Schválená novela zákona o dani z príjmov platná od 1. januára 2015

Národná rada SR schválila novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2015.

Ďalej uvádzame vybrané témy tejto novely; v praxi je potrebné používať úplné znenie zákona.

1. Pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter aj osobnej spotreby, a s ním súvisiacich nákladov je daňový náklad uznaný len v pomernej výške, v akej sa tento majetok používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných výnosov [§ 2 písm. i)].
2. Daňovým nákladom sú náklady na obstaranie a technické zhodnotenie (cez odpisy), prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, a to v paušálnej výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo v preukázanej výške v závislosti od pomeru používania na zabezpečenie zdaniteľných výnosov [§ 19 ods. 2 písm. t), § 52zd ods. 2]. Spojka alebo znamená možnosť výberu.
3. Náklady a výnosy sa účtujú v časovej a vecnej súvislosti podľa pravidiel upravených účtovnými predpismi (napr. časovo sa nerozlišujú každoročne opakujúce sa a zároveň nevýznamné sumy podľa § 56 ods. 14 postupov účtovania), a to platí aj pre daňové účely, preto sa doplňuje odkaz pod čiarou na zákon o účtovníctve, a tým nepriamo aj na záväzné postupy účtovania v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov [§ 2 písm. j), písm. k)].
4. Z dôvodu zmeny daňovej odpisovej politiky sa mení aj definícia finančného prenájmu. Doba trvania finančného prenájmu je najmenej 60 % doby odpisovania. Doba trvania finančného prenájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova, je najmenej 60 % doby odpisovania tejto budovy (odpisová skupina 5 alebo 6). Doba trvania finančného prenájmu samotného pozemku bez stavby je 60 % doby odpisovania v odpisovej skupine 6. Ak predmetom finančného prenájmu je budova spolu s pozemkom, potom musí byť cena pozemku vyčíslená osobitne [§ 2 písm. s)].
5. Príjmom zo závislej činnosti je aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane. Zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie (napr. wellness poukážky, pobytový zájazd, náklady na bývanie, školné pre dieťa) môže navýšiť na sumu vypočítanú podľa vzorca v prílohe č. 6 zákona, pričom za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa považuje takto navýšené nepeňažné plnenie [§ 5 ods. 3 písm. d)]. Prvýkrát sa tento postup môže použiť za január 2015 (§ 52zd ods. 3); praktické numerické príklady tohto navýšenia sú uvedené v dôvodovej správe.
6. Navýšenie nepeňažného príjmu sa nebude vzťahovať na nepeňažný príjem zamestnanca [§ 5 ods. 3 písm. d)] za poskytnutie motorového vozidla na služobné aj súkromné účely [§ 5 ods. 3 písm. a)], na nepeňažné plnenie od bývalého zamestnávateľa poberateľovi dôchodku [§ 5 ods. 1 písm. k)] a na odmeny za výkon funkcie [§ 5 ods. 1 písm. j)].
7. Navýšiť nepeňažný príjem zamestnanca je možnosť, nie povinnosť zamestnávateľa. Rozdiel je v tom, akú čistú netto sumu príjmu dostane zamestnanec – samozrejme pri navýšení je netto príjem zamestnanca vyšší. Navýšený nepeňažný príjem je pre zamestnávateľa daňovým nákladom [§ 19 ods. 2 písm. c) bod 7]. Zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia je zamestnávateľ povinný zraziť a odviesť za zamestnanca preddavky na daň (§ 35 ods. 6).
8. Peňažným príjmom alebo nepeňažným príjmom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo jeho zamestnanca bude aj príjem od farmaceutickej spoločnosti [§ 8 ods. 1 písm. l), § 8 ods. 13, § 17 ods. 31, § 21 ods. 2 písm. l)]. Daň sa vyberá zrážkou pri zdroji [§ 43 ods. 3 písm. o)]. Platiteľom dane pri nepeňažnom plnení je príjemca. Výšku nepeňažného príjmu je poskytovateľ príjmu povinný oznámiť príjemcovi a tiež správcovi dane (§ 43 ods. 17, 18).
9. Nemajetková ujma okrem nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom (podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka zníženie cti, vážnosti a dôstojnosti na verejnosti) bude ostatným zdaniteľným príjmom, pričom doposiaľ bol tento druh príjmu oslobodený od dane [§ 8 ods. 1 písm. n), § 9 ods. 2 písm. i)].
10. Pri predaji obchodného podielu napríklad v spoločnosti s ručením obmedzeným získaného dedením alebo darovaním je výdavkom reprodukčná obstarávacia cena zistená spravidla znalcom podľa § 25 zákona o účtovníctve v čase nadobudnutia obchodného podielu (§ 8 ods. 7).
11. Príjem plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou zo služieb je predmetom dane na území Slovenskej republiky, len ak sú tieto služby poskytované na území SR [§ 16 ods. 1 písm. c)]. Krátko, len počas roku 2014, platilo znenie, že služby nemusia byť poskytované na území SR.
12. Vypúšťa sa doterajšie spravodlivé daňové pravidlo – ak je náklad nedaňovým nákladom, potom aj výnos z neho vzniknutý je nedaňovým výnosom [§ 17 ods. 3 písm. g)]. Inak vo všeobecnosti povedané, výnos bude zdanený, aj keď vznikol v priamej príčinnej súvislosti s nedaňovým nákladom.
13. Výdavky na obstaranie investičného majetku (účty 041, 042) po rozhodnutí o zrušení a trvalom zastavení investičných prác, ak nejde o škodu (tzv. zmarená investícia), budú daňovým nákladom mimoúčtovne časovo rozlíšeným rovnomerne počas 36 mesiacov [§ 17 ods. 3 písm. g)]. Podľa § 68 ods. 8 postupov účtovania sa zmarená investícia účtuje na účet 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.
14. Daňovo je možno odpisovať aj inventarizačný prebytok hmotného a nehmotného majetku zisteného pri inventarizácii [§ 17 ods. 3 písm. j), § 23 ods. 2 písm. c)]. Inventarizačný prebytok investičného odpisovaného majetku sa podľa § 21 ods. 2 postupov účtovania účtuje ako dotácia, teda výsledkovo neutrálne (napr. stroj 022/384, 551/082, 384/648) – výnosy sa postupne zahrnú do základu dane vo výške daňových odpisov.
15. Pravidlá transferového oceňovania, teda zdanenia rozdielu vplyvom použitia netrhových cien, sa budú týkať nielen zahraničných závislých osôb, ale aj tuzemských závislých osôb (§ 17 ods. 5). Korešpondujúca úprava (recipročná, u obchodného partnera) základu dane bude možná aj v rámci Slovenskej republiky (§ 17 ods. 6). Zdaniteľný rozdiel sa stanoví metódami porovnávania ceny alebo metódami porovnávania zisku – použitú metódu musí daňový subjekt na výzvu daňových orgánov do 15 dní preukázať dokumentáciou o transferovom oceňovaní (§ 18). Záväzné požiadavky na obsah dokumentácie o transferovom oceňovaní ustanovuje Usmernenie Ministerstva financií SR č. MF/8120/2014-721 (FS č. 8/2014).
16. Rušia sa samostatné pravidlá pre daňový odpis tzv. drobných pohľadávok v menovitej hodnote nepresahujúcej 332 € [§ 19 ods. 2 písm. i)], keď z časového hľadiska bol daňový odpis možný po uplynutí 720 dní po lehote splatnosti. Pri odpise drobných pohľadávok sa bude postupovať podľa pravidiel platných pre všetky pohľadávky [§ 19 ods. 2 písm. h), r)] – teda z časového hľadiska bude odpis pohľadávky vo výške 100 % menovitej hodnoty možný po uplynutí 1 080 dní. Zrušenie daňového odpisu drobných pohľadávok sa týka aj podnikajúcich fyzických osôb [§ 17 ods. 8 písm. a), c), § 17 ods. 12 písm. b), c)].
17. Daňovým nákladom až po zaplatení sú náklady na marketingové štúdie a iné štúdie, náklady na prieskum trhu u dlžníka (porovnaj § 37 ods. 15 postupov účtovania), pričom u veriteľa sa takéto výnosy zahrnú do základu dane po prijatí úhrady [§ 17 ods. 19 písm. c)].
18. Daňovým nákladom až po zaplatení sú odplaty za sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv (vrátane zmluvy o obchodnom zastúpení) – najviac však do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu [§ 17 ods. 19 písm. d)].
19. Daňovým nákladom až po zaplatení sú náklady vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 zákona (napr. za služby, licenčné poplatky, úroky, nájomné) daňovníkovi z nezmluvného štátu [§ 2 písm. x)] a po splnení povinností tuzemskej vyplácajúcej osoby – odvod dane a oznamovacia povinnosť podľa § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona [§ 17 ods. 19 písm. e)].
20. Ďalším daňovým nákladom až po zaplatení sú náklady na poradenské a právne služby [§ 17 ods. 19 písm. f)].
21. Daňovým nákladom až po zaplatení sú náklady na získanie noriem a certifikátov (porovnaj § 37 ods. 15 postupov účtovania) rovnomerne mimoúčtovne počas doby ich platnosti, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, keď boli tieto náklady zaplatené [§ 17 ods. 19 písm. g)].
22. Zjednocuje sa odpisovanie hmotného majetku nadobudnutého formou finančného prenájmu s inými formami nadobudnutia, čo je spravidla nákup. Ak dôjde k porušeniu podmienok finančného prenájmu v podvojnom účtovníctve pri vyradení tohto majetku predajom, upraví sa základ dane o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou [§ 17 ods. 24 písm. a)].
23. Pri operatívnom prenájme a následnej kúpe tohto majetku za kúpnu cenu nižšiu, ako je jeho daňová zostatková cena, sa zvýši základ dane o rozdiel medzi uplatneným nájomným a výškou rovnomerných daňových odpisov a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku [§ 17 ods. 24 písm. b)].
24. Súčasťou základu dane je výnos z predaja majetku, ktorý predávajúci súčasne nadobúda zmluvou o finančnom prenájme (tzv. spätný lízing), účtovaný na účet výnosov budúcich období podľa § 30a ods. 14 postupov účtovania; následné zúčtovanie výnosov budúcich období počas doby finančného prenájmu sa do základu dane nezahŕňa [§ 17 ods. 33 písm. b), § 52zd ods. 4].
25. Obmedzujú sa daňové odpisy z osobných automobilov (kód KP 29.10.2) so vstupnou cenou 48 000 € a viac (§ 17 ods. 34). Pri tomto obmedzení sa najprv testuje vykázaný základ dane voči úhrnu uplatnených daňových odpisov z týchto áut. Ak vykázaný základ dane je nižší ako úhrn uplatnených daňových odpisov, základ dane sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov a úhrnom rovnomerných ročných odpisov z limitovanej vstupnej ceny 48 000 €. Ak vykázaný základ dane je vyšší ako úhrn uplatnených daňových odpisov z týchto áut, úprava základu dane sa nevykonáva. Uvedená úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa osobných automobilov na operatívny prenájom.
26. Obdobne sa obmedzuje nájomné z operatívneho prenájmu z osobných automobilov (kód KP 29.10.2) so vstupnou cenou 48 000 € a viac (§ 17 ods. 35). Pri tomto obmedzení sa testuje najprv vykázaný základ dane voči násobku počtu týchto áut a limitovaného nájomného vo výške 14 400 € za jedno auto (napr. 3 x 14 400). Ak vykázaný základ dane je nižší ako úhrn limitovaného nájomného, základ dane sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatneného nájomného a úhrnom limitovaného nájomného. Ak vykázaný základ dane je vyšší ako úhrn uplatneného nájomného z týchto áut, úprava základu dane sa nevykonáva. V prípade, že nájomná zmluva je uzavretá v priebehu roka, potom sa limitované nájomné bude krátiť na výšku zodpovedajúcu mesiacom, v ktorých bol uzavretý nájomný vzťah.
27. Ak daňovník v minulosti zaúčtoval zníženie reálnej hodnoty cenných papierov pri účtovnej závierke do nákladov (napr. účtovným zápisom 564/251), potom v zdaňovacom období, v ktorom prechádza na metodiku mikro účtovnej jednotky, odúčtuje toto zníženie voči minulým ziskom (účtovným zápisom 251/428) a o túto sumu zvýši základ dane, lebo v minulosti to bol daňový náklad [§ 17 ods. 36 písm. a), § 52zd ods. 9]. Uvedené účtovanie upravujú § 14 ods. 8 a § 14 ods. 20 postupov účtovania.
28. Ak daňovník v minulosti zaúčtoval zvýšenie reálnej hodnoty cenných papierov pri účtovnej závierke do výnosov (napr. účtovným zápisom 251/664), potom v zdaňovacom období, v ktorom prechádza na metodiku mikro účtovnej jednotky, odúčtuje toto zvýšenie voči minulým stratám (zápisom 429/251) a o túto sumu zníži základ dane, lebo v minulosti to bol daňový výnos [§ 17 ods. 36 písm. b), § 52zd ods. 9]. Uvedené účtovanie upravujú § 14 ods. 8 a § 14 ods. 20 postupov účtovania.
29. Niektoré druhy nákladov sú daňovým nákladom len do výšky limitu – okrem dohodnutých nadlimitných nákladov zamestnávateľa vyplácaných zamestnancovi ako zdaniteľný príjem podľa § 5 zo závislej činnosti za podmienok odvodených zo Zákonníka práce [§ 19 ods. 1, § 21 ods. 1 písm. e)] – dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve, alebo v internom predpise zamestnávateľa (napr. nadlimitné cestovné náhrady, nadštandardné lekárske prehliadky, náklady na bývanie, jazykový kurz, životná poistka, škôlka pre deti). V tejto súvislosti dávame do pozornosti aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3 Sžf 31/2008 vo veci nadlimitných nákladov a benefitov pre zamestnancov na základe písomnej zmluvy alebo konkludentného konania – rozhodujúce pre uznanie do daňových nákladov zamestnávateľovi je zdanenie tohto príjmu zamestnancovi.
30. Daňový odpis menovitej hodnoty pohľadávky bude možný len u takej pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných výnosov. U platiteľa DPH sa pod menovitou hodnotou pohľadávky rozumie celá hodnota pohľadávky vrátane DPH, hoci DPH sa neúčtuje do výnosov (napr. predaj tovaru 311/604, 343). Nebude teda možný daňový odpis pohľadávky zaúčtovanej súvahovo (napr. 311/221) mimo výnosov, napr. pohľadávka vzniknutá poskytnutím pôžičky [§ 19 ods. 2 písm. h)].
31. Pri operatívnom prenájme hmotného majetku môže prenajímateľ uplatniť do daňových nákladov odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy výnosov z prenájmu konkrétneho majetku posudzovaného samostatne [§ 19 ods. 3 písm. a)].
32. Pri predaji vybraných druhov majetku (napr. budovy a stavby v odpisovej skupine 6, osobné automobily zaradené v KP 29.10.2, snežné skútre zaradené v KP 29.10.52, člny zaradené v KP 30.12, lode a plavidlá zaradené v KP 30.11, lietadlá zaradené v KP 30.3, motocykle zaradené v KP 30.91, bicykle zaradené v KP 30.92.1) je daňovým nákladom daňová zostatková cena len do výšky výnosov z predaja konkrétneho majetku posudzovaného samostatne [§ 19 ods. 3 písm. b) bod 1].
33. U daňovníka, ktorý je platiteľom DPH a ktorý uplatňuje nárok na jej pomerné odpočítanie formou koeficientu, sa zavádza povinnosť zahrnutia neodpočítanej DPH, ktorá sa vzťahuje k hmotnému a nehmotnému majetku do vstupnej ceny. Táto neodpočítaná DPH sa teda zahrnie do daňových nákladov postupne cez daňové odpisy [§ 19 ods. 3 písm. k) bod 2, § 25 ods. 5 písm. c)].
34. Daňovým nákladom sú členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa v úhrne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 € ročne [§ 19 ods. 3 písm. n)].
35. Daňovým nákladom sú odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky [§ 19 ods. 3 písm. p)]. Ustanovenie sa vzťahuje aj na odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávok vzniknutých do 31. 12. 2014 a vymožených po 1. 1. 2015 (§ 52zd ods. 2).
36. Rušia sa daňové rezervy – rezerva na nevyfakturované dodávky a služby a rezerva na zostavenie, overenie (rezerva na audit), zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a na zostavenie daňového priznania [§ 20 ods. 9 písm. a)].
37. Daňovým nákladom bude tvorba opravnej položky voči dlžníkom v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní k pohľadávke, ktorá sa vzťahuje k istine z nesplatenej pôžičky, len u bánk a poskytovateľov spotrebných úverov. K príslušenstvu pohľadávky (napr. úroky z omeškania), ktoré bolo zahrnuté do základu dane, je možné tvoriť daňovú opravnú položku. Ku kúpeným pohľadávkam je možné tvoriť daňovú opravnú položku, ak daňovník uhradil ich obstarávaciu cenu (§ 20 ods. 10).
38. Daňovým nákladom sú reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 € za jeden predmet. Pritom za reklamné predmety sa nepovažujú, teda vždy sú nedaňovým nákladom: darčekové reklamné poukážky, tabakové výrobky, okrem výrobcu a alkoholické nápoje, okrem výrobcu [§ 21 ods. 1 písm. h)].
39. Nedaňovým nákladom sú paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa § 369c Obchodného zákonníka, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka [§ 21 ods. 2 písm. a), § 21 ods. 2 písm. m)]. U daňovníka, ktorý požaduje úhradu týchto sankcií, teda veriteľ účtujúci ich do výnosov, ich zahrnuje do základu dane ako súčasť výsledku hospodárenia podľa účtovníctva.
40. Nedaňovým nákladom sú vyradené zásoby tovaru z dôvodu ich klasifikácie ako nebezpečného tovaru podľa zákona o ochrane spotrebiteľa [§ 21 ods. 2 písm. n) bod 1].
41. Nedaňovým nákladom sú vyradené zásoby tovaru likvidáciou z dôvodu uplynutia doby ich exspirácie (záručnej lehoty), ak daňovník nepreukáže, že pred uplynutím tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja formou postupného znižovania ceny (akciový predaj), okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke SR a liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis [§ 21 ods. 2 písm. n) bod 2]. Rovnako je nedaňovým nákladom obstarávacia cena vyradených zásob tovaru bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže výnosy z ich predaja [§ 21 ods. 2 písm. n) bod 3].
42. Opätovne sa zavádzajú pravidlá nízkej kapitalizácie, teda sa daňovo obmedzuje výška úrokov z úverov a pôžičiek medzi závislými osobami, aby boli investori motivovaní financovať svoje firmy vkladom do základného imania (tzv. financovanie kapitálom), nie úvermi a pôžičkami (tzv. financovanie dlhom). Súčasťou posudzovaných limitovaných úrokov sú aj súvisiace náklady (napr. znalecké posudky, bankové záruky, provízie za sprostredkovanie). Nedaňové úroky sú také, ktoré presahujú 25 % hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením z riadka 100 daňového priznania a v ňom zahrnutých daňových odpisov a nákladových úrokov (§ 21a ods. 1). Za závislú osobu voči dlžníkovi sa považuje aj tretia osoba, prostredníctvom ktorej sa úver medzi závislými osobami poskytne (§ 21a ods. 2).
43. Pravidlá nízkej kapitalizácie sa nevzťahujú na banky, poisťovne a subjekty kolektívneho investovania (§ 21a ods. 3). Do posudzovaného stavu úverov a pôžičiek sa nezahrnujú úvery a pôžičky, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny investičného majetku [porovnaj § 35 ods. 2 písm. h) postupov účtovania]. Pravidlá nízkej kapitalizácie sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. 1. 2015, bez ohľadu na dátum uzatvorenia zmluvy o úvere alebo pôžičke (§ 52zd ods. 5).
44. Vypúšťa sa kategória iný majetok (§ 22 ods. 6). Podľa dôvodovej správy je to najmä z dôvodu zjednotenia odpisovania majetku bez ohľadu na formu obstarania. Teda aj technické zhodnotenie hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu bude súčasťou vstupnej ceny zhodnoteného hmotného majetku.
45. Rozširujú sa prípady, kedy musí daňovník prerušiť daňové odpisovanie – je to v prípade, ak hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných výnosov, okrem majetku poistného a rezervného charakteru. Ďalej je to v prípade, ak počas dvoch po sebe idúcich kalendárnych rokov má daňovník v dôsledku zmien zdaňovacích období (z kalendárneho roka na hospodársky rok a naopak) tri zdaňovacie obdobia (§ 22 ods. 9).
46. Pri odpisovaní majetku sa z dôvodu používania majetku aj na osobné účely do daňových nákladov uplatní daňový odpis v rovnakej percentuálnej výške,v akej uplatňuje daňovník limitné náklady na tento majetok (§ 24 ods. 8). Ak by išlo o osobné auto so vstupnou cenou rovnou alebo vyššou ako 48 000 €, najskôr sa uplatní pravidlo podľa § 17 ods. 34 zákona (nadlimitné odpisy) a potom pravidlo podľa § 24 ods. 8 zákona (firemné aj osobné používanie).
47. Zostatkovou cenou je rozdiel medzi vstupnou cenou majetku a celkovou výškou daňových odpisov. Pri limitovaných odpisoch sa pre účely výpočtu zostatkovej ceny použijú nelimitované ročné odpisy (§ 25 ods. 3).
48. Menia sa odpisové skupiny a doba odpisovania. Doterajšia odpisová skupina 3 s dobou odpisovania 12 rokov sa rozdeľuje na nové odpisové skupiny 3 a 4, keď do novej odpisovej skupiny 3 s dobou odpisovania 8 rokov boli preradené vybrané druhy hmotného majetku technologického charakteru, čo umožní ich rýchlejšie odpísanie. Súčasne bola doterajšia odpisová skupina 4 rozdelená na nové odpisové skupiny 5 a 6, keď do odpisovej skupiny 6 boli preradené vybrané administratívne typy budov s dlhšou 40-ročnou dobou odpisovania (§ 26 ods. 1).
49. Pri používaní budovy na niekoľko účelov (napr. na výrobnú aj administratívnu činnosť) je na zaradenie tejto budovy do odpisovej skupiny rozhodujúce jej hlavné využitie určené z celkovej úžitkovej plochy (§ 26 ods. 2).
50. Od 1. 1. 2015 sa všetok majetok odpisuje rovnomernou metódou odpisovania podľa § 27 zákona okrem hmotného majetku zaradeného do 2. a 3. odpisovej skupiny, kde daňovník dobrovoľne môže použiť zrýchlenú metódu odpisovania podľa 28 zákona (§ 26 ods. 3, § 28). Od 1. 1. 2015 pri zmene metódy odpisovania, pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa doterajšieho predpisu, pričom už uplatnené odpisy sa spätne nemenia (§ 52zd ods. 6).
51. Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov, odpíše daňovník rovnomerne alebo zrýchlene počas doby odpisovania podľa tohto zákona (4 až 40 rokov) – nie počas doby prenájmu. Osobné automobily vrátane osobných terénnych automobilov (kód KP 29.10.2) je možné zahrnúť do daňových odpisov najviac zo sumy 48 000 € (§ 26 ods. 8).
52. Zjednotia sa podmienky odpisovania hmotného majetku nezávisle na forme obstarania – kúpa alebo finančný prenájom. Podľa dôvodovej správy v prípade postúpenia predmetu finančného prenájmu sa bude u nového nájomcu postupovať rovnako ako pri prvom prenájme. To znamená, že hmotný majetok u druhého nájomcu musí spĺňať podmienku doby trvania nájmu minimálne 60 % doby odpisovania; pri splnení tejto podmienky zaradí druhý nájomca predmet finančného prenájmu ako novoobstaraný majetok a odpisuje ho počas doby odpisovania podľa § 26 zákona.
53. Finančný prenájom stratí výhodné daňové odpisovanie, zostávajú však významné účtovno-právne dosahy, lebo takýto majetok vykazuje a odpisuje nájomca (§ 30a postupov účtovania), a obchodno-právne dosahy, keď vlastníctvo zostáva prenajímateľovi a nepotrebuje inú formu ručenia za svoju pohľadávku. Nové pravidlá uplatňovania daňových odpisov – podľa odpisovej skupiny, nie podľa doby nájmu – sa použijú od 1. 1. 2015 už na zmluvy uzatvorené od 1. 1. 2014 (§ 52zd ods. 1).
54. Prerušenie odpisovania a zmenu prerušenia odpisovania podľa § 22 ods. 9 nemožno uplatniť pri výkone daňovej kontroly a v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola (§ 26 ods. 11).
55. Na podporu vedomostnej ekonomiky sa ustanovuje daňová podpora výskumu a vývoja zavedením tzv. super odpočtu nákladov (§ 30c). Definícia výskumu a vývoja z účtovného pohľadu je v § 37 postupov účtovania, teda kedy sa účtuje do nákladov a kedy sa aktivuje do majetku. O odpočet nákladov sa môže uchádzať len držiteľ osvedčenia spôsobilosti na vykonávanie výskumu a vývoja na základe projektu. Potenciálny super odpočet nákladov sa skladá zo súčtu troch častí – 25 % všetkých nákladov na výskum a vývoj, 25 % personálnych nákladov novoprijatých pracovníkov a 25 % z medziročného nárastu všetkých nákladov na výskum a vývoj.

Autor: Ing. Vladimír Pastierik