SEPA - priestor pre nové platobné nástroje

Od vzniku Európskeho hospodárskeho spoločenstva v roku 1958 došlo v rámci snahy o vytvorenie integrovanejšieho európskeho finančného trhu k viacerým zásadným zmenám. Najviditeľnejšou z nich bolo zavedenie eura v roku 1999 a v roku 2002 výmena peňazí v krajinách eurozóny. Síce menej viditeľné, ale rovnako významné bolo  1. januára 1999  zavedenie systému centrálnych bánk na spracovanie veľkých platieb – TARGET a jeho novej generácie v roku 2007 – TARGET2, ktorý  je základným prvkom finančného systému, ktorý používa euro a zároveň je aj nástrojom na realizáciu jednotnej menovej politiky eurosystému, pretožeprispieva k integrácii a stabilite peňažných trhov v eurozóne.

• Platobný systém TARGET2 (the second-generation Trans-European Automated Real-time Gross settlement Express Transfer system) je založený na jednotnej technickej platforme SSP (Single Shared Platform) a slúži na hrubé vyrovnanie platieb v reálnom čase v eurách s vyrovnaním v peniazoch centrálnej banky. Táto platforma mu umožňuje technicky jednotný postup zadávania, spracovania a prijímania veľkoobjemových platieb. TARGET2 funguje na princípoch harmonizácie služieb v prospech požiadaviek užívateľov, garancie jednotnosti a návratnosti nákladov, jednotnej ceny základných služieb.

Zavedenie novej meny euro si od 1. 1. 2009 vyžiadalo zmenu v koncepcii medzibankového platobného styku aj v Slovenskej republike.  Medzibankové platby, vykonávané v minulosti systémom SIPS, boli presmerované do systému TARGET2 a systém SIPS sa stal  jeho pridruženým systémom. Od 4. 11. 2013 je platobný systém SIPS pripojený na systém STEP2 a zabezpečuje pre svojich účastníkov spracovanie SEPA platieb nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v rámci celého Európskeho hospodárskeho priestoru.

Hospodárstvo eurozóny  ešte nedávno však nedokázalo v plnej miere využívať všetky výhody Hospodárskej a menovej únie. Zákazníci sa pri uskutočňovaní malých platieb v eurách do ostatných krajín eurozóny stretávali s komplikáciami, pretože tieto platby si často vyžadovali odlišný platobný formát a ich spracovanie bolo časovo náročnejšie. Napriek zavedeniu eura a vývoju systému TARGET2, spoločného systému pre veľké platby v eurách, sa malé elektronické retailové platby v rôznych krajinách eurozóny aj naďalej spracovávali odlišným spôsobom.

V takomto prostredí si preto mnohé podniky, ktoré uskutočňovali značný počet cezhraničných platieb, museli viesť bankové účty v mnohých z krajín, v ktorých podnikali. Podnikanie v zahraničí navyše komplikovali aj vnútroštátne právne predpisy, ktoré spôsobovali, že hospodárske subjekty sa stretávali s rôznymi pravidlami a požiadavkami v závislosti od krajiny, v ktorej podnikali. Takáto fragmentácia  finančného trhu však ovplyvňovala nielen cezhraničné, ale aj vnútroštátne platby v eurách, pretože bránila  inováciám a konkurencii na úrovni eurozóny.

Fragmentovaný európsky trh služieb retailového platobného styku je v súčasnej dobe nahradený jednotným a konkurenčným trhom eurozóny aj vďaka projektu SEPA, ktorý predstavuje  významný krok v prehlbovaní európskej integrácie.

Čo je to  SEPA?

SEPA  predstavuje priestor pre nové platobné nástroje, v ktorom majú spotrebitelia, podniky a iné hospodárske subjekty možnosť realizovať a prijímať platby v eurách. Ide o realizáciu a prijímanie platieb nielen v rámci jednej krajiny, ale aj medzi jednotlivými krajinami patriacimi do SEPA priestoru pri rovnakých podmienkach, právach a povinnostiach. Vyplýva to z európskej legislatívy, ktorá je záväzná pre všetkých účastníkov platobného styku, či už pre banky alebo ich klientov. Toto zjednotenie upravuje európska legislatíva v tzv. SEPA nariadení (Nariadenie č. 260/2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách). Od 1. februára 2014 sa všetky domáce a cezhraničné platby v mene euro v rámci krajín SEPA stali SEPA platbami. 

Hlavným cieľom SEPA  je prehĺbiť európsku integráciu vytvorením jednotného trhu služieb retailového platobného styku. Existencia jednotného trhu pre všetky eurové platby povedie k vyššej konkurencii a k inováciám, ktoré prinesú lepšie služby zákazníkom. 

SEPA POZOSTÁVA Z NASLEDUJÚCICH PRVKOV:

• jednotná mena,
• jednotný súbor nástrojov na realizáciu platieb v eurách – úhrady, inkasá a kartové platby,
• efektívna infraštruktúra na spracovanie platieb v eurách,
• jednotné technické štandardy a jednotné prevádzkové postupy,
• harmonizovaný právny základ,
• priebežný rozvoj nových služieb orientovaných na zákazníkov.

SEPA  umožňuje zákazníkom realizovať bezhotovostné platby v eurách v prospech príjemcov kdekoľvek v eurozóne, a to z jedného bankového účtu pomocou jedného súboru platobných nástrojov. Všetky malé platby v eurách sa tak stanú „domácimi“ a delenie na vnútroštátne a cezhraničné platby v rámci eurozóny tak zanikne. Bankový sektor sa na túto úlohu podujal v roku 2002 vytvorením Európskej platobnej rady (European Payments Council – EPC), ktorá určuje nové pravidlá a postupy pre platby v eurách. Do tejto činnosti sú zapojené zainteresované strany nielen z krajín eurozóny, ale aj z ďalších krajín Európskej únie, Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska. Príležitosť zapojiť sa do platobného styku v eurách tak majú aj subjekty mimo eurozóny, ktoré zavádzaním štandardov a postupov SEPA prispejú k vytvoreniu jednotného trhu služieb platobného styku.

SEPA krajiny

Euromenové krajiny v EÚ
Rakúsko, Taliansko, Belgicko, Luxembursko, Cyprus, Malta, Estónsko, Holandsko, Fínsko, Portugalsko, Francúzsko, Slovinsko, Nemecko, Slovensko, Grécko, Španielsko, Írsko, Lotyšsko

Neeuromenové krajiny EÚ
Bulharsko, Česká republika, Poľsko, Dánsko, Rumunsko, Chorvátsko, Švédsko, Maďarsko, Spojené kráľovstvo, Litva

Krajiny EHP mimo EÚ
Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, Monako, Švajčiarsko, San Maríno

Legislatívny rámec

Legislatívny rámec pre projekt SEPA bol daný prijatím Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 260/2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie ES 924/2009. Uvedeným nariadením zo dňa 14. marca 2012 bol stanovený konečný termín prechodu na SEPA úhrady a SEPA inkasá, a to  na 1. február 2014.

Legislatívnu oporu projektu SEPA vytvára aj Smernica o platobných službách (tzv. Payment Services Directive), ktorá bola transponovaná do legislatívy jednotlivých členských krajín EÚ. V rámci SR bola predmetná smernica transponovaná predovšetkým do zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo 4. novembra 2009.

Európsky bankový sektor,  ktorý zodpovedá za reštrukturalizáciu platobného styku v eurozóne, bude musieť na túto reštrukturalizáciu v najbližšej dobe vynaložiť značné prostriedky, ale  v strednodobom až dlhodobom horizonte mu toto úsilie prinesie úspory nákladov a potenciálne nové zdroje príjmu. Na koordináciu svojich činností si bankový sektor zriadil vlastný rozhodovací  orgán, ktorý projekt SEPA riadi, tzv. Európsku platobnú radu (European Payment Council – EPC), ktorá  pozostáva zo 74 európskych bánk a bankových asociácií vrátane troch  európskych asociácií úverového sektora a asociácie Euro Banking Association (EBA). V EPC  majú svoje zastúpenie subjekty z bankového sektora EÚ, Islandu,  Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska a ich činnosť sa zameriava na všetky aspekty platobného styku v eurách v týchto krajinách.

Európska platobná rada má rozhodovaciu a koordinačnú úlohu v rámci európskeho bankového priemyslu s ohľadom na platobný styk. EPC  bola založená v júni 2002 a svoju súčasnú riadiacu funkciu nadobudla v polovici roku 2004. SEPA schémy, vytvorené Európskou platobnou radou, definujú skupinu medzibankových pravidiel a štandardov, ktoré musia byť dodržané pri zasielaní SEPA platieb. Schémy umožňujú pochopiť presun prostriedkov z účtu A na účet B medzi poskytovateľmi platobných služieb prostredníctvom SEPA.

Európska platobná rada rozdelila realizáciu projektu SEPA na tri hlavné fázy: fázu plánovania, implementácie a migrácie:

Prvá fáza – fáza plánovania sa začala v roku 2004, jej súčasťou bolo navrhovanie nových schém úhrad a inkás a rámcov pre platobné karty a infraštruktúru klíringu a vyrovnania. Zároveň boli vypracované potrebné štandardy a špecifikácie bezpečnostných požiadaviek.

Druhá fáza – fáza  implementácie sa začala v polovici roka 2006 a pokračovala až do konca roka 2007. Bola zameraná na prípravu zavedenia nových nástrojov, štandardov a infraštruktúr SEPA. Jej súčasťou bola aj skúšobná prevádzka. Do monitorovania príprav zainteresovaných strán na spustenie SEPA boli zapojené aj národné orgány zodpovedné za implementáciu a migráciu v jednotlivých krajinách eurozóny. Medzi zainteresované strany patrí celý rad rôznych subjektov, napr. banky, prevádzkovatelia infraštruktúr, orgány verejnej správy, podniky a ďalší používatelia.

Poslednou fázou je fáza migrácie, počas ktorej sa budú národné platobné schémy využívať súbežne s novými schémami SEPA. Zákazníci budú mať k dispozícii „staré“ národné nástroje aj nové nástroje SEPA, pričom infraštruktúry klíringu a vyrovnania budú spracovávať platby uskutočňované obidvomi typmi nástrojov. Cieľom je dosiahnuť postupný samovoľný prechod trhu na nástroje SEPA.

Na plánovaní a implementácii projektu SEPA do praxe sa podieľali mnohé verejné orgány a inštitúcie, medzi ktoré patrí eurosystém,  ktorý vo viacerých publikáciách zdôraznil, čo od projektu SEPA očakáva a ktorý pozorne sleduje jeho vývoj. Európska komisia,  ktorá vypracovala stratégiu na odstránenie  prekážok na vnútornom trhu a zjednodušenie jeho pravidiel, navrhla smernicu o platobných službách (Payment Services Directive – PSD), ktorú Európsky parlament a Rada EÚ schválili v roku 2007. SEPA vyžaduje synergiu medzi všetkými zúčastnenými sektormi, ktorými sú Európsky bankový sektor, Európsky sektor zúčtovania a vyrovnania, podnikmi v eurozóne, orgánmi verejnej správy a spotrebiteľmi. Od zavedenia eura sa počet a rôznorodosť platobných nástrojov, noriem a infraštruktúr pre spracovanie platieb príliš nemenili. V takomto prostredí museli teda podniky, ktoré vykonávajú značný počet cezhraničných platieb, viesť v rámci správy platobného styku bankové účty v niekoľkých krajinách, v ktorých podnikajú. Táto fragmentácia postihovala nielen cezhraničný, ale aj vnútroštátny platobný styk v eurách, pretože bránila inovácii a konkurencii v eurozóne. Výraznú zmenu priniesli roky 2008 a 2009, kedy došlo k zavedeniu SEPA platby a SEPA inkasa a bola zjednotená legislatíva platobného styku. 

Platobné nástroje SEPA 

Pri prechode na SEPA sa záujem bankového sektora zameral predovšetkým na vývoj platobných nástrojov SEPA, k ich jednoduchšiemu zavádzaniu bolo potrebné sa zaoberať troma hlavnými oblasťami:

1. Bankový sektor vyvinul nové pravidlá pre bezhotovostné úhrady a priame inkaso a vypracoval rámec pre platby uskutočňované prostredníctvom platobných kariet.
2. Bankový sektor  sa zaoberal doplnkovými službami, ktoré by mohli zlepšiť spracovanie platieb.
3. Bankový sektor stanovil zásady vzťahujúce sa na  spracovateľskú infraštruktúru a riešili sa otázky štandardizácie.

Nové platobné nástroje, ktoré bankový sektor ponúka zákazníkom, vychádzajú z nového súboru pravidiel, postupov a noriem pre platobný styk v eurách. Európska platobná rada navrhla pravidlá pre dva nové platobné nástroje a jeden rámec, v ktorých môžu banky vyvíjať platobné produkty SEPA. Ide o SEPA platby, SEPA inkaso a platby SEPA uskutočňované prostredníctvom platobných kariet. 

SEPA platba – SEPA Credit transfer

SEPA platba je eurový bezhotovostný prevod peňažných prostriedkov v prospech príjemcu iniciovaný platiteľom prostredníctvom platobného príkazu predaného banke elektronicky. Systém SEPA neobmedzuje výšku platby. SEPA platba má presne definované náležitosti a je založená na jednoznačnej identifikácii príjemcu a automatizovanom (tzv. Straight Through Processing) spracovávaní v rámci krajín SEPA medzi bankami (finančnými inštitúciami), ktoré pristúpili k dodržiavaniu súboru pravidiel pre SEPA platby. Aby platba mohla byť spracovaná ako SEPA platba, musí byť v mene EUR, číslo účtu príjemcu musí byť zadané v medzinárodnom formáte IBAN a banka príjemcu je identifikovaná platným BIC kódom. Navyše aj banka platiteľa a aj príjemcu pristúpila k dodržiavaniu súboru pravidiel pre SEPA platby a musí byť zvolený poplatkový typ SHA (znamená, že platiteľ platí poplatky požadované bankou platiteľa  a príjemca platí poplatky požadované bankou príjemcu).

Za kvalitu produktov SEPA zodpovedajú finančné inštitúcie. Tie môžu svojim zákazníkom ponúkať vylepšené produkty SEPA, pokiaľ budú zodpovedať súborom pravidiel. Na základe pravidiel SEPA môžu finančné inštitúcie jednotlivo alebo spoločne navrhovať a svojim zákazníkom ponúkať vylepšené produkty alebo služby. Zdokonalené produkty predstavujú rýchlejšie spracovanie  platieb aj na základe priradenia identifikačného kódu banky (BIC) podľa medzinárodného čísla účtu (IBAN).

Od 1. 2. 2014 sa právnickej osobe zmenil formát čísla bankového účtu, ktorý používala pri zadávaní platobných príkazov v rámci SR, na medzinárodný formát IBAN. Fyzické osoby –  spotrebitelia,  budú môcť zadávať číslo účtu príjemcu pri prevodoch ešte v starom formáte až do 1. februára 2016 pre všetky platby v rámci SR. Konverziu čísla účtu do IBAN formátu im banka zabezpečí automaticky v dvojročnom prechodnom období.

• Identifikačné číselné kódy bánk sú numerické údaje, ktoré slúžia na identifikáciu banky. Pri použití čísla bankového kódu si môže byť klient istý, že jeho peniaze budú doručené konkrétnej banke. Identifikačný kód banky slúži ako poštové smerovacie číslo. Na prevod peňazí treba zadať okrem čísla účtu v prevodnom príkaze takisto spomínaný číselný kód banky. Kódy bánk sú uvádzané v zozname, ktorý má pod správou NBS a pravidelne identifikačné čísla bánk aktualizuje.
• IBAN je medzinárodné bankové číslo účtu, ktoré je definované štandardom ISO 13616. Tento medzinárodný formát je využívaný hlavne v krajinách Európskej únie, ale v poslednej dobe dochádza k jeho rozšíreniu aj do krajín mimo EÚ. IBAN je medzinárodne štandardizovaná forma čísla účtu, ktorá bola vytvorená v súčinnosti s Európskym výborom pre bankové štandardy a ktorá umožňuje jednoznačnú identifikáciu účtu, krajiny a bankovú inštitúciu príjemcu platby. IBAN je tvorený maximálne 34 alfanumerickými znakmi. Má tvar CZ6508000000192000145399, kde prvé dva znaky predstavujú kód krajiny v ISO formáte, ďalšie dve kontrolné číslice umožňujú programovú kontrolu čísla – ochrana proti chybne zadanému číslu účtu (napríklad z dôvodu preklepu). Nasleduje maximálne tridsať-znaková identifikácia účtu v rámci príslušného štátu (BBAN – Basic Bank Account Number). Každá krajina si určuje vlastnú štruktúru tým, že pevne určí pozície, na ktorých je kód banky, prípadne pobočky banky, a pevne určí pozície, na ktorých je uvedené číslo účtu.

IBAN bol zavedený ako podpora automatizovaného spracovania cezhraničných príkazov, a to za účelom zrýchlenia, zjednodušenia a zlacnenia cezhraničného platobného styku, zníženia počtu chýb z dôvodu nesprávne zadaného čísla účtu.

Ďalšou dôležitou zmenou, ktorá uľahčí klientom prácu s internetbankingom pri prechode na SEPA, je zjednotenie domácich a zahraničných platobných partnerov. Klient má k dispozícii kompletný zoznam platobných partnerov a môže ho využívať pri zadávaní domáceho, ale aj zahraničného platobného príkazu. Je tu však možnosť rozoznať domácich a zahraničných partnerov na základe prvých dvoch znakov ich IBAN (napr. SK, CZ a pod.). Každé číslo účtu platobného partnera klienta je uvedené v IBAN tvare, bez ohľadu na to, či ide o novo-zadaného alebo pôvodného platobného partnera klienta. Pri nových platobných partneroch musí klient zadávať už IBAN, pri pôvodných platobných partneroch sú čísla účtov automaticky prekonvertované na IBAN.

Prínosy SEPA platieb pre jednotlivé subjekty sú nasledujúce:

Banky a finančné inštitúcie – SEPA vytvára štandardizované spracovateľské prostredie, ktoré je z dlhodobého hľadiska nákladovo výhodnejšie. Stanovuje rovnaké právne podmienky, ktoré umožňujú bezproblémové automatické spracovanie platieb. Po pristúpení k pravidlám SEPA sú dostupné v rámci celej oblasti a majú možnosť ponúkať nadštandardné služby.

Platiteľ a príjemca – jednoznačná a štandardizovaná identifikácia účtu a banky protistrany prostredníctvom formátov IBAN a BIC, ktoré taktiež umožňujú kontrolu správnosti a znižujú tak chybovosť. Účty platiteľa a príjemcu sú dostupné zo všetkých SEPA krajín a maximálna garantovaná doba pre end-to-end (od platiteľa k príjemcovi) spracovanie platieb sú 3 bankové dni,  táto doba sa už skrátila na jeden bankový deň, banky sú schopné zaručiť, kedy bude platba finálnemu príjemcovi pripísaná. Na účet príjemcu je pripísaná vždy celá poukazovaná čiastka, pretože poplatky sú hradené zvlášť, a to spôsobom SHA. SEPA platba obsahuje tzv. end-to-end referenciu. Ide o textové pole, ktoré môže medzi obchodnými partnermi slúžiť na identifikáciu platieb tak, ako je tomu v prípade variabilného symbolu u tuzemských platieb.

SEPA inkaso (SEPA Direct Debit)

SEPA inkaso predstavuje bezhotovostnú platbu iniciovanú z podnetu príjemcu  prostredníctvom svojej banky na základe predchádzajúcej dohody s platiteľom. Ide o platobný nástroj, ktorého všetky transakcie sú v mene EUR. Finančné inštitúcie, u ktorých majú platiteľ a príjemca vedené účty, sa nachádzajú na území niektorej zo SEPA krajín. Finančné inštitúcie, ktoré spracovávajú SEPA inkaso, museli pristúpiť k dodržiavaniu pravidiel SEPA. Musí existovať písomná dohoda (mandát) medzi príjemcom a platiteľom SEPA inkasa, aby platiteľ mohol zasielať inkasné príkazy. Príjemcovi musí byť pridelený jedinečný identifikátor. V spotrebiteľskom SEPA inkase rozlišujeme jednorazové (one-off) a opakované inkaso (recurrent), pričom sa stretávame s týmito činnosťami:

• Reject  (Zamietnutie SEPA inkasa)
  Zamietnutie SEPA inkasa, ktoré je iniciované ešte pred dátumom splatnosti, a to bankou platiteľa, CSM alebo bankou príjemcu. Dôvody na použitie tejto R-správy môžu byť rôzne technické príčiny ako nesprávny IBAN alebo na strane platiteľa zrušený či blokovaný účet.
• Refusal (Žiadosť o odmietnutie SEPA inkasa)
  Zrušenie transakcie pred dátumom splatnosti z akéhokoľvek dôvodu platiteľom na základe dohodnutých pravidiel medzi platiteľom a jeho bankou. Pokiaľ dôjde k zrušeniu príkazu k SEPA inkasu po dátume splatnosti inkasa, mení sa žiadosť Refusal na Refund.
• Refund (Žiadosť o vrátenie SEPA inkasa)
  Žiadosť platiteľa o vrátenie SEPA inkasa zaslaná po dátume splatnosti bez ohľadu na to, či ide o autorizované alebo neautorizované inkaso. Platiteľ môže požiadať o vrátenie SEPA inkasa do 8 týždňov odo dňa, kedy bol jeho účet zaťažený a nie je povinný uviesť dôvod žiadosti a do 13 mesiacov môže požiadať o vrátenie SEPA inkasa, pokiaľ išlo o neautorizovanú transakciu (príjemca SEPA inkasa nemá platný mandát od platiteľa).
• Return (zrušenie inkasa)
  Ide o pokyn k zrušeniu SEPA inkasa zasielaný po dátume splatnosti z podnetu banky platiteľa. Táto správa musí byť odoslaná do 5 bankových dní po dátume splatnosti v prípade spotrebiteľského inkasa a do 2 dní od dátumu splatnosti podnikateľského SEPA inkasa.

Spotrebiteľské a podnikateľské SEPA inkaso sú založené na veľmi podobných súboroch pravidiel, napriek tomu existujú diametrálne rozdielnosti, ktorými sa práve tieto dve schémy odlišujú. Podnikateľské SEPA inkaso je platobný nástroj, ktorý ako prvý v histórii umožňuje podnikateľským subjektom použiť jeden produkt pre domáce a aj zahraničné inkaso vo všetkých SEPA krajinách. Podnikateľské SEPA inkaso je neodvolateľné, ide asi o najzásadnejší rozdiel, kde platiteľ na rozdiel od spotrebiteľského SEPA inkasa nemôže požiadať o vrátenie autorizovaného inkasa (Refund). Banka platiteľa je povinná požadovať od platiteľa súhlas k SEPA inkasu, ktorý porovná s prijatým príkazom k SEPA inkasu, v prípade zhody príkaz spracuje a následná transakcia je považovaná za autorizovanú a je neodvolateľná.  Keďže ide o Business to Business SEPA inkaso, sú kladené aj špeciálne požiadavky na jeho účastníkov. Platiteľ a príjemca podnikateľského SEPA inkasa musia byť právnické osoby. Keďže podnikateľské SEPA inkaso sprostredkováva obchodné transakcie, je dôležitá rýchlosť, preto v prípade tohto produktu platia výrazne kratšie doby ako u spotrebiteľského SEPA inkasa. Príkaz k podnikateľskému SEPA inkasu musí banka platiteľa odoslať do CSM najneskôr deň pred splatnosťou,  banka platiteľa môže požiadať o zrušenie inkasnej platby (Refund) len 2 dni po splatnosti inkasa. Platiteľ podnikateľského SEPA inkasa nemôže byť nikto, kto nie je podnikateľským subjektom podľa právnych noriem platných v danej SEPA krajine.

Európsky parlament schválil 14. 2. 2012 nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) číslo 260/2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009. Pre ostatné krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru, kde euro nie je domácou menou,  bol stanovený termín 31. 10. 2016. Po tomto dátume po vzore eurozóny by aj v týchto štátoch mali byť všetky eurové platby a eurové inkasá len v XML formáte, tým by mala byť zabezpečená plná dostupnosť SEPA platieb a SEPA inkás v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru, t. j. všetky eurové platby by mali spĺňať pravidlá SEPA. Spolu s konečnými termínmi pre SEPA platby a SEPA inkasá upravuje nariadenie aj ďalšie oblasti, ktoré občania Európskeho hospodárskeho priestoru pocítia ešte výraznejšie. V prvom rade je to využívanie BIC kódu a IBAN pre identifikáciu platiteľa a príjemcu. Od 1. 2. 2014 bude v eurozóne pre eurové tuzemské transakcie postačovať IBAN pre jednoznačnú identifikáciu. Následne od 1. 2. 2016 toto pravidlo vstúpi do platnosti aj pre cezhraničné platby v eurách vo všetkých SEPA krajinách. Ďalšou a z pohľadu občanov asi najvýznamnejšou zmenou je úprava ceny eurových transakcií, ktorá začala platiť okamžite, t. j. od 1. 4. 2012, kde došlo k odstráneniu hranice 50 000 eur, teda všetky cezhraničné eurové prevody musia mať rovnakú cenu ako tuzemské eurové platby.

Výhody projektu SEPA

Projekt SEPA má značný vplyv na všetky zúčastnené strany, lebo popri nových možnostiach predstavuje aj nové úlohy. Projekt zvyšuje konkurenciu – eurozóna sa stáva integrovaným trhom, na ktorom poskytovatelia môžu ponúkať služby bez obmedzenia. Širší výber medzi poskytovateľmi služieb spolu s úsporami z rozsahu zabezpečia zákazníkom širšiu ponuku konkurenčných riešení platobného styku medzi týmito zúčastnenými stranami:

Spotrebitelia

Platobné nástroje SEPA sú k dispozícii v celej eurozóne a spotrebiteľom sa tak celkovo uľahčuje platobný styk. Spotrebitelia budú potrebovať len jeden bankový účet. Z neho budú vykonávať bezhotovostné úhrady v eurách a využívať služby priameho inkasa kdekoľvek v eurozóne rovnako jednoducho, ako je to v domácom platobnom styku. Ľudia, ktorí žijú či pracujú alebo študujú mimo svojej krajiny, už nebudú vedľa svojho domáceho účtu potrebovať ďalšie konto v zahraničí. Používanie platobných kariet bude efektívnejšie, pretože spotrebitelia budú môcť využívať rovnakú kartu pre všetky platby v eurách. Ľudia teda nebudú potrebovať toľko peňazí v hotovosti. Inovatívne služby možno ponúkať spotrebiteľom bez ohľadu na hranice štátov. Dlhodobým cieľom bankového sektora je dosiahnuť stav, kedy sa budú platobné nástroje SEPA používať iba v elektronickej podobe. Platby možno potom ľahko spojiť so službami s pridanou hodnotou, teda službami, ktoré majú spotrebiteľom aj obchodníkom uľahčiť platby pred ich vysporiadaním, ako aj po ňom. K nim patrí elektronická fakturácia, iniciácie platby prostredníctvom mobilného telefónu alebo internetu, elektronické letenky, oznámenie o pripísaní prostriedkov alebo elektronické priradenie platby k faktúre. Vďaka týmto službám ušetria spotrebitelia čas.

Obchodníci

Platobné karty sa stávajú u spotrebiteľov obľúbeným platobným nástrojom a v stále väčšej miere nahrádzajú šeky a platby v hotovosti. Používanie platobných kariet by sa malo v budúcnosti neustále rozširovať. Pre príjem platieb však obchodník potrebuje zmluvu s prijímajúcou bankou, ktorá zaňho platby hradené kartou spracuje a odovzdá ich prostredníctvom infraštruktúry pre vysporiadanie kartových operácií v banke, u ktorej má spotrebiteľ platobnú kartu. SEPA ponúka nasledovné výhody: príjemcovia budú môcť spracovať všetky platby uskutočnené kartou, ktoré spĺňajú parametre SEPA, a to aj medzi štátmi, v prostredí SEPA budú mať obchodníci v eurozóne možnosť si vybrať ľubovoľného príjemcu, ktorý ich platby vykonávané prostredníctvom platobnej karty spracuje, tým sa zvýši konkurencia a znížia náklady. Terminály v mieste predaja v eurozóne budú čoraz viac štandardizované, vďaka tomu bude možné si vyberať z väčšieho počtu poskytovateľov terminálov a obchodníci budú mať možnosť prijímať na jednom termináli viac druhov kariet, čo spôsobí, že silnejšia konkurencia medzi kartovými systémami by mala takisto viesť k znižovaniu poplatkov.

Podniky

SEPA pomôže podnikom zjednodušiť správu platieb. Podniky budú vykonávať všetky finančné transakcie v eurách centrálne z jedného účtu pri použití platobných nástrojov SEPA. Spracovanie platieb sa zjednoduší, pretože všetky prichádzajúce a odchádzajúce platby budú využívať rovnaký formát. Spojením platieb s riadením likvidity do jedného miesta ušetria podniky, ktoré pôsobia v celej eurozóne, náklady i čas. Služby s pridanou hodnotou, ako sú elektronická fakturácia a elektronické priradenie platieb, pomôžu podnikom spracovanie platieb ďalej optimalizovať a odbúrať náklady, ktoré boli potrebné na ich manuálne spracovanie. Dnes sú tieto služby ponúkané len na vnútroštátnej úrovni, pretože u cezhraničných platieb to sťažuje rôznorodosť platobných formátov. Štandardizované pravidlá platobného styku SEPA prevádzku uľahčia. Ako protiklad k všetkým týmto prínosom, ktoré SEPA pre podniky prinesie, je potrebné postaviť nemalé finančné náklady na úpravu systémov, ktoré  slúžia na komunikáciu s bankou, na účtovné systémy pre rekonciláciu platieb, prípadne systémy na elektronickú fakturáciu.

Banky

Banky vďaka novým platobným nástrojom a infraštruktúre SEPA v celej eurozóne získajú množstvo výhod. Budú môcť rozšíriť svoje podnikanie a „súťažiť“ na úrovni celej eurozóny, pretože tu môžu jednoduchšie ponúkať svoje služby. Banky môžu tiež rozšíriť svoje podnikanie tým, že svojim zákazníkom okrem produktov SEPA ponúknu aj služby s pridanou hodnotou. Vďaka projektu SEPA dochádza k posilneniu európskej integrácie a trhovej efektivity. Zosúladením podmienok, ktoré upravujú vykonávanie platieb, poskytuje SEPA jednotný súbor pravidiel, rovnocenný a otvorený prístup, dostupnosť a transparentnosť, ktorá posilní konkurenciu. Nariadenie č 260/2012 stanovuje, že poplatky za cezhraničné platby v eurách a poplatky za tuzemské platby v rámci krajín eurozóny budú rovnocenné. To vytvorilo nerovnováhu medzi bankovými poplatkami a nákladmi na cezhraničný platobný styk. Tú možno prekonať iba tým, že sa spracovanie, zúčtovanie a vysporiadanie cezhraničných platieb bude reorganizovať tak, aby bolo rovnako efektívne a lacné ako u  domácich platieb. To je jeden z cieľov projektu SEPA. Aby banky mohli ponúkať SEPA platobné nástroje, musia vynaložiť nemalé finančné prostriedky. V prvom rade ide o úpravy bankových systémov súvisiace s novým formátom platieb a komunikáciu s CSM. Rovnako sa musia sústrediť na predstavenie nových produktov a osvetu v oblasti SEPA, ale ani  potom rozvoj SEPA nekončí, každoročne sú vydávané nové verzie pravidiel SEPA, ktorým je treba prispôsobiť systémy a produkty, preto tento vývoj  je nekončiaci proces, ktorý bude vyžadovať ďalšie  finančné zdroje.

Záver

Implementácia projektu SEPA prinesie do praxe harmonizáciu uskutočňovania miliónov každodenných retailových platieb. Tento harmonizačný proces je podporovaný Európskou komisiou, Európskou centrálnou bankou, národnými centrálnymi bankami, ako aj poskytovateľmi platobných služieb a prinesie nové benefity tak pre spotrebiteľov, ako aj pre podniky, ktoré platby v eurách realizujú. Čoraz väčší počet ľudí v Európe žije mimo svojej domovskej krajiny alebo vykonávajú pravidelné platby zo zahraničia, čo znamená potrebu vedenia účtov vo viacerých krajinách, resp. aj vznik prípadných problémov, ktoré cezhraničné transakcie so sebou prinášajú. V prípade inkás dokonca nebolo možné využiť tento platobný nástroj cezhranične. Vďaka SEPA nebude potrebné, aby mal používateľ platobných služieb vedený jeden účet v SR a druhý v inej SEPA krajine a zároveň sa odstránia akékoľvek rozdiely medzi domácimi a cezhraničnými transakciami.

V budúcnosti sa predpokladá, že projekt SEPA bude výrazne prispievať ku skvalitneniu platobných služieb i napriek tomu, že jeho vytvorenie sa nezaobišlo bez problémov, bolo potrebné prekonať mnoho prekážok a samotná implementácia si doposiaľ vyžaduje nemalé investície zo strany bánk i firiem. Z výhod SEPA budú môcť v konečnom dôsledku profitovať všetky zúčastnené strany, pretože SEPA povedie k vzniku oblasti platieb v eurách, v ktorej sa platobný styk rýchlosťou a pohodlím vyrovná súčasným najlepšie fungujúcim vnútroštátnym systémom, v ideálnom prípade ich dokonca predbehne. Všetky zainteresované strany budú informované a ich požiadavky budú pri vývoji SEPA prerokované.

Aj keď je tento projekt v krátkodobom horizonte náročný, dlhodobo ponúka jedinečnú možnosť využívať výhody európskej integrácie a technického pokroku. Vďaka základnému súboru bezpečnostných noriem pre platobné nástroje SEPA sa zákazníci budú pri používaní platobných nástrojov SEPA cítiť bezpečnejšie. Všetky platby v eurozóne budú podporovať automatizované úplné spracovanie platieb, ktoré vychádza z otvorených a všetkým dostupných noriem. Všetky zainteresované strany budú mať možnosť si vybrať z plne transparentných platobných nástrojov SEPA bez toho, aby boli viazané hranicami štátov.

Zákazníci využívajúci platobné produkty budú mať na výber z množstva bánk, platobných kariet a variantov zadaní súhlasu s inkasom, tiež finančné inštitúcie si budú môcť vyberať z mnohých poskytovateľov infraštruktúry platobného styku a spracovateľov platobných kariet.

• ECB: Jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA) [online]. 2009 [cit. 2011-06-01]. Dostupné z : http://www.ecb.int/pub/pdf/other/sepa_brochure_2009sk.pdf
• www.nbs.sk
• Európska centrálna banka. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. St. Petersburg (Florida): Wikipedia Foundation, 11. 12. 2006, last modified on 14. 3. 2013 [cit. 2011-06-01]. Dostupné z: http://sk.wikipedia.org/wiki/Európska_centrálna_banka

Autor: doc. Ing. Dagmar Hrašková, PhD.