Najnovšie zmeny v DPH v roku 2014 a 2015

Najdôležitejšie zmeny s účinnosťou od 1. 10. 2014: zníženie limitu pre podanie súhrnného výkazu za kalendárny štvrťrok, ustálenie základnej sadzby dane na 20 %.

Najdôležitejšie zmeny platné od 1. januára 2015: stanovenie miesta dodania služieb poskytnutých cestovnou kanceláriou a cestovnou agentúrou, úprava lehoty predkladania kontrolného výkazu, možnosť vrátenia časti nadmerného odpočtu pred ukončením daňovej kontroly, skrátenie lehoty na vykonanie registrácie na 21 dní, zmena lehoty pre podanie súhrnného výkazu daňovým zástupcom za zastúpených dovozcov tovaru do SR – do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca.

Dátum publikácie:20. 11. 2014
Autor:Ing. Beáta Jarošová, PhD.
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z pridanej hodnoty
Právny stav od:1. 10. 2014
Právny stav do:31. 12. 2015

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 8. júla 2014 zákon č. 218/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 10. 2014 a 1. 1. 2015.

Prehľad zmien

  • Zjednotenie pravidla určenia miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky dodávaných služieb pre nezdaniteľné osoby (účinnosť od 1. 1. 2015, možnosť registrácie pre schému MOSS je od 1. 10. 2014).
  • Stanovenie miesta dodania služieb poskytnutých cestovnou kanceláriou a cestovnou agentúrou (účinnosť od 1. 1. 2015).
  • Úprava lehoty predkladania kontrolného výkazu (účinnosť od 1. 1. 2015).
  • Možnosť vrátenia časti nadmerného odpočtu pred ukončením daňovej kontroly (súvisí so zmenou v daňovom poriadku, ktorá má účinnosť od 1. 7. 2015).
  • Zníženie limitu pre podanie súhrnného výkazu za kalendárny štvrťrok (účinnosť od 1. 10. 2014).
  • Skrátenie lehoty na vykonanie registrácie na 21 dní (účinnosť od 1. 1. 2015).
  • Ustálenie základnej sadzby dane na 20 % (účinnosť od 1. 10. 2014).
  • Zmena lehoty pre podanie súhrnného výkazu daňovým zástupcom za zastúpených dovozcov tovaru do SR – do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca (účinnosť od 1. 1. 2015).

Slovenská republika tak uskutočnila povinnú transpozíciu čl. 5 smernice Rady 2008/8/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2006/112/ES, z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení jej zmien a doplnkov, ktorá je základnou smernicou upravujúcou uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii.

Miesto dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky dodávaných služieb pre nezdaniteľné osoby

§ 16 ods. 14, 15, 17; § 68a, § 68b, § 68c

Transpozíciou smernice EÚ do slovenského zákona o DPH dochádza k úprave pravidla určenia miesta dodania služieb: telekomunikačných, rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky dodávaných služieb, v prípade, ak sú tieto služby dodávané pre nezdaniteľné osoby (nepodnikateľov).

Miesto dodania uvedených služieb sa v súčasnosti určí v závislosti od toho, či poskytovateľ služieb je usadený v členskom štáte EÚ, alebo je usadený mimo EÚ. Miesto dodania vyššie uvedených služieb pri ich poskytnutí:

  • zdaniteľnou osobou usadenou v členskom štáte EÚ sa určí podľa § 15 ods. 2, t. j. nachádza sa v štáte, v ktorom má dodávateľ služby sídlo alebo prevádzkareň,
  • zdaniteľnou osobou neusadenou v EÚ sa určí podľa § 16 ods. 14 a 15, t. j. nachádza sa v štáte dodania príjemcu – nezdaniteľnej osoby.

Úpravou ustanovenia § 16 zákona o DPH v ods. 14, 1517 sa dosiahne to, že miestom dodania uvedených služieb, ktoré poskytuje zdaniteľná osoba usadená v ktoromkoľvek členskom štáte nezdaniteľnej osobe, už nebude členský štát, v ktorom má poskytovateľ sídlo alebo prevádzkareň (§ 15 ods. 2 zákona), ale miestom dodania bude miesto (štát), v ktorom má príjemca služby, nezdaniteľná osoba, sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, t. j. miesto, kde je usadený zákazník.

POZNÁMKA

V nadväznosti na to, že od 1. januára 2015 bude pri poskytnutí telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb nezdaniteľným osobám platiť len jedno pravidlo určenia miesta dodania pre nezdaniteľné osoby podľa § 16 odseku 14, vypúšťajú sa z odseku 17 písmená h) až j), v ktorých sa podľa súčasnej platnej právnej úpravy osobitne upravuje miesto dodania uvedených služieb nezdaniteľným osobám, ktoré majú sídlo, bydlisko, prípadne sa prevažne zdržiavajú mimo EÚ.

Ktoré služby sa považujú za telekomunikačné?

Podľa článku 6a Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 [bolo zmenené a doplnené nariadením Rady (EÚ) č. 967/2012 z 9. októbra 2012] telekomunikačné služby sa vzťahujú najmä na:

a) pevné a mobilné telefónne služby na prenos a prepájanie hlasu, dát a videa vrátane telefónnych služieb s obrazovou zložkou, známych aj ako videofonické služby,

b) telefonické služby poskytované cez internet vrátane prenosu hlasu cez internetový protokol (VoIP),

c) hlasovú odkazovú schránku, čakanie na hovor, presmerovanie hovorov, identifikáciu volajúceho, konferenčný hovor a iné služby riadenia hovorov,

d) služby pagingu,

e) audiotextové služby,

f) fax, telegraf a telex,

g) telefonické asistenčné služby, prostredníctvom ktorých sa poskytuje používateľom pomoc v prípade problémov s ich rozhlasovou alebo televíznou sieťou, internetom alebo podobnou elektronickou sieťou,

h) prístup na internet vrátane world wide webu,

i) pripojenia súkromnej siete poskytujúce telekomunikačné spojenia na výhradné používanie zákazníkom,

j) zvukový a audiovizuálny obsah prostredníctvom komunikačných sietí, ktorý neposkytuje a za ktorý nie je redakčne zodpovedný poskytovateľ mediálnych služieb,

k) ďalšie poskytovanie zvukového a audiovizuálneho výstupu poskytovateľa mediálnych služieb prostredníctvom komunikačných sietí inou osobou než poskytovateľom mediálnych služieb.

Ktoré služby sa považujú za služby rozhlasového a televízneho vysielania?

Služby rozhlasového a televízneho vysielania podľa článku 6b vykonávacieho nariadenia zahŕňajú služby obsahujúce zvukový a audiovizuálny obsah, ako sú napríklad programy, ktoré poskytuje cez komunikačné siete poskytovateľ mediálnej služby a je za ne redakčne zodpovedný, na simultánne počúvanie alebo sledovanie pre širokú verejnosť na základe programovej skladby.

Uvedené sa vzťahuje najmä na:

a) rozhlasové alebo televízne programy, v prípade ktorých sa uskutočňuje prenos alebo retransmisia cez rozhlasovú alebo televíznu sieť,

b) rozhlasové alebo televízne programy šírené prostredníctvom internetu alebo podobnej elektronickej siete (IP streaming), ak sa vysielajú naživo alebo simultánne pri ich prenose alebo retransmisii cez rozhlasovú alebo televíznu sieť.

Ktoré služby sa považujú za elektronicky poskytované?

Za elektronicky poskytované služby sa podľa článku 7 vykonávacieho nariadenia považujú najmä:

  1. Poskytovanie webových stránok, webhosting, údržba programov a vybavenia na diaľku

a) prenájom webovej lokality a webovej stránky,

b) automatizovaná online údržba programov na diaľku,

c) správa systémov na diaľku,

d) online ukladanie údajov (dátové sklady), ktoré umožní elektronické uloženie a výber osobitných údajov,

e) online poskytovanie miesta na disku na požiadanie.

Uvedené zahŕňa hlavne:

  • dodanie digitalizovaných produktov vo všeobecnosti vrátane softvéru a jeho modifikácií alebo aktualizácií,
  • služby poskytujúce alebo podporujúce prítomnosť podnikov alebo jednotlivcov na elektronickej sieti, ako je webová lokalita alebo webová stránka,
  • služby automaticky generované počítačom cez internet alebo elektronickú sieť ako reakcia na špecifické údaje, ktoré vkladá odberateľ,
  • prevod práva – za protihodnotu – umiestniť tovar alebo služby určené na predaj na webovej lokalite, ktorá funguje ako trh online, na ktorom potenciálni kupujúci robia automatizovaným postupom ponuky a na ktorom sa zainteresovaným stranám oznamuje predaj elektronickou poštou automaticky generovanou počítačom,
  • balíky internetových služieb týkajúce sa informácií, v ktorých je telekomunikačná zložka pomocná a podradená [t. j. balíky, ktoré neponúkajú iba prístup na internet, ale zahŕňajú iné zložky, ako napríklad stránky, ktorých obsah umožňuje prístup k správam, informáciám o počasí alebo o cestovaní, priestor pre hry, prenájom webovej lokality (website hosting), prístup k diskusiám online a pod.]
  1. Poskytovanie softvéru a jeho aktualizácia

a) sťahovanie softvéru a prístup k nemu (vrátane programov na obstarávanie/účtovníctvo a antivírusového softvéru) a aktualizácie,

b) softvér na blokovanie reklamných prúžkov známy ako „bannerblockers“,

c) ovládače na sťahovanie, ako napríklad softvér na prepojenie počítačov a periférnych zariadení (ako sú napríklad tlačiarne),

d) automatizovaná online inštalácia filtrov na webové stránky,

e) automatizovaná online inštalácia bezpečnostných rozhraní (firewalls).

  1. Poskytovanie obrázkov, textu a informácií a sprístupňovanie databáz

a) sťahovanie tém pre pracovnú plochu alebo prístup k nim,

b) sťahovanie fotografií, obrázkov alebo šetričov obrazoviek alebo prístup k nim,

c) digitalizovaný obsah kníh a iných elektronických publikácií,

d) predplatné na online noviny alebo periodiká,

e) webové denníky a štatistiky webových stránok,

f) online správy, dopravné informácie a predpoveď počasia,

g) online informácie automaticky generované softvérom z klientom vložených osobitných špecifických údajov, ako sú právne a finančné údaje, vrátane takých údajov, ako sú neustále aktualizované burzové údaje v reálnom čase,

h) poskytovanie reklamného priestoru vrátane reklamných prúžkov (bannerov) na webovej lokalite alebo webovej stránke,

i) používanie vyhľadávačov a internetových zoznamov.

  1. Poskytovanie hudby, filmov a hier vrátane výherných a hazardných hier a politického, kultúrneho, umeleckého, športového, vedeckého a zábavného vysielania a akcií

a) prístup k hudbe alebo sťahovanie hudby do počítačov a mobilných telefónov,

b) sťahovanie zvonení, úryvkov, vyzváňacích tónov alebo iných zvukov, alebo prístup k nim,

c) prístup k filmom alebo ich sťahovanie,

d) sťahovanie hier do počítačov a mobilných telefónov,

e) prístup k automatizovaným online hrám, ktoré sú závislé od internetu alebo inej podobnej elektronickej siete, kde sú hráči od seba geograficky vzdialení.

  1. Poskytovanie vyučovania na diaľku

a) automatizované vyučovanie na diaľku závislé od internetu alebo podobnej elektronickej siete, poskytovanie ktorého si nevyžaduje žiaden alebo iba obmedzený ľudský zásah vrátane virtuálnych učební, okrem prípadov, ak sa internet alebo podobná elektronická sieť používajú ako nástroj komunikácie medzi učiteľom a študentom,

b) cvičebnice, ktoré žiaci vyplňujú online a ktoré sú automaticky vyhodnotené bez ľudského zásahu.

Osobitná úprava Mini one stop shop (MOSS)

V súčasnosti sa úprava „Mini one stop shop“ (čo znamená: jedno kontaktné miesto) využíva výhradne pre elektronické služby poskytované poskytovateľmi neusadenými na území EÚ – ide o úpravu uvedenú v § 68 zákona o DPH.

Od 1. januára 2015 sa rozširuje jej použitie aj na telekomunikačné služby a služby rozhlasového a televízneho vysielania – doplnením zákona o nové ustanovenia § 68a, § 68b§ 68c. Využívanie úpravy Mini one stop shop bude rozšírené aj pre poskytovateľov usadených na území EÚ, nie však v členskom štáte, kde je miesto dodania týchto služieb – tzv. členský štát spotreby.

Využívanie úpravy MOSS nie je povinné, ale dobrovoľné. Ak si však poskytovateľ zvolí túto úpravu, je povinný uplatniť ju na všetky telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby, ktoré na území EÚ poskytuje.

Výhodou využívania tejto úpravy je eliminácia administratívnej záťaže, pretože poskytovateľ týchto služieb sa nemusí registrovať v každom členskom štáte spotreby. Poskytovatelia usadení aj neusadení na území EÚ, ktorí budú poskytovať telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby zákazníkom na území EÚ, sa nebudú musieť registrovať pre DPH vo všetkých členských štátoch, kde sú usadení ich zákazníci a kde je miesto dodania týchto služieb.

Povinnosť priznať a uhradiť daň, ktorá prislúcha členskému štátu spotreby, poskytovatelia využívajúci túto úpravu si splnia prostredníctvom jedného daňového priznania podaného cez elektronický portál v členskom štáte, kde sa identifikujú pre využívanie tejto úpravy – tzv. členský štát identifikácie.

Postup pri registrácii bude odlišný pre poskytovateľov uvedených služieb usadených v EÚ a poskytovateľov neusadených v EÚ.

NEPREHLIADNITE!

Poskytovatelia, ktorí nie sú usadení na území EÚ, si môžu k registrácii vybrať ktorýkoľvek členský štát, avšak poskytovatelia, ktorí sú usadení na území EÚ, si musia povinne zvoliť k registrácii členský štát, v ktorom majú sídlo.

Členské štáty umožnia registrovať sa zdaniteľným osobám od 1. 10. 2014, registrácia nadobudne účinnosť k 1. 1. 2015.

Proces podávania daňových priznaní, úhrady splatnej dane, vedenia a uchovávania záznamov je pre obidve úpravy zhodný. Proces registrácie vrátane prideľovania identifikačných čísel a postupy vrátenia dane uplatnenej pri nákupe tovarov a služieb súvisiacich s uplatňovaním týchto úprav sú odlišné pre úpravu pre osoby usadené v EÚ a úpravu pre osoby neusadené v EÚ.

Poskytovatelia, ktorí majú v niektorom z členských štátov EÚ sídlo, prípadne prevádzkareň, si musia zvoliť povinne za členský štát identifikácie ten štát, v ktorom majú sídlo.

Poskytovatelia, ktorí sídlo na území EÚ nemajú, ale napríklad majú na území viacerých členských štátov prevádzkarne, môžu si za členský štát identifikácie zvoliť hociktorý členský štát, v ktorom majú prevádzkareň. Členský štát nemusí takéhoto poskytovateľa identifikovať nanovo, ale použije identifikačné číslo pre daň, ktoré mu už predtým pridelil.

Úprava pre osoby usadené v EÚ poskytovateľovi neumožňuje využiť ju v tých členských štátoch, v ktorých má sídlo alebo prevádzkareň a ktoré sú zároveň členským štátom spotreby.

NEPREHLIADNITE!

Ak poskytovateľ, ktorého členským štátom identifikácie je SR, pretože tu má sídlo svojej ekonomickej činnosti, poskytne predmetné služby nezdaniteľným osobám v SR, zahrnie ich do riadneho daňového priznania, ktoré podáva v SR.

Úprava pre osoby neusadené v EÚ ukladá členským štátom takýchto poskytovateľov identifikovať pridelením osobitného čísla. Keďže na území EÚ nie sú usadení, pretože tu nemajú sídlo alebo prevádzkareň, do daňového priznania podaného v členskom štáte identifikácie zahrnú poskytnutie všetkých elektronických služieb, telekomunikačných služieb a služieb rozhlasového a televízneho vysielania na území EÚ vrátane členského štátu identifikácie. Pri vyhotovovaní faktúr sa uplatňujú pravidlá členského štátu spotreby.

Príklad č. 1:

Zdaniteľná osoba so sídlom v SR poskytuje elektronické služby nezdaniteľným osobám v SR a v ďalších členských štátoch EÚ, pričom nemá prevádzkarne v iných členských štátoch.

Členským štátom identifikácie pre úpravu MOSS bude SR.

Osobitná úprava sa bude vzťahovať len na služby poskytnuté nezdaniteľným osobám iných členských štátov (mimo SR), podá osobitné daňové priznanie na dodávky pre týchto odberateľov so sadzbou DPH platnou v príslušnom členskom štáte. Osobitná úprava sa nebude vzťahovať na dodávky pre nezdaniteľné osoby zo SR – tieto uvedie spolu s ostatnými zdaniteľnými obchodmi, ktoré sú predmetom dane v SR, v daňovom priznaní podanom podľa § 78 zákona o DPH.

Zdaniteľné osoby neusadené na území Európskej únie

Zdaniteľná osoba neusadená na území EÚ – je to zdaniteľná osoba, ktorá nemá sídlo ani prevádzkareň na území EÚ a nie je identifikovaná pre daň v SR ani v inom členskom štáte.

Členský štát identifikácie – je to členský štát, ktorý si zdaniteľná osoba neusadená na území EÚ zvolí pre oznámenie, že začala na území EÚ dodávať telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania alebo elektronické služby podľa tejto osobitnej úpravy.

POZNÁMKA

V prípade, ak si poskytovateľ uvedených služieb zvolí za členský štát identifikácie SR, oznámi Daňovému úradu Bratislava začatie tejto činnosti.

V súvislosti s tovarmi a službami, ktoré súvisia s dodaním predmetných služieb, sa uplatňuje nárok na vrátenie dane podľa § 57 a § 58 slovenského zákona o DPH (refundácia dane zahraničnej osobe z tretieho štátu).

Zdaniteľné osoby usadené na území EÚ, ale neusadené v členskom štáte spotreby

Zdaniteľná osoba neusadená v členskom štáte spotreby – je to zdaniteľná osoba, ktorá má na území EÚ sídlo alebo prevádzkareň a nemá sídlo ani prevádzkareň v členskom štáte spotreby. Ak má zdaniteľná osoba jednu alebo viac prevádzkarní v iných členských štátoch, z ktorých dodáva uvedené služby, na ktoré sa vzťahuje osobitná úprava, v daňovom priznaní je tiež povinná uviesť pre každý členský štát, v ktorom má prevádzkareň, IČ DPH alebo daňové registračné číslo prevádzkarne v inom členskom štáte a celkovú hodnotu služieb podľa § 68 písm. a) až c) bez dane v členení podľa jednotlivých členských štátov spotreby.

Členský štát identifikácie – členský štát, v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo, a ak nemá sídlo na území EÚ, členský štát, v ktorom má prevádzkareň; ak zdaniteľná osoba nemá sídlo na území EÚ a má na území EÚ viac ako jednu prevádzkareň, rozumie sa členským štátom identifikácie členský štát, v ktorom má prevádzkareň a ktorý si zvolí pre oznámenie, že bude uplatňovať osobitnú úpravu podľa tohto ustanovenia.

Registrácia pre MOSS

Ak sa zdaniteľná osoba – poskytovateľ služieb, rozhodne pre používanie úpravy MOSS, daňovému úradu podá oznámenie o začatí činnosti. Ak je štátom identifikácie SR, oznámenie podá Daňovému úradu Bratislava.

Oznámenie o začatí činnosti musí obsahovať: obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel, národné daňové číslo, ak jej bolo pridelené, a vyhlásenie, že nie je identifikovaná pre daň v rámci EÚ.

Daňový úrad oznámi žiadateľovi, že povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy a žiadateľovi neusadenému v EÚ súčasne pridelí IČ DPH. Ak poskytovateľ neusadený v EÚ má na území EÚ prevádzkareň, môže použiť identifikačné číslo, ktoré už má pridelené.

Zdaniteľné osoby so sídlom alebo prevádzkarňou v SR budú pri uplatňovaní osobitnej úpravy používať identifikačné číslo pridelené v SR (pridelené pri registrácii podľa § 4, § 4b, § 7 alebo § 7a).

V prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad vydá rozhodnutie o tom, že nepovoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba podať odvolanie elektronickými prostriedkami.

V prípade registrácie je poskytovateľ služieb povinný uplatňovať osobitnú úpravu na všetky služby podľa § 68 písm. a) až c) dodané na území EÚ.

Všetky zmeny v poskytnutých údajoch, ako aj skončenie činnosti alebo zmenu činnosti je poskytovateľ povinný oznámiť správcovi dane.

Daňový úrad zruší poskytovateľovi povolenie uplatňovať osobitnú úpravu a odníme IČ DPH z dôvodov, ak:

a) poskytovateľ oznámi daňovému úradu, že už nedodáva služby, ktoré sú predmetom úpravy MOSS,

b) možno predpokladať, že poskytovateľ skončil činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitná úprava MOSS,

c) poskytovateľ už nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy MOSS,

d) poskytovateľ opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy.

Daňový úrad o zrušení povolenia uplatňovať osobitnú úpravu vydá rozhodnutie, proti ktorému je možné podať odvolanie.

Daňové priznanie a splatnosť dane

Poskytovateľ služieb je povinný podať daňové priznanie podľa § 68 písm. e) za každý kalendárny štvrťrok, a to aj vtedy, ak uvedené služby neboli dodané. Lehota pre podanie daňového priznania je do 20 dní po skončení kalendárneho štvrťroka, za ktorý sa daňové priznanie podáva. Ak koniec lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. V daňovom priznaní sa uvedie:

a) identifikačné číslo pre daň,

b) celková hodnota uvedených služieb [podľa § 68 písm. a) až c)] bez dane dodaných v kalendárnom štvrťroku, výška dane pre každú sadzbu dane a sadzba dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby, v ktorých vznikla daňová povinnosť, a celková výška splatnej dane.

Ak má zdaniteľná osoba usadená v EÚ, ale neusadená v členskom štáte spotreby, jednu alebo viac prevádzkarní v iných členských štátoch, z ktorých dodáva služby, na ktoré sa vzťahuje osobitná úprava, v daňovom priznaní je povinná okrem vyššie uvedených údajov uviesť pre každý členský štát, v ktorom má prevádzkareň, identifikačné číslo pre daň alebo daňové registračné číslo prevádzkarne v inom členskom štáte a celkovú hodnotu služieb dodaných v rámci osobitnej úpravy bez dane, v členení podľa jednotlivých členských štátov spotreby.

Sumy v daňovom priznaní sa uvádzajú v eurách. Ak sa úhrada za dodané služby uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, platný posledný deň kalendárneho štvrťroka alebo nasledujúci deň, ak nebol v posledný deň kalendárneho štvrťroka tento kurz určený a vyhlásený.

POZNÁMKA

Splatnosť dane v eurách je do 20 dní po skončení kalendárneho štvrťroka. Ak koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď bola platba pripísaná na účet správcu dane.

Vedenie záznamov

Poskytovateľ je povinný viesť záznamy o dodaných službách, pri ktorých uplatnil osobitnú úpravu, v takom rozsahu, aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej v daňovom priznaní, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom boli uvedené služby dodané. Okrem toho platí povinnosť na požiadanie elektronickými prostriedkami sprístupniť evidenciu daňovému úradu a správcovi dane v členskom štáte spotreby.

Poskytovateľ bude doručovať písomnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy daňovému úradu elektronickými prostriedkami, pričom nie povinný podpísať ich zaručeným elektronickým podpisom a nie je povinný ani uzavrieť dohodu so správcom dane o elektronickom doručovaní podľa osobitného predpisu a doručiť písomnosti v listinnej podobe. Tiež daňový úrad bude doručovať písomnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy poskytovateľovi služieb elektronickými prostriedkami. Písomnosti sa považujú za doručené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v oznámení o začatí činnosti.

Odpočítanie dane a vrátenie dane

V prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo v niektorom členskom štáte EÚ a zároveň je v tomto členskom štáte identifikovaná pre osobitnú úpravu MOSS, dodá služby, ktoré sú pokryté osobitnou úpravou MOSS, nebude mať právo na odpočítanie dane v SR podľa § 49 až § 51 zákona o DPH. V prípade, ak táto osoba mala v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy nákupy tovarov alebo služieb v SR, bude musieť požiadať o vrátenie dane v zmysle § 55a až § 55e zákona o DPH.

Ak by táto zdaniteľná osoba poskytovala v SR aj iné služby, pričom by bola registrovaná v SR podľa § 5 alebo § 6 zákona o DPH, tak z prijatých plnení, ktoré súvisia s dodaním iných služieb ako služieb MOSS, si uplatní odpočítanie dane prostredníctvom riadneho daňového priznania podaného podľa § 78 zákona o DPH.

Ak zdaniteľnej osobe usadenej v treťom štáte, ktorá využíva osobitnú úpravu MOSS a je identifikovaná v inom členskom štáte EÚ, vznikne v SR nárok na vrátenie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním služieb MOSS, bude postupovať v zmysle § 57 a § 58 zákona o DPH.

POZNÁMKA

Takáto osoba bude mať nárok na vrátenie dane aj v prípade, ak je usadená v tretej krajine, ktorá neumožňuje žiadať o vrátenie dane zdaniteľným osobám usadeným v SR, to znamená, že v tomto prípade nebude správca dane SR skúmať naplnenie podmienky podľa § 58 ods. 5 zákona o DPH.

Správa dane pri osobitnej úprave

Ak členským štátom identifikácie je SR, na správu dane vzťahujúcej sa na osobitnú úpravu uplatňovania dane pri dodaní služieb s miestom dodania v inom členskom štáte, ktorý je členským štátom spotreby, sa použije osobitný predpis – Nariadenie Rady (EÚ) č. 967/2012 z 9. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie EÚ č. 282/2011 a ustanovenia § 68a a § 68b slovenského zákona o DPH.

Ak členským štátom spotreby je SR, na správu dane sa použije daňový poriadok, ak Nariadenie Rady (EÚ) č. 967/2012 neustanovuje inak, a na vedenie záznamov, na písomnosti zdaniteľnej osoby a daňového úradu týkajúce sa osobitnej úpravy uplatňovania dane pri dodaní služieb podľa § 68 písm. a) až c) s miestom dodania v SR sa primerane použijú § 68a ods. 14, 16 a 17.

POZNÁMKA

Daňové priznanie, ktorým zdaniteľná osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte opravuje číselné údaje, sa považuje na účely uplatnenia pokuty za dodatočné daňové priznanie.

Výhoda využitia schémy MOSS

Operátorom, ktorí sa rozhodnú využiť túto dobrovoľnú úpravu, sa zníži administratívna záťaž tým, že sa nebudú musieť registrovať pre daň z pridanej hodnoty v každom členskom štáte, kde došlo k poskytnutiu telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb nezdaniteľným osobám. Svoju povinnosť priznať a uhradiť daň si splnia v tom členskom štáte, v ktorom sa pre využívanie tejto úpravy identifikujú, a to podaním jedného daňového priznania elektronickými prostriedkami s následným uhradením splatnej dane.

Úprava MOSS bude znamenať rozšírenie už používaných informačných systémov finančnej správy súvisiacich s elektronickou registráciu, s elektronickým podávaním daňového priznania (štvrťročne). Osoby identifikované v SR pre uvedenú úpravu budú povinné viesť záznamy o dodaných službách, pri ktorých uplatnili osobitnú úpravu, tak, aby ich mohli na požiadanie elektronickými prostriedkami predložiť Daňovému úradu Bratislava a správcovi dane v členskom štáte spotreby.

Súvisiace právne úpravy

Novela zákona o DPH stanovuje základné pravidlá využívania úpravy pre osoby usadené v EÚ a úpravy pre osoby neusadené v EÚ, tak ako je uvedené v čl. 5 smernice Rady 2008/8/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb. Podrobné postupy pre využívanie oboch úprav sú uvedené v súvisiacich právnych predpisoch, ktorými sú:

  • nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie),
  • nariadenie Rady (EÚ) č. 967/2012 z 9. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám,
  • vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 815/2012 z 13. septembra 2012, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám.

Miesto dodania služieb poskytnutých cestovnou kanceláriou

§ 65 ods. 1

Uplatňovanie dane cestovnými kanceláriami a cestovnými agentúrami upravuje § 65 zákona o DPH. Toto ustanovenie bolo novelou zákona spresnené v nadväznosti na úpravu článku 307 Smernice 2006/112/ES.

Služby cestovného ruchu obstarané od iných zdaniteľných osôb, vlastné služby cestovnej kancelárie a jej prirážka sa považujú za dodanie jednej služby – takáto úprava vyplýva aj v súčasnosti z § 65 ods. 1 zákona. Novelou sa dopĺňa, že táto jedna služba cestovnej kancelárie sa zdaní v členskom štáte, v ktorom má cestovná kancelária sídlo alebo prevádzkareň, z ktorej službu dodala.

Lehota na predkladanie kontrolného výkazu

§ 78a ods. 1

Na základe súčasného znenia uvedeného ustanovenia kontrolný výkaz je platiteľ dane povinný podať v lehote do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Ak platiteľ dane podá daňové priznanie pred posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania, t. j. pred 25. dňom po skončení zdaňovacieho obdobia, je povinný podať kontrolný výkaz v deň podania daňového priznania. Ak je platiteľ dane povinný podať kontrolný výkaz za príslušné zdaňovacie obdobie, musí tak urobiť v lehote do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia aj v prípade, ak si nesplní povinnosť podať daňové priznanie alebo daňové priznanie podá po zákonom stanovenej lehote.

Napríklad, ak platiteľ podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie júl 2014 dňa 18. augusta 2014 a kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie júl 2014 podal dňa 25. augusta 2014, podal kontrolný výkaz oneskorene, pretože ho mal podať najneskôr v deň podania daňového priznania, t. j. 18. augusta 2014.

Úpravou ustanovenia § 78a ods. 1 zákona o DPH bude zrušená povinnosť predkladať kontrolný výkaz v rovnaký deň, ako je podané daňové priznanie, ak je daňové priznanie podané skôr ako 25. deň po skončení zdaňovacieho obdobia. Podanie kontrolného výkazu sa nebude viazať na deň podania daňového priznania. Kontrolný výkaz platiteľ dane bude povinný podať najneskôr do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Príklad č. 2:

Platiteľ DPH podá daňové priznanie za zdaňovacie obdobie január 2015 dňa 18. februára 2015, kontrolný výkaz nepodá súčasne s daňovým priznaním, ale podá ho až dňa 25. februára 2015. Podanie kontrolného výkazu sa nepovažuje za oneskorené vzhľadom na to, že od 1. 1. 2015 je zrušená povinnosť predkladať kontrolný výkaz v rovnaký deň, ako je podané daňové priznanie. Podstatné je, že kontrolný výkaz za január 2015 bol podaný v lehote do 25. 2. 2015.

Vrátenie časti nadmerného odpočtu pred ukončením daňovej kontroly

§ 79 ods. 6 zákona o DPH, § 47a daňového poriadku (z. č. 563/2009 Z. z.)

Zo súčasného znenia ustanovenia § 79 ods. 6 zákona vyplýva, že správca dane v prípade, ak pred vrátením nadmerného odpočtu deklarovaného platiteľom v daňovom priznaní vykoná daňovú kontrolu na preverenie jeho oprávnenosti, nadmerný odpočet vráti do 10 dní od skončenia kontroly (vrátenie nie je viazané na vydanie rozhodnutia).

V praxi sú prípady, kedy správca dane zistí, že časť nadmerného odpočtu je oprávnená a ďalšiu časť nadmerného odpočtu potrebuje preveriť, pretože má pochybnosti o jeho opodstatnenosti. Proces dokazovania v rámci daňovej kontroly môže trvať dlhšiu dobu, predovšetkým keď správca dane zasiela medzinárodné dožiadania. V takých prípadoch dochádza k prerušeniu daňovej kontroly, čím sa ukončenie kontroly môže značne predĺžiť.

Z dôvodov, aby finančná správa nezadržiavala podnikateľom finančné prostriedky nárokované zo štátneho rozpočtu, o ktorých nemá pochybnosť, dochádza k úprave ustanovenia § 79 doplnením ods. 6 a zavedením nového ods. 7.

Na základe uvedenej úpravy sa umožní vrátenie časti nadmerného odpočtu dane ešte pred ukončením kontroly oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu, t. j. kontroly, ktorú správca dane vykonáva predtým, ako vráti platiteľom deklarovaný nadmerný odpočet.

Časť nadmerného odpočtu, ktorého oprávnenosť správca dane považuje za opodstatnenú, vráti na základe čiastkového protokolu o kontrole. Inštitút čiastkového protokolu o kontrole je zavedený v § 47a novely zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku (účinnosť je od 1. júla 2015). Podmienkou na to, aby správca dane mohol pristúpiť k vyhotoveniu čiastkového protokolu, je, že kontrolovaný daňový subjekt nie je zverejnený v zozname platiteľov DPH podľa § 52 ods. 6 daňového poriadku a že daňová kontrola sa nevykonáva na základe požiadania orgánov činných v trestnom konaní.

POZNÁMKA

Finančné riaditeľstvo SR na svojej webovej stránke zverejňuje zoznam platiteľom DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie z dôvodov ich zlej daňovej disciplíny. Tento zoznam je aktualizovaný, k výmazu platiteľa zo zoznamu dôjde, ak odpadli dôvody, pre ktoré bol v zozname uvedený a zároveň po dobu 6 mesiacov neporušil povinnosti pri daňovej kontrole, uhrádza vzniknutú daňovú povinnosť na DPH, podáva daňové priznania a kontrolné výkazy.

Doručením čiastkového protokolu nie je ukončená daňová kontrola.

Zostávajúcu časť nadmerného odpočtu, o opodstatnenosti ktorého má správca dane pochybnosti, bude ďalej preverovať. Po skončení kontroly nadmerného odpočtu správca dane v prípade opodstatnenosti vráti rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a časťou nadmerného odpočtu vráteného na základe čiastkového protokolu.

Príklad č. 3:

Platiteľ DPH v daňovom priznaní za júl 2015 bude deklarovať vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 100 000 eur. Daňový úrad sa rozhodne preveriť oprávnenosť tohto nároku, preto pred jeho vrátením začne daňovú kontrolu.

Správca dane zistí, že platiteľ si odpočítal DPH vo výške 40 000 eur od dodávateľa A, pričom odpočítanie dane považuje za oprávnené. Ďalšia dodávka, ktorá bola dôvodom pre vznik nadmerného odpočtu, súvisí s intrakomunitárnym dodaním tovaru do ČR, pre odberateľa B. Oprávnenosť uplatneného oslobodenia od DPH podľa § 43 zákona o DPH potrebuje správca dane preveriť na základe medzinárodnej výmeny informácií, lebo má pochybnosti o opodstatnenosti oslobodenia tejto dodávky od dane.

V súvislosti s týmto šetrením rozhodne správca dane o prerušení daňovej kontroly (počas prerušenia lehoty neplynú).

Vzhľadom na to, že správca dane zistí, že kontrolovaný daňový subjekt nie je zverejnený v zozname platiteľov DPH podľa § 52 ods. 6 daňového poriadku a daňová kontrola sa nevykonáva na základe požiadania orgánov činných v trestnom konaní, môže pristúpiť k vypracovaniu čiastkového protokolu z daňovej kontroly. Správca dane vypracuje čiastkový protokol z daňovej kontroly na základe ustanovenia § 47a daňového poriadku platného od 1. 7. 2015, z ktorého vyplýva, že časť nadmerného odpočtu vo výške 40 000 eur bude platiteľovi dane vrátená ešte pred ukončením daňovej kontroly.

Podľa § 79 ods. 7 zákona o DPH správca dane vráti sumu 40 000 eur do 10 dní odo dňa odoslania čiastkového protokolu. Zostávajúcu časť nadmerného odpočtu, v prípade jej opodstatnenosti, vráti až po ukončení daňovej kontroly.

Zmena limitu v súvislosti s možnosťou podania súhrnného výkazu za kalendárny štvrťrok

§ 80 ods. 2

Základným obdobím pre podanie súhrnného výkazu je podľa § 80 ods. 1 zákona kalendárny mesiac.

Zákon v súčasnom znení umožňuje podanie súhrnného výkazu za kalendárny štvrťrok, ak hodnota tovarov dodaných platiteľom v rámci intrakomunitárnych obchodov, premiestnenia vlastného tovaru do iného členského štátu alebo v rámci jeho účasti na trojstrannom obchode v postavení prvého odberateľa nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku 100 000 eur a súčasne túto hodnotu nepresiahne ani v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch.

Zmenou zákona o DPH dochádza k zníženiu limitu pre použitie výnimky zo stanoveného základného – mesačného, obdobia na podávanie súhrnného výkazu, a to zo 100 000 eur na 50 000 eur.

Tým sa § 80 ods. 2 zákona o DPH zosúlaďuje s článkom 263 ods. 1a smernice o DPH, podľa ktorého členské štáty môžu povoliť podávať súhrnný výkaz štvrťročne, pokiaľ celková hodnota bez DPH tovarov dodaných za štvrťrok nepresiahne v danom štvrťroku a ani v žiadnom z predchádzajúcich štyroch štvrťrokov sumu 50 000 eur.

Naďalej platí, že do uvedeného limitu sa nezahŕňajú poskytované služby s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona, ktoré sú tiež uvádzané v súhrnnom výkaze.

Vzhľadom na to, že v súvislosti s uvedenou zmenou nie je v zákone prechodné ustanovenie, zníženie limitu pre podanie súhrnného výkazu sa v praxi môže premietnuť už pri podaní súhrnného výkazu za mesiac október 2014.

To znamená, že ak platiteľ, ktorý podával súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, v mesiaci október 2014 dodá tovar do členského štátu oslobodený od DPH v hodnote nad 50 000 eur, bude povinný podať súhrnný výkaz za kalendárny mesiac október 2014 do 25. novembra 2014.

Lehota pre podanie súhrnného výkazu daňovým zástupcom

§ 69a ods. 6

Dochádza k zmene lehoty pre podanie súhrnného výkazu daňovým zástupcom za zastúpených dovozcov tovaru do SR. Lehota na podanie súhrnného výkazu daňovým zástupcom bude do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca (v súčasnosti je do 20 dní po skončení kalendárneho mesiaca).

Lehota na vykonanie registrácie

§ 4 ods. 3

Dochádza ku skráteniu lehoty na vykonanie registrácie pre správcu dane z doterajších 30 dní na 21 dní, a to úpravou ustanovenia zákona o DPH. Z prechodného ustanovenia § 85kc ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že na žiadosti o registráciu podané do 31. decembra 2014 sa vzťahuje doterajšia 30-dňová lehota.

Príklad č. 4:

Fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia od 1. 1. 2014, doručí daňovému úradu dňa 2. 1. 2015 žiadosť o registráciu na DPH podľa § 4 zákona o DPH.

Daňový úrad preverí splnenie podmienok pre registráciu, predovšetkým či skutočne ide o zdaniteľnú osobu (či vykonáva ekonomickú činnosť) a či je dôvod na uloženie zábezpeky podľa § 4c zákona o DPH. Daňový úrad zistí, že žiadateľ je zdaniteľnou osobou, žiada o dobrovoľnú registráciu (nebol dosiahnutý obrat pre zákonnú registráciu, t. j. 49 790 eur za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov) a nevznikol žiadny z dôvodov pre uloženie zábezpeky podľa § 4c ods. 1 zákona o DPH. Daňový úrad je podľa § 4 ods. 3 zákona o DPH povinný vykonať registráciu najneskôr do 21 dní od doručenia žiadosti (vzhľadom na to, že žiadosť bola doručená po 1. 1. 2015), t. j. do 23. 1. 2015. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii sa živnostník stane platiteľom DPH.

Ustálenie základnej sadzby DPH

§ 27 ods. 1, § 85j ods. 1

Základná sadzba dane je vo výške 20 %. Prakticky nedochádza k zmene, pretože v súčasnosti platí v zmysle prechodného ustanovenia § 85j ods. 1 zákona o DPH tiež základná sadzba dane vo výške 20 %.

Tým, že došlo k zrušeniu prechodného ustanovenia o „dočasnom“ zvýšení základnej sadzby z 19 % na 20 % vo vzťahu ku schodku verejnej správy SR pod 3 %, je táto výška sadzby DPH ustálená.

 

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Beáta Jarošová, PhD.

Súvisiace dokumenty

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.