Vedenie daňovej evidencie v roku 2014

Cieľom príspevku je poskytnúť podnikateľom základné informácie o vedení daňovej evidencie, jej výhodách a aj nevýhodách v porovnaní s vedením účtovníctva a jej využití pri výpočte základu dane a daňovej povinnosti podnikateľa za rok 2014. Daňová evidencia v SR nenahradila jednoduché účtovníctvo, tak ako to bolo napríklad v ČR, ale je len jednou z ďalších možností vedenia evidencie potrebnej pre zistenie základu dane. O spôsobe vedenia evidencie rozhoduje sám podnikateľ a svoje rozhodnutie nemusí nikomu zdôvodňovať.

Podnikajúca fyzická osoba, ktorá sa rozhodla že v roku 2014 bude pri stanovení základu dane preukazovať skutočne vynaložené daňové výdavky, môže viesť účtovníctvo, t. j. účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, alebo môže využiť jednoduchší spôsob vedenia evidencie, a to daňovú evidenciu. Možnosť viesť daňovú evidenciu umožňuje podnikajúcim fyzickým osobám (ďalej podnikateľ) ustanovenie § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP).

Zmeny v daňovej evidencii platné od 1. 1. 2014

Do 31. 12. 2013 daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu, ktorý uplatňoval preukázateľné daňové výdavky, mohol za podmienok, že túto činnosť vykonával samostatne bez zamestnancov a súčasne príjmy z tejto činnosti nepresiahli v predchádzajúcom zdaňovacom období 170 000 €, viesť daňovú evidenciu o:

a) príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom v súvislosti s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela umeleckého výkonu,

c) zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa zrušili vyššie uvedené obmedzenia na vedenie daňovej evidencie a preukázateľne vynaložené daňové výdavky formou daňovej evidencie môžu využiť daňovníci s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu. Z ustanovenia § 6 ZDP boli vypustené ods. 14 a ods. 15. Podľa § 6 ods. 11 ZDP daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 až 4 ZDP môže viesť daňovú evidenciu o:

a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (ďalej ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

b) daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,

d) zásobách a pohľadávkach,

e) záväzkoch.

Kto môže viesť daňovú evidenciu

Daňová evidencia je podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP určená pre fyzické osoby (ďalej FO) – daňovníkov, ktorí pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 až 4 ZDP uplatňujú preukázateľne vynaložené daňové výdavky, t. j. pre FO, ktoré dosahujú:

1. príjmy z podnikania:
   • príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
   • príjmy zo živnosti,
   • príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (napríklad príjmy veterinárnych lekárov, audítorov, poisťovacích agentov, daňových poradcov, notárov);
2. príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, t. j. príjmy:
   • z vytvorenia diela a umeleckého výkonu vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, pri ktorých daňovník využil postup uvedený v § 43 ods. 14 (neuplatnil si zrážkovú daň) a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva,
   • z činností, ktoré nie sú živnosťou a ani podnikaním (napríklad príjmy osobných asistentov FO s ťažkým zdravotným postihnutím),
   • znalcov a tlmočníkov,
   • z činnosti sprostredkovateľov, ktoré nie sú živnosťou (napríklad sprostredkovanie poistenia),
3. príjmy z prenájmu, ak nie sú príjmom z podnikania a ani príjmom zo závislej činnosti (len prenájom nehnuteľnosti alebo príslušenstva nehnuteľnosti),
4. príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (napríklad na základe licenčnej zmluvy).

Daňová evidencia je určená pre všetky FO, ktoré dosahujú príjmy podľa § 6 ods. 1 až 4 ZDP, ak:

• neúčtujú v sústave jednoduchého účtovníctva (ďalej JÚ),
• neúčtujú v sústave podvojného účtovníctva (ďalej PÚ),
• nepreukazujú výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP (paušálne výdavky stanovené percentom z úhrnu zdaniteľných príjmov).

Do 31. 12. 2013 nemohla daňovú evidenciu viesť FO, ktorá dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP, t. j. ako občan (nie sú to príjmy z podnikania).

Od 1. 1. 2014 môže aj FO, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP – príjmy z prenájmu – viesť daňovú evidenciu.

Kedy môže daňovník viesť daňovú evidenciu

Daňovník, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 11 ZDP, t. j. uplatňuje pri príjmoch uvedených v § 6 ods. 1 až 4 ZDP preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť daňovú evidenciu počas celého zdaňovacieho obdobia.

Nemôže postupovať tak, že časť zdaňovacieho obdobia bude účtovať napríklad v sústave JÚ a časť zdaňovacieho obdobia bude viesť daňovú evidenciu.

Ak sa podnikateľ rozhodne, že v roku 2014 bude viesť daňovú evidenciu, začne ju viesť od 1. 1. 2014 alebo ak začal podnikať v priebehu roku 2014, od prvého dňa podnikania a vedie ju až do konca zdaňovacieho obdobia. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre vedenie daňovej evidencie, musí ju vždy viesť počas celého zdaňovacieho obdobia. V priebehu zdaňovacieho obdobia nemôže meniť spôsob vedenia evidencie.

Obsah a forma daňovej evidencie

Vedenie daňovej evidencie je pre daňovníkov určitým zjednodušením oproti vedeniu účtovníctva. Aj keď vedenie daňovej evidencie nie je tak náročné na čas a technické vybavenie, daňovník by mal mať aspoň základné vedomosti, ktoré vyplývajú z platných právnych noriem. ZDP stanovuje iba obsah daňovej evidencie, nestanovuje presnú formu a spôsob vedenia. Je len na rozhodnutí samotného daňovníka, akým spôsobom bude príjmy, daňové výdavky a majetok evidovať. Daňovník musí vedieť preukázať správcovi dane stav svojho majetku a záväzkov.

Obsah daňovej evidencie

Podľa § 6 ods. 11 ZDP má daňová evidencia obsahovať evidenciu o:

a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD (čiastkového ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

b) daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie ZD vrátane výdavkov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,

d) zásobách a pohľadávkach,

e) záväzkoch.

Pomocou daňovej evidencie daňovník eviduje všetok majetok a záväzky, ktoré ovplyvňujú ZD z príjmov FO.

Vždy ide o „majetok firmy“, ktorý je nevyhnutný pri výkone činnosti daňovníka, a o záväzky, ktoré získal buď z vlastných, alebo z cudzích zdrojov (úvery, pôžičky, dotácie, príspevky a podobne). Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný zákonník) označuje tento majetok ako obchodný majetok.

V daňovej evidencii sa eviduje všetok majetok, ktorý daňovník vložil do svojho obchodného majetku.

Forma daňovej evidencie

Daňovník v daňovej evidencii eviduje príjmy a výdavky, ktoré súvisia s výkonom jeho podnikateľskej činnosti. Ako výdavky eviduje len výdavky spojené s obchodným majetkom, t. j. majetkom, ktorý má zahrnutý v podnikaní.

Nesmieme zabudnúť na skutočnosť, že v daňovej evidencii eviduje podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP len daňové výdavky na rozdiel od JÚ, kde účtuje o všetkých výdavkoch v členení na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú ZD, a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD. Forma daňovej evidencie sa odvíja od jednotlivých zložiek obchodného majetku.

Jednotlivé zložky obchodného majetku by mal podnikateľ evidovať v daňovej evidencii takto:

• peňažné prostriedky v evidencii o príjmoch a v evidencii o daňových výdavkoch, ktoré bude viesť postupne v časovom slede. Jednotlivé prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 ZDP spĺňať náležitosti účtovných dokladov podľa ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ),
• hmotný a nehmotný majetok v evidencii hmotného a nehmotného majetku, prípadne v knihe hmotného a nehmotného majetku,
• zásoby v evidencii zásob, prípadne na karte zásob, na skladovej karte zásob,
• pohľadávky v evidencii pohľadávok, napríklad v knihe pohľadávok,
• záväzky v evidencii záväzkov, napríklad v knihe záväzkov.

Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, aj keď nie je účtovnou jednotkou, lebo neúčtuje v JÚ ani v PÚ, môže využiť niektoré tlačivá a evidencie, ktoré vedú podnikatelia účtujúci napríklad v sústave JÚ. Takýmito evidenciami sú napríklad kniha dlhodobého majetku, evidencia zásob, skladová karta zásob, kniha pohľadávok, kniha záväzkov. Ak sa podnikateľ rozhodne evidovať hmotný a nehmotný majetok v knihe dlhodobého majetku, ktorá sa používa podľa postupov účtovania v JÚ na evidovanie dlhodobého majetku v JÚ, nemá povinnosť viesť účtovné odpisy.

Daňovú evidenciu môže daňovník spracovať:

• ručne formou tabuliek, pričom príjmy a daňové výdavky eviduje v samostatných tabuľkách. K 31. 12. 2014 údaje v jednotlivých stĺpcoch spočíta a prenesie do daňového priznania dane z príjmov FO. Tabuľkovou formou môže evidovať aj zásoby, pohľadávky a záväzky;
• účtovným softvérom, ktorý neslúži len na vedenie JÚ, ale aj na vedenie daňovej evidencie. Koncoročné údaje z evidencie príjmov a z evidencie daňových výdavkov prenesie do daňového priznania dane z príjmov FO.

Daňový doklad

Na rozdiel od JÚ daňová evidencia nevymedzuje povinné náležitosti daňového dokladu. Ustanovenie § 6 ods. 11 písm. a) a písm. b) ZDP však uvádza, že prijaté a vydané doklady majú spĺňať náležitosti účtovných dokladov podľa ustanovení ZÚ. Náležitosti účtovného dokladu sú definované v § 10 ods. 1 ZÚ.

Z uvedeného vyplýva, že daňový doklad by mal obsahovať minimálne tieto náležitosti:

• slovné a číselné označenie dokladu (napríklad príjmový doklad č. 1),
• obsah hospodárskej operácie (napríklad nákup tovaru) a jej účastníkov,
• dátum uskutočnenia hospodárskej operácie,
• dátum vyhotovenia dokladu, ak nie je zhodný s dátumom uskutočnenia hospodárskej operácie,
• podpis oprávnenej osoby.

Podnikateľ, ktorý je registrovaný ako platiteľ DPH a vedie daňovú evidenciu, musí spĺňať aj jednotlivé ustanovenia zákona o DPH, ktoré sa týkajú vedenia evidencie a náležitostí dokladov z hľadiska zákona o DPH.

Platiteľ DPH a daňová evidencia

Ustanovenie § 6 ods. 11 ZDP definuje podmienky, ktoré musí daňovník splniť, aby mohol viesť daňovú evidenciu. Medzi podmienkami nie je žiadna zmienka o dani z pridanej hodnoty (ďalej DPH), ako je to napríklad pri podmienkach pre uplatnenie paušálnych výdavkov podľa § 6 ods. 10 ZDP.

Z uvedeného vyplýva, že daňovú evidenciu môže viesť aj daňovník, ktorý je registrovaný ako platiteľ DPH. Ak je podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre vedenie daňovej evidencie, registrovaný ako platiteľ DPH, má podľa § 70 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej ZDPH) povinnosť viesť aj podrobné záznamy na daňové účely DPH.

Ide o veľmi dôležitú povinnosť podnikateľa – platiteľa DPH, lebo bez vedenia podrobných záznamov by bolo preňho problematické zostaviť daňové priznanie DPH. Podľa § 70 ods. 1 ZDPH je platiteľ DPH povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodanom tovare a službách a o prijatom tovare a službách.

Vo všetkých záznamoch musí uvádzať údaje pre správne určenie DPH.

Z ustanovení ZDP a ZDPH vyplýva pre podnikateľa evidenčná povinnosť:

• ak nie je registrovaný ako platiteľ DPH, viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP,
• ak je registrovaný ako platiteľ DPH, viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP a súčasne evidenciu DPH podľa § 70 ZDPH.

Výhody a nevýhody daňovej evidencie

Vo všeobecnosti je možné tvrdiť, že daňovú evidenciu sa oplatí viesť daňovníkovi, ktorý má malý obrat, má málo dokladov a nie je platiteľom DPH. Zároveň platí podmienka, že sa mu neoplatí uplatňovať paušálne výdavky, lebo by boli nižšie ako skutočne vynaložené daňové výdavky zistené z daňovej evidencie.

Výhody daňovej evidencie

Ako výhody daňovej evidencie je možné uviesť:

• daňovník nie je účtovnou jednotkou, t. j. nepodlieha ZÚ ani postupom účtovania.
  Z toho vyplýva, že nemusí účtovať v účtovných knihách, nemusí vykonávať inventarizáciu, zostavovať odpisový plán pre účtovné odpisy, počítať kurzové rozdiely, zostavovať účtovnú závierku;

• daňovému úradu predkladá len daňové priznanie dane z príjmov FO bez účtovnej závierky.
  V daňovom priznaní označí, že skutočne vynaložené daňové výdavky eviduje v daňovej evidencii;

• daňovník nie je účtovnou jednotkou, t. j. nevzťahujú sa naňho pokuty a penále v súvislosti s nedodržaním ZÚ a postupov účtovania.

Nevýhody daňovej evidencie

Ako nevýhody daňovej evidencie je možné uviesť:

• prijaté a vydané doklady musia podľa § 6 ods. 11 písm. a) a písm. b) spĺňať náležitosti účtovných dokladov.
  Ak daňovník zaeviduje napríklad do daňových výdavkov doklad, ktorý túto podmienku nespĺňa, nie je ho možné uznať ako daňový výdavok;

• aj keď daňovník nepodlieha ZÚ a postupom účtovania, musí sa riadiť veľkým množstvom ostatných zákonov, hlavne ZDP. Všetky príjmy a hlavne daňové výdavky si môže uplatniť len podľa platných ustanovení ZDP, čo nie je vždy jednoduché. Ak je platiteľom DPH, musí sa riadiť aj ustanoveniami ZDPH, ak zamestnáva zamestnancov, musí poznať pracovno-právne a odvodové zákony.

Evidencia o príjmoch

Evidenciu o príjmoch vedie daňovník podľa § 6 ods. 11 písm. a) ZDP v členení potrebnom na zistenie ZD (čiastkového ZD) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov.

Príjmom je podľa § 2 písm. c) ZDP peňažné aj nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia. Za nepeňažné plnenie FO, ktorá vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je FO. Z uvedeného ustanovenia ZDP vyplýva, že v evidencii o príjmoch by mal daňovník viesť všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov FO, t. j. okrem peňažných príjmov aj nepeňažné príjmy a príjmy dosiahnuté zámenou.

Do evidencie zaeviduje podnikateľ všetky príjmy, ktoré ovplyvňujú ZD, t. j. príjem peňažných prostriedkov, napríklad úhrada faktúry, tržby z pokladnice, čiastkové úhrady faktúr alebo iné čiastkové úhrady, napríklad čiastkovú úhradu za odpredaj zásob alebo iného majetku na základe kúpnej zmluvy. Predmetom daňovej evidencie je aj nepeňažné plnenie, tzn. že daňovník do evidencie zaeviduje aj zápočet pohľadávok a záväzkov. Ak má daňovník v roku 2014 príjmy, ktoré dosiahol zámenou, tiež ich zaeviduje do evidencie o príjmoch. Ak má podnikateľ príjmy aj v cudzej mene, má povinnosť prepočítať cudziu menu na eurá a príjem evidovať v eurách.

ZDP nestanovuje, čo všetko má daňová evidencia obsahovať. Odporúčame, aby evidencia o príjmoch obsahovala minimálne tieto údaje:

• poradové číslo riadka,
• dátum uskutočnenia hospodárskej operácie,
• označenie daňového dokladu,
• text, v ktorom bude špecifikovaná evidovaná hospodárska operácia,
• prehľad o príjmoch,
• celkové súčty na konci každej strany,
• počiatočné súčty (prenosy) na začiatku každej ďalšej strany.

Zápisy by mal daňovník uskutočniť v časovom slede tak, že každej hospodárskej operácii bude vymedzený jeden riadok. Na konci zdaňovacieho obdobia zistí konečné súčty príjmov. Zdaniteľné príjmy (príjmy ovplyvňujúce ZD) použije pri výpočte ZD.

Evidencia o daňových výdavkoch

Evidenciu o daňových výdavkoch vedie daňovník podľa § 6 ods. 11 písm. b) ZDP. Všetky doklady, ktoré eviduje, musia spĺňať náležitosti účtovných dokladov.

V daňovej evidencii eviduje daňovník len daňové výdavky, t. j. výdavky, ktoré ovplyvňujú ZD. Podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, ktorý je zaevidovaný v evidencii daňovníka vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP. Pri zvažovaní, či výdavok, ktorý daňovník vynaložil, je daňovým výdavkom v zmysle ustanovení ZDP alebo nie je, musí daňovník vychádzať aj z § 19 ZDP.

Do evidencie zaeviduje daňové výdavky v súlade s § 19 ZDP a okrem skutočne zaplatených daňových výdavkov v peňažnej forme (napríklad úhradu za tovar, materiál, služby a podobne) zaeviduje aj nepeňažné výdavky, ako sú napríklad odpisy hmotného alebo nehmotného majetku.

Ani pre evidenciu o daňových výdavkoch ZDP nestanovuje, čo všetko má obsahovať a ako má vyzerať. Odporúčame, aby evidencia o daňových výdavkoch obsahovala rovnaké údaje, aké má evidencia o príjmoch.

Zápisy by mal daňovník uskutočniť chronologicky tak, že každej hospodárskej operácii bude vymedzený jeden riadok. Na konci zdaňovacieho obdobia zistí konečné súčty daňových výdavkov, ktoré použije pri výpočte ZD. Daňovník, ak to považuje za potrebné, môže evidenciu o daňových výdavkoch rozčleniť na stĺpce podľa svojich potrieb, napríklad na stĺpec nákup tovaru, úhrada nájomného, odvody do ZP a SP a podobne.

Nemal by však zabudnúť na to, že daňová evidencia je zjednodušená evidencia, ktorá mu má ušetriť čas a finančné prostriedky. Nemal by daňovú evidenciu rozširovať až do takej miery, že bude totožná s vedením JÚ.

Evidencia o hmotnom a nehmotnom majetku

Daňovník, ktorý má v obchodnom majetku zaradený hmotný a nehmotný majetok, vedie evidenciu o hmotnom a nehmotnom majetku podľa § 6 ods. 11 písm. c) ZDP.

Podľa § 2 písm. m) ZDP je obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má FO s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, a ktoré táto FO eviduje v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP. Obchodným majetkom je aj hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu.

Hmotný majetok

Hmotným majetkom sú podľa § 22 ods. 2 ZDP:

a) samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 € a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,

b) budovy a iné stavby okrem prevádzkových banských diel a drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,

c) pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,

d) zvieratá uvedené v prílohe ZDP,

e) iný majetok.

Nehmotný majetok

Nehmotným majetkom sú podľa § 22 ods. 7 ZDP práva priemyselného vlastníctva, autorské práva alebo práva príbuzné autorskému právu vrátane počítačových programov a databáz, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, lesné hospodárske plány, technicky a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 2 400 € a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s nimi, aktivované náklady na vývoj a technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku vyššie ako 1 700 €.

Odpisovanie hmotného a nehmotného majetku

Charakteristickým znakom pre hmotný a nehmotný majetok je, že je obstaraný na dlhšiu dobu a že sa nespotrebuje naraz, ale postupne. Postupné opotrebenie majetku je vyjadrené odpismi. Daňové odpisovanie hmotného a nehmotného majetku je upravené v § 22 až § 28 ZDP. Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu, nie je účtovnou jednotkou, tzn. že nemá povinnosť počítať a evidovať účtovné odpisy. Odpisovaním sa podľa § 22 ods. 1 ZDP rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý má podnikateľ evidovaný v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP a využíva ho na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, do daňových výdavkov.

Evidencia o hmotnom a nehmotnom majetku

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že ustanovenia ZDP o hmotnom a nehmotnom majetku, jeho odpisovaní a o spôsobe odpisovania platia aj pre hmotný a nehmotný majetok, ktorý má daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu, v obchodnom majetku. Aj pre tohto daňovníka platí, že obstaranie hmotného majetku nemôže zaevidovať do „evidencie o daňových výdavkoch“ naraz v plnej výške ako výdavok daňový. Podnikateľ musí vypočítať k 31. 12. odpis ročný (ďalej OR), ktorý zaeviduje do evidencie ako daňový výdavok.

Spôsob vedenia evidencie nie je bližšie špecifikovaný. Preto odporúčame podnikateľom, ktorí budú viesť daňovú evidenciu, aby evidenciu o hmotnom a nehmotnom majetku viedli takým spôsobom, ako je vedená pri účtovaní v JÚ alebo v PÚ s tým rozdielom, že daňovník nepočíta účtovné odpisy a nemá povinnosť zostavovať odpisový plán. Na karte hmotného majetku a nehmotného majetku by mal daňovník uvádzať minimálne tieto údaje:

• názov alebo popis hmotného a nehmotného majetku,
• číselné označenie majetku,
• ocenenie majetku,
• dátum obstarania a dátum zaradenia do užívania,
• údaje o daňovom odpisovaní majetku, t. j. odpisovaní podľa ZDP (odpisová skupina, doba odpisovania, spôsob odpisovania),
• obstarávacia cena,
• vstupná cena,
• odpis ročný pri rovnomernom odpisovaní alebo koeficient pre zrýchlené odpisovanie pri zrýchlenom odpisovaní,
• vypočítaný odpis ročný a zostatková cena,
• dátum a spôsob vyradenia.

Daňovník si môže evidenciu rozšíriť aj o ďalšie údaje, ktoré považuje za nutné, napríklad ak bol hmotný majetok obstaraný z dotácie, uvedie túto skutočnosť na karte, ak je na majetku vecné bremeno alebo iný záväzok, uvedie aj túto skutočnosť na karte majetku. Ak daňovník využíva hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je vylúčený z odpisovania podľa § 23 ZDP, napríklad pozemok, majetok by mal evidovať tak ako odpisovaný majetok, ale nebude počítať odpisy. Daňovník v daňovej evidencii eviduje len hmotný a nehmotný majetok, ktorý využíva pri dosahovaní príjmov podľa § 6 ods. 1 až 4 ZDP. Ak sa rozhodne majetok evidovať v daňovej evidencii, potom sa stáva jeho obchodným majetkom a môže si uplatňovať všetky výdavky súvisiace s využívaním tohto majetku, a to nielen odpisy, ale aj výdavky na opravu a udržovanie, poistenie a podobne.

Evidencia o zásobách

Evidenciu o zásobách vedie podnikateľ podľa § 6 ods. 11 písm. d) ZDP.

Zásoby tvoria jeden z významných druhov majetku podnikateľa. Zásoby sú majetok, ktorý sa neodpisuje, lebo svoju hodnotu do výsledku činnosti podnikateľa prenášajú naraz pri ich spotrebe.

Do zásob patrí: skladový materiál, tovar, nedokončená výroba, zvieratá a neskladovateľné zásoby (betónová zmes, plyn).

Na evidenciu o zásobách sa používajú najčastejšie skladové karty zásob, ktoré môže daňovník, ktorý začal viesť daňovú evidenciu, využívať aj naďalej. Ak daňovník vedie evidenciu zásob, v knihe zásob eviduje zásoby podľa jednotlivých druhov alebo ich skupín. Zásoby eviduje v merných jednotkách (meter, kilogram, kus, liter a podobne) a aj v peňažných jednotkách.

Daňovník, ktorý vedie evidenciu o zásobách, by mal vždy zvážiť mieru podrobnosti evidencie podľa potrieb a charakteru svojej činnosti.

Príliš podrobná evidencia, zvlášť u malých podnikateľov – živnostníkov, je niekedy na škodu, lebo znamená vyššie výdavky s vedením evidencie a stratu času, ktorý by mohol podnikateľ využiť v podnikaní efektívnejšie.

Pre evidenciu o zásobách nie je stanovený žiaden vzor a návod. Odporúčame, aby obsahovala minimálne tieto údaje:

• názov alebo popis daného majetku (zásoby),
• dátum obstarania,
• obstarávaciu cenu (nákupnú cenu) za jednotkové množstvo, u platiteľov DPH cenu bez DPH,
• počet jednotiek daného majetku (množstvo uvedené v kusoch, litroch, metroch a podobne),
• dátum a spôsob vyradenia.

Evidencia o pohľadávkach

Evidenciu o pohľadávkach má povinnosť viesť daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu, podľa § 6 ods. 11 písm. d) ZDP.

Pohľadávku je možné vymedziť ako právo vznikajúce jednému účastníkovi – veriteľovi – požadovať plnenie od druhého účastníka – dlžníka, vzniknuté z určitého záväzkového vzťahu.

Pohľadávky z ekonomického hľadiska sú určitou formou poskytnutia obchodného úveru partnerovi ako prejav ich vzájomných obchodných vzťahov.

Predávajúci tým, že nevyžaduje platbu okamžite, financuje kupujúceho, pretože mu poskytol dodávku bez okamžitej platby alebo iného plnenia.

Daňovník by mal v rámci daňovej evidencie dôsledne evidovať pohľadávky, čo mu nielen prikazuje ZDP, ale je to aj v jeho záujme, lebo by mal vedieť, kto mu dlží a koľko mu dlží.

V evidencii by mal evidovať:

• pohľadávky z obchodného styku, t. j. pohľadávky o vydaných faktúrach odberateľom,
• pohľadávky z poskytnutých záloh, napríklad poskytnutá záloha na pracovnú cestu podnikateľa, záloha zaplatená dodávateľovi,
• pohľadávky z poskytnutých úverov a pôžičiek, napríklad poskytnutá pôžička obchodnému partnerovi,
• pohľadávky dane z príjmov,
• pohľadávky z nepriamych daní,
• pohľadávky voči príslušnej ZP a SP,
• ostatné pohľadávky.

Daňovník sa sám rozhodne, ako bude pohľadávky členiť podľa konkrétnej situácie v jeho podnikaní. Pri evidovaní pohľadávok sa osvedčila forma knihy pohľadávok, ktorá sa používa aj pri účtovaní v sústave JÚ.

Evidencia o záväzkoch

Daňovník vedie evidenciu o záväzkoch podľa § 6 ods. 11 písm. e) ZDP.

Záväzok z ekonomického hľadiska znamená existujúcu povinnosť podnikateľa, ktorá vznikla z minulých udalostí a je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky podnikateľa. Záväzok vzniká u podnikateľa najčastejšie zo zmluvných vzťahov za prijaté dodávky tovarov, prác, služieb. Môže vzniknúť z neplnenia zmlúv, v dôsledku škôd spôsobených iným subjektom, z neoprávneného majetkového prospechu a podobne. Záväzkom je aj prijatý preddavok (záloha) na budúcu dodávku.

Záväzkom sú aj bankové úvery, pôžičky, finančné výpomoci a z nich plynúce úroky. Záväzkami sú aj záväzky z titulu priamych a aj nepriamych daní (daň z príjmov, DPH, spotrebné dane), sankčné úroky za neplnenie daňových povinností. Záväzok zaniká, ak je zaplatený riadne a včas. Vysporiadanie záväzku môže byť peňažné aj nepeňažné.

Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu, by mal evidovať záväzky podľa § 6 ods. 11 písm. e) ZDP:

• z obchodných vzťahov, t. j. o prijatých faktúrach od dodávateľov,
• z prijatých preddavkov (zálohových platieb), napríklad prijatá záloha na služby, ktoré podnikateľ v budúcnosti má uskutočniť pre klienta,
• z prijatých úverov a pôžičiek, napríklad prijatý bankový úver, ktorý musí podnikateľ splatiť,
• voči daňovému úradu z dane z príjmov,
• voči daňovému úradu z nepriamych daní (napríklad DPH), dane z motorových vozidiel,
• voči príslušnej ZP a SP,
• ostatné záväzky, napríklad nájomné za nebytové priestory, lízingové splátky a podobne.

Pri evidovaní záväzkov sa osvedčila forma knihy záväzkov, ktorá sa používa aj pri účtovaní v sústave JÚ.

Záver

Prvotným cieľom zavedenia daňovej evidencie bola podpora podnikania malého podnikateľa – FO. Daňovníci nie sú pri vedení daňovej evidencie účtovnou jednotkou, preto nemusia vykonávať značnú časť prác, ktorá je sústredená hlavne ku koncu roku. Používanie daňovej evidencie aj naďalej predpokladá pomerne dobrú znalosť ustanovení ZDP. Ak daňovú evidenciu vedie platiteľ DPH, musí okrem daňovej evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP viesť aj evidenciu podľa § 70 ZDPH.

Vedenie daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP je vhodné pre malú skupinu daňovníkov, ktorí podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, a aj pre tých, ktorí dosahujú príjmy z prenájmu a z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ak preukazujú pri zistení ZD skutočne vynaložené daňové výdavky.

Ide o daňovníkov, ktorých obrat je pomerne nízky (najčastejšie od 13 000 € ročne do 20 000 €), majú malý počet dokladov, najčastejšie nikoho nezamestnávajú a spravidla nie sú platiteľmi DPH. Pre týchto daňovníkov nie je výhodné uplatňovať si paušálne výdavky, preto sa obyčajne rozhodnú pre vedenie daňovej evidencie.

Poznámka redakcie:
§ 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z.

Autor: Ing. Jarmila Strählová