1.3 Náhrada za spotrebované PHL u podnikajúcich fyzických osôb

V § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov je upravené, ktoré výdavky (náklady) si môže uplatniť ako daňové výdavky daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva.

Dátum publikácie:8. 11. 2013
Autor:Ing. Martina Oravcová
Oblasti práva:
Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov; Účtovníctvo / Jednoduché účtovníctvo; Podvojné účtovníctvo
Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Náhrady v pracovnom práve
Právny stav od:1. 1. 2013
Právny stav do:31. 12. 2014

V § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov je upravené, ktoré výdavky (náklady) si môže uplatniť ako daňové výdavky daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva. Ak takýto daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o cestovných náhradách. Pri podmienke, že musí ísť o vlastné motorové vozidlo, nie je rozhodujúce, či vozidlo je vo výlučnom vlastníctve daňovníka alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve.

Výšku náhrady za spotrebované pohonné látky daňovník vypočíta podľa § 7, resp. pri činnosti vykonávanej v zahraničí podľa § 15 zákona o cestovných náhradách. Náhrada sa v nadväznosti na uvedené ustanovenia uplatňuje v závislosti od počtu najazdených kilometrov, ceny pohonnej látky v čase nákupu a spotreby pohonnej látky spôsobom uvedeným v týchto ustanoveniach. Výdavky na spotrebované pohonné látky je daňovník povinný preukázať dokladom o nákupe pohonných látok. Podotýkame, že postupy popísané v zákone o dani z príjmov v § 19 ods. 2 písm. l) pod bodmi 2 a 3 (vykázanie spotreby PHL z prístrojov satelitného sledovania prevádzky vozidiel alebo uplatnenie 80 % z preukázateľného nákupu PHL) nemôže daňovník, ktorý postupuje podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona, využiť. Tento daňovník musí viesť evidenciu jázd.

Otázka z praxe:

Živnostník využíva v súvislosti s podnikaním vlastné osobné motorové vozidlo dovezené zo zahraničia, ktoré nemá zaradené v obchodnom majetku. V technickom preukaze vozidla sa spotreba pohonných látok neuvádza, pohonnou látkou je nafta. Ako si vypočíta náhradu za spotrebované pohonné látky?

V súlade s § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 zákona využíva na cestovanie v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, má nárok okrem základnej náhrady aj na náhradu za spotrebované pohonné látky vypočítanú podľa zákona o cestovných náhradách. Vychádzajúc z § 7 ods. 8 zákona o cestovných náhradách je možné pre prípad, že spotreba pohonnej látky sa v technickom preukaze vozidla neuvádza, postupovať niektorým spôsobom v tomto ustanovení uvedeným, napr. preukázať spotrebu dokladom vydaným autorizovanou skúšobňou.

Otázka z praxe:

Fyzická osoba – živnostník, má prenajaté osobné motorové vozidlo formou finančného prenájmu. Vozidlo odpisuje časovou metódou odpisovania, tzv. lízingové odpisy si uplatňuje ako daňový výdavok. Predmetom jeho podnikania je obchodná činnosť, vozidlo využíva na cesty za obchodnými partnermi a vybavovanie na rôznych inštitúciách (banka, poisťovne, daňový úrad a pod.). Môže pri uplatnení výdavkov postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov?

Nemôže. Výdavky na cesty podľa uvedeného ustanovenia možno uplatniť len v prípade, ak sa využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku. Vlastníkom vozidla prenajatého formou finančného prenájmu je prenajímateľ po celú dobu prenájmu, na nájomcu prechádza vlastníctvo až po skončení nájmu. Prechod vlastníckeho práva na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, bez zbytočného odkladu po skončení nájmu je jednou z podmienok finančného prenájmu uvedenou v § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov. V súlade s § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov je obchodným majetkom aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu, ktorého odpisovanie je umožnené nájomcovi podľa § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Živnostník si môže uplatniť len výdavky na spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov.

Podotýkame, že daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona nemôže postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov v prípade nákladných automobilov, autobusov, traktorov, ktoré používa v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva a nemá ich zaradené v obchodnom majetku. Ak uvedený daňovník využíva v súvislosti s podnikaním tieto dopravné prostriedky, bez ohľadu na zaradenie do obchodného majetku si môže uplatniť ako daňový výdavok len spotrebované pohonné látky spôsobom uvedeným v § 19 ods. 2 písm. l) zákona (pozri bod 2). V danom prípade je pre daňovníka výhodnejšie zaradenie do obchodného majetku a uplatňovanie všetkých výdavkov súvisiacich s dopravným prostriedkom, napr. odpisy, výdavky na opravu, údržbu, zaplatené poistné a pod. Len v prípade, ak uvedené dopravné prostriedky použije zamestnanec pri pracovnej ceste a neposkytol mu ich zamestnávateľ, je možné postupovať podľa § 7 zákona o cestovných náhradách, pričom okrem náhrady za spotrebované pohonné látky si zamestnanec uplatní aj sumu základnej náhrady dohodnutú medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov sa neuplatňujú u daňovníkov s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Možnosť uplatnenia výdavkov do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov sa vzťahuje len na prípady, ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov použije v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva, vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku. Možnosť uplatnenia výdavkov „na cestovanie“ uvedeným spôsobom sa nevzťahuje na prípady, ak daňovník použije vozidlo prenajaté (vrátane prípadu, ak ide o vozidlo, ktoré je predmetom finančného prenájmu), vozidlo vypožičané, nákladné vozidlo. Naopak, táto možnosť sa vzťahuje na prípad, ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo, ktoré vyradil z obchodného majetku z dôvodu jeho preradenia do osobného užívania za podmienky, že aj po preradení do osobného užívania ho využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale v čase vykonania cesty ho nemá zaradené v obchodnom majetku.

V súvislosti s určením miesta pravidelného výkonu činnosti u daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vznikajú v praxi problémy hlavne vtedy, keď daňovník nemá určené miesto pravidelného výkonu činnosti existenciou kancelárie, dielne, ambulancie, ale vykonáva napr. činnosť murára, maliara, natierača, kominára, pilčíka, stavbára, geodeta atď., pričom túto činnosť vykonáva na základe zadaných zákaziek vždy na inom mieste nejaké časové obdobie.

Podľa pokynu DR SR k zákonu č. 539/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pojem „miesto pravidelného vykonávania činnosti“ nie je v zákone o dani z príjmov špecifikovaný.

POZNÁMKA

Takýmto miestom môže byť napr. miesto podnikania uvedené v živnostenskom oprávnení, koncesnej listine alebo v inom oprávnení na výkon činnosti, miesto, v ktorom má daňovník zriadenú prevádzkareň, kanceláriu, ambulanciu, predajňu, ateliér a pod.

U daňovníkov, u ktorých je vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti ťažké vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti, je možné za miesto pravidelného vykonávania činnosti považovať miesto podnikania uvedené v oprávnení na vykonávanie takejto činnosti aj vtedy, ak je ako miesto podnikania v oprávnení uvedené miesto trvalého pobytu daňovníka.

Príklad č. 7:

Servisný technik podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia má v živnostenskom oprávnení uvedené ako miesto podnikania miesto trvalého bydliska. Za jednotlivými zákazkami, za ktorými sa prepravuje vlastným osobným motorovým vozidlom nezahrnutým do obchodného majetku, odchádza z miesta trvalého bydliska. Pri výpočte základnej náhrady a náhrady za spotrebované pohonné látky sa zohľadnia kilometre z miesta trvalého bydliska k jednotlivým zákazníkom, ďalej km prejdené medzi jednotlivými zákazníkmi a späť do miesta trvalého bydliska.

Ak má daňovník v oprávnení na vykonávanie činnosti uvedené ako miesto podnikania miesto trvalého pobytu, ale činnosť vykonáva v prevádzke (predajni, ambulancii a pod.), ktorú má zriadenú na výkon činnosti a jej sídlo nie je totožné s miestom trvalého pobytu daňovníka, potom je miestom pravidelného vykonávania činnosti miesto, v ktorom je zriadená prevádzka.

Príklad č. 8:

Lekár má zriadenú ambulanciu v inom meste, ako je miesto jeho trvalého pobytu. Do ambulancie sa prepravuje vlastným osobným motorovým vozidlom nezahrnutým do obchodného majetku. Niektoré dni sa prepravuje za pacientmi na návštevy týmto vozidlom. Pri výpočte základnej náhrady a náhrady za spotrebované pohonné látky nemôže zohľadniť km prejdené z miesta trvalého pobytu do ambulancie a späť. Zohľadní však prejdené km z ambulancie za jednotlivými pacientmi a späť.

Príklad č. 9:

Živnostník, ktorý sa zaoberá stavebnou činnosťou, má v živnostenskom oprávnení uvedené ako miesto podnikania miesto trvalého pobytu. Zákazky má aj v zahraničí, kde sa prepravuje osobným motorovým vozidlom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré nemá zahrnuté v obchodnom majetku. Môže si uplatniť do daňových výdavkov náhrady podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov za kilometre prejdené z miesta trvalého bydliska do miesta, kde pracuje na zákazke a späť, a to aj v prípade, keď sa v zahraničí zdržuje dlhší čas?

Na účely uplatňovania daňových výdavkov sa trvalý pobyt daňovníka, ktorý je miestom podnikania podľa živnostenského oprávnenia, považuje za miesto pravidelného vykonávania činnosti. Výdavky súvisiace s činnosťou v inom mieste, ako je miesto pravidelného vykonávania činnosti podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, možno uplatniť ako daňové výdavky vrátane náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady. Uvedené platí bez ohľadu na to, že živnostník strávi v zahraničí pri zabezpečovaní zákaziek dlhšiu dobu.

Vzhľadom na rozmanitosť prípadov je potrebné individuálne posúdiť miesto pravidelného vykonávania činnosti za účelom aplikácie § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

V jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov sa náhrada za spotrebované pohonné látky podnikateľa účtuje v peňažnom denníku ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov vo výške nároku podľa zákona o cestovných náhradách v súlade s § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov v druhovom členení „ostatné výdavky“. Účtovná jednotka nemá povinnosť účtovať o nákupe pohonných látok v priebehu účtovného obdobia. Daňové výdavky vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky môže zaúčtovať pri uzavieraní roka.


Poznámka redakcie:
§ 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z.


Autor: Ing. Martina Oravcová

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.