Sociálny fond – tvorba, použitie, účtovanie, zdaňovanie

Sociálny fond je nástrojom realizácie sociálnej politiky zamestnávateľa a jedným zo zdrojov jej financovania.

Tvorba a použitie sociálneho fondu sú predmetom zákonnej úpravy vo vzťahu k zamestnávateľovi aj zamestnancom. Právnou normou upravujúcou tvorbu a použitie sociálneho fondu je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.

Tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo upraví zamestnávateľ vo vnútornom predpise, ak u neho nepôsobí odborová organizácia.

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s tvorbou a použitím sociálneho fondu:

• viesť sociálny fond na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke,
• určiť základ pre výpočet prídelu do sociálneho fondu – súhrn hrubých miezd a platov,
• tvoriť sociálny fond ako úhrn:
  • 0,6 % zo základu – povinne,
  • do 1 % zo základu – ak sú splnené podmienky,
  • dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac 0,5 % zo základu, alebo
  • potrebnej na kompenzáciu výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania, najviac 0,5 % zo základu,
• povinného prídelu vo výške:
• ďalšieho prídelu vo výške:
• ďalších zdrojov,
• tvoriť sociálny fond najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu a do piatich dní uskutočniť prevod prostriedkov, ak je fond vedený sa osobitnom účte v banke,
• zúčtovať prostriedky fondu za kalendárny rok do 31. januára nasledujúceho roka,
• použiť sociálny fond v súlade s kolektívnou zmluvou alebo vnútorným predpisom na peňažné alebo nepeňažné prís­pevky na:
• stravovanie zamestnancov nad rámec ustanovený § 152 Zákonníka práce,
• dopravu do zamestnania a späť,
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,
• zdravotnú starostlivosť,
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
• doplnkové dôchodkové sporenie, okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je povinný platiť zamestnávateľ,
• ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov,
• posúdiť, či poskytnutý príspevok je predmetom dane, nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený,
• ak je príspevok zdaniteľným príjmom zamestnanca, pripočítať ho k ostatným zdaniteľným príjmom zamestnanca, zahrnúť do vymeriavacieho základu pre platenie poistného na sociálne a zdravotné poistenie a zdaniť ho.

1. Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond v rozsahu a za podmienok zákona o sociálnom fonde povinne tvoria zamestnávatelia, ktorými podľa § 2 zákona sú:

• právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky alebo
• fyzické osoby s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky,

ktoré zamestnávajú zamestnanca, resp. za­mestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Fyzická osoba je zamestnávateľom, ak vykonáva činnosť:

• v poľnohospodárstve a je registrovaná ako samostatne hospodáriaci roľník,
• na základe živnostenského oprávnenia,
• podľa osobitných predpisov, ako napr. lekári, advokáti, notári, architekti a pod.,

a zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy v zmysle § 42 Zákonníka práce, pričom môže ísť o pracovný pomer na dobu určitú, na dobu neurčitú, o pracovný pomer na kratší pracovný čas, pracovný pomer domáckeho zamestnanca.

Právnickou osobou, ktorá je zamestnávateľom, môže byť:

• obchodná spoločnosť – verejná, komanditná, akciová, spoločnosť s ručením obmedzeným,
• družstvo – spotrebné, výrobné, bytové, poľnohospodárske,
• štátny podnik, rozpočtová a príspevková organizácia, banka, poisťovňa,
• občianske združenie, záujmové zdru­že­nie, nezisková organizácia, cirkev, po­litická strana alebo hnutie,
• účelové združenie – nadácia, fond,
• obec, vyšší územný celok,

ak zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napr. štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov.

V praxi sú najčastejšie aplikovanými pra­covnoprávnymi predpismi zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, preto zamestnancami na účely zákona o sociálnom fonde sú:

• zamestnanci v pracovnom pomere s uzatvorenou pracovnou zmluvou v zmysle § 42 Zákonníka práce,
• zamestnanci v pracovnom pomere na výkon práce vo verejnom záujme v zmysle § 1 ods. 4 zákona o výkone prác vo verejnom záujme a § 3 ods. 1 Zákonníka práce (týka sa zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 2 zákona o výkone práce vo verejnom záujme),
• zamestnanci v štátnozamestnaneckom pomere v zmysle druhej časti zákona o štátnej službe.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu sa nevzťahuje na:

• uzatvorené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. odmeny na základe dohody o pracovnej činnosti, dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov sa nezapočítavajú do základu na ur­čenie povinného a ďalšieho prídelu pros­triedkov do sociálneho fondu,
• odmeny členov štatutárnych, dozor­ných a iných orgánov spoločnosti, konateľov a iných osôb na základe mandátnych, príkazných alebo obdobných zmlúv, odmeny na základe zmlúv podľa autorského zákona, odmeny poslancov.

Sociálny fond sa v súlade s § 3 zákona o sociálnom fonde tvorí ako úhrn:

• povinného prídelu,
• ďalšieho prídelu,
• ďalších zdrojov fondu.

V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods. 1 zákona.

U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % zo základu bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania.

Ak takýto zamestnávateľ:

• za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a
• súčasne splnil všetky svoje daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej po­isťovni,

môže v nasledujúcom roku tvoriť sociálny fond prídelom až 1 % zo základu.

Pri splnení týchto podmienok môže aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu. Ide o možnosť, nie povinnosť zvýšenia povinného prídelu.

Ak by sa na zvýšení tvorby sociálneho fondu v kolektívnej zmluve dohodlo bez toho, aby boli splnené podmienky dosiahnutia zisku a splnenia daňových a odvodových povinností, je táto dohoda v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní neplatná, pretože je v rozpore so zákonom o sociálnom fonde.

Zákon o sociálnom fonde vyžaduje zisťovanie dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok, t. j. osobitne neupravuje prípady, ak je účtovným a zdaňovacím obdobím hospodársky alebo iný rok.

U zamestnávateľa, ktorého činnosť nie je zameraná na dosahovanie zisku, sa sociálny fond povinne tvorí vo výške 0,6 % zo základu.

Vo výške 1 % zo základu sa tvorí v prípade, ak to umožňuje rozpočet.

V zmysle § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 a bod 2 zákona o sociálnom fonde ďalší prídel do sociálneho fondu môže byť:

• vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán (nemôže sa uzatvoriť kolektívna zmluva podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície), najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 zákona,
• alebo ak kolektívna zmluva uzatvorená nie je alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 zákona.

Ďalší prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 (podľa kolektívnej zmluvy) a podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 (na kompenzáciu výdavkov na dopravu) sa navzájom vylučujú a nie je možné ich kombinovať.

V praxi to znamená, že ďalší prídel sa dohodne v kolektívnej zmluve alebo ho zamestnávateľ bude tvoriť podľa zákona o sociálnom fonde a použije ho na taxatívne určený účel.

V zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde sa sociálny fond môže tvoriť z ďalších zdrojov, ktorými podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona môžu byť:

• ďalšie nepovinné zdroje podľa zákona o sociálnom fonde,
• zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
• dary,
• dotácie,
• príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu,
• prídel zamestnávateľa z použiteľného zisku.

Ďalšie zdroje sociálneho fondu nie sú limitované ani inak upravené.

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonom upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niek­torých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy (naturálna mzda) poskytované zamestnancovi zamestnávateľom za prácu.

Za mzdu:

• sa nepovažujú plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce alebo iných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, plnenia poskytované zo zisku po zdanení – preto tieto plnenia nevstupujú do základu pre určenie prídelu do sociálneho fondu,
• sa považujú aj plnenia poskytované zamestnancom za prácu pri príležitosti jeho pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytujú zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu – preto aj tieto plnenia vstupujú do základu pre určenie prídelu do sociálneho fondu.

V zmysle § 6 ods. 2 zákona o sociálnom fonde sa fond tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu, za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd a platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.

Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do 5 dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.

Zákon o sociálnom fonde ukladá zamestnávateľovi v § 6 ods. 3 až 5 ďalšie povinnosti, a to povinnosť:

• zúčtovania prostriedkov sociálneho fo­ndu za kalendárny rok najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka a prevodu zostatku fondu do nasledujúceho roka,
• prevodu nevyčerpanej časti fondu zodpovedajúcej podielu prevádzaných zamestnancov na nového zamestnávateľa, v prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa § 27 až § 31 Zákonníka práce, t. j. nevyčerpaná časť sociálneho fondu zod­povedajúca podielu prevzatých zamestnancov sa prevedie na nového zamestnávateľa,
• uspokojenia nárokov z fondu, ak sa zamestnávateľ zrušuje bez právneho nástupcu, ako nárokov z pracovného pomeru, t. j. v prípade likvidácie zamestnávateľa sa záväzky zo sociálneho fondu vyrovnajú v prospech zamestnancov v súlade s kolektívnou zmluvou alebo zákonom o sociálnom fonde (v opačnom prípade sa zostatok sociálneho fondu musí preúčtovať do výnosov).

2. Použitie sociálneho fondu

Použitie prostriedkov sociálneho fondu, ako aj podmienky poskytovania príspevkov zo sociálneho fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancov dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa odborová organizácia nepôsobí, upraví ich vo vnútornom predpise.

Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu v súlade s § 7 zákona o sociálnom fonde príspevky na:

• stravovanie zamestnancov nad rámec ustanovený § 152 Zákonníka práce,
• dopravu do zamestnania a späť,
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,
• zdravotnú starostlivosť,
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
• doplnkové dôchodkové sporenie, okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je povinný platiť zamestnávateľ,
• ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Prostriedky sociálneho fondu nie je možné použiť na účely odmeňovania za prácu.

Príspevky zo sociálneho fondu sa môžu okrem zamestnancov poskytnúť aj:

• rodinným príslušníkom zamestnanca (man­žel, manželka, nezaopatrené deti),
• poberateľom starobného dôchodku, pred­časného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnoprávnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do uvedeného dôchodku.

V kolektívnej zmluve možno dohodnúť použitie sociálneho fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom. Celková suma takto použitých pros­triedkov zo sociálneho fondu nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.

Ak sa na tento účel dohodnuté prostriedky v bežnom roku nevyčerpajú, nevyčerpaná časť môže byť použitá v nasledujúcom kalendárnom roku.

Zamestnávateľ je oprávnený požadovať od odborovej organizácie preukázanie použitia pridelených finančných prostriedkov zo sociálneho fondu na tento účel.

3. Tvorba sociálneho fondu z pohľadu zákona o dani z príjmov

Zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 1 ustanovuje, že ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac vo výške tohto limitu.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami náklady, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon o sociálnom fonde. Aj zákon o sociálnom fonde v § 5 ustanovuje, že u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je tvorba sociálneho fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o sociálnom fonde súčasťou výdavkov s odkazom na § 19 ods. 1 zákona o dani z príj­mov. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok. V zmysle § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky presahujúce limity ustanovené zákonom alebo osobitným predpisom.

4. Použitie sociálneho fondu z pohľadu zákona o dani z príjmov

Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. Príspevky zo sociálneho fondu predstavujú pre zamestnancov príjem, ktorý v zmysle zákona o dani z príjmov môže byť:

a) príjem, ktorý nie je predmetom dane:

• v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú úvery a pôžičky, t. j. predmetom dane nie sú ani pôžičky poskytnuté zamestnancom zo sociálneho fondu,
• v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo sociálneho fondu je príjmom, ktorý je od dane oslobodený. V prípade poskytnutia takéhoto príjmu nad rámec osobitného predpisu je tento príjem už predmetom dane v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov;

b) príjem, ktorý je od dane oslobodený – ide o príjmy v zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, predovšetkým o:

• sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov,
• hodnotu stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného pros­tredníctvom iných subjektov,
• hodnotu nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku,
• nepeňažné príjmy zamestnanca po­skytované ako použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom,
• sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby, odstraňovania následkov živelných pohrôm alebo dočasnej pracovnej neschopnosti v úhrnnej výške najviac 2 000 € za zdaňovacie obdobie,

c) príjem zo závislej činnosti, ktorým sú:

• všetky ostatné príjmy a v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sa považujú za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje v čase plnenia spolu s ostatnými zložkami príjmu zo závislej činnosti, t. j. sú súčasťou zdaniteľnej mzdy,
• nepeňažné plnenia poskytnuté bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa § 5 ods. 1 písm. k) zákona o dani z príjmov.

Zamestnávateľ je povinný vybrať zo zdaniteľnej mzdy preddavok na daň v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac, a to znížený o:

• sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
• nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 1/12 ročnej nezdaniteľnej časti základu dane.

Pre platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie platí:

• ak príspevky zo sociálneho fondu nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, nie sú súčasťou zdaniteľných príjmov zamestnanca a zároveň nie sú súčasťou vymeriavacích základov pre platenie poistného na sociálne poistenie a pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie,
• ak príspevky zo sociálneho fondu sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, sú predmetom dane, podliehajú zdaneniu a zároveň sú súčasťou vymeriavacích základov zamestnanca aj zamestnávateľa pre platenie:
• poistného na sociálne poistenie, okrem:
  • nepeňažného príjmu poskytnutého bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starob­ného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktorý podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení nie je zárobkovou činnosťou,
  • príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré sú podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z vymeriavacieho základu vylúčené,
• preddavkov na zdravotné poistenie.

Povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, nie je možné uhradiť zo sociálneho fondu. Poistné platené zamestnávateľom za zamestnanca je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov.

V prípade uplatnenia výpočtu zdaniteľnej mzdy podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov suma navýšenia nepeňažného plnenia o preddavok na daň a povinné poistné a príspevky z poskytnutého nepeňažného plnenia je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 7 zákona o dani z príjmov. Preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti zrazí zamestnávateľ pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa zdaniteľná mzda vypláca. Ak zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy a zrážku preddavku na daň nie je možné vykonať, preddavok sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní, alebo pri podaní daňového priznania, alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie, daň sa považuje za vyrovnanú.

Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi je v súlade s § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov u zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Zamestnávateľ pri výpočte zdaniteľnej mzdy zamestnanca na účely výberu preddavku na daň môže postupovať dvoma spôsobmi, a to:

• bez navýšenia nepeňažného plnenia (nepeňažné plnenie bude považovať za brutto príjem),
• navýšením nepeňažného plnenia podľa prílohy č. 6 ZDP o preddavok na daň a povinné poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec (nepeňažné plnenie bude považovať za netto príjem).

5. Použitie sociálneho fondu z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty

Daň z pridanej hodnoty sa pri použití sociálneho fondu neaplikuje.

Ak zamestnávateľ uhradí faktúru napr. za ubytovanie, dopravu, užívanie rekreačného alebo iného zariadenia zo sociálneho fondu, nemá nárok na odpočítanie DPH.

Podmienky, za ktorých platiteľ DPH môže uplatniť odpočítanie dane, sú ustanovené v § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa § 49 ods. 2 môže platiteľ dane odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ – s výnimkou podľa § 49 ods. 3 a 7 zákona. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie nie je podstatné, z akého zdroja sa bude vykonávať úhrada za prijaté tovary a služby, pre odpočítanie dane je podstatné, aby boli splnené zákonom ustanovené podmienky. Ak sú tovary a služby obstarané s cieľom potrieb zamestnancov a nie s cieľom podnikania zamestnávateľa, potom zamestnávateľ nemá nárok na odpočítanie DPH, DPH je súčasťou ceny tovarov a služieb.

6. Príklady použitia sociálneho fondu

a) Príspevok na stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej vý­živy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti, a to najmä poskytnutím jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny vo vlast­nom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa ale­bo prostredníctvom osoby, ktorá má opráv­nenie sprostredkovať stravovacie služby.

Zamestnávateľ je zároveň povinný v zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce:

• prispieť zamestnancom na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVR SR o sumách stravného,
• poskytnúť príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom fonde. Zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde pris­pieva na stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený Zákonníkom práce, pričom neurčuje výšku ani formu tohto príspevku.

Zamestnávateľ poskytuje stravovanie v:

• nepeňažnej forme poskytnutím teplého hlavného jedla, stravných lístkov alebo stravovacích poukážok,
• v peňažnej forme poskytnutím finančného príspevku.

Finančný príspevok v ustanovenej sume je zamestnávateľ povinný poskytnúť podľa § 152 ods. 6 a 7 Zákonníka práce len vtedy:

• ak povinnosť zabezpečiť stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,
• ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie,
• ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom,
• ak u zamestnanca ide o výkon domáckej práce alebo telepráce.

V zmysle § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené:

• hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov,
• finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho po­tvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom,
• hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnancovi na spotrebu na pracovisku.

b) Príspevok na dopravu do zamestnania a späť

Zdrojom na poskytovanie príspevku na dopravu do zamestnania je:

• povinný prídel do sociálneho fondu tvorený podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde, ktorého minimálna výška je 0,6 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 a maximálna výška 1 % zo základu pri splnení ustanovených podmienok – z povinného prídelu zamestnávateľ poskytuje príspevok na dopravu do zamestnania podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde,
• ďalší prídel tvorený podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde, ktorý možno tvoriť:
• v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo základu – v takomto prípade účel použitia nie je zákonom ustanovený alebo
• v rozsahu určenom potrebou na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, najviac však vo výške 0,5 % zo základu, zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona, t. j. zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond.

Poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť podľa § 7 ods. 5 a podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde sa navzájom nevylučuje.

Znamená to, že v prípade dostatku vytvorených zdrojov môžu byť príspevky na dopravu do zamestnania a späť vyplácané súčasne z povinného aj z ďalšieho prídelu do sociálneho fondu, a to:

• vo výške preukázaných výdavkov v zmysle § 7 ods. 5 zákona z ďalšieho prídelu,
• vo výške ustanovenej zamestnávateľom v zmysle § 7 ods. 1 písm. b) zákona z povinného prídelu.

Na príspevky na dopravu do zamestnania a späť z povinného prídelu sa nevzťahuje povinnosť preukazovania výdavkov ani splnenie iných podmienok.

Príspevok možno poskytnúť každému zamestnancovi bez ohľadu na spôsob dopravy, výšku výdavkov na dopravu a výšku príjmu zamestnanca.

Nárok na príspevok do zamestnania a späť z ďalšieho prídelu poskytnutého podľa § 7 ods. 5 zákona je zamestnanec povinný preukázať a zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu o poskytnutých príspevkoch.

Súčasťou tejto evidencie sú doklady preukazujúce vynaložené výdavky jednotlivých zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť. Výška takto poskytnutého príspevku však zamestnancovi nemusí pokryť všetky jeho náklady do dopravu, pretože zákon o sociálnom fonde limituje pre zamestnávateľa výšku tvorby ďalšieho prídelu do sociálneho fondu určeného na takýto príspevok na dopravu do zamestnania.

Príspevok je splatný v termíne určenom na výplatu mzdy alebo platu po preukázaní nároku na príspevok.

Príspevky na dopravu do zamestnania a späť sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom bez ohľadu na výšku príspevku a podmienok, za akých boli poskytnuté, a zdaňujú sa preddavkom spôsobom v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.

c) Príspevok na účasť na kultúrnych a športových podujatiach

Príspevky na účasť na kultúrnych a športových podujatiach podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde môžu byť poskytované na:

• aktívnu účasť na kultúrnych a športových podujatiach, napr. pri účasti zamestnanca na kultúrnom podujatí ako účinkujúceho, pri účasti zamestnanca v športovom tíme ako hráča (futbal, basketbal a pod.), pri účasti zamestnanca na športových hrách ako súťažiaceho alebo člena družstva – poskytuje sa príspevok na vložné, členské v klube a pod.,
• pasívnu účasť na kultúrnych a športových podujatiach, napr. pri návšteve kina, divadla, športového zápasu ako divák – poskytuje sa príspevok na vstupenky.

Príspevky na účasť na kultúrnych a športových podujatiach sú vždy zdaniteľným príjmom zamestnanca a zamestnávateľ je povinný z nich zraziť preddavok na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov, bez ohľadu na to, či ide o peňažný príspevok alebo o príspevok v nepeňažnej forme.

d) Príspevok na rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na generáciu pracovnej sily

V rámci rekreácie sa zamestnanci môžu zúčastniť rôznych druhov rekreačných pobytov (tuzemských, zahraničných, letných, zimných, kondičných, kúpeľných, poznávacích). V rámci regenerácie môžu využívať služby kadernícke, kozmetické, masážne, relaxačné. Príspevok zo sociálneho fondu na rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom fonde, je možné poskytnúť len na účasť na rekreácii a služby spojené s regeneráciou, príspevok nie je možné poskytnúť na tovary a veci súvisiace s rekreáciou a regeneráciou pracovnej sily, ako napr. na zakúpenie športových odevov a športových potrieb.

Príspevky na rekreácie a služby, ktoré zamestnanci využívajú na regeneráciu pracovnej sily, môžu byť poskytnuté:

• v peňažnej forme – príspevky v peňažnej forme sú vždy zdaniteľným príjmom zamestnanca alebo
• v nepeňažnej forme priamym poskytnutím rekreačných pobytov, poukazov na rekreácie a služby. Zdaňovanie týchto príjmov je závislé od konkrétneho druhu poskytnutého príspevku na rekreáciu a regeneráciu pracovnej sily. Od dane je oslobodený len príspevok v nepeňažnej forme spĺňajúci podmienky vymedzené v § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Podľa § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodené použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Rovnako sa posudzuje takého plnenie poskytnuté manželovi/manželke zamestnanca a deťom, ktoré sa na daňové účely považujú za vyživované osoby. Ďalšie bezplatne poskytnuté služ­by ako doprava a strava sú už zdaniteľným príjmom.

e) Príspevok na zdravotnú starostlivosť

Príspevky na zdravotnú starostlivosť podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom fonde môžu byť poskytované ako:

• príspevky na plnenie povinností zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bez­pečnosť a ochranu zdravia pri práci poskytované vo forme rekondičných po­bytov, rehabilitačných pobytov, kondič­ných rehabilitácií a preventívnej zdravot­nej sta­rostlivosti za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, napr. zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci – tieto prís­pevky nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov,
• príspevky nad rámec vyššie uvedených príspevkov, napr. na rôzne druhy zdravotných prehliadok, ktoré nie sú hradené zo zdravotného poistenia, na očkovanie, vitamíny, výživové doplnky, prís­pevky na kúpeľnú starostlivosť, okuliare, zdravotné pomôcky a pod. – tieto príspevky sú vždy zdaniteľným príjmom zamestnanca.

f) Príspevok na sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky

Príspevok na sociálnu výpomoc podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom fonde môže zamestnávateľ poskytovať ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri rôznych ťažkých životných situáciách zamestnanca. Príspevok na sociálnu výpomoc je zdaniteľným príjmom zamestnanca, okrem príspevku na účely vymedzené v § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého je od dane oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu:

• úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, man­žel/manželka) žijúcej v domácnosti zamestnanca,
• odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (povodeň, záplava, víchrica, úder blesku, požiar, krupobitie, zosuv pôdy, zrútenie skál, zemín a lavín),
• dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní), ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádza­júcom zdaňovacom období, do prevaž­nej časti zdaňovacieho obdobia sa započíta aj obdobie z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, a to

v úhrnnej výške najviac 2 000 € za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak táto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 €, do základu dane sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu.

Peňažné pôžičky v súlade s § 7 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom fonde môže zamestnávateľ poskytovať ako návratné bezúročné alebo úročené pôžičky. Pôžičky nie sú predmetom dane z príjmov.

V prípade poskytnutia bezúročnej pôžičky zdaniteľným príjmom zamestnanca je zvýhodnenie z dôvodu, že nemusí platiť úrok. Toto zvýhodnenie vo výške bežného úroku je predmetom dane a musí sa zdaňovať po dobu splácania pôžičky tak, že sa pripočítava k zdaniteľným príjmom zamestnanca. Bežná výška úroku sa musí zistiť v banke, v ktorej by sa dala rovnaká pôžička získať.

V prípade poskytnutia pôžičky za bežný úrok nie je úrok predmetom dane, k žiadnemu zvýhodneniu nedochádza. V prípade poskytnutia pôžičky s úrokom nižším, ako je bežný úrok, zdaniteľným príjmom zamestnanca je rozdiel medzi bežným úrokom a úrokom, za ktorý bola pôžička poskytnutá.

Výpočet úrokov sa vykoná podľa vzorca:

• dlžná suma – nesplatený zostatok pôžičky,
• výška úroku – bežný úrok alebo rozdiel medzi bežným úrokom a úrokom, za ktorý bola pôžička poskytnutá,
• počet dní – obdobie, počas ktorého bola dlžná suma požičaná.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi úročenú pôžičku, príjmom sociálneho fondu sú len splátky pôžičky bez úroku. Zamestnancom zaplatený úrok je pre zamestnávateľa zdaniteľným príjmom, t. j. ovplyvňuje základ dane zamestnávateľa. Ide o príjem z činnosti zamestnávateľa a z nakladania s jeho majetkom, ktorý je podľa § 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane.

g) Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie

Právna úprava platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie je obsiahnutá v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Výška príspevkov, lehota splatnosti a spôsob platenia príspevkov účastníka doplnkového dôchodkového sporenia sa dohodnú v účastníckej zmluve. Výška príspevkov, lehota splatnosti a spôsob platenia príspevkov zamestnávateľom, ktorý platí príspevky za zamestnanca, ktorý je účastníkom, sa dohodnú v zamestnávateľskej zmluve.

Podľa § 12 ods. 2 a § 13 ods. 3 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení zamestnávateľ povinne platí príspevky za zamestnanca, ktorý vykonáva práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hráča na dychový nástroj. Výška povinných príspevkov je najmenej 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení alebo príjmu zúčtovaného na výplatu, ak ide o zamestnanca, ktorý nie je povinne dôchodkovo poistený.

Podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom fonde sociálny fond nie je možné použiť na úhradu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ. Z prostriedkov sociálneho fondu je možné uhradiť len príspevky nad rámec povinných príspevkov zamestnávateľa. Výška príspevku a podmienky jeho poskytovania sa dohodnú v kolektívnej zmluve alebo ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upravia sa vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu je vždy zdaniteľným príjmom zamestnanca a podlieha zdaneniu v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov. Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu pre platenie poistného na sociálne poistenie. Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec sám, sú za podmienok ustanovených v § 11 ods. 10 až 12 zákona o dani z príjmov nezdaniteľnou časťou základu dane, ktorú možno odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 € za rok.

h) Príspevok na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky

Podniková sociálna politika predstavuje určitú formu starostlivosti o zamestnancov. V prípade príspevkov zo sociálneho fondu na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky podľa § 7 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom fonde ide o príspevky na dobrovoľnú starostlivosť o zamestnancov. Výber konkrétnych aktivít, na ktoré budú príspevky použité, závisí od dohody v kolektívnej zmluve alebo od rozhodnutia zamestnávateľa.

Môže ísť napr. o dobrovoľnú starostlivosť o pracovné podmienky zamestnancov, vzdelávanie zamestnancov, poskytnutie peňažných alebo vecných darov pri určitých príležitostiach a jubileách, zvýhodnené poskytnutie predškolského zariadenia deťom zamestnancov a pod. Zdaňovanie týchto príjmov bude závislé od konkrétneho druhu poskytnutého príspevku alebo zvýhodnenia.

7. Účtovanie o sociálnom fonde

Podľa § 6 ods. 1 zákona o sociálnom fonde sa tvorba a čerpanie sociálneho fondu vedie:

• na osobitnom analytickom účte fondu alebo
• na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Tento princíp vedenia je zohľadnený aj v pos­tupoch účtovania tvorby a čerpania sociálneho fondu. Tvorba a čerpanie sociálneho fondu v jednoduchom účtovníctve sa účtuje podľa § 7 ods. 3 postupov účtovania v JÚ (opatrenia MF SR č. MF/27073/2007-74):

• v knihe sociálneho fondu – ako prírastok (tvorba) a úbytok (použitie) sociálneho fondu,
• v peňažnom denníku, a to nasledovne:

a) ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, účtuje sa iba v rámci uzávierkových účtovných operácií:

• tvorba sociálneho fondu vo výške povinného a ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom fonde sa zaúčtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení tvorba sociálneho fondu, v prípade tvorby sociálneho fondu z ďalších zdrojov podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom fonde alebo nad rámec zákona ako výdavky neovplyvňujúce základ dane,
• použitie sociálneho fondu sa za­účtuje ako úbytok peňažných pros­triedkov z bežného bankového účtu, resp. v hotovosti a zároveň ako výdavky neovplyvňujúce základ dane v členení čerpanie sociálneho fondu,

b) ak prostriedky sociálneho fondu sú uložené na osobitnom účte v banke, účtuje sa počas roka:

• tvorba sociálneho fondu povinným prídelom sa zaúčtuje ako výdaj peňažných prostriedkov z bežného bankového účtu a zároveň ako výdavky ovplyvňujúce základ dane v členení tvorba sociálneho fondu,
• prírastok peňažných prostriedkov na osobitnom bankovom účte sociálneho fondu sa zaúčtuje ako príjem peňažných prostriedkov a zároveň ako príjem neovplyvňujúci základ dane v členení tvorba sociálneho fondu,
• použitie sociálneho fondu sa zaúčtuje ako výdaj peňažných pros­triedkov na osobitnom banko­vom účte sociálneho fondu a zároveň ako výdavky neovplyvňujúce základ dane v členení čerpanie sociálneho fondu.

Tvorba a použitie sociálneho fondu v podvojnom účtovníctve sa podľa § 61 ods. 4 postupov účtovania v PÚ (opatrenia MF SR č. 23054/2002-92) účtuje na účte 472 – Záväzky zo sociálneho fondu. Charakteristika sociálneho fondu napĺňa definíciu záväzku podľa § 2 ods. 4 písm. b) zákona o účtovníctve, preto sa účtuje v rámci účtovej skupiny 47 – Dlhodobé záväzky.

Podľa § 61 ods. 4 až 6 postupov účtovania v PÚ platí:

• povinný prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde (prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu) aj ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde (prídel dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise na poskytnutie príspevku na dopravu do zamestnania a späť oprávneným zamestnancom) sa účtuje v prospech účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu a na ťarchu účtu 527 – Zákonné sociálne náklady,
• ďalšie zdroje fondu podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom fonde (dary, dotácie, iné príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu) sa účtujú v prospech účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu a na ťarchu účtu 221 – Bankové účty,
• príspevok zamestnávateľa podľa § 4 ods. 3 zákona o sociálnom fonde (prídel z použiteľného zisku) sa účtuje v pros­pech účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu a na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní, resp. 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov.

Použitie prostriedkov sociálneho fondu na príspevky zamestnancom sa účtuje na ťarchu účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu a v prospech účtu 211 – Pokladnica, 221 – Bankové účty alebo 333 – Ostatné záväzky voči zamestnancom.

Príklady účtovania:

Autor: Ing. Eva Gášpárová