Zdaňovanie v praxi – vybrané príklady z daňového poriadku I.

Ambíciou nasledovného príspevku je uviesť niekoľko zrozumiteľných príkladov k nasledovnej problematike z oblasti daňového poriadku, ktorá sa dotýka predovšetkým § 3 (hlavné daňové zásady) a § 45 (práva a povinnosti pri daňovej kontrole):

• umožnenie daňovej kontroly vo firme,
• rozhodovanie o mieste kontroly daní,
• dôkazná núdza, keď chýba doklad,
• postup pri teste výdavku, ak ho v zákone nenájdete,
• zastupovanie pri kontrole,
• elektronický audit sa nedá vynútiť,
• garancia za odborný názor,
• daňová škola nie je pre podnikateľov,
• rýchla a krátka kontrola daní,
• pomalá a dlhšia kontrola daní.

Príklad č. 1: Umožnenie daňovej kontroly vo firme

Zákon č. 563/2009 Z. z. ukladá daňovému subjektu pri overovaní správnosti daňovej povinnosti počas daňovej kontroly poskytnúť komplexne maximálnu súčinnosť a umožniť vykonanie daňovej kontroly podľa rozhodnutia daňového úradu aj v sídle (prevádzkarni) daňového subjektu.

Otázka:
Sme strojárska s. r. o. s 15 zamestnancami a ešte sme nemali doteraz daňovú kontrolu, lebo sme na trhu len rok. Ak príde daňová kontrola do firmy, čo znamená umožniť jej vykonať kontrolu daní – musíme ju pustiť do všetkých priestorov firmy a môžeme ju posadiť do hociktorej miestnosti?

Odpoveď:

Po príchode kontrolórov si overte ich totožnosť (musia vám predložiť služobný preukaz), či nejde o falošných, ale naozaj o pravých kontrolórov. Následne si nechajte predložiť aj príkaz na vykonanie kontroly daní. Ak je to v poriadku, je nutné v rámci vašich možností umožniť im prístup a vstup do celého areálu firmy v kontexte s logickou potrebou predmetu a charakteru kontroly daní. Aj daňových kontrol totiž môže byť viac druhov. Primerane vhodnými podmienkami na usadenie kontrolórov a predloženie účtovno-daňovej agendy nie sú v prípade strojárskej firmy napríklad prašná a hlučná výrobná hala, ale je to bezprašná, bezhlučná, vykurovaná, čistá a vhodne nábytkom vybavená kancelária (napríklad hlavnej účtovníčky) alebo zasadačka miestnosti na porady.

Je dôležité, aby tam bolo svetlo, vybavenie nepotrebuje žiadny nadštandard a luxus, ale stačí strohé jednoduché kancelárske vybavenie štandardnej administratívnej miestnosti. T. j. miestnosť by mala mať pracovný stôl, stoličky a všetko ostatné primerane vhodné k potrebe daňových kontrolórov. Ak by boli nejasnosti a pochybnosti, je vhodné sa s nimi dohodnúť. Celý priebeh kontroly vám uľahčí tzv. „styčný dôstojník“, t. j. človek, ktorého pridelí šéf spoločnosti (majiteľ, konateľ, riaditeľ) plne k dispozícii daňovým kontrolórom.

Príklad č. 2: Rozhodovanie o mieste kontroly daní

Miesto, kde sa vykoná daňová kontrola, je predmetom častých otázok daňových subjektov z rôznych dôvodov.

Otázka:
Môže si daňový subjekt vynútiť, aby kontrola daní nebola na daňovom úrade, ale v sídle daňového subjektu? Napríklad kvôli tomu, aby nemusel prevážať z firmy na daňový úrad účtovno-daňovú evidenciu?

Odpoveď:

Konečné slovo o tom, kde sa kontrola daní vykoná – či v sídle daňového úradu, alebo v sídle daňového subjektu, má práve daňový úrad. Správca dane sa rozhoduje podľa kombinácie súvislostí (typ kontroly, rozsah agendy, zložitosť kontrolovanej dane... atď.). Daňový subjekt nemá právo vynucovať si realizáciu daňovej kontroly v jeho priestoroch. Môže to však so správcom dane dohodnúť. Kľúčová je kvalita argumentácie a odborného zdôvodnenia z hľadiska optimálnej vhodnosti miesta kontroly daní.

Príklad č. 3: Dôkazná núdza – keď chýba doklad

Kontrola (audit) znamená v princípe overenie a porovnanie stavu reálneho so stavom želateľným (cieľovým). Má sa realizovať na báze platformy objektívnych, nie subjektívnych informácií. Objektívne informácie sú predovšetkým zákony, fakty, argumenty, dôkazy a transparentne overiteľné skutočnosti. Subjektívne informácie sú pocity, názory, zvykové právo, klebety, fámy a neoveriteľné skutočnosti. Ak v niektorom úkone počas daňového procesu chýbajú kvalifikované argumenty, dochádza k nezhodám (často až konfliktom, sporom, odvolaniam a žalobám).

Otázka:
Pripravujem sa ako živnostník na daňovú kontrolu a zistil som niekoľko chýbajúcich účtovných a daňových dokladov (faktúry a príjmové pokladničné doklady) za nákup, t. j. daňových výdavkov. Ako to urobiť, aby mi kontrola toto uznala a nedorubila daň? Je to pravda, že keď chýba akýkoľvek daňový doklad, tak daňová kontrola môže automaticky ihneď vyčísliť rozdiel a dorubiť daň?

Odpoveď:

Eliminovanie dôkaznej núdze je vždy hlavnou výzvou a súčasne rizikom pri každom type kontroly, nielen v prípade kontroly daní. Už aj na Slovensku existuje niekoľkoročný daňový judikát múdreho sudcu o tom, že neexistuje objektívne uznať a akceptovať názor, že z dôvodu chýbajúceho účtovného dokladu sa ani neuskutočnil náklad. Ak vám chýbajú účtovné či daňové doklady, je vhodné postupovať dvoma hlavnými smermi k eliminovaniu dôkaznej núdze a daňovo správnej obhajobe pred kontrolujúcim správcom dane:

1. dohľadať chýbajúce doklady náhradným spôsobom (napríklad vystavením kópie faktúry od dodávateľa, prefotením chýbajúceho výpisu z účtu v banke, získaním kópie z pokladničného výdavkového dokladu od príjemcu... atď.), ak je to fyzicky v praxi možné;
2. premyslieť si a zostaviť správcovi dane pri kontrole akékoľvek iné náhradné dôkazy objektivizujúce vaše tvrdenia a potvrdzujúce realizáciu daňového výdavku. Každý daňový výdavok totiž musí spĺňať niekoľko parametrov naraz (musí byť zaplatený, daňovo uznateľný... atď.). Dôkazom aj v daňovom konaní nie je nevyhnutne ako jediný uznateľný len účtovný, resp. daňový doklad. Dôkazom môže byť aj svedectvo, video­záznam, audio nahrávka... atď. Jediné obmedzenie dôkazu existuje v tom, že nesmie ísť o dôkaz získaný na základe porušenia zákona (napríklad scudziť dôkaz nezákonne z účtovníctva inej firmy). Ak dôkaz neviete a nie ste schopný obstarať sám, môžete ho minimálne správcovi dane navrhnúť. V zmysle dikcie platného daňového poriadku (zák. č. 563/2009 Z. z.) má správca dane dôsledne skúmať, kontrolovať a vyhodnocovať zistenie všetkých nutných skutočností pre správne overenie dane. Doklad je len jednou z týchto skutočností, aj keď často v priamom rade kľúčovou.

Príklad č. 4: Postup pri teste výdavku, ak ho v zákone nenájdete

Veľmi častým predmetom daňového sporu pri overovaní správnosti zaplatenej dane zo strany kontrolóra a kontrolovaného býva oblasť dôkaznej núdze z hľadiska (ne)správnosti kvalifikácie daňových alebo nedaňových výdavkov.

Otázka:
Podnikám ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti koučingu a psychologického poradenstva. Mám zariadenú poradenskú kanceláriu v centre mesta, ale často pracujem aj doma, kde som si v 2-izbovom byte zriadila domácu pracovňu v jednej izbe. Žijem sama, v jednej izbe bývam a v druhej mám pracovňu, kde sa často po večeroch vzdelávam (cez internet) alebo dopracúvam niektoré náročnejšie prípady a zložitejšie kauzy z hlavného pracoviska. Mám tak vlastne dve pracoviská – hlavné (kancelária v meste) a vedľajšie (domáca pracovňa v byte). Ako môžem riešiť náklady na zriadenie (zariadenie nábytkom, počítačom) a chod (prevádzkovú réžiu) domácej pracovne? Zákon o dani z príjmov sa o tomto type výdavku (v jednoduchom účtovníctve), resp. nákladu (v podvojnom účtovníctve) vôbec nezmieňuje.

Odpoveď:

Pri hľadaní riešenia k otázke je potrebné využívať predovšetkým dve daňové normy. Okrem daňového poriadku (zák. č. 563/2009 Z. z. – hlavné daňové zásady a dokazovanie) je to zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňové výdavky sú v zákone vymedzené len v príkladoch, nikdy nie taxatívne (t. j. úplne všetky). Preto je vhodné využiť tzv. daňový test k preskúmaniu, či charakter vašej nákladovej položky za domácu pracovňu spĺňa podmienku vymedzenia v § 19 (daňové výdavky) alebo § 21 (nedaňové výdavky). Ani v jednom však pojem „domáca pracovňa“ nenájdete priamo, preto si záver musíte odvodiť a vydedukovať nepriamo. Za vhodné považujeme v danom smere vychádzať z dvoch téz:

• daňový (daňovo uznateľný) výdavok je taký, ktorý bol preukázateľne zaplatený a je nutný na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov;
• charakter vášho podnikania, t. j. hlavný predmet činnosti (tzv. core bussiness) napĺňa znaky profilu tzv. bieleho goliera, t. j. duševnej práce, ktorý aj z logicko-logistického hľadiska naozaj potrebuje a využíva okrem hlavného pracoviska (kancelária v meste) aj vedľajšie pracovisko (pracovňa doma).

Aby ste sa vyhli potenciálnym nezhodám, nejasnostiam a možným nezrovnalostiam pri možnej daňovej kontrole, je vhodné v zmysle zákona o účtovníctve a príslušných účtovných zásad (pre jednoduché alebo podvojné účtovníctvo – záleží, ktoré vediete) vytvoriť vlastný interný účtovno-metodický predpis špeciálne o domácej pracovni. V ňom podrobne zdôvodníte potrebu domácej pracovne na dosahovanie vašich zdaniteľných príjmov a vysvetlíte spôsob vyčíslenia a parametrizácie nákladov (napríklad v rámci rozlíšenia nákladov na osobnú spotrebu ako obyvateľka bytu a podnikanie ako poradkyňa pri tzv. pomerových nákladoch za kúrenie, vodné, stočné, elektrinu atď. – zvyčajne sa najčastejšie robia podľa podielu na celkovej podlahovej ploche bytu).

Príklad č. 5: Zastupovanie pri daňovej kontrole

Radšej ako pri daňovej kontrole smútiť, je lepšie nechať sa zastúpiť. Z rôznych dôvodov daňový subjekt nemusí nutne absolvovať a zvládať daňovú kontrolu sám, ale môže sa nechať zastúpiť pri tomto úkone. Daňová kontrola je úkon pre mnohé daňové subjekty stresujúci, znepokojujúci, znervózňujúci a niekedy aj poriadne otravný. Existuje k tomu viac spôsobov.

Otázka:
Mám za sebou dve zložité daňové kontroly ako podnikateľ z minulosti, pričom aktuálne som po infarkte a môj podnik čaká tretia daňová kontrola kombinovaná za daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty za tri roky spolu. Počul som, že sa jej vôbec nemusím zúčastniť osobne, ale sa môžem dať zastúpiť. Ako je to možné zariadiť?

Odpoveď:

Riešenie otázky má východisko v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní. V tomto daňovom poriadku nájdete v osobitnom paragrafe k zastupovaniu opis všetkých možností, ako sa môžete dať zastupovať v daňovom konaní – čiastočne alebo úplne. V princípe platí, že sa môžete dať zastúpiť univerzálne kýmkoľvek (občanom), ale i špeciálne odborníkom (daňový poradca, daňový špecialista, advokát... atď.). Určite považujeme za vhodné preferovať odbornosť, t. j. dať sa zastúpiť špeciálne expertom, ktorý má bohaté skúsenosti s daňovým procesom, resp. daňovou kontrolou.

Ak máte interného zamestnanca firmy (ste väčšia firma) vo funkcii hlavného účtovníka, ekonóma, finančného riaditeľa alebo daňového špecialistu – tak to zverte im.

Ak ich nemáte (lebo ste menšia firma), tak to môžete zveriť externému daňovému poradcovi (predovšetkým certifikovaným členom SKDP – Slovenskej komory daňových poradcov) na komerčnom princípe. Dá sa to urobiť na základe udelenia splnomocnenia pri zastupovaní počas daňovej kontroly v niektorých alebo všetkých úkonoch. Vykonať to môžete ústnym nahlásením (nadiktovaním do zápisnice) na daňovom úrade alebo písomným poverením, ktoré bude následne doručené aj daňovému úradu.

Príklad č. 6: Elektronický audit sa nedá vynútiť

Elektronizácia a digitalizácia sa rozmáhajú stále viac aj v oblasti daňovej komunikácie. Elektronický audit sa často nazýva aj EDP-kontrola (Electronic Data Processing) a správca dane ho využíva viac rokov už aj na Slovensku. Stále pretrvávajú kompetenčné nejasnosti, komu môže daňová kontrola takýto typ kontroly vykonať a komu nie.

Otázka:
Sme akciová spoločnosť zriadená v SR od roku 2007. Daňový úrad nám avizoval vykonanie našej prvej komplexnej daňovej kontroly, pričom nám bolo ponúknuté, že to bude zrealizované práve cez EDP-kontrolu. My však doteraz nevedieme elektronické účtovníctvo (hoci v blízkej budúcnosti ho plánujeme zaviesť), a preto chceme obyčajnú daňovú kontrolu, nie EDP. Je to možné? Čo v danom prípade hovorí zákon a ktorá norma tieto veci rieši?

Odpoveď:

Základným východiskom pre odpoveď je zákon o účtovníctve. EDP-kontrola v SR sa zvyčajne využíva predovšetkým pre najväčšie daňové subjekty s rozsiahlym účtovníctvom. Existuje okolo toho niekoľko legislatívnych problémov, ktoré by bolo potrebné dotiahnuť cestou precizovania zákona o účtovníctve. Keďže v zákone o účtovníctve doteraz (júl 2012) nie je pre daňové subjekty povinnosť viesť účtovníctvo elektronickým spôsobom, nemôže daňový úrad vašu spoločnosť donútiť k vykonaniu EDP-kontroly, lebo nie sú vytvorené základné technické predpoklady. Môže ju len požiadať o súčinnosť a ponúknuť jej určité plnenie, ak sú na to vytvorené predpoklady. Podľa textácie vašej otázky u vás takéto predpoklady vytvorené nie sú. Okrem toho určitú rolu zohráva aj kompatibilita vybraných softvérov v rámci informačného systému, t. j. súlad alebo nesúlad elektronického účtovníctva firmy s analytickým softvérom využívaným na EDP-kontrolu.

Príklad č. 7: Garancia za odborný názor

Vývoj daňového práva na Slovensku je veľmi mladý, lebo moderné zdaňovanie príznačné pre trhovú ekonomiku v našej krajine trvá len 22 rokov (1990 – 2012), zatiaľ čo v zrelších krajinách s vyspelejšou trhovou ekonomikou aj niekoľko storočí. Častá nejednoznačnosť výkladov daňových zákonov a v mnohých aspektoch ešte nejasná alebo viacrozmerná metodika otvára v hospodárskej praxi veľa otázok a nezrovnalostí okolo tzv. odbornej garancie za expertný názor. Lebo aj u daňových odborníkov je to tak ako u právnikov. Hoci sa stretnú len dvaja, často na jeden problém dokážu vysloviť hneď až päť nerovnakých odborných názorov.

Otázka:
Som začínajúca účtovníčka, živnostníčka, čerstvo po vysokej škole. V oblasti zdaňovania sa intenzívne sama vzdelávam a sledujem na trhu niekoľko vychýrených daňových odborníkov v rôznych vzdelávacích podujatiach, diskusiách, článkoch špecializovaných časopisov. Ale ak ide o novelu daňového zákona alebo nejaký zložitejší problém, evidujem frekventovanú názorovú nejednotnosť. Komu môžem veriť a aká je garancia, že odborník má pravdu, keď si prečítam jeho názor v odbornom časopise alebo na špecializovanom daňovom portáli?

Odpoveď:

Právo objektívneho výkladu zákona nemá často ani tvorca (spolutvorca) a autor zákona, ale len a len nezávislý súd, ak dôjde k žalobe a sporu. Za systémový nedostatok v SR považujem deficit vedného odboru Daňovníctvo na strane jednej a súčasne dlhodobú absenciu špecializovaných súdov (senátov) na finančné, účtovné a daňové právo na strane druhej. V minulosti daňové spory riešil len Najvyšší súd SR, kde sa vyprofilovali časom po rokoch veľmi dobrí odborníci aj na daňové právo. Následne bol zákon zmenený a kompetencia riešenia daňovej problematiky bola delegovaná na krajské súdy, kde sa sudcovia daňovému právu ešte len museli učiť. Metodická nejednotnosť v niektorých otázkach je stálou výzvou aj zo strany vyprofilovania a zjednocovania postojov daňových úradov, ktoré nie vždy majú na rovnaký problém aj jednotný názor. Ak ide o názory daňových odborníkov z pohľadu odbornej komunikácie (časopisy, knihy, semináre, školenia, odborné daňové portály), de iure garanciu za ich odborné stanovisko nedostanete. De facto by to mala garantovať ich odborná reputácia na trhu. Aj v odborných časopisoch často nájdete logicky alibistické stanovisko redakcie s textáciou typu: „... za odborné názory príspevkov autorov v tomto časopise redakcia nezodpovedá a správnosť negarantuje, ide o osobné názory autorov...“. Preto, ak máte veriť odbornému názoru odborníka, odporúčam prioritne dve cesty:

1. Ak nevyžadujete písomnú garanciu a súčasne ide o veľké peniaze, porovnajte vždy názory viacerých odborníkov a až keď sú zhodné a väčšinové, pristúpte k záverom vo vašom daňovom probléme.
2. Ak nutne potrebujete garanciu, vyžiadajte si písomné stanovisko hociktorého člena Slovenskej komory daňových poradcov (www.skdp.sk) aj s právoplatnou pečiatkou a podpisom. Táto skupina poradcov je zo zákona poistená voči riziku chyby a možnej následnej finančnej škody. Preto, ak u vás podľa ich stanoviska došlo k chybnej úvahe a dorubu dane po kontrole, môžete vlastnú škodu logicky otočiť voči ich finančnej poistke a domáhať sa náhrady.

Príklad č. 8: Daňová škola nie je pre podnikateľov

Hoci všelijakých škôl máme na Slovensku až prebytok, niektoré doteraz chýbajú. Napríklad tzv. Živnostenský inštitút alebo Škola podnikania pre každého. Veľa otázok v praxi smeruje k tomu, ako poradiť podnikajúcim daňovým subjektom získať rýchlo správne daňové vedomosti v ucelenom štúdiu. Niektorí stále nevedia alebo neveria, že hoci v SR máme Daňovú akadémiu (www.skdp.sk) i Daňovú školu (www.drsr.sk), nemôžu na nich univerzálne študovať všetci, ale len špeciálne niektorí.

Otázka:
Podnikám v turistickom priemysle a dcéra mi práve zmaturovala na obchodnej akadémii. Chcem z nej urobiť vedúcu ekonómku mojich firiem. K tomu ale potrebujem, aby perfektne zvládla dane, a to ju v škole zatiaľ nenaučili. Počul som, že v Banskej Bystrici existuje Daňová škola. Ako a kde ju môžem do nej prihlásiť?

Odpoveď:

Finančná správa SR, ktorá vznikla od 1. januára 2012 zjednotením bývalej Daňovej správy SR a Colnej správy SR, naozaj disponuje aj vzdelávacím zariadením, ktoré sa nazýva Inštitút vzdelávania Finančnej správy SR. Jeho súčasťou je aj Daňová škola so sídlom na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici. Toto zariadenie je však určené len pre interných zamestnancov – t. j. pracovníkov daňových alebo colných orgánov. Nie je určené pre verejnosť ani pre podnikateľov a firmy, ani pre občanov a iné organizácie. Preto nie je možné využiť to pre vašu dcéru tak, ako sa pýtate v otázke. Ak by dcéra naozaj chcela pokračovať v štúdiu a prehĺbiť si svoje daňové vedomosti, môže tak urobiť zamestnaním sa vo finančnej správe SR (štátny sektor) alebo získať licenciu daňového poradcu cestou Slovenskej komory daňových poradcov (privátny sektor).

Príklad č. 9: Rýchla a krátka kontrola daní

Najlepšia účinnosť akejkoľvek kontroly sa vždy dosahuje rozumným pomerom a kombináciou jednoduchej a krátkej i lacnejšej priebežnej kontroly s kontrolou zložitejšou a dlhšou a drahšou, ktorá sa nazýva rôzne (napríklad aj ako periodická). Aj preto majú napríklad mnohé firmy na trhu využitie trojstupňového supervízorstva pozostávajúceho z controllingu, interného auditu (nazývaný často aj vnútorná kontrola) a externého auditu. Dvojrozmer (priebežná kontrola a periodická kontrola) je využívaný aj v oblasti daňovej kontroly.

Otázka:
V daňovom konaní existuje viac typov daňových kontrol, pričom mňa zaujíma rozdiel medzi tzv. miestnym zisťovaním a daňovou kontrolou. Ako možno charakterizovať rýchlu a krátku kontrolu daní v SR a ktorá norma to presne rieši?

Odpoveď:

Táto problematika je pokrytá najmä ustanovením § 38 zák. č. 563/2009 Z. z. – Miestne zisťovanie. Zisťovaním na mieste rieši daňový úrad pri priebežnej kontrole napríklad kontrolu využívania elektronických registračných pokladníc, či sa na nich evidujú správne všetky tržby.

Hlavným znakom tohto typu kontroly je, že trvá krátko (pár hodín, najviac však 1 deň) a je rýchla, a teda aj menej nákladná. Závery sa zapíšu do zápisnice na rozdiel od riadnej daňovej kontroly, ktorá končí protokolom o vykonaní daňovej kontroly.

Typickým príkladom v praxi je napríklad doručenie anonymu alebo nahlášky, alebo inej dôveryhodnej indície, že tam a tam sa robia daňové úniky a nevedie sa riadne daňové účtovníctvo.

Múdry riaditeľ daňového úradu v snahe efektívne šetriť kapacity tam najskôr pošle kontrolórov vykonať miestne zisťovanie. Ak sa preukáže nesprávnosť a ozajstné riziko, následne ihneď začne aj daňovú kontrolu. Ak sa však niektoré indície a tvrdenia preukážu ako neopodstatnené, nie je potrebné zbytočne plytvať začínaním periodickej daňovej kontroly.

Príklad č. 10: Pomalá a dlhšia kontrola daní

Klasická daňová kontrola v SR je zvyčajne taká, ktorá trvá niekoľko mesiacov a preveruje sa zvyčajne naraz minimálne trojročné zdaňovacie obdobie na dani z príjmov, prípadne v kombinácii na dani z pridanej hodnoty. Najviac kontrol sa venuje najrizikovejšej dani z pridanej hodnoty, kde krajina eviduje aj najväčšie daňové úniky.

Otázka:
Ktorý zákon a konkrétne ktorý paragraf najlepšie vysvetľuje podstatu daňovej kontroly v SR realizovanej aktuálne v roku 2012? Čo je nutné a čo dobrovoľné?

Odpoveď:

Základné informácie k meritu otázky riešia predovšetkým § 44 – § 47 zák. č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok).

V § 44 je vysvetlený dôvod a význam daňovej kontroly, § 45 rieši práva a povinnosti kontrolovaného daňového subjektu pri daňovej kontrole. Práve tieto práva a povinnosti podrobne vysvetľujú, čo je pri daňovej kontrole z pohľadu kontrolovaného daňového subjektu nutné a čo dobrovoľné.

Súčasne je vhodné poznamenať, že riadna daňová kontrola je oveľa dôkladnejšia a náročnejšia (tak pre kontrolovaného, ako i kontrolóra) ako len priebežná kontrola formou zisťovania na mieste (miestne zisťovanie).

Autor: Ing. Emil Burák, PhD.