Vznik a registrácia neziskových organizácií

Neziskové organizácie, ktoré pôsobia v Slovenskej republike, sú zriadené podľa osobitného predpisu alebo osobitným predpisom, ktorý upravuje najmä účel ich zriadenia, vznik, hospodárenie, zrušenie, zánik a ich kontrolu.  

Podľa toho, kto je prijímateľom, resp. pre koho sú zriadené, možno tieto organizácie rozdeliť na také, ktoré 

• svoju činnosť orientujú na uspokojovanie potrieb svojich členov – sú založené na členskej základni – ide o občianske združenia, záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo 
• sa usilujú o plnenie všeobecne prospešných cieľov pre okruh prijímateľov, ktorí nie sú priamo členmi týchto organizácií – ide o nadácie, neziskové organizácie alebo neinvestičné fondy. 

Spoločnými znakmi neziskových organizácií je to, že sa pri svojej činnosti neorientujú na dosahovanie zisku, ale ich hlavnou činnosťou je predovšetkým poskytovanie všeobecne prospešných služieb v rôznych oblastiach. Ide o nasledovné oblasti: zdravotná starostlivosť, poradenská činnosť, vzdelávanie detí a mládeže, združovanie finančných prostriedkov pre ľudí v hmotnej núdzi, v ohrození života, tvorba a ochrana životného prostredia, podpora športu, kultúry, záchrana rôznych objektov alebo záujem o rôzne oblasti života. 

Spoločnými znakmi týchto organizácií je tiež ich samosprávne riadenie, samokontrola členskou základňou a to, že bližšie špecifiká hospodárenia ustanovuje štatút, stanovy, zakladacia listina alebo iný interný predpis. 

Základným znakom všetkých druhov neziskových organizácií je ich neziskovosť. Aj pri dosiahnutí kladného výsledku hospodárenia sú povinné dosiahnutý zisk použiť pre ďalšiu činnosť takejto organizácie. 

Pretože sú príjemcami finančných prostriedkov od širokého okruhu subjektov, je nevyhnutné, aby venovali patričnú pozornosť vedeniu účtovníctva, ktoré zabezpečuje pre všetkých záujemcov vierohodnú databázu údajov o hospodárení a financovaní jednotlivých neziskových organizácií. Keďže ide o právnické osoby, v súlade s § 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve sú povinné viesť účtovníctvo. Účtovníctvo je v týchto organizáciách nezastupiteľné najmä z hľadiska potrieb finančného riadenia a preukázateľnosti majetku a záväzkov. Poskytuje informácie členom, poskytovateľom príspevkov a darov, bankám a kontrolným orgánom. Účtovníctvo musí podávať informácie o stave a pohybe majetku a záväzkov, o rozdiele majetku a záväzkov, o nákladoch a výnosoch (pri účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva) alebo o výdavkoch a príjmoch (pri účtovných jednotkách účtujúcich a sústave jednoduchého účtovníctva) a o výsledku hospodárenia. Účtovníctvo musí byť vedené úplne, preukazným spôsobom a správne tak, aby verne zobrazovalo skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom. Za správnosť, preukaznosť a úplnosť účtovníctva zodpovedá nezisková organizácia a aj keď poverí vedením účtovníctva inú právnickú alebo fyzickú osobu, nezbavuje sa zodpovednosti za vedenie účtovníctva. 

Možnosť viesť účtovníctvo v sústave jednoduchého účtovníctva vyplýva pre neziskové organizácie z § 9 ods. 2 zákona o účtovníctve. Zákon presne vymedzuje druhy neziskových organizácií, ktoré môžu viesť svoje účtovníctvo v sústave jednoduchého účtovníctva: 

• občianske združenia, ich organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, 
• organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, 
• združenia právnických osôb, 
• spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, 
• neinvestičné fondy, 
• poľovnícke organizácie a  
• neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby. 

Na to, aby mohli viesť jednoduché účtovníctvo, je potrebné, aby spĺňali nasledovné podmienky: 

a)    nepodnikajú a 
b)    ich príjmy v predchádzajúcom roku nedosiahli výšku 200 000 eur, pričom je nevyhnutné, aby účtovná jednotka spĺňala súčasne obidve podmienky. 

Ak účtovná jednotka nesplní jednu z týchto podmienok, je povinná od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia účtovať v sústave podvojného účtovníctva. 

V jednoduchom účtovníctve môže účtovať aj cirkev a náboženské spoločnosti, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu, ak nepodnikajú. 

Pojem podnikanie nadväzuje v zákone o účtovníctve na § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, pričom pod podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Ak by nezisková organizácia prenajímala iba svoj majetok, pričom by pri prenájme neposkytovala žiadne ďalšie služby, nepovažuje sa takýto prenájom pre určenie sústavy účtovníctva, v ktorej účtovná jednotka účtuje, za podnikanie. 

Termín príjem je zadefinovaný v § 2 ods. 4 písm. f) zákona o účtovníctve. Ide o všetky príjmy, ktoré účtovná jednotka prijala na bankový účet bezhotovostne alebo do pokladnice v hotovosti. Medzi príjmy sa zahŕňa aj príjem finančných prostriedkov na bankový účet, ak ide o úverové prostriedky,ktoré banka prevedie na účet prijímateľa úveru. 

Pre potreby legislatívy v oblasti usmerňovania postupov vedenia účtovníctva a účtovnej závierky pre neziskové organizácie, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania, bola zavedená legislatívna skratka – nezisková účtovná jednotka. 

Pri vedení jednoduchého účtovníctva postupujú neziskové účtovné jednotky od 1. januára 2011 podľa opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania. Opatrenie bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2010. Podľa tohto opatrenia postupujú účtovné jednotky v priebehu účtovného obdobia, ako aj pri zostavovaní účtovnej závierky. 

Neziskové účtovné jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky pre vedenie jednoduchého účtovníctva, sú povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Pri vedení podvojného účtovníctva postupujú podľa opatrenia Ministerstva financií SR zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. Opatrenie a jeho novely boli uverejnené vo Finančných spravodajcoch č. 12/2007, č. 11/2008, č. 5/2009, č. 14/2009 a č. 11/2010. 

Účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva postupujú pri zostavovaní účtovnej závierky podľa opatrenia Ministerstva financií SR z 28. novembra 2007 č. MF/25682/2007-74, ktorým sa ustanovujú účtovné výkazy a rozsah údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. Tieto opatrenia boli uverejnené vo Finančných spravodajcoch č. 12/2007, č. 11/2008, č. 14/2009 a č. 11/2011. 

Prechod z jednej účtovnej sústavy do druhej sa môže uskutočniť vždy len k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po období, v ktorom boli zistené dôvody na zmenu účtovnej sústavy. Postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo ustanovuje opatrenie Ministerstva financií SR č. 17 599/2003-92, ktoré bolo novelizované opatrením MF SR č. MF/18900/2008-74. Tieto opatrenia boli uverejnené vo Finančných spravodajcoch č. 16/2003 a č. 9/2008. 

Pre neziskové účtovné jednotky vyplýva povinnosť mať audit účtovnej závierky buď v zmysle svojich hmotnoprávnych predpisov, na základe ktorých vznikli, alebo na základe zákona o účtovníctve. 

V zmysle zákona o účtovníctve upravuje túto povinnosť § 19 ods. 4 tohto zákona. Povinnosť auditu vzniká neziskovej účtovnej jednotke, ktorá prijme sumu ročného podielu prijatej dane v objeme vyššom ako 33 193,92 €, a to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité. Termín overenia je do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 

Keďže neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie, neinvestičné fondy a občianske združenia sú najčastejšie sa vyskytujúce neziskové účtovné jednotky, v ďalšej časti článku sa zameriame na podrobnejší popis vzniku, registrácie a hospodárenia týchto druhov subjektov. 

1.    Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby 

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby postupuje pri svojej činnosti podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. 

Nezisková organizácia je v zákone definovaná ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie všeobecne prospešných služieb za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok, pričom ak dosiahne zisk, tento sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov. Dosiahnutý zisk sa musí použiť v ďalšej činnosti na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb, ktoré sú v činnosti neziskovej organizácie prvoradým cieľom. 

Zákon vymedzuje nasledovné všeobecne prospešné služby, ktoré sa môžu vplyvom potrieb praxe aj rozšíriť: 

a)    poskytovanie zdravotnej starostlivosti, 
b)    poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť, 
c)    tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt,  
d)    ochrana ľudských práv a základných slobôd, 
e)    vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry, 
f)    výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby, 
g)    tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva, 
h)    služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti, 
i)    zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu. 

Neziskovú organizáciu môže založiť fyzická osoba, právnická osoba alebo štát, ak to nevylučuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

Nezisková organizácia sa zriaďuje zakladacou listinou podpísanou všetkými zakladateľmi. Uvedú sa tu názov a sídlo neziskovej organizácie, doba, na akú sa nezisková organizácia zakladá, ak nie je založená na dobu neurčitú, druh všeobecne prospešných služieb, údaje o zakladateľoch, členoch orgánov neziskovej organizácie a peňažné alebo nepeňažné vklady jednotlivých zakladateľov. Ďalšie podrobnosti o činnosti, organizačnej štruktúre a hospodárení neziskovej organizácie vydá zakladateľ v štatúte. 

Návrh na zápis neziskovej organizácie sa podáva na obvodnom úrade v sídle kraja, ktorý je registrovým úradom. Okamihom vzniku neziskovej organizácie je deň, kedy rozhodnutie o registrácii nadobudlo právoplatnosť. 

Vklad zakladateľa sa účtuje v sústave podvojného účtovníctva nasledovne: 

Použité účty: 

211 – Pokladnica
221 – Bankové účty
411 – Základné imanie
1xx – príslušný účet účtovej triedy Zásoby
02x – Dlhodobý hmotný majetok odpisovaný
03x – Dlhodobý hmotný majetok neodpisovaný 

Vklad zakladateľa sa účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v príslušnej knihe, podľa toho, o aký druh majetku ide: 

1.    Vklad finančných prostriedkov na bankový účet neziskovej organizácie – príjem na bankový účet v peňažnom denníku s rozlíšením podľa príslušného stĺpca v peňažnom denníku. 
2.    Vklad finančných prostriedkov v hotovosti do pokladnice – príjem v hotovosti v peňažnom denníku s rozlíšením podľa príslušného stĺpca v peňažnom denníku. 
3.    Vklad zásob – v knihe zásob sa zaeviduje príjem príslušného druhu zásob. 
4.    Vklad hnuteľného alebo nehnuteľného majetku – v knihe dlhodobého majetku sa zaeviduje príjem príslušného druhu dlhodobého majetku. 

Nezisková organizácia zabezpečuje svoju činnosť a hospodári s príjmami, ktoré pochádzajú z viacerých zdrojov. Sú to predovšetkým peňažné alebo nepeňažné vklady zakladateľov, príjmy z vlastnej činnosti, príjmy z podnikateľskej činnosti po zdanení, z dedičstva a dary od fyzických alebo právnických osôb. Môže užívať majetok štátu a tiež majetok územnej samosprávy. 

 Príklad č. 1: 

Nezisková organizácia Domov dobrého srdca, n. o., získala príspevky z podielu zaplatenej dane (2 %) v sume 25 236 €. Z týchto finančných prostriedkov zakúpila mikrobus v obstarávacej cene 15 000 € a zaradila ho do používania. Príspevky z podielu zaplatenej dane v sume 5 000 € poskytla občianskemu združeniu a v hodnote 5 236 € nakúpila rôzne potreby pre deti neziskovej organizácie. Nezisková organizácia účtuje: 

Použité účty: 

042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
082 – Oprávky k samostatným hnuteľným veciam a k súborom hnuteľných vecí
321 – Dodávatelia
325 – Ostatné záväzky
384 – Výnosy budúcich období
551 – Odpisy
665 – Prijaté príspevky z podielu zaplatenej dane 

Dotácie 

Nezisková organizácia môže získať aj dotácie zo štátneho rozpočtu, rozpočtu štátneho fondu alebo rozpočtu obce. Tieto sa však nesmú použiť na úhradu výdavkov na správu neziskovej organizácie. To znamená, že tieto prostriedky môžu byť použité iba na výdavky spojené s poskytovaním všeobecne prospešných služieb, na ktoré bola zriadená. 

Pri účtovaní dotácií je potrebné rozlišovať, na aký účel boli dotácie prijaté. Väčšina neziskových organizácií prijíma dotácie na bežné výdavky. Tieto sa účtujú na strane Dal účtu 691 – Dotácie a súvzťažne na stranu MD účtov:  

• 346 – Dotácie a ostatné zúčtovanie so štátnym rozpočtom, ak ide o dotáciu zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov Európskej únie, 
• 348 – Dotácie a zúčtovanie s rozpočtami územnej samosprávy, ak ide o dotáciu z rozpočtu obce alebo VÚC a  
• 378 – Iné pohľadávky, ak ide o dotáciu zo štátnych fondov. V súčasnosti sú to Environmentálny fond a Štátny fond rozvoja bývania. 

Dotácia nemôže byť použitá na iný účel, ako je ustanovený a pokiaľ tak osobitný predpis ustanovuje, nemôže sa použiť na správnu činnosť. V súčasnosti pri poskytovaní dotácií jednotlivým neziskovým účtovným jednotkám platia zákony, ktoré boli vydané príslušnými ministerstvami a podľa ktorých je potrebné, aby sa riadili jednotlivé neziskové účtovné jednotky podľa toho, od ktorého konkrétneho ministerstva dotáciu prijmú.  

Ak je dotácia poskytnutá na viac účtovných období, časovo sa rozlíši prostredníctvom účtu 384 – Výnosy budúcich období (346, 348, 378 / 384). V účtovnom období, kedy sa používa dotácia, sa účtuje na nákladových účtoch a súčasne sa vo výške použitia dotácie účtuje na účtoch 384 / 691. 

Rovnako, ak je dotácia poskytnutá na účel obstarania dlhodobého majetku, účtuje sa na účte 384 – Výnosy budúcich období a následne sa v časovej a vecnej súvislosti s účtovaním odpisov dlhodobého majetku zúčtováva na účtoch 384 / 691. 

Okrem toho, že nezisková organizácia sa zameriava predovšetkým na poskytovanie všeobecne prospešných služieb, môže vykonávať aj ďalšiu činnosť, ktorou je podnikanie podľa osobitných predpisov (napr. Obchodný zákonník, živnostenský zákon). Hlavným cieľom je, aby svojimi podnikateľskými aktivitami účinnejšie využila svoj majetok a získala ďalšie zdroje pre zabezpečenie predmetu svojej činnosti, avšak nesmie sa pritom ohrozovať alebo znižovať kvalita, rozsah a dostupnosť služieb, pre poskytovanie ktorých bola založená. Nie je však možné, aby sa nezisková organizácia zúčastňovala na podnikaní iných osôb alebo uzavrela zmluvu o tichom spoločenstve.  

Pri účtovaní podnikateľskej činnosti je potrebné, aby sa náklady a výnosy analyticky členili podľa toho, či ide o hlavnú nepodnikateľskú činnosť, alebo ide o podnikateľskú činnosť. 

V súvislosti s transformáciou viacerých príspevkových a rozpočtových organizácií na neziskové organizácie je samostatne riešený v zákone o neziskových organizáciách majetok štátu, ktorý vložil štát ako zakladateľ alebo spoluzakladateľ do neziskovej organizácie podľa zákona č. 13/2002 Z. z. o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby – transformačný zákon. Tento majetok štátu sa nazýva prioritný majetok a podlieha špeciálnemu režimu nakladania s ním. Prioritný majetok nemožno založiť ani ho inak použiť na zabezpečenie záväzkov neziskovej organizácie alebo tretej osoby, nemožno ho predať, darovať ani prenechať do nájmu alebo do výpožičky. Taktiež nemôže byť predmetom likvidácie. Pri nehnuteľnostiach, ktoré sú prioritným majetkom, vzniká v prospech štátu právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností. Tento majetok je nevyhnutné vyčleniť aj v analytickej evidencii na majetkových účtoch. 

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby je v zmysle svojho hmotnoprávneho predpisu povinná mať audit účtovnej závierky, ak jej príjmy presiahnu sumu 165 969 € alebo výška prijatej dotácie je viac ako 33 193 €. Ak jednu z týchto podmienok nezisková organizácia prekročí, vzťahuje sa na ňu povinnosť auditu účtovnej závierky. Nezisková organizácia, ktorá má povinnosť auditu, je povinná zaslať účtovnú závierku Obchodnému vestníku do 15. apríla. Výročnú správu zasiela nezisková organizácia do 15. júla obvodnému úradu v sídle kraja. 

2.    Nadácia 

Založenie, vznik, zrušenie, zánik a hospodárenie nadácií, ako aj vytvárania nadačných fondov upravuje zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Nadácia predstavuje účelové združenie majetku, ktorý slúži na podporu verejnoprospešného účelu. 

V zákone nie sú vymenované všetky oblasti verejnoprospešného charakteru. Registrový orgán, ktorým je Ministerstvo vnútra SR, môže pri rozhodovaní zvážiť, či účel nadácie prináša prospech pre meniace sa potreby spoločnosti. 

Zákon definuje nadačnú činnosť ako poskytovanie peňažných a nepeňažných prostriedkov z majetku nadácie tretím osobám a správu majetku vrátane správy nadačných fondov. Správou majetku sa rozumie aj jeho zveľaďovanie a zhodnocovanie. Súčasne je možné, aby nadácia vykonávala aj inú činnosť, pokiaľ táto činnosť bude v súlade s verejnoprospešným účelom nadácie a realizáciou nadačnej činnosti.  

Majetok nadácie 

Majetok nadácie sa člení na nadačné imanie, ostatný majetok nadácie a nadačné fondy.  

Nadačné imanie je majetok nadácie zapísaný do registra nadácií, vedený na Ministerstve vnútra SR. Pri založení nadácie musí byť hodnota majetkového vkladu každého zakladateľa najmenej 663 eur, pričom základná hodnota nadačného imania musí byť celkovo najmenej 6 638 eur. Túto základnú hodnotu nadačného imania však môžu tvoriť len peňažné prostriedky a nehnuteľnosti. Hodnotu prevyšujúcu 6 638 eur môžu tvoriť aj hnuteľné veci, cenné papiere, ako aj iné majetkové práva a peniazmi oceniteľné hodnoty. Dôležité je tiež upozorniť, že hodnotu nadačného imania nemožno znížiť. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné, aby nadácia zvážila, ktorý majetok zahrnie do nadačného imania a ktorý bude ostatným majetkom nadácie. Nadačné imanie predstavuje nedeliteľný majetok, pričom z výnosu tohto majetku bude nadácia realizovať a podporovať verejnoprospešný účel. Na zabezpečenie tohto cieľa zákon tiež obmedzil použitie majetku, ktorý tvorí nadačné imanie. Nemožno ho darovať, vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti, zaťažiť ani použiť na zabezpečenie záväzkov nadácie, ani na zabezpečenie záväzkov tretích osôb. Peňažné prostriedky, ktoré sú súčasťou nadačného imania, je nadácia povinná uložiť na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ktorá má bankové povolenie v SR. Nadácia môže tieto peňažné prostriedky použiť len na nákup najlikvidnejších a najmenej rizikových cenných papierov a nehnuteľností: 

• štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, 
• cenných papierov prijatých na trh kótovaných cenných papierov a podielov listov otvorených podielových fondov, 
• hypotekárnych záložných listov, 
• vkladových listov, vkladových certifikátov a depozitných certifikátov. 

Nadácia musí viesť svoje účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva. 

Účtovanie vkladu zakladateľov v nadácii je nasledovné: 

Jednotlivé druhy majetku je potrebné analyticky odčleniť na účte 411 – Základné imanie podľa toho, či ide o nadačné imanie alebo ostatný majetok nadácie. 

Nadačný fond 

Ďalšou zložkou majetku nadácie je nadačný fond, ktorý nemá právnu subjektivitu a vytvára sa pri existujúcej nadácii na podporu určitého konkrétneho verejnoprospešného účelu. Nadačný fond môže vytvoriť nadácia samostatne rozhodnutím správnej rady alebo na základe písomnej zmluvy o vytvorení nadačného fondu s fyzickou osobou alebo s právnickou osobou. 

Účtovanie nadačného fondu 

1.    Tvorba nadačného fondu 

2.    Použitie nadačného fondu: 

 Príklad č. 2:  

Nadácia tvorí nadačný fond, z ktorého poskytuje finančnú pomoc. Nadácia poskytla pani Ferkovej finančný dar z nadačného fondu na úhradu liečebného pobytu syna Adama v sume 500 €. Nadácia účtuje poskytnutie finančného daru z prostriedkov nadačného fondu na účtoch 412 – Fondy tvorené podľa osobitného predpisu (účet nadačného fondu) / 221. 

Cieľom vytvorenia nadačného fondu je zjednodušiť postup pre právnické alebo fyzické osoby, ak chcú podporovať určitú oblasť. Na konkrétny účel a za presne stanovených podmienok môžu vytvoriť s nadáciou nadačný fond bez toho, aby museli zakladať novú právnickú osobu, platiť poplatky, viesť účtovníctvo, podávať daňové priznanie. Takisto v tých prípadoch, ak je dôvod na zbieranie konkrétnej sumy finančných prostriedkov na operáciu, kúpu liečebných prístrojov, financovanie liečenia v zahraničí, pomoc pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm a podobne. Aj v týchto prípadoch vytvorenie nadačného fondu na konkrétny cieľ urýchli a zefektívni proces pri zozbieraní peňazí. Tretím osobám pomôže získať potrebné finančné zdroje na konkrétny účel bez vytvárania ďalšej právnickej osoby. Správca nadácie je povinný zaslať registrovému orgánu doklad, ktorým preukáže vytvorenie nadačného fondu do 15 dní odo dňa: 

• rozhodnutia správnej rady o vytvorení nadačného fondu, 
• uzatvorenia zmluvy o vytvorení nadačného fondu. 

Jednotlivé náležitosti rozhodnutia správnej rady o vytvorení nadačného fondu alebo zmluvy o vytvorení nadačného fondu presne stanovuje § 13 zákona o nadáciách. 

Ochrana jednotlivých nadačných fondov je zabezpečená v ustanovení § 31 ods. 1 zákona o nadáciách, v zmysle ktorého nadácia zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Prostriedky nadačného fondu vytvoreného na plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou, sú vyňaté zo zodpovednosti nadácie za svoje záväzky. Ak však nadácia nezašle doklad o vytvorení nadačného fondu Ministerstvu vnútra SR, ručí za svoje záväzky aj prostriedkami tohto fondu. 

Prostriedky nadačného fondu sa musia viesť v účtovníctve nadácie oddelene od ostatných finančných prostriedkov. 

 Príklad č. 3: 

Nadácia Dobré srdce zakúpila z nadačného fondu špeciálny invalidný vozík v sume 2 320 € a následne ho darovala pánovi Huorkovi pre ťažko chorého syna Erika. Nadácia bude účtovať: 

Použité účty: 

131 – Obstaranie tovaru
132 – Tovar na sklade 

Ak nadácia získava aj ďalšie peňažné alebo nepeňažné dary mimo nadačných fondov, účtuje ich rovnako ako nezisková organizácia, a to na účtoch výnosov a ich použitie na účtoch nákladov. 

 Príklad č. 4: 

Nadácia Hravá škola, ktorá je založená na základnej škole, získala od firmy Podnikateľ s. r. o. finančný dar v sume 1 200 € na obstaranie školských pomôcok pre deti. Nadácia zakúpila školské pomôcky v sume 1 200  € a darovala ich deťom. Nadácia účtuje:  

Použité účty: 

546 – Dary
662 – Prijaté príspevky od iných organizácií 

Nadácia nemôže podnikať s výnimkou prenechania nehnuteľností do prenájmu, ak sa popri prenájme neposkytujú iné služby spojené s prenájmom. Ďalej môže nadácia organizovať kultúrne, vzdelávacie, spoločenské alebo športové akcie, ak touto činnosťou účinnejšie využije svoj majetok a táto činnosť bude v súlade s verejnoprospešným účelom. 

Zákon o nadáciách neumožňuje nadácii uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve, použiť majetok nadácie na financovanie činnosti politických strán a politických hnutí ani na financovanie kandidáta na volenú funkciu. 

Majetok nadácie sa môže použiť len na verejnoprospešný účel a na úhradu výdavkov na správu nadácie. Výdavky na správu nadácie sú špecifikované v § 28 ods. 2 zákona o nadáciách. Podrobnejšie členenie nákladov na správu možno ustanoviť v nadačnej listine, pričom výšku týchto výdavkov určí každoročne správna rada v miere nevyhnutnej na zabezpečenie činnosti nadácie. Výdavky na správu musí nadácia vo svojom účtovníctve analyticky oddeliť od ostatných výdavkov. 

Samosprávnym orgánom nadácie je správna rada. Štatutárnym orgánom, ktorý koná v mene nadácie, je správca nadácie. Ak je majetok nadácie vyšší ako 165 969 eur, nadácia zriaďuje dozornú radu, ak je majetok v nižšej sume, úlohu dozornej rady vykonáva revízor. V súlade s nadačnou listinou si nadácia môže zriadiť aj iné orgány. 

Všetky nadácie sú povinné mať vykonaný audit účtovnej závierky. V súlade s § 35 zákona o nadáciách vyhotoví nadácia výročnú správu, ktorá sa predkladá do 31. mája Ministerstvu vnútra SR. Do Obchodného vestníka predkladá nadácia do 31. mája výrok audítora. 

3.    Neinvestičný fond 

Neinvestičný fond podobne ako nadácia združuje peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecne prospešného účelu. Zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch presne vymedzuje použitie získaných peňažných prostriedkov, a to na: 

• plnenie všeobecne prospešného cieľa alebo 
• individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou. 

Neinvestičný fond môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, ak spĺňa podmienky v zmysle zákona o účtovníctve. 

Fond môže zriadiť fyzická alebo právnická osoba, pričom sa uplatňuje registračný režim. V prípade, ak je zriaďovateľom jedna osoba, neinvestičný fond sa zriaďuje zriaďovacou listinou vo forme notárskej zápisnice. Ak je zriaďovateľov viac, fond sa zriaďuje zriaďovacou zmluvou. Medzi náležitosti, ktoré musí povinne obsahovať zriaďovacia listina aj zriaďovacia zmluva, patria: 

• názov a sídlo fondu – ide o miesto, kde budú sídliť orgány fondu, ale je dôležité aj z hľadiska stanovenia príslušnosti k registrovému úradu alebo k daňovému úradu; 
• čas, na ktorý sa fond zriaďuje – kým u nadácie je typické, že sa zriaďuje na dobu neurčitú, pretože vklad do nadácie sa nerozdeľuje, pre fondy je skôr typické ich zriadenie na dobu splnenia účelu zriadenia fondu. Stanovený účel však môže mať aj dlhodobý charakter; 
• účel, ktorý bude z prostriedkov fondu podporovaný – musí byť v súlade s ustanoveniami § 2 odsek 1 a 2 zákona o neinvestičných fondoch, pričom musia byť konkretizované okruhy, ktoré sú ustanovené v odseku 2 tohto paragrafu. Zákon o neinvestičných fondoch ustanovuje tieto všeobecne prospešné účely: 
  • rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, 
  • ochrana a tvorba životného prostredia, 
  • zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt, 
  • ochrana a podpora zdravia a vzdelávania, 
  • rozvoj sociálnych služieb; 
• meno, priezvisko a trvalé bydlisko, ak je zriaďovateľom fyzická osoba; názov a sídlo, ak je zriaďovateľom fondu právnická osoba. Ak je zriaďovateľov viac, je nevyhnutné uviesť ustanovené údaje o každom z nich; 
• výška peňažného vkladu každého zriaďovateľa a lehota splatenia – hodnota vkladu každého zriaďovateľa musí byť aspoň 66 eur a musí byť splatený v lehote, ktorá je ustanovená v zriaďovacej listine alebo zmluve. Neuvádza sa tu súčet vkladov, ale hodnota vkladu každého zriaďovateľa. Ak je zriaďovateľov viac, uvádza sa osoba, ktorá vykonáva úkony súvisiace so vznikom fondu. 

Vklad zriaďovateľa pri zriadení neinvestičného fondu sa účtuje v sústave podvojného účtovníctva nasledovne: 

Vklad zriaďovateľa pri zriadení neivestičného fondu sa účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v príslušnej knihe, podľa toho, o aký druh majetku ide: 

1.    Vklad finančných prostriedkov na bankový účet fondu – príjem na bankový účet v peňažnom denníku, s rozlíšením podľa príslušného stĺpca v peňažnom denníku. 
2.    Vklad finančných prostriedkov v hotovosti do pokladnice – príjem v hotovosti v peňažnom denníku, s rozlíšením podľa príslušného stĺpca v peňažnom denníku. 

Súčasťou zriaďovacej zmluvy je aj štatút fondu. Jeho obsahom sú najmä tieto časti:  

• názov a sídlo fondu; 
• účel, ktorý bude z prostriedkov fondu podporovaný; 
• určenie okruhu osôb, ktorým môžu byť poskytnuté prostriedky z fondu, alebo označenie územia, v rámci ktorého budú tieto prostriedky poskytované; 
• orgány fondu a ich pôsobnosť; 
• ustanovenia o obmedzení výdavkov na správu fondu; 
• spôsob majetkového vysporiadania pri zrušení fondu; 
• určenie osoby, na ktorú prejdú oprávnenia zriaďovateľa pre prípad jeho smrti alebo zániku. 

Zákon nevylučuje ešte ďalšie súčasti, ktoré môže do štatútu zriaďovateľ zahrnúť. 

Samotný okamih vzniku fondu je deň, ku ktorému bol zapísaný do registra na registrovom úrade, ktorým je príslušný obvodný úrad v sídle kraja podľa sídla fondu. Ústredný register neinvestičných fondov vedie Ministerstvo vnútra SR. 

Majetkom fondu sú vklady zriaďovateľov a ďalšie peňažné prostriedky, ktoré fond získa počas svojej činnosti, a to: 

• peňažné dary a príspevky od fyzických osôb alebo od právnických osôb, 
• príjmy z verejných zbierok, 
• dedičstvo v peňažnej forme alebo príjem z predaja dedičstva získaného v inej forme, 
• príjmy z organizovania kultúrnych, vzdelávacích, spoločenských alebo športových akcií, 
• príjmy z predaja vlastnej literatúry podporujúcej účel fondu, 
• úroky z peňažných vkladov v bankách, 
• príjmy zo štátnych dlhopisov, 
• príjem z likvidačného zostatku iného fondu. 

 Príklad č. 5: 

Neinvestičný fond Zelené mesto n. f. zameriava svoju činnosť na ochranu a rozvoj životného prostredia v mestskej časti, v ktorej pôsobí. Na tento účel získal fond finančné prostriedky v sume 4 350 €. Časť týchto prostriedkov v sume 3 120 € použil na úhradu rôznych prác a služieb, ktoré boli vykonané pri rekonštrukcii parku v mestskej časti. Suma 1 100 € bola poskytnutá mestskej časti na zakúpenie zariadenia na kosenie a údržbu verejnej zelene v mestskej časti. Prevádzkové náklady fondu predstavovali 130 €. 

Použité účty: 

412 – Fondy tvorené podľa osobitného predpisu
5xx – rôzne účty účtovej triedy 5 – Náklady na činnosť
562 – Poskytnuté príspevky iným účtovným jednotkám
656 – Výnosy z použitia fondu 

Príjmom fondu môže byť aj dotácia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho fondu alebo z rozpočtu obce. Zákon však obmedzuje použitie dotácie zo štátneho rozpočtu, ktorá sa nemôže použiť na správu fondu. 

Majetkom fondu sú aj hnuteľné a nehnuteľné veci potrebné na výkon správy fondu. 

Jedným zo špecifík neinvestičného fondu je možnosť usporiadať verejnú zbierku v zmysle zákona č. 63/1973 Zb. o verejných zbierkach a o lotériách a iných podobných hrách. Podľa uvedeného zákona sa verejnou zbierkou rozumejú zbierky usporadúvané na získanie prostriedkov od občanov a organizácií na vopred určený verejnoprospešný účel dobrovoľným poskytnutím príspevkov. Avšak zákon o neinvestičných fondoch oprávňuje fond na usporiadanie verejnej zbierky na financovanie účelu, ktorý má fond uvedený v štatúte, a to aj na individuálne určenú humanitnú pomoc pre jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou. Výhodou pri organizovaní verejnej zbierky neinvestičným fondom je tiež, že nemusí žiadať o povolenie na jej usporiadanie orgán štátnej správy. Postačuje, ak úmysel usporiadať verejnú zbierku písomne oznámi, najneskôr 15 dní pred začatím verejnej zbierky, registrovému úradu, ktorý fond registroval (obvodný úrad v sídle kraja). V oznámení sa uvedie účel, na ktorý sa použije výnos získaný z verejnej zbierky. Pri usporiadaní verejnej zbierky sa fond musí riadiť zákonom o verejných zbierkach. Okrem iného je v ňom upravená možnosť konania zbierky iba na miestach a v priestoroch všeobecne prístupných alebo pri kultúrnych, športových a iných verejných podujatiach. Zákon dovoľuje konanie verejnej zbierky z domu do domu iba vo výnimočných prípadoch. Fond, ktorý usporiada verejnú zbierku, oboznámi so zámerom vykonať verejnú zbierku občanov a právnické osoby výzvou v tlači, rozhlase, televízii alebo iným spôsobom, oznámením, že vo vstupnom alebo v cene predmetu, ktorý sa predáva, je zahrnutý aj príspevok na účely zbierky. 

 Príklad č. 6: 

Neinvestičný fond Nádej n. f. bol vytvorený na získavanie finančných prostriedkov pre obete po záplavách. Svoje finančné prostriedky zbieral rôznymi formami. Fond vyhlásil aj verejnú zbierku v súlade so zákonom SNR č. 63/1973 Zb. o verejných zbierkach a lotériách, v ktorej bolo vyzbieraných v hotovosti 14 523,57 € a na bankový účet 31 125 €. Fond poskytol na základe darovacích zmlúv finančné prostriedky z verejnej zbierky postihnutým občanom – fyzickým osobám, v sume 17 500 € a obciam v sume 25 500 €. Z prostriedkov verejnej zbierky boli zakúpené čerpadlá na vodu v sume 2 500 €, ktoré boli darované hasičským staniciam v postihnutých obciach. Finančné prostriedky v sume 110 € boli použité v súvislosti s organizovaním verejnej zbierky a na bankové poplatky v sume 38,57 €. 

Použité účty: 

567 – Poskytnuté príspevky z verejnej zbierky
667 – Prijaté príspevky z verejnej zbierky 

Pri zapojení sa neziskovej účtovnej jednotky do systému DMS – darcovských SMS, ide o jednu z foriem verejnej zbierky. Preto prijaté finančné prostriedky z tohto titulu sa účtujú na účte 667 – Prijaté príspevky z verejných zbierok.  

Fond hospodári podľa správnou radou schváleného rozpočtu, ktorý obsahuje všetky príjmy a výdavky fondu. 

Medzi výdavky fondu patria: 

• výdavky na financovanie účelu fondu v súlade so štatútom – tieto sa rozpočtujú podľa jednotlivých cieľov a spôsobu použitia alebo podľa subjektov, ktorým sa poskytujú, 
• výdavky na správu fondu, ktoré zahŕňajú výdavky na propagáciu účelu fondu, výdavky súvisiace s prevádzkou fondu, ako aj mzdové prostriedky a odmeny vyplácané zamestnancom fondu a náhrady výdavkov vyplácaných členom jeho orgánov, ktoré im vznikli pri výkone ich funkcií. Výška správnych výdavkov je určená každoročne správnou radou maximálne do výšky 15 % celkových výdavkov fondu za účtovné obdobie. 

Osobitne sú vyčlenené výdavky, ktoré sa použijú na organizovanie aktivít zameraných na získanie peňažných prostriedkov na financovanie účelu fondu, výdavky za vykonaný audit, výdavky na zisťovanie spôsobu použitia prostriedkov fondu a úhrady za zverejnenie údajov zapisovaných do registra. Tieto sa nezahŕňajú do určenej výšky výdavkov na správu. Prostriedky vynaložené na správu musí správna rada zvážiť, aby boli dodržané racionálne proporcie medzi výdavkami na správu a na samotné plnenie úloh fondu. 

Prostriedky neinvestičného fondu sa nesmú použiť na podnikanie a na financovanie činnosti politických strán a politických hnutí. 

Prostriedky, ktoré fondu poskytli fyzické osoby alebo právnické osoby, môže fond používať na ktorýkoľvek účel v rámci svojej činnosti, ak darca ich použitie neviazal na konkrétny druh použitia. Ak bol dar alebo príspevok účelovo viazaný, v prípade iného použitia prostriedkov fondu sa vyžaduje súhlas osoby, ktorá ich poskytla. Takisto výnos z verejnej zbierky sa môže použiť iba na účel, na ktorý sa organizovala, prípadne vo vymedzenom rozsahu na správu (15 % celkových výdavkov). 

Osoba, ktorej fond peňažné prostriedky poskytol, je povinná použiť ich len na účel, na ktorý jej boli poskytnuté. Stanovuje sa jej tiež povinnosť do troch mesiacov preukázať, že prostriedky použila na stanovený účel. Ak tieto povinnosti nesplní, je to dôvod na to, aby fond požadoval vrátenie poskytnutých prostriedkov fondu v celom rozsahu alebo ich časti. 

Presne sú stanovené tiež osoby, ktorým nemôžu byť poskytnuté prostriedky fondu určené na verejnoprospešný účel, a to jeho zriaďovateľovi, členom orgánov fondu a ich blízkym osobám (súrodenec a manžel) ani členom orgánov právnických osôb, ktoré poskytli fondu dar alebo príspevok. 

Neinvestičné fondy sú povinné mať audit účtovnej závierky, ak ich príjmy a výdavky spolu za účtovné obdobie prekročia sumu 165 969 €. Ak má fond povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom, je povinný následne do 15. apríla zaslať účtovnú závierku do Obchodného vestníka. Výročnú správu zasiela fond do 15. apríla obvodnému úradu v sídle kraja. 

4.    Občianske združenie 

Občania združení v rôznych spolkoch, spoločnostiach, zväzoch, hnutiach, kluboch a iných občianskych združeniach alebo odborových organizáciách sa riadia pri činnosti týchto subjektov zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Tento právny predpis neplatí pre združovanie občanov v politických stranách alebo hnutiach, združeniach za účelom zárobkovej činnosti alebo v cirkvách a náboženských spoločnostiach. 

Členom občianskeho združenia môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba. Občianske združenie je právnickou osobou, pričom práva a povinnosti členov združenia si členovia upravia vo svojich stanovách. 

Združenie vzniká registráciou na Ministerstve vnútra SR. Návrh na registráciu môžu podať najmenej 3 občania, pričom aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov. K návrhu sa pripoja dvojmo stanovy s uvedením názvu združenia, jeho sídla, cieľa jeho činnosti, orgánov združenia, spôsobu ich ustanovenia, určia sa orgány a členovia oprávnení konať v mene združenia a zásady hospodárenia združenia. Ak ministerstvo nezistí žiadne nedostatky v návrhu na registráciu, vykoná do 10 dní od začatia konania registráciu a zašle združeniu jedno vyhotovenie stanov, na ktorom sa vyznačí dátum registrácie. 

Občianske združenie si môže zvoliť medzi vedením účtovníctva v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva podľa podmienok, ktoré ustanovuje zákon o účtovníctve. 

Zákon o združovaní občanov neustanovuje povinnosť žiadneho vkladu do združenia pri jeho vzniku. Ak by sa členovia rozhodli vložiť vklad pri založení združenia, budú ho účtovať nasledovne: 

Vklad zakladajúcich členov sa účtuje v sústave podvojného účtovníctva nasledovne: 

Vklad zakladajúcich členov sa účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v príslušnej knihe, podľa toho, o aký druh majetku ide: 

• vklad finančných prostriedkov na bankový účet občianskeho združenia – príjem na bankový účet v peňažnom denníku, s rozlíšením podľa príslušného stĺpca v peňažnom denníku; 
• vklad finančných prostriedkov v hotovosti do pokladnice, príjem v hotovosti v peňažnom denníku, s rozlíšením podľa príslušného stĺpca v peňažnom denníku; 
• vklad zásob – v knihe zásob sa zaeviduje príjem príslušného druhu zásob; 
• vklad hnuteľného alebo nehnuteľného majetku – v knihe dlhodobého majetku sa zaeviduje príjem príslušného druhu dlhodobého majetku. 

 Príklad č. 7: 

Občianske združenie pri Základnej umeleckej škole (ZUŠ) J. Cikkera organizuje zbierku na kúpu krídla. V rámci členských príspevkov bola vyzbieraná suma 2 450 €. Rodičia prispeli sumou 740 €, právnické osoby prispeli sumou 1 500 € a časť v sume 300 € vyčlenili z vybratých členských príspevkov. Celkovú sumu 2 540 € poskytlo občianske združenie ZUŠ ako účelový dar na kúpu krídla. 

Občianske združenie je povinné mať audit účtovnej závierky iba v zmysle zákona o účtovníctve, ak by jeho príjem z podielu zaplatených daní presiahol sumu 33 193,92 eura. 

Autor: Jana Vršková, Ing.