Daňový tip: Možnosti daňovej optimalizácie fyzických osôb

Daňová optimalizácia predstavuje legálnu postupnosť krokov na vykázanie takej daňovej povinnosti, ktorú je daňový subjekt nevyhnutne povinný odviesť štátu. Ide o minimalizáciu daňovej povinnosti v rámci zákonom dovolených krokov.

Pri legálnej daňovej optimalizácii daňovník analyzuje a uplatňuje v praxi všetky dostupné prvky, ktoré umožňujú znížiť daňový základ, využíva rôzne variantné riešenia uplatnenia daňových výdavkov a využíva prípadné „diery“ v daňových zákonoch.

Cieľom daňovej optimalizácie nie je vykázať nulovú daňovú povinnosť, ale vykázať optimálnu daňovú povinnosť, t. j. daňovú povinnosť primeranú výške obratu, ziskovosti odvetvia podnikania a celkovému podnikateľskému prostrediu. Súčasný štát sa cíti plne oprávnený na vyberanie daní – či daňovník na ne zarobí alebo nie – a od roku 2015 stanovil právnickým osobám vyberanie minimálnej dane 480 € bez ohľadu na dosiahnuté hospodárske výsledky daňovníka – trest za neúspešnú podnikateľskú iniciatívu.

Prostriedky daňovej optimalizácie fyzických osôb možno rozdeliť do viacerých oblastí (bez nároku na úplnosť):

a) využívanie príjmov nezahrnovaných do základu dane z príjmov,

b) položky znižujúce základ dane, ako sú nezdaniteľná časť základu dane, daňový bonus, odpočet daňovej straty,

c) položky umožňujúce ovplyvnenie základu dane rozhodnutím daňovníka, ako sú voľba spôsobu odpisovania, prerušenie odpisovania, uplatnenie paušálnych výdavkov,

d) výber formy obstarania majetku (lízing alebo kúpa majetku, voľba technického zhodnotenia),

e) delenie príjmov na viacerých daňovníkov,

f) výber formy získavania príjmov (závislá činnosť, poberanie príjmov na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, podnikanie),

g) výber účtovnej sústavy a formy podnikania,

h) výber podnikateľského priestoru.

V praxi je možné uplatňovať pri daňovej optimalizácii rôzne vzájomné kombinácie a legislatívne možnosti, zmeny právnej formy či dosahovanie príjmov viacerými spôsobmi, napr. kombinácie živnosti so súčasným či neskorším založením spoločnosti s ručením obmedzeným, dosahovanie príjmov na základe dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru či rôznych typov zmlúv podľa Občianskeho zákonníka.

Jednou z možností je aj využívanie tzv. daňových rajov (najmä pre tých úspešnejších, čo na to majú), t. j. situovanie sídla spoločnosti či bydliska fyzickej osoby do krajín s nižším či nulovým daňovým zaťažením, a tým sa úspešne sa vyhnúť zdaneniu príjmov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného členenia má daňovník aj v súčasnom prostredí širokú škálu možností ovplyvňovania daňovej povinnosti. Je na daňovníkovi, ako sa v danom podnikateľskom prostredí orientuje, ktoré nástroje daňovej optimalizácie využije.

TIP: Vyberte si správnu formu podnikania

Každý začínajúci podnikateľ sa pred začiatkom podnikania musí rozhodnúť o forme podnikania, či bude podnikať ako fyzická osoba alebo ako právnická osoba, prípadne vo forme združenia. Toto rozhodnutie ovplyvňuje najmä predmet podnikania a výška potrebného vstupného kapitálu. Výsledok rozhodnutia ovplyvní spôsob zodpovednosti za podnikanie (ručenie za svoje záväzky), spôsob zdaňovania a následne aj spôsob daňovej optimalizácie. Ak sa podnikateľ rozhodne podnikať ako fyzická osoba, jeho príjmy budú zdaňované daňou z príjmov fyzických osôb vo výške 19 % zo základu dane. Na základ daňovníka, ktorý presiahne 176,8-násobok životného minima, sa uplatní sadzba dane až vo výške 25 %.

Pri podnikaní formou právnickej osoby platí daň zo základu dane vo výške 22 %. Od 1. 1. 2014 sa pre právnické osoby zaviedol aj inštitút daňovej licencie. Daňová licencia predstavuje minimálnu daň z príjmov, ktorá sa vzťahuje iba na daňovníka – právnickú osobu.

Daňovú licenciu platí daňovník, ak v daňovom priznaní vykáže:

• daňovú povinnosť nižšiu, ako je výška daňovej licencie stanovená pre jednotlivého daňovníka,
• nulovú daňovú povinnosť,
• daňovú stratu.

Výška daňovej licencie závisí od ročného obratu daňovníka a od skutočnosti, či daňovník je alebo nie je platiteľom DPH. Daňovú licenciu platí daňovník, ktorý:

a) k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nie je platiteľom DPH s ročným obratom neprevyšujúcim 500 000 €, a to vo výške 480 €,

b) k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom neprevyšujúcim 500 000 €, a to vo výške 960 €,

c) za zdaňovacie obdobie dosiahol ročný obrat viac ako 500 000 €, a to vo výške 2 880 €.

TIP: Vyberte si pre vás výhodný spôsob preukazovania výdavkov

Daňovník sa taktiež musí rozhodnúť, či bude preukazovať na daňové účely vynaložené výdavky a akým spôsobom ich bude uplatňovať. Daňovník môže viesť účtovníctvo alebo uplatňovať evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov (ďalej len daňová evidencia).

Ak sa daňovník rozhodne uplatňovať pre daňové účely skutočne vynaložené výdavky a nebude uplatňovať daňovú evidenciu (napr. z dôvodu, že nespĺňa podmienky), musí sa rozhodnúť o vhodnom výbere účtovnej sústavy. Vykazovaný základ dane výrazne ovplyvňuje aj výber formy účtovníctva. Podnikateľ si môže zvoliť jednoduché účtovníctvo alebo podvojné účtovníctvo.

Jednoduché účtovníctvo

V prípade, že daňovník bude účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane tvorí rozdiel medzi príjmami a výdavkami. V sústave jednoduchého účtovníctva predstavujú daňové výdavky zaplatené a zaúčtované výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka v súlade so zákonom o dani z príjmov.

Ak podnikateľ potrebuje limitovať príjem v určitom roku, môže sa s odberateľom dohodnúť na dlhšej splatnosti faktúry.

Peniaze za tovar, ktorý odoslal v jednom roku, dostane až v budúcom roku a príjem tak zdaní až o rok neskôr. Na druhej strane môže zaplatiť faktúry za prijaté dodávky tovarov a služieb pred termínom ich splatnosti, prípadne daňovník poskytne dodávateľovi preddavok na budúce dodávky.

Ovplyvňovanie daňových výdavkov a na druhej strane zdaniteľných príjmov ich zaplatením alebo nezaplatením je najjednoduchší spôsob optimalizácie daňového základu daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva.

Podvojné účtovníctvo

Ak bude daňovník účtovať v sústave podvojného účtovníctva, základ dane tvorí výsledok hospodárenia zistený z účtovníctva (zo zaúčtovaných príjmov a výdavkov).

Pri tomto spôsobe účtovania sa prihliada na zaplatenie daňových výdavkov len výnimočne a na zaplatenie zdaniteľných príjmov sa neprihliada. V prípade, že daňovník podniká v komodite, v ktorej je dlhá doba splatnosti pohľadávok, prípadne nepriaznivá finančná disciplína, základ dane môže byť výrazne odlišný ako pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva.

Paušálne výdavky

Uplatňovanie paušálnych výdavkov je najjednoduchším prostriedkom daňovej optimalizácie fyzických osôb. Uplatňovanie paušálnych výdavkov (výdavky percentom z príjmov) pri zisťovaní základu dane využívajú drobní podnikatelia z dôvodu uľahčenia evidencie a administratívy pri podnikaní.

Paušálne výdavky využívajú aj podnikatelia s vysokým podielom pridanej hodnoty, ktorých charakter podnikateľskej činnosti nevyžaduje vysoké výdavky.

Je pre nich výhodnejšie uplatniť paušálne výdavky na zníženie základu dane.

Daňovník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky, nie je povinný viesť jednoduché účtovníctvo, nie je povinný evidovať výdavky na podnikanie a posudzovať ich z hľadiska daňovej prípustnosti. Daňovník, ktorý chce uplatňovať paušálne výdavky, musí splniť zákonom stanovené podmienky, ktoré upravuje § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. V období uplatňovania paušálnych výdavkov je daňovník povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a pohľadávkach.

TIP: Do základu dane nemusíte zahrnúť všetky dosiahnuté príjmy

Daňovník musí analyzovať svoje príjmy a zvažovať, ktoré zahrnie do základu dane. Do základu dane spravidla nezahŕňa príjmy:

• ktoré nie sú predmetom dane (uvedené v § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov),

Daňovník nezahŕňa do základu dane príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov. Daňovník musí zvažovať pri optimalizácii základu dane aj tieto príjmy, napr. pri investovaní voľných finančných zdrojov.

Daňovník môže voľné prostriedky napr. uložiť na dlhodobý termínovaný vklad v banke.

V tomto prípade získaný výnos vo forme úrokov podlieha zrážkovej dani.

Prípadne môže voľné finančné prostriedky požičať podnikateľovi. V tomto prípade prijatý úrok z pôžičky predstavuje príjem z kapitálového majetku.

• oslobodené od dane z príjmov,

Do základu dane sa nezahŕňajú taktiež príjmy oslobodené od dane z príjmov. Príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb sú uvedené v § 9 zákona o dani z príjmov, a to oslobodené v celom rozsahu alebo v limitovanej výške 500 €.

• z ktorých bola vybraná daň zrážkou.

Ak je to však pre daňovníka výhodnejšie, môže si v zmysle § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov tento príjem zahrnúť do základu dane a daň vybraná zrážkou sa bude považovať za preddavok, táto možnosť je v súčasnosti pre daňovníkov, fyzické osoby, s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR obmedzená len na zrážkovú daň z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia.

TIP: Uplatnite si nezdaniteľné časti základu dane

Zákon o dani z príjmov obsahuje v § 11 súbor nezdaniteľných častí základu dane, ktorými si môže daňovník znížiť základ dane.

Daňovník si môže znížiť základ dane o nasledovné nezdaniteľné časti:

• na daňovníka,
• na manželku (manžela),
• na príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Výška nezdaniteľnej časti na daňovníka a manželku (manžela) daňovníka sa viaže na výšku životného minima.

TIP: Podeľte sa o dosiahnuté príjmy s manželom/lkou

Niektoré druhy príjmov si môžu daňovníci zahrnúť do daňových výdavkov alternatívne. Sú to napr. príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3, príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 a ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov, ktoré plynú manželom z bezpodielového spoluvlastníctva.

Tieto si manželia zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak.

TIP: „Zamestnávanie“ na živnosť alebo na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka

Zmluvný vzťah, resp. „zamestnávanie“ na živnosť má výhody na oboch stranách.

Pre „zamestnávateľa“: nižšia administratívna náročnosť – bez vedenia mzdovej evidencie (1 zmluva + 1 doklad, faktúra mesačne). Pre „zamestnanca“: možnosť uplatniť si náklady – či už skutočné alebo paušálne, a tým si zvýšiť čistý príjem.

TIP: Kombinujte viaceré formy svojho podnikania

Pri začiatku podnikania sa najjednoduchšou formou pre individuálneho podnikateľa javí živnosť.

V určitej etape podnikania živnostníci transformujú svoje podnikanie na spoločnosti s ručením obmedzeným.

Ďalším variantom je súbeh podnikania s. r. o. a živnostníka.

Nevýhodou podnikania v s. r. o. je možnosť uplatňovania len skutočných výdavkov v porovnaní s podnikaním na živnosť, preto je vhodné prejsť na s. r. o. len určitou časťou podnikania, najmä takou činnosťou, ktorá je nákladovo náročnejšia – napr. výroba.

Daňová legislatíva umožňuje živnostníkovi uplatniť si paušálne náklady vo výške 40 % z príjmov plus zaplatené odvody bez ohľadu na to, či vôbec nejaké náklady mal. V praxi môže mať teda aj nulové náklady a aj vtedy zo 40 % svojich príjmov dane neplatí. V s. r. o. je možné uplatniť len skutočne vynaložené náklady.

Daňovník má celý rad ďalších možností ovplyvňovania základu dane v oblasti uplatňovania odpisovej politiky, ovplyvňovania obstarávacej ceny hmotného a nehmotného majetku, uplatňovania daňovej straty a podobne, uplatňovaním rôznych špecifických výdavkov do daňových výdavkov.

Autor: Ing. Anton Kolembus