto štátov nejakú časovú platnosť (napr. zamietnutie roku 2011 platí pre ďalšie 3 nasledovné kalendárne roky)? Môže si platiteľ DPH zaplatenú v Rakúsku uplatniť v daňových výdavkoch?

Riešenie:

Novela zákona o dani z príjmov č. 548/2010 Z. z. v ustanovení § 19 ods. 3 písm. k) bod 3 a 4 v súvislosti s uznaním DPH zaplatenej v iných členských štátoch EÚ upravuje, kedy je možné túto daň uznať ako daňový výdavok. Za daňový výdavok sa považuje DPH i v prípade, ak nevznikne nárok na jej vrátenie z dôvodu, že nedosahuje predpísanú výšku limitu na vrátenie (minimálna výška dane, ktorá môže byť vrátená za obdobie kalendárneho roka, je 50 €, za obdobie kratšie ako rok je to 400 €).

Neuvádza sa v tejto súvislosti, že aj iný dôvod zamietnutia žiadosti (tak ako je tomu v danom prípade) má za následok, že DPH zaplatená v zahraničí bude daňovým výdavkom platiteľa.

Základným predpisom, ktorý upravuje pravidlá pre vrátenie DPH platiteľom, ktorí nie sú usadení v členskom štáte vrátenia dane, je smernica Rady č. 2008/9/ES z 12. 2. 2008 účinná od 1. 1. 2010 vo všetkých členských štátoch, pravidlá v nej uvedené boli prenesené do zákonov o DPH členských štátov EÚ.

Podľa článku 3 uvedenej smernice je podmienkou pre uplatnenie nároku na refundáciu DPH to, že žiadateľ nemal v štáte vrátenia sídlo ekonomickej činnosti a počas obdobia vrátenia nedodával žiaden tovar ani služby v danom štáte, s výnimkou niektorých služieb – preprava osôb sa v rámci týchto výnimiek nenachádza.

To znamená, že v danom prípade žiadateľ – slovenský prepravca, nesplnil základnú podmienku pre refundáciu dane.

Z dôvodu poskytovania služby – prepravy osôb, ktorá je predmetom dane na území Rakúska, je teda slovenský prepravca povinný dodržiavať zákon o DPH tam platný, t. j. registrovať sa pre DPH, následne zdaňovať túto službu daňou platnou v danom štáte.

V súvislosti s priznávaním DPH má potom slovenský prepravca registrovaný pre DPH v Rakúsku ako platiteľ dane aj nárok na odpočítanie DPH z nákupu tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania podaného v danom štáte, teda nie je dôvod pre uplatňovanie refundácie.

Problém č. 2: Získanie rakúskej DPH nesprávne uplatnenej dodávateľom

Slovenská firma – platiteľ DPH, si dala opraviť kamión v Rakúsku u platiteľa DPH. Šofér však pravdepodobne neinformoval, že firma je platiteľom DPH a rakúska firma vystavila faktúru s DPH. Ako má teraz postupovať slovenská firma pri daňovom priznaní k DPH?

Je povinná vykonať samozdanenie? Bude DPH uvedená na faktúre daňový náklad, ak slovenská firma požiada o vrátenie DPH z Rakúska?

Riešenie:

Miesto dodania služby opravy (práce na hnuteľnom hmotnom majetku) sa nachádza v štáte príjemcu služby – slovenského platiteľa, vyplýva to zo smernice Rady č. 2006/112/ES, ktorá bola zapracovaná do zákonov o DPH členských štátov EÚ, t. j. vyplýva to aj z rakúskeho zákona a tiež zo slovenského zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, z ustanovenia § 15 ods. 1.

Skutočnosť, že z dôvodu pochybenia slovenského platiteľa (resp. jeho zamestnanca) dodávateľ služby nepostupoval správne a za miesto dodania poskytnutej služby považoval Rakús­ko, neznamená, že slovenský platiteľ sa má tomuto nesprávnemu postupu prispôsobiť. Teda i napriek tomu, že dostal faktúru s rakúskou DPH, je povinný v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH odviesť DPH z prijatej služby v SR, pretože je osobou povinnou platiť daň. Základom dane bude cena služby bez rakúskej DPH.

Vypočítanú DPH 20 % teda uvedie v daňovom priznaní v SR v riadku 10, základ dane v riadku 9, zároveň si sumu DPH môže odpočítať prostredníctvom riadka 21 (v plnom rozsahu, ak spĺňa podmienku použitia tejto služby na účel umožňujúci odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona).

Zaplatenú rakúsku DPH si slovenský platiteľ nemôže žiadať od finančnej správy v Rakúsku cestou refundácie dane, keďže ako vyplýva z vyššie uvedeného, v zmysle zákona táto daň nemala byť dodávateľom služby uplatnená. Z toho dôvodu tiež nemôže o rakúskej dani účtovať ako o daňovom náklade.

Ďalší postup by mal byť taký, že slovenský platiteľ upozorní rakúskeho dodávateľa služby na pochybenie, oznámi mu, že je platiteľom DPH v SR – uvedie svoje IČ DPH, prípadne odkedy ho má pridelené a na základe týchto dôkazov bude žiadať od dodávateľa opravu vystavenej faktúry a na základe opravy aj vrátenie sumy rakúskej DPH, ktorú mu zaplatil.

Na základe opravy pôvodnej faktúry by rakúsky platiteľ mohol svojho správcu dane žiadať o vrátenie bezdôvodne priznanej DPH. Problém však môže nastať v tom, že na základe týchto skutočností, t. j. že rakúsky platiteľ dodal službu, ktorej miesto dodania bolo prenesené do štátu príjemcu („reverse charge“ mechanizmus), mal podať v Rakúsku súhrnný výkaz – v zdaňovacom období, v ktorom bola služba vykonaná, ktorý by bol tým pádom podaný oneskorene.
 

Autor: Ing. Beáta Jarošová, PhD.