Vymáhanie miestnych daní obcou

Dane sú vnímané ako prostriedok, ktorým sa napĺňa Štátna pokladnica, z ktorej sú potom hradené tie statky, ktoré majú byť prospešné pre celú spoločnosť. Rovnosť je zásadou, ktorá sa uplatňuje aj vo výbere daní,  prípadne následnej daňovej exekúcii. Rovnosť spočíva nielen v tom, že má každý v rovnakom zákonom predpokladanom prípade rovnaké práva, ale i v tom, že má rovnaké povinnosti. Z tohto pohľadu je možné daňovú exekúciu vnímať  nielen ako pomocný nástroj či prostriedok, ale dokonca ako povinnosť štátu zabezpečiť rovnosť, rovný prístup k všetkým povinným subjektom. V duchu vyššie uvedeného je zrejmé, že daňová exekúcia nie je a v právnom štáte by ani nemala byť vnímaná ako cieľ či účel procesu platenia daní, pretože ani samotný výber daní nie je cieľom, ale len prostriedkom k spokojnosti občanov. Štát nemá záujem na čo najvyššom počte daňových exekúcií.

Podľa Kubátovej je daň povinná, zákonom stanovená platba do verejného rozpočtu, pričom je jeho najdôležitejším neúverovým príjmom. Malý slovník finančného práva (pre právnikov) pod slovom daň uvádza, že ide o povinné a nenávratné peňažné plnenie vyberané štátom (zastúpeným finančnými orgánmi) alebo obcami na základe zákona. Má charakter jednostrannej povinnosti ukladanej bez toho, aby povinná osoba mala nárok na priame a ekvivalentné plnenie v priamej súvislosti s uskutočnením peňažnej daňovej platby. Z ekonomického hľadiska ide o formu redistribúcie národného dôchodku. Daňová povinnosť vzniká zo zákona alebo na základe zákona rozhodnutím oprávneného subjektu. K základným charakteristickým rysom patrí vynútiteľnosť (opakovanosť nemusí byť vždy podmienkou).

Daňové exekučné konanie je konanie, v ktorom daňový úrad, colný úrad alebo obce a mestá ako správcovia daní z úradnej moci vymáhajú daňové nedoplatky, peňažné plnenia uložené ich rozhodnutiami, exekučné náklady a hotové výdavky. Daňové exekučné konanie je procesným postupom určeným zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Podľa zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. je obec samostatný územný samosprávny a správny celok SR, ktorý združuje občanov, ktorí majú na jeho území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami. Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj územia a potreby obyvateľov obcí. Pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom na základe medzinárodnej zmluvy. Obec sa samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku. Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce prostredníctvom:

-          orgánov obce,

-          miestneho referenda,

-          zhromaždenia obyvateľov.

V zmysle zákona o obecnom zriadení obec pri výkone svojej samosprávy okrem iného rozhoduje aj vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu. Čo je miestnou daňou a miestnym poplatkom, upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a poplatkoch, pričom za miestne dane, ktoré môže ukladať obec, sa považuje:

-          daň z nehnuteľností,

-          daň za psa,

-          daň  za užívanie verejného priestranstva,

-          daň za ubytovanie,

-          daň za predajné automaty,

-          daň za nevýherné hracie prístroje,

-          daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla do historických častí,

-          daň za jadrové zariadenia.

 Obec je taktiež oprávnená ukladať miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Jedinou miestnou daňou, ktorú môže ukladať VÚC, je daň z motorových vozidiel.

 Prioritou je dobrovoľné plnenie daňovej povinnosti. V prípade, ak nedôjde k dobrovoľnému plneniu daňovej povinnosti, nastáva nútený výkon. Takýto nútený výkon môže nastať dvoma spôsobmi, a to jednak v zmysle zákona o správe daní a poplatkov, zákona č. 563/2009 Z. z. alebo zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.

 V tomto smere je teda potrebné podotknúť, že obce majú možnosti, ako vymáhať predmetné nedoplatky na daniach, a to na základe dvoch právnych predpisov: zákona o správe daní a  Exekučného poriadku, pričom obidva predpisy fungujú samostatne. Aj keď ide o dane a miestne poplatky, zdalo by sa, že by sa mali vymáhať iba v zmysle zákona o správe daní, a to na základe daňového exekučného konania.

Daňové exekučné konanie je upravené vo štvrtej hlave zákona o správe daní, podľa ktorej daňové exekučné konanie je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa ust. § 149.

Daňové exekučné konanie sa začína vždy z úradnej moci – ex officio. Splnomocňuje správcu dane – daňový úrad a colný úrad – vykonávať všetky právne úkony v mene štátu. Pokiaľ ide o správcu dane – obec, môže okrem výkonu exekúcie podľa ustanovení tohto zákona postupovať aj tak, že požiada o výkon exekúcie súdneho exekútora.

Právne predpoklady vymáhania daňových nedoplatkov je možné rozdeliť na predpoklady procesné a vecné:

• procesné predpoklady:

 1.)  oprávnenie správcu dane, t. j. jeho právomoc a príslušnosť,

 2.)  procesná spôsobilosť daňového dlžníka,

 3.)  vylúčenie pracovníkov správcu dane;

• vecné predpoklady: 

1.)  nečinnosť daňového dlžníka, ktorý nezaplatil splatný daňový nedoplatok ani po výzve    k plneniu,

2.)  exekučný titul,

3.) nezaniklo právo daň vymáhať a je možné sa ho domáhať.

Zákon špecifikuje činnosť správcu dane pri výkone daňovej exekúcie a ustanovuje základné zásady, ktoré je správca dane oprávnený alebo povinný dodržiavať.

Správca dane je povinný zisťovať, či je miestne príslušný na daňové exekučné konanie a či sú splnené všetky podmienky na výkon daňovej exekúcie (príslušnosť správcu dane, či daňový dlžník má odklad platenia dane alebo povolené splátky, povolené úľavy, oprávnenosť výkonu daňovej exekúcie, overenie najmä existencie exekučného titulu, osoby dlžníka a pod.). Správca dane môže v odôvodnených prípadoch vyzvať daňového dlžníka aj k nepeňažnému plneniu, napr. k predloženiu listinných dôkazov.

Zákon zároveň rieši, ak súčasne s vykonávanou daňovou exekúciou začne alebo prebieha iná exekúcia, ak na ten istý majetok daňového dlžníka alebo ručiteľa začalo skôr daňové exekučné konanie ako iné exekučné konanie, ďalej obmedzenia prevodu veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania daňovému dlžníkovi a uplatnenie práva na vec treťou osobou voči správcovi dane alebo na súde.

V praxi môže nastať situácia, že exekúcia podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov sa so súhlasom správcu dane začala skôr ako daňové exekučné konanie, pričom v tomto konaní je súdny exekútor nečinný (napr. nenariadi dražbu predmetu záložného práva, čoho dôvodom môže byť skutočnosť, že bude musieť z výťažku uspokojiť prednostného záložného veriteľa) a oprávnený nenavrhne exekúciu zastaviť. 

Daňový nedoplatok v takomto prípade môže vymáhať len správca. Správcom dane je daňový úrad, colný úrad, ktorý je oprávnený vykonávať všetky úkony v exekučnom konaní aj v mene štátu. Zákon vyslovene uvádza, že ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov podľa osobitného zákona, ktorým je Exekučný poriadok. 

Ustanovenie § 89 vyslovene ustanovuje, čo je exekučným titulom. Exekučný titul je podkladom na vykonanie exekúcie, bez ktorého exekúciu v žiadnom prípade nemožno vykonávať. Zákon taxatívne vymedzuje, čo považuje za exekučný titul. Exekučným titulom je:

-          právoplatne vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo určené peňažné plnenie,

-          vykonateľný výkaz – daňový nedoplatok,

-          jednotný exekučný titul. 

Výkaz daňových nedoplatkov, ktorý sa spracúva z evidencie daní, obsahuje:

-          označenie daňového dlžníka,

-          výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov,

-          výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania,

-          výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí,

-          pôvodnú splatnosť daní,

-          deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavený.

Deň vytvorenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňovník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.

Podľa zákona o správe daní je možno vymáhať:

•    daňové nedoplatky – dlžná suma dane po lehote splatnosti dane,

•    peňažné plnenia uložené rozhodnutím – tie, ktoré nie sú daňou, napríklad náklady daňového konania prenesené na daňový subjekt, náklady na zabezpečenie daňového nedoplatku zriadením záložného práva a pod.,

•    exekučné náklady – náklady za výkon zhabania a náklady za výkon predaja,

•    hotové výdavky – ide o také výdavky, ktoré vznikli správcovi dane v súvislosti s výkonom daňovej exekúcie, najmä znalečné, nájomné, poistné a pod. 

Naproti tomu Exekučný poriadok upravuje exekučný titul podľa § 41, podľa ktorého exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznané právo zaväzuje k povinnosti.  Zákon výslovne uvádza, že v zmysle Exekučného poriadku možno vykonať exekúcie aj na podklade:

-          vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatených na mieste

-           platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov.

K exekučnému titulu v zmysle Exekučného poriadku sa vyjadril vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd SR z 23. júna 2011 sp. zn. 4 Cdo 11/2011:

Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania a v prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom  musí ísť o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné, zaoberá predovšetkým tým, či ide o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej, ako aj materiálnej stránke.

Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci (aktom aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň, akoby neexistoval.

Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je okrem iného aj to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia), a teda či nejde o rozhodnutie voči „non subjektu“. Ďalej je materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu aj to, či sú účastníci konania dostatočne individualizovaní, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal.

Na základe tejto skutočnosti obidva právne predpisy ako Exekučný poriadok, tak aj zákon o správe daní umožňujú a považujú za rovnocenné exekučné tituly a výkazy nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov. Čiže je už iba na obci, či sa rozhodne pre exekúciu prostredníctvom zákona o správe daní a poplatkov alebo Exekučného poriadku.

Vzor: Návrh obce na vykonanie exekúcie

                                                                                              Exekútorský úrad

Vaša značka                           Naša značka                             V:...   Dátum:...

VEC:   Návrh na vykonanie exekúcie

Oprávnený:    Obec

Povinný:        

            Obec XXXXX ako oprávnený vyrubila XXXX, nar. XXXX, bytom XXXXX, štátny občan SR, platobným výmerom č. XXXX zo dňa XXXXX daň z nehnuteľností na rok 2011 vo výške 11,48 €.

Platobný výmer obce XXXXX č. XXXXX zo dňa XXXXX nadobudol právoplatnosť dňa 23. 7. 2011 a vykonateľnosť dňa 8. 8. 2011.

Dôkaz:        Platobný výmer obce XXXXXXXX

            Napriek tomu, že platobný výmer obce XXXXXXXX zo dňa XXXXXXX sa stal dňa 23. 7. 2011 právoplatný a dňa 8. 8. 2011 vykonateľný, povinný neplnil oprávnenému ani len čiastočne.

            Povinný však povinnosť, ktorá mu bola uložená platobným výmerom obce XXXXXXXXXXX, dobrovoľne ďalej neplní, preto navrhujem súdnej exekútorke JUDr. XXXXXXXXXXXXXX, aby vykonala nútený výkon rozhodnutia.

            Na základe právoplatného a vykonateľného výmeru obce XXXXXXXXXX zo dňa XXXXXX sa na splnenie záväzku:

-          sumy 11,48 €,

-          súdny poplatok za žiadosť o udelenie poverenia vo výške 16,50 €,

-          trovy exekúcie,

uskutočňuje exekúcia podľa uváženia súdnej exekútorky tak, aby sa jej výkon uskutočnil čo najrýchlejšie.

                        S úctou

Prílohy:  Podľa textu

               Plnomocenstvo

               Osvedčenie o registrácii pre DPH

               Kolky za žiadosť o udelenie poverenia vo výške 16,50 €

Poznámka redakcie:
§ 89 zákona č. 563/2009 Z. z.
§ 149 zákona č. 563/2009 Z. z. 

Autor: JUDr. Peter Strapáč, PhD.