1.3 Náhrada za spotrebované PHL u podnikajúcich fyzických osôb

V § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov je upravené, ktoré výdavky (náklady) si môže uplatniť ako daňové výdavky daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva. Ak takýto daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o cestovných náhradách. Pri podmienke, že musí ísť o vlastné motorové vozidlo, nie je rozhodujúce, či vozidlo je vo výlučnom vlastníctve daňovníka alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve.

Výšku náhrady za spotrebované pohonné látky daňovník vypočíta podľa § 7, resp. pri činnosti vykonávanej v zahraničí podľa § 15 zákona o cestovných náhradách. Náhrada sa v nadväznosti na uvedené ustanovenia uplatňuje v závislosti od počtu najazdených kilometrov, ceny pohonnej látky v čase nákupu a spotreby pohonnej látky spôsobom uvedeným v týchto ustanoveniach. Výdavky na spotrebované pohonné látky je daňovník povinný preukázať dokladom o nákupe pohonných látok. Podotýkame, že postupy popísané v zákone o dani z príjmov v § 19 ods. 2 písm. l) pod bodmi 2 a 3 (vykázanie spotreby PHL z prístrojov satelitného sledovania prevádzky vozidiel alebo uplatnenie 80 % z preukázateľného nákupu PHL) nemôže daňovník, ktorý postupuje podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona, využiť. Tento daňovník musí viesť evidenciu jázd.

Podotýkame, že daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona nemôže postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov v prípade nákladných automobilov, autobusov, traktorov, ktoré používa v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva a nemá ich zaradené v obchodnom majetku. Ak uvedený daňovník využíva v súvislosti s podnikaním tieto dopravné prostriedky, bez ohľadu na zaradenie do obchodného majetku si môže uplatniť ako daňový výdavok len spotrebované pohonné látky spôsobom uvedeným v § 19 ods. 2 písm. l) zákona (pozri bod 2). V danom prípade je pre daňovníka výhodnejšie zaradenie do obchodného majetku a uplatňovanie všetkých výdavkov súvisiacich s dopravným prostriedkom, napr. odpisy, výdavky na opravu, údržbu, zaplatené poistné a pod. Len v prípade, ak uvedené dopravné prostriedky použije zamestnanec pri pracovnej ceste a neposkytol mu ich zamestnávateľ, je možné postupovať podľa § 7 zákona o cestovných náhradách, pričom okrem náhrady za spotrebované pohonné látky si zamestnanec uplatní aj sumu základnej náhrady dohodnutú medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov sa neuplatňujú u daňovníkov s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Možnosť uplatnenia výdavkov do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov sa vzťahuje len na prípady, ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov použije v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva, vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku. Možnosť uplatnenia výdavkov „na cestovanie“ uvedeným spôsobom sa nevzťahuje na prípady, ak daňovník použije vozidlo prenajaté (vrátane prípadu, ak ide o vozidlo, ktoré je predmetom finančného prenájmu), vozidlo vypožičané, nákladné vozidlo. Naopak, táto možnosť sa vzťahuje na prípad, ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo, ktoré vyradil z obchodného majetku z dôvodu jeho preradenia do osobného užívania za podmienky, že aj po preradení do osobného užívania ho využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale v čase vykonania cesty ho nemá zaradené v obchodnom majetku.

V súvislosti s určením miesta pravidelného výkonu činnosti u daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vznikajú v praxi problémy hlavne vtedy, keď daňovník nemá určené miesto pravidelného výkonu činnosti existenciou kancelárie, dielne, ambulancie, ale vykonáva napr. činnosť murára, maliara, natierača, kominára, pilčíka, stavbára, geodeta atď., pričom túto činnosť vykonáva na základe zadaných zákaziek vždy na inom mieste nejaké časové obdobie.

Podľa pokynu DR SR k zákonu č. 539/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pojem „miesto pravidelného vykonávania činnosti“ nie je v zákone o dani z príjmov špecifikovaný.

U daňovníkov, u ktorých je vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti ťažké vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti, je možné za miesto pravidelného vykonávania činnosti považovať miesto podnikania uvedené v oprávnení na vykonávanie takejto činnosti aj vtedy, ak je ako miesto podnikania v oprávnení uvedené miesto trvalého pobytu daňovníka.

Ak má daňovník v oprávnení na vykonávanie činnosti uvedené ako miesto podnikania miesto trvalého pobytu, ale činnosť vykonáva v prevádzke (predajni, ambulancii a pod.), ktorú má zriadenú na výkon činnosti a jej sídlo nie je totožné s miestom trvalého pobytu daňovníka, potom je miestom pravidelného vykonávania činnosti miesto, v ktorom je zriadená prevádzka.

Vzhľadom na rozmanitosť prípadov je potrebné individuálne posúdiť miesto pravidelného vykonávania činnosti za účelom aplikácie § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

V jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov sa náhrada za spotrebované pohonné látky podnikateľa účtuje v peňažnom denníku ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov vo výške nároku podľa zákona o cestovných náhradách v súlade s § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov v druhovom členení „ostatné výdavky“. Účtovná jednotka nemá povinnosť účtovať o nákupe pohonných látok v priebehu účtovného obdobia. Daňové výdavky vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky môže zaúčtovať pri uzavieraní roka.

Poznámka redakcie:
§ 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z.

Autor: Ing. Martina Oravcová