II. Komentár k legislatívne upraveným ustanoveniam daňového poriadku v roku 2014

V poradí jedenástou novelou daňového poriadku je novela uvedená v čl. I zákona č. 435/2013 Z. z. Ide o rozsiahlu novelu daňového poriadku, ktorou sa legislatívne spresňujú, dopĺňajú a menia pôvodné ustanovenia zákona. Novela daňového poriadku prináša aj nové ustanovenia do zákona, ktoré doteraz v zákone neboli; sú nimi ustanovenia o postupe vyžiadania si záväzného stanoviska k daňovým zákonom, o ktoré požiada daňový subjekt v prípade nejednoznačného výkladu k týmto zákonom.

K § 3 – Základné zásady správy daní

Ustanovenie § 3 v odsekoch 1 až 6 upravuje základné zásady, ktoré vyjadrujú určité pravidlá, ktoré sa uplatňujú v ktoromkoľvek štádiu správy daní; súvisia so správnym zistením dane a zabezpečením jej úhrady vrátane ďalších činností správcu dane pri správe daní (napr. vyhľadávacia činnosť, miestne zisťovanie, registrácia, daňová kontrola). Zásady správy daní sú základnými pravidlami pre správne uplatnenie daňových zákonov. Pre všetky základné zásady správy daní je spoločné to, že majú priamu záväznosť, z čoho je potrebné vychádzať pri výklade jednotlivých ustanovení daňového poriadku.

Medzi základné zásady správy daní patrí:

• zásada zákonnosti – pri správe daní sa postupuje v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a dbá sa pritom aj na zachovávanie práv daňových subjektov; zásada zákonnosti je vyjadrením Ústavy SR a Listiny základných práv a slobôd, t. j. ústavnej zásady, že dane a poplatky je možné ukladať na základe zákona, ale aj na základe medzinárodných zmlúv, ktoré sa stali súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, rovnako aj mnohé akty Európskeho spoločenstva, ako sú napr. nariadenia ES;
• zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania – povinnosťsprávnych orgánov postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania;
• zásada rýchlosti a hospodárnosti – viesť konanie hospodárne bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a bez zbytočných prieťahov (v opačnom prípade sa môže daňový subjekt domáhať napr. opatrenia proti nečinnosti) a pri správe daní postupovať tak, aby daňovému subjektu alebo iným osobám nevznikali zbytočné náklady, ale aby nedochádzalo ku skráteniu práv zúčastnených strán na správe daní;
• zásada rovnosti účastníkov pri správe daní – má všeobecnú platnosť, ide tu v podstate o premietnutie ústavnej rovnosti všetkých občanov pred zákonom;
• zásada voľného hodnotenia dôkazov – povinnosť vykonávať a hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy podľa správnej úvahy vo vzájomných súvislostiach, pričom správca dane prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a zároveň ďalej zvažuje, či navrhované dôkazné prostriedky postačujú a ktoré ďalšie je potrebné uplatniť, aby bol čo najviac preukázaný skutkový stav. Hodnotenie dôkazov v rámci procesu dokazovania má prebiehať podľa voľného uváženia správcu dane; pri posúdení právneho úkonu však nemôže dôjsť zo strany správcu dane k vyhláseniu neplatnosti zmluvy, ale len k inému posúdeniu jej obsahu;

• zásada dvojstupňového konania – proti každému prvostupňovému rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ak zákon neustanoví inak;
• zásada materiálnej pravdy – povinnosť správnych orgánov úplne a presne zistiť skutočný stav veci a až potom rozhodnúť.

Novelou daňového poriadku bola legislatívne upravená zásada materiálnej pravdy, a to v odseku 6. Podľa odseku 6 správca dane pri uplatňovaní osobitných predpisov (daňových zákonov) berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane; pre správu daní je prijateľný len skutočný obsah právneho úkonu a neumožňuje akceptovať preukázateľne zastretý skutočný stav stavom formálne právnym, ak je táto okolnosť rozhodujúca pre správu daní.

Odsek 6 bol doplnený o znenie, podľa ktorého ak pri správe daní správca dane zistí, že právny úkon alebo iná skutočnosť vykonaná daňovým subjektom má za následok účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie iného daňového zvýhodnenia, na ktoré daňový subjekt nemá oprávnenie ani nárok a jeho výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, na takéto právne úkony sa pri správe daní neprihliada, pričom sa pri správe daní uplatňuje prednosť obsahu pred formou.

Novelizované znenie odseku 6 umožňuje správcovi dane nebrať do úvahy (pri daňovej kontrole) obchodné transakcie vytvorené daňovým subjektom so zámerom optimalizácie daňovej povinnosti, ktorá má znaky agresívneho daňového plánovania alebo iného daňového zvýhodnenia. Pod pojmom daňové zvýhodnenie sa rozumie neoprávnené uplatňovanie si nárokov vyplývajúcich z daňovej legislatívy, napr. nezdaniteľná časť základu dane, uplatnenie daňových výdavkov v neoprávnenej výške, uplatňovanie fiktívnych výdavkov, úmyselná nesprávna kvalifikácia príjmov, ktoré nepodliehajú zdaneniu a pod. V takýchto prípadoch napr. pri daňovej kontrole správca dane bude posudzovať skutočný obsah právneho úkonu pred formou, ktorá zakrýva skutočný právny úkon, napr. zmluvy za poradenské služby dodané subjektmi so sídlom v off shore územiach.

Sú známe prípady zo správy daní, že daňový subjekt sa snaží zakryť právny úkon za iný, aby dosiahol daň v inej (nižšej) výške alebo aby sa daňovej povinnosti vyhol celkom; na preverenie a správne posúdenie takýchto právnych úkonov správca dane bude uplatňovať túto zásadu v plnom rozsahu vždy, keď takýto stav pri správe daní nastane.

K § 4 – Správca dane a osoby zúčastnené na správe daní

V § 4 je uvedené, kto je správcom dane a ktoré osoby sa považujú za osoby zúčastnené pri správe daní. V odseku 2 písm. b) došlo len k spresneniu znenia za účelom jednoznačnosti (osobou zúčastnenou pri správe daní je druhostupňový orgán, ktorým je ministerstvo vo veciach, v ktorých rozhoduje finančné riaditeľstvo).

§ 11 – Daňové tajomstvo

Znenie § 11 upravuje postup pri zachovávaní daňového tajomstva, ktorým je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní a ktorá sa nejakým spôsobom týka majetkových, obchodných alebo iných pomerov daňového subjektu.

V odseku 6 sú uvedené predovšetkým orgány verejnej správy, ale aj iné orgány, ktorým poskytnutie informácie alebo sprístupnenie daňového tajomstva správcom dane sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva; zbavenie mlčanlivosti správcu dane o daňovom subjekte alebo poskytnutie informácií o správe daní je možné len pre osoby uvedené v odseku 6. Odsek 6 sa dopĺňa o sprístupnenie daňového tajomstva uvedené pod písm. ap), ar) a as):

• orgánom zodpovedným za poskytovanie, overovanie, kontrolu alebo vládny audit pomoci alebo podpory z fondov Európskej únie na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov,
• Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu,
• Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu.

Aj odsek 7 obsahuje prípady oznámenia alebo zverejnenia údajov o daňovom subjekte, ktoré sa nepovažujú za porušenie daňového tajomstva pri správe daní. Odsek 7 sa dopĺňa o nové písmená d), e) a f), podľa ktorých za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje ani:

• zverejnenie údajov o porušení povinností ustanovených týmto zákonom alebo osobitným predpisom, ak sú tieto údaje zverejňované na webovom sídle finančného riaditeľstva alebo prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov prezidentom finančnej správy alebo ním poverenou osobou; tou poverenou osobou môže byť napr. hovorkyňa finančnej správy alebo iný vedúci zamestnanec finančnej správy. Zverejňovanie údajov o správnych deliktoch je za účelom znižovania daňových únikov. Napríklad na webovej stránke finančného riaditeľstva alebo priamo prezidentom finančnej správy budú v médiách zverejňované informácie o porušovaní napr. zákona o používaní ERP, zákona o dani z pridanej hodnoty – toto zverejňovanie o daňových únikoch má napomôcť aj k aktívnej účasti občanov napr. pri zisťovaní porušení zákona o používaní ERP;
• oznámenie mena, priezviska a adresy fyzickej osoby alebo názvu a sídla právnickej osoby tomu, kto na účet tejto osoby vykonal platbu dane. Doplnenie tejto informácie, ktorej poskytnutie sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva, si vyžiadala dlhoročná prax (aj za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. platného do 31. 12. 2011), kedy dochádzalo k mylným platbám na účet inej osoby. Správca dane z dôvodu porušenia daňového tajomstva nemohol však poskytnúť informáciu, na koho účet bola platba poukázaná a daň alebo daňový nedoplatok zaplatený. Poskytnutie informácie na identifikáciu tejto osoby nadväzuje na nové znenie § 55 ods. 11 daňového poriadku, ktorý ustanovuje postup pri mylnej platbe od toho, kto túto platbu vykonal za iný daňový subjekt;
• sprístupnenie čísla účtu na webovom sídle finančného riaditeľstva, ktoré správca dane pridelil daňovému subjektu na platbu dane. Poskytnutie informácie sprístupnením čísla účtu daňového subjektu prideleného správcom dane je z dôvodu možnosti overenia si tohto čísla daňovým subjektom. Aj sprístupnenie informácie bezprostredne súvisí s § 55 ods.11 daňového poriadku.

Odsek 9 rozoberá sprístupnenie daňového tajomstva o inom daňovom subjekte zamestnancom správcu dane len na základe písomného poverenia priamym nadriadeným. Z dôvodu zníženia administratívnej zaťaženosti vedúcich zamestnancov finančnej správy v prípadoch poskytnutia oznámenia alebo sprístupnenia daňového tajomstva pre daňový úrad, colný úrad na účely správy daní, pre finančné riaditeľstvo, ministerstvo financií na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv uvedených v odseku 6 písm. a) až e) sa nevyžaduje pre zamestnancov, ktorí budú tieto informácie poskytovať, písomné poverenie nadriadeného – títo zamestnanci sú povinní dodržiavať daňové tajomstvo.

Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažujú informácie o daňovom subjekte, ktoré zverejňuje finančné riaditeľstvo na svojej webovej stránke podľa § 52 daňového poriadku, napr. zoznam dlžníkov, zoznam daňových subjektov, ktorým bola poskytnutá štátna pomoc, zoznam daňových subjektov, ktorým bola poskytnutá daňová úľava, odklad platenia dane a aj zoznam platiteľov dane, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.

K § 16 – Opravné daňové priznanie a dodatočné daňové priznanie

Postup podania opravného daňového priznania a dodatočného daňového priznania upravuje § 16 daňového poriadku. Legislatívnou úpravou sa spresnila lehota na podanie dodatočného daňového priznania, ktorá bola nejasná v prípadoch, keď je daňový subjekt povinný toto dodatočné daňové priznanie podať. Bolo spresnená úvodná veta odseku 3 týkajúca sa lehoty na podanie dodatočného daňového priznania na vyššiu daňovú povinnosť tak, že dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistí, že napr. daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená. Spresnením lehoty na podanie dodatočného daňového priznania sa odstránila nejednotnosť počítania lehoty od zistenia povinnosti dodatočné daňové priznanie podať, pričom splatnosť rozdielu dane vyčíslená v dodatočnom daňovom priznaní je ustanovená v § 16 ods. 2 daňového poriadku.

K § 20 – Predvedenie a predvolanie

Ustanovenie § 20 rozoberá postup predvolania alebo predvedenia osoby, ktorej účasť pri správe daní je nevyhnutná. Legislatívne úpravy postupu pri predvolaní boli vykonané na základe praktickej aplikácie tohto ustanovenia s cieľom zamedziť, resp. obmedziť vyhýbaniu sa tejto povinnosti predvolaného.

Znenie odseku 2 bolo upravené tak, aby bolo zabezpečené dostavenie sa predvolanej osoby vypovedať pri správe daní. Sprísnilo sa ospravedlnenie neúčasti, a to len zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa.

Za závažné dôvody možno považovať tie, ktoré svojím konaním mohol zapríčiniť alebo ovplyvniť daňový subjekt. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sú také, ktoré nastanú nezávisle od vôle daňového subjektu, na ktoré je potrebné prihliadať, pričom správca dane posúdi závažnosť neúčasti predvolania osoby vypovedať vo veci správy daní, napr. pracovná neschopnosť, živelná pohroma a pod.

Ak neúčasť predvolanej osoby bude v dôsledku okolnosti hodnej osobitného zreteľa, ktorú predvolaná osoba nemohla ovplyvniť ani zaviniť, správca dane túto osobu ospravedlní a po pominutí tohto dôvodu neúčasti zašle tejto osobe novú výzvu na predvolanie. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví ani po opakovanom predvolaní, môže správca dane požiadať o jej predvedenie. Správca dane, ktorým je colný úrad, môže takúto osobu predviesť sám z dôvodu, že zamestnanci colného úradu majú postavenie orgánov činných v trestnom konaní.

K § 24 – Dokazovanie

Inštitút dokazovania pri správe daní umožňuje daňovému subjektu preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť, ako aj skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane alebo ak bol na ich preukázanie vyzvaný správcom dane; toto dokazovanie vedie správca dane.

V odseku 4 tohto ustanovenia bolo spresnené znenie dôkazných prostriedkov na účely správneho určenia dane. To znamená, že podľa nového znenia možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ako dôkaz pre správne určenie dane možno použiť napr. podania daňových subjektov, svedecké výpovede osôb, ktorých výpoveď je rozhodujúca pre správne určenie dane, znalecké posudky, verejné listiny alebo písomnosti, pričom dôkaz nie je dôkazným prostriedkom, ale výsledkom dokazovania.

Tieto písomnosti, ktoré môžu byť dôkazom pri k správe daní, možno získať aj od osôb uvedených v § 26 daňového poriadku. Môžu to byť aj zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke veci priamo na mieste, povinné záznamy, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené rozhodnutím, a iné doklady, ktoré majú za následok správne určenie dane a daňovej povinnosti daňového subjektu.

Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti, resp. dôležitosti správca dane určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či sa vôbec môže oprieť o skutkové zistenia. Na dôkazné prostriedky, ktoré boli získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, správca dane neprihliada. Pri dokazovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane sa postupuje podľa základných zásad správy daní, a to predovšetkým podľa zásady materiálnej pravdy podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku s jeho novelizovaným znením.

Uvedené spresnenie dokazovania v tom znení, že ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutočností pre správne určenie dane, bolo doplnené a odporučené v rámci pripomienkového konania navrhovaného znenia.

K § 29 – Zmeškanie lehoty

Ustanovenie § 29 upravuje postup odpustenia zmeškanej lehoty, pričom ide o lehotu zákonnú, t. j. lehotu, ktorú ustanovuje daňový poriadok alebo iný hmotnoprávny zákon. Legislatívnou úpravou bol sprísnený postup odpustenia zmeškanej lehoty. Podľa nového znenia odseku 1 správca dane odpustí zmeškanie zákonnej lehoty zo závažných dôvodov.

Do ustanovenia § 29 bol doplnený nový odsek 4, podľa ktorého sa postup odpustenia zmeškanej zákonnej lehoty podľa tohto ustanovenia vzťahuje aj na finančné riaditeľstvo a aj na ministerstvo, a to primerane, napr. pri podaní opravných prostriedkov.

Podľa nového znenia je od 1. januára 2014 odpustenie zmeškania zákonnej lehoty pre správcu dane povinnosťou, pričom posúdenie závažných dôvodov uvedených v žiadosti daňovníka je na správcovi dane. Voči tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravné prostriedky, napr. nemožno podať odvolanie.

K § 37 – Postup správcu dane pri miestnom zisťovaní

Miestne zisťovanie, ktoré je upravené v § 37, je úkon, ktorý je oprávnený vykonať správca dane za účelom správy daní, v rámci ktorého správca dane vyhľadáva dôkazy a zisťuje skutočnosti potrebné na účely správy daní.

V odseku 4 došlo k spresneniu textu v poslednej vete tohto ustanovenia tak, že správca dane vydá rovnopis alebo kópiu zápisnice o miestnom zisťovaní osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil podľa § 41 a § 42 daňového poriadku.

K § 52 – Zverejňovanie zoznamov

Zverejňovanie zoznamov daňových subjektov, daňových dlžníkov, ktoré vypracovávajú daňové úrady a ktoré následne zverejňuje finančné riaditeľstvo na svojej webovej stránke, upravuje § 52 daňového poriadku. Zverejňovane zoznamov subjektov uvedených v tomto ustanovení sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva. Zverejnenie týchto zoznamov je prístupné verejnosti a prispieva k zlepšeniu daňovej disciplíny daňovníkov a napomáha daňovníkom v obchodno-záväzkových vzťahoch byť obozretní pri výbere svojich obchodných partnerov.

Za účelom znižovania zneužívania systému dane z pridanej hodnoty neoprávneným nárokom na vrátenie nadmerného odpočtu platiteľmi dane, ktorí opakovane nepodávajú daňové priznania, opakovane ich správca dane nezastihne na adrese uvedenej u správcu dane, a to ani osobne, ani telefonicky, ani písomnou formou, písomnosti správcu dane nepreberajú a na výzvu dostaviť sa k správcovi dane aj opakovane nereagujú, a tiež aby daňové subjekty mali možnosť overovať dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov skôr, ako uzatvoria obchodné kontrakty, bolo toto ustanovenie doplnené o nový odsek 6. Podľa znenia odseku 6 zverejňuje finančné riaditeľstvo s účinnosťou od 1. 1. 2013 zoznam platiteľov dane, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod zákona o DPH.

Zverejňovanie zoznamu platiteľov dane, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa príslušného ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty, sa dostalo do povedomia podnikateľov, najmä tých, ktorí boli uvedení v týchto zoznamoch, ale aj do povedomia celej podnikateľskej verejnosti. Snahou mnohých v zoznamoch zverejnených platiteľov dane bolo a aj je splniť povinnosť, pre porušenie ktorej sa do zoznamu dostali, a následne aby správca dane týchto daňovníkov vymazal zo zoznamu.

Platné znenie odseku 6 však neupravuje zákonný postup pre výmaz platiteľov dane z týchto zoznamov v prípade, že odpadli dôvody, pre ktoré boli platitelia dane do zoznamu zaradení. To znamená, že platiteľ dane, ktorý splnil podmienky v priebehu roka 2013, nebol zo zoznamu vymazaný z dôvodu, že platná legislatívna odseku 6 toto neumožňovala. Z dôvodu nespokojnosti platiteľov dane, ktorí splnili dôvody, pre ktoré sa do zoznamu dostali a ostávali naďalej v priebehu roka 2013 v týchto zoznamoch, čo malo pre ich ďalšie podnikanie negatívny vplyv, si práve táto skutočnosť vyžiadala doplnenie tohto ustanovenia o postup výmazu platiteľa dane z tohto zoznamu.

Z tohto dôvodu bol § 52 doplnený odsekmi 7 a 8, ktoré bezprostredne nadväzujú na odsek 6.

Podľa nového odseku 7 platiteľ dane zverejnený v zozname podľa odseku 6 sa vymaže zo zoznamu, ak odpadli dôvody, na základe ktorých bol v zozname zverejnený. Zároveň musí splniť podmienku, že v období 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov tento platiteľ dane neporušil zákonné povinnosti uvedené v odseku 7, ako aj povinnosť, pre ktorú sa do zoznamu podľa odseku 6 dostal. To znamená, že počas týchto 12 kalendárnych mesiacov platiteľ dane uverejnený v zozname podľa odseku 6 neporušil:

• povinnosti pri daňovej kontrole,
• povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz,
• povinnosť zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť a
• bol zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania alebo na adrese prevádzkarne

alebo

• ak mu bola zrušená registrácia k dani z pridanej hodnoty.

Do uplynutia lehoty 12 mesiacov, v ktorých platiteľ dane neporušil podmienky uvedené v tomto odseku, sa započítavajú aj mesiace kalendárneho roka 2013, v ktorých daňový subjekt neporušil uvedené zákonné povinnosti, pričom musí preukázať, že splnil všetky uvedené podmienky pre výmaz zo zoznamu.

Na § 52 odsek 7 bezprostredne nadväzuje nasledujúci odsek 8, ktorý je tiež novým odsekom; odseky 6, 7 a 8 na seba nadväzujú a upravujú tú istú vec postupným radom:

• zverejnenie zoznamu platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod zákona o dani z pridanej hodnoty – odsek 6,
• podmienky pre platiteľov dane zverejnených v zozname podľa odseku 6, splnením ktorých sa platiteľ dane vymaže z tohto zoznamu – odsek 7,
• zverejnenie zoznamu vymazaných platiteľov dane z pridanej hodnoty zo zoznamu podľa odseku 6, u ktorých odpadli dôvody, na základe ktorých boli títo platitelia dane v zozname zverejnení (ide o platiteľov dane, ktorí splnili podmienky na výmaz, a aj o platiteľov, ktorým bola zrušená registrácia k dani z pridanej hodnoty) – odsek 8.

Nový odsek 8 ukladá povinnosť finančnému riaditeľstvu, aby pre potreby správy daní zverejňovalo aj zoznam vymazaných platiteľov dane, ak u nich nastali skutočnosti uvedené v odseku 7, t. j. boli splnené ustanovené podmienky podľa odseku 7. Do zoznamu platiteľov dane vymazaných zo zverejneného zoznamu podľa odseku 6 finančné riaditeľstvo uvedie okrem týchto údajov aj dátum výmazu platiteľa dane z pridanej hodnoty; tieto údaje o dátume zverejnenia v zozname a o dátume výmazu zo zoznamu sú určené predovšetkým pre správcu dane, napr. pre uplatnenie ručenia na DPH, ale aj pre podnikateľov na overenie daňovej disciplíny obchodných partnerov – preto je potrebné, aby tieto zoznamy platiteľov dane finančné riaditeľstvo archivovalo.

To znamená, že finančné riaditeľstvo zverejní, resp. bude zverejňovať:

• zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa zákona o DPH podľa odseku 6,
• zoznam vymazaných platiteľov dane z pridanej hodnoty zo zverejneného zoznamu podľa odseku 6, u ktorých odpadli dôvody, pre ktoré boli v zozname podľa odseku 6 zverejnení a ktorí splnili podmienky podľa odseku 7, t. j. aj platiteľov, ktorým bola zrušená registrácia k dani z pridanej hodnoty, ktorí boli zverejnení v zozname podľa odseku 6.

K § 53a, § 53b a § 53c – Záväzné stanovisko

V daňovej oblasti sa zavádza nový inštitút „záväzné stanovisko“, ktoré bude vydávať finančné riaditeľstvo (nie daňový úrad) k ustanoveniam zákonov:

• zákona o dani z príjmov,
• zákona o dani z pridanej hodnoty,
• zákonov k spotrebným daniam,

pričom presný rozsah daňových predpisov a ustanovení týchto predpisov, ku ktorých uplatneniu možno vydať záväzné stanovisko, ustanoví vyhláška ako všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo financií. Vyhláška bude uverejnená v Zbierke zákonov s účinnosťou od 1. septembra 2014.

Predpokladá sa, že vyhláškou sa vymedzia určité oblasti daňových zákonov, na ktoré sa bude záväzné stanovisko vzťahovať, s uvedením časového a vecného rozsahu stanoviska.

V jednotlivých ustanoveniach § 53a, § 53b a § 53c daňového poriadku je uvedený proces vydávania záväzných stanovísk, lehota na vydanie záväzného stanoviska, ako aj možnosť späťvzatia žiadosti, ak daňový subjekt nesúhlasí s predĺženou lehotou na vydanie záväzného stanoviska. Predpokladá sa záväznosť vydaného záväzného stanoviska voči správcovi dane, ak daňový subjekt postupoval v súlade s vydaným záväzným stanoviskom a ak sa nezmenili okolnosti, na základe ktorých bolo záväzné stanovisko vydané. Ustanovuje sa tiež, kedy záväzné stanovisko stráca účinky, ako aj možnosť podania námietky proti záväznému stanovisku, ktorou možno namietať, že nebolo zodpovedané na všetky otázky uvedené v žiadosti daňového subjektu.

Záväznosť vydaného záväzného stanoviska bude voči správcovi dane a druhostupňovému orgánu, ak daňový subjekt postupoval v súlade s vydaným záväzným stanoviskom a ak sa nezmenili skutočnosti, na základe ktorých bolo záväzné stanovisko vydané. Záväzné stanovisko obsahuje vecný a časový rozsah záväznosti, pričom vecný rozsah sa bude týkať len daňových aspektov budúcich očakávaných právnych úkonov.

Žiadosť o záväzné stanovisko podlieha úhrade. Ak finančné riaditeľstvo záväzné stanovisko nevydá, vráti úhradu do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia o vrátení úhrady. Zároveň sa ustanovuje zaplatiť daňovému subjektu úrok 1 % v prípade, ak daňový subjekt vzal svoje podanie späť z dôvodu, že finančné riaditeľstvo navrhne predĺženie lehoty na jeho vydanie a daňovému subjektu navrhovaná predĺžená lehota na vydanie záväzného stanoviska nevyhovuje alebo ak sa k vydaniu záväzného stanoviska v predĺženej lehote nevyjadrí. Úrok sa počíta odo dňa podania úplnej žiadosti až do dňa doručenia oznámenia o vrátení úhrady.

Ustanovenie o záväznom stanovisku ustanovuje pre daňový subjekt zaplatiť rozdiel na úhradu v prípade, ak sa zistí, že skutočná výška transakcie prevýši výšku transakcie, ktorú uviedol daňový subjekt vo svojej žiadosti, ak túto skutočnosť zistil správca dane. Za obdobie odo dňa podania úplnej žiadosti o záväzné stanovisko do dňa zaplatenia rozdielu na úhrade je daňový subjekt povinný zaplatiť ročný úrok zo sumy rozdielu úhrady vo výške 1 % za každý deň omeškania. Rovnaký postup sa uplatní, ak záväzné stanovisko bolo vydané k jednému obchodnému prípadu a daňový subjekt uplatnil postup pre tento obchodný prípad opakovane.

Daňový subjekt, ktorý v lehote 12 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po vydaní záväzného stanoviska uplatní postup uvedený v záväznom stanovisku aj na iný obchodný prípad ako predpokladaný obchodný prípad uvedený v žiadosti, zaplatí úhradu zo sumy iného obchodného prípadu do 30 dní od uplatnenia postupu alebo od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia daňového úradu alebo colného úradu, ktorý túto skutočnosť zistil. Daňový úrad alebo colný úrad vyrubí daňovému subjektu ročný úrok vo výške 1 % zo sumy úhrady.

Ustanovenia § 53a až § 53c, ktoré rozoberajú záväzné stanovisko, nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2014.

K § 53a

Znenie § 53a upravuje postup podania písomnej žiadosti daňovým subjektom o vydanie záväzného stanoviska. Žiadosť musí obsahovať podrobný popis skutočností, ktoré nastanú alebo sú očakávané a budú podkladom na vydanie záväzného stanoviska, a návrh daňového subjektu na uplatnenie postupu príslušných ustanovení daňového zákona, právne posúdenie a sumu predpokladaného obchodného prípadu, od ktorého sa bude počítať výška úhrady za toto záväzné stanovisko.

Ak žiadosť nebude obsahovať predpísané náležitosti alebo uvedené skutočnosti v žiadosti nebudú pre posúdenie dostatočné, daňový subjekt bude vyzvaný na doplnenie v ustanovenej lehote aj s poučením o následkoch nevyhovenia výzve v lehote a v požadovanom rozsahu.

Finančné riaditeľstvo vydá záväzné stanovisko do 60 dní od doručenia žiadosti alebo od jej doplnenia. Ak záväzné stanovisko nebude vydané v ustanovenej lehote z dôvodu zložitosti prípadu, oznámi túto skutočnosť daňovému subjektu a požiada ho o súhlas navrhnutej predĺženej lehoty. Ak daňový subjekt nebude súhlasiť s predĺženou lehotou alebo sa nevyjadrí, žiadosť sa bude považovať za späťvzatú.

Záväzné stanovisko je záväzné pre správcu dane a druhostupňový orgán (odvolací orgán).

Ak daňový subjekt neuplatní postup uvedený v záväznom stanovisku, nie je toto záväzné ani pre správcu dane, ani pre druhostupňový orgán.

K § 53b

Znenie § 53b upravuje postup po vydaní záväzného stanoviska, ak podľa daňového subjektu neobsahuje stanovisko k všetkým skutočnostiam uvedeným v žiadosti; v takýchto prípadoch môže daňový subjekt podať orgánu, ktorý toto stanovisko vydal, v ustanovenej lehote námietku.

Finančné riaditeľstvo posúdi námietku a záväzné stanovisko doplní, ak sú na to dôvody alebo oznámi daňovému subjektu, že jeho námietka nebola dôvodná.

Toto ustanovenie obsahuje aj lehotu účinnosti vydaného záväzného stanoviska; stanovisko stráca účinky v nasledovných prípadoch:

a) dňom nadobudnutia účinnosti zmeny právnej úpravy, na základe ktorej bolo záväzné stanovisko vydané,

b) ak obchodný prípad, ku ktorému bolo záväzné stanovisko vydané, je v rozpore s právnymi predpismi alebo ich obchádza, alebo zastiera iný právny úkon (zistenie pri uplatnení zásady materiálnej pravdy podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku),

c) ak vo veci právoplatne rozhodol súd.

To znamená, že záväzné stanovisko nie je záväzné pre súdy, ktoré rozhodujú vo veci žaloby voči rozhodnutiam druhostupňového orgánu.

K § 53c

Ako je uvedené vo všeobecnej časti k záväznému stanovisku, žiadosť o vydanie záväzného stanoviska je odplatná, t. j. podlieha úhrade. Spôsob výpočtu odplaty a lehota na zaplatenie je obsahom ustanovenia § 53c daňového poriadku. Platba za záväzné stanovisko nie je správny poplatok.

Daňový subjekt zaplatí spolu so žiadosťou o záväzné stanovisko úhradu vo výške:

a) 1 % zo sumy predpokladaného obchodného prípadu, najmenej však 4 000 €, najviac 30 000 €, ak žiada o záväzné stanovisko k uplatneniu jedného daňového predpisu,

b) 2 % zo sumy predpokladaného obchodného prípadu, najmenej však 5 000 €, najviac 30 000 €, ak žiada o záväzné stanovisko k uplatneniu dvoch a viac daňových predpisov,

c) 3 % zo sumy predpokladaného obchodného prípadu, najmenej však 6 000 €, najviac 30 000 €, ak žiada o záväzné stanovisko k uplatneniu daňových predpisov, pričom ide o opakované obchodné prípady.

Úhradu podľa § 53c ods. 1 písm. a) alebo b) daňového poriadku zaplatí daňovník aj pri podaní žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy ocenenia, o ktorú požiada daňovník podľa § 18 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov počnúc 1. septembrom 2014.

Úhrada je splatná pri podaní žiadosti; ak úhrada nebude zaplatená ani na výzvu v lehote alebo vo výške určenej vo výzve, finančné riaditeľstvo záväzné stanovisko nevydá a túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

V ustanovení § 53c okrem výpočtu úhrady o záväzné stanovisko je uvedený aj výpočet a vyrubenie úroku v prípade, ak daňový subjekt uvedie nesprávnu sumu predpokladaného obchodného prípadu, z ktorého sa vypočíta výška úhrady pri žiadosti o vydanie záväzného stanoviska, a to v prípade, ak výška sumy obchodného prípadu prevýši výšku sumy predpokladaného obchodného prípadu uvedenú v úplnej žiadosti podľa § 53a ods. 2 najmenej o 10 %. Daňový úrad alebo colný úrad vyrubí daňovému subjektu ročný úrok vo výške 1 % zo sumy rozdielu úhrady.

Ročný úrok vyrubí finančné riaditeľstvo aj v prípade, ak daňový subjekt uplatní záväzné stanovisko aj na iný obchodný prípad, ako bol uvedený v žiadosti vo výške 1 % zo sumy úhrady.

Podľa § 53c ods. 5 zaplatí ročný úrok aj finančné riaditeľstvo v prípade, že daňový subjekt nesúhlasí s predĺžením lehoty na vydanie záväzného stanoviska podľa § 53a ods. 6 daňového poriadku; v takýchto prípadoch sa daňovému subjektu vráti zaplatená úhrada vrátane ročného úroku vo výške 1 % zo zaplatenej sumy úhrady.

K § 54 – Súhlas správcu dane so zápisom v obchodnom registri a s návrhom na výmaz

Nové znenie § 54 je účinné od 1. 10. 2012 a bezprostredne nadväzuje na legislatívnu úpravu Obchodného zákonníka. Upravuje postup s udelením súhlasu správcu dane na základe žiadosti daňového subjektu pre účely:

• založenia spoločnosti a jej vzniku zápisom do obchodného registra – § 105b OZ,
• zápisu zmeny v osobe spoločníka v prípade väčšinového obchodného podielu spoločnosti v obchodnom registri – § 115 ods. 5 až 6 a § 117 ods. 4 OZ,
• výmazu spoločnosti z obchodného registra,

pričom predložiť súhlas správcu dane pri založení spoločnosti majú len spoločníci spoločnosti typu spoločnosti s ručením obmedzeným (tento postup sa neuplatňuje pri výmaze akciovej spoločnosti).

Podľa § 54 ods. 1 daňového poriadku správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vydá do piatich pracovných dní od podania žiadosti písomný súhlas so zápisom v obchodnom registri, ak daňový subjekt nemá daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle, ktorého výška v úhrne nepresahuje 170 €.

Bola vykonaná legislatívno-technická úprava s uvedením odkazu na Obchodný zákonník na správne miesto v odseku 1 tohto ustanovenia (išlo len o technickú úpravu).

K § 55 – Spôsob platenia a použitia platieb

Problematiku platenia daní, ich preúčtovanie na inú daň, spôsob platenia a všetky úkony súvisiace s platením daní upravuje ustanovenie § 55, pričom správca dane je povinný prijať každú platbu, a to aj v prípade, že platbu dane za daňovníka vykonal iný daňový subjekt. Správca dane je povinný zaobchádzať s takouto platbou dane rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt, aj v takýchto prípadoch považuje daň za zaplatenú.

Spresnenie a doplnenie odseku 11 vyplynulo z aplikačnej praxe práve v prípadoch, keď platbu dane za daňový subjekt vykonal omylom iný daňový subjekt – takýchto omylom vykonaných platieb iným daňovým subjektom na účet tzv. neznámeho daňovníka sa v praxi stáva často. Tento daňový subjekt môže následne požiadať jej preúčtovanie na účet, ktorý mu pridelil správca dane na platenie dane, t. j. na účet žiadajúceho daňového subjektu. Správca dane následne na základe žiadosti daňového subjektu preúčtuje omylom zaplatenú platbu tomuto daňovému subjektu do 30 dní od podania jeho žiadosti vo výške, v akej ju eviduje ako daňový preplatok znížený o prípadný daňový nedoplatok, ktorý správca dane evidoval ku dňu poukázania tejto platby. To znamená, že pri vrátení tejto platby správca dane postupuje ako pri vrátení preplatku podľa § 79 daňového poriadku. Suma tohto preplatku na vrátenie musí byť viac ako 5 €, pričom však správca dane preúčtuje na prípadné nedoplatky aj sumu menšiu ako 5 €, napr. napr. 4,20 €. Aj v tomto prípade sa daň považuje za zaplatenú, a to v deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu, ktorý platbu vykonal. Správca dane v lehote 30 dní od podania žiadosti o preúčtovanie platby informuje osobu, ktorá túto žiadosť podala. Takýto postup sa uplatní z dôvodu, aby nedošlo k vyrubeniu úroku z omeškania za zaplatenie dane po lehote splatnosti. Toto následné vrátenie platby, ktorá predstavuje zaplatenie dane, sa nepovažuje za nezaplatenie sumy dane, ale za preplatok daňovníka, ktorý túto platbu vykonal.

Odsek 12 určuje deň platby pri uvedených spôsoboch vykonania platby dane. K doplneniu došlo v písmene e), ktoré určuje deň platby pri použití nadmerného odpočtu a spotrebnej dane ako preplatku a jeho preúčtovanie nielen podľa § 79 odseku 7, ale aj podľa odseku 8 daňového poriadku, pričom nadmerný odpočet alebo spotrebnú daň je možné preúčtovať pred jej vrátením na daňovú pohľadávku alebo aj na nesplatný preddavok na žiadosť daňového subjektu.

K § 57 – Odklad platenia dane a povolenie splátok

Ustanovenie § 57 upravuje postup pri odklade platenia dane alebo platenia dane v splátkach. Správca dane za dobu odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach vyrubí daňovému subjektu úrok podľa odseku 5 tohto ustanovenia. Legislatívna úprava sa týka odseku 10, ktorý upravuje postup v prípade, keď daňový subjekt nezaplatí odloženú daň alebo splátku dane vo výške alebo v lehote určenej v rozhodnutí; v týchto prípadoch sa stáva splatnou suma neuhradenej dane, a to odo dňa pôvodnej splatnosti. Správca dane vyrubí úrok zo sumy neuhradenej dane (nie z celej sumy daňového nedoplatku) podľa § 156 daňového poriadku za oneskorené zaplatenie dane.

K § 60 – Vylúčenie zamestnanca

Daňový poriadok v § 60 upravuje aj prípady vylúčenia zamestnanca správcu dane alebo aj iného orgánu v rámci daňovej správy z daňového konania, ktoré vedie príslušný orgán, ak tento zamestnanec má nejaký vzťah k prejednávanej veci alebo k účastníkovi konania a jeho konanie zaujatosti by podstatným spôsobom ovplyvnilo výsledok daňového konania; ak sa niektorý z účastníkov daňového konania dozvie takéto skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, aby tento zamestnanec bol z daňového konania vylúčený, môže podať námietku zaujatosti príslušnému orgánu.

V odseku 6 došlo k legislatívnemu spresneniu postupu nadriadeného, ktorý na základe podanej námietky zaujatosti podľa odseku 4 môže rozhodnúť o vylúčení tohto zamestnanca z daňového konania. To znamená, že nerozhoduje o námietke ako takej, ale nadriadený vedúci zamestnanec rozhodne o vylúčení tohto zamestnanca aj z vlastného podnetu.

K § 62 – Zastavenie daňového konania

Začaté daňové konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňového subjektu, umožňuje daňový poriadok aj zastaviť, ale len v prípadoch uvedených v § 62 daňového poriadku. Legislatívnou úpravou došlo k spresneniu znenia jedného z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. g), podľa ktorého sa daňové konanie zastaví, ak sa začalo konanie na súde; rozhodnutím súdu je správca dane viazaný.

K § 64 – Nulitné rozhodnutie

Inštitút nulitného rozhodnutia na účely správy daní upravuje daňový poriadok od 1. januára 2012; ktoré rozhodnutie je nulitným a kto také rozhodnutie vydal, upravuje § 64 odsek 2 písm. a) v tom zmysle, že za nulitné rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie vydané iným orgánom, ako je správca dane. To znamená, že nulitné rozhodnutie môže vydať aj finančné riaditeľstvo alebo ministerstvo financií.

K § 67 – Postup pri registrácii

Ustanovenie § 67 upravuje všeobecný procesný postup pri registrácii daňového subjektu platný pre všetky dane; ide predovšetkým o zoznam údajov, ktoré je fyzická osoba alebo právnická osoba povinná uviesť v žiadosti o registráciu podľa ods. 2 písm. a) alebo písm. b).

Z dôvodu zníženia administratívnej zaťaženosti daňového subjektu v rámci registračného konania pri uvedení údajov v žiadosti o registráciu boli vykonané nasledovné legislatívne zmeny:

• v odseku 2 písm. a) podľa piateho bodu fyzická osoba uvedie len miesto podnikania, ak sa líši od miesta trvalého pobytu; už nebude vyznačovať aj miesto, kde sa majú doručovať písomnosti; inštitút doručovania je dostatočne upravený v § 30 až § 35 daňového poriadku;
• v odseku 2 písm. a) sa vypustil siedmy bod o hlavnom predmete činnosti ako nadbytočný; predmet činnosti je uvedený v obchodnom registri;
• v odseku 2 písm. b) sa vypúšťa piaty bod a právnická osoba v žiadosti o registráciu už neuvedie hlavný predmet činnosti, predmet činnosti je uvedený v obchodnom registri (zvyšné body sa prečíslujú);
• v odseku 2 písm. b) siedmy bod bolo spresnené znenie o uvádzaní štatutárneho orgánu – právnická osoba v žiadosti o registráciu uvedie štatutárny orgán alebo osoby, ktoré sú okrem štatutárneho orgánu oprávnené za ňu konať, ak takéto údaje nie sú uvedené v obchodnom registri; neuvádzajú sa tu poverené osoby (ide prevažne o zamestnancov) na rokovanie pred správcom dane;
• v odseku 9 boli následne vypustené údaje, ktoré boli z odseku 2 písm. a) a b) vypustené.

K § 68 – Vyrubovacie konanie

Ustanovenie § 68 upravuje postup vyrubovacieho konania po ukončení daňovej kontroly alebo ukončení určenia dane podľa pomôcok. Odsek 6 bol legislatívne precizovaný v tom zmysle, aby správca dane vo vyrubovacom konaní určil rozdiel v sume, ktorú bol daňový subjekt povinný uhradiť, t. j. nielen po daňovej kontrole, ale aj po procese určenia dane podľa pomôcok.

K § 77 – Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je jedným z opravných prostriedkov, ktoré môže uplatniť daňový subjekt proti rozhodnutiu správcu dane z dôvodu nezákonného postupu príslušného orgánu alebo aj z vlastného podnetu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal.

V odseku 7 došlo k legislatívnej úprave z dôvodu zjednotenia lehoty, v ktorej je možné preskúmať právoplatné rozhodnutia orgánom príslušným na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Podľa nového znenia príslušný orgán môže rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť, alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane podľa § 69 daňového poriadku.

To znamená, že lehota na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania bez ohľadu na to, ktorý orgán toto rozhodnutie vydal, je viazaná na (základnú päťročnú) lehotu pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

K § 79 – Daňové preplatky a úrok

Ustanovenie § 79 rozoberá daňový preplatok, spôsob jeho použitia a vrátenie daňovému subjektu.

Daňový preplatok predstavuje sumu dane, ktorá prevyšuje splatnú daň, ktorú je daňový subjekt povinný zaplatiť.

Z dôvodu zníženia administratívnej zaťaženosti spojenej s vrátením sumy daňového preplatku podľa odseku 2, ako aj sumy priznaného úroku vypočítaného zo sumy daňového preplatku vráteného po ustanovenej lehote podľa odseku 3 boli touto novelou daňového poriadku tieto sumy zvýšené z 3 € na 5 €. To znamená, že správca dane vráti daňový preplatok, ak jeho suma je viac ako 5 €; sumu preplatku menšiu ako 5 € správca dane nevráti, ale ostáva naďalej táto suma evidovaná v evidencii správcu dane, ktorú následne správca dane vráti spolu s preplatkom za iné zdaňovacie obdobie tejto dane.

Poznamenávame, že daňový preplatok je možné vrátiť len na žiadosť daňovníka; ak daňovník nevyplní (napr. daňovník zabudne vyplniť) časť daňového priznania na vrátenie preplatku na dani z príjmov, následne musí podať správcovi dane osobitnú žiadosť o vrátenie preplatku na dani uvedenej v daňovom priznaní.

Vrátenie preplatku, ak je väčší ako 5 €, sa už vzťahuje na vrátenie preplatku na žiadosti podané do 31. 12. 2013 a nevybavené do tohto termínu a preplatok bude vrátený po 1. januári 2014.

K § 152 – Vrátenie dražobných zábezpek dražiteľov, rozdelenie a použitie výťažku

Ustanovenie § 152 rozoberá postup vrátenia dražobných zábezpek dražiteľov, rozdelenie a použitie výťažku v súvislosti s daňovým exekučným konaním z platieb poukázaných na daňový exekučný účet. Ak správca dane použije získané peňažné prostriedky v rámci daňového exekučného konania na úhradu nákladov postupom podľa odseku 1 až 6 tohto ustanovenia a vykáže zvyšok výťažku, správca dane vráti túto sumu na účet daňového dlžníka.

Touto novelou daňového poriadku rovnako ako pri preplatku na dani, aj pri vrátení sumy výťažku z daňového exekučného konania daňového dlžníka podľa odseku 7 správca dane vráti sumu výťažku, ak je väčšia ako 5 €.

Novelou daňového poriadku sa zvýšila táto suma na vrátenie zo sumy 2 € na 5 €.

K § 155 – Pokuty a § 156 – Úrok z omeškania

Aj v ustanoveniach o sankciách rovnako ako v predchádzajúcich ustanoveniach, v ktorých rozoberáme sumy na vrátenie (daňový preplatok, suma výťažku, suma úroku), došlo k zjednoteniu súm uložených pokút a úroku z omeškania s platbou dane nasledovne:

• podľa § 155 ods. 10 správca dane pokutu neuloží, ak suma uloženej pokuty nepresiahne 5 €,
• podľa § 156 ods. 6 písm. b) správca dane úrok z omeškania nevyrubí, ak v jednotlivom prípade nepresiahne 5 €,

pričom pre správcu dane, ktorým je obec, nedošlo k zmene minimálnej sumy sankcie na vyrubenie.

Správca dane, ktorým je obec, pokutu neuloží alebo úrok z omeškania nevyrubí, ak je táto suma menšia ako 3 €.

Zjednotenie uvedených súm na 5 € bolo vykonané z dôvodu zjednodušenia a sprehľadnenia týchto súm tak pre správcu dane, ako aj pre daňovníka.

K § 160 – Spoločné, splnomocňovacie, prechodné a záverečné ustanovenia

Do § 160 ods. 5 bol doplnený Kriminálny úrad finančnej správy, na ktorý sa rovnako vzťahujú ustanovenia daňového poriadku, ako aj na finančné riaditeľstvo, a to nadväzne na zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov.

Poznámka redakcie:
§ 3 zákona č. 563/2009 Z. z.
§ 11 zákona č. 563/2009 Z. z.
§ 52 zákona č. 563/2009 Z. z.
§ 57 zákona č. 563/2009 Z. z.

Autor: doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc., Ing. Božena Jurčíková, JUDr. Klára Klabníková