Daňový špeciál - Čo vás zaujíma?

Časové rozlíšenie nájomného

Obchodná spoločnosť, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, dostala v roku 2013 faktúru za prenájom lode za obdobie od júna 2014 do júla 2014 vo výške 900 € s tým, že 50 % tejto sumy má uhradiť ešte v roku 2013 a zvyšnú časť v roku 2014.

Tento prenájom spoločnosť ďalej fakturuje svojmu odberateľovi a tiež požaduje uhradiť v roku 2013 polovicu dohodnutej sumy. Ako má správne vystaviť a zúčtovať tieto faktúry?

Náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia.

Časové rozlíšenie nákladov a výnosov sa účtuje prostredníctvom účtov časového rozlíšenia účtovej skupiny 38 v súlade s § 56 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva – opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa časovo rozlišuje aj predplatné odborných časopisov.

Účtovná jednotka môže účtovať na účtoch časového rozlíšenia vtedy, ak je známy vecný obsah, suma a je určené obdobie, ktorého sa dané účtovné prípady týkajú.

V danom prípade sú splnené podmienky na účtovanie na účtoch časového rozlíšenia a účtovné prípady sú nasledovné:

Rok 2013

Rok 2014

Spoločnosť môže postupovať aj tak, že požadovanú 50 % úhradu od odberateľa bude považovať za zálohu, ktorú vyúčtuje v roku 2014. Je to, samozrejme, závislé od dohodnutých podmienok platby.

Odpoveď spracovala: Ing. Iveta Kolenová

Zvýšenie základného imania peňažným vkladom

Konateľ (spoločník) s. r. o. sa rozhodol na základe rozhodnutia spoločníka zvýšiť ZI o 15 000 € dňa 20. 12. 2013 – notárska zápisnica. Do obchodného registra bolo zapísané zvýšenie základného imania 8. 1. 2014 ako splatené. Konateľ chcel zvýšiť základné imanie v hotovosti, ale nemôže kvôli obmedzeniu platby v hotovosti. Je jediný spôsob zvýšenia vložiť 15 000 € na účet? Môže to byť aj po dátume 8. 1. 2014?

Ak sa rozhodne obchodná spoločnosť zvyšovať základné imanie, schvaľuje výšku peňažnej sumy, v akej sa peňažný vklad započíta na vklad spoločníka, valné zhromaždenie.

V tomto procese sa uplatní nasledovný postup:

1. Rozhodnutie o zvýšení základného imania patrí do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti, ktoré v rámci rozhodovania o zvýšení základného imania (suma, o ktorú sa zvyšuje základné imanie a spôsob jeho zvýšenia) schvaľuje peňažný vklad.
2. Na prijatie rozhodnutia o zvýšení základného imania sa vyžaduje súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov, pričom spoločenská zmluva môže určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie týchto rozhodnutí (súhlas trojštvrtinovej väčšiny všetkých spoločníkov). Na rozdiel od založenia spoločnosti teda so zvýšením základného imania nemusia zo zákona súhlasiť všetci spoločníci. V prípade, ak spoločenská zmluva nemodifikuje uvedenú zákonnú podmienku hlasovacieho kvóra, je nutné, aby sa na valnom zhromaždení, ktoré bude prijímať rozhodnutie o zvýšení základného imania spoločnosti, zúčastnili spoločníci, ktorí disponujú minimálne dvoma tretinami všetkých hlasov. Ak sa na valnom zhromaždení zúčastnia spoločníci, ktorí disponujú „iba“ dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých spoločníkov (t. j. nie všetci spoločníci), na prijatie uznesenia sa vyžaduje súhlas všetkých prítomných spoločníkov. Spoločenská zmluva môže zakotviť prísnejší režim a viazať prijatie uznesenia valného zhromaždenia na súhlas všetkých spoločníkov, príp. súhlas trojštvrtinovej väčšiny všetkých spoločníkov.
3. Uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania nemusí mať formu notárskej zápisnice a podpisy predsedajúceho valného zhromaždenia, resp. prítomných spoločníkov nemusia byť úradne osvedčené.
4. Rozhodnutie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania je zároveň rozhodnutím o zmene spoločenskej zmluvy. Rozhodnutím valného zhromaždenia o zvýšení základného imania spoločnosti totiž „ex lege“ dochádza k zmene výšky (číselného vyjadrenia) základného imania v spoločenskej zmluve spoločnosti.
5. Zápis zvýšenia základného imania v obchodnom registri má deklaratórny charakter, t. j. zvýšenie základného imania je účinné už odo dňa prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania.

Zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti zakazuje vykonávať platby v hotovosti, ak platba prevyšuje 5 000 €, medzi:

1. fyzickými osobami vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť,
2. fyzickou osobou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť a právnickou osobou,
3. fyzickou osobou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť a fyzickou osobou – nepodnikateľom,
4. fyzickou osobou – nepodnikateľom a právnickou osobou,
5. právnickými osobami.

Zákon č. 394/2012 Z. z. platbou v hotovosti rozumie presun peňazí (bankoviek alebo mincí) v eurách alebo v inej mene v hotovosti medzi dvomi osobami – jedna v postavení odovzdávajúceho sumy platby v hotovosti a druhá ako príjemca tejto hotovostnej platby. Hodnotou platby v hotovosti je aj súčet hodnôt samostatných platieb, ak je táto platba rozdelená na niekoľko samostatných platieb a tieto platby vyplývajú z jedného právneho vzťahu, napr. na základe jednej zmluvy (ale platba je rozdelená na niekoľko záloh). Medzi takéto platby však nie je považovaný napr. opakovaný nákup stavebnín medzi tým istým kupujúcim a predávajúcim alebo opakujúce sa obchody, kedy každý obchodný vzťah je samostatne uzatvorený a platený osobitne.

Právna úprava platby v hotovosti vychádza z konkrétneho stavu a za platbu v hotovosti sa považuje akékoľvek odovzdanie hotovosti z konkrétnej dispozície jednej osoby do konkrétnej dispozície osoby druhej, pričom právna norma berie za základ stav konkrétny, nie právny, t. j. odpadá potreba skúmať právne vzťahy medzi zúčastnenými subjektmi, ktoré nie sú navonok úplne spresnené, ale ich existenciu je možné ľahko overiť.

Podľa zákona o obmedzení platieb v hotovosti sa za platbu v hotovosti považuje odovzdanie finančných prostriedkov jednej osoby ako odovzdávajúcej pre druhú osobu ako príjemcovi tejto platby v hotovosti.

V zmysle uvedeného inštitútu právnej normy splatenie základného imania z titulu jeho zvýšenia vo výške 15 000 eur je možné realizovať spoločníkom len bezhotovostným prevodom na bankový účet obchodnej spoločnosti.

Odpoveď spracovala: Ing. Marta Rešetková, PhD.

Zdanenie záväzkov

Obchodná spoločnosť A má uzatvorenú pôžičku v apríli 2012 so spoločnosťou B, kde úrok a istina sú splatné v marci 2013. V 12/2012 získala spoločnosť A úver na dobu 3 rokov, kde súčasťou úverových podmienok bola aj nadradenosť tohto úverového vzťahu voči všetkým ostatným úverom, pôžičkám. Spoločnosť A v 12/2012 uzatvorila so spoločnosťou B dohodu o predĺžení lehoty splatnosti pôžičky (istiny a úroku). Je neuhradený úrok pôvodne splatný v marci 2013 z pohľadu zákona o dani z príjmov po lehote splatnosti alebo v lehote splatnosti? Bude potrebné v daňovom priznaní za rok 2014 urobiť pripočítateľnú položku vo výške 20 %? Ako má daňovník postupovať pri zdanení záväzkov v zmysle ustanovenia § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov?

V zmysle ustanovenia § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31. 12. 2013 základ dane zistený podľa inštitútu § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa zvýši o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 ZDP daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takého záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom od jeho splatnosti uplynula doba 36 mesiacov s výnimkou daňovníka podľa osobitného predpisu. Ak po tomto období dôjde:

a) k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradená,

b) k premlčaniu alebo zániku tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje.

Zákonom č. 621/2007 Z. z. bol s účinnosťou od 1. 1. 2008 novelizovaný zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Jednou zo závažných zmien, ktoré priniesla novela zákona o dani z príjmov, bolo aj doplnenie § 17, ktorý upravuje postup pri zistení základu dane, o nový odsek 27. Podľa doplneného ustanovenia zákona postupujú daňovníci, ktorí pri zisťovaní základu dane vychádzajú z výsledku hospodárenia zisteného z podvojného účtovníctva alebo z výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, upraveného podľa opatrenia MF SR č. MF/011053/2006-72, ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného daňovníkom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, doplneného opatrením MF SR č. MF/026217/2006-72, ktoré boli uverejnené vo FS č. 2/2006 a č. 12/2006.

S účinnosťou od 1. 1. 2008 v súlade s § 17 ods. 27 ZDP daňovník – dlžník, je povinný sumu neuhradeného záväzku alebo jeho časti, ak od jeho splatnosti uplynula doba 36 mesiacov, zahrnúť do základu dane.

Ide o neuhradené záväzky alebo ich časti prislúchajúce:

• výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom,
• výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku,
• zásobám,
• inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania.

Ustanovenie § 17 ods. 27 ZDP upravuje tiež zníženie základu dane po úhrade záväzku alebo jeho časti, ak dôjde k premlčaniu alebo zániku záväzku v zdaňovacích obdobiach po ich zahrnutí do základu dane a následnom zdanení. Ak po zdanení záväzku v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach dôjde:

• k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradená,
• k premlčaniu alebo zániku tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje.

Pojmy „úhrada záväzku“ alebo „zánik záväzku“ sú na účely uplatnenia § 17 ods. 27 ZDP posudzované v súlade s účtovníctvom.

Ak do doby 36 mesiacov od splatnosti záväzku dôjde k jeho úhrade alebo k jeho zániku (napr. aj prevzatím novým dlžníkom), kedy je účtovaný výnos, vzhľadom na neexistenciu záväzku nevzniká pre daňovníka povinnosť úpravy základu dane podľa § 17 ods. 27 ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 došlo v ustanovení § 17 ods. 27 ZDP k zmene spôsobu zvyšovania základu dane o sumu nezaplatených záväzkov, resp. ich neuhradených častí. Zavádza sa postupné zvyšovanie základu dane o sumu nezaplatených záväzkov, resp. ich neuhradených častí ako recipročná úprava vo vzťahu k možnosti tvorby opravnej položky k neuhradeným pohľadávkam.

Daňovník – dlžník, bude povinný zvýšiť základ dane v nadväznosti na dobu (počet dní), ktorá uplynula od lehoty splatnosti neuhradeného záväzku, a to tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej splatnosti záväzku uplynula doba dlhšia ako:

a) 360 dní, predstavovalo minimálne 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

b) 720 dní, predstavovalo minimálne 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

c) 1 080 dní, predstavovalo minimálne 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

Lehotou splatnosti záväzku sa myslí lehota dohodnutá pri vzniku záväzku a na účely ZDP nie je možné túto lehotu predĺžiť.

ZDP neupravuje, ktoré neuhradené záväzky budú podliehať zdaneniu po 1. 1. 2014. Pre účely zákona nie je dôležité, kedy záväzok vznikol, či pred 1. 1. 2014 alebo po 1. 1. 2014, sleduje len dobu, ktorá uplynula od splatnosti záväzku.

Z uvedeného inštitútu právnej normy vyplýva, že pre účely ZDP nie je možné túto lehotu predĺžiť, a preto pôvodná splatnosť úrokov vzťahujúcich sa k poskytnutej pôžičke je marec 2013.

V zdaňovacom období 2014 bude daňovník na záväzky po lehote splatnosti, ktoré boli uplatnené ako daňové výdavky, uplatňovať ustanovenie § 17 ods. 27 ZDP účinné od 1. 1. 2014.

Odpoveď spracovala: Ing. Marta Rešetková, PhD.

Opravné položky k pohľadávkam neprihláseným do konkurzu

Obchodná spoločnosť účtujúca v sústave podvojného účtovníctva eviduje k 31. 12. 2013 (k poslednému dňu účtovného obdobia) dve neuhradené rizikové pohľadávky voči dlžníkovi, na ktorého bol v júni 2013 vyhlásený konkurz. Jedna z pohľadávok vznikla v r. 2012, druhá v r. 2013. Spoločnosť neprihlásila tieto pohľadávky do konkurzného konania (zmeškala lehotu na prihlásenie). Môže spoločnosť tvoriť opravné položky k týmto pohľadávkam a zahrnúť ich do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie 2013?

Podľa § 26 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovná jednotka upraví ocenenie majetku opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Opravná položka k pohľadávke sa tvorí podľa § 18 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v zmysle zásady opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí. Tvorba opravnej položky sa účtuje na ťarchu účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam.

Pre výšku tvorby opravnej položky k pohľadávke účtovné predpisy neurčujú presné konkretizujúce pravidlá, účtovná jednotka musí vo výške tvorby opravnej položky zohľadniť všetky jej známe skutočnosti týkajúce sa dlžníka a existencie, váhy rizika nezaplatenia pohľadávky týmto dlžníkom.

Tvorba opravnej položky k pohľadávke je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) v nadväznosti na § 20 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje bližšie podmienky pre zahrnutie tohto účtovného nákladu do daňových výdavkov.

V predmetnom prípade bude spoločnosť posudzovať zaúčtovanú tvorbu opravných položiek k pohľadávkam, u ktorých existuje riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, podľa § 20 ods. 2, 3, 14 a 15 zákona o dani z príjmov. Ustanovenie § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov nie je možné využiť, pretože pohľadávky neboli v stanovenej lehote prihlásené do konkurzného konania.

Z vyššie uvedených ustanovení zákona o dani z príjmov vyplývajú nasledovné podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, aby tvorba opravnej položky k pohľadávke alebo aspoň časť tejto tvorby opravnej položky bola daňovým výdavkom:

• pohľadávka nie je premlčaná,
• pohľadávku nie je možné započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi,
• pohľadávka nie je nadobudnutá postúpením,
• pohľadávka bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov (napr. výnos za predaný tovar bol súčasťou zdaniteľného príjmu a tým aj základu dane z príjmov právnickej osoby),
• pohľadávka je po splatnosti určitý minimálny počet dní ustanovený v § 20 ods. 14 písm. a) až c) zákona o dani z príjmov, pričom najnižší minimálny počet dní je 360.

V predloženom prípade jedna z pohľadávok vznikla v roku 2012 a predpokladáme, že jej splatnosť nastala tiež v roku 2012. Obchodná spoločnosť (veriteľ) účtuje ako závierkový účtovný prípad účtovného obdobia 2013 tvorbu opravnej položky k tejto pohľadávke účtovným zápisom 547/391, napr. vo výške 1 000 €, čo predstavuje 100 % menovitej hodnoty pohľadávky (pozn.: súčasťou menovitej hodnoty pohľadávky je aj DPH). Takto zaúčtovaný náklad vo výške 1 000 € posúdi podľa § 20 ods. 2, 3, 14 a 15 zákona o dani z príjmov. Ak zistí, že pohľadávka spĺňa všetky podmienky (nie je premlčaná, nie je možné započítať ju so splatnými záväzkami, nie je nadobudnutá postúpením, bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov) a je po splatnosti viac ako 360 dní a menej ako 720 dní, do daňových výdavkov môže zahrnúť len časť tvorby opravnej položky k tejto pohľadávke, a to do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky, t. j. maximálne 200 € z celkovej vytvorenej opravnej položky vo výške 1 000 €. Rozdiel vo výške 800 €, o ktorý zaúčtovaný náklad (1 000 €) prevyšuje tvorbu opravnej položky k pohľadávke, ktorá môže byť daňovým výdavkom (200 €), je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

Ďalšia z pohľadávok v predloženom prípade vznikla v roku 2013 a predpokladáme, že aj jej splatnosť nastala v roku 2013. V zmysle účtovných predpisov (dodržanie zásady opatrnosti) má spoločnosť povinnosť účtovať o tvorbe opravnej položky k tejto pohľadávke. Avšak takto zaúčtovaný náklad nemôže byť zahrnutý do daňových výdavkov ani v čiastočnej výške, pretože predmetná pohľadávka je k 31. 12. 2013 (k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia) po splatnosti menej ako 360 dní. Daňovým výdavkom môže byť až v nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom od jej splatnosti uplynie viac ako 360 dní a menej ako 720 dní, maximálne však do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti.

Odpoveď spracovala: Ing. Mária Nováková

Predaj služieb bez ziskovej prirážky

Konzultačná firma má dlhodobo problém predať za obvyklú predajnú cenu služby niektorých konzultantov. Je v zmysle daňových zákonov akceptovateľné, ak služby týchto konzultantov sa budú dočasne ponúkať externe a aj interne (v rámci spolupráce s ďalšími pobočkami spoločnosti) za cenu, ktorá je na úrovni nákladov na konzultanta, t. j. bez ziskovej prirážky?

Ceny medzi obchodnými partnermi sa stanovujú dohodou (trhová cena, bežná cena).

Dohodnuté ceny akceptujú aj daňové predpisy. Z hľadiska dane z príjmov nie sú stanovené žiadne osobitné pravidlá pre určenie cien predávaných tovarov a služieb. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov predpokladá uplatňovanie takých cien, ktoré sa používajú medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch – tzv. „bežné ceny“. Pokiaľ daňovník uplatnil iné než bežné ceny a vzniknutý rozdiel znížil základ dane, súčasťou základu dane je aj tento rozdiel, ak účastníkom obchodného vzťahu je tzv. zahraničná závislá osoba – pozri § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z.

Na tento účel zahraničnou závislou osobou je vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská právnická osoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou spôsobom podľa § 2 písm. n) zákona č. 595/2003 Z. z. Rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky.

Obdobne podľa § 22 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vyplýva, že ak pri dodaní tovaru alebo dodaní služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota (t. j. cena) nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom, ktorý pri tomto tovare alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, základom dane je trhová hodnota na voľnom trhu. Na tento účel osoby, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, sú definované v § 22 ods. 9 zákona o DPH.

Odpoveď spracoval: Ing. Marián Drozd