Novela zákona o účtovníctve platná od 1. 1. 2014

Národná rada SR dňa 17. októbra 2013 schválila novelu zákona o účtovníctve, ktorá vstupuje do platnosti od 1. 1. 2014. Cieľom nášho príspevku je podať informáciu o najdôležitejších zmenách, ktoré novela zákona o účtovníctve prináša.

Mikro účtovná jednotka

Novelou zákona o účtovníctve je zadefinovaná mikro účtovná jednotka. Za mikro účtovnú jednotku sa považuje obchodná spoločnosť, družstvo, fyzická osoba – podnikateľ, účtujúca v podvojnom účtovníctve, fyzická osoba dobrovoľne zapísaná v obchodnom registri a pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie, neprekročila dve z týchto podmienok:

1. celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur, pričom celkovou sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3,
2. čistý obrat nepresiahol 700 000 eur, pričom čistým obratom sa na tento účel rozumejú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav,
3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať.

To znamená, že ak účtovná jednotka za rok 2014 a za rok 2015 v každom roku osobitne nesplní dve z uvedených podmienok, môže sa považovať za mikro účtovnú jednotku.

Za mikro účtovnú jednotku sa môže považovať účtovná jednotka od svojho vzniku.

Ak účtovná jednotka začne postupovať a zostavovať účtovnú závierku ako mikro účtovná jednotka, musí tento postup dodržať do času, kým spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku.

Náležitosti účtovnej závierky (§ 17 ods. 2 zákona)

V § 17 zákona o účtovníctve je uvedená definícia účtovnej závierky, jej náležitosti a súčasti účtovnej závierky. Jednou z náležitostí, ktoré účtovná závierka obsahuje, je obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby uvedú miesto podnikania. Novelou sa vypúšťajú slová „ak sa líši od miesta bydliska“. To znamená, že fyzické osoby už nebudú v účtovnej závierke uvádzať bydlisko, len miesto podnikania, ktoré však môže byť zhodné s bydliskom fyzickej osoby.

Novela priniesla aj úpravu v podpisovom zázname účtovnej závierky. Po novele zákona účtovnú závierku bude podpisovať len jedna osoba, a to štatutárny orgán účtovnej jednotky alebo člen štatutárneho orgánu účtovnej jednotky. V prípade účtovnej jednotky – fyzickej osoby – bude účtovná závierka obsahovať podpisový záznam fyzickej osoby, ktorá je účtovnou jednotkou. Účtovná závierka už nemusí obsahovať podpisy osôb zodpovedných za zostavenie účtovnej závierky a osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva. Ustanovenie je upravené z dôvodu, že vo väčšine prípadov sa predkladajú dokumenty elektronicky a je postačujúce, aby účtovná jednotka zabezpečila podpísanie účtovnej závierky len jedným elektronicky zaručeným podpisom alebo jedným certifikátom, ak má účtovná jednotka uzatvorenú dohodu o elektronickom podaní.

Vedenie účtovníctva podľa medzinárodných účtovných štandardov

Finančné inštitúcie, správcovské spoločnosti, Železnice SR

V § 17a sú uvedené účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva.

Ide najmä o banky, poisťovne, zaisťovne, správcovské spoločnosti a veľké účtovné jednotky. Predmetná úprava nemení rozsah účtovných jednotiek, ktoré musia vykazovať individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva. Mení sa len štruktúra usporiadania týchto účtovných jednotiek tak, že pod samostatné písmeno sa uvedú slovenské účtovné jednotky (banky, Exportno-importná banka SR, správcovská spoločnosť, poisťovňa okrem zdravotnej poisťovne, zaisťovňa, Slovenská kancelária poisťovateľov, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Burza cenných papierov a Železnice SR) a pod samostatné písmeno sa uvedú zahraničné účtovné jednotky (pobočka zahraničnej banky, pobočka správcovskej spoločnosti, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zahraničnej zaisťovne), a to z dôvodu, aby bolo možné vyňať pobočky pri vymedzení niektorých povinností ustanovených zákonom.

Veľké obchodné spoločnosti

Účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov musia zostavovať, ak splnia zákonom predpísané kritériá.

V § 17a ods. 2 sú definované veľké obchodné spoločnosti, ktoré ak najmenej dve po sebe idúce účtovné obdobia splnia aspoň dve z nasledovných kritérií, musia individuálnu účtovnú závierku zostaviť podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva. Prvým kritériom je, že celková suma majetku musí byť vyššia ako 165 969 594,40 €, pričom sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3, teda ide o sumu majetku brutto. Druhým kritériom je čistý obrat, ktorý musí byť vyšší ako 165 969 594,40 €, a tretím kritériom je priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednotlivom účtovnom období vyšší ako 2 000.

Veľké účtovné jednotky, ktoré začnú zostavovať individuálnu účtovnú závierku a výročnú správu podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva, budú individuálnu účtovnú závierku zostavovať týmto spôsobom, aj v prípade, keď zaniknú podmienky pre jej zostavovanie (nesplnia sa veľkostné kritériá).

Účtovné jednotky, ktoré zostavujú účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva, ak sa tak rozhodnú

V § 17a ods. 3 zákona o účtovníctve sú uvedené účtovné jednotky, ktoré môžu zostaviť individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva, ak sa tak rozhodnú. Ide o účtovnú jednotku, ak emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, alebo účtovnú jednotku, ktorou je obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi (nesmie však súčasne ísť o banku, pobočku zahraničnej banky, správcovskú spoločnosť alebo pobočku správcovskej spoločnosti).

Po novele zákona od 1. 1. 2014 sa toto ustanovenie rozširuje aj o:

• nástupnícku účtovnú jednotku, v prípade, ak zanikajúca účtovná jednotka alebo nástupnícka účtovná jednotka pred rozhodným dňom zostavovala účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva,
• novovzniknutú dcérsku spoločnosť, ktorá ku dňu, ku ktorému zostavuje prvú individuálnu účtovnú závierku, spĺňa veľkostné kritériá podľa § 17a ods. 2 a zároveň jej materská účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva.

Priebežná účtovná závierka

V § 18 zákona o účtovníctve sú uvedené požiadavky na zostavovanie priebežnej účtovnej závierky. Pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa účtovné knihy neuzavrú a inventarizácia sa vykonáva len na účely úpravy ocenenia podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve (vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami). Inak pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa musia dodržať všetky právne predpisy ako pri zostavovaní riadnej účtovnej závierky (musí byť zostavená v rozsahu riadnej účtovnej závierky).

Ak je osobitným zákonom daná povinnosť zostaviť účtovnú závierku v priebehu účtovného obdobia, považuje sa táto účtovná závierka za priebežnú účtovnú závierku, ktorá musí byť zostavená v rozsahu riadnej účtovnej závierky.

Podľa § 18 ods. 2 priebežná účtovná závierka sa zostavuje v úplnej alebo v skrátenej štruktúre, pričom účtovná závierka v skrátenej štruktúre nadväzuje na položky účtovnej závierky v úplnej štruktúre. To znamená, že účtovná jednotka vypracuje priebežnú účtovnú závierku v plnej štruktúre (výkazy), ale na požiadanie sa vyplnia vo výkazoch iba niektoré údaje a tie sa potom predložia žiadateľovi týchto údajov (skrátená štruktúra).

Údaje, ktoré majú byť vykazované v priebežnej účtovnej závierke, upravuje zákon o účtovníctve v § 18 ods. 3 a 4.

Overovanie účtovnej závierky

Ktoré účtovné jednotky majú povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom, za akých podmienok a do akej lehoty, je ustanovené v § 19 zákona o účtovníctve.

Audítora účtovnej jednotky schvaľuje a odvoláva valné zhromaždenie alebo členská schôdza. V účtovných jednotkách, v ktorých majú zriadený výbor pre audit alebo v ktorých dozorná rada vykonáva funkcie výboru pre audit, predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu alebo členskej schôdzi návrh na schválenie alebo odvolanie audítora na základe odporúčania výboru pre audit alebo dozornej rady.

Ak účtovná jednotka odvolá audítora, toto odvolanie musí byť riadne zdôvodnené. Aj podľa doterajšieho znenia zákona účtovná jednotka bola povinná informovať Úrad pre dohľad nad výkonom auditu o odvolaní alebo odstúpení audítora (nie audítorskej spoločnosti) v priebehu vykonávania auditu a musela vysvetliť dôvody, ktoré k odstúpeniu viedli. Nebola však ustanovená lehota, do ktorej mala účtovná jednotka takúto informáciu Úradu pre dohľad nad výkonom auditu oznámiť.

Audit vo vybraných účtovných jednotkách

V § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve novelou zákona o účtovníctve sa mení podmienka povinnosti nechať si overiť individuálnu účtovnú závierku audítorom v účtovných jednotkách, ktoré získavajú 2 % z daní.

Podľa doterajšieho znenia § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom mali aj účtovné jednotky – právnické osoby, ktorých suma ročného podielu prijatej dane je vyššia ako 33 193,92 €, a to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité; táto účtovná závierka musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. Podľa § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž, subjekty výskumu a vývoja, Protidrogový fond, Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy.

Výročná správa

Účtovná jednotka, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom, je povinná vyhotovovať výročnú správu, ktorej súlad s účtovnou závierkou za to isté účtovné obdobie musí byť overený audítorom, s výnimkou výročnej správy podľa osobitného predpisu, napr. zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách (§ 35 ods. 2).

Podľa smernice Európskeho parlamentu a rady 2003/51/EC a podľa zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu audítor neoveruje výročnú správu ako takú, ale overuje iba súlad výročnej správy s účtovnou závierkou.

Novelou zákona sa ustanovuje oslobodenie od zostavenia výročnej správy pre účtovné jednotky uvedené v § 17a ods. 1 písm. b) zákona o účtovníctve. Ide o pobočky – zahraničné zložky (pobočka zahraničnej banky, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne) a pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, pretože tieto výročné správy sú súčasťou výročnej správy obchodnej spoločnosti, ktorá ich zriadila.

Overovanie konsolidovanej účtovnej závierky verejnej správy

Novela zákona prináša zmenu v oblasti ukladania konsolidovaných účtovných závierok verejnej správy. Podľa doterajšieho znenia § 22a ods. 5 zákona o účtovníctve konsolidované účtovné závierky účtovných jednotiek verejnej správy, konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy a súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy overuje audítor.

Po tejto zmene zákona konsolidované účtovné závierky verejnej správy a konsolidovaná účtovná závierka ústrednej správy musia byť overené audítorom.

Ukladanie dokumentov do registra účtovných závierok

Podľa doteraz platného zákona sa do registra mali ukladať:

a) riadne individuálne účtovné závierky,

b) mimoriadne individuálne účtovné závierky,

c) priebežné individuálne účtovné závierky,

d) riadne konsolidované účtovné závierky,

e) mimoriadne konsolidované účtovné závierky,

f) priebežné konsolidované účtovné závierky,

g) súhrnné účtovné závierky verejnej správy,

h) výkazy vybraných údajov z účtovných závierok zostavených podľa medzinárodných účtovných štandardov a z konsolidovaných účtovných závierok,

i) správy audítora,

j) individuálne výročné správy obcí,

k) konsolidované výročné správy obcí,

l) individuálne výročné správy vyšších územných celkov a

m) konsolidované správy vyšších územných celkov.

Po novele zákona sa:

• do registra účtovných závierok budú ukladať všetky výročné správy (ak sa zostavujú), nielen individuálne a konsolidované výročné správy obcí a vyšších územných celkov,
• do registra účtovných závierok nebudú ukladať priebežné účtovné závierky.

Ustanovenie v § 23 ods. 3 sa rozširuje o účtovné jednotky, ktoré ak zostavujú ročnú finančnú správu podľa zákona o burze cenných papierov, ukladajú účtovnú závierku a finančnú správu ako súčasť ročnej finančnej správy v lehote ustanovenej podľa zákona o burze cenných papierov.

V § 23 ods. 4 bolo ustanovené, že správca registra zhromažďuje a spracováva údaje z výročných správ obcí a výročných správ vyšších územných celkov.

Zahraničné banky a zahraničné finančné inštitúcie a neverejná časť registra

Novelou zákona sa z verejnej časti registra účtovných závierok vypúšťa ukladanie dokumentov účtovným jednotkám, ktorými sú pobočka zahraničnej banky, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zahraničnej zaisťovne a pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie. Ich dokumenty sa budú ukladať v neverejnej časti, pretože článok 2 smernice 89/117/EHS zakazuje zverejňovanie účtovných závierok pobočiek zahraničných bánk. Rovnaký postup ako v prípade pobočiek zahraničných bánk sa musí uplatniť aj v prípade všetkých druhov zahraničných finančných inštitúcií.

Ukladanie dokumentov do registra v elektronickej a listinnej podobe

V § 23a ods. 2 sú uvedené účtovné jednotky, ktoré musia ukladať dokumenty do registra účtovných závierok v elektronickej forme a ktoré môžu ukladať dokumenty v listinnej forme. Sú tu uvedené aj účtovné jednotky, ktoré nemajú povinnosť ukladať dokumenty do registra účtovných závierok (Slovenská informačná služba, účtovná jednotka nezaložená alebo nezriadená na podnikanie a ktorá nemá povinnosť predkladať daňové priznanie alebo nemá povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom).

Dokumenty ustanovené v § 23 ods. 2 sa do registra účtovných závierok ukladajú v elektronickej alebo listinnej podobe. Novela zákona rozširuje dokumenty aj počet účtovných jednotiek, ktoré budú ukladať dokumenty v elektronickej podobe.

Ukladanie neschválenej účtovnej závierky

V § 23a ods. 4 je ustanovená povinnosť uložiť do registra účtovných závierok aj neschválenú účtovnú závierku. Novelou sa len upresňuje povinnosť uložiť do registra účtovných závierok oznámenie dátumu schválenia účtovnej závierky.

Nová účtovná závierka a nová výročná správa

V § 23a ods. 6 zákona je ustanovené, že ak po uložení účtovnej závierky v registri účtovná jednotka opätovne otvorí účtovné knihy v súlade s § 16 ods. 10, uloží do registra novú schválenú účtovnú závierku bez zbytočného odkladu, najneskôr do piatich pracovných dní od jej schválenia. Novelou zákona sa ustanovuje, že ak po uložení výročnej správy v registri účtovná jednotka mení obsah výročnej správy, uloží do registra novú výročnú správu bez zbytočného odkladu.

Termín predkladania výročných správ

Novelou zákona sa ustanovuje termín na predkladanie výročných správ. Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vyhotovenia individuálnej výročnej správy, je povinná uložiť riadnu individuálnu výročnú správu a mimoriadnu individuálnu výročnú správu v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto individuálna výročná správa vyhotovuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vyhotovenia konsolidovanej výročnej správy, je povinná uložiť riadnu konsolidovanú výročnú správu a mimoriadnu konsolidovanú výročnú správu v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa tieto konsolidované výročné správy vyhotovujú. Ukladané výročné správy nemusia obsahovať účtovnú závierku a správu audítora, ak tieto dokumenty sú už osobitne uložené v registri.

Doručovanie dokumentov v listinnej podobe

Podľa terajšieho znenia § 23b ods. 1 zákona o účtovníctve dokumenty vyhotovené v listinnej forme sa doručujú miestne príslušnému daňovému úradu. Miestne príslušný daňový úrad prevedie dokumenty prijaté v listinnej forme do elektronickej formy a postúpi ich v elektronickej forme aj listinnej forme správcovi registra.

Novelou zákona sa upravuje postup na prevod listinnej podoby dokumentu do elektronickej podoby. Daňový úrad, ktorý prijme dokumenty v listinnej podobe, odkontroluje, či predložené dokumenty obsahujú správne vyplnené všeobecné náležitosti (obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky a identifikačné číslo).

Úlohy správcu registra

Novými ustanoveniami § 23b ods. 4 a 5 došlo k legislatívnemu spresneniu ich znenia. Úpravou týchto ustanovení sa zdôrazňuje, že správca registra zaradí, zverejní a sprístupní dokumenty tak, ako ich účtovná jednotka uložila. Novelou týchto ustanovení sa predlžuje správcovi registra lehota na postúpenie dokumentov do zbierky listín obchodného registra na 30 dní.

Účtovná jednotka má povinnosť ukladať dokumenty do registra účtovných závierok. Samotné miesto na doručenie dokumentov a oznámenia vymedzujú ustanovenia § 23b. Dokumenty sa doručujú daňovému úradu alebo prostredníctvom systému Štátnej pokladnice.

Sprístupnenie dokumentov správcom registra

Novelou zákona sa v § 23c ods. 1 zákona o účtovníctve ustanovuje, že správca registra sprístupní dokumenty účtovných jednotiek tak, ako ich účtovná jednotka uložila (novelou sa nahradili slová „elektronickou formou“ slovami „v elektronickej podobe tak, ako ich účtovná jednotka uložila“). Správca registra sprístupní dokumenty vo verejnej časti všetkým osobám.

Novelou zákona došlo aj k spresneniu § 23c ods. 2 zákona, podľa ktorého sa sprístupňujú dokumenty uložené v neverejnej časti registra. Správca registra sprístupní dokumenty z neverejnej časti registra účtovným jednotkám, ktorých sa dokumenty týkajú, ďalej Národnej banke Slovenska a subjektu verejnej správy. Na dokumenty uložené v neverejnej časti registra účtovných závierok sa nevzťahuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám.

Novelou sa ďalej doplňuje, čo má žiadosť o sprístupnenie dokumentov obsahovať. Žiadosť musí obsahovať:

a) identifikačné údaje žiadateľa, ktorými sú názov účtovnej jednotky, sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby a identifikačné číslo organizácie,

b) zoznam dokumentov, ktoré žiadateľ požaduje sprístupniť,

c) preukázanie oprávnenia na sprístupnenie požadovaných dokumentov.

Dokumenty sa sprístupňujú v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe, pričom v elektronickej podobe sa nespoplatňujú. Žiadosť v elektronickej podobe musí byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, inak ju možno zamietnuť. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. správny poriadok).

Nový § 23d súvisiaci s registrom účtovných závierok

V novom § 23d sa ustanovuje povinnosť zverejňovania účtovných závierok a nadväzujúcich dokumentov v registri účtovných závierok. Spôsob ukladania dokumentov do registra účtovných závierok je upravený v § 23 až § 23c zákona. Účtovná jednotka si povinnosť zverejnenia dokumentov splní ich doručením na stanovené kontaktné miesto. Kontaktným miestom pre obchodné spoločnosti, družstvá, štátne podniky a neziskové organizácie je daňový úrad, resp. pri elektronickej forme doručením prostredníctvom elektronickej podateľne Finančného riaditeľstva SR. V prípade účtovných jednotiek verejnej správy si účtovná jednotka splní povinnosť zverejnenia doručením prostredníctvom systému Štátnej pokladnice. Správca registra zabezpečí, aby sa účtovné závierky, správa audítora, výročná správa obchodných spoločností, družstiev a štátneho podniku uložila do zbierky listín obchodného registra. Termíny na ukladanie dokumentov do registra účtovných závierok upravuje § 23 až § 23c zákona.

Oceňovanie majetku reálnou hodnotou

Novelou § 25 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona o účtovníctve sa ustanovuje, že reálnou hodnotou sa budú oceňovať aj podiely na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych investícií.

Zákon o kolektívnom investovaní umožnil vytvárať aj špeciálne podielové fondy alternatívnych investícií, pričom touto alternatívnou investíciou môže byť aj majetkový podiel v obchodnej spoločnosti, ktorý nie je reprezentovaný cennými papiermi, akým je podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, v komanditnej spoločnosti alebo vo verejnej obchodnej spoločnosti.

Pretože fond sa zriaďuje na účel zhodnotenia majetku podielnikov, je potrebné toto zhodnotenie priebežne sledovať a takúto informáciu poskytnúť podielnikom. Preto je potrebné tieto podiely oceňovať od začiatku reálnou hodnotou. Rovnako tak aj deriváty, ktoré držia účtovné jednotky menované v § 25 ods. 1 písm. e) treťom bode.

V § 25 ods. 1 písm. e) bod 3 je uvedený majetok, ktorý sa oceňuje reálnou hodnotou. Pre účtovné jednotky v oblasti finančného sektora je prioritné, aby mali vybrané druhy majetku ocenené reálnou hodnotou. Ide o fondy (kolektívneho investovania, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy), obchodníkov s cennými papiermi, platobné inštitúcie, inštitúcie elektronických peňazí a niektoré druhy pobočiek finančných inštitúcií. Ak by prvotné ocenenie majetku bolo obstarávacou cenou, ktorá v sebe obsahuje výdavky na obstaranie tohto majetku, pričom sa následne oceňuje tento majetok reálnou hodnotou, ktorá neobsahuje výdavky na obstaranie majetku, rady ocenení každej jednotlivej položky majetku by neboli konzistentné, pretože obsah jednotlivých ocenení tej istej majetkovej položky by nebol totožný. Hneď pri prvom precenení tejto majetkovej položky po jej prvotnom zaúčtovaní by toto ocenenie bolo nižšie o výdavok na jej obstaranie a toto zníženie jej ocenenia by bolo vo výkaze ziskov a strát zobrazené ako strata z ocenenia, nie ako výdavok na obstaranie tejto majetkovej položky, ktorým v skutočnosti je. Pre posúdenie úspešnosti obchodovania s finančným majetkom je potrebné výdavky na obstaranie majetku zobraziť oddelene, nie kapitalizovať ich do ceny príslušnej položky majetku.

Ocenenie pohľadávok a záväzkov v majetku fondu

Z ocenenia súčasnou hodnotou vo fondoch sa vynímajú bankové vklady, u ktorých ich ocenenie menovitou hodnotou je obchodnou zvyklosťou a ktorých časť nie je možné oceniť súčasnou hodnotou, pretože nemajú pevnú splatnosť ani fixné úročenie. Ďalej sa z ocenenia súčasnou hodnotou vynímajú pohľadávky a záväzky, ktoré neboli obstarané s cieľom investovania alebo financovania, teda neboli obstarané v rámci obchodnej politiky fondu. Majú väčšinou tranzitný charakter, napríklad pohľadávky zo vstupov do fondu, záväzky z výstupov z fondu.

Oceňovanie cenných papierov určené na obchodovanie vo vybraných účtovných jednotkách

Do § 25 bol novelou zákona ustanovený nový odsek 7, ktorý ustanovuje, že:

• mikro účtovná jednotka,
• účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a
• účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva,

neoceňuje obstarané cenné papiere určené na obchodovanie reálnou hodnotou. Tieto účtovné jednotky oceňujú cenné papiere určené na obchodovanie obstarávacou cenou.

Úprava ocenenia majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka u účtovnej jednotky nezriadenej alebo nezaloženej na podnikanie

Ustanovenia § 26 ods. 1 až 4 sa týkajú čistej realizačnej hodnoty zásob, oceňovania záväzkov, účtovania odpisov, rezerv a opravných položiek ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti vedenia účtovníctva v neziskových účtovných jednotkách sa upúšťa od povinnosti účtovať o opravných položkách a rezervách.

Pri odpisovaní majetku môžu účtovné jednotky nezaložené alebo nezriadené na účel podnikania použiť odpisovanie podľa osobitného predpisu (§ 22 až § 29 zákona o dani z príjmov). V záujme zníženia administratívnej náročnosti sa týmto účtovným jednotkám umožňuje použiť tzv. daňové odpisy. Táto skutočnosť je vhodná najmä vtedy, keď táto účtovná jednotka využíva dlhodobý majetok aj na účely zdaňovanej činnosti.

Oceňovanie reálnou hodnotou (§ 27 ods. 1)

Zákon upravuje ocenenie podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych investícií reálnou hodnotou ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Nová definícia trhovej ceny

Trhová cena sa vymedzuje s prihliadnutím na možnosti a schopnosti profesionálnych investorov, ako sú fondy, obchodníci s cennými papiermi a pod. tak, aby v prípade, keď nie je v deň ocenenia cena na trhu k dispozícii, títo použili odhad trhovej ceny prostredníctvom modelu.

Ak trhovú cenu nemožno spoľahlivo určiť, reálna hodnota sa stanoví kvalifikovaným odhadom, ktorý vychádza spravidla zo súčasnej hodnoty budúcich peňažných príjmov z majetku a budúcich peňažných výdavkov na majetok; diskontná sadzba sa určí ako vnútorná miera návratnosti požadovaná investormi pre daný druh majetku ku dňu jeho ocenenia. Oceňovacie modely, ktoré sú základom kvalifikovaných odhadov, vychádzajú všetky zo súčasnej hodnoty budúcich výdavkov na majetok a príjmov z majetku.

Oslobodenie od oceňovania reálnou hodnotou a metódou vlastného imania

V § 27 ods. 11 sa ustanovuje oslobodenie od oceňovania reálnou hodnotou a metódou vlastného imania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Oslobodenie sa netýka oceňovania majetku a záväzkov z dôvodu zániku účtovnej jednotky bez likvidácie. Oslobodenie sa vzťahuje na mikro účtovnú jednotku, účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, a účtovnú jednotku, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. Ide o odbúranie administratívnej záťaže spojenej so získaním reálnej hodnoty a ocenením metódou vlastného imania a odstráni sa vznik možných chýb z dôvodu nesprávneho zaúčtovania týchto hodnôt.

Odpisovanie majetku

V záujme zníženia administratívnej záťaže v účtovných jednotkách, ktoré nie sú zriadené alebo založené na účel podnikania, sa umožňuje účtovať odpisy v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov, tzv. daňové odpisy. Využitie tejto možnosti je vhodné predovšetkým v neziskových organizáciách, ktoré využívajú dlhodobý majetok aj na účely zdaňovanej činnosti.

Zmeny termínu vykonania inventarizácie dlhodobého hmotného majetku a peňažných prostriedkov v hotovosti

Do novely zákona boli účtovné jednotky povinné dlhodobý hmotný majetok inventarizovať raz za dva roky a peňažné prostriedky 4-krát ročne, z toho jedenkrát ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Novelou zákona sa ustanovuje, že dlhodobý hmotný majetok môže účtovná jednotka inventarizovať raz za 4 roky, peňažné prostriedky v hotovosti jedenkrát, a to ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Upravuje sa aj obsah inventúrneho súpisu v tom, že inventúrny súpis musí obsahovať aj podpis zodpovednej osoby za vykonanú inventarizáciu v prípade, ak nie je uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti.

Autor: Ing. Ľudmila Novotná