Softvér a oceniteľné práva z účtovného a daňového hľadiska

Softvér a oceniteľné práva z účtovného a daňového hľadiska

V účtovných jednotkách sa často stretávame s otázkami, ako správne zaúčtovať rôzne licencie za použitie alebo za právo na použitie počítačového programu, informačného systému alebo priemyselného vlastníctva a podobne. Softvér, rôzne licenčné zmluvy za použitie autorského a priemyselného práva a iné oceniteľné práva predstavujú z účtovného a daňového hľadiska nehmotný majetok, to je majetok, ktorý nemá fyzickú podstatu. Predpokladom nehmotného majetku z účtovného a daňového pohľadu je vznik majetkového práva alebo užívacieho práva, alebo práva na užívanie tzv. duševného vlastníctva. Takýto majetok predstavujú počítačové programy a bázy dát, vedecké diela, vynálezy, priemyselné vzory a modely, obchodné známky a iné. Dlhodobý nehmotný majetok sa z účtovného hľadiska člení na aktivované náklady na vývoj, softvér, oceniteľné práva a goodwill a ostatný nehmotný majetok.

Z hľadiska právnej ochrany môžeme nehmotný majetok členiť na:

1. priemyselné práva, ako sú:
   • patenty, vynálezy, zlepšovacie návrhy a priemyselné vzory chránené zákonom č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a zákonom č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov,
   • úžitkové vzory chránené zákonom č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov,
   • ochranné známky chránené zákonom č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach,
2. autorské práva k literárnym, vedeckým a umeleckým dielam, počítačovým programom a práva príbuzné autorským právam, chránené podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov,
3. ostatné práva, ktoré sú príbuzné priemyselným právam, ktoré môžu, ale aj nemusia mať zabezpečenú ochranu osobitným právnym predpisom, napr. výrobno-technické, obchodné a iné poznatky, know-how, úspešne riešené vývojové úlohy.

Pojem licencia môžeme definovať ako označenie pre práva a povinnosti vyplývajúce z licenčnej zmluvy. Poskytovateľ licencie môže byť osoba právnická alebo fyzická, ktorá vlastní alebo má právo disponovať určitými vlastnosťami a právami, za protihodnotu tieto znalosti a práva poskytuje dočasne nadobúdateľovi licencie, ktorým je druhá zmluvná strana. Licenčnú zmluvu na predmety priemyselného vlastníctva upravujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to v § 508 až § 515. Licenčnú zmluvu na predmety autorského práva upravujú ustanovenia § 40 až § 49 autorského zákona.

Aj po vymedzení jednotlivých pojmov je v praxi často zložité určiť spôsob účtovania licencie. Tento závisí od povahy práv, ktoré podnikateľský subjekt ako príjemca nadobúda podľa osobitných opatrení týkajúcich sa použitia a využitia počítačového programu.

Je veľmi dôležité poznať právne podmienky nadobudnutia licencie, t. j. zmluvné podmienky, na základe ktorých došlo k zakúpeniu licencie. V praxi môže nastať viacero situácií:

a) obmedzený prevod práv, kde podnikateľský subjekt ako nadobúdateľ získava právo na použitie alebo povolenie na výkon práv za určitých podmienok, ktoré sú zmluvne presne špecifikované zvyčajne aj s vecným, časovým a teritoriálnym obmedzením;

b) úplný prevod práv, kde podnikateľský subjekt ako nadobúdateľ získa majetkové aj dispozičné práva k licenciám, čím poskytovateľ stráca právo na jeho používanie, právo udeliť tretej osobe právo na jeho využívanie a pod. V tomto prípade dochádza k predaju duševného vlastníctva vlastníkom.

Vychádzajúc z vyššie uvedených vymedzení možno konštatovať, že charakter platby za zakúpenie licencie za použitie alebo za právo na použitie autorského práva na softvér a spôsob účtovania bude závisieť od toho, či podnikateľský subjekt ako nadobúdateľ získava obmedzený alebo úplný prevod práv k zakúpeným licenciám.

Ak podnikateľský subjekt ako nadobúdateľ získa právo na použitie alebo povolenie na výkon práv za určitých podmienok, ktoré sú zmluvne presne špecifikované, úhrady za zakúpenie takejto licencie, t. j. za poskytnutie obmedzených práv k duševnému vlastníctvu sú potom považované za licenčné poplatky.

Ak podnikateľský subjekt ako nadobúdateľ získa majetkové aj dispozičné práva k licenciám, v tomto prípade dochádza k predaju duševného vlastníctva zo strany vlastníka. Táto transakcia, pri ktorej dochádza k úplnému prevodu práv priemyselného a duševného vlastníctva, sa považuje za predaj majetku zo strany vlastníka a za obstaranie (nadobudnutie) majetku zo strany podnikateľského subjektu. Z hľadiska daňových a účtovných predpisov ide v tomto prípade o nadobudnutie nehmotného majetku.

Softvér (počítačový program)

Softvér (počítačový program) predstavuje súbor príkazov a inštrukcií použitých priamo alebo nepriamo v počítači, príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom alebo v strojovom kóde. Softvér sa môže prenášať prostredníctvom rôznych médií, môže byť štandardizovaný so širokou škálou aplikácií alebo môže byť vytvorený pre individuálnych užívateľov. Môže sa prenášať ako zabudovaná nedeliteľná časť počítačového príslušenstva alebo v oddelenej nezávislej forme vhodnej pre použitie na rôznych druhoch hardvéru. Softvér môže byť bezplatný a platený. Bezplatný softvér je voľne šírený, platený softvér môžu podnikateľské subjekty používať iba vtedy, ak zaplatia za jeho licenciu.

Oceniteľné práva

Ako oceniteľné práva sa v účtovníctve účtujú výrobno-technické poznatky (know-how), licencie, užívacie práva, právo prechodu cez pozemok, vydavateľské práva, vydavateľské tituly, autorské práva, dovozné kvóty a vývozné kvóty, obchodné značky, ochranné známky, receptúry, predmety priemyselných práv a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, ak sa obstarali za odplatu napríklad kúpou, výmenou a nepeňažným vkladom. Pod pojem oceniteľné práva sa teda zahŕňa celá škála práv oprávňujúcich nadobúdateľa využívať určité technické, vedecké alebo iné informácie, prípadne užívať cudzí majetok, ktoré sa dajú vyjadriť v peňažnej hodnote, pričom nie je rozhodujúca forma právnej ochrany tohto práva u poskytovateľa.

Výrobno-technické poznatky, často nazývané aj „know-how“, predstavujú technické, výrobné, vedecké alebo obchodné informácie využívané pre priemyselnú výrobu alebo pre zvládnutie priemyselného, obchodného alebo obdobného procesu. V praxi ide najčastejšie o technické dokumentácie, technické receptúry, metódy podnikového riadenia, ktoré sú súčasťou kategórie obchodného tajomstva v zmysle § 17 až § 20 Obchodného zákonníka.

Licencia umožňuje výkon práva priemyselného a iného duševného vlastníctva inými osobami ako tými, ktorým tieto práva prináležia ako vlastníkom. Licencia umožňuje nadobúdateľovi vykonávať právo užívania tohto vlastníctva na základe licenčnej zmluvy (§ 508 až § 515 Obchodného zákonníka).

Vydavateľské práva, vydavateľské tituly, autorské práva – ide o práva chránené zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).

Ďalšie predmety priemyselných práv – ide o všetky tie práva, ktoré sú chránené zákonmi na ochranu priemyselného vlastníctva, napríklad vynálezy, priemyselné vzory, zlepšovacie návrhy, ochranné známky a podobne. Iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, ak sa obstarali za odplatu – napríklad lesné hospodárske plány schvaľované v súlade so zákonom o lesoch.

Doména, ak jeobstaraná nákupom identifikácia subjektu alebo množiny subjektov v sieti internet, pričom sú domény definované podľa IP adries, všetky technické prostriedky zdieľajúce spoločnú IP adresu využívajú tú istú doménu.

Softvér a oceniteľné práva z účtovného hľadiska

Základné právne normy upravujúce účtovanie a oceňovanie dlhodobého nehmotného majetku sú:

• zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o účtovníctve),
• opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len Postupy účtovania v PÚ),
• zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o dani z príjmov).

Zákon o účtovníctve a ani Postupy účtovania v PÚ sumu pre zaradenie nehmotného majetku do dlhodobého majetku nestanovujú, vo svojich ustanoveniach odkazujú na zákon o dani z príjmov. Ak obstarávacia cena dlhodobého nehmotného majetku je vyššia ako 2 400 €, musí účtovná jednotka o takomto majetku účtovať ako o dlhodobom majetku. Ak jeho suma je rovná 2 400 € alebo je menšia, potom sa môže účtovná jednotka rozhodnúť, či bude takýto majetok považovať za dlhodobý nehmotný majetok alebo ho pri jeho obstaraní zúčtuje priamo do nákladov na účet 518 – Ostatné služby.

Dlhodobý nehmotný majetok teda musí spĺňať nasledovné kritériá:

a) vstupná cena je vyššia ako 2 400 €,

b) doba použiteľnosti, resp. prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako 1 rok a

c) majetok je obstaraný odplatne alebo sa vytvoril vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s ním.

Ako dlhodobý nehmotný majetok sa môže účtovať aj drobný nehmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná alebo je nižšie ako 2 400 € a súčasne jeho doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok. Je to len v tom prípade, ak sa účtovná jednotka pre to rozhodne a definuje si to v internej smernici, a tým sa to pre ňu stáva záväzné.

Podľa § 33 Postupov účtovania v PÚ sa o dlhodobom nehmotnom majetku účtuje v účtovej skupine 01 – Dlhodobý nehmotný majetok. Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku:

• vytvoreného vlastnou činnosťou sa účtuje na ťarchu účtu 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku a v prospech účtu 623 – Aktivácia dlhodobého nehmotného majetku,
• nadobudnutého bezodplatne sa účtuje na ťarchu účtu 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období, účet časového rozlíšenia sa rozpúšťa do výnosov vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním odpisov,
• nadobudnutého bezodplatne od spoločníkov alebo členov, ktorým sa nezvyšuje základné imanie, sa účtuje na ťarchu účtu 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku a so súvzťažným zápisom v prospech účtu 413 – Ostatné kapitálové fondy,
• preradeného z osobného užívania do podnikania sa účtuje na ťarchu účtu účtovej skupiny 01 – Dlhodobý nehmotný majetok a v prospech účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa.

Dlhodobý nehmotný majetok sa podľa § 37 ods. 1 až 15 Postupov účtovania v PÚ účtuje na účtoch:

• 012 – Aktivované náklady na vývoj,
• 013 – Softvér (na tomto účte sa účtuje softvér bez ohľadu na to, či je alebo nie je predmetom autorských práv, ak je kúpený samostatne a nie je súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia alebo je vytvorený vlastnou činnosťou za účelom používania pre potreby ÚJ alebo na účely obchodovania s ním, ak nejde o softvér na zákazku alebo o súčasť dodávky hardvéru),
• 014 – Oceniteľné práva (na tomto účte sa účtujú napríklad výrobno-technické poznatky – know-how, licencie, užívacie práva, právo prechodu cez pozemok, vydavateľské práva, vydavateľské tituly, autorské práva, dovozné kvóty a vývozné kvóty, obchodné značky, ochranné známky, receptúry, predmety priemyselných práv a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, ak sa obstarali za odplatu napríklad kúpou, výmenou a nepeňažným vkladom),
• 015 – Goodwill,
• 019 – Ostatný dlhodobý nehmotný majetok.

Daňový pohľad na softvér a oceniteľné práva

Softvér a oceniteľné práva z hľadiska dane z príjmov

Pre daňové účely je definovaný nehmotný majetok v § 22 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Nehmotným majetkom sú práva priemyselného vlastníctva, autorské práva alebo práva príbuzné autorskému právu, vrátane počítačových programov a databáz, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 2 400 € a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok. Nehmotný majetok sa odpisuje v súlade s účtovnými predpismi najviac do výšky vstupnej ceny.

Softvér a oceniteľné práva z hľadiska DPH

Dodávky štandardných programových balíkov sú dodávkou tovaru. Miesto dodania sa určí podľa § 13 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). V prípade, že ide o zásielkový predaj (ak ide o predaj tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu v prospech osoby, ktorá nemá pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 6 ods. 5 zákona o DPH), miesto dodania tovaru sa určí podľa § 14 zákona o DPH.

Dodávka softvéru vyvinutého na objednávku zákazníka sa považuje za dodanie služby. Miesto dodania služby sa v takomto prípade určí podľa § 15 a § 16 zákona o DPH v závislosti od toho, kto je zákazníkom.

Oceňovanie softvéru a oceniteľných práv

Podľa § 25 zákona o účtovníctve sa dlhodobý nehmotný majetok obstaraný kúpou oceňuje obstarávacou cenou. Obstarávacou cenou sa rozumie cena, za ktorú sa majetok skutočne obstaral, vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním (napr. provízia, clo, poistné, skonto).

Vlastnými nákladmi sa ocení nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou. Ocenenie vlastnými nákladmi pri nehmotnom majetku sú priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť. Ak by vlastné náklady, ktoré na jeho obstaranie vynaložili, boli vyššie ako suma, za ktorú by sa takýto majetok obstaral (kúpil), musí potom účtovná jednotka nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou oceniť reprodukčnou obstarávacou cenou.

Účtovanie obstarania softvéru a oceniteľných práv

Podľa § 34 Postupov účtovania v PÚ sa obstaranie dlhodobého nehmotného majetku do času jeho uvedenia do užívania účtuje na účte 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku bez ohľadu na to, či je alebo nie je predmetom autorských práv, ak je:

a) kúpený samostatne a nie je súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia;

V tomto prípade ide teda o obmedzený prevod práv, keď nadobúdateľ – kupujúci, má právo softvér používať, ale nie šíriť ho ďalej. V zmysle § 24 ods. 7 zákona o dani z príjmov môže nehmotný majetok okrem vlastníka odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol právo užívania za odplatu. Uvedený softvér však nemôže byť súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia. To znamená, že taký softvér, ktorý by mal charakter operačného systému pevne zabudovaného v počítači priamo od výrobcu, je súčasťou dodávky počítača a samostatne sa neodpisuje.

b) vytvorený vlastnou činnosťou na účely používania pre potreby účtovnej jednotky alebo na účely obchodovania s ním, ak nejde o softvér na zákazku alebo o súčasť dodávky hardvéru;

V prípade, ak dôjde k vytvoreniu softvéru vlastnou činnosťou, daňovník disponuje k takému nehmotnému majetku všetkými vlastníckymi právami. To znamená, že môže ďalším subjektom poskytnúť na základe zmluvne dohodnutých podmienok právo na používanie takéhoto softvéru. O nehmotný majetok ide aj v takom prípade, ak daňovník vlastnou činnosťou vytvorený softvér používa pre interné záujmy svojej podnikateľskej činnosti.

Ak bol softvér zhotovený na objednávku objednávateľa (tzv. softvér na zákazku), ktorý zhotoviteľ na základe zákazky predá so všetkými právami novému subjektu, ktorý získa vlastnícke právo k softvéru vrátane práva obchodovať s ním (t. j. udeľovať licencie) alebo ho šíriť iným spôsobom, v takomto prípade by išlo o úplný prevod vlastníckeho práva zo zhotoviteľa na objednávateľa. Uvedený softvér by teda nepredstavoval u zhotoviteľa nehmotný majetok.

Softvér, ktorého ocenenie je vyššie ako 2 400 € a doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok, sa zaraďuje a účtuje sa o ňom ako o dlhodobom nehmotnom majetku. Nehmotný majetok – softvér, ktorého ocenenie sa rovná alebo je nižšie ako 2 400 €, možno zaradiť do dlhodobého nehmotného majetku a účtovať o ňom ako o dlhodobom nehmotnom majetku, ak doba použiteľnosti tohto majetku je dlhšia ako jeden rok.

Softvér sa po zaradení do používania účtuje na účte 013 – Softvér bez ohľadu na to, či je alebo nie je predmetom autorských práv.

Podľa § 34 Postupov účtovania v PÚ sa obstaranie dlhodobého nehmotného majetku, ktorým sú oceniteľné práva, do času jeho uvedenia do užívania účtuje na účte 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku. Zaradenie oceniteľných práv sa účtuje na účte 014 – Oceniteľné práva.

Technické zhodnotenie softvéru

V spojitosti so softvérom sú často používané pojmy upgrade a update softvéru. Pod pojmom upgrade softvéru je potrebné rozumieť vykonanie takých zmien softvéru, ktoré prinášajú jeho kvalitatívne zmeny, napr. rozšírenie a zavedenie nových funkcií do existujúceho softvéru, nové verzie softvéru (tzv. vyššia verzia). Tieto zmeny buď rozširujú využitie softvéru, alebo zdokonaľujú pôvodný softvér. Ak takéto výdaje presahujú sumu 1 700 € v úhrne za účtovné obdobie, posudzujú sa ako technické zhodnotenie nehmotného majetku v súlade s § 21 ods. 3 Postupov účtovania v PÚ a § 29 zákona o dani z príjmov.

Náklady na upgrade (technické zhodnotenie) v sume:

• 1 700 € a viac – zvyšujú obstarávaciu cenu softvéru zaúčtovanú na účte 013, a to aj vtedy, ak pred ich zhodnotením bol už softvér plne odpísaný, ale nebol vyradený z majetku a naďalej sa používa;
• menej ako 1 700 € – kedy sa účtovná jednotka môže rozhodnúť takéto náklady:

  a) považovať za technické zhodnotenie a zvýšiť obstarávaciu cenu softvéru alebo

  b) považovať za náklady vynaložené na služby a zaúčtovať na účet 518 – Ostatné služby.

Ak sa účtovná jednotka rozhodne takéto výdavky (náklady) považovať za technické zhodnotenie, potom sa do nákladov zaúčtujú prostredníctvom odpisov z dlhodobého nehmotného majetku.

Pod pojmom update softvéru sa rozumie vykonanie takých úprav softvéru, ktoré znamenajú odstránenie drobných nedokonalostí alebo aktualizáciu dát, ktoré tento softvér obsahuje. Ide najmä o reakciu na zmenu zákonov, ekonomických a právnych podmienok, t. j. prispôsobenie a aktualizáciu softvéru na tieto zmeny.

Takéto zásahy neprinášajú kvalitatívne zmeny softvéru, nerozširujú ho ani technicky nemodernizujú a nezdokonaľujú. Uvedené zmeny softvérov a náklady súvisiace s týmito zmenami sa považujú za účtovný náklad účtu 518 – Ostatné služby ako bežné prevádzkové výdavky.

Servis a opravy zahŕňajú práce na oprave, úprave softvéru, urobenie importov, exportov. Servis a opravy sú vlastne údržbou softvéru, takže taktiež ich účtujeme na účte 511 – Opravy a udržiavanie.

Odpisovanie softvéru a oceniteľných práv

Účtovné odpisovanie dlhodobého nehmotného majetku upravuje § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve a následne § 20 Postupov účtovania v PÚ. Softvér ako nehmotný majetok sa odpisuje do výšky vstupnej ceny (§ 25 zákona o dani z príjmov). Postupy účtovania ani zákon o dani z príjmov neurčujú počet rokov odpisovania. To si určuje účtovná jednotka sama podľa doby použiteľnosti.

Pri odpisovaní nehmotného majetku si účtovná jednotka vo svojich interných smerniciach určí dobu odpisovania a metódu odpisovania (časový alebo výkonový odpis) tohto majetku. V prípade, že obstarávacia cena softvéru je nižšia ako 2 400 €, je možné internou smernicou určiť, že ho účtuje priamo do spotreby, t. j. na účet 518 – Ostatné služby.

Technické zhodnotenie softvéru sa odpíše takým spôsobom ako softvér, ku ktorému sa vzťahuje. Nehmotný majetok charakteru softvérov sa odpisuje s prihliadnutím na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania, t. j. podľa jeho skutočnej doby použiteľnosti.

Vyššie uvedené ustanovenia Postupov účtovania a zákona o účtovníctve umožňujú účtovnej jednotke využiť aj odpisovanie nehmotného majetku na daňovú optimalizáciu. Daňovník môže stanoviť dobu odpisovania softvéru v období od dvoch rokov do neobmedzenej doby pri ostatnom nehmotnom majetku, je to závislé od rozhodnutia účtovnej jednotky deklarovaného v internej smernici organizácie.

Odpisovanie oceniteľných práv zaradených do dlhodobého nehmotného majetku upravuje § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve a následne § 20 Postupov účtovania v PÚ. Zákon o účtovníctve ani Postupy účtovania v PÚ nestanovujú žiadnu dobu odpisovania oceniteľných práv, stanovenie jej dĺžky je výlučne na rozhodnutí daňovníka. Nehmotný majetok charakteru oceniteľných práv sa odpisuje s prihliadnutím na dobu trvania licenčnej zmluvy, dobu trvania vydavateľskej zmluvy, očakávané úžitky z týchto zmlúv. Aj v prípade, že ide o získané oceniteľné právo na neobmedzenú dobu, účtovná jednotka musí stanoviť dobu odpisovania (napr. pri získaní vecného bremena práva prechodu cez cudzí pozemok).

Vyradenie softvéru a oceniteľných práv z účtovníctva

Softvér sa vyradí z používania v dôsledku jeho úplného odpísania, morálneho zastarania alebo opotrebovania, kedy sa pre účtovnú jednotku stáva nepoužiteľným. Zostatková cena vyradeného dlhodobého nehmotného majetku, ktorým je softvér, sa zaúčtuje na účte:

• 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného a dlhodobého hmotného majetku – pri predčasnom vyradení z dôvodu likvidácie majetku,
• 541 – Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného a hmotného majetku – pri vyradení predajom,
• 543 – Dary – pri vyradení darovaním,
• 549 – Manká a škody – pri vyradení z dôvodu škody.

Oceniteľné práva sa vyradia z používania v dôsledku ich úplného odpísania alebo opotrebovania, kedy sa pre účtovnú jednotku stávajú nepoužiteľnými alebo po ukončení zmluvy oprávňujúcej výkon práv z nej vyplývajúcich. V prípade vyradenia z používania v zostatkovej cene sa táto zaúčtuje na účte:

• 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného a dlhodobého hmotného majetku – pri predčasnom vyradení z dôvodu likvidácie,
• 549 – Manká a škody – pri vyradení z dôvodu škody.

Zdaňovanie príjmov z predaja softvéru a oceniteľných práv

Ako je uvedené v predchádzajúcej časti, obstaranie softvéru alebo oceniteľných práv predstavuje z pohľadu užívateľa v prevažnej miere obstaranie licencie na užívanie cudzieho majetku, či už softvéru alebo priemyselného alebo duševného vlastníctva.

Vo všeobecnosti poskytnuté odplaty za licencie sú označované pojmom licenčné poplatky. Zákon o dani z príjmov vymedzuje licenčné poplatky ako peňažné alebo nepeňažné plnenia, ktoré sú poskytované za použitie alebo za právo na použitie:

• predmetov priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) – priemyselné licenčné poplatky,
• autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu – kultúrne licenčné poplatky.

Licenčné poplatky predstavujú pre poskytovateľa práv zdroj príjmov, ktorý podlieha zdaňovaniu. Ak licenčné poplatky vznikajú medzi dvomi rezidentmi toho istého štátu, príjem získaný z poskytnutia nehmotných práv podlieha ako každý iný príjem zdaneniu daňou z príjmov fyzických, resp. právnických osôb. V prípade fyzických osôb ide o príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona dani z príjmov. Ak je prijímateľom právnická osoba, ide o zdaniteľný príjem z podnikateľskej činnosti zdaňovaný podľa všeobecných ustanovení zákona o dani z príjmov.

Ak sa predaj nehmotných práv uskutočňuje medzi rezidentmi rôznych štátov, ide o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1 a bod 2 zákona o dani z príjmov. Podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov licenčné poplatky, ktoré vznikajú medzi rezidentom zo Slovenskej republiky a rezidentom z iného štátu, podliehajú zrážkovej dani.

Pri zdaňovaní týchto príjmov je potrebné zohľadňovať okrem národnej právnej úpravy stanovenej v zákone o dani z príjmov aj príslušnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ak je zmluva uzatvorená so štátom, ktorého je dodávateľ licencie rezidentom. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia má podľa zákona o dani z príjmov prednosť pred národnou úpravou a vzťahuje sa výlučne na osoby, ktoré sú rezidentmi zmluvných štátov. Zdaňovaniu licenčných poplatkov sa v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia venuje článok 12, v ktorom sú upravené základné pravidlá zdaňovania a uvádzajú sa aj sadzby dane, ktorými sa dané príjmy zdaňujú. Sadzby v zmluvách bývajú spravidla nižšie ako v národnej právnej úprave, a preto je ich využitie pre daňovníka výhodnejšie. Ak nastane situácia, že sadzba dane v zmluve je vyššia ako v národnej právnej úprave, pre výpočet dane sa následne použije tá nižšia.

Autor: Ing. Anton Kolembus