Zásady fakturácie na účely DPH

Na účely účtovníctva je faktúra účtovným dokladom, náležitosti ktorého sú určené v § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Pokiaľ je však účtovná jednotka zároveň aj platiteľom DPH, je pri vyhotovovaní faktúr povinná rešpektovať zákon o DPH č. 222/2004 Z. z., ktorý podrobne stanovuje obsahové náležitosti faktúry, lehoty na ich vyhotovenie, druhy a formy faktúr, lehotu na ich archiváciu. Dôležitosť faktúry v systéme DPH spočíva v tom, že na jej základe si platiteľ môže nárokovať právo na odpočítanie dane.

Právny základ pre fakturáciu v rámci EÚ pri uplatňovaní DPH predstavuje smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. Členské štáty EÚ vrátane SR sú povinné prijať s účinnosťou od 1. 1. 2013 vo svojich národných právnych predpisoch upravujúcich uplatňovanie DPH fakturačné pravidlá obsiahnuté v tejto smernici. Zámerom týchto pravidiel je:

• zmeniť a doplniť náležitosti faktúr s cieľom umožniť lepšiu kontrolu daní,
• zaviesť jednotnejšie zaobchádzanie s cezhraničnými a vnútroštátnymi transakciami,
• stanoviť harmonizovanú lehotu na vyhotovenie faktúr pri cezhraničných transakciách,
• prispieť k rozšíreniu elektronickej fakturácie.

Obsah faktúry je zladený na úrovni EÚ s veľmi malými možnosťami odchýlok pre členské štáty. V rámci členských štátov platí zásada (článok 219a smernice 2010/45/EÚ), že fakturácia podlieha pravidlám uplatňovaným v členskom štáte, ktorý sa považuje za štát, v ktorom sa dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb uskutočnilo. Odchylne od tohto pravidla podlieha fakturácia pravidlám uplatňovaným v členskom štáte, v ktorom má dodávateľ alebo poskytovateľ zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti alebo v ktorom má stálu prevádzkareň, z ktorej sa dodanie uskutočňuje. Ak takéto sídlo alebo prevádzkareň neexistujú, použije sa pravidlo štátu jeho trvalého bydliska.

V právnych predpisoch o DPH sa nepredpisuje používanie žiadneho jazyka. V prípade, ak sa použije iný jazyk, ako je štátny jazyk, členský štát nesmie obmedziť právo odpočítania len z dôvodu jazyka použitého vo faktúre. Na účely daňovej kontroly sa však môže požadovať preklad.

Fakturácia podľa zákona o DPH

Slovenská republika v rámci novelizácie zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (zákonom č. 246/2012 Z. z.) prevzala ustanovenia smernice 2010/45/EÚ s účinnosťou od 1. 1. 2013. Vzhľadom na to, že viaceré ustanovenia zo zákona platného do 31. 12. 2012 súvisiace s fakturáciou bolo potrebné na základe smernice meniť alebo doplniť, bolo vypracované nové znenie týchto ustanovení. Fakturácia je v zákone č. 222/2004 Z. z. upravená v ustanoveniach § 71 až § 76.

Faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré sú vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa zákona o DPH platného v SR alebo zákona platného v inom členskom štáte, upravujúceho vyhotovenie faktúry.

Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje.

Vo faktúre sa musí uvádzať skutočné dodanie, musí sa viazať ku konkrétnemu zdaniteľnému obchodu. Je to dôležité preto, lebo faktúra je formálnym predpokladom potrebným pre odpočítanie DPH. Tieto zásady boli platné aj pred 1. 1. 2013. Z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. V prípade, ak ide napr. o stavebné práce, pre daňové účely je dôležité nielen to, či boli naozaj vykonané, ale je podstatné, či boli vykonané v súlade s predloženou faktúrou – daňovým dokladom (rozsudok NS SR č. k. 1 Sž-o-KS 262/2004).

Za pozitívne možno považovať to, že od 1. 1. 2013 dochádza k rozšíreniu možností elektronickej fakturácie. Používanie elektronickej fakturácie môže pomôcť podnikom znížiť náklady a dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť. Nové fakturačné pravidlá majú zabezpečiť zásadu rovnakého zaobchádzania

s papierovými a elektronickými faktúrami. Prínosom bude plná automatizácia elektronických dokladov, zrýchlenie platobného cyklu a následné zlepšenie peňažných tokov. Dosiahne sa aj úspora ľudskej práce, zlepšenie konkurencieschopnosti, znížia sa administratívne náklady (napr. na poštovné, archiváciu). Prínosom tiež bude zamedzenie vzniku chýb, zlepšenie kontroly a spresnenie vedenia účtovníctva.

Komisia EÚ odhaduje, že elektronickou fakturáciou je možné dosiahnuť pozitívny dosah na podnikateľské prostredie v rozsahu 4 300 eur mesačne, ak takýto podnikateľ mesačne zasiela 5 000 dokladov a prijíma 2 000 dokladov. Nové fakturačné pravidlá budú mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a ktorá sa vydala a prijala v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby.

To znamená, že druh elektronického formátu nie je rozhodujúci. Môže ísť o štruktúrovanú správu napr. v XML formáte alebo faktúru vytvorenú v papierovej podobe, nasnímanú, poslanú a prijatú e-mailom. Podstatné teda je to, že faktúra je v elektronickom formáte, keď sa vyhotovuje a prijíma.

Súhlas príjemcu faktúry môže byť formálny alebo neformálny (tichý) – spracovaním takto prijatej faktúry alebo samotnou úhradou faktúry.

Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry.

Vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie to­tož­nosti dodávateľa alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru. Povinnosť zabezpečiť vierohodnosť faktúry má dodávateľ aj príjemca faktúry. Ak dodávateľ vydáva faktúru, zabezpečenie vierohodnosti pôvodu preukazuje napr. záznamom faktúry v účtovnej evidencii. Ak faktúru namiesto neho vydáva odberateľ, dodávateľ preukazuje zabezpečenie vierohodnosti pôvodu aj inými podpornými dokumentmi, napr. zmluvou o vyhotovovaní faktúr.

Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť:

a) Kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby. Ide o proces vytvorený, riadený a aktualizovaný osobami (manažment, majitelia, zamestnanci) zodpovednými za poskytovanie primeranej vierohodnosti finančného a účtovného výkazníctva a za dodržiavanie zákonných požiadaviek.

Kontrolné mechanizmy by mali byť primerané k veľkosti, aktivitám a typu spoločnosti a mali by zohľadniť počet a hodnotu uskutočnených transakcií.

Kontrolný záznam je v podstate zdokladovaný tok transakcie od začiatku so zdrojovým dokladom, ako napríklad objednávka, až po jej dokončenie. Kontrolný záznam obsahuje zdrojové dokumenty, spracované transakcie a odkazy na prepojenia medzi nimi.

Príkladom uskutočňovania kontrolných mechanizmov podnikových procesov, ktoré zabezpečia vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry, je napr. párovanie podporných dokumentov s faktúrou, pričom je z nich zrejmé, že údaje uvedené na faktúre sú rovnaké ako na podporných dokumentoch prináležiacich k dodávke tovaru alebo služby.

U dodávateľa by faktúra mala byť pripojená napr. k objednávke, k potvrdeniu o vydaní tovaru, jeho preprave a k príjmu platby, u príjemcu by mala byť spojená s potvrdením o schválení objednávky, s dodacím listom, potvrdením o úhrade platby, príjme tovaru na sklad.

b) Zaručený elektronický podpis podľa zákona o elektronickom podpise alebo zákona platného v inom členskom štáte, upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu.

c) Elektronickú výmenu údajov (EDI), ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov. Elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

d) Iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

Zdaniteľné osoby si môžu zvoliť ľubovoľný spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry, pričom procesy pre papierové aj elektronické faktúry a technológie pre elektronické faktúry sú uvedené len ako príklady, ktoré by nemali zdaniteľné osoby odradiť od výberu iných procesov a technológií, pokiaľ splnia stanovené podmienky.

Neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry. Táto povinnosť sa týka tak dodávateľa, ako aj odberateľa. Nezávisle od seba si môžu zvoliť spôsob, akým splnia túto povinnosť alebo sa môže dohodnúť, že zabezpečia, že sa obsah nezmení, napríklad pomocou určitej technológie ako EDI alebo zaručeným elektronickým podpisom.

Podmienka nezmeniteľnosti obsahu sa netýka formátu elektronickej faktúry. Formát, v ktorom sa obsah faktúry nachádza, sa môže zmeniť na iné formáty. To znamená, že zákazník môže zobraziť elektronické údaje iným spôsobom tak, aby vyhovovali jeho vlastným informačným technológiám, prípadne z dôvodu, že došlo v priebehu času k technologickým zmenám.

Čitateľnosť faktúry – faktúry musia byť ľudsky čitateľné, elektronické faktúry v podobe štruktúrovaných správ, ako napríklad XML, sa považujú za ľudsky čitateľné až po ich konverzii do formátu, ktorý vie človek prečítať.

Okruh osôb a dôvody, kedy sú povinné vyhotoviť faktúru na účely DPH, sú rovnaké ako podľa zákona platného pred novelizáciou. Rozdiel je len v tom, že zatiaľ čo podľa zákona účinného do 31. 12. 2012 bol platiteľ podľa § 71 ods. 9 povinný:

• vyhotoviť faktúru (s primeranými náležitosťami) aj pri bezodplatnom dodaní tovaru alebo služby na osobnú spotrebu alebo pre svojich zamestnancov, resp. na iný ako podnikateľský účel,
• vyhotoviť doklad o použití pri vzniku daňovej povinnosti z titulu zálohovaných obalov,

s účinnosťou od 1. 1. 2013 platiteľ túto povinnosť nemá, ale je povinný uvedené skutočnosti predstavujúce vznik daňovej povinnosti uviesť v záznamoch vedených pre účely DPH podľa § 70. V záznamoch vedených podľa § 70 sa naďalej uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane.

Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru pri:

a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,

b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane (ak napríklad platiteľ dane poskytne finančnú službu zákazníkovi usadenému v inom členskom štáte, je platiteľ dane povinný vyhotoviť faktúru bez ohľadu na to, či v tuzemsku alebo v členskom štáte usadenia zákazníka je služba oslobodená od dane alebo zdaňovaná),

c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu,

d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku,

e) dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 (intrakomunitárne dodanie),

f) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d),

g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c).

Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá dodá službu s miestom dodania podľa § 15 ods.1 v inom členskom štáte alebo treťom štáte, je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní služby a prijatí platby pred dodaním služby. Každá osoba, ktorá dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, je povinná vyhotoviť o dodaní nového dopravného prostriedku faktúru podľa tohto zákona.

Faktúru môže v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba. Odberateľ môže vyhotoviť faktúru v mene a na účet dodávateľa, ak medzi dodávateľom a odberateľom je uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr, ktorá musí obsahovať podmienky, ktoré musia byť splnené, aby dodávateľ akceptoval faktúry vyhotovené odberateľom. Faktúru v mene a na účet dodávateľa vyhotovuje odberateľ podľa zákona členského štátu, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby.

Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby, a to aj ak je faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou.

Povinnosť vyhotoviť faktúru sa nevzťahuje na dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42. To znamená, že ak miesto dodania takejto služby bude v inom členskom štáte, musí byť faktúra vyhotovená.

Príklady:

• Slovenský platiteľ poskytne pôžičku podnikateľovi v SR, ide o službu oslobodenú od dane podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Platiteľ nie je povinný vyhotoviť faktúru na účely DPH.
• Slovenský platiteľ poskytne pôžičku českému platiteľovi. Miesto dodania tejto služby sa nachádza v ČR. Bez ohľadu na to, že aj v ČR je služba oslobodená od dane, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru.
  
  
Lehota na vyhotovenie faktúry

Zákon o DPH stanovuje lehotu, dokedy je povinnosť vyhotoviť faktúru, na rozdiel od toho zákon o účtovníctve stanovuje len to, že účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje. V praxi teda každý podnikateľ, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nemá presne stanovený počet dní, dokedy musí faktúru vystaviť po dodaní tovaru alebo služby.

Faktúra sa musí vyhotoviť do 15 dní:

a) odo dňa dodania tovaru alebo služby,

b) odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby,

c) od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bol dodaný tovar oslobodený od dane podľa § 43,

d) od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola dodaná služba alebo prijatá platba pred dodaním služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte.

Oproti zákonu, ktorý platil pred novelizáciou, dochádza k zjednoteniu lehoty na vyhotovenie faktúr v súvislosti s cezhraničnými dodávkami tovarov a služieb (ide o zapracovanie čl. 222 smernice Rady 2010/45/EÚ do nášho zákona o DPH). Cieľom tejto úpravy je, aby lehota na vyhotovovanie faktúr bola vo všetkých členských štátoch rovnaká, čím ajnásledné evidovanie transakcií v daňovom priznaní a súhrnnom výkaze bude pre dodávateľa aj odberateľa jednotné.

Novelizácia zaviedla tiež iné počítanie lehoty na vyhotovenie faktúry – lehota podľa § 73 písm. a) zákona sa počíta odo dňa dodania tovaru alebo služby, nie odo dňa vzniku daňovej povinnosti, ako tomu bolo podľa § 71 ods. 1 zákona platného pred novelizáciou (ak platiteľ zaplatil plnú výšku dane pred samotným dodaním, dodanie nepredstavovalo vznik daňovej povinnosti, preto nemusel vyhotoviť faktúru na účely DPH).

Obsah faktúry

Náležitosti faktúry – tak ako tomu bolo aj pred novelizáciou zákona, sú taxatívne stanovené, ide o tieto údaje:

a) priezvisko a meno alebo názov zdaniteľnej osoby, adresa jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresa miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala,

b) priezvisko a meno alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresa jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresa miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,

c) poradové číslo faktúry (môže byť založené na jednej alebo viacerých sériách čísel, ktoré môžu obsahovať aj alfanumerické znaky, voľba používania rôznych sérií čísel je na podniku a môže sa využiť napríklad pre každú pobočku alebo typ dodania tovaru alebo služby, alebo pre každého odberateľa),

d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,

e) dátum vyhotovenia faktúry,

f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,

g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,

h) uplatnená sadzba dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane“,

i) výška dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66 (osobitná úprava zdaňovania pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare),

j) slovná informácia „vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4,

k) slovná informácia „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby,

l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12,

m) slovná informácia „úprava zdaňovania prirážky – cestovné kancelárie“, ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65,

n) slovná informácia „úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky – umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky – zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.

Faktúra vyhotovená pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, nemusí obsahovať údaje podľa písm. g) až i), ak formou odkazu na množstvo alebo rozsah a druh tovaru alebo služby možno určiť základ dane.

V podstate sa obsah oproti súčasne platnému zákonu nemení. K zmene dochádza v tom, že namiesto odkazov na konkrétne paragrafy zákona alebo články smernice o DPH sa majú uvádzať slovné opisy (pri uvádzaní informácií o oslobodení od dane, pri prenesení daňovej povinnosti, pri niektorom z osobitných režimov zdanenia prirážky). I naďalej platí, že na účely DPH nie je povinnou náležitosťou faktúry podpis – na rozdiel od toho zákon o účtovníctve stanovuje, že účtovný doklad, teda aj faktúra, má obsahovať podpisový záznam (účtovný záznam, ktorého obsahom je vlastnoručný podpis alebo obdobný preukázateľný účtovný záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v technickej forme).

Citácia:

§ 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve

Účtovný doklad

(1) Účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať

a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,

d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu,

e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,

f) podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3 ) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,

g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.

(2) Účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5.

Citácia:

§ 32 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve

(3) Podpisovým záznamom sa rozumie účtovný záznam, ktorého obsahom je vlastnoručný podpis, alebo obdobný pre­ukázateľný účtovný záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v technickej forme. Na obidve formy podpisového záznamu sa pritom prihliada rovnako a obidve sa môžu použiť na mieste, kde sa vyžaduje vlastnoručný podpis.

Zjednodušená faktúra

Platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môžu vyhotoviť zjednodušenú faktúru, ktorá neobsahuje všetky údaje ako „riadna faktúra“.

Zjednodušenou faktúrou je:

a) doklad za tovar alebo službu, ak cena vrátane dane nie je viac ako 100 eur; doklad nemusí obsahovať údaje o identifikácii odberateľa a jednotkovú cenu,

b) doklad vyhotovený ERP, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000 eur alebo uhradená inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť nie je viac ako 1 600 eur; doklad nemusí obsahovať údaje o identifikácii odberateľa a jednotkovú cenu,

c) podkladová časť nálepky, ktorou sa preukazuje zaplatenie úhrady za užívanie diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy v tuzemsku, ktorá ostane príjemcovi služby po oddelení nalepovacej časti nálepky, ak podkladová časť nálepky obsahuje obchodné meno dodávateľa služby a jeho identifikačné číslo pre daň, dátum predaja nálepky, cenu vrátane dane a sumu dane,

d) doklad, ktorý mení pôvodnú faktúru (musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré sa menia).

Zjednodušená faktúra podľa písm. a) a b) sa nesmie vyhotoviť pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane, ďalej pri dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku; pri dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43.

To znamená, že zostáva naďalej zachované právo vyhotovovania tzv. zjednodušených faktúr. Navyše sa toto právo vyhotovenia zjednodušenej faktúry rozširuje aj na tie prípady, ak cena dodaného tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 100 eur, pričom doklad môže a nemusí byť vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou (napríklad príjmový doklad vyhotovený notárom).

Pokiaľ ide o zjednodušené doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou, tieto budú na účely DPH uznané ako faktúry len v prípade, ak ich vyhotoví daňový subjekt, ktorý je povinný evidovať tržby podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov.

V praxi sa bude akceptovať doklad z ERP ako náhrada za riadnu faktúru, len ak celková cena tovaru alebo služby vrátane DPH bude najviac 1 600 eur pri platbe platobnými kartami, prípadne inými platobnými prostriedkami, a v prípade platby v hotovosti do pokladnice najviac 1 000 eur.

Táto zmena bola vykonaná aj z dôvodu, že zahraničné osoby z iného členského štátu alebo z tretieho štátu používajú práve tieto doklady z ERP vo veľkej miere pri uplatnení refundácie dane.

Podľa novelizovaného zákona sa osobitne neuvádzajú cestovné lístky, čo však neznamená, že by sa nemali považovať za zjednodušenú faktúru – budú spadať do okruhu dokladov s cenou do 100 eur.

Ak je vydaných viac faktúr, ktoré sú poslané alebo sprístupnené elektronicky v jednom súbore, spoločné údaje pre tieto faktúry sa uvádzajú len raz (čl. 236 smernice 2010/45/EÚ).

Ak tovar alebo službu dodáva skupina, uvedie sa vo faktúre meno a adresa sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne člena skupiny, ktorý dodáva tovar alebo službu, a identifikačné číslo pre daň skupiny.

Ak elektronické faktúry sú poslané alebo sprístupnené rovnakému príjemcovi v jednom súbore, môžu sa údaje, ktoré sú spoločné pre jednotlivé faktúry, uviesť len raz, ak sú pre každú faktúru prístupné všetky informácie.

Súhrnná faktúra

Platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môže vyhotoviť za viac samostatných dodaní tovaru alebo služby alebo za viac platieb prijatých pred dodaním tovaru alebo dodaním služby súhrnnú faktúru, ktorá môže pokrývať najviac obdobie kalendárneho mesiaca; faktúra sa musí vyhotoviť do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca.

Ak dohoda o platbách, ktorá je súčasťou zmluvy o dodaní elektriny, plynu, vody alebo tepla, pokrýva obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov a dohoda o platbách nájomného, ktorá je súčasťou nájomnej zmluvy, obsahuje údaje podľa § 74 ods. 1, nie je platiteľ povinný vyhotovovať faktúru za každý opakovane dodaný tovar alebo službu, ak miesto dodania tovaru alebo služby je v tuzemsku a príjemca plnenia má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, pre ktorú sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje, v tuzemsku.

To znamená, že právna úprava týkajúca sa vyhotovenia súhrnnej faktúry v porovnaní so súčasným právnym stavom je rovnaká. Ak platiteľ dane, príp. zdaniteľná osoba, ktorá nemá postavenie platiteľa dane, v priebehu kalendárneho mesiaca uskutoční viac dodaní tovarov alebo služieb alebo prijme viac platieb vopred, môže vyhotoviť jednu súhrnnú faktúru (článok 223 smernice 2010/45/EÚ). Platitelia dane, ktorí dodávajú teplo, elektrinu, vodu, plyn, nemusia vyhotovovať faktúry mesačne, ak majú uzatvorenú dohodu o platbách, za podmienky, že táto dohoda pokrýva obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov. Takáto možnosť sa použije, len ak ide o dodanie uvedených tovarov s miestom dodania v tuzemsku a príjemca je osobou, ktorá je usadená v tuzemsku. Dohoda o platbách však musí obsahovať náležitosti faktúry (čl. 223 smernice 2010/45/EÚ).

Uchovávanie faktúr

Platiteľ je povinný uchovávať:

a) kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jeho mene a na jeho účet po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

b) prijaté faktúry vzťahujúce sa na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) do konca obdobia na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 a § 54a,

c) dovozné doklady a vývozné doklady potvrdené colným orgánom do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú.

Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je povinná uchovávať:

a) kópie faktúr, ktoré vyhotovila alebo ktoré vyhotovil v jej mene a na jej účet odberateľ alebo tretia osoba, po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

b) prijaté faktúry vzťahujúce sa na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň, po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

Právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je povinná uchovávať prijaté faktúry vzťahujúce sa na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň, po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

Každá osoba, ktorá predá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, a každá osoba, ktorá kúpi nový dopravný prostriedok z iného členského štátu, je povinná uchovať faktúru o predaji alebo kúpe nového dopravného prostriedku po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k predaju alebo kúpe.

Faktúry sa musia uchovávať v pôvodnej forme, v akej sa poslali alebo sprístupnili, teda buď v papierovej, alebo v elektronickej, formát faktúry sa však môže meniť. Pri elektronickom uchovávaní faktúr je povinnosť umožniť daňovému úradu na účely kontroly prístup k týmto faktúram, ich sťahovanie a používanie.

Elektronickým uchovávaním faktúry sa rozumie uloženie údajov vykonané prostredníctvom elektronického zariadenia na spracovanie vrátane digitálnej kompresie a uchovávanie údajov použitím drôtových, rádiových, optických alebo iných elektromagnetických prostriedkov.

Ak je faktúra vyhotovená alebo prijatá v cudzom jazyku, sú platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, povinní na požiadanie daňového úradu na účel kontroly zabezpečiť jej preklad do slovenského jazyka.

Dodávateľ uskutočňujúci dodania alebo poskytujúci služby v inom členskom štáte, ktoré sú predmetom prenesenia daňovej povinnosti, by mal dodržať pravidlá uchovávania tohto členského štátu, v ktorom sa dodanie uskutočňuje.

Povinnosti týkajúce sa uchovávania faktúr zostávajú teda nezmenené. Novelou zákona je dané právo daňovému úradu, aby v prípade kontroly vyžadoval od zdaniteľnej osoby prístup k faktúram uchovávaným elektronicky, aby ich mohol sťahovať a používať.

Faktúra podľa judikatúry SD EÚ Originál faktúry – resp. kópia

V prípade uplatňovania nároku na odpočet DPH si platitelia môžu klásť otázku, či je možné uplatnenie nároku výlučne na základe originálu, alebo postačí aj kópia. Tiež či pojem „vlastniť faktúru – mať ju v držbe“ znamená, že platiteľ musí byť vždy schopný poskytnúť faktúru správcovi dane a v prípade, ak už nemá faktúru v držbe, nárok na odpočet dane nie je umožnený. Odpoveďami na uvedené otázky sa zaoberá vo svojej judikatúre SD EÚ v prípade C-85/95 Reisdorf.

SD EÚ konštatoval, že je potrebné rozlíšiť ustanovenia smernice týkajúce sa uplatnenia práva na odpočet dane na vstupe od tých, ktoré sa týkajú preukazovania tohto práva po tom, ako si toto právo zdaniteľná osoba uplatnila. Rozlíšenie medzi uplatnením práva a jeho preukázaním pri následných kontrolách je pri použití systému DPH nevyhnutné.

Pokiaľ ide o uplatnenie práva na odpočet dane na vstupe, vyžaduje sa od platiteľa mať faktúru vystavenú v súlade s príslušným článkom smernice. Termín „faktúra“ sa preto musí interpretovať vzhľadom na tento článok, ktorý obsahuje záväzné pravidlá pre vypracovanie faktúr, ukladá každej zdaniteľnej osobe povinnosť vydať faktúru alebo iný dokument slúžiaci ako faktúra na všetky tovary a služby ňou dodávané inej zdaniteľnej osobe.

Je zrejmé, že uplatnenie práva na odpočet dane na vstupe za normálnych okolností závisí od držby originálu faktúry alebo dokumentu, ktorý podľa kritérií určených príslušným členským štátom môže byť považovaný za dokument slúžiaci ako faktúra. Smernica však umožňuje členským štátom považovať za faktúru nielen jej originál, ale tiež akýkoľvek iný dokument slúžiaci ako faktúra, ktorý spĺňa kritériá stanovené samotnými členskými štátmi.

To znamená, že samotné nepredloženie originálu faktúry ešte nie je dôvodom k nepriznaniu odpočtu DPH platiteľom.

Faktúra v prípade spoluvlastníctva manželov

SD EÚ riešil prípad (C-25/03), či v prípade, ak manželia nadobúdajú investičný majetok do spoluvlastníctva a tento tovar je používaný na podnikateľské účely len jedným zo spoluvlastníkov, je potrebné pre vykonanie práva na odpočet vystaviť faktúru na meno samotného spoluvlastníka a uviesť zlomky ceny a dane zodpovedajúce jeho spoluvlastníckemu podielu alebo postačuje faktúra, ktorá bola vystavená na mená spoluvlastníkov – manželov, bez uvedenia takéhoto prerozdelenia.

Podľa SD EÚ v takomto prípade neexistuje žiadne riziko podvodu alebo obchádzania zákona, pretože ide o prípad osobitného druhu majetkového spoločenstva, a to faktického spoluvlastníctva medzi manželmi, ktoré samo osebe nemá postavenie osoby podliehajúcej dani a v rámci ktorého iba jeden z manželov vykonáva hospodársku činnosť, z toho dôvodu je vylúčené, aby faktúry, hoci vystavené na meno „pán a pani...“ a bez uvedenia údaja o časti ceny a DPH zodpovedajúcej spoluvlastníckym podie­lom každého z manželov – spoluvlastníkov, mohli byť použité manželom nepodliehajúcim dani pre opätovné získanie odpočtu rovnakej sumy DPH.

Za týchto podmienok by bolo nezlučiteľné so zásadou proporcionality odmietnuť manželovi – osobe podliehajúcej dani – právo na odpočet len z dôvodu, že faktúry neobsahujú len údaj týkajúci sa manžela.

Nie je preto nutné, aby osoba podliehajúca dani disponovala faktúrou vystavenou na svoje meno, uvádzajúcou časti ceny a DPH zodpovedajúce jej podielu na spoluvlastníctve. Na tento účel postačuje faktúra vystavená bez odlíšenia na manželov – spoluvlastníkov, a bez uvedenia takéhoto prerozdelenia.

Záznamy na účely DPH

Tak ako vyhotovovanie faktúr, aj vedenie záznamov na účely DPH je jednou z nepeňažných povinností platiteľa DPH a aj ďalších osôb, pre ktoré to zákon stanovuje (zdaniteľné osoby registrované podľa § 7 a § 7a). Záznamy sú podkladom pre určenie vzťahu k štátnemu rozpočtu za príslušné zdaňovacie obdobie. V podstate platiteľ vychádza z došlých a odoslaných faktúr, člení ich podľa sadzieb dane a rozsahu odpočítania.

Záznamy obsahujú zdaniteľné obchody, v súvislosti s ktorými boli vyhotovené faktúry, ale aj tie, pri ktorých faktúry vyhotovené neboli (tovar a služby bezodplatne dodané, pri ktorých vzniká daňová povinnosť). Záznamy sú teda podkladom pre vypracovanie daňového priznania. Na druhej strane sa tu však uvádzajú aj také plnenia, ktoré nie sú uvádzané v daňovom priznaní – ide o zdaniteľné obchody, ktorých miesto dodania sa nenachádza v SR (nie sú v SR predmetom DPH).

S účinnosťou od 1. 10. 2012 k doterajších povinnostiam pri vedení záznamov došlo k rozšíreniu o záznamy vedené v súvislosti s kúpou ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov EÚ určených na ďalší predaj (aj príležitostný). Účelom tejto novej evidencie je, aby finančná správa mala prehľad o obehu uvedených automobilov v rámci EÚ.

Platiteľ v zdaňovacom období, v ktorom takýto nákup uskutoční, je povinný v lehote pre podanie daňového priznania doručiť správcovi dane záznam o nakúpenom ojazdenom automobile s údajmi:

priezvisko a meno alebo názov predávajúceho a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte,

• hodnota tovaru,
• identifikačné číslo vozidla VIN,
• počet najazdených kilometrov,
• dátum prvého uvedenia tovaru do prevádzky,
• dátum vyhotovenia faktúry,
• dátum nadobudnutia tovaru,
• údaj, ktorý je povinný predávajúci uviesť vo faktúre podľa zákona platného v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, či tovar bol dodaný s oslobodením od dane alebo predávajúci uplatnil osobitnú úpravu uplatňovania dane pri predaji použitého tovaru.

Ak platiteľ tieto záznamy nedoručí, doručí ich oneskorene alebo uvedie v záznamoch nepravdivé údaje, daňový úrad mu uloží pokutu do výšky 10 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť protiprávneho stavu.

Príklady:

• Slovenský platiteľ si kúpil ojazdený automobil z ČR na účely používania v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Tento nákup nezakladá dôvod na osobitnú evidenciu podľa § 70 ods. 6 zákona o DPH a jej predloženie správcovi dane.
• Slovenský platiteľ – autobazár, kúpil ojazdené automobily z Nemecka na účel ďalšieho predaja. Tieto nákupy budú uvedené v osobitnej evidencii podľa § 70 ods. 6 zákona o DPH.
• Slovenský platiteľ (nie je autobazár) kúpil ojazdený automobil z Rakúska na účel jeho ďalšieho predaja v SR. Tento nákup (i keď je ojedinelý, pretože platiteľ sa touto činnosťou v rámci svojho podnikania nezaoberá) zakladá dôvod na osobitnú evidenciu podľa § 70 ods. 6 zákona o DPH, ktorú doručí daňovému úradu.

Autor: Ing. Beáta Jarošová, PhD.