Zdaňovanie licenčných poplatkov (II)

Článok vysvetľuje zdaňovanie licenčných poplatkov vyplácaných medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov Európskej únie a licenčných poplatkov vyplácaných spoločnosti, ktorá je rezidentom Švajčiarskej konfederácie.

Dátum publikácie:17. 10. 2013
Autor:Ing. Dana Slivková
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov
Právny stav od:1. 1. 2013
Právny stav do:31. 12. 2014

Zdaňovanie licenčných poplatkov vyplácaných medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov Európskej únie

Podmienky zdaňovania predmetných príjmov sú riešené v Smernici Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov.

Princípy vymedzené v uvedenej smernici sú implementované do slovenského vnútroštátneho práva prostredníctvom ustanovení § 13 ods. 2 písm. h) [do 28. 2. 2009 bolo predmetné ustanovenie označené ako § 13 ods. 2 písm. i)] zákona o dani z príjmov.

Podľa § 13 ods. 2 písm. h) [do 28. 2. 2009 bolo predmetné ustanovenie označené ako § 13 ods. 2 písm. i)] sú od dane oslobodené aj príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu [odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how)] a druhého bodu (odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva, alebo práva príbuzného autorskému právu) a náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov, alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu (od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou – právnickej osoby) alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe:

  1. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
  2. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo
  3. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu.

Ak konečným príjemcom alebo platiteľom licenčných poplatkov je stála prevádzkareň právnickej osoby, majetkové prepojenie právnických osôb podľa predmetných ustanovení zákona sa posudzuje na úrovni právnickej osoby, ktorá je zriaďovateľom tejto stálej prevádzkarne.

Oslobodenie licenčných poplatkov podľa predmetných ustanovení zákona sa neuplatní v prípadoch transakcií medzi právnickou osobou, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne, a stálou prevádzkarňou tejto osoby, resp. medzi dvomi stálymi prevádzkarňami tej istej právnickej osoby (v prípadoch vnútropodnikových transakcií).

Za účelom pochopenia výkladu doplňujúcich podmienok vplývajúcich na posúdenie, či sú predmetné príjmy oslobodené od dane, uvádzame nasledovné grafické znázornenia:

Do dňa výplaty predmetného príjmu počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe:

  1. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu (ak je tento príjem vyplácaný od stálej prevádzkarne alebo konečným príjemcom tohto príjmu je stála prevádzkareň, resp. tento príjem vypláca stála prevádzkareň a tiež konečným príjemcom tohto príjmu je stála prevádzkareň, posudzuje sa, či právnická osoba, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne, ktorá tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní právnickej osoby, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne, ktorá je konečným príjemcom tohto príjmu) alebo

DaÚ 9/2013

  1. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca (ak je tento príjem vyplácaný od stálej prevádzkarne alebo konečným príjemcom tohto príjmu je stála prevádzkareň, resp. tento príjem vypláca stála prevádzkareň a tiež konečným príjemcom tohto príjmu je stála prevádzkareň, posudzuje sa, či právnická osoba, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne, ktorá je konečným príjemcom tohto príjmu, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní právnickej osoby, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne, ktorá tento príjem vypláca), alebo
DaÚ 9/2013
  1. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu (ak je tento príjem vyplácaný od stálej prevádzkarne alebo konečným príjemcom tohto príjmu je stála prevádzkareň, resp. tento príjem vypláca stála prevádzkareň a tiež konečným príjemcom tohto príjmu je stála prevádzkareň, posudzuje sa, či iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní právnickej osoby, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne, ktorá tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní právnickej osoby, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne, ktorá je konečným príjemcom tohto príjmu).
  2. DaÚ 9/2013

Príklad č. 7:

Slovenská spoločnosť (akciová spoločnosť) vypláca odplatu za poskytnutie práva na použitie návrhov (tzv. „priemyselný“ licenčný poplatok) spoločnosti (právnickej osobe) so sídlom na území Rakúskej republiky. Rakúska spoločnosť uzatvorila zmluvu na predmetnú transakciu so slovenskou spoločnosťou 1. 4. 20013 na obdobie 5 rokov, pričom platby sú realizované mesačne. Slovenská spoločnosť má priamy podiel na základnom imaní rakúskej spoločnosti od 1. 10. 2007 vo výške 55 %, od 1. 5. 2009 vo výške 40 % (neskôr sa tento priamy podiel nemenil).

Predmetný licenčný poplatok vypláca právnická osoba, daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, právnickej osobe, daňovníkovi členského štátu Európskej únie.

Počas obdobia dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe má slovenská spoločnosť priamy podiel na základnom imaní rakúskej spoločnosti viac ako 25 % (od 1. 5. 2009 – 40 % priamy podiel). V predmetnom prípade je splnená podmienka uvedená v § 13 ods. 2 písm. h) bod 1.

V súlade s ustanovením § 13 ods. 2 písm. h) je predmetný licenčný poplatok v Slovenskej republike od dane oslobodený.

Príklad č. 8:

Stála prevádzkareň umiestnená na území SR, ktorej zriaďovateľom je právnická osoba so sídlom na území SRN, vypláca odplatu za právo na použitie know-how právnickej osobe so sídlom na území Gréckej republiky. Predmetné know-how využíva stála prevádzkareň. Zmluva o poskytnutí know-how bola uzatvorená dňa 15. 1. 20013. Nemecká spoločnosť má priamy podiel na základnom imaní gréckej spoločnosti od 1. 1. 2008 vo výške 28 % (neskôr sa tento priamy podiel nemenil).

Predmetný licenčný poplatok vypláca stála prevádzkareň právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie (SRN), právnickej osobe, daňovníkovi členského štátu Európskej únie (Grécka republika).

Počas obdobia dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe má nemecká spoločnosť, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne, ktorá tento príjem vypláca, priamy podiel na základnom imaní gréckej spoločnosti, ktorá je konečným príjemcom tohto príjmu, a to vyšší ako 25 % (od 1. 1. 2008 – 28 % priamy podiel).

V predmetnom prípade je splnená podmienka uvedená v  § 13 ods. 2 písm. h) bod 1.

V súlade s ustanovením § 13 ods. 2 písm. h) je predmetný licenčný poplatok v Slovenskej republike od dane oslobodený.

Príklad č. 9:

Slovenská spoločnosť (spoločnosť s ručením obmedzeným) vypláca odplatu za poskytnutie práva na použitie obchodnej značky stálej prevádzkarni umiestnenej na území ČR, ktorá je konečným príjemcom tohto licenčného poplatku. Zriaďovateľom tejto stálej prevádzkarne je právnická osoba so sídlom na území Lotyšskej republiky. Zmluva o poskytnutí práva na použitie obchodnej značky bola uzatvorená dňa 1. 2. 2013 na obdobie 10 rokov. Právnická osoba so sídlom na území Poľskej republiky má od 1. 1. 2005 priamy podiel na základnom imaní slovenskej spoločnosti vo výške 15 % (neskôr sa tento priamy podiel nemenil) a priamy podiel na základnom imaní lotyšskej spoločnosti od 1. 1. 2006 vo výške 28 % (neskôr sa tento priamy podiel nemenil). Slovenská spoločnosť nemá priamy podiel na základnom imaní lotyšskej spoločnosti ani lotyšská spoločnosť nemá priamy podiel na základnom imaní slovenskej spoločnosti.

Predmetný licenčný poplatok vypláca právnická osoba, daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, stálej prevádzkarni umiestnenej na území členského štátu Európskej únie (na území ČR), ktorej zriaďovateľom je právnická osoba, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie (daňovníkom Lotyšskej republiky).

Táto stála prevádzkareň je konečným príjemcom licenčného poplatku.

Počas obdobia dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe nie sú splnené podmienky uvedené v § 13 ods. 2 písm. h) bod 1, 2 a 3. Poľská spoločnosť nemá priamy podiel na základnom imaní slovenskej spoločnosti najmenej vo výške 25 % (od 1. 1. 2005 má 15 % priamy podiel bez ďalších zmien), má iba priamy podiel na základnom imaní lotyšskej spoločnosti viac ako 25 % (od 1. 1. 2006 má 28 % priamy podiel bez ďalších zmien).

Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 písm. h) nie je predmetný licenčný poplatok v Slovenskej republike od dane oslobodený.

Pri zdaňovaní predmetných licenčných poplatkov je potrebné uplatniť Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku č. 317/2000 Z. z. (ďalej len „zmluva“). Podľa článku 12 ods. 2 zmluvy licenčné poplatky majúce zdroj v Slovenskej republike a vyplácané osobe, ktorá je rezidentom Lotyšskej republiky, sa môžu zdaniť aj v Slovenskej republike, čiže v štáte zdroja, a to podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, ak príjemca je skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, daň takto ukladaná nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

Príklad č. 10:

Stála prevádzkareň umiestnená na území SR, ktorej zriaďovateľom je právnická osoba so sídlom na území ČR, uhrádza pravidelné mesačné platby za poskytnutie práva na použitie ochrannej známky (tzv. „kultúrne licenčné poplatky“) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky stálej prevádzkarni umiestnenej na území Francúzskej republiky, ktorej zriaďovateľom je právnická osoba so sídlom v Poľskej republike. Stála prevádzkareň umiestnená na území Francúzskej republiky je konečným príjemcom tzv. „kultúrnych licenčných poplatkov“. Licenčná zmluva bola uzatvorená dňa 15. 3. 20013 na obdobie 5 rokov, tzv. „kultúrne licenčné poplatky“ sú uhrádzané mesačne. Česká spoločnosť má priamy podiel na základnom imaní poľskej spoločnosti od 1. 3. 2009 vo výške 54 % (neskôr sa tento priamy podiel nemenil).

Predmetný, tzv. „kultúrny licenčný poplatok“ vypláca stála prevádzkareň právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie (daňovníkom ČR), stálej prevádzkarni umiestnenej na území členského štátu Európskej únie (na území Francúzskej republiky), ktorej zriaďovateľom je právnická osoba, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie (daňovníkom Poľskej republiky).

Stála prevádzkareň umiestnená na území Francúzskej republiky je konečným príjemcom tzv. „kultúrnych licenčných poplatkov“.

Počas obdobia dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe má česká spoločnosť, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne, ktorá tento príjem vypláca, priamy podiel na základnom imaní poľskej spoločnosti, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne, ktorá je konečným príjemcom tohto príjmu, a to vyšší ako 25 % (od 1. 3. 2009 – 54 % priamy podiel). V predmetnom prípade je splnená podmienka uvedená v § 13 ods. 2 písm. h) bod 1.

V súlade s ustanovením § 13 ods. 2 písm. h) je predmetný, tzv. „kultúrny licenčný poplatok“ v Slovenskej republike od dane oslobodený.

Príklad č. 11:

V ustanovení § 13 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov je použitý výraz „konečný príjemca“. Je výklad uvedeného výrazu odlišný od výkladu výrazu „skutočný vlastník príjmov“ používaného v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia?

„Licenčné poplatky“ vymedzené v ustanovení § 13 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov sú oslobodené od dane z príjmov len v prípade, ak pri splnení ďalších podmienok uvedených v tomto ustanovení sú vyplatené daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou v niektorom z členských štátov Európskej únie, ktorý je tiež ich konečným príjemcom.

Účelom zavedenia konceptu „konečného príjemcu príjmov“ v predmetnom ustanovení zákona o dani z príjmov je rovnako ako v prípade konceptu „skutočného vlastníka príjmov“ v medzinárodných zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia prijatie preventívneho opatrenia na možné zneužitie tohto oslobodenia osobami, na ktoré by sa toto oslobodenie nemalo vzťahovať.

Výraz „konečný príjemca príjmov“ je preto potrebné chápať najmä v kontexte predmetu a účelu Smernice Rady 2003/49/ES zo dňa 3. 6. 2003 (ďalej len „smernica“) za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia a prevencie daňových únikov či zneužívania daňových systémov.

Pri riešení konkrétnych prípadov je potrebné rozlišovať medzi bezprostredným príjemcom „licenčných poplatkov“ a ich konečným príjemcom (skutočným vlastníkom).

Podľa článku 1 ods. 4 smernice spoločnosť členského štátu je považovaná za skutočného vlastníka licenčných poplatkov len v prípade, ak ich prijíma pre svoj vlastný prospech a nie pre inú osobu ako sprostredkovateľ, napr. ako zástupca, správca majetku alebo splnomocnenec.

Konečným príjemcom „licenčných poplatkov“ je osoba, ktorá je ekonomickým a právnym vlastníkom licenčných poplatkov a ktorá ich podľa daňových predpisov členského štátu, v ktorom je rezidentom, v tomto štáte zdaňuje (skutočný vlastník).

5. Zdaňovanie licenčných poplatkov vyplácaných spoločnosti, ktorá je rezidentom Švajčiarskej konfederácie

Podmienky zdaňovania predmetných príjmov sú vymedzené v článku 15 Dohody uzatvorenej medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou.

O podpísaní a uzavretí predmetnej dohody bolo rozhodnuté rozhodnutím Rady EÚ 2004/911/ES zo dňa 2. júna 2004, podľa ktorého termín uplatňovania predmetnej dohody je od 1. januára 2005. Uvedený termín uplatňovania tejto dohody bol rozhodnutím Rady 2004/912/ES zmenený na 1. júl 2005.

Následne bolo prijaté Memorandum o porozumení doplňujúce túto dohodu. Signatári tohto memoranda, ktorými boli aj zástupcovia Slovenskej republiky, vyhlásili, že uznávajú uvedenú dohodu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, má prednosť pred týmto zákonom.

V zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie L 385 z 29. 12. 2004. V zmysle § 1 zákona č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie v znení neskorších predpisov „právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie alebo v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev sú v súlade s medzinárodnými zmluvami účinné na území Slovenskej republiky“.

Vzhľadom na uvedené je možné pri zdaňovaní príjmov charakteru licenčných poplatkov priamo aplikovať nasledovné podmienky vymedzené v článku 15 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou s účinnosťou od 1. júla 2005, zdaňovanie licenčných poplatkov je riešené v odseku 2:

Odsek 2:

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov alebo dohovorov o predchádzaní podvodom alebo zneužívaniu vo Švajčiarskej konfederácii a v členských štátoch, licenčné poplatky, ktoré vyplácajú združené spoločnosti alebo ich stále prevádzkarne, nepodliehajú dani v štáte zdroja, kde:

  • sú tieto spoločnosti prepojené priamym podielom na základnom imaní aspoň 25 % po dobu aspoň dvoch rokov alebo obidve spoločnosti vlastní tretia spoločnosť, ktorá má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní prvej spoločnosti aj druhej spoločnosti po dobu aspoň dvoch rokov, a
  • ak spoločnosť je rezidentom pre daňové účely alebo ak sa stála prevádzkareň nachádza v členskom štáte a iná spoločnosť je rezidentom pre daňové účely alebo ak sa iná stála prevádzkareň nachádza vo Švajčiarskej konfederácii a
  • podľa žiadnej dohody o zamedzení dvojitého zdanenia s tretím štátom nie je žiadna z týchto spoločností rezidentom pre daňové účely v tomto treťom štáte a ak sa žiadna stála prevádzkareň nenachádza v tomto treťom štáte a
  • všetky spoločnosti podliehajú dani z príjmov právnických osôb bez tohto, aby boli oslobodené najmä od dane z licenčných poplatkov a obe majú formu kapitálových obchodných spoločností.

Odsek 3:

Existujúce zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Švajčiarskou konfederáciou a členskými štátmi, ktoré ustanovujú priaznivejšie daňové

zaobchádzanie s dividendami, úrokmi a licenčnými poplatkami v čase prijatia tejto dohody, zostávajú nedotknuté.

Príklad č. 12:

Právnická osoba so sídlom na území SR uhrádza pravidelné mesačné platby za poskytnutie práva na použitie autorského práva (tzv. „kultúrne licenčné poplatky“) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky spoločnosti so sídlom na území Švajčiarskej konfederácie. Švajčiarska spoločnosť je konečným príjemcom tzv. „kultúrnych licenčných poplatkov“. Licenčná zmluva bola uzatvorená dňa 15. 3. 2013 na obdobie 3 rokov, tzv. „kultúrne licenčné poplatky“ sú uhrádzané mesačne. Švajčiarska spoločnosť má priamy podiel na základnom imaní slovenskej spoločnosti od 1. 2. 2003 vo výške 60 % (neskôr sa tento priamy podiel nemenil).

Predmetný, tzv. „kultúrny licenčný poplatok“ vypláca právnická osoba, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie (daňovníkom SR), právnickej osobe, ktorá je rezidentom pre daňové účely vo Švajčiarskej konfederácii. Švajčiarska spoločnosť je konečným príjemcom tzv. „kultúrnych licenčných poplatkov“.

Počas obdobia dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe má švajčiarska spoločnosť, ktorá je konečným príjemcom tohto príjmu, priamy podiel na základnom imaní slovenskej spoločnosti, a to vyšší ako 25 % (od 1. 2. 2003 – 60 % priamy podiel). V predmetnom prípade je splnená podmienka uvedená v článku 15 bod 2 predmetnej Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou.

V súlade s ustanovením § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov je predmetný, tzv. „kultúrny licenčný poplatok“ v Slovenskej republike od dane oslobodený.

Prehľad platných zmlúv Slovenskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov, resp. z príjmov a z majetku

Por. č.

Zmluvný štát

Kód štátu

Nadobudnutie platnosti

Zbierka zákonov

1.

Austrália

AU

22. 12. 1999

157/2000

2.

Belgické kráľovstvo

BE

13. 6. 2000

92/2007

3.

Bieloruská republika

BY

5. 7. 2000

112/2001

4.

Bosna a Hercegovina

BA

17. 4. 1983

99/1983

5.

Brazílska federatívna republika

BR

14. 11. 1990

200/1991

6.

Bulharská republika

BG

2. 5. 2001

287/2001

7.

Cyperská republika

CY

30. 12. 1980

30/1981

8.

Česká republika

CZ

14. 7. 2003

238/2003

9.

Čínska ľudová republika3)

CN

23. 12. 1987

41/1988

10.

Čínska ľudová republika (Taiwan)

TW

24. 9. 2011

309/2011

11.

Dánske kráľovstvo

EK

27. 12. 1982

53/1983

12.

Estónska republika

EE

29. 3. 2006

383/2006

13.

Fínska republika

FI

6. 5. 2000

207/2001

14.

Francúzska republika

FR

25. 1. 1975

73/1975

15.

Helénska republika

GR

23. 5. 1989

98/1989

16.

Holandské kráľovstvo

NL

5. 11. 1974
19. 12. 1996
(Protokol)

138/1974
199/1997
(Protokol)

17.

Gruzínsko

GE

29. 7. 2012

201/2012

18.

Chorvátska republika

HR

14. 11. 1996

220/1997

19.

India

IN

13. 3. 1987

77/1987

20.

Indonézska republika

ID

30. 1. 2001

12/2002

21.

Írsko

IE

30. 12. 1999

365/2000

22.

Islandská republika

IS

19. 6. 2003

225/2003

23.

Izrael

IL

23. 5. 2000

327/2000

24.

Japonsko

JP

25. 11. 1978

46/1979

25.

Juhoafrická republika

ZA

30. 6. 1999

39/2001

26.

Macedónsko

MK

27. 4. 2010

153/2010

27.

Kanada

CA

18. 12. 2001

96/2007

28.

Kazašská republika

KZ

28. 7. 2008

257/2008

29.

Kórejská republika

KR

8. 7. 2003

244/2003

30.

Litovská republika

LT

16. 12. 2002

756/2002

31.

Veľká líbyjská arabská ľudová socialistická džamáhírija

LY

21. 6. 2010

258/2010

32.

Lotyšská republika

LV

12. 6. 2000

317/2000

33.

Luxemburské veľkovojvodstvo

LU

30. 12. 1992

227/1993

34.

Maďarská republika

HU

21. 12. 1995

80/1996

35.

Malta

MT

20. 8. 2000

318/2000

36.

Moldavská republika

MD

17. 9. 2006

514/2006

37.

Mongolská ľudová republika (FO)4)

MN

1. 1. 1979

30/1979

38.

Mongolská ľudová republika (PO)4)

MN

1. 1. 1979

49/1979

39.

Nigérijská federatívna republika

NG

2. 12. 1990

339/1991

40.

Nórske kráľovstvo

NO

28. 12. 1979

35/1980

41.

Poľská republika

PL

21. 12. 1995

95/1996

42.

Portugalská republika

PT

2. 11. 2004

11/2005

43.

Rakúska republika

AT

12. 2. 1979

48/1979

44.

Republika Srí Lanka

LK

19. 6. 1979

132/1979

45.

Rumunsko

RO

29. 12. 1995

105/1996

46.

Ruská federácia

RU

1. 5. 1997

31/1998

47.

Singapurská republika

SG

12. 6. 2006

381/2006

48.

Slovinská republika1)

SI

11. 7. 2004

386/2004

49.

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska5)

GB

20. 12. 1991

89/1992

50.

Spojené štáty americké

US

30. 12. 1993

74/1994

51.

Spolková republika Nemecko

DE

17. 11. 1983

18/1984

52.

Spojené štáty mexické

MX

28. 9. 2007

429/2007

53

Srbsko a Čierna Hora

YU

15. 10. 2001

269/2002

54.

Sýrska arabská republika

SY

27. 2. 2010

35/2010

55.

Španielsko

ES

5. 6. 1981

23/1982

56.

Švajčiarska konfederácia

CH

23. 12. 1997
8. 8. 2012

127/1998
224/2012
(protokol)

57.

Švédske kráľovstvo

SE

8. 10. 1980

9/1981

58.

Talianska republika

IT

26. 6. 1984

17/1985

59.

Tuniská republika

TN

25. 10. 1991

419/1992

60.

Turecká republika2)

TR

2. 12. 1999

90/2000

61.

Turkménsko

TM

26. 6. 1998

100/1999

62.

Ukrajina

UA

22. 11. 1996

173/1997

63.

Uzbecká republika

UZ

17. 10. 2003

444/2003

64.

Vietnamská socialistická republika

VN

29. 7. 2009

296/2009

POZNÁMKY K PREHĽADU

1) Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy sa skončí medzi Slovenskou republikou a Slovinskou republikou platnosť Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku podpísanej v Prahe 2. novembra 1981 a jej ustanovenia sa prestanú vykonávať od dátumu, keď sa začne vykonávať táto zmluva v súlade s ustanoveniami odseku 2 (vyhláška č. 99/1983 Zb.).

2) Redakčné oznámenie o oprave chyby v oznámení MZV SR č. 90/2000 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi SR a Tureckou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov – čiastka č.73/2000 na str. 2364.

3) Podľa oznámenia č. 15851/2001 -75 na uplatňovanie Zmluvy medzi vládou ČSSR a vládou Čínskej ľudovej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu č. 41/1998 Zb., ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 17/2001, sa táto zmluva neuplatňuje na území osobitných administratívnych oblastí Hongkong, Macao a provincie Taiwan, zmluvasa vzťahuje len na „pevninskú Čínu“. V osobitných administratívnych oblastiach Hongkong, Macao a v provincii Taiwan sa uplatňujú samostatné daňové režimy. Hongkong, Macao a Taiwan samostatne rozhodujú o druhoch daní, daňových sadzbách a ďalších daňových záležitostiach.

4) Vo vzťahu k Mongolsku sa naďalej uplatňujú tzv. mnohostranné daňové zmluvy RVHP, t. j. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia príjmu a majetku fyzických osôb medzi ČSSR, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Mongolskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík podpísaná v Miškovci dňa 27. 5. 1977 a Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia príjmu a majetku právnických osôb medzi ČSSR, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Mongolskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík podpísaná v Ulánbátare dňa 19. 5. 1978.

5) Oznámenie č. 12057/1997-651 k uplatňovaniu Zmluvy medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a ziskov z majetku č. 89/1992, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 7/1997, objasňuje územnú platnosť tejto zmluvy nasledovne:

Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) zmluvy výraz „Spojené kráľovstvo“ označuje Veľkú Britániu a Severné Írsko včítane každej oblasti mimo výsostných vôd Spojeného kráľovstva. Termín Veľká Británia sa vzťahuje na Anglicko, Wales a Škótsko. Termín Veľká Británia sa nevzťahuje na pobrežné ostrovy a na závislé teritóriá (napr. ostrov Man, Normandské ostrovy, Gibraltár, Britské panenské ostrovy atď.). Na týchto pobrežných ostrovoch a na týchto závislých teritóriách je vo väčšine prípadov riešená legislatíva finančných, ekonomických a obchodných otázok odchylne od legislatívy Veľkej Británie a tiež sa na tieto územia nevzťahuje legislatíva prevzatá do britského práva z právnych noriem Európskej únie, nevzťahuje sa podľa práva platného vo Veľkej Británii Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia na pobrežné ostrovy a závislé územia.

Prehľad sadzieb dane podľa príslušných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré sú uplatňované na príjmy charakteru licenčných poplatkov

č.

Zmluvný štát

Sadzba dane

1

Austrália

10 %

2

Belgicko

do 31. 12. 2000:
0 % kultúrne licenčné poplatky
5 % priemyselné licenčné poplatky

od 1. 1. 2001:
5 %

3

Bielorusko

0 % do 31. 12. 2000 (zmluva RVHP)

od 1. 1. 2001
5 % kultúrne licenčné poplatky
10 % ostatné prípady

4

Bosna a Hercegovina

10 %

5

Brazília

25 % ochranné známky
15 % ostatné prípady

6

Bulharsko

0 % do 31. 12. 2001 (zmluva RVHP)

od 1. 1. 2002
10 %

7

Cyprus

5 % priemyselné licenčné poplatky
0 % kultúrne licenčné poplatky

8

Česká republika

5 % do 31. 12. 2003

od 1. 1. 2004
10 % priemyselné licenčné poplatky
0 % kultúrne licenčné poplatky

9

Čína

10 %

10

Čína (Taiwan)

5 % (za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia)
10 % ostatné prípady

11

Dánsko

5 % priemyselné licenčné poplatky
0 % kultúrne licenčné poplatky

12

Estónsko

10 %

13

Fínsko

do 31. 12. 2000
5 % priemyselné licenčné poplatky
0 % kultúrne licenčné poplatky

od 1. 1. 2001
0 % autorské právo
1 % finančný prenájom zariadenia
5 % kinematografické filmy a filmy alebo pásky pre televízne alebo rozhlasové vysielanie, softvér, operatívny prenájom zariadenia
10 % ostatné priemyselné licenčné poplatky

14

Francúzsko

0 % autorské práva
5 % ostatné prípady

15

Grécko

10 % priemyselné licenčné poplatky
0 % kultúrne licenčné poplatky

16

Gruzínsko

5 %

17

Holandsko

5 %

18

Chorvátsko

10 %

19

India

30 % (obmedzenie sadzby dane podľa príslušných právnych predpisov SR – 19 %)

20

Indonézia

15 % autorské právo, ochranné známky, priemyselné licenčné poplatky
10 % filmy a záznamy

21

Írsko

10 % priemyselné licenčné poplatky
0 % kultúrne licenčné poplatky

22

Island

10 %

23

Izrael

 5 %

24

Japonsko

10 % priemyslové licenčné poplatky
0 % kultúrne licenčné poplatky

25

Juhoafrická republika

10 %

26

Kanada

10 % priemyselné licenčné poplatky
0 % kultúrne licenčné poplatky

27

Kazašská republika

10 %

28

Kórea

10 % priemyselné licenčné poplatky
0 % kultúrne licenčné poplatky

29

Litva

10 %

30

Líbya

5 %

31

Lotyšsko

10 %

32

Luxembursko

10 % priemyselné licenčné poplatky
0 % kultúrne licenčné poplatky

33

Macedónsko

10 %

34

Maďarsko

 0 % do 31. 12. 1995 (zmluva RVHP)
10 % od 1. 1. 1996

35

Malta

 5 %

36

Moldavsko

10 %

37

Mongolsko

 0 %

38

Nemecko

 5 %

39

Nigéria

10 %

40

Nórsko

5 % priemyselné licenčné poplatky
0 % kultúrne licenčné poplatky

41

Poľsko

0 % do 31. 12. 1995 (zmluva RVHP)
5 % od 01. 01. 1996

42

Portugalsko

10 %

43

Rakúsko

5 % priemyselné licenčné poplatky
0 % kultúrne licenčné poplatky

44

Rumunsko

0 % do 31. 12. 1995 (zmluva RVHP)

od 1. 1. 1996
10 % priemyselné licenčné poplatky
15 % ostatné prípady

45

Ruská federácia

0 % do 31. 12. 1997 (zmluva RVHP)
10 % od 1. 1. 1998

46

Singapur

10 %

47

Slovinsko

10 %

48

Španielsko

5 % priemyselné licenčné poplatky
0 % kultúrne licenčné poplatky (výnimka filmy a pásky – sadzba dane 5 %)

49

Spojené štáty mexické

10 %

50

Srbsko a Čierna Hora

10 %

51

Srí Lanka

10 % priemyselné licenčné poplatky
0 % kultúrne licenčné poplatky

52

Sýrska arabská republika

12 %

53

Švajčiarsko

do 31. 12. 2012
0 % kultúrne licenčné poplatky
5 % priemyselné licenčné poplatky

od 1. 1. 2013
0 % kultúrne licenčné poplatky
10 % priemyselné licenčné poplatky

54

Švédsko

5 % priemyselné licenčné poplatky
0 % kultúrne licenčné poplatky (výnimka filmy a pásky – sadzba dane 5 %)

55

Taliansko

5 % priemyselné licenčné poplatky
0 % kultúrne licenčné poplatky

56

Tunis

15 % priemyselné licenčné poplatky
5 % kultúrne licenčné poplatky

57

Turecko

10 %

58

Turkmenistan

10 %

59

Ukrajina

 0 % do 31. 12. 1996 (zmluva RVHP)
10 % od 1. 1. 1997

60

USA

10 % priemyselné licenčné poplatky
0 % kultúrne licenčné poplatky

61

Uzbecko

10 %

62

Veľká Británia a Severné Írsko

10 % priemyselné licenčné poplatky
0 % kultúrne licenčné poplatky

63

Vietnamská socialistická republika

5 % hrubej sumy licenčných poplatkov, ak sú platené ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek patentu, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo postupu, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné alebo vedecké skúsenosti, alebo za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia,
10 % hrubej sumy licenčných poplatkov, ak sú platené ako odplata za použitie alebo za právo na použitie ochrannej známky, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na obchodné skúsenosti, a
15 % hrubej sumy licenčných poplatkov vo všetkých ostatných prípadoch

Poznámka redakcie:

§ 13 ods. 2 písm. h)zákona č. 595/2003 Z. z.


Autor: Ing. Dana Slivková

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

 

 

Partner

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.