Obsah
Dátum publikácie:3. 7. 2014
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov; Financie, finančné právo / Daňové a poplatkové právo
Právny stav od:1. 1. 2014
Právny stav do:31. 12. 2016
TIP: Používanie automobilu v podnikaní – daňové výdavky
Automobil je najčastejšie využívaným majetkom v podnikaní. Podnikateľ môže využívať pri podnikaní automobil nezaradený v obchodnom majetku. Môže sa rozhodnúť automobil zaradiť do obchodného majetku.
Ak automobil nie je zaradený v obchodnom majetku, medzi daňové výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti s využívaním vlastného automobilu v podnikaní, je možné zaradiť najmä:
- výdavky na pohonné látky,
- sadzbu základnej náhrady,
- daň z motorového vozidla.
Pozor:
Výdavky na vlastný automobil nezahrnutý v obchodnom majetku si môže uplatniť do daňových výdavkov len daňovník dosahujúci aktívne príjmy (podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov), nemôže si ich uplatniť daňovník, ktorý má len príjmy z prenájmu a daňovník, ktorý má príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu vyplácané podľa autorského zákona, alebo kombináciu týchto príjmov.
Ak podnikateľ nemá zaradený osobný automobil v obchodnom majetku, výdavky na pohonné látky môže uplatňovať podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov dvoma spôsobmi:
a) sprostredkovane vo forme náhrady za spotrebované pohonné látky podľa spotreby uvedenej v dokladoch motorového vozidla a podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady alebo
b) vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.
Pri výpočte náhrady za spotrebované pohonné látky a ich zahŕňaní do daňových výdavkov bude podľa tohto odseku postupovať podnikateľ, ktorý využíva v podnikaní vlastný osobný automobil, ktorý nemá zaradený v obchodnom majetku. V tomto prípade sa postupuje podľa § 7 zákona o cestovných náhradách. Oprávnená osoba má podľa zákona o cestovných náhradách nárok na náhradu za spotrebované pohonné látky podľa cien pohonných látok v čase ich nákupu prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v osvedčení o evidencii alebo technickom preukaze cestného motorového vozidla.
Sadzbu základnej náhrady si môže uplatniť podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov a následne § 7 zákona o cestovných náhradách podnikateľ, ktorý používa v podnikaní alebo v súvislosti s podnikaním vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté v obchodnom majetku. Od 1. 1. 2009 je suma základnej náhrady za 1 km jazdy pre jednostopové vozidlá a trojkolky 0,050 €, pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 €.
Ak sa podnikateľ rozhodne zaradiť osobný automobil do obchodného majetku, výdavky na PHL uplatňuje do daňových výdavkov priamo podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov:
- podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané:
- podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze, alebo
- podľa dokladu – certifikátu, vydaného autorizovanou skúšobňou (strediskom, organizáciou), ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu vykonávať takéto činnosti (napr. Slovdekra s. r. o. Bratislava, Výskumný ústav dopravný Žilina, Exakta s. r. o. Košice),
- podľa doplňujúcich údajov výrobcu, ktoré preukazujú inú spotrebu PHL. Pri tomto postupe sa môže použiť aj postup podľa § 7 ods. 8 zákona o cestovných náhradách, na základe ktorého ak technický preukaz cestného motorového vozidla údaje o spotrebe neobsahuje, pre výpočet sa použije spotreba podľa technického preukazu cestného motorového vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky.
Prípadná skutočná vyššia spotreba oproti spotrebe vypočítanej podľa údajov uvedených v technickom preukaze, resp. údajov uvádzaných výrobcom alebo certifikovanou skúšobňou nie je uznaná za daňový výdavok;
- na základe dokladov o ich nákupe a systému satelitného sledovania prevádzky vozidiel.Pri existencii takéhoto zariadenia všetky výdavky na spotrebované pohonné látky pri cestách na služobné účely sú v plnej výške (vrátane zdokumentovanej nadspotreby) uznaným daňovým výdavkom. Daňovník nie je povinný prepočítavať spotrebu na základe údajov uvedených v technickom preukaze;
- paušálne výdavky do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.
Táto možnosť spočíva v preukazovaní spotreby PHL paušálom. Daňovník je povinný vychádzať z počtu najazdených kilometrov, ktoré zistí zo stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.
Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby PHL ide o podstatné zjednodušenie preukazovania týchto výdavkov na účely zákona o dani z príjmov smerované hlavne na fyzické osoby – podnikateľov, a menšie obchodné spoločnosti. Pri tomto spôsobe preukazovania výdavkov na spotrebu PHL nie je potrebné viesť knihu jázd, a tým ani vykonávať prepočet spotreby PHL podľa údajov uvádzaných v technickom preukaze. Daňovník však musí mať doklady o nákupe PHL.
Dobrá rada:
Ak zvažujete, či zaradiť alebo nezaradiť osobný automobil do obchodného majetku, pozrite si nasledujúcu tabuľku:
| Druh výdavku na automobil
| Nezaradený do obchodnom majetku
| Zaradený do obchodnom majetku
|
| Preukázateľné výdavky na PHL
| áno
| áno
|
| Paušálne výdavky na PHL
| áno, vo výške najviac 50 % z nákupu
| áno, vo výške najviac 80 % z nákupu
|
| Základná náhrada
| áno
| nie
|
| Daň z motorového vozidla
| áno
| áno
|
| Náklady na opravy a údržbu
| nie
| áno
|
| Poistenie vozidla
| nie
| áno
|
| Zdanenie príjmu z predaja
| nie
| áno
|
Príklad č. 4:
Podnikateľ používa na pracovné cesty osobný automobil dovezený zo zahraničia. V technickom preukaze nemá uvedenú žiadnu spotrebu pohonných látok. Na pohon spotrebováva naftu. Objem motora je 1 998 cm3. Automobil nemá zaradený do obchodného majetku. Ako si má uplatňovať náhradu za spotrebované pohonné látky, keď nemá uvedenú spotrebu?
Riešenie:
Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, ak pracovnú cestu vykonáva živnostník vlastným motorovým vozidlom, o ktorom neúčtuje alebo neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, do daňových výdavkov si môže uplatniť výdavky vo výške náhrady výdavkov za spotrebované PHL. Náhrada za spotrebované PHL sa počíta podľa § 7 zákona o cestovných náhradách.
Náhrada za spotrebované PHL patrí podľa cien pohonných látok platných v čase ich nákupu, prepočítaných podľa spotreby PHL uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla.
Vzhľadom na to, že v dokladoch vozidla nie je uvedená spotreba, nevie ju podnikateľ pre daňové účely preukázať, z čoho vyplýva, že spotreba PHL je nepreukazná a správca dane ju pri kontrole nemusí uznať. Za preukazný doklad možno považovať napr. osvedčenie o spotrebe PHL vydané organizáciou, ktorá má poverenie na vykonávanie tejto činnosti od Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR alebo od Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.
Dobrá rada:
Ak vlastníte osobný automobil, ktorý nemá uvedenú spotrebu PHL v dokladoch, požiadajte oprávnenú organizáciu o prelitrovanie. Vyhnete sa možným problémom pri daňovej kontrole.
Príklad č. 5:
Podnikateľ, fyzická osoba, používa pri výkone svojej podnikateľskej činnosti vlastný osobný automobil nezaradený v obchodnom majetku. Doteraz postupoval pri uplatňovaní výdavkov na automobil podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, do výdavkov si uplatňoval PHL podľa najazdených km podľa knihy jázd a ceny PHL dokladovanej dokladom o nákupe. Môže si uplatňovať paušálne výdavky na PHL podľa novej úpravy § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov?
Riešenie:
Uplatňovanie paušálnych výdavkov na spotrebované PHL sa od 1. 1. 2014 vzťahuje aj na daňovníkov, ktorí nemajú zaradené motorové vozidlo v obchodnom majetku. Do daňových výdavkov si však môžu uplatniť len 50 % z celkového preukázateľného nákupu PHL. Súčasne si nemôžu uplatňovať do daňových výdavkov základnú náhradu.
Dobrá rada:
Je lepšie písať pracovné cesty. Paušálne 50 % výdavky – draho zaplatená pohodlnosť!
Príklad č. 6:
Podnikateľ používa pri podnikaní vlastné auto, ktoré nemá zaradené v obchodnom majetku, uplatňuje si pritom kilometrovné, spotrebu benzínu podľa technického preukazu a ceny benzínu podľa údajov priemerných cien zverejňovaných ŠÚ SR. Je potrebné, aby dokladal aj bločky z nákupu benzínu?
Riešenie:
Výšku náhrady za spotrebované pohonné látky upravuje § 7 ods. 4 zákona o cestovných náhradách. Náhrada za spotrebované pohonné látky sa v nadväznosti na zákon o cestovných náhradách do daňových výdavkov uplatňuje v závislosti od počtu najazdených kilometrov a ceny pohonnej látky platnej v čase nákupu pohonnej látky prepočítanej podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze. Daňovník musí vedieť preukázať cenu PHL dokladom o nákupe PHL.
Pozor:
Odkladajte si doklady o nákupe pohonných látok!
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov umožňuje uplatňovať aj daňovníkovi, ktorý preradil vlastné osobné motorové vozidlo z obchodného majetku do osobného majetku, v daňových výdavkoch výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnú náhradu za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách, a to aj napriek tomu, že toto vlastné osobné motorové vozidlo bolo v minulosti (už nie je) zahrnuté do obchodného majetku.
Dobrá rada:
Tento postup je vhodné využiť v prípade, že motorové vozidlo je už odpísané a daňovník si už nemôže uplatniť do daňových výdavkov daňový odpis.
Daňovník však po vyradení automobilu z obchodného majetku nebude môcť uplatňovať do daňových výdavkov výdavky na opravy automobilu, zaplatené povinné zmluvné poistenie a zaplatené havarijné poistenie (tieto náklady sú obsiahnuté v sume základnej náhrady).
Príklad č. 7:
Podnikateľ má zaradený v obchodnom majetku automobil obstaraný v roku 2009. Automobil je už odpísaný. Podnikateľ zvažuje, či je preňho výhodné naďalej nechať automobil zaradený v obchodnom majetku alebo ho vyradiť z obchodného majetku a uplatňovať základnú náhradu. Podnikateľ ročne najazdí v priemere 5 000 km.
| 1. alternatíva – automobil ponechá zaradený v obchodnom majetku |
| | – platba za povinné zmluvné poistenie | 350 € |
| | – platba za havarijné poistenie | 100 € |
| | – priemerné ročné náklady na opravy a údržbu automobilu | 300 € |
| | Spolu náklady na prevádzku automobilu zahrnuté v daňových výdavkoch | 750 €. |
| 2. alternatíva – automobil vyradí z obchodného majetku |
| | – uplatnenie základnej náhrady do daňových výdavkov 5 000 km x 0,183 €/km = | 915 € |
Pre podnikateľa sa javí ako výhodnejšia alternatíva vyradiť osobný automobil z obchodného majetku a uplatňovať do daňových výdavkov základnú náhradu.
Suma základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá sa ustanovuje opatrením MPSVR SR, ktoré vydá ministerstvo (v súčasnosti je platné opatrenie č. 632/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2009). Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15 %.
Pozor:
Sumu základnej náhrady si podnikateľ nemôže uplatniť pri nákladnom automobile
Ak podnikateľ, daňovník, používa v podnikaní vlastný nákladný automobil, do daňových výdavkov si nemôže uplatniť paušálnu náhradu 0,183 €/km. Neumožňuje mu to žiadny právny predpis ani v súčasnosti a ani v predchádzajúcich obdobiach, a to ani zákon o dani z príjmov a ani zákon a cestovných náhradách.
Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, ak daňovník používa v podnikaní na cestovanie vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, môže si uplatniť do daňových výdavkov náhradu výdavkov za spotrebované pohonné látky podľa cien v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý km jazdy podľa § 7 zákona o cestovných náhradách.
Uvedené ustanovenie umožňuje uplatňovať podnikateľovi paušálnu náhradu za km jazdy len na použitý vlastný osobný automobil a nie na automobil všeobecne.
Rovnako v § 7 zákona o cestovných náhradách v ods. 2 je stanovené použitie paušálnej náhrady len pre jednostopové vozidlá, trojkolky a osobné cestné motorové vozidlá. V § 7 ods. 3 zákona o cestovných náhradách sa súčasne uvádza, že pri nákladných automobiloch a autobusoch sumu základnej náhrady dohodne zamestnávateľ so zamestnancom. Keďže podnikateľ nie je sám sebe zamestnávateľom a ani zamestnancom, nemá sa s kým dohodnúť o výške sumy základnej náhrady.
Príklad č. 8:
Fyzická osoba – podnikateľ, je majiteľom autobusu, o ktorom neúčtuje a nikdy neúčtovala ako o majetku využívanom na podnikanie. Na tomto autobuse vykonáva medzinárodnú nepravidelnú prepravu osôb na základe koncesie. Prináleží jej náhrada za spotrebované pohonné látky a sadzba základnej náhrady? Prináleží jej aj v prípade, že na tomto autobuse vykoná pracovnú cestu jej zamestnanec? Aké ďalšie náklady v súvislosti s používaním autobusu si môže zahrnúť do daňových výdavkov?
Riešenie:
Daňovník s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov si pri pracovných cestách môže zahrnúť do daňových výdavkov výdavky na PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov. Sadzbu základnej náhrady nie je možné uplatniť ani v prípade, ak cestu vykoná zamestnanec uvedeným autobusom. Zamestnancovi prislúcha sadzba základnej náhrady len v tom prípade, ak cestu vykoná motorovým vozidlom, ktoré mu neposkytol zamestnávateľ.
Podnikateľ si môže zaúčtovať do daňových výdavkov zaplatenú daň z motorového vozidla. Vzhľadom na to, že autobus nie je zaradený v obchodnom majetku, podnikateľ nemôže účtovať o iných nákladoch súvisiacich s prevádzkou autobusu, napr. opravy, výdavky na poistenie autobusu.
Podnikateľ by mal zaradiť autobus do obchodného majetku. V tomto prípade si bude môcť do daňových výdavkov uplatniť všetky výdavky súvisiace s prevádzkou autobusu a taktiež odpisy z obstarávacej ceny autobusu.
Dobrá rada:
Ak používate v podnikaní vlastný nákladný automobil alebo autobus, zaraďte ho do obchodného majetku.
Príklad č. 9:
Manžel vykonáva podnikateľskú činnosť. V obchodnom majetku má automobil, ktorý k 1. 1. 2014 vyradil z obchodného majetku do osobného vlastníctva. Manželia majú bezpodielové spoluvlastníctvo. Manželka začala vykonávať podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, v roku 2014 používa predmetné vozidlo pri svojej činnosti. Môžu si do daňových výdavkov uplatniť sadzbu základnej náhrady podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov obidvaja manželia?
Riešenie:
Možnosť uplatnenia výdavkov vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu má daňovník, ktorý používa vlastné motorové vozidlo, ktoré nie je zahrnuté v obchodnom majetku. V danom prípade ide o vozidlo v BSM, je to vozidlo vlastné, manželka ani manžel o ňom neúčtuje ako o obchodnom majetku, preto si môžu do daňových výdavkov uplatniť sadzbu základnej náhrady obidvaja manželia.
Príklad č. 10:
Manžel ako súkromná osoba vlastní motorové vozidlo, ktoré nadobudol v Nemecku, keďže je tam prihlásený na prechodný pobyt. Motorové vozidlo je prihlásené v Nemecku a má nemecké evidenčné číslo. Môže toto motorové vozidlo využívať jeho manželka – keďže je to spoločné vlastníctvo manželov – ako podnikateľka? Aké podmienky musia byť splnené, aby bolo možné uplatňovať vo firme manželky náhrady za používanie vozidla?
Riešenie:
Manželka používa motorové vozidlo svojho manžela (majú bezpodielové spoluvlastníctvo) v podnikaní. Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami sú aj výdavky daňovníka – podnikateľa, vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške ustanovenej v zákone o cestovných náhradách pre zamestnanca.
Ak daňovník na cestovanie použije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté v obchodnom majetku, môže si uplatniť do daňových výdavkov náhradu výdavkov za spotrebované pohonné hmoty vypočítanú podľa § 7 zákona o cestovných náhradách a sumu základnej náhrady za každý km jazdy podľa § 7 zákona o cestovných náhradách – v súčasnosti 0,183 €/km. Zákon o dani z príjmov nelimituje uplatňovanie výdavkov na používanie automobilu podnikateľom pri pracovných cestách registráciou motorového vozidla v určitom štáte.
Pozor:
Za vlastné motorové vozidlo sa považuje motorové vozidlo v BSM manželov, aj keď v osvedčení o evidencii vozidla je ako držiteľ napísaný druhý z manželov.
Príklad č. 11:
SZČO, podnikateľka, používa pri podnikaní vozidlo, ktoré nemá zaradené v obchodnom majetku. V dokladoch vozidla je ako vlastník uvedená lízingová spoločnosť, ako držiteľ vozidla je uvedený manžel. Manželia majú bezpodielové spoluvlastníctvo. Má podnikateľka nárok na náhrady za spotrebované PHL a základnú náhradu za každý km jazdy podľa § 7 zákona o cestovných náhradách?
Riešenie:
Uplatňovanie výdavkov na používanie vlastného osobného motorového vozidla do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. V tomto prípade nejde o používanie vlastného osobného automobilu, ale o používanie osobného automobilu, ktorý je vo vlastníctve lízingovej spoločnosti. Ak podnikateľka v podnikaní nepoužíva vlastný osobný automobil (alebo osobný automobil v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov), nemá nárok na uplatňovanie sumy základnej náhrady. Do daňových výdavkov si môže uplatniť len výdavky za spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov.
Autor: Ing. Anton Kolembus
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies