Daňový tip: Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov

Napriek tomu, že v záujme napĺňania štátnej kasy štát zdaňuje už takmer všetky príjmy a hľadá aj ďalšie netradičné spôsoby zdanenia (napr. daň pre neúspešné firmy nazvaná daňová licencia), existujú ešte príjmy, ktoré nepodliehajú dani z príjmov a daňovník ich nemusí zahŕňať do zdaniteľných príjmov pri podávaní daňového priznania. Daňovník by mal pri optimalizácii daňových výdavkov v rámci investovania voľných finančných zdrojov zvažovať aj spôsob zdaňovania alebo nezdanenia získaných budúcich výnosov.

Fyzická osoba môže voľné finančné prostriedky uložiť na dlhodobý termínovaný vklad v banke. V tomto prípade získaný výnos vo forme úrokov podlieha zrážkovej dani, prípadne voľné finančné prostriedky môže požičať podnikateľovi.

V tomto prípade prijatý úrok z pôžičky predstavuje príjem z kapitálového majetku.

Alebo sa môže rozhodnúť začať sama podnikať.

Zákon o dani z príjmov vymenováva príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, vo viacerých ustanoveniach.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane z príjmov fyzických osôb nie sú:

• prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov, príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 (príjem zo závislej činnosti) alebo § 6 (príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti) zákona o dani z príjmov,
• úver a pôžička,
• podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, ďalej
• vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a
• podiel na výsledku podnikania vyplácaný po zdanení tichému spoločníkovi, okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti; za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí,
• podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou,
• príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov, ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

Predmetom dane z príjmov nie je podiel na zisku vyplácaný zo zisku spoločnosti s ručením obmedzeným.

Ak daňovník vloží voľné finančné prostriedky do podnikania vo forme účasti v obchodnej spoločnosti, prijatý výnos vo forme dividendy alebo podielu na zisku nie je predmetom dane z príjmov.

Pre podiely na zisku vyplatené v roku 2014 za rok 2013 platí sadzba poistného vo výške 14 % z vymeriavacieho základu a vzniká aj povinnosť platiť preddavky poistného z podielu na zisku, ktoré musí odvádzať osoba, ktorá tieto podiely na zisku vypláca, za osobu, ktorej sú podiely na zisku vyplácané. Maximálny vymeriavací základ je 60-ná­sobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (pre rok 2014 platí suma 48 300 €).

TIP: Investujte finančné prostriedky ako tichý spoločník

Inou formou investovania je vklad finančných prostriedkov vo forme tichého spoločníka. Prijatý výnos z takto investovaných finančných prostriedkov u príjemcu nie je predmetom dane z príjmov. Podstatou zmluvy o tichom spoločenstve je, že tichý spoločník sa zúčastňuje na podnikaní inej fyzickej alebo právnickej osoby, podnikateľa, tým, že mu poskytne vklad bez toho, aby sa osobne zúčastňoval na podnikaní.

Na podnikaní sa tichý spoločník podieľa poskytnutím určitého vkladu podnikateľovi, za čo je oprávnený podieľať sa na časti zisku zodpovedajúcej jeho podielu na výsledku podnikania.

Zmluva o tichom spoločenstve je upravená v § 673 až § 681 Obchodného zákonníka.

Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľskému subjektu určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní.

Predmetom vkladu tichého spoločníka môže byť nielen peňažná suma, ale aj vecný vklad, právo alebo iná majetková hodnota využiteľná pri podnikaní.

Tichý spoločník je povinný predmet vkladu odovzdať podnikateľovi alebo umožniť mu jeho využitie pri podnikaní podľa zmluvy.

Ak nie je stanovené v zmluve inak, stáva sa podnikateľský subjekt prevzatím vecí, okrem nehnuteľností, ich majiteľom.

V prípade vkladu nehnuteľnosti je podnikateľský subjekt oprávnený na jej využívanie po dobu trvania zmluvy.

Podnikateľ sa naopak zaväzuje vyplácať časť zisku vyplývajúcu z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.

Účastníkom zmluvy o tichom spoločenstve sú na jednej strane podnikateľ a na druhej strane tichý spoločník. Podnikateľom, ktorý uzatvoril zmluvu o tichom spoločenstve, môže byť fyzická osoba, všetky typy obchodných spoločností i družstvo. Druhou stranou – tichým spoločníkom – môže byť ktokoľvek, kto má právnu subjektivitu a majetok, ktorý môže použiť ako vklad tichého spoločníka. Môže, ale aj nemusí to byť podnikateľ, môže to byť fyzická a aj právnická osoba.

Obchodný zákonník nestanovuje v osobe tichého spoločníka žiadne obmedzenia.

TIP: Tichým spoločníkom obchodnej spoločnosti môže byť aj spoločník spoločnosti s r. o. alebo akcionár akciovej spoločnosti, rovnako aj zamestnanec podnikateľa, prípadne aj rodinný príslušník podnikateľa

Uzavretím zmluvy o tichom spoločenstve nevzniká nová obchodná spoločnosť, ale ide len o obchodno-záväzkový vzťah medzi podnikateľom a tichým spoločníkom. Zmluva musí mať písomnú formu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o tichom spoločenstve sú:

• stanovenie výšky vkladu tichého spoločníka,
• určenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.

Predmet vkladu musí byť v zmluve presne vymedzený a rovnako aj výška podielu spoločníka na zisku, inak by bola zmluva neplatná. K výplate časti zisku vyplývajúcej

z podielu tichého spoločníka na výsledku pod­nikania sa teda musí podnikateľský subjekt zaviazať v zmluve o tichom spoločenstve. Tichý spoločník sa nezúčastňuje na podnikaní priamo, nemá preto vplyv na rozhodovanie o obchodných a ďalších záležitostiach podnikateľského subjektu. V tom sa líši od vlastného spoločníka obchodnej spoločnosti.

Práva a povinnosti voči tretím osobám z podnikania vznikajú len podnikateľskému subjektu. Tichý spoločník je oprávnený nazerať do obchodných a účtovných dokladov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa a je preto oprávnený požadovať účtovnú závierku. Spoluúčasť tichého spoločníka a podnikateľa na podnikaní má obojstranné výhody aj nevýhody.

Výhody tichého spoločníka:

• má možnosť zhodnotiť svoje prostriedky bez vzniku povinnosti osobne sa zúčast­ňovať na podnikaní svojho partnera,
• znáša len obmedzené riziká do výšky svojho vloženého vkladu, v prípade straty nemusí svoj vklad zvyšovať alebo dopĺňať,
• voči tretím osobám zostáva v anonymite,
• neručí priamo veriteľom,
• má právo kontroly podnikateľa.

Výhody podnikateľa:

• možnosť získať finančné alebo majetkové zdroje nevyhnutné na podnikanie bez toho, že by podnikateľ bol vo svojej podnikateľskej činnosti tichým spoločníkom obmedzovaný,
• tichý spoločník nie je oprávnený zúčast­ňovať sa na obchodnom vedení spoločnosti.

Tiché spoločenstvo má aj nevýhody jednak pre tichého spoločníka a taktiež pre podnikateľa. K nevýhodám tichého spoločníka patrí najmä vysoká miera rizika – pri dosiahnutí straty sa vklad tichého spoločníka znižuje, až v prípade podielu na strate do výšky vkladu môže tiché spoločenstvo zaniknúť.

K nevýhodám spoločníka – podnikateľa – patrí predovšetkým skutočnosť, že výplata podielu tichého spoločníka nie je daňovým výdavkom.

Podkladom pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je ročná účtovná závierka. Obchodný zákonník viaže podiel tichého spoločníka na výsledok podnikania za rok v súlade s účtovným obdobím. Výsledok podnikania podľa účtovnej závierky pre účely výpočtu podielu tichého spoločníka možno chápať ako hospodársky výsledok v ročnej účtovnej závierke, ktorý môže byť kladný (zisk) alebo záporný (strata).

Ak je podnikateľom fyzická osoba, ktorá vedie jednoduché účtovníctvo, podiel tichého spoločníka sa vypočíta zo základu dane zníženého o daň z príjmov fyzických osôb platenú podnikateľom, vyčíslenú v súlade so zákonom o dani z príjmov. Je potrebné zdôrazniť, že podiel na zisku tichého spoločníka vyplatený tichému spoločníkovi sa nepovažuje za daňový výdavok u podnikateľa. Ak je podnikateľom fyzická osoba účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, podiel tichého spoločníka by mal byť vypočítaný z účtovného hospodárskeho výsledku zníženého o daň z príjmov fyzických osôb.

Ak je podnikateľom právnická osoba – spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť – je nutné v zmluve o tichom spoločenstve stanoviť, z akého hospodárskeho výsledku sa podiel tichého spoločníka bude počítať. V každom prípade je to zisk po zdanení. Spoločnosť s ručením obmedzeným aj akciová spoločnosť majú povinnosť prispievať povinným prídelom do rezervného fondu v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. V zmluve je dôležité stanoviť, či sa podiel tichého spoločníka bude počítať z čistého zisku pred prídelom do rezervného fondu alebo až po prídele do rezervného fondu.

Ak zmluvu o tichom spoločenstve uzavrie komanditná spoločnosť, je vhodné, aby podiel tichého spoločníka predstavoval podiel na zisku komanditnej spoločnosti po odpočítaní podielu komplementárov komanditnej spoločnosti. Takýto postup je jednoduchší, ako keby bol podiel tichého spoločníka počítaný z celkového zisku komanditnej spoločnosti pred jeho rozdelením komplementárom.

Nárok na podiel na zisku vzniká tichému spoločníkovi do 30 dní po vyhotovení ročnej účtovnej závierky, pokiaľ je podnikateľom fyzická osoba. Ak je podnikateľom právnická osoba, táto lehota plynie od schválenia účtovnej závierky v súlade so stanovami, spoločenskou zmluvou alebo zákonom, napr. v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti schvaľuje ročnú účtovnú závierku valné zhromaždenie, ktoré aj rozhoduje o rozdelení zisku. Vyplatený podiel na zisku nie je tichý spoločník povinný vrátiť, aj keby ďalší rok hospodárenia skončil stratou.

Podiel na zisku, ak nie je stanovené inak, sa vypláca v peniazoch.

Ak si tichý spoločník podiel na zisku nevyberie, nezvyšuje sa tým jeho vklad, pokiaľ to nie je uvedené v zmluve, ale ide o pohľadávku tichého spoločníka voči podnikateľovi.

Ak podnikateľský subjekt dosiahne v danom účtovnom období stratu z podnikania, o podiel straty sa znižuje vklad tichého spoločníka.

V ďalších rokoch, keď podnikateľský subjekt dosiahne zisk, sa znížený vklad tichého spoločníka zvyšuje o podiel na zisku a nárok na výplatu podielu na zisku vzniká tichému spoločníkovi až po dosiahnutí pôvodnej výšky vkladu. Tichý spoločník pritom nie je povinný pri podiele na strate z podnikania svoj vklad doplňovať. Dôleži­tá je skutočnosť, že na strate sa tichý spoločník podieľa len do výšky svojho vkladu.

Tichý spoločník nemá priamo zo zmluvy nárok na úrok z vkladu, zákon ho však ani nezakazuje. Je teda na zmluvných stranách, či si dohodnú výplatu úroku z vkladu. V prípade dohody o úrokoch z vkladu by mal nárok na vyplatenie úrokov tichý spoločník aj v prípade straty. Prijatý úrok podlieha u príjemcu zdaneniu, pretože ide o príjem z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov.

TIP: Podiely člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou tiež nie sú predmetom dane

Predmetom dane z príjmov nie je podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou nie je ani predmetom odvodu do zdravotnej poisťovne.

TIP: Aj zamestnanci majú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane – nezdaňujú sa

Zákon o dani z príjmov uvádza v ustanovení § 5 ods. 5 príjmy vyplácané zamestnancovi v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktoré nie sú predmetom dane:

a) nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely; to platí aj pre takéto plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa osobitného predpisu;

b) hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom;

c) náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času;

d) cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste, suma do výšky ustanovenej v § 18 až § 33a zákona o cestovných náhradách na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca;

e) náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa § 145 Zákonníka práce, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov.

Predmetom dane nie sú plnenia podľa uvedených písmen d) a e), ktoré zamestnávateľ paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.

Poznámka redakcie:
3 ods. 2 zákona o dani z príjmov

Autor: Ing. Anton Kolembus