6.2 Služby

Ako služby sa v súlade s § 4 ods. 9 postupov účtovania účtujú výdavky, ktoré majú povahu nakupovaných služieb, napr. spotreba energií, telefónne služby, poštové služby, bankové služby, právne služby, nájomné, opravy a udržiavanie hmotného majetku, výdavky na školenia a odborné semináre, výdavky na cestovné.

Na preukázanie daňovej uznateľnosti výdavkov na služby je potrebné vychádzať z definície daňového výdavku. Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu v rozsahu a za podmienok stanovených v zákone o dani z príjmov. Daňové výdavky špecifikuje § 19 zákona o dani z príjmov, mnohé z nich sú výdavky na služby. Daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalšie výdavky uvedené v § 21 zákona o dani z príjmov.

Príklady účtovania výdavkov na služby

Poštovné

Poštovné môže byť platené v hotovosti, poštovými známkami alebo po dohode so Slovenskou poštou formou úverovaného poštovného. Výdavky na poštovné sa účtujú v deň platby za poštové služby alebo nákupu poštových známok.

Poplatky za telefón, fax, internet

Pri týchto výdavkoch je potrebné preukázať, že ide o výdavky v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a dosahovaním zdaniteľných príjmov. Pri využívaní tzv. služobných telefónov aj na súkromné účely je potrebné z daňových výdavkov vylúčiť poplatky za hovory na súkromné účely podnikateľa aj jeho zamestnancov. V prípade, že podnikateľ využíva súkromný telefón aj na podnikateľské účely, do daňových výdavkov môže uplatniť iba poplatky za hovory na podnikateľské účely preukázané rozpisom hovorov alebo percentuálnym podielom z celkového poplatku za uskutočnené hovory.

Platby za energie

Platby za dodávku elektrickej energie, tepla, vody, plynu, ktoré majú charakter zálohových platieb, sa účtujú ako daňové výdavky na služby v deň platby zálohy. Nedoplatok, ktorý vznikne pri celkovom vyúčtovaní, sa zaúčtuje ako daňový výdavok v deň úhrady nedoplatku. Preplatok, ktorý dodávateľ energie vráti, podlieha dani z príjmov a môže sa zaúčtovať ako storno daňového výdavku alebo ako ostatný zdaniteľný príjem. Uvedené platí v prípade, že podnikateľ podniká v priestoroch, ktoré má zaradené do obchodného majetku alebo v prenajatých priestoroch s dodávkou energií na vlastné obchodné meno.

Nájomné

Spôsob účtovania nájomného ako výdavkov na služby je podmienený väzbou na dosahovanie, zabezpečovanie a udržiavanie zdaniteľných príjmov nájomcu. Výdavky na nájomné zaplatené fyzickej osobe je zároveň aj v sústave jednoduchého účtovníctva potrebné časovo rozlíšiť. Vyplýva to z § 19 ods. 4 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého sa takto zaplatené nájomné za príslušné zdaňovacie obdobie uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy pripadajúcej na zdaňovacie obdobie.

Príklad č. 15

Podnikateľ podniká v prenajatých nebytových priestoroch, ktoré má prenajaté od fyzickej osoby. Podľa zmluvy o nájme nájomné platí vždy v máji za máj až október a v novembri za november až apríl vo výške 600 € dopredu. Nájomné zaplatené 31. 5. 2014 zaúčtuje v plnej výške do daňových výdavkov. Nájomné zaplatené 30. 11. 2014 sa za zdaňovacie obdobie roku 2014 môže do daňových výdavkov uznať len vo výške 200 €, čiastku 400 € bude musieť zaúčtovať do výdavkov neovplyvňujúcich základ dane. Zároveň nájomné zaplatené v novembri 2013, z ktorého tiež čiastka 400 € nebola daňovo uznaná, zaúčtuje v rámci účtovných uzávierkových operácií k 31. 12. 2014 do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v členení služby.

Údržba a oprava hmotného majetku

Zákon o dani z príjmov špeciálne neupravuje výdavky na opravy a údržbu. Pri vymedzení pojmov oprava a údržba je vhodné vychádzať z § 10 ods. 27 písm. f) postupov účtovania, v zmysle ktorého sa:

• opravou rozumie odstraňovanie čiastočného fyzického opotrebovania alebo poškodenia za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu, pričom uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo k zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia,
• udržiavaním sa rozumie spomaľovanie fyzického opotrebenia, predchádzanie jeho následkom a odstraňovanie drobnejších závad.

Pri posudzovaní daňovej uznateľnosti je potrebné vychádzať z definície daňového výdavku. Ak sa oprava a údržba týka majetku, ktorý sa len sčasti používa na podnikanie, vynaložené výdavky je možné zahrnúť do výdavkov na služby len v pomernej výške. Od výdavkov na opravu a údržbu je potrebné odlišovať výdavky na technické zhodnotenie, ktoré zvyšuje ocenenie hmotného majetku.

Príklad č. 16:

Podnikateľ havaroval na motorovom vozidle zaradenom v obchodnom majetku. Na vozidle vznikla škoda vo výške nákladov na opravu. Pretože ide o odstrániteľné poškodenie majetku, ktoré sa v zmysle zákona o účtovníctve nepovažuje za škodu, náklady na odstránenie škody predstavujú daňovo uznané výdavky na opravu.

Vykonávanie opráv prenajatého majetku vo všeobecnosti prináleží prenajímateľovi. V zmluve o prenájme je však možné túto povinnosť preniesť na nájomcu a v tom prípade môže nájomca vynaložené výdavky na opravy zaúčtovať ako výdavky na služby a zahrnúť do daňových výdavkov.

Príspevky na stravovanie zamestnancov

Príspevky na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bodu 5 zákona o dani z príjmov v prípade, keď sú poskytované v zmysle § 152 Zákonníka práce a vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného, ktoré stanovuje sumu stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín na 4 €, čo znamená, že daňovým výdavkom na jedno jedlo môže byť maximálne suma vo výške 2,20 €. Pri zabezpečení stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby formou stravovacích poukážok, hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. najmenej vo výške 3 €.

V súvislosti s príspevkami na stravovanie zamestnancov sa v peňažnom denníku účtuje:

• pri nákupe stravy, stravných lístkov, stravovacích poukážok celková fakturovaná hodnota ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na účte v banke a následne v členení na:
• – 55 % z hodnoty, resp. príspevok zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení výdavky na služby,
• – 45 % z hodnoty, resp. hodnota príspevku zamestnávateľa nad rámec Zákonníka práce a hodnota úhrady od zamestnancov ako výdavok neovplyvňujúci základ dane v členení ostatná spotreba,
• – sprostredkovateľskú províziu pri nákupe stravovacích poukážok ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení výdavky na služby,
• pri úhrade za poskytnutú stravu alebo za predaj stravných lístkov a stravovacích poukážok od zamestnancov ako príjem neovplyvňujúci základ dane v členení ostatné príjmy.

V súvislosti so stravovaním zamestnancov sa okrem peňažného denníka účtuje aj:

• v knihe záväzkov vznik a zánik záväzku voči dodávateľom stravy, stravných lístkov alebo stravovacích poukážok,
• v knihe pohľadávok vznik a zánik pohľadávky voči zamestnancom za poskytnutú stravu alebo predaj stravných lístkov alebo stravovacích poukážok,
• v knihe cenín nákup a predaj stravných lístkov a stravovacích poukážok ako cenín,
• v knihe sociálneho fondu použitie sociálneho fondu na príspevok na stravovanie.

Podnikateľ, platiteľ DPH, má pri splnení podmienok podľa § 49 a § 51 zákona o DPH právo na odpočet DPH:

• pri nákupe surovín a výdavkov na prevádzku vlastného stravovacieho zariadenia,
• pri nákupe stravy od iných dodávateľov,
• z provízie za sprostredkovanie stravovania formou stravovacích poukážok.

Poskytnutie stravovania sa považuje za dodanie služby a zamestnávateľ postupuje podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, ktorý ustanovuje, že základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. V zmysle tohto ustanovenia základom dane pri poskytovaní stravovania zamestnávateľom je len protihodnota, ktorú zamestnávateľ prijal od svojho zamestnanca, t. j. základom dane je hodnota, ktorú platí zamestnanec, do základu dane sa nezahŕňa príspevok zamestnávateľa ani príspevok zo sociálneho fondu.

Pri zabezpečení stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, tieto poukážky majú charakter finančných poukážok ako forma platenia a nie sú predmetom dane z pridanej hodnoty.

Príklad č. 17:

Podnikateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov v cudzom stravovacom zariadení formou nákupu stravných lístkov. Cena jedla – stravného lístka, je 3,60 € vrátane DPH. Uplatnenie daňových výdavkov pri 55 % príspevku zamestnávateľa a príspevku zo sociálneho fondu vo výške 0,10 € pri poskytovaní jedla zamestnancom bude nasledovné:

O nákupe a predaji stravných lístkov bude podnikateľ účtovať v peňažnom denníku, v knihe záväzkov, v knihe pohľadávok, v knihe sociálneho fondu a v knihe cenín.

Stravovanie podnikateľa

Podnikateľ si môže uplatniť do daňových výdavkov v zmysle § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v 100 % výške stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín, t. j. vo výške 4 €. Výdavky na stravovanie za odpracovaný deň nie je možné uznať, ak podnikateľovi súčasne vzniká nárok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej činnosti a tiež v prípade, keď si podnikateľ uplatňuje náhradu stravného pri pracovných cestách v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Pri uplatňovaní výdavkov na stravovanie nejde o uplatnenie paušálnych náhrad, ale výdavky na stravovanie je potrebné preukázať napr. dokladom o nákupe stravy v reštauračnom zariadení alebo inom zariadení, ktoré poskytuje stravovacie služby, faktúrou za nákup stravných lístkov, faktúrou za nákup stravovacích poukážok.

Za predpokladu, že podnikateľ v roku 2014 odpracuje všetkých 248 pracovných dní a výška stravného sa v priebehu roka neupraví a výdavky na stravovanie v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva, uplatňovať nebude, v zdaňovacom období roku 2014 si do daňových výdavkov bude môcť uplatniť výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku vo výške 992 €.

Ak je podnikateľ platiteľom DPH, musí pri posudzovaní nároku na odpočet DPH pri nákupe stravy, stravných lístkov alebo stravovacích poukážok na vlastné stravovanie vychádzať z bodu 2 „Informácií k vybranej problematike DPH“, v ktorých Daňové riaditeľstvo SR, odbor metodiky daní, v máji 2007 uviedlo, že náklady na stravovanie nemožno považovať z hľadiska zákona o DPH za náklady na tovary a služby, ktoré fyzická osoba prijala na účely svojho podnikania, a teda fyzickej osobe, platiteľovi dane, v zmysle § 49 zákona o DPH pri nákupe stravných lístkov a stravovacích poukážok na osobnú spotrebu nevzniká právo na odpočet dane aj napriek skutočnosti, že zákon o dani z príjmov umožňuje fyzickým osobám zahrnúť do výdavkov aj náklady na stravovanie.

Príklad č. 18:

Podnikateľ si na zabezpečenie vlastného stravovania kúpil 80 ks stravovacích poukážok v nominálnej hodnote 4 €, s manipulačným poplatkom 4,75 € + 0,95 € DPH, spolu 325,70 €. Za predpokladu, že stravovacie poukážky použije na zabezpečenie stravy vo forme jedného hlavného teplého jedla vrátane vhodného nápoja, do daňových výdavkov si môže uplatniť čiastku vo výške 80 x 4 = 320 €. Daňovým výdavkom je aj manipulačný poplatok vo výške 5,70 € v prípade, že podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, lebo nemá nárok na jej odpočet.

Výdavky na pracovné cesty zamestnancov

Výdavky na pracovné cesty zamestnancov sú daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov v prípade, keď sú poskytované v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, podľa ktorého osobám vyslaným zamestnávateľom na pracovnú cestu vzniká nárok na:

• náhradu preukázaných cestovných výdavkov prostriedkami hromadnej dopravy,
• náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny,
• náhradu preukázaných výdavkov za ubytovanie,
• stravné vo výške:
• – podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného v eurách – pri tuzemských pracovných cestách, t. j.:
• • 4,00 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
• • 6,00 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
• • 9,30 € pre časové pásmo nad 18 hodín,
• – podľa opatrenia Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách a v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách,
• náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
• náhradu za používanie cestných motorových vozidiel (s výnimkou vozidla poskytnutého zamestnávateľom) vo výške:
• – základnej náhrady za každý 1 kilometer jazdy vo výške podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v eurách pri tuzemskej aj zahraničnej pracovnej ceste, t. j.:
• • pre jednostopové vozidlá a trojkolky 0,050 € za každý jeden km jazdy,
• • pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 € za každý jeden km jazdy,
• – náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla:
• • pri tuzemskej pracovnej ceste v eurách,
• • pri zahraničnej pracovnej ceste pri cestách v členskom štáte eurozóny alebo v tretích štátoch, ktoré zaviedli euro, za kilometre odjazdené mimo územia Slovenskej republiky v eurách a pri cestách v štátoch, ktoré nie sú členským štátom eurozóny, v cudzej mene,
• náhradu výdavkov za komerčné poistenie a náhradu výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie.

Zamestnávateľ nie je povinný, ale môže poskytnúť pri zahraničnej pracovnej ceste aj vreckové vo výške do 40 % stravného pri zahraničných pracovných cestách.

V prípade, že zamestnávateľ poskytne aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou alebo vyššie náhrady, ako ustanovuje zákon o cestovných náhradách, takto poskytnuté náhrady nie sú pre zamestnávateľa uznaným daňovým výdavkom a nie je možné ich účtovať ako výdavky na služby.

Výdavky na pracovné cesty zamestnancov sa v peňažnom denníku účtujú ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na účte v banke a následne:

• pri náhradách poskytnutých vo výške a rozsahu v zmysle zákona o cestovných náhradách ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom a v druhovom členení výdavky na služby,
• pri náhradách poskytnutých nad rámec zákona o cestovných náhradách ako výdavok, ktorý neovplyvní základ dane z príjmov,
• pri poskytnutí preddavku na pracovnú cestu:
• – ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom a v druhovom členení výdavky na služby, pri vyúčtovaní preddavku v prípade doplatku zamestnancovi – výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom a v druhovom členení výdavky na služby, v prípade vrátenia nevyúčtovanej zálohy od zamestnanca – storno v stĺpci výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom a v druhovom členení výdavky na služby,
• – alebo ako výdavok, ktorý neovplyvní základ dane z príjmov, pri vyúčtovaní preddavku sa zápis stornuje vo výške preddavku a v prípade doplatku zamestnancovi sa výdavok vo výške preddavku preúčtuje na výdavok daňový, resp. nedaňový a doplatok sa doúčtuje ako výdavok daňový, resp. nedaňový a v prípade vrátenia nevyúčtovanej zálohy od zamestnanca sa výdavok vo výške poskytnutých cestovných náhrad preúčtuje na daňový, resp. nedaňový výdavok a vrátená čiastka ako príjem mimo základu dane.

Príklad č. 19:

Podnikateľ vyslal zamestnanca na dvojdňové obchodné rokovanie a uzatvoril s ním dohodu o použití vlastného motorového vozidla. Ubytovanie si zamestnanec zabezpečil sám. Pracovnú cestu vyúčtoval nasledovne:

Prílohu k vyúčtovaniu tvoria: kópia technického preukazu použitého motorového vozidla, doklad o nákupe pohonných látok, doklad z ubytovacieho zariadenia. Celková náhrada je uznaným daňovým výdavkom na pracovnú cestu zamestnanca.

Výdavky na pracovné cesty podnikateľa

Pracovnou cestou podnikateľa rozumieme skutočnosť, že podnikateľ uskutoční cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho miesto pravidelného vykonávania činnosti.

V zmysle § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov môžu fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, v súvislosti s vykonaním činnosti v inom mieste, ako je miesto, v ktorom túto činnosť pravidelne vykonávajú, do daňových výdavkov uplatniť:

• výdavky na stravné (nie preukázané výdavky na stravovanie), na ubytovanie, na cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto inom mieste – najviac vo výške, aká je stanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách
• pri použití vlastného osobného motorového vozidla, s účinnosťou od 1. januára 2014, výdavky:
• – do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu (prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla) a základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy (podľa opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách) alebo
• – vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia.
• Prepočet podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze môže byť v zmysle § 7 ods. 6 zákona o cestovných náhradách nasledovný:
• ak je v technickom preukaze uvedená len spotreba podľa príslušnej slovenskej normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy, pri jazde v meste sa spotreba zvýši o 40 %,
• ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy a aj podľa predpisu EHK alebo len podľa predpisu EHK, na výpočet sa použije norma podľa predpisu EHK prepočítaná aritmetickým priemerom, pri jazde v meste sa použije spotreba určená na jazdu v meste,
• ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa smerníc ES, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky uvedených v príslušnej smernici ES, odvodených od konkrétneho režimu jazdy vozidla,
• ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa inej normy bez členenia na cykly, na výpočet sa použije táto spotreba a pri jazde v meste sa spotreba zvýši o 20 %.

Výdavky na pracovné cesty a výdavky za použitie vlastného osobného motorového vozidla môže podnikateľ zaúčtovať do daňových výdavkov ako výdavky na služby nasledovne:

• v priebehu účtovného obdobia, a to vždy po vyúčtovaní pracovnej cesty alebo postupne za určité časové obdobie, napr. k poslednému dňu v mesiaci alebo
• k 31. 12. v rámci uzávierkových účtovných operácií vo výške vypočítanej za celé zdaňovacie obdobie.

Príklad č. 20:

Podnikateľ použil vlastné osobné motorové vozidlo s prívesom. Do daňových výdavkov uplatní výdavky vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý km jazdy. V technickom preukaze má vozidlo uvedenú spotrebu podľa slovenskej normy (STN): 9,9 l/100 km. V zázname o prevádzke motorového vozidla uviedol rozpis najazdených kilometrov podľa režimov jazdy, v meste najazdil 295 km a mimo mesta 139 km (spolu 434 km). Cenu pohonných látok vo výške 1,51 € s DPH doložil dokladom z čerpacej stanice o nákupe pohonných látok. Do daňových výdavkov môže za použitie vlastného osobného motorového vozidla uplatniť:

Príklad č. 21:

Podnikateľ používa vlastné osobné motorové vozidlo na súkromné aj podnikateľské účely. Do daňových výdavkov uplatňuje výdavky vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý km jazdy. Vyúčtovanie náhrady za používanie vlastného osobného motorového vozidla podnikateľa v januári je nasledovné:

Ak by sa podnikateľ rozhodol do daňových výdavkov uplatňovať výdavky vo forme paušálnych výdavkov, výpočet by bol nasledovný:

– stav tachometra na začiatku mesiaca 110 422 km a na konci mesiaca 111 951 km, na súkromné účely najazdených 384 km,

– preukázaný nákup pohonných látok na podnikateľské účely:

Výdavky v súvislosti s používaním motorového vozidla zaradeného do obchodného majetku

Podnikateľ, ktorý má motorové vozidlo zaradené v obchodnom majetku, môže do daňových výdavkov uplatniť a ako výdavky na služby účtovať výdavky spojené s prevádzkou motorového vozidla, ktorými sú:

• daň z motorových vozidiel,
• povinné a havarijné poistenie,
• výdavky na opravy a údržbu,
• ďalšie prevádzkové výdavky, ktoré súvisia s prevádzkovaním automobilu.

Daňovými výdavkami sú aj výdavky na spotrebované pohonné látky v zmysle § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov. Tieto výdavky sa vykazujú a účtujú v závislosti od zvoleného spôsobu uplatňovania výdavkov na nákup pohonných látok, preto sa o nich neúčtuje ako o výdavkoch na služby, ale ako o výdavkoch na zásoby (pozri kapitolu 6.1).

Výdavky súvisiace s prevádzkou automobilu je možné uplatniť v plnej výške za predpokladu, že automobil sa využíva len na pracovné cesty, t. j. na výkon podnikateľskej činnosti. Pokiaľ je automobil využívaný i na súkromné účely, nie je možné výdavky zahrnúť do daňových výdavkov v plnej výške, ale iba vo výške prislúchajúcej využitiu na podnikateľské účely. Kritériom na stanovenie daňových a nedaňových výdavkov môže byť počet najazdených kilometrov na podnikateľské účely a súkromné účely.

Príklad č. 22:

Podnikateľ využíva motorové vozidlo zaradené v obchodnom majetku príležitostne aj na súkromné účely. Výdavky na nákup pohonných látok účtuje pravidelne mesačne do daňových, resp. nedaňových výdavkov v závislosti od spotreby pri odjazdených kilometroch na podnikateľské a súkromné účely. Pretože v priebehu účtovného obdobia má zaúčtované zaplatené povinné zmluvné poistenie v plnej výške 320 € v daňových výdavkoch, musí z nich v rámci uzávierkových účtovných operácií vylúčiť výdavky pripadajúce na odjazdené kilometre na súkromné účely. Za rok 2014 odjazdil spolu 23 215 km, z toho na podnikateľské účely 22 305 km a na súkromné účely 910 km. Prepočet je nasledovný:

K 31. 12. 2014 zaúčtuje storno výdavkov na služby vo výške 12,54 €.

Daň z motorových vozidiel

Povinnosť platenia dane z motorových vozidiel upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach v § 84 až § 96. Predmetom dane sú motorové vozidlá a prípojné vozidlá kategórie M, N a O, ktoré sa používajú na podnikanie alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov, pričom nie je rozhodujúce, či motorové vozidlo je alebo nie zaradené v obchodom majetku.

Daňovníkom dane je osoba, ktorá je uvedená v dokladoch vozidla ako držiteľ, alebo aj osoba, ktorá vozidlo používa. Daňovníkom je aj zamestnávateľ, ak zamestnancom vypláca cestovné náhrady za použitie motorového vozidla na pracovnej ceste, ak v dokladoch o vozidle je uvedený zamestnanec ako držiteľ vozidla.

Pri výpočte dane sa vychádza zo sadzby dane uvedenej vo všeobecne záväznom nariadení príslušného vyššieho územného celku. Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za uplynulé zdaňovacie obdobie sa podáva do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia, do tohto termínu je potrebné daň aj zaplatiť.

Výdavky v súvislosti s využívaním časti bytu alebo domu na podnikateľské účely

V praxi sa často stáva, že podnikateľ nemá vlastné ani prenajaté priestory na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, ale využíva časť svojho bytu alebo rodinného domu aj na podnikateľské účely. Postup výpočtu a účtovania výdavkov na prevádzku týchto priestorov nestanovuje žiaden právny predpis. Výšku výdavkov však podnikateľ nemôže stanoviť odhadom, výpočet musí preukázať. Jedným zo spôsobov výpočtu výdavkov je výpočet v závislosti od využívanej plochy bytu alebo domu na podnikanie na celkovej ploche bytu alebo domu zistenej z projektovej dokumentácie. Takto vypočítané výdavky za celé obdobie kalendárneho roka sa zaúčtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavky ovplyvňujúce základ dane – výdavky celkom a v členení výdavky na služby, pričom v priebehu roka sa o výdavkoch v súvislosti s využívaním časti bytu alebo domu na podnikateľské účely neúčtuje.

Pokuty, penále, úroky

Pri vykonávaní podnikateľskej činnosti sa niekedy stáva, že podnikateľ musí v dôsledku neplnenia určitých povinností platiť pokuty a penále. Z pohľadu daňovej uznateľnosti je rozhodujúce členenie pokút a penále na:

• zmluvné pokuty, ktoré sa môžu dohodnúť v rámci záväzkových vzťahov pre prípad nesplnenia záväzku alebo pre prípad porušenia inej zmluvnej povinnosti – tieto zmluvné pokuty sú daňovým výdavkom po ich zaplatení, čo vyplýva z § 21 ods. 2 písm. a) a § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov a môžu sa účtovať ako výdavky na služby,
• ostatné pokuty a penále, ktoré môžu vyrubiť orgány štátnej a verejnej správy, ako napr. pokuty uložené správcom dane podľa zákona o správe daní, pokuty a penále uložené Sociálnou poisťovňou v zmysle zákona o sociálnom poistení a pod. – tieto ostatné pokuty a penále sú v zmysle § 21 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov vždy nedaňovým výdavkom a pri ich úhrade nie je možné o nich účtovať ako o výdavkoch na služby.
• Pri platení úrokov môže ísť o:
• úroky z úverov a pôžičiek, pričom tieto úroky sú daňovým výdavkom v prípade, ak čerpanie úveru alebo pôžičky preukázateľne súvisí s dosahovaním, zabezpečovaním a udržiavaním zdaniteľných príjmov,
• úroky z omeškania, ktoré v zmysle Obchodného zákonníka prináležia veriteľovi za porušenie povinnosti dlžníka riadne a včas splniť svoj záväzok, pričom u dlžníka sú zaplatené úroky z omeškania daňovým výdavkom, ak preukázateľne vznikli v súvislosti s dosahovaním, zabezpečovaním a udržiavaním zdaniteľných príjmov,
• sankčné úroky, ktoré vyrubuje napr. správca dane, ktoré však v zmysle § 21 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov nie sú daňovým výdavkom a pri ich úhrade sa účtujú ako výdavky neovplyvňujúce základ dane.

Finančný prenájom – lízing

Finančný prenájom definuje zákon o dani z príjmov v § 2 písm. s) ako obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak:

• vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na nájomcu a
• doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a nie menej ako tri roky alebo ak je predmetom prenájmu pozemok, doba trvania nájmu pozemku je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 4, pričom pri postúpení nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu táto podmienka platí na nájomnú zmluvu ako celok.

Pri účtovaní finančného prenájmu nájomca musí zohľadniť tieto ustanovenia zákona o dani z príjmov:

• § 19 ods. 3 písm. o), v zmysle ktorého je daňovým výdavkom úrok pri finančnom prenájme, t. j. časť platby prenajímateľovi, ktorá prevyšuje sumu istiny, úrok je zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu;
• § 24 ods. 1 písm. d), v zmysle ktorého majetok daňovo odpisuje daňovník, ktorý aj keď nemá vlastnícke právo k majetku, ale účtuje o majetku ako o hmotnom majetku prenajatom formou finančného prenájmu;
• § 25 ods. 6, v zmysle ktorého súčasťou obstarávacej ceny u nájomcu nie je daň z pridanej hodnoty, a to ani v prípade, keď nájomca nemá nárok na jej odpočítanie a keď nájomca nie je platiteľom DPH;
• § 26 ods. 8, v zmysle ktorého hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov, odpíše daňovník počas doby trvania prenájmu do výšky 100 % hodnoty istiny, pričom neuplatnírovnomerné alebo zrýchlené odpisovanie, ale výšku odpisu určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý kalendárny mesiac doby prenájmu. Hmotný majetok nadobudnutý postúpením zmluvy o finančnom prenájme odpisuje nový nájomca počas celej doby odpisovania do výšky vstupnej ceny, pričom vstupnou cenou u nového nájomcu sa rozumie výška nesplatenej istiny vrátane finančného vyrovnania a odstupného uhradeného pôvodnému nájomcovi;
• § 52 ods. 49, v zmysle ktorého sa pri predĺžení alebo skrátení dohodnutej doby finančného prenájmu výška mesačného odpisu vypočítaná podľa § 26 ods. 8 upraví počnúc mesiacom, v ktorom sa nájomca a prenajímateľ dohodli na zmene doby trvania finančného prenájmu.

Podrobnosti o postupoch účtovania u nájomcu sú špecifikované v § 17 postupov účtovania.

Spôsob účtovania v peňažnom denníku môže byť nasledovný:

• vopred zaplatená časť obstarávacej ceny, spracovateľský poplatok a pravidelné splátky aj kúpna cena v poslednom roku sa zaúčtujú ako výdavky neovplyvňujúce základ dane, v rámci uzávierkových účtovných operácií sa do daňových výdavkov zaúčtujú daňové odpisy vo výške pripadajúcej na príslušné účtovné obdobie a úroky pripadajúce na príslušné účtovné obdobie podľa splátkového kalendára,
• alebo všetky pravidelné splátky sa zaúčtujú ako výdavky ovplyvňujúce základ dane a v rámci uzávierkových účtovných operácií sa každoročne počas doby trvania prenájmu zaúčtuje rozdiel vyplývajúci z vykonaného prepočtu daňových výdavkov a už zaúčtovaných výdavkov,
• alebo každá splátka sa rozdelí na viac položiek a samostatne sa zaúčtuje do výdavkov neovplyvňujúcich základ dane (časť istiny) a výdavkov ovplyvňujúcich základ dane (ostatné položky) a v rámci uzávierkových účtovných operácií sa zaúčtujú daňové odpisy.

Ďalšie výdavky na služby

Do ostatných výdavkov na služby sa účtuje ešte množstvo ďalších výdavkov, ktoré podnikateľ vynakladá pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, napr. výdavky na reklamu, inzerciu, poplatky (správne, miestne, súdne, iné poplatky), komerčné poistenie majetku, daň z nehnuteľností, prepravné, výdavky na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov a pod. Úhradu týchto výdavkov možno považovať za daňovo uplatnené výdavky a účtované ako výdavky na služby, len pokiaľ sa vzťahujú na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani z príjmov.

Poznámka redakcie:
§ 4 ods. 9 postupov účtovania v JÚ

Autor: Ing. Eva Gášpárová