Zdaňovanie v praxi - vybrané príklady k daňovému poriadku III. časť

• Oznámenie o začatí daňovej kontroly
• Keď termín nevyhovuje
• Kontrola vratky nadmerného odpočtu na DPH
• Kontrola bez oznámenia
• Rozšírenie výkonu daňovej kontroly
• Riešenie pochybností počas kontroly
• Zapožičanie a vrátenie dokladov k daňovej kontrole
• Zničenie neprevzatej evidencie a agendy
• Výzva na stanovisko k záverom v protokole o kontrole
• Trvanie (lehota) a ukončenie kontroly daní

Príklad č. 1: Oznámenie o začatí daňovej kontroly
Realizácia daňovej kontroly má svoje tri logické štádiá: začiatok, priebeh a ukončenie. Ak sa má daňová kontrola vykonať produktívne, treba dodržať všetky formálne, procedurálne i obsahové záležitosti. Najviac otázok k tejto problematike v praxi vzniká k tomu, čo musí takéto oznámenie obsahovať, t. j. ktoré minimálne náležitosti.

Otázka:
Na základe telefonického upozornenia v lete asi do mesiaca očakávam začatie daňovej kontroly na dani z príjmov, je to moja prvá kontrola daní v živote. Počul som, že mi k tomu pošlú aj nejaký list – akési oznámenie. Čo je to za dokument a aký je jeho obsah? Je štandardné, aby mi aj telefonicky oznamovali začatie daňovej kontroly?

Odpoveď:
Ide o dokument bližšie charakterizovaný v § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.o správe daní. Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, ktoré musí obsahovať minimálne tieto formálno-právne náležitosti: termín – deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých podkladov potrebných ku kontrole, t. j. dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.

Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do 8 dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním náhradnú lehotu – t. j. nový termín začatia. Daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.

Z dôvodu vyhnutia sa časovým stratám a zbytočnej kontraproduktivite niekedy (najmä v čase hlavnej dovolenkovej sezóny väčšiny rodín v lete) daňový úrad postupuje tak, že aj dopredu zatelefonuje daňovému subjektu, aby preveril, či nie je práve na dlhodobej dovolenke a až následne zasiela aj oznámenie o začatí kontroly. Je to zmysluplný štandardný postup, lebo keby napríklad hlavná ekonómka vo firme bola dlhodobo práceneschopná alebo na dlhšej dovolenke, majiteľ (riaditeľ) firmy by bez nej možno nemusel vedieť zabezpečiť predloženie všetkej požadovanej účtovno-daňovej evidencie ku kontrole daní a dochádzalo by tak k zbytočnému stresu, nervozite a časovým prestojom i sporom.

Príklad č. 2: Keď termín nevyhovuje
Podnikateľská prax i hospodársky život daňových subjektov nemusí vždy korešpondovať s časovým nárokom a potrebou daňovej kontroly pri hľadaní zhodného kompromisu a obom stranám vyhovujúceho termínu pre začatie daňovej kontroly. Veľa zbytočného strachu u daňovníkov v praxi vzniká v prípade, keď sú vyzvaní na prípravu agendy k začatiu daňovej kontroly, ale z rôznych serióznych a zreteľahodných dôvodov nie sú schopní navrhnutý termín zo strany daňového úradu dodržať. Na takéto situácie zákon pamätá a rieši sa to tzv. náhradnou lehotou začatia.

Otázka:
Z daňového úradu mi poslali výzvu na začatie daňovej kontroly v termíne, kedy v našej eseročke i ja ako majiteľ a konateľ, i moja hlavná účtovníčka máme dlhodobo naplánované trojtýždňové rodinné dovolenky. Dokonca účtovníčka ju už aj má zaplatenú. Čo s tým môžeme urobiť? Ako sa to dá úradníkom vysvetliť alebo požiadať o zohľadnenie, aby sme neporušili zákon a nevytkli nám nespolupracovanie v daňovom konaní alebo brzdenie či bránenie daňovej kontrole?

Odpoveď:
Máte zbytočné obavy, ide o normálnu životnú situáciu v daňovej praxi, ktorá sa dá ľahko riešiť na základe rozumných argumentov a pragmatického postupu. Vo vašom prípade je potrebné preštudovať si § 45 (Práva a povinnosti daňového subjektu pri daňovej kontrole) a § 46 (Priebeh a ukončenie daňovej kontroly) daňového poriadku, t. j. zákona č. 563/2009 Z. z.o správe daní v znení neskorších predpisov a zmien. Následne vysloviť kvalifikované argumenty (nie hlúpe výhovorky, ale seriózne dôvody) a predložiť jasné dôkazy (napr. vo Vašom prípade doklad o zaplatení dovolenky alebo potvrdenie o dlhodobej práceneschopnosti... atď.) správcovi dane, ktorý chce u vás začať daňovú kontrolu.

Takto sa s ním osobne dohodnúť (telefonicky, ústne, elektronicky, písomne) na náhradnej lehote a obojstranne prijateľnom termíne. Obmedzením je zákonný fakt v tom, že ak vám už daňový úrad zaslal oznámenie o začatí daňovej kontroly, zmena termínu v ňom uvedeného je limitovaná tým, že daňová kontrola sa nesmie začať v žiadnom prípade neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.

Príklad č. 3: Kontrola vratky nadmerného odpočtu na DPH
Keďže daň z pridanej hodnoty na strane jednej patrí medzi kľúčové dane pre zdroje príjmov štátneho rozpočtu v rámci verejných financií SR a na strane druhej eviduje štát na tejto dani najväčšie daňové úniky (napr. podľa medzinárodných zistení a porovnania v roku 2010 sme neslávne patrili v EÚ medzi krajiny s najväčšou daňovou dierou na DPH), venuje daňovej kontrole nadmerných odpočtov na dani z pridanej hodnoty veľkú starostlivosť a vysokú pozornosť. Prejavuje sa to aj v niektorých odlišnostiach režimu od štandardnej daňovej kontroly.

Otázka:
Aké hlavné rozdiely existujú pri daňovej kontrole alebo miestnom zisťovaní pri vracaní nadmerných odpočtov na DPH oproti klasickej kontrole daní? Preštudoval som si niečo aj zo zákona o DPH a aj zo zákona o správe daní, ale stále mám pocit, že tomu nerozumiem. Lebo som počul od známych, že existujú kvôli priveľa podvodom a chcem sa na to dobre pripraviť, aby som vedel, čo mám asi čakať.

Odpoveď:
Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly i kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. S kontrolou DPH nie sú žarty, lebo ak v niečom neumožníte túto vykonať, tak vám podľa novej legislatívy môže nárokovaný nadmerný odpočet aj prepadnúť a nebude vám vrátený.

Príklad č. 4: Kontrola bez oznámenia
V špeciálnych prípadoch (najmä keď ide o problematické daňové subjekty, chronických podvodníkov a neplatičov daní) môže daňový úrad začať kontrolu daní aj „šokovou terapiou“ – t. j. nie postupným oznamovaním krokov, ale náhle a ihneď bez oznámenia. Veľká časť daňových subjektov a verejnosti o tom logicky nevie, lebo ak sú statoční daňoví poplatníci a ako zodpovedné daňové subjekty riadne platia dane a neobchádzajú ich, tak ich doteraz osobne takýto druh kontroly ešte nepostretol. Takýto typ kontroly sa týka naozaj len extrémov, t. j. menšiny a najčastejšie sa začína na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní alebo ak hrozí podozrenie zo zničenia kľúčových dôkazov k správnosti overenia dane, t. j. účtovno-daňových dokladov.

Otázka:
Na výročnom stretnutí nášho cechu podnikateľov dvaja kolegovia rozprávali, že dostali neohlásenú daňovú kontrolu a že sa tak vyľakali z nepripravenosti na tento úkon, že jeden z nich dostal okrem osobného šoku aj ľahký infarkt. Pýtam sa preto, či je možné, aby daňový úrad takto silne prekvapil a mohol naozaj začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia?

Odpoveď:
Áno, legislatíva finančnej správy SR (daňový poriadok) to pripúšťa, konkrétne o tom hovorí priamo najmä v ustanovení § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.o správe daní v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa uvedeného ustanovenia platí, že správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia, ak tak ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon č. 84/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení doplnkov) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly. V zápisnici musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.

Príklad č. 5: Rozšírenie výkonu daňovej kontroly
Daňová kontrola je vždy rámcovo vymedzená. Neznamená to však dogmu, ktorú nemožno nadväzne na odôvodnené prípady akútnej potreby korigovať. Flexibilita kontrolného postoja, postupu i najlepších praktík (best practicies) v kontrolnej praxi mnohokrát osvedčila zmysel, význam a najmä potenciál prínosov takejto zmeny. Preto aj daňový poriadok na prax v teórii zareagoval a kodifikuje aj možnosť dynamických úprav daňovej kontroly. Nielen v kombinácii druhov daňovej kontroly (napr. miestne zisťovanie a daňová kontrola komplexná, univerzálna, cezhraničná, paralelná atď.), ale aj v rozšírení toho istého typu daňovej kontroly na rovnakej alebo inej dani, ak sa to ukáže ako zmysluplné, efektívne a účinné na eliminovanie daňových únikov.

Otázka:
Na základe anonymu konal daňový úrad tak, že v našej reštauračnej sieti začal priebežnú kontrolu v 2 prevádzkach formou miestneho zisťovania. Následne začal kontrolu dane z príjmov za dva roky, ktorú neskôr rozšíril o ďalšie dva roky a k tomu začal aj kontrolu dane z pridanej hodnoty za totožné štvorročné zdaňovacie obdobie. Môže tak urobiť hocijako a hocikedy? Ak to zákon povoľuje, ktorá norma to zakotvuje a ktorý konkrétny paragraf rieši?

Odpoveď:
Čím viac korupcie a čiernej ekonomiky, tým viac aj daňových únikov v každej krajine. Keďže Slovensko patrí vo výške čiernej ekonomiky medzi neslávne príklady (za roky 1990 – 2012 sa jej odhady podľa vyjadrení niektorých expertov pohybujú stále privysoko, t. j. nad 15 % z hrubého domáceho produktu ročne), má aj zbytočne veľké daňové úniky a stále potrebuje intenzívnu daňovú kontrolu. Aby táto mohla pracovať čo najúčinnejšie, disponuje aj značným mocenským arzenálom. Jedným z jeho nástrojov je aj ustanovenie § 46 odsek 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré konkretizuje záväzné stanovisko k otázke.

Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí nové skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo o inú daň. Túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu.

Príklad č. 6: Riešenie pochybností počas kontroly
Málokedy prebieha v národohospodárskej, podnikateľskej i ostatnej daňovej praxi kontrola daní tak, aby sa zaobišla bez rozdielov a rôznosti názorov širokej palety možností kontrolóra a kontrolovaného na posudzovaný problém. Rozdiely v interpretácii, náhľade i postojoch nielen dvojstrannej roviny úvah daňového subjektu a správcu dane, ale často i tretieho hráča na daňovom ihrisku v podobe daňového poradcu vedú k tomu, že vzniká celý rad polemík, diskusií, konfliktov i sporov. Jadrom problému sú vždy nezrovnalosti, netransparentnosť, ale často i pochybnosti o pravosti účtovno-daňových dokladov.

Otázka:
K začiatku daňovej kontroly predložila naša firma starostlivo pripravené všetky účtovno-daňové doklady, ktoré požadoval daňový úrad predložiť. Máme šikovného hlavného ekonóma, ktorý je pedant a pripravil to dôkladne. Napriek tomu nás počas kontroly daní správca dane vyzval písomne znovu, aby sme predložili dosť veľký počet ďalších dokladov. Má na to právo a nie je to zbytočné obťažovanie kontrolovaného? Ktorý zákon a konkrétne aký paragraf to rieši?

Odpoveď:
K správnemu posúdeniu vášho problému je nutné vychádzať z daňového poriadku, t. j. zákona č. 563/2009 Z. z.o správe daní – konkrétne z ustanovení § 3 (Základné zásady správy daní) a § 46 (Priebeh a ukončenie daňovej kontroly).

Zaujímavosťou je zmena v dikcii konkrétnej zásady. V minulosti v „starom“ zákone o správe daní a poplatkov platilo iné a teraz platí iné. Konkrétne, t. j. v § 2 (nazvanom Základné zásady daňového konania) zák. č. 511/1992 Zb. odsek 2, ktorý znel: „Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.“ V súčasne platnom zákone o správe daní č. 563/2009 Z. z. v § 3 (Základné zásady správy daní) ods. 2 platí odlišná textácia takto: „Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.“

Súčasne § 46 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. vyzbrojil správcu dane nasledovnou textáciou: Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Príklad č. 7: Zapožičanie a vrátenie dokladov k daňovej kontrole
Vývoj za roky 1990 – 2012 v novodobej daňovej praxi na Slovensku preukázal veľké množstvo problémov, otvorených otázok i následných novelizácií precizovania spôsobu k prevzatiu (zapožičaniu) daňových dokladov ku kontrole a ich vráteniu po skončení daňovej kontroly. Častým prejavom nevôle u daňových subjektov je pridlhé (viac mesiacov) trvanie daňovej kontroly a viacnásobne opakovaná požiadavka správcu dane na zapožičanie, dopĺňanie a vracanie daňovo-účtovnej evidencie daňového subjektu nutnej k daňovej kontrole.

Otázka:
Dokedy musí daňový úrad po skončení kontroly daní vrátiť všetky doklady kontrolovanému daňovému subjektu? Je na to zvykové právo alebo to rieši konkrétny zákon na základe daňovo procesného práva?

Odpoveď:
Východiskom pre kvalifikované posúdenie tejto otázky je zákon, ktorý predmetný problém priamo rieši. Ide o daňový poriadok, t. j. zákon č. 563/2009 Z. z., ktorý k meritu veci zaujíma stanovisko predovšetkým v šiestom odseku ustanovenia § 46 (Priebeh a ukončenie daňovej kontroly). V kontexte uvedeného platí, že prevzatie dokladov [aj iných vecí podľa § 45 ods. 2 písm. g) rovnakého zákona] potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí.

Poznámka
Záujmom oboch strán – t. j. kontrolujúceho správcu dane i kontrolovaného daňového subjektu, je zápisnične si odovzdať presný zoznam doručenej účtovno-daňovej evidencie. T. j. nestačí nápis napríklad len „doručený šanón faktúr za rok 2007“, ale správne znie „doručený šanón faktúr za rok 2007 s obsahom faktúr v poradí od čísla 1 po č. 566“.

Príklad č. 8: Zničenie neprevzatej evidencie a agendy
Roztržky a hádky pri spätnom preberaní účtovno-daňovej evidencie po skončení daňovej kontroly patria tiež medzi občasný daňový folklór a kolorit aj na scéne slovenského daňového ihriska podľa skúseností z praxe za roky 2000 – 2012. Síce ich oproti minulosti rapídne ubudlo, ale z času na čas takéto príklady zafungujú. Starý zákon o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v minulosti neumožňoval zničenie neprevzatej kontrolovanej daňovo-účtovnej evidencie. Nový zákon o správe daní (aktuálne platný daňový poriadok) to však do textu zákona zakomponoval. Je to novinka, o ktorej mnohé daňové subjekty ešte nevedia, a preto pre nich predstavuje riziko, pričom neznalosť zákona neospravedlňuje.

Otázka:
Som konateľom s. r. o. a pri vracaní účtovnej evidencie po skončení daňovej kontroly si naša firma nevyzdvihla dlhšiu dobu doklady na daňovom úrade, aj keď nám to bolo oznámené. Následne nám ich daňový úrad zničil. Mal právo takto postupovať, zhabať a skartovať túto našu evidenciu, ktorá mu nepatrila a bola naším majetkom?

Odpoveď:
Základom pre správnu odpoveď je informácia uložená v § 46 ods. 6 a 7 zák. č. 563/2009 Z. z.o správe daní v znení neskorších predpisov a zmien. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od ukončenia daňovej kontroly. V osobitne zložitých prípadoch alebo ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu, alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí kontrolovaný daňový subjekt. Ak daňový subjekt neumožní správcovi dane vrátiť zapožičané doklady v lehote ustanovenej v odseku 6, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu na prevzatie dokladov.

Poznámka
Ak si daňový subjekt neprevezme doklady do 30 dní od doručenia tejto výzvy po uplynutí lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, pri účtovnej dokumentácii po uplynutí doby na uchovanie dokladov ustanovenej osobitným predpisom je správca dane zapožičané doklady oprávnený zničiť.

Príklad č. 9: Výzva na stanovisko k záverom v protokole o kontrole
Daňová kontrola sa končí a priori dokumentom, ktorý sa nazýva Protokol o daňovej kontrole. Kým tento nadobudne všetky znaky legitímnosti, musí v ňom vyjadriť názor na kontrolné závery kontrolujúci správca dane na strane jednej, ale i kontrolovaný daňový subjekt na strane druhej.

Je dôležité zo strany daňového subjektu vedieť zaujať správne stanovisko písomne do protokolu. Ak súhlasí so záverom, je to stručné a stačí napísať „súhlasím“ a podpísať. Ak však nesúhlasí a má výhrady k spôsobu a správnosti kontrolných záverov, je potrebné rozpísať sa širšie a jasne deklarovať rozpor, v čom je jeho názor iný a nesúhlasný a prečo. Akokoľvek dlhé je stanovisko a názor vyjadrujúci postoj kontrolovaného daňového subjektu, kontrolujúci správca dane ho musí zakomponovať do protokolu o daňovej kontrole a stáva sa tak jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Otázka:
Daňový úrad živnostníkovi vyčíslil pri kontrole dane z príjmov rozdiel po neuznaní niektorých nákladov medzi daňové výdavky v sume 1 800 eur. Živnostník s tým nesúhlasí a položil otázku, ako a kedy sa má šancu k tomu vyjadriť. Je povinnosťou kontrolóra v danom prípade zaslať kontrolovanému výzvu k zisteniam uvedeným v protokole o kontrole daní? Ktorý zákon a aký konkrétny paragraf tento problém rieši predovšetkým?

Odpoveď:
Ide o problematiku zakotvenú v ustanovení § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z.o správe daní. Táto norma je známejšia aj pod názvom daňový poriadok. Podľa ustanovenia spomenutého paragrafu platí, že zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt zaplatiť alebo vykázať podľa príslušného daňového zákona, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.

Vo výzve správca dane určí lehotu nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt zaplatiť alebo vykázať, nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.

Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu vznikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.

Príklad č. 10: Trvanie (lehota) a ukončenie kontroly daní
Niektoré daňové kontroly sú jednoduché a krátke, iné zložitejšie a dlhšie. Pestrosť dôvodov, prečo sa niekomu javí čas trvania daňovej kontroly adekvátny a inému nie, je rôznorodá a nedá sa paušalizovať. Aby kontrolná činnosť bola čo najúčinnejšia a čo najefektívnejšia, je logické, že zákon o daňovom procese ohraničuje aj lehotu pre trvanie a doriešenie tohto problému. Aktuálne platný daňový poriadok na to pamätá konkrétne v ustanovení § 48.

Otázka:
Kedy presne je ukončená daňová kontrola a aká je maximálna lehota na trvanie daňovej kontroly v roku 2012 podľa aktuálnej daňovej legislatívy?

Odpoveď:
Podľa ustanovenia § 46 ods. 9 zák. č. 563/2009 Z. z. je daňová kontrola ukončená dňom:

a) doručenia protokolu o daňovej kontrole,
b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok (podľa § 48 ods. 2),
c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu (podľa zákona o dani z pridanej hodnoty).

Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 (určuje podmienky prerušenia daňového konania).

Autor: Ing. Emil Burák, PhD.