Chyby v zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti

Zamestnávateľ ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti má voči zamestnancovi, ale aj voči správcovi dane (daňovému úradu) ustanovené povinnosti vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov a zo zákona o správe daní. Pri plnení svojich povinností môže zamestnávateľ urobiť chybu, ktorá môže ukrátiť zamestnanca o jeho finančné prostriedky alebo spôsobiť problém zamestnancovi, napr. pri zúčtovaní preddavkov na daň, ale aj správcovi dane pri spracovaní podaného mesačného prehľadu alebo ročného hlásenia. Ak chybu (omyl) včas zistí zamestnávateľ a opraví ju, často sa to obíde bez prípadných sankcií. Problém vznikne, keď správca dane (daňový úrad) vykoná u zamestnávateľa daňovú kontrolu, potom chyba zo strany zamestnávateľa býva sankcionovaná. V článku uvádzame najčastejšie pochybenia zamestnávateľa v oblasti príjmov zo závislej činnosti.

Nesprávne odvedený preddavok na daň správcovi dane

Zamestnávateľ je ako platiteľ dane povinný z príjmov zo závislej činnosti, ktoré vypláca zamestnancovi, zraziť preddavok na daň. Tento preddavok je povinný odviesť daňovému úradu včas a v správnej výške a majetkovo zaň zodpovedá. Zamestnávateľ je povinný odviesť zrazené preddavky najneskôr do 5 dní po dni výplaty, poukázaní a pripísaní zdaniteľnej mzdy k dobru zamestnancovi. Zákon o dani z príjmov umožňuje odvod preddavkov zo mzdy aj v inom termíne, musí to byť však na základe žiadosti platiteľa o stanovenie iného termínu odvodu.

Preddavok sa zráža zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou rozumieme podľa § 35 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) úhrn príjmov zo závislej činnosti, ktoré sú zúčtované a vyplatené zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o:

• sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
• nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (za rok 2014 v sume 3 803,33 €, t. j. 316,94 € mesačne) – základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP].

Na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), ods. 3, 6, 8 a 10 ZDP zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie.

Vybraný preddavok na daň oneskorene uhradený správcovi dane

Pri neodvedenom alebo oneskorenom odvode preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti postupuje správca dane podľa ustanovenia § 156 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej daňový poriadok), na ktorý sa zákon o dani z príjmov odvoláva.

Zákonná úprava vyberania a platenia preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v § 35 ZDP stanovuje výšku aj lehotu na odvedenie vybraného preddavku.

Úrok z omeškania sa v tomto prípade vyrubí do dňa platby vrátane alebo do dňa vykonania ročného zúčtovania, ak do tohto dňa preddavok nebol uhradený, najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň, čo vyplýva z dikcie ustanovenia § 156 ods. 5 daňového poriadku.

Nesprávne zaplatená daň alebo rozdiel dane na základe podaného hlásenia

Zamestnávateľ je povinný pri podaní ročného hlásenia postupovať podľa § 39 ods. 9 písm. b) ZDP. V zmysle ustanovenia § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku postupuje správca dane aj v prípade hlásenia, a to z toho dôvodu, že podľa ustanovenia § 39 ods. 11 zákona o dani z príjmov na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia ZDP a ustanovenia osobitného predpisu, ktorým podľa odkazu je daňový poriadok.

Hlásenie sa považuje za daňové priznanie.

Výpočet úroku z omeškania je taxatívne vymedzený v ustanovení § 156 ods. 2 daňového poriadku tak, že musí byť zrejmá výška dlžnej sumy, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ZÚS ECB“) a počet dní omeškania s platbou. Na základe týchto údajov správca dane vyrubí úrok z omeškania nasledovným spôsobom:

Dlžná suma x 4-násobok ZÚS ECB : 365 alebo 366 x počet dní omeškania

Dlžnú sumu predstavuje:

• daň alebo rozdiel dane,
• preddavok na daň,
• splátka dane,
• vybraný preddavok na daň podľa ZDP,
• daň vybraná zrážkou podľa ZDP,
• zrazená suma na zabezpečenie dane podľa ZDP,

ktorá nebola zaplatená alebo odvedená v ustanovenej lehote alebo výške podľa osobitného predpisu, alebo v lehote alebo vo výške v rozhodnutí.

ZÚS ECB – pri výpočte úroku z omeškania sa použije ZÚS ECB platná v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená, alebo v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Zákonná úprava úroku z omeškania vychádza z toho, že sadzba ECB je dlhodobo nízka, preto ak 4-násobok ZÚS ECB nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %.

Dni omeškania s platbou – úrok z omeškania sa vyrubí za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa:

• platby vrátane alebo
• použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 daňového poriadku, alebo
• podania dodatočného daňového priznania.

Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za 4 roky omeškania s platbou.

Zákon stanovuje 5-ročnú prekluzívnu lehotu na vyrubenie úroku z omeškania, avšak správca dane počíta úrok za 4 roky omeškania s platbou.

Nesprávne uvedené údaje v prehľade

Povinnosť podania prehľadu upravuje § 39 ods. 9 písm. a) ZDP. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 49 (do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac) prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac. Do prehľadu sa uvádza úhrn zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných miezd. Ak platiteľ zúčtuje mzdu zamestnancovi, ale napr. z dôvodu platobnej neschopnosti alebo nedostatku finančných prostriedkov mzdu nevyplatí, nemal povinnosť odvádzať preddavok na daň správcovi dane.

Takýto preddavok na daň sa nebude uvádzať ani do tlačiva prehľadu. Nevyplatenú mzdu nebude uvádzať ani v potvrdení o vyplatených príjmoch a zrazených preddavkoch, ktoré vydá zamestnávateľ po skončení zdaňovacieho obdobia zamestnancovi.

Taktiež sa nebude táto suma uvádzať v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní zamestnanca. Ak zamestnávateľ zistí, že uviedol v prehľade chybné alebo nesprávne údaje, môže podať opravný prehľad (viacero opravných prehľadov). Podanie opravného prehľadu nebude zo strany správcu dane sankcionované.

Nesprávne podané tlačivo prehľadu

Zamestnávateľ sa zaregistroval u správcu dane ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti od 1. 1. 2014. Podal za mesiace január, február a marec 2014 prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch v zákonom stanovenej lehote, ale na starom tlačive platnom pre rok 2012.

Na správnom tlačive podal prehľady za ďalšie mesiace apríl až august, ale každý o mesiac neskôr, t. j. už po zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku sa správneho deliktu dopustí ten, kto nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, pričom nejde o správny delikt podľa § 154 ods. 1 písmená a) až i). § 39 ods. 9 písm. a) ZDP ustanovuje povinnosť predkladať miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 49 prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok.

Podľa § 39 ods. 10 tohto zákona sa prehľad a hlásenie predkladá na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo. Ak zamestnávateľ nepodal prehľad v zákonom stanovenej lehote, ale o mesiac neskôr, je naplnená skutková podstata správneho deliktu v § 154 ods. 1 daňového poriadku.

Samotné nedodržanie zákonom určeného tlačiva, na ktorom bol predložený prehľad, nemožno klasifikovať ako nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy podľa osobitného predpisu, t. j. aj keď zamestnávateľ nepodal prehľady za mesiace január až marec 2014 na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo, nebude ho správca dane sankcionovať.

Nesprávne zrazený preddavok na daň (daň), nesprávne vyplatený daňový bonus, zamestnanecká prémia

Stávajú sa prípady, že zamestnávateľ nesprávne vypočítal a zrazil zamestnancovi preddavok na daň v bežnom zdaňovacom období alebo nesprávne vyplatil daňový bonus. Tento nesprávne zrazený preddavok na daň alebo daňový bonus zamestnávateľ nevysporiadal ani pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň za príslušný kalendárny rok.

V takýchto prípadoch odporučí zamestnávateľ zamestnancovi, aby si podal daňové priznanie (dodatočné daňové priznanie), v ktorom si uvedené skutočnosti vysporiada.

Zamestnávateľ môže ale nesprávne zrazený preddavok na daň (daň) alebo vyplatený bonus vysporiadať aj v nasledujúcich obdobiach (období) zamestnancovi sám. Zamestnávateľ bude postupovať podľa § 40 ZDP, pričom na tento účel slúži riadok 3 tlačiva mesačného prehľadu.

Do riadka 3 mesačného prehľadu sa uvádza rozdiel súm zrazených daňových nedoplatkov (+) a vrátených daňových preplatkov (–) zistených u zamestnanca za predchádzajúce zdaňovacie obdobia. Ak je úhrn daňových nedoplatkov vyšší ako úhrn daňových preplatkov, uvádza sa znamienko +. Ak je úhrn daňových preplatkov vyšší ako úhrn daňových nedoplatkov, uvádza sa znamienko –.

Ak platiteľ zrazil zamestnancovi vyššiu daň, ako bol povinný zraziť, vráti preplatok na dani v zákonom stanovenej lehote. Taktiež ak platiteľ nezrazil daň, ktorú mal zamestnancovi zraziť, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Ak zamestnávateľ zrazil zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období preddavky na daň vyššie, ako bol povinný, vráti tomuto zamestnancovi vzniknutý preplatok na preddavkoch na daň najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo nepodal daňové priznanie.

Ak platiteľ zavinením zamestnanca daň nezrazil alebo ju zrazil v nesprávnej výške, zrazí ju vrátane príslušenstva do konca troch rokov od zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k nesprávnemu zrazeniu dane alebo v ktorom nebola zrazená vôbec.

Ak zamestnávateľ priznal a vyplatil nižšiu alebo vyššiu sumu zamestnaneckej prémie alebo ak zavinením zamestnanca priznal alebo vyplatil vyššiu sumu zamestnaneckej prémie, postupuje podľa vyššie uvedeného.

Všetky tieto „opravy“, ktoré vykoná platiteľ, budú zohľadnené v riadku 3 mesačného prehľadu. Ide o prípadné opravy už zrazených alebo vybratých a odvedených preddavkov na daň, oprava sa uvedie v jednotlivých mesiacoch príslušného zdaňovacieho obdobia, v ktorých bola skutočne vykonaná (napr. oprava chybne vykonaného ročného zúčtovania v kalendárnom roku 2013 sa vykoná v kalendárnom roku 2014).

Zamestnávateľ nebude spätne podávať opravný prehľad za mesiac, v ktorom bol nesprávne uplatnený preddavok na daň, daňový bonus alebo zamestnanecká prémia, ale túto skutočnosť uvedie v aktuálnom mesiaci, kedy bola u zamestnanca oprava vykonaná.

Ak bolo vykonané ročné zúčtovanie, ale následne bolo zistené, že bola urobená chyba pri zrazených preddavkoch na daň, pri daňovom bonuse alebo pri výplate zamestnaneckej prémie, môže túto chybu napraviť zamestnávateľ.

Zamestnávateľ má viacero možností, kedy je možné nesprávne zrazené preddavky na daň, nesprávne vybranú daň, daňový bonus a zamestnaneckú prémiu vysporiadať zamestnávateľom bez toho, aby bol zamestnanec povinný podávať daňové priznanie (ďalej uvedené prípady č. 1 až 9).

Vysporiadanie nesprávne zrazenej dane a daňového bonusu a zamestnaneckej prémie upravuje § 40 ZDP, pričom ustanovuje rôzne lehoty na dodatočné vrátenie alebo zrazenie dane (preddavku na daň), daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie.

1. Nesprávne zrazená vyššia daň

Zamestnávateľ (platiteľ dane), ktorý zrazil zamestnancovi vyššiu daň, ako bol povinný zraziť podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi preplatok dane, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom tento preplatok vznikol. V danom prípade ide o nesprávne zrazenú daň, nie preddavky, t. j. nesprávne zrazenú daň po vykonaní ročného zúčtovania zamestnancovi.

2. Nesprávne zrazené vyššie preddavky na daň v bežnom kalendárnom mesiaci

Ak zamestnávateľ zrazil zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období preddavky na daň vyššie, ako bol povinný, vráti tomuto zamestnancovi vzniknutý preddavok na preddavkoch na daň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku (ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie).

O vrátený preplatok dane alebo preplatok na preddavku na daň zníži zamestnávateľ nasledujúci odvod preddavkov.

Pri vrátení dane alebo preddavku na daň zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období uvedie zamestnávateľ túto skutočnosť v aktuálnom prehľade za príslušný kalendárny mesiac. Zamestnávateľ nebude podávať opravný prehľad za kalendárny mesiac, v ktorom bola daň alebo preddavky na daň nesprávne zrazené.

3. Vyplatená nižšia suma daňového bonusu za zdaňovacie obdobie (kalendárny rok)

Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi priznal alebo vyplatil za príslušné zdaňovacie obdobie daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný, vráti zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom tento rozdiel vznikol. Zamestnancovi vráti zamestnávateľ doplatok daňového bonusu za podmienky, že nebola suma rozdielu daňového bonusu vyplatená na základe vykonaného ročného zúčtovania alebo podaného daňového priznania za príslušný kalendárny rok.

4. Vyplatená nižšia suma daňového bonusu za bežné zdaňovacie obdobie (kalendárny mesiac)

Ak zamestnávateľ v bežnom kalendárnom mesiaci priznal alebo vyplatil daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný, vráti tomuto zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo zamestnanec nepodal daňové priznanie.

Predmetné ustanovenie ZDP má väzbu na uplatnenie daňového bonusu u zamestnanca, zabraňuje duplicitnému uplatneniu daňového bonusu prostredníctvom zamestnávateľa v prípade, ak ďalší zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie alebo ak zamestnanec podá daňové priznanie.

Napr. ak zamestnávateľ nesprávne priznal a vyplatil za niektorý kalendárny mesiac zamestnancovi daňový bonus v nižšej sume, ako ustanovuje ZDP a má povinnosť vrátiť zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom tento rozdiel vznikol.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vráti nesprávne priznaný a vyplatený daňový bonus v nižšej sume, len ak za príslušné zdaňovacie obdobie nebola zamestnancovi suma rozdielu daňového bonusu vyplatená na základe vykonaného ročného zúčtovania iným zamestnávateľom alebo uplatnená samotným zamestnancom pri podaní daňového priznania. O vrátenú sumu rozdielu daňového bonusu zníži zamestnávateľ nasledujúci odvod preddavkov na daň miestne príslušnému správcovi dane alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7 ZDP.

5. Zrazená nižšia suma dane, resp. nezrazenie dane v správnej výške

Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť, vo výške ustanovenej zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov [§ 40 ods. 3 písm. a) ZDP].

6. Zrazená nižšia suma preddavku na daň, resp. nezrazenie preddavku na daň

Ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka [§ 40 ods. 3 písm. b) ZDP].

7. Vyplatenie vyššej sumy daňového bonusu

Ak zamestnávateľ priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa ZDP, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane podľa § 40 ods. 3 písm. c) ZDP iba vtedy, ak od doby, kedy nesprávne priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, neuplynulo viac ako 12 mesiacov [§ 40 ods. 3 písm. c) ZDP].

Úhrnná suma priznaného a vyplateného daňového bonusu za príslušný kalendárny mesiac všetkým oprávneným zamestnancom sa uvádza v mesačnom prehľade na riadku 5. Rovnako sa tu uvádza aj:

• úhrnná suma priznaného a vyplateného daňového bonusu, ktorú si zamestnanec uplatnil dodatočne pri ročnom zúčtovaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie,
• úhrnná suma opráv v prípade priznania a vyplatenia vyššej alebo nižšej sumy daňového bonusu v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, resp. v bežnom zdaňovacom období.

Zamestnávateľ v mesačnom prehľade na riadok 5 uvedie sumu daňového bonusu, ktorú vyplatil svojim zamestnancom za príslušný mesiac 2014 a o túto sumu znížil odvod preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Výšku vyplateného daňového bonusu uvedie platiteľ maximálne do výšky sumy uvedenej na riadku 4. Predpokladá sa, že ak suma daňového bonusu vyplatená zamestnancom prevyšovala sumu zrazených preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, platiteľ uplatnil postup uvedený v § 35 ods. 7 ZDP.

Podľa uvedeného ustanovenia, ak bola úhrnná suma preddavkov na daň zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov, zamestnávateľ vyplatil rozdiel daňového bonusu zo svojich prostriedkov a následne požiadal platiteľa dane o poukázanie predmetnej sumy vyplnením žiadosti v III. časti prehľadu za príslušný kalendárny štvrťrok.

Vyplatená suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje úhrn preddavkov, sa označí znamienkom –. Vybraná suma daňového bonusu, o ktorú sa zvyšuje úhrn preddavkov, sa označí znamienkom +.

Zamestnávateľ zníži preddavok na daň o sumu daňového bonusu len v prípade, ak úhrn príjmov zo závislej činnosti vyplatených v kalendárnom mesiaci je u tohto zamestnanca aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy.

Dňa 30. júna 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 184/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V súvislosti so zmenou zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť 30. júna 2014, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k 1. júlu 2014 neupravuje sumy životného minima (koeficient, ktorým by sa upravili uvedené sumy, sa rovná jednej alebo je nižší ako jedna). V nadväznosti na uvedené s účinnosťou od 1. júla 2014 sa nemení mesačná suma daňového bonusu, t. j. mesačná suma daňového bonusu od júla 2014 je naďalej 21,41 €. Celková ročná suma daňového bonusu platná na rok 2014 predstavuje 256,92 € (12 mes. x 21,41 €).

8. Nezrazenie dane alebo zrazenie dane v nesprávnej výške zavinením zamestnanca

Ustanovenie § 40 ods. 4 ZDP rieši aj prípady, keď platiteľ dane zrazil nesprávnu daň (preddavok na daň) alebo vyplatil daňový bonus alebo zamestnaneckú prémiu zavinením zamestnanca.

V prípadoch, kedy zamestnávateľ zavinením zamestnanca daň nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške, môže ju zraziť vrátane príslušenstva do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia:

• v ktorom došlo k nesprávnej zrážke alebo
• v ktorom daň nebola zrazená a mala byť zrazená.

9. Vyplatenie daňového bonusu vo vyššej sume zavinením zamestnanca

Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal a vyplatil zamestnancovi daňový bonus vo vyššej sume, ako mal, vysporiada daňový bonus vrátane príslušenstva zrazením vyššieho preddavku na daň do troch rokov od konca roku, v ktorom bol bonus nesprávne uplatnený.

Neoprávnene vykonané ročné zúčtovanie

Stáva sa, že zamestnanec požiada zamestnávateľa (platiteľa) o vykonanie ročného zúčtovania a následne zistí, že mal aj iný druh príjmov uvedený v § 6 až § 8 ZDP, ktorý bolo potrebné zdaniť, napr. predal nehnuteľnosť, dostal vyplatený príjem z pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity a pod. V tom prípade zamestnanec ako daňovník dane z príjmov fyzických osôb aj po vykonaní ročného zúčtovania podá daňové priznanie typu B, v ktorom si vysporiada všetky príjmy vrátane príjmov zo závislej činnosti. Súčasťou daňového priznania bude kópia vykonaného ročného zúčtovania. Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní nahrádza Potvrdenie o vyplatených príjmoch a zrazených preddavkoch, ktorý vystavuje zamestnávateľ zamestnancovi po skončení zdaňovacieho obdobia.

Do daňového priznania si zamestnanec uvedie zrazené preddavky na daň vrátane preplatku, resp. nedoplatku z vykonaného ročného zúčtovania, ktorý mu bol zamestnávateľom vrátený alebo zrazený. Táto skutočnosť je uvedená na druhej strane tlačiva ročného zúčtovania, ktorú musí v prípade podania daňového priznania zamestnávateľ vyplniť a opečiatkovať.

Ak by došlo k nesprávnemu uplatneniu, resp. neuplatneniu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka alebo na manželku, vtedy si môže zamestnanec uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane v správnej výške prostredníctvom podaného dodatočného daňového priznania.

ZDP v § 32 ods. 9 ustanovuje, že ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie podľa odsekov 1 a 2 alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa odseku 3, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu, pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.

Nesprávne uvedené údaje v potvrdení o vyplatenej mzde, zrazených preddavkoch a daňovom bonuse

V praxi sa často vyskytujú aj prípady, kedy zamestnávateľ uvedie zamestnancovi nesprávne údaje v potvrdení o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch.

ZDP v § 40 ods. 7 ustanovuje, že ak zamestnávateľ za zdaňovacie obdobie neuviedol zamestnancovi, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie alebo ktorému vykonal iný zamestnávateľ podľa tohto zákona ročné zúčtovanie, správne údaje podľa tohto zákona v doklade podľa § 39 ods. 5 ZDP (potvrdenie, ročné zúčtovanie) tým, že napr.:

• nezrazil alebo nesprávne zrazil preddavky na daň zamestnancovi alebo daň vo výške ustanovenej týmto zákonom alebo
• prišlo k omylu pri vypisovaní údajov,

potom je zamestnávateľ povinný vystaviť tomuto zamestnancovi opravný doklad, a to v lehote do jedného mesiaca odo dňa, kedy dodatočný platobný výmer, ktorým sa tomuto zamestnávateľovi vyrubila daň alebo rozdiel dane, nadobudol právoplatnosť.

V tomto prípade nebude správcom dane predpísaná sankcia podľa daňového poriadku, ak zamestnanec za toto zdaňovacie obdobie podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie.

Nesprávne odvádzaná daň zamestnávateľom (platiteľom)

Zamestnávateľovi, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje zamestnancovi k dobru príjem zo závislej činnosti, vzniká podľa ustanovenia § 35 a nadväzujúcich ustanovení ZDP povinnosť správne zrážať a odvádzať preddavky na daň.Ak zamestnávateľ odvádzal nesprávne preddavky na daň a miestne príslušný správca dane pri výkone daňovej kontroly u platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti zistí, že sa daň zistená správcom dane po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v hlásení alebo v dodatočnom hlásení, dorubí ju tomuto zamestnávateľovi bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnanec, ktorého sa rozdiel dane týka, vyrovnal svoju daňovú povinnosť na základe ročného zúčtovania alebo podaním daňového priznania.

V nadväznosti na § 40 ods. 7 ZDP, ak zamestnávateľ za zdaňovacie obdobie neuviedol zamestnancovi, ktorý podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie alebo ktorému vykonal iný zamestnávateľ ročné zúčtovanie, správne údaje v doklade podľa § 39 ods. 5 ZDP (potvrdenie o zúčtovaných a vyplatených príjmoch, zrazených preddavkoch a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse, resp. ročné zúčtovanie), potom je zamestnávateľ povinný vystaviť tomuto zamestnancovi opravný doklad, a to v lehote do jedného mesiaca odo dňa, kedy dodatočný platobný výmer, ktorým sa tomuto zamestnávateľovi vyrubila daň alebo rozdiel dane, nadobudol právoplatnosť.

Odvedenie vyššej sumy preddavkov na daň alebo dane správcovi dane

Môže nastať prípad, že zamestnávateľ odviedol vyššiu sumu preddavkov na daň alebo dane, ako bol povinný a nemôže si o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň. Vtedy postupuje podľa § 40 ods. 8 ZDP a požiada správcu dane o vrátenie tejto sumy. Správca dane je povinný vrátiť požadovanú sumu platiteľovi dane do jedného mesiaca po doručení žiadosti.

Vyplatenie nižšej alebo vyššej sumy zamestnaneckej prémie

Ak zamestnávateľ priznal alebo vyplatil zamestnancovi vyššiu alebo nižšiu sumu zamestnaneckej prémie, ako ustanovuje § 32a ZDP, alebo ak zavinením zamestnanca priznal alebo vyplatil vyššiu sumu zamestnaneckej prémie, bude postupovať rovnako, akoby išlo o nesprávne zrazený preddavok na daň alebo daň, alebo daňový bonus, či už vinou zamestnávateľa alebo zavinením zamestnanca v súlade s § 40 ods. 1 až 8 ZDP.

Určenie daňového bonusu a zamestnaneckej prémie správcom dane podľa pomôcok

V prípade, kedy si zamestnávateľ nesplní niektorú zo zákonom stanovených podmienok pri priznaní daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie, potom koná správca dane a určí ich podľa pomôcok. Pri určení daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie podľa pomôcok správca dane uplatní rovnaký postup ako pri určení dane podľa pomôcok podľa daňového poriadku.

Správca dane určí daňový bonus alebo zamestnaneckú prémiu podľa pomôcok, ak:

a) zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane:

1. nepodá hlásenie ani na výzvu správcu dane,
2. nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov hlásenia a správca dane nezačal kontrolu podľa § 40 ods. 10 ZDP,
3. nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňový bonus alebo zamestnaneckú prémiu správne zistiť, alebo
4. neumožní vykonať kontrolu podľa § 40 ods. 10 ZDP;

b) daňovník, ktorý v podanom daňovom priznaní uplatňuje nárok na daňový bonus alebo na zamestnaneckú prémiu:

1. nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového priznania a správca dane nezačal kontrolu,
2. nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňový bonus alebo zamestnaneckú prémiu správne zistiť alebo
3. neumožní vykonať kontrolu.

Poznámka redakcie:
§ 39 - § 40 ZDP

Autor: Ing. Marta Boráková