Zdaňovanie podielov na zisku obchodných spoločností a družstiev

Úprava v Obchodnom zákonníku

Právo na podiel na zisku patrí medzi základné práva spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a akcionára akciovej spoločnosti. Podľa § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej „OZ“) majú spoločníci právo na podiel na zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podľa § 178 ods. 1 OZ sa podiel na zisku akcionára (dividenda) určuje pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov, ak zo stanov nevyplýva niečo iné.

Rozhodnutie o rozdelení zisku patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti. Podiel na zisku môže vyplácať spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť len pri splnení podmienok uvedených v § 179 ods. 3 a 4 OZ. Podľa týchto ustanovení sa do zrušenia spoločnosti môže rozdeliť len čistý zisk:

• znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré vytvára spoločnosť podľa zákona, a o neuhradenú stratu z minulých období,
• zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a fondy vytvorené zo zisku, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené.

Čistý zisk nemôže spoločnosť rozdeliť, ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným, prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov nesmú použiť na plnenie, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe.

V akciovej spoločnosti majú právo na podiel na zisku okrem akcionárov aj členovia predstavenstva a členovia dozornej rady. Predstavenstvo je podľa § 191 OZ štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti. Na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti dohliada dozorná rada, ktorá je kolektívnym orgánom. Členom dozornej rady môže byť len fyzická osoba, nemôže ním byť člen predstavenstva, prokurista alebo osoba oprávnená konať v mene spoločnosti (§ 197 až § 201 OZ). Podiel na zisku vyplatený členom predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti sa nazýva tiež „tantiéma“.

Podľa § 179 ods. 5 OZ akciová spoločnosť nesmie vyplácať akcionárom preddavky na podiel na zisku (dividendu), pretože pri ich výplate ešte nie je známy výsledok hospodárenia spoločnosti vo väzbe na riadnu účtovnú závierku. Plnenie poskytnuté akcionárovi v rozpore s týmto zákonom je plnením bez právneho dôvodu, ktoré je akcionár povinný vrátiť spoločnosti s výnimkou dividendy prijatej dobromyseľne. Splnenie povinnosti vrátiť plnenie poskytnuté v rozpore s OZ spoločnosť nemôže odpustiť a predstavenstvo je povinné ho vymáhať. Členovia predstavenstva sú podľa § 194 ods. 6 OZ povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že bolo poskytnuté plnenie akcionárom v rozpore s týmto zákonom.

Zákaz vyplácania preddavkov na podiely na zisku vyplýva z § 123 ods. 3 OZ aj pre spoločnosť s ručením obmedzeným. Podiel na zisku vyplatený v rozpore s pravidlami uvedenými v § 123 OZ sú spoločníci povinní vrátiť, pričom na rozdiel od akciovej spoločnosti nie je dobromyseľnosť osobitne ochraňovaná. Ručenie konateľov za vrátenie zisku, ktorí vyslovili súhlas s výplatou tohto zisku, vzniká priamo zo zákona.

V družstvách sa na určení zisku, ktorý sa má rozdeliť medzi členov, uznáša členská schôdza pri prerokovaní individuálnej účtovnej závierky. Podiel člena družstva na zisku určenom na rozdelenie na určí pomerom výšky jeho splateného vkladu k splateným vkladom všetkých členov, ak zo stanov nevyplýva niečo iné, pričom u členov, ktorých členstvo v rozhodnom roku trvalo len časť roka, sa podiel pomerne kráti (§ 236 OZ). V družstvách musí byť pred rozdelením zisku príslušná čiastka podľa § 235 OZ pridelená do nedeliteľného fondu.

Úprava v zákone o dani z príjmov

1. Podiel na zisku u obchodnej spoločnosti a družstva

Podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovými výdavkami nie sú výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb. Ide len o podiely na zisku vyplácané v súlade s OZ po skončení účtovného obdobia na základe schválenej ročnej účtovnej závierky valným zhromaždením, ktoré súčasne rozhodne o celkovej výške a podmienkach vyplatenia podielov na zisku členom štatutárnych a ďalších orgánov právnických osôb a zamestnancom. Podiely na zisku je potrebné odlíšiť od odmien účtovaných na ťarchu účtu 523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva, poskytovaných za výkon funkcie v orgánoch spoločnosti a družstva, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom.

2. Zdaňovanie podielov na zisku u osôb podieľajúcich sa na základnom imaní

2.1 Postup do konca roku 2003

Za účinnosti zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (od 1. 1. 1993 do 31. 12. 1999) boli podiely na zisku (dividendy) vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva zdaniteľnými príjmami [u fyzickej osoby príjmy z kapitálového majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona]. Podľa § 36 ods. 2 písm. c) zákona sa tieto príjmy zdaňovali osobitnou sadzbou dane vo výške 15 %, a to dividendy podľa bodu 1 tohto ustanovenia, podiely na zisku z účasti v spoločnostiach s ručením obmedzeným podľa bodu 3 a podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách podľa bodu 4 uvedeného ustanovenia zákona. Za podiel na zisku sa podľa bodov 3 a 4 považovali aj sumy použité zo zisku po zdanení na zvýšenie vkladu spoločníka alebo členského vkladu.

Za účinnosti zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (od 1. 1. 2000 do 31. 12. 2003) boli rovnako dividendy a podiely na zisku z účasti v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z členstva v družstvách zdaniteľným príjmom, ktorý sa zdaňoval osobitnou sadzbou dane 15 % podľa § 36 ods. 2 písm. c) bod 1 (dividendy), bod 3 (podiely na zisku v spoločnostiach s ručením obmedzeným) a bod 4 (podiely na zisku z členstva v družstvách).

V prípade, ak plynuli dividendy a podiely na zisku od obchodnej spoločnosti alebo družstva právnickej osobe s najmenej 25 % podielom na základnom imaní týchto spoločností, základ dane pre osobitnú sadzbu dane 15 % sa znížil o sumu týchto prijatých zdanených príjmov.

Od 1. 1. 2002 podľa § 52 ods. 1 zákona sa na účely tohto zákona za podiely na zisku alebo výnosy z akcií nepovažovali sumy použité zo zisku po zdanení na zvýšenie vkladu spoločníka z majetku prevyšujúceho základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti. Podľa tejto právnej úpravy k zdaneniu došlo pri znížení základného imania a následnej výplate takto použitého zisku, keď sa táto zdanila osobitnou sadzbou dane 15 %, pričom ako prvé sa zdaňovali vklady uskutočnené z majetku spoločnosti, ktorý prevyšoval základné imanie.

Od 1. 1. 2002 sa do § 52 ods. 1 tohto zákona doplnil tiež spôsob vyberania dane, ak dividendy neboli vyplatené, poukázané alebo pripísané do termínu najneskoršieho dňa ich splatnosti určeného v OZ. V takom prípade sa za deň pripísania úhrady v prospech daňovníka považoval najneskorší termín splatnosti.

2.2 Postup od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2012

2.2.1 Podiely zo zisku vykázaného po 1. 1. 2004

Od 1. 1. 2004 zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) podiely na zisku (dividendy) vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určené na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, nie sú predmetom dane fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona.

Za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí. Obdobne, ak je podiel na zisku vyplatený právnickej osobe, nie je predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona.

Podiely na zisku plynúce daňovníkom zo zahraničia nie sú predmetom dane, ak sú vyplácané spoločnosťou so sídlom v zahraničí, ktorá vykazuje základ dane na podobnom princípe ako akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným a družstvá, pri ktorých je vykázaný hospodársky výsledok podľa predpisov príslušnej krajiny zdanený (usmernenie MF SR č. 2634/2004-72 uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 2/2004).

Na účely uplatnenia § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov nie je rozhodujúci spôsob vyčíslenia základu dane z príjmov a následne spôsob zdanenia zisku a vyčíslenia podielu na zisku spoločníkov (členov družstva) platný v krajine sídla obchodnej spoločnosti alebo družstva. To znamená, že okrem bežného spôsobu zdanenia základu dane vykázaného z výsledku hospodárenia upraveného o príjmy a výdavky, ktoré nie sú súčasťou základu dane, môže byť právnická osoba zdanená v krajine sídla aj iným spôsobom (napríklad metódou prírastku obchodného majetku za zdaňovacie obdobie). Na prijaté podiely na zisku sa vzťahujú ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c), § 12 ods. 7 písm. c) a § 52 ods. 24 zákona aj vtedy, ak právnická osoba so sídlom v zahraničí je oslobodená od dane podľa príslušných zákonov štátu, v ktorom má sídlo (usmernenie MF SR č. MF/009465/2005-721 uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 5/2005).

Ak podiely na zisku plynú zo štátu, s ktorým nemá Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, na ich zdanenie sa použije daňový predpis štátu, z ktorého príjem plynie. Ak podiely na zisku plynú zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, aplikuje sa pri zdanení aj príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom sa vychádza z článku „Dividendy“. Pretože v Slovenskej republike nie sú podiely na zisku od roku 2004 (s výnimkou uvedenou v § 52 ods. 24 zákona) predmetom dane, nie je možné daň zaplatenú v druhom štáte započítať na úhradu dane.

Daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidentom SR) je podľa § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov:

• fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava. Fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území SR, ak na tomto území nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach, pričom do tohto obdobia sa započítava každý aj začatý deň;
• právnická osoba, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, pričom takýmto miestom je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, a to aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri.

Podiely zo zisku vykázaného od 1. 1. 2004 a vyplatené daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou nepodliehajú zdaneniu. U týchto daňovníkov sa v Slovenskej republike zdaňujú len príjmy, ktoré majú zdroj na území Slovenskej republiky a ktoré sú taxatívne vymenované v § 16 zákona o dani z príjmov. Podiely na zisku v tomto ustanovení nie sú uvedené.

Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidentom SR) je podľa § 2 písm. e) zákona o dani z príjmov:

• fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiava alebo ktorá sa na území SR obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia, alebo ktorá hranice do SR prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR,
• právnická osoba, ktorá nemá na území SR sídlo ani miesto skutočného vedenia.

2.2.2 Podiely zo zisku vykázaného do 31. 12. 2003

Podľa § 52 ods. 24 zákona o dani z príjmov sa ustanovenia, podľa ktorých podiely na zisku nie sú zdaňované, použijú na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, t. j. po 1. 1. 2004. Podiely na zisku vyplácané po 1. 1. 2004, vzťahujúce sa na predchádzajúce zdaňovacie obdobia, ktoré neboli do konca roka 2003 vyplatené, podliehajú do 31. 12. 2012 zdaneniu ako súčasť základu dane v rámci podaného daňového priznania sadzbou dane 19 %. Podiel na zisku sa u právnickej osoby zdaňuje v rámci základu dane zisteného z výsledku hospodárenia podľa § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov. Fyzická osoba zdaňuje podiel na zisku ako príjem v § 8 – ostatný príjem „iný“, nezaradený do konkrétneho písmena.

Do základu dane sa zahrnujú aj podiely na zisku prijaté daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou zo zahraničia zo zisku vykázaného do konca roka 2003, vyplácané po 31. 12. 2003 do 31. 12. 2012. Daň zaplatená v zahraničí sa vysporiada podľa § 45 zákona o dani z príjmov a pokiaľ podiel na zisku plynie zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, aj v súlade s príslušným článkom tejto zmluvy.

Na základe poslednej vety § 52 ods. 24 zákona, ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003 plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, tento príjem od 1. mája 2004 do 31. decembra 2012 nie je predmetom dane.

Podľa druhej vety § 52 ods. 24 zákona o dani z príjmov podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie do 31. decembra 2003 vyplácané daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou od 1. apríla 2004 do 31. decembra 2012 sú príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky a sú zdaňované v SR zrážkovou daňou podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Ustanovenie § 52 ods. 24 bolo takto upravené v zákone o dani z príjmov zákonom č. 177/2004 Z. z. o európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, účinným od 1. mája 2004.

Pri zdanení sa použije sadzba dane 19 % v prípade, ak je podiel vyplatený daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou zo štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak je s príslušným štátom uzatvorená zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, uplatní sa sadzba dane podľa tejto zmluvy. Rozhodujúcou podmienkou pre uplatnenie príslušnej zmluvy je preukázanie miesta daňovej rezidencie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, a to pred výplatou, poukázaním alebo pripísaním príjmu.

Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac a predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane (§ 43 ods. 10 a 11 zákona o dani z príjmov).

Ak však ide o podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie do 31. decembra 2003 vyplácané daňovníkom so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takéhoto príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, nie sú od 1. 4. 2004 do 31. 12. 2012 predmetom dane.

Podotýkame, že podiely na zisku z hospodárskeho výsledku vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003 vyplácané daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou od 1. 1. 2004 do 31. 3. 2004 neboli zdaniteľné na území SR.

Podiely na zisku jednotlivých členov Európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov (EZHS) so sídlom na území SR, ktoré im plynú z členstva v tomto zoskupení, ak týmito členmi sú daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou, sú považované za príjmy dosahované v stálej prevádzkarni (§ 16 ods. 4 zákona o dani z príjmov). Tieto príjmy sa zdaňujú v daňovom priznaní, pričom pri vyplácaní takéhoto príjmu sa postupuje podľa § 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov (zabezpečenie dane).

Ak ide o daňovníka členského štátu Európskej únie [§ 2 písm. t) zákona o dani z príjmov], daň sa nezabezpečuje, ale príjem si zdaní daňovník sám v podanom daňovom priznaní. V prípade ostatných daňovníkov je na zabezpečenie dane platiteľ príjmu povinný pri výplate, poukázaní alebo pripísaní v prospech daňovníka zrážať sumu zodpovedajúcu sadzbe dane 19 % (v prípade daňovníka zo štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, najviac do výšky podľa zmluvy). Suma na zabezpečenie dane sa zráža bez ohľadu na vyplatenie podielu na zisku najneskôr do 3 mesiacov nasledujúcich po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

2.3 Postup od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013

2.3.1 Podiely zo zisku vykázaného po 1. 1. 2004

V súlade s § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov v nadväznosti na § 52 ods. 24 tohto zákona sa podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia od 1. 1. 2004 naďalej v Slovenskej republike nezdaňujú. Uvedené platí rovnako pre fyzické osoby aj právnické osoby a rovnako pre daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže mať zdanené podiely na zisku v zahraničí podľa vnútroštátneho daňového predpisu štátu, z ktorého podiely na zisku plynú, a v súlade s príslušnou medzinárodnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia. Daň zaplatenú v zahraničí nie je možné započítať na daňovú povinnosť vypočítanú v Slovenskej republike. U fyzickej osoby sa podiel zo zisku vykázaného po 1. 1. 2004 plynúci zo zahraničia v daňovom priznaní neuvedie s výnimkou fyzickej osoby, ktorá vykazuje základ dane z podvojného účtovníctva. U tejto fyzickej osoby a rovnako u právnickej osoby vykazujúcej základ dane z podvojného účtovníctva sa uvedie v daňovom priznaní prijatý podiel na zisku plynúci zo zahraničia a účtovaný do výnosov ako položka znižujúca základ dane.

2.3.2 Podiely zo zisku vykázaného do 31. 12. 2003

Zákon o dani z príjmov bol s účinnosťou od 1. januára 2013 novelizovaný zákonom č. 395/2012 Z. z., v ktorom sa v § 51d zákona zaviedol samostatný základ dane pre zdanenie podielov na zisku (dividend) vykázanom za zdaňovacie obdobia najneskôr do 31. decembra 2003.

Do samostatného základu dane sa podľa § 51d ods. 1 zákona zahrnujú príjmy, ktorými sú podiely na zisku (dividendy) obchodnej spoločnosti alebo družstva vykázanom za zdaňovacie obdobie najneskôr do 31. decembra 2003, o ktorých vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo po 31. decembri 2012.

Ak sa tieto podiely vyplácajú zo zdrojov na území Slovenskej republiky, daň vyberie zrážkou podľa § 43 zákona sadzbou dane 15 % platiteľ dane. Za platiteľa dane sa považuje vyplácajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo. Zrážka dane sa vykoná rovnako u daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ako aj u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou (s výnimkou uvedenou v ods. 4) bez ohľadu na to, či ide o daňovníka fyzickú osobu alebo o daňovníka právnickú osobu (§ 51d ods. 2 zákona).

Pri zdanení sa použije sadzba dane 15 % v prípade, ak je podiel vyplatený daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou zo štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak je s príslušným štátom uzatvorená zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, uplatní sa sadzba dane podľa tejto zmluvy. Rozhodujúcou podmienkou pre uplatnenie príslušnej zmluvy je preukázanie miesta daňovej rezidencie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, a to pred výplatou, poukázaním alebo pripísaním príjmu.

Podľa § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov zrážku dane vykoná platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. V súlade s § 43 ods. 11 zákona je platiteľ dane povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Súčasne je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane. Zákon o dani z príjmov neustanovuje formu tohto oznámenia, využiť možno vzor oznámenia uverejnený na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR www.drsr.sk alebo www.financnasprava.sk.

Ako to vyplýva z § 43 ods. 12 zákona o dani z príjmov, ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje v prípade, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške. Nesplnenie povinností platiteľa dane podlieha sankciám, ktoré upravuje § 154 až § 156 daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Ak sa podiely obchodnej spoločnosti alebo družstva na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie najneskôr do 31. decembra 2003, o ktorých vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo po 31. decembri 2012, vyplácajú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov v zahraničí, zdania sa v podanom daňovom priznaní. Vyplatené podiely však nebudú súčasťou základu dane fyzickej osoby (§ 4 zákona), resp. právnickej osoby (§ 14 zákona), ale zdania sa ako súčasť samostatného základu dane podľa § 51d ods. 3 zákona pri podaní daňového priznania podľa § 32 (fyzické osoby), resp. § 41 (právnické osoby) zákona. Na hrubý príjem (bez uplatnenia výdavkov) sa uplatní sadzba dane vo výške 15 %. Pretože u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva je prijatý podiel na zisku účtovaný do výnosov a zdaňovaný v rámci samostatného základu dane súčasťou výsledku hospodárenia, vylúči sa v daňovom priznaní zo základu dane.

Vyššie popísaný postup sa neuplatní v prípadoch uvedených v § 51d ods. 4 zákona o dani z príjmov, ak sa tento príjem vypláca:

• daňovníkovi so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie,
• daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého takýto príjem plynie.

Pri postupe podľa tohto ustanovenia sa neuplatní postup podľa § 52 ods. 24 zákona.

Z uvedeného vyplýva, že podiely na zisku (dividendy) obchodnej spoločnosti alebo družstva, ktorý bol vykázaný za zdaňovacie obdobia najneskôr do 31. decembra 2003, o ktorých vyplatení sa rozhodne po 31. decembri 2012 a ktoré sú vyplatené vymedzeným daňovníkom do zahraničia, resp. prijaté od vymedzených subjektov zo zahraničia, sa nezdaňujú. Tento postup sa nevzťahuje na podiely na zisku spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností.

Na základe prechodného ustanovenia § 52t ods. 11 sa ustanovenie § 51d použije na podiely na zisku (dividendy) vyplatené najneskôr do 31. decembra 2013.

3. Zdaňovanie podielov na zisku členov štatutárneho a dozorného orgánu a zamestnancov obchodných spoločností a družstiev

Od 1. 1. 2004 nie sú podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov predmetom dane podiely na zisku vyplácané po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí. Podľa prechodného ustanovenia § 52 ods. 24 zákona sa uvedené aplikuje na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie roka 2004 a neskoršie zdaňovacie obdobia.

Na základe zákona č. 314/2005 Z. z. účinného od 20. 7. 2005 boli z predmetu dane vylúčené len podiely na zisku vyplácané osobám, ktoré sa podieľajú na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva.

Zákonom č. 534/2005 Z. z. účinným od 15. 12. 2005 bol rozsah podielov vylúčených z predmetu dane rozšírený o podiely členov štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sa v tejto spoločnosti alebo družstve nepodieľajú na základnom imaní. Vybraná daň z vyplatených podielov na zisku týmto osobám od 20. 7. 2005 do 15. 12. 2005 sa vysporiadala v súlade s platným znením § 52 ods. 42 zákona najneskôr pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania za rok 2005.

Podiel na zisku vyplatený členom predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti (tantiému) je potrebné odlíšiť od odmeny členov predstavenstva a dozornej rady za výkon funkcie pre spoločnosť, ktorá je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Podiely na zisku vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva sú oslobodené od dane podľa znenia § 5 ods. 7 písm. i) zákona platného od 15. 12. 2005. Vybraný preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti v roku 2005 sa vysporiadal v súlade s platným znením § 52 ods. 42 zákona najneskôr pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania za tento rok.

V zmysle platného znenia zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú podiely na zisku (dividendy) vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo obdobnej právnickej osoby v zahraničí určeného na rozdelenie členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva. Podiely na zisku vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva sú predmetom dane, ale sú oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona.

Podotýkame, že ak boli v zdaňovacom období vyplatené podiely na zisku zamestnancovi bez účasti na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva, nemá za toto zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu. Podmienky, ktoré je potrebné splniť, aby vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu, sú uvedené v § 32a zákona o dani z príjmov. V súlade s § 32a ods. 1 písm. a) bod 4 zákona nárok vzniká, ak daňovník nepoberal príjmy (okrem iných príjmov) uvedené v § 5 ods. 7 písm. i) zákona.

Ak vyplatí zamestnancom podiel na zisku štátny podnik, nejde o podiel vyňatý z predmetu dane, pretože v ustanovení § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov je uvedený iba podiel na zisku vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom. V danom prípade ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5, ktorý preddavkovo zdaní zamestnávateľ pri jeho výplate, pripísaní alebo poukázaní.

Podiely na zisku v komanditných spoločnostiach a vo verejných obchodných spoločnostiach

Úprava v Obchodnom zákonníku

V súlade s § 82 OZ spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti majú právo na podiel zo zisku určeného rozhodnutím spoločníkov na rozdelenie, pričom zisk sa rozdeľuje v rovnakej výške pre každého spoločníka na základe ročnej účtovnej závierky a je splatný do troch mesiacov od jej schválenia. Spoločenská zmluva môže stanoviť odlišné podmienky rozdelenia zisku.

V komanditnej spoločnosti sa podľa § 100 OZ rozdelenie zisku na časť pripadajúcu komanditistom a časť pripadajúcu komplementárom určí pomerom stanoveným v spoločenskej zmluve, inak na polovicu. Ak zo spoločenskej zmluvy nevyplýva niečo iné, rozdelia si komplementári časť zisku na nich pripadajúcu rovným dielom a komanditisti podľa výšky splatených vkladov.

Zisky z činnosti, ktorú vykonávajú osobné obchodné spoločnosti, sú ziskami spoločníkov dosiahnutými z ich vlastnej činnosti na rozdiel od kapitálových obchodných spoločností, u ktorých je podiel na zisku vyplácaný iba zo zisku po zdanení v závislosti od výšky kapitálovej účasti.

Úprava v zákone o dani z príjmov

Podľa § 14 ods. 4 zákona o dani z príjmov zisťuje verejná obchodná spoločnosť základ dane za spoločnosť ako celok podľa § 17 až § 29. Základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov v takom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy (ak to nie je určené, delí sa rovným dielom). Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane.

Podľa § 14 ods. 5 zákona o dani z príjmov sa základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou, zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až § 29. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Podiel pripadajúci na komplementárov sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov. Rovnako ako základ dane sa delí aj daňová strata.

Podiely na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti nie sú uvedené medzi podielmi vylúčenými z predmetu dane v § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, ak ide o fyzické osoby, a v súlade s § 12 ods. 7 písm. c) zákona ani v prípade právnických osôb. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárovi komanditnej spoločnosti je predmetom dane.

Ak je spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti právnická osoba, zdaní podiel na zisku naňho pripadajúci ako súčasť základu dane tejto právnickej osoby podľa § 14 zákona.

Podľa § 14 ods. 6 zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka podľa odseku 4. Táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré verejná obchodná spoločnosť podala daňové priznanie.

Podľa § 14 ods. 7 zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúca na jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.

Príjmy spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností, ktorí sú fyzickými osobami, sú príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov a zdania sa v daňovom priznaní typ B. V súlade s § 6 ods. 7 a 8 zákona je základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementára komanditnej spoločnosti časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až § 29 zákona. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a tiež vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára v komanditnej spoločnosti.

Príjmy uvedené v § 6 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov sa na účely zistenia základu dane znižujú o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, za predpokladu, že toto poistné a príspevky nie sú nákladom verejnej obchodnej spoločnosti ani komanditnej spoločnosti. Takéto poistné a príspevky platené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov alebo komanditnou spoločnosťou za komplementárov sú u spoločníkov alebo u komplementárov oslobodené od dane.

V súlade s § 16 ods. 3 zákona o dani z príjmov podiel na zisku spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou, a tento im plynie z účasti v týchto spoločnostiach, je považovaný za príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni. Príjem sa zdaní v daňovom priznaní, pričom pri vyplácaní takéhoto príjmu sa postupuje podľa § 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Ak ide o spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi členského štátu Európskej únie [§ 2 písm. t) zákona], daň sa nezabezpečuje, príjem si zdaní daňovník v podanom daňovom priznaní. V prípade ostatných daňovníkov je na zabezpečenie dane platiteľ príjmu povinný pri výplate, poukázaní alebo pripísaní v prospech daňovníka zrážať sumu zodpovedajúcu sadzbe dane 19 % (v prípade daňovníka zo štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, najviac do výšky podľa zmluvy). Suma na zabezpečenie dane sa zrazí bez ohľadu na vyplatenie podielu na zisku najneskôr do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Autor: Ing. Martina Oravcová