Príklady z podnikateľskej praxe

Príklad č. 1:

Účtovanie kurzového rozdielu

Podnikateľ, ktorý účtuje v sústave JÚ, viedol v roku 2013 pokladničnú knihu v CZK (podľa § 6 ods. 12 Postupov účtovania v JÚ). K 31. 12. 2013, čiže ku dňu, ku ktorému uzatvára účtovné knihy a zostavuje účtovnú závierku, má povinnosť vypočítať kurzový rozdiel, ktorý mu vznikol, a zaúčtovať ho podľa § 4 ods. 4 Postupov účtovania v JÚ do peňažného denníka.

Kurzový rozdiel je rozdiel, ktorý vznikne medzi prvotne účtovanou sumou a sumou, ktorá je skutočne účtovaná pri úhrade záväzku, inkase pohľadávky alebo pri uzatváraní účtovných kníh. V sústave JÚ sa neúčtuje o kurzových rozdieloch v priebehu účtovného obdobia. Kurzové rozdiely sa účtujú až pri uzatváraní účtovných kníh a zostavení účtovnej závierky. Pri účtovaní kurzových rozdielov postupuje podnikateľ, ktorý účtuje v sústave JÚ, podľa § 4 ods. 4 Postupov účtovania v JÚ, tzn. že kurzový rozdiel zaúčtuje do peňažného denníka ako poslednú položku pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií:

• ak ide o kurzovú stratu, podľa odseku 6 písm. e) bod 6, t. j. do výdavkov ovplyvňujúcich ZD do stĺpca „Výdavky celkom“ a do stĺpca „Ostatné výdavky“,
• ak ide o kurzový zisk, podľa odseku 6 písm. d) bod 3, t. j. do príjmov, ktoré ovplyvňujú ZD do stĺpca „Príjmy celkom“ a do stĺpca „Ostatné príjmy“.

Podnikateľ má povinnosť podľa § 6 ods. 12 Postupov účtovania v JÚ viesť pre každú menu, v ktorej uskutočňuje účtovné prípady, pokladničnú knihu v príslušnej mene, v ktorej účtuje o stave a pohybe peňažných prostriedkov. V pokladničnej knihe otvorenej pre príslušnú menu účtuje v eurách a v cudzej mene. Kurzový rozdiel z pokladničnej knihy vedenej v CZK vypočíta k 31. 12. 2013, t. j. ku dňu, ku ktorému zostavuje účtovnú závierku, takto:

1. zistí si kurz vyhlásený Európskou centrálnou bankou (ďalej len ECB) k 31. 12. 2013, kurz vyhlásený ECB k 31. 12. 2013 bol 27,427;
   Podľa § 21 ods. 4 Postupov účtovania v JÚ cudzia mena v hotovosti a na účtoch v bankách sa prepočíta na eurá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, referenčným kurzom vyhláseným v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Kurzové rozdiely sa prepočítajú podľa § 4 ods. 4.
2. zistí z pokladničnej knihy v CZK zostatok CZK k 31. 12. 2013, zostatok bol 250 CZK;
3. prepočíta zostatok v CZK k 31. 12. 2013 kurzom ECB vyhláseným k 31. 12. 2013, prepočet = 250 : 27,427 = 9,12 €;
4. zistí z pokladničnej knihy CZK zostatok peňažných prostriedkov v eurách k 31. 12. 2013 podľa stavu v účtovníctve, zostatok bol 10,20 €,
5. vypočíta kurzový rozdiel. Ak prepočet peňažných prostriedkov v cudzej mene je vyšší ako stav v eurách zaúčtovaný v účtovníctve, výsledkom je kurzový zisk. Ak prepočet peňažných prostriedkov v cudzej mene je nižší ako stav v účtovníctve, výsledkom je kurzová strata. Kurzový rozdiel = 9,12 – 10,20 = – 1,08. Výsledkom je kurzová strata.

Kurzový rozdiel zaúčtuje podľa § 4 ods. 4 Postupov účtovania v JÚ do peňažného denníka.

Časť peňažného denníka, rok 2013 (v €)

Príklad č. 2:

Účtovanie odpisov hmotného majetku

Podnikateľ má zaradený v obchodnom majetku osobný automobil (ďalej len OA), ktorý obstaral v roku 2011. V roku 2011 zaradil OA do podnikania a začal ho rovnomerne odpisovať. Obstarávacia cena automobilu bola 39 000 € a náklady spojené s obstaraním OA boli 1 000 €, t. j. vstupná cena OA je 40 000 €.

OA je podľa § 22 ods. 2 písm. a) ZDP hmotným majetkom, ktorý sa odpisuje. Daňové odpisy, ktoré podnikateľ vypočíta podľa § 27 ZDP (rovnomerné odpisovanie), sú daňovými výdavkami, ktoré podnikateľ zaúčtuje podľa § 4 ods. 9 Postupov účtovania v JÚ do peňažného denníka 31. 12. 2013 ako:

• výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci „Výdavky celkom“ a
• výdavok v druhovom členení výdavkov celkom v stĺpci „Ostatné výdavky“.

Výpočet daňových odpisov a daňovej zostatkovej ceny

Odpis ročný (ďalej len OR) zaúčtuje do peňažného denníka ako uzávierkovú účtovnú operáciu podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1c Postupov účtovania v JÚ. V prípade účtovania odpisov podnikateľ neúčtuje výdavok peňažných prostriedkov z pokladnice alebo bankového účtu, lebo takýto stav v čase účtovania (31. 12. 2013) nenastal. Výdavok peňažných prostriedkov účtoval v čase obstarania OA.

Časť peňažného denníka, rok 2013 (v €)

Príklad č. 3:

Účtovanie odpisov nehmotného majetku

Podnikateľ, ktorý podniká v oblasti poskytovania ekonomických služieb, kúpil 10. 10. 2013 softvér „Jednoduché účtovníctvo“ na spracovanie JÚ pre neobmedzené množstvo firiem. Obstarávacia cena bola 3 300 €.

Program zaradil do obchodného majetku (zaúčtoval do knihy dlhodobého majetku) a obstaranie nehmotného majetku zaúčtoval do peňažného denníka ako výdavok, ktorý neovplyvňuje ZD.

Softvér je podľa § 22 ods. 7 ZDP dlhodobým nehmotným majetkom, lebo vstupná cena (ďalej len VC) je vyššia ako 2 400 € a použiteľnosť dlhšia ako jeden rok. Nehmotný majetok sa odpíše podľa § 22 ods. 8 ZDP v súlade s účtovnými predpismi najviac do výšky VC.

Podnikateľ bude pri odpisovaní postupovať takto:

• stanoví si odpisový plán. Keďže nehmotný majetok sa odpisuje podľa predpokladanej doby používania, stanoví si dobu používania. Podnikateľ si stanovil, že program bude používať 5 rokov, t. j. 60 mesiacov:
  • ročný odpis (OR) = 3 300 : 5 = 660 €
  • mesačný odpis (OM) = 3 300 : 60 = 55 €
  • daňový odpis v roku 2013 = 3 300 : 60 x 3 = 165 €

V súlade s ustanovením § 20 ods. 10 Postupov účtovania v JÚ by mohol podnikateľ v roku 2013 uplatniť OR vo výške 660 € vtedy, ak by program kúpil v januári 2013 a v januári 2013 by ho aj zaradil do obchodného majetku, t. j. ak by v roku 2013 program využíval 12 mesiacov.

Príklad č. 4:

Účtovanie odpisov hmotného majetku obstaraného lízingom

Podnikateľ, platiteľ DPH, obstaral v októbri 2013 osobný automobil (OA) finančným lízingom. Podmienky lízingu boli takéto:

Časť splátkového kalendára (v €)

Lízing je obstaraním majetku, nie je službou – prenájmom. Lízing bude podnikateľ účtovať podľa § 17 Postupov účtovania v JÚ takto:

• v deň prevzatia OA zaeviduje majetok do knihy záväzkov a do knihy dlhodobého majetku v hodnote istiny. Náklady súvisiace s obstaraním predmetu lízingu sú podľa § 17 ods. 4 súčasťou ocenenia majetku,
• v deň splatnosti dohodnutých platieb zaúčtuje do knihy záväzkov hodnotu finančného úroku, prípadne poistenie, ak je súčasťou splátkového kalendára,
• úhradu dohodnutej platby zaúčtuje podľa § 17 ods. 5 v deň úhrady do peňažného denníka, t. j. úhradu splátky istiny, splátku úroku, DPH a prípadne aj poistenie,
• v rámci účtovania uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje do peňažného denníka odpis majetku obstaraného lízingom (§ 17 ods. 9). Podľa § 17 ods. 10 sa majetok obstaraný finančným lízingom odpisuje podľa § 20 Postupov účtovania v JÚ.

Podnikateľ bude účtovať:

• do knihy záväzkov,
• do knihy dlhodobého majetku,
• do peňažného denníka.

Výpočet VC, OR a daňovej ZC v roku 2013

VC OA = 20 000 + 500 + 150 = 20 650 €
(istina + kúpna cena po skončení lízingu + poplatok za LZ)

OM = 20 650 : 36 = 573,61 €, po zaokrúhlení 574 €

OR = 574 x 3 = 1 722 €

Daňová ZC = 20 650 – 1 722 = 18 928 €

Odpisový plán (v €)

Odpis v roku 2016 je len 5 152 €, lebo majetok sa môže odpisovať len do výšky VC. Rozdiel, ktorý vznikol, je v dôsledku zaokrúhľovania v jednotlivých rokoch odpisovania.

Účtovanie v peňažnom denníku v roku 2013:

• 10. 10. 2013 poplatok za uzavretie LZ ako výdavok neovplyvňujúci ZD. Poplatok je súčasťou VC a do daňových výdavkov sa dostane prostredníctvom odpisov OA;
• 10. 10. 2013 úhradu 1. zvýšenej splátky ako výdavok neovplyvňujúci ZD. Splátka je súčasťou istiny a do daňových výdavkov sa dostane prostredníctvom odpisov OA;
• 10. 11. 2013 mesačná splátka 500 €:
  • splátka istiny 280 € ako výdavok neovplyvňujúci ZD (do daňových výdavkov sa dostane prostredníctvom odpisov OA),
  • úrok 136,67 € ako výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci „Služby“,
  • DPH 83,33 € ako výdavok neovplyvňujúci ZD;
• 10. 12. 2013 mesačná splátka 500€:
  • splátka istiny 285 € ako výdavok neovplyvňujúci ZD,
  • úrok 131,67 € ako výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci „Služby“,
  • DPH 83,33 € ako výdavok neovplyvňujúci ZD;
• 31. 12. 2013 uzávierkovú účtovnú operáciu odpisy OA vo výške 1 722 € ako výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci „Ostatné výdavky“.

Časť peňažného denníka (v €)

Kde: VNZD – výdavky neovplyvňujúce ZD

Príklad č. 5:

Účtovanie zostatkovej ceny predaného hmotného majetku

Podnikateľ obstaral v roku 2009 pracovný stroj za 19 800 €. Stroj zaradil do obchodného majetku a začal ho odpisovať.

Koncom roku 2013 sa rozhodol stroj predať. Stroj predal 30. 1. 2014 za 7 000 €. Podnikateľ bude pri účtovaní predaja stroja postupovať podľa:

• § 6 ods. 5 písm. a) ZDP a 30. 1. 2014 zaúčtuje príjem 7 000 € ako zdaniteľný príjem, ktorý ovplyvňuje ZD,
• § 19 ods. 3 písm. b) ZDP a ako daňový výdavok zaúčtuje daňovú zostatkovú cenu (ďalej len ZC), ktorú vykázal v účtovníctve k 31. 12. 2013.

Príklad č. 6:

Účtovanie zostatkovej ceny likvidovaného hmotného majetku

Podnikateľ kúpil v roku 2011 starú garáž, ktorú zaradil do obchodného majetku.

Obstarávacia cena garáže bola 1 800 €. Garáž začal v roku 2011 odpisovať rovnomerne, v roku 2012 odpisovanie prerušil. Pôvodným plánom podnikateľa bolo vykonať na garáži rekonštrukciu a modernizáciu a využívať ju ako sklad. Pre nedostatok finančných prostriedkov rekonštrukciu neuskutočnil a pre zlý stav (poškodená strecha, zatekanie, vlhnutie stavby) sa začiatkom roku 2014 rozhodol garáž zlikvidovať. V marci 2014 garáž zbúral.

Likvidáciou podnikateľ najčastejšie vyraďuje hmotný majetok, ktorý nepotrebuje alebo ktorý je už opotrebovaný, t. j. zničený, poškodený, nefunkčný a podobne.

Pri likvidácii by mal podnikateľ z hľadiska daňového a účtovného postupovať podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP. Podľa uvedeného ustanovenia ZDP môže podnikateľ zaúčtovať do daňových výdavkov v plnej výške daňovú ZC likvidovaného majetku stanovenú podľa § 25 ods. 3 ZDP.

Výpočet OR a daňovej ZC – časť knihy dlhodobého hmotného majetku

Podnikateľ zaúčtuje do peňažného denníka daňovú ZC vo výške 1 620 € ako daňový výdavok, ktorý zníži ZD.

Sumu 1 620 € zaúčtuje 31. 12. 2014 ako uzávierkovú účtovnú operáciu podľa § 8 ods. 4 písm. a) bod 1c Postupov účtovania v JÚ.

Časť peňažného denníka, rok 2014 (v €)

Príklad č. 7:

Účtovanie dane z motorových vozidiel

Podnikateľ podal 28. 1. 2014 daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2013. Na základe podaného daňového priznania uhradil 29. 1. 2014 daň vo výške 558 € prevodom z bankového účtu.

Úhrada dane z motorových vozidiel za dopravné prostriedky, ktoré podnikateľ využíval v roku 2013 v podnikaní, je daňovým výdavkom podnikateľa, ktorý zaúčtuje do peňažného denníka ako výdavok ovplyvňujúci ZD do stĺpca „Výdavky celkom“ a do stĺpca „Ostatné výdavky“.

Časť peňažného denníka, rok 2014 (v €)

Príklad č. 8:

Účtovanie dane z nehnuteľností

Podnikateľ má zaradenú v obchodnom majetku nehnuteľnosť, ktorú využíva v podnikaní. V januári 2014 zaplatil za uvedený majetok daň z nehnuteľností vo výške 550 €.

Úhradu vykonal 27. 1. 2014 prevodom z bankového účtu.

Úhrada dane z nehnuteľností je u podnikateľa, ktorý využíva nehnuteľnosť v podnikaní, podľa § 19 ods. 3 písm. j) ZDP daňovým výdavkom.

Úhradu zaúčtuje do peňažného denníka 27. 1. 2014 ako výdavok, ktorý ovplyvňuje ZD, podľa § 4 ods. 6 písm. e) bod 6 Postupov účtovania v JÚ.

Časť peňažného denníka, rok 2014 (v €)

Príklad č. 9:

Účtovanie úhrady za diaľničnú nálepku

Podnikateľ má v obchodnom majetku 2 motorové vozidla, ktoré pravidelne využíva na pracovné cesty zo Žiliny do Bratislavy a späť.

Z uvedeného dôvodu si kúpil 24. 1. 2014 dve diaľničné nálepky na rok 2014 v hodnote 100 € (2 x 50 €).

Podnikateľ má OA zaradené v obchodnom majetku, využíva ich na pracovné cesty, t. j. v podnikaní, preto môže považovať kúpu diaľničných nálepiek na uvedené OA za daňový výdavok.

Úhradu zaúčtuje 24. 1. 2014 do peňažného denníka podľa § 4 ods. 6 písm. e) bod 6 Postupov účtovania v JÚ do stĺpca „Ostatné výdavky“.

Časť peňažného denníka, rok 2014 (v €)

Kde: H – hotovosť v €

Príklad č. 10:

Účtovanie výdavkov na pracovnú cestu zamestnanca

Podnikateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu, ktorú mal na základe dohody vykonať vlastným motorovým vozidlom (ďalej len MV). Zamestnanec vykonal pracovnú cestu 8. 1. 2014 podľa dohody na trase Žilina Bratislava a späť, celkom najazdil 510 km.

Zamestnanec predložil zamestnávateľovi kópiu technického preukazu, v ktorom je uvedená spotreba pohonných látok (ďalej len PHL) podľa smerníc ES takto: mesto 9,8 l/ 100 km, mimo mesta 5,6 l/100 km, kombinovaná 7,2 l/100 km. Podľa priloženého pokladničného dokladu cena za liter PHL bola 1,50 €.

Cestovné náhrady vyplatené zamestnancom v súlade s ustanoveniami zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len ZCN) sú podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP daňovými výdavkami podnikateľa, ktoré zaúčtuje do peňažného denníka ako:

• výdavok peňažných prostriedkov z pokladnice alebo bankového účtu,
• výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci „Výdavky celkom“,
• výdavok v druhovom členení výdavkov celkom v stĺpci „Ostatné výdavky“.

Podľa § 7 ods. 1 ZCN, ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že uskutoční pracovnú cestu vlastným MV, patrí mu základná náhrada za každý km jazdy a náhrada za spotrebované PHL. Podľa ustanovení § 7 ZCN:

• je suma základnej náhrady stanovená opatrením, ktoré vydáva ministerstvo. V súčasnosti je suma základnej náhrady stanovená v opatrení č. 632/2008 Z. z. a pre OA je vo výške 0,183 €/km;
• náhrada za spotrebované PHL patrí zamestnancovi podľa cien PHL prepočítaných podľa spotreby PHL uvedenej v technikom preukaze MV;
• pri stanovení spotreby PHL sa postupuje podľa § 7 ods. 6 ZCN;
• ceny PHL preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe PHL, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou. Ak preukazuje cenu PHL viacerými dokladmi, môže sa pri výpočte použiť cena stanovená aritmetickým priemerom;
• ak zamestnanec nepreukáže cenu PHL dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena PHL, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu, zistená Štatistickým úradom SR.

Výpočet náhrady za použitie MV zamestnanca pri pracovnej ceste:

• spotreba PHL sa stanoví podľa § 7 ods. 6 písm. c) zákona o cestovných náhradách (ďalej len ZCN). Zamestnanec jazdil na pracovnej ceste v meste a aj mimo mesta, km osobitne nesledoval, preto sa na výpočet použije kombinovaná spotreba 7,2 l/100 km;
• cena PHL je 1,50 € za liter;
• náhrada za spotrebované PHL (ďalej len NPHL) = (510 x 7,20 : 100) x 1,50 = 55,08 €;
• náhrada za použité MV = 510 x 0,183 + 55,08 = 148,41 €.

Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu za použité MV pri pracovnej ceste vo výške 148,41 €. Suma 148,41 € je u podnikateľa daňovým výdavkom.

Časť peňažného denníka, rok 2014 (v €)

Príklad č. 11:

Účtovanie cestovných náhrad podnikateľa pri použití vlastného vozidla na pracovnú cestu

Podnikateľ začal v decembri 2013 využívať v podnikaní OA nezaradený v obchodnom majetku. V technickom preukaze je zapísaný ako držiteľ OA podnikateľ, ktorý zaplatí v januári 2014 za OA aj daň z MV. Údaj o spotrebe uvedený v technickom preukaze OA je 7,00 l/100 km. Cena za jeden liter PHL zistená z dokladu o nákupe PHL je 1,50 €. Podnikateľ, ktorý využíva v podnikaní vlastné MV nezaradené v obchodnom majetku, si môže uplatniť do daňových výdavkov okrem úhrady zaplatenej dane z MV aj výdavky na pracovné cesty, ktoré vypočíta podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP.

Príklad č. 12:

Účtovanie škody

Podnikateľovi v októbri 2013 odcudzili z prenajatých priestorov, v ktorých podniká, počítač s príslušenstvom (ďalej len PC) a kopírku. PC a aj kopírku mal zaradené v obchodnom majetku. Obstarávacia cena PC bola 2 000 € a kopírky 2 200 €. V januári 2014 dostal podnikateľ od polície potvrdenie, že páchateľ krádeže je neznámy. PC a ani kopírku nemal podnikateľ poistené. Podnikateľovi vznikla krádežou majetku škoda. Pri účtovaní škody v JÚ bude podnikateľ postupovať podľa ustanovenia § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, lebo podmienky ustanovené ZDP splnil:

• vzniknutá škoda bola nahlásená polícii,
• škodu podnikateľ nezavinil,
• páchateľ krádeže nebol zistený a ostal neznámy, o čom polícia vydala podnikateľovi potvrdenie.