Vybrané úpravy v daňových výdavkoch od 1. 1. 2014

Zákonom č. 463/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, sa upravili s účinnosťou od 1. 1. 2014 aj ustanovenia ovplyvňujúce výpočet základu dane a uplatňovanie daňových výdavkov.

Najvýznamnejšie zmeny:

• zjednodušenie a zjednotenie evidencií preukázateľných príjmov pre fyzické osoby – podnikateľov,
• zrušenie oznamovacej povinnosti začatia a ukončenia nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov,
• zjednotenie podmienok pre zahrnutie záväzkov a pohľadávok po lehote splatnosti do základu dane,
• finančný prenájom v nadväznosti na ponechanie zrýchleného lízingového odpisovania,
• paušalizácia výdavkov na pohonné látky pre fyzické osoby – podnikateľov, v prípade použitia motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku,
• rozšírenie možnosti výdavkov na dopravu zamestnancov zabezpečovanú zamestnávateľom a pod.

1. Zrušenie podmienok pre možnosť vedenia daňovej evidencie a zjednotenie všetkých evidencií k príjmom podľa § 6 ZDP

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa rušia podmienky stanovené pre možnosť vedenia daňovej evidencie pre príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu.

Išlo o podmienky, že daňovníci, ktorí dosahujú uvedené príjmy, nesmeli mať zamestnancov a ich príjmy (výnosy) v predchádzajúcom zdaňovacom období nesmeli presiahnuť 170 000 eur.

Zrušením týchto podmienok môžu túto zjednodušenú formu vedenia preukázateľných výdavkov viesť všetci daňovníci dosahujúci príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu.

Zároveň sa s touto formou daňovej evidencie zjednocuje aj:

• forma vedenia evidencie preukázateľných výdavkov pre príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 11 ZDP) a
• evidencia pre paušálne výdavky, pričom však v tomto prípade vedú daňovníci takúto evidenciu len v rozsahu preukázateľných príjmov, zásob a pohľadávok.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 je teda daňová evidencia uvedená v § 6 ods. 11 ZDP, podľa ktorého ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v § 6 ods. 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:

a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane), vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve,

b) daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane), vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve,

c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m)],

d) zásobách a pohľadávkach,

e) záväzkoch.

Podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve musí účtovný doklad, ktorý je preukázateľným účtovným záznamom, obsahovať:

a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,

d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu.

2. Možnosť uplatnenia výdavkov na stravu a pracovné cesty u spoločníkov v. o. s. a komplementárov k. s.

V ustanovení § 6 ods. 9 ZDP sa s účinnosťou od 1. 1. 2014 spresňuje možnosť spoločníka v. o. s. a komplementára k. s. odpočítať si od príjmov/základu dane pripadajúceho na tohto daňovníka aj výdavky na cestovné náhrady a stravné podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) ZDP za podmienok upravených v týchto ustanoveniach.

Uvedená úprava bola zavedená v nadväznosti na špecifické znenie § 6 ods. 9 ZDP, podľa ktorého sa základ dane spoločníka v. o. s. a komplementára k. s. prebratý vo svojom spoluvlastníckom podiele od právnickej osoby (v. o. s., k. s.) znižuje len o poistné a príspevky, ktoré si sám daňovník platí. Z uvedeného dôvodu vznikali v praxi aplikačné problémy v súvislosti s možnosťou odpočítania výdavkov na stravné a v súvislosti s činnosťou vykonávanou mimo miesta pravidelného vykonávania činností uvedených v § 19 ods. 2 písm. e) a p) ZDP, aj keď nárok na tieto výdavky majú všetci daňovníci dosahujúci príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t. j. aj spoločníci v. o. s. alebo komplementári k. s.

3. Zmena v uplatňovaní spotrebovaných PHL pri motorovom vozidle nezahrnutom do obchodného majetku

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa v § 19 ods. 2 písm. e) ZDP v rámci zníženia administratívnej náročnosti umožňuje daňovníkovi vybrať si aj pri vlastnom osobnom automobile nezahrnutom do obchodného majetku medzi:

• preukázateľne vynaloženými výdavkami na spotrebu PHL so základnou sadzbou náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách, čo vyžaduje aj vedenie evidencie jázd z pracovných ciest, alebo
• paušálnymi výdavkami do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie, pri ktorých nebude musieť viesť žiadnu evidenciu.

Uvedené ustanovenie sa použije vtedy, ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo, ktoré nemá zaradené v obchodnom majetku, ale v čase vykonania „pracovnej“ cesty je auto už vyradené z obchodného majetku z dôvodu jeho preradenia do osobného užívania, pričom daňovník ho naďalej používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, t. j. v čase vykonania cesty už nemá osobné motorové vozidlo v obchodnom majetku.

4. Doprava do zamestnania

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa dopĺňa ustanovenie § 19 ods. 2 o nové písmeno s), podľa ktorého sa za daňový výdavok považuje aj výdavok zamestnávateľa na dopravu na miesto výkonu práce zamestnanca a späť z dôvodu, že hromadnými dopravnými prostriedkami:

• nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo
• v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa.

V prípade, ak by bola zamestnávateľovi na túto formu dopravy poskytnutá dotácia, podpora alebo príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku, zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov iba tú časť jeho výdavkov, o ktorú výdavky prevyšujú skutočne prijatú dotáciu, podporu alebo príspevok.

5. Konto pracovného času

S účinnosťou od 1. 1. 2014 ZDP stanovil v § 17 ods. 33 a § 20 ods. 9 písm. a) zahrnovanie nákladov týkajúcich sa konta pracovného času do základu dane. Konto pracovného času vymedzuje § 87a Zákonníka práce, podľa ktorého sa kontom pracovného času rozumie spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času. Konto pracovného času môže zamestnávateľ zaviesť iba kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná, pričom dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Zamestnávateľ je však povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Zároveň v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa musí dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca, pričom vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov.

Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade:

• menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas, alebo prácu nebude vykonávať vôbec – tzv. záporný účet konta pracovného času,
• väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas – tzv. kladný účet konta pracovného času.

Pri uplatňovaní konta pracovného času je zamestnávateľ povinný viesť účet konta pracovného času, na ktorom eviduje rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca a rozdiel medzi skutočne poskytnutou základnou zložkou mzdy a základnou zložkou mzdy, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas.

V prípade záporného účtu konta pracovného času sa časové rozlíšenie mzdových nákladov vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, zahrnuje do základu dane. V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ak zamestnanec neodpracované hodiny odpracuje, sa zúčtovanie časového rozlíšenia nákladov budúcich období na príslušný nákladový účet do základu dane nezahŕňa.

V prípade kladného účtu konta pracovného času zamestnávateľ, ak mu nie je známa presná výška mzdy (napr. z dôvodu možnej budúcej valorizácie mzdy v čase jej výplaty), účtuje v súlade s účtovníctvom rezervu na mzdu vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca. ZDP v § 20 ods. 9 písm. a) vymedzuje tvorbu tejto rezervy ako daňovo uznanej rezervy, to znamená, že v účtovníctve vytvorená rezerva sa bude považovať za daňový výdavok. V prípade, že zamestnávateľ pozná presnú výšku mzdy vrátane poistného a príspevkov, účtuje o záväzku voči zamestnancovi a náklad, ktorý sa k nemu vzťahuje, je daňovo uznateľným v súlade s účtovníctvom.

6. Reklamné predmety

S účinnosťou od 1. 1. 2014 došlo v oblasti uznateľnosti reklamných predmetov k dvom zmenám:

a) Hodnota reklamných predmetov uznaných za daňové výdavky bola zvýšená na 17 eur za 1 predmet, pričom podmienka, že reklamný predmet nemusí byť označený obchodným menom ani ochrannou značkou, ostala naďalej v platnosti.

Pri posúdení, či reklamný a propagačný predmet, ktorý je možné uznať do daňových výdavkov v hodnote do 17 eur, je alebo nie je vrátane DPH, je potrebné vychádzať zo zákona o DPH. Zákon o DPH ustanovuje, že bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez DPH, sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu;

b) ZDP z dôvodu právnej istoty daňovníkov explicitne vymedzuje, že reklamnými predmetmi nie sú darčekové reklamné poukážky, a to z dôvodu, že:

• reklamnú poukážku nemožno považovať za predmet – nemá úžitkovú hodnotu,
• daňovník reklamnou poukážkou zvyčajne nevykonáva reklamu svojej činnosti, ale v zásade dáva k dispozícii určitý obnos finančných prostriedkov na nákup služieb alebo tovaru inej spoločnosti,
• darčeková poukážka aj podľa zákona o DPH nie je považovaná za tovar, ale za „platobný prostriedok“.

Autor: Ing. Michaela Vidová, Ing. Miroslava Brnová