Zmeny v Obchodnom zákonníku od 1. 12. 2013

Uznesením vlády SR č. 346 z 3. 7. 2013 vláda SR schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, ako aj s ním súvisiace právne predpisy. Účinnosť zákona sa posunula z pôvodného dátumu 1. 10. 2013 na 1. 12. 2013 s výnimkou zmeny niektorých ustanovení týkajúcich sa zákona o súdnych poplatkoch, kde sa ich účinnosť posúva až na 1. 1. 2014. Návrh zákona bol NR SR schválený dňa 18. 10. 2013, v Zbierke zákonov SR bol publikovaný pod č. 357/2013 Z. z. Novela Obchodného zákonníka týkajúca sa zmien pre zakladateľov spoločností zasiahne aj do zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a tiež do zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“).

V praxi bežný spôsob splácania peňažných vkladov alebo ich časti do pokladnice založenej spoločnosti už viac nebude možný. Cieľom zmeny zákona je zamedziť „fiktívnemu“ splácaniu peňažných vkladov spoločníkov, pričom nedochádza k zmene minimálnej výšky základného imania ani minimálneho rozsahu splatenia peňažných vkladov pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Nejde o žiadnu novú záťaž pre zakladateľov spoločností, ale najmä o precizovanie súčasnej povinnosti. Takéto opatrenie sťaží špekulatívne zakladanie obchodných spoločností a tiež pomôže aj v boji proti neplateniu v obchodných vzťahoch. Pre tých, v ktorých záujme je založiť riadne fungujúcu obchodnú spoločnosť a splatiť povinné vklady do základného imania, sa takmer nič nemení (navyše je tu len povinnosť preukázať splatenie základného imania osobitným dokladom). Novela má sťažiť (zabrániť) zakladať spoločnosti tým osobám, ktoré iba simulujú živnostenské oprávnenie s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za budúce dlhy (najčastejšie ide o prípady jednoosobových spoločností). Verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti sa zmena (t. j. povinnosť splatiť peňažný vklad) netýka.

Účelom tejto novely Obchodného zákonníka je:

• čiastočná implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ z 13. júna 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/666/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES a 2009/101/ES, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností (ďalej len „smernica“),
• úprava transpozičnej prílohy transpozičných právnych predpisov v dôsledku prijatia a publikovania smerniceEurópskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ z 25. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (prepracované znenie),
• reakcia na podnety aplikačnej praxe.

Novela zavádza povinnosť zakladateľov spoločnosti splatiť peňažný vklad alebo jeho časť, ku ktorému sa v spoločenskej zmluve zaväzujú, na osobitný samostatný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Touto zmenou sa má všeobecne riešiť spôsob splácania peňažných vkladov alebo ich častí tak, že často využívané splatenie peňažného vkladu alebo jeho časti v hotovosti k rukám správcu vkladu nebude viac možné. Použitie slov „osobitný samostatný“ volil predkladateľ s cieľom zdôrazniť, že osoba správcu vkladu (v praxi najčastejšie niektorý zo zakladateľov poverený v spoločenskej zmluve) nebude môcť postupovať tak, že výpis z jedného účtu v banke predloží ako prílohu k podaniu do obchodného registra vo viacerých prípadoch prvozápisu rôznych spoločností. V zásade bude platiť pravidlo priloženia konkrétneho výpisu z účtu v banke len k jednému návrhu na prvozápis spoločnosti do obchodného registra.

S peňažnými prostriedkami zo splatených peňažných vkladov alebo ich častí vedenými na osobitnom samostatnom účte v banke nebude možné nakladať skôr, ako spoločnosť vznikne, ibaže pôjde o:

a) platenie nákladov súvisiacich so založením a vznikom spoločnosti podľa spoločenskej zmluvy,

b) vrátenie peňažného vkladu alebo jeho časti a úrokov podľa § 166 ods. 2 Obchodného zákonníka alebo

c) vrátenie peňažného vkladu alebo jeho časti podľa § 60 ods. 4 druhej vety Obchodného zákonníka.

Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti, prípadne aj iné práva k týmto vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda však spoločnosť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Ak sa na prevod práva k predmetu nepeňažného vkladu vyžaduje zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, je štatutárny orgán spoločnosti povinný podať návrh na zápis do tejto evidencie do 15 dní od vzniku spoločnosti.

Ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť alebo podnik, prípadne časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, je vkladateľ povinný odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.

Po vzniku spoločnosti je osoba spravujúca vklady povinná odovzdať ich bez zbytočného odkladu spoločnosti. Ak spoločnosť nevznikne, je povinná ich vrátiť. Za splnenie tejto povinnosti ručia ostatní zakladatelia spoločne a nerozdielne.

Osoba spravujúca vklady je povinná vydať písomné vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi, alebo ak ide o splatenie peňažných vkladov alebo ich častí, výpis z účtu v banke preukazujúci splatenie peňažných vkladov alebo ich častí, ktoré sa prikladajú k návrhu na zápis do obchodného registra. Ak správca vkladu uvedie vo vyhlásení vyššiu sumu, než je splatená, ručí do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie povinnosti spoločníka splatiť vklad a v rovnakej výške voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti. Ručenie správcu vkladu voči veriteľom spoločnosti zaniká splatením vkladov, ktorých sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo.

V súvislosti s vyššie uvedenými obmedzeniami je potrebné uviesť, že uvedené ustanovenie je formulované ako príkaz pre osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti pred jej vznikom (§ 64 Obchodného zákonníka) a pre správcu vkladu istým spôsobom definujúce podmienky správy, nijakým spôsobom však neprejudikuje obsah záväzkového vzťahu medzi bankou a majiteľom účtu, na ktorý sa budú splácať peňažné vklady alebo ich časti. Nie je úmyslom uložiť predmetným ustanovením banke alebo pobočke zahraničnej banky povinnosť skúmať účel nakladania s prostriedkami na tomto účte do vzniku spoločnosti (ani po vzniku spoločnosti).

Ďalej je potrebné uviesť, že to, že sa ustanovením ukladá správcovi vkladu povinnosť zriadiť osobitný účet, ešte neznamená, že správca musí byť nevyhnutne jeho majiteľom, avšak keďže výkon správy predpokladá reálny „dosah“ správcu vkladu na prostriedky z peňažných vkladov (vzhľadom na povinnosti mu vyplývajúce z § 166 ods. 2, prípadne § 60 ods. 4 druhej vety Obchodného zákonníka), je potrebné, aby mal správca vkladu právo disponovať, nakladať s peňažnými prostriedkami vedenými na účte. Tú okolnosť, že zákon požaduje od správcu zriadenie účtu, treba vykladať tak, že „správca je povinný zabezpečiť jeho zriadenie“.

Ustanovenie teda nijakým spôsobom neprejudikuje, že majiteľom účtu musí byť správca alebo založená spoločnosť aj vzhľadom na to, že v minulosti sa vyskytli problémy s tým, že banky neboli ochotné otvárať účty na tzv. kvázi subjekty, teda spoločnosti, ktoré síce boli založené, avšak ešte nedošlo k ich zápisu do obchodného registra, teda nedošlo k ich vzniku ako subjektov práva. Napriek tomu, že v súčasnosti takéto prípady neevidujeme, je možné predpokladať, že v praxi pôjde v drvivej väčšine prípadov o bežné účty, ktorých majiteľmi budú správcovia vkladov s tým, že sa následne po vzniku spoločnosti transformujú na firemný účet, a to vzhľadom na povinnosti vyplývajúce z osobitných zákonov [napr. zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalšie].

Vo vzťahu k § 60 ods. 1 posledná veta Obchodného zákonníka a následkom nedodržania lehoty 15 dní na podanie návrhu na zápis prevodu (vlastníckeho) práva k predmetu nepeňažného vkladu do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona treba uviesť, že cieľom ustanovenia nie je osobitne upraviť následky (účinky) nedodržania lehoty vo vzťahu ku konaniam vedeným pred príslušnými orgánmi (napr. príslušnou správou katastra). Následky nedodržania lehoty je potrebné vnímať hlavne v rovine (občianskoprávnej) zodpovednosti štatutárneho orgánu spoločnosti. Použitý pojem „osobitná evidencia podľa osobitného zákona“ je úmyselne všeobecný, a to z dôvodu postihnutia prevodov práv aj k iným predmetom nepeňažných vkladov, ako sú nehnuteľnosti (napr. zaknihované cenné papiere, práva z ochrannej známky a pod.).

Novela zasiahne aj do povinnosti prikladania súhlasu správcu dane (daňového úradu alebo colného úradu) alebo čestného vyhlásenia k návrhu na prvý zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra. V prípade, ak je zakladateľom zahraničná osoba (t. j. fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky), tieto povinnosti jej nevzniknú.

Novela reaguje už aj na poznatky Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z aplikačnej praxe týkajúce sa postupu pri zrušení obchodnej spoločnosti v zmysle ustanovenia § 68. Dochádza totiž k predĺženiu pôvodnej lehoty troch mesiacov na lehotu šiestich mesiacov (od zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku), počas ktorých nebude môcť registrový súd rozhodnúť o zrušení spoločnosti bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka). Lehota podľa § 68 ods. 10 Obchodného zákonníka má v prvom rade slúžiť na ochranu práv a oprávnených záujmov veriteľov obchodných spoločností a družstiev a poskytnúť im primeraný priestor pre využitie právnych prostriedkov na iniciáciu konaní o odporovateľnosti právnych úkonov alebo konaní o vyslovenie neplatnosti prevodu majetku spoločnosti alebo družstva, alebo neplatnosti právneho úkonu, ktorý sa týka majetku, ktorý patrí alebo patril spoločnosti alebo družstvu, ktoré mohli poškodiť oprávnený záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky, prípadne iných prostriedkov na vymáhanie pohľadávok. Pokiaľ veritelia oznámia v lehote podľa § 68 ods. 10 Obchodného zákonníka súdu iniciáciu takéhoto konania, súd v súlade s § 200e ods. 4 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 64/2013 Z. z. preruší konanie o zrušenie spoločnosti bez likvidácie tak, aby prebiehajúce konania o nároku neboli zmarené v dôsledku zrušenia a výmazu spoločnosti alebo družstva z obchodného registra a ich zániku ako subjektu práva (a teda aj zániku pasívne legitimovaného účastníka konania).

Zmeny v zákone o súdnych poplatkoch

Novela Obchodného zákonníka sa dotkne aj iných zákonov. Jedným z nich je aj zákon SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o súdnych poplatkoch), v ktorom sa zosúlaďuje sadzba súdneho poplatku pri vykonaní celého návrhu na zápis obchodnej spoločnosti v elektronickej podobe na jednotné kontaktné miesto so sadzbou súdneho poplatku pri celo-elektronickom podaní do obchodného registra realizovanom prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy podľa § 6 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch. Novelizačné body reagujú na poznatky aplikačnej praxe.

Dochádza nimi k zosúladeniu sadzby za prvý zápis fyzickej osoby – podnikateľa (165,50 €), so sadzbou za prvý zápis podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej fyzickej osoby (33 €), ktoré by mali byť vzhľadom na rovnaký rozsah preskúmavacej povinnosti súdu, a teda aj nákladov na jeho strane vzniknutých, porovnateľné. Tak ako tomu je v prípade poplatku za zápis organizačnej zložky podniku slovenskej právnickej osoby (331,50 €) a poplatku za prvý zápis podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby (331,50 €). Súčasný stav je možné hodnotiť ako neodôvodnene diskriminačný vo vzťahu k fyzickým osobám s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré navrhujú svoj zápis do obchodného registra na tlačive podľa prílohy č. 1 vykonávacej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť (ďalej len „vyhláška“), do oddielu Firma (t. j. fyzická osoba – podnikateľ).

Znížená bude sadzba súdneho poplatku o 50 % pevnej sumy ustanovenej v položke 17 Sadzobníka súdnych poplatkov za prvý zápis v prípadoch tých podaní do obchodného registra, pri ktorých sa celý návrh na zápis spolu s prílohami podá jednotnému kontaktnému miestu elektronickými prostriedkami. Za účelom vyjasnenia výkladových nejasností novela výslovne upravuje, že vytvorenie registrového spisu v prípade podania do obchodného registra realizovaného elektronickými prostriedkami v zmysle § 5a a nasl. zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri nepodlieha poplatku za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Zmeny v zákone o obchodnom registri

Do nadobudnutia účinnosti novelizácie Obchodného zákonníka vykonáva registrový súd zápis do obchodného registra do piatich pracovných dní. O odmietnutí takýto zápis vykonať má súd rozhodnúť bezodkladne. Po nadobudnutí účinnosti novelizácie Obchodného zákonníka, t. j. od 1. 12. 2013, bude situácia odlišná v tom smere, že registrový súd bude musieť odoslať oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu spoločnosti do obchodného registra zo súčasnej bezodkladnej lehoty najneskôr do dvoch pracovných dní.

Prechodné ustanovenia

Ak bola spoločnosť založená pred 1. decembrom 2013 a návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra bol podaný najneskôr do 28. februára 2014, práva a povinnosti zakladateľov spoločnosti a správcu vkladu pri založení a vzniku spoločnosti a správe vkladu sa spravujú predpismi účinnými do 30. novembra 2013 (povinnosť splatenia peňažného vkladu na osobitný bankový účet sa na tento prípad nevzťahuje).

Účinky rozdelenia väčšinového obchodného podielu podľa § 115 ods. 7 prevodom, ktoré sa uskutočnilo pred 1. decembrom 2013, zostávajú zachované, ak k podaniu návrhu na zápis zmeny v osobe spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra v dôsledku rozdelenia väčšinového obchodného podielu prevodom dôjde najneskôr do 31. decembra 2013.

Konania o zrušenie spoločnosti alebo družstva podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, v ktorých došlo k zverejneniu oznámenia v Obchodnom vestníku, že sa vedie konanie o zrušení spoločnosti alebo družstva bez likvidácie pred 1. decembrom 2013, sa dokončia podľa ustanovení zákona v znení účinnom do 30. novembra 2013.

Autor: JUDr. Teodor Bombor