Zodpovednosť pri výkone funkcie konateľa

1. Funkcia konateľa a Obchodný zákonník

Oprávnenie konateľa konať v mene spoločnosti a zároveň zodpovednosť za toto konanie vzniká okamihom jeho ustanovenia, voľbou alebo vymenovaním. Štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným, t. j. konateľ, disponuje všeobecným konateľským oprávnením, teda oprávnením konať vo všetkých veciach spoločnosti. V zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) právnická osoba koná zastúpená štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Všeobecné ustanovenia o konateľoch nájdete v § 130 až § 136 Obchodného zákonníka:

• štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov – vždy fyzické osoby, ktoré konajú samostatne alebo v zmysle spoločenskej zmluvy, vymenúvané valným zhromaždením a nemôžu byť členom dozornej rady;
• obmedziť konateľské oprávnenia vo vnútri spoločnosti, nie však navonok, môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenieZákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 130 – § 136.

Konatelia sú okrem iného povinní:

• zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva,
• viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti,
• predkladať valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami,
• vyhotoviť výročnú správu a predložiť ju valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak tak ukladá osobitný zákon,Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 129, § 134, § 135
• vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov,
• zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia a konať objektívne,
• zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov,
• zvolať valné zhromaždenie najmenej raz za rok, ak spoločenská zmluva neurčuje inak,
• aktualizovať znenie spoločenskej zmluvy a zabezpečiť jej uloženie do Zbierky listín, Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 135a ods. 1
• zodpovedať za vzniknutú škodu – porušením povinnosti člena štatutárneho orgánu rozumieme nedodržanie akejkoľvek jeho fiduciárnej povinnosti, t. j. konateľ nezodpovedá za protiprávnosť v účinku, ale za protiprávnosť v konaní, inými slovami, rozhodnou nie je škoda samotná, ale to, či člen štatutárneho orgánu konal, resp. nekonal určitým spôsobomPetrov, J. Protiprávnost a obecná prevenční povinnost. Právní rozhledy, r. 2007, č. 20, s. 747., t. j. nie je teda možné škodu vzniknutú v majetkových pomeroch automaticky pričítať členovi štatutárneho orgánu, je nutné preukázanie vzniku škody v príčinnej súvislosti s nedodržaním jeho povinností,
• vyhnúť sa konkurenčnému konaniu – konateľ nesmie vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,  zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho, alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľaZákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 136.

Na základe § 122 Obchodného zákonníka spoločníci majú právo od konateľov najmä:

• požadovať informácie o záležitostiach spoločnosti,
• nahliadať do dokladov spoločnosti,
• v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, ak si ich neuplatňuje spoločnosť,
• uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom, ak si to neuplatňuje spoločnosť.Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 122

Keďže vzťah medzi členom štatutárneho orgánu a spoločnosťou je vzťahom obchodnoprávnym, zodpovednostný vzťah, ktorý vznikne porušením povinností z neho plynúcich, je taktiež prevažne obchodnoprávny.

Prostriedky ochrany spoločnosti pred činnosťou konateľa, ktorá neprospieva spoločnosti:

• náhrada škody spôsobenej činnosťou konateľa (porušením povinnosti, poskytnutím plnenia a nadobudnutím majetku v rozpore s Obchodným zákonníkom)Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 135a ods. 2 – spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % výšky základného imania, ostatné podmienky sú upravené v § 135a Obchodného zákonníka, uplatnenie si nároku na náhradu škody však nie je vôbec jednoduché, čo potvrdzujú aj nasledujúce judikáty:
  • Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd vo svojom Rozsudku 1 Obo 36/2006 určil, že v prípade, že si náhradu škody uplatňuje spoločnosť ako žalobca z titulu, že bývalý konateľ ako žalovaný za škodu zodpovedá z titulu funkcie konateľa, ktorý si neplnil svoje povinnosti, žalobca má povinnosť dokázať, ktoré povinnosti vyplývajúce z funkcie konateľa žalovaný porušil, a taktiež preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Je zrejmé, že konateľ je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Výkon funkcie s odbornou starostlivosťou sa vzťahuje na všetky povinnosti uložené konateľom, zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Pri výkone svojej povinnosti konatelia zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili spoločnosti tým, že porušili svoje povinnosti uložené im zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu vyžaduje všeobecná úprava v § 373 a nasl. Obch. zák. splnenie troch základných predpokladov, a to vznik škody, porušenie povinnosti, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, pretože nesplnenie čo i len jedného zákonného predpokladu má za následok, že nedochádza ku vzniku zodpovednosti za škodu. V danom rozsudku sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade žalobca nepreukázal, v čom a konkrétne ktoré povinnosti vyplývajúce z funkcie konateľa žalovaný porušil, následne ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, ktorej náhradu žalobca od žalovaného požadoval. V predmetnom prípade neboli splnené zákonné predpoklady na náhradu škody pre porušenie práva. Žiadne porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného preukázané nebolo. Zmluva o výkone funkcie konateľa uzavretá nebola a z titulu podmienok mandátnej zmluvy nebolo zistené porušenie zmluvných povinností žalovaným. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 36/2006
  • Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Obo 106/2006, ktorého predmetom je žalobcom uplatnené právo na náhradu škody v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá mu vznikla zaplatením penále vyúčtovaného platobným výmerom za nezaplatenie dane vyberanej zrážkou za určité zdaňovacie obdobie, považoval odvolanie konateľky ako žalovanej za dôvodné. Podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti, ale zároveň v prípade, že v zmysle § 5 ods. 1, 2 zákona o účtovníctve účtovné jednotky môžu poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú alebo fyzickú osobu, aj keď sa poverením nezbavujú svojej zodpovednosti za vedenie účtovníctva a za jeho preukazovanie. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom. Všetky uvedené predpoklady majú objektívny charakter a ich existenciu musí preukázať poškodený. Keďže vedenie účtovníctva žalobcu zabezpečovali u zhotoviteľa pracovníci s kvalifikáciou a praxou zodpovedajúcou vykonávanej činnosti a účtovníctvo bolo vedené v súlade s príslušnými predpismi o účtovníctve, čo potvrdil aj audítor, ktorý na žiadosť žalobcu vykonal audit vedenia účtovníctva, konateľka svoju povinnosť nezanedbala.Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 106/2006
• odvolanie valným zhromaždením z funkcie konateľa v zmysle § 125 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka – nemá reparačnú funkciu ale preventívnu, rozhodnutie o zotrvaní vo funkcii je tak výhradným právom spoločnosti, konateľa je možné odvolať kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu,
• krátenie odmeny konateľa na základe rozhodnutia valného zhromaždenia – konateľovi obvykle býva za výkon svojej funkcie priznaná valným zhromaždením odmena, ktorá môže pozostávať okrem z pevne určenej čiastky aj z rôznych motivačných programov (opčné plány na akcie, podmienené odmeny na rast hodnoty spoločnosti, tantiémy, zlaté padáky a pod.),
• uplatnenie si inštitútu zmluvnej pokuty – aby mohla byť aplikovateľná vo vzťahu medzi konateľom spoločnosti a samotnou spoločnosťou, musí byť dojednaná napr. v zmluve o výkone funkcie, odporúča sa, aby zmluva o výkone funkcie obsahovala aj zmluvné dojednanie, podľa ktorého by bola spoločnosť oprávnená požadovať popri zmluvnej pokute i náhradu škody v prípade, ak by porušením povinnosti konateľa vznikla škoda, resp. domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu – v prípade, že by takéto dojednanie v zmluve absentovalo, zmluvná pokuta by náhradu škody paušalizovala, čím by de facto mohlo prísť k obmedzeniu zodpovednosti konateľa za škodu, keďže neuvedenie takéhoto dojednania by bolo možné považovať za dohodu vylučujúcu či obmedzujúcu zodpovednosť člena štatutárneho orgánu,
• v prípade porušenia zákazu konkurencie je spoločnosť oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie, alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť, čím nie je dotknuté právo na náhradu škodyZákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 136, takýmto porušením môže byť o. i. aj situácia, kedy zmluvu o poskytovaní právnych služieb uzavrel konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným (vykonávajúci zároveň advokáciu) so „svojou“ obchodnou spoločnosťou a ak vzhľadom na konkrétne okolnosti je daný stret záujmov medzi ním a spoločnosťou (napr. pre nevýhodnosť zmluvy pre spoločnosť), ochrana práv tretích osôb, ako aj dôsledky, ktoré s takouto situáciou spája zákon o advokácii, vyžadujú, aby tento stret bol riešený rovnako ako v tomto zákone, to znamená, že v prípade zmluvy o poskytovaní právnych služieb takéto konanie (stret záujmov) treba považovať za porušenie povinností konateľa pri výkone svojej pôsobnosti s následkom jeho zodpovednosti za škodu v zmysle § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 177/2009Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 177/2009,
• v prípade nekalosúťažného konania je spoločnosť oprávnená podať žalobu na zdržanie sa konania a na odstránenie závadného stavu, konateľ spoločnosti sa môže dopustiť nekalosúťažného konania, a to napr. porušením obchodného tajomstva, taktiež je dôležité si uvedomiť, že spoločnosť sa nemôže domáhať neplatnosti či neúčinnosti záväzkového vzťahu, ktorý vznikol zakázanou činnosťou, pretože porušenie zákazu konkurencie nemá žiadny vplyv na záväzkový vzťah.

Obchodný zákonník uvádza, že dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané. Spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa.

Obchodný zákonník dáva prednosť relutárnej náhrade škody, čo znamená, že člen štatutárneho orgánu je škodu, ktorú spoločnosti spôsobil, povinný nahradiť v peniazoch. Uvedenie do predošlého stavu (naturálna náhrada) prichádza do úvahy, iba ak o to spoločnosť člena štatutárneho orgánu požiada a je to obvyklé a možné.pozri Eliáš, K. Jak hradit škodu? Právní rozhledy, r. 2008, č. 7, s. 258 a nasl. Nie je vylúčená ani kombinácia oboch uvedených spôsobov náhrady škody.

Na základe § 135a ods. 3 zákona konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia. To neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 135a ods. 3

Vzhľadom na to, že všeobecná zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka je objektívna s možnosťou liberácie, je možné, že samotné splnenie vyššie uvedených podmienok nezaloží zodpovednosť za škodu konateľa spoločnosti, a to v prípade, ak porušením svojej povinnosti spôsobí spoločnosti škodu, môže sa zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že nesplnenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, medzi tieto okolnosti patrí:

• existencia prekážky, ktorá musí znemožňovať plnenie povinnosti,
• prekážka musí vzniknúť nezávisle na vôli člena štatutárneho orgánu,
• prekážka musí byť v dobe vzniku záväzku nepredvídateľná,
• prekážka alebo jej následky musia byť v dobe určenej na splnenie záväzku neodvrátiteľné alebo neprekonateľné,
• prekážka nevznikla až v dobe, keď bol člen štatutárneho orgánu v omeškaní s plnením povinnosti,
• prekážka nevznikla z hospodárskych pomerov člena štatutárneho orgánu spoločnosti.

Vo všeobecnosti platí, že všetky uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne, inak sa konateľa zo zodpovednosti nie je možné liberovať. Špeciálnym liberačným dôvodom je vznik škody v dôsledku plnenia pokynov valného zhromaždenia či dozornej rady.

Zodpovednosť konateľa vzniká pri porušení akejkoľvek jeho povinnosti, bez ohľadu na to, či spadá pod konanie v mene spoločnosti navonok alebo obchodné vedenie. Preto sa teda nevzťahuje iba na konkrétneho realizátora rozhodnutia štatutárneho orgánu, ale na všetkých jeho členov, ktorí sa za prijatie rozhodnutia zasadili, resp. na všetkých tých, ktorí pri jeho prijímaní porušili svoje povinnosti.

Ďalším ustanovením zákona upravujúcim zodpovednosť konateľov je § 123 ods. 4, ktorý uvádza, že podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami sú spoločníci povinní spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí vyslovili súhlas s touto výplatou.Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 123

Z hľadiska určenia zodpovednosti štatutárneho orgánu môže mať kľúčový význam vedenie zápisov o priebehu zasadnutia štatutárneho orgánu a jeho rozhodnutiach, ktorý môže byť jediným spoľahlivým zdrojom pri určení člena štatutárneho orgánu porušujúceho svoju povinnosť.

V zmysle § 125 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka je valné zhromaždenie najvyšším orgánom spoločnosti, ktorý má právomoc vymenovať, odvolať a odmeňovať konateľa. V prípade, že valné zhromaždenie zistí vznik škody spôsobenej činnosťou konateľa, obvykle pristúpi k jeho odvolaniu a následnému vymenovaniu nového konateľa, prostredníctvom ktorého si uplatní svoje nároky vzniknuté voči predošlému konateľovi. Rozhodnutie o odvolaní z funkcie je účinné jeho prijatím nezávisle od doručenia odvolanej osobe.

Podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka si môže uplatniť náhradu škody v mene spoločnosti, resp. iné nároky spoločnosti voči konateľovi samotný spoločník.

Z povahy kontrolnej právomoci dozornej rady vyplýva skutočnosť, že v prípade jej kreovania (ide o fakultatívny orgán spoločnosti) pri vykonávaní svojej činnosti upozorní na konanie konateľa, ktoré je v rozpore so záujmami spoločnosti. Do pôsobnosti dozornej rady okrem zákona upravenej najmä spoločenskou zmluvou alebo stanovami patrí aj možnosť podania návrhu na určenie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Vyššie uvedené dopĺňa aj § 131 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí, že v samotnom konaní konajú za spoločnosť konatelia v prípade, že nie sú účastníkmi konania, v opačnom prípade zastupuje spoločnosť určený člen (členovia) dozornej rady. Ak žalujú tak konatelia, ako aj členovia dozornej rady alebo ak nie je dozorná rada zriadená, určí zástupcu spoločnosti valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesiacov od doručenia žaloby spoločnosti, ustanoví súd spoločnosti opatrovníka.Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 131

Záujmy spoločnosti voči konateľovi môžu obhajovať viaceré orgány spoločnosti, okrem valného zhromaždenia, spoločníkov či dozornej rady to môže byť v prípade úpadku správca konkurznej podstaty či veritelia.

2. Funkcia konateľa a Trestný zákon

Okrem zodpovednosti za škody je konateľ spoločnosti zodpovedný aj trestnoprávne, a to ak sa svojím konaním dopustí trestného činu v postavení konateľa spoločnosti, napríklad:

• nevyplatením mzdy a odstupného podľaustanovenia § 214 Trestného zákona,
• za spáchanie trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného hrozí konateľovi trest odňatia slobody v rozsahu až do 12 rokov v závislosti od spôsobenej škody, motívu či počtu zamestnancov,
• v zmysle § 214 ods. 1 Trestného zákona, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri rokyZákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, § 214 ods. 1,
• vykonanie opatrení smerujúcich k zmareniu vyplatenia peňažných prostriedkov predstavuje napr. dohoda zamestnávateľa s jeho obchodným partnerom či iným subjektom o nepoukázaní finančných prostriedkov na jeho účet v čase splatnosti mzdy v úmysle nevyplatiť finančné prostriedky zamestnancom,
• trestným môže byť i nevyplatenie časti finančných prostriedkov pri splnení ďalších znakov protiprávneho konania konateľa spoločnosti,
• spáchaním úverového podvodu podľaustanovenia § 222 Trestného zákona,
• konateľ v mene spoločnosti vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splatenie úveru, a tým mu spôsobí škodu,
• maximálna trestná sadzba za tento trestný čin je 15 rokovZákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, § 222,
• spáchaním podvodného úpadku podľaustanovenia § 227 Trestného zákona,
• spáchaním trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona,
• dlžník neuhrádza splatné pohľadávky a veriteľ v snahe dosiahnuť plnenie za podmienok prihlasovania pohľadávok do konkurzu alebo reštrukturalizácie a napriek vyvinutiu snahy toto vymoženie nedosiahnehttps://www.pp.sk/6410/Trestnopravne-dosledky-protipravneho-vykonu-konatelskej-funkcie_A-DAU28691.aspx,
• konateľ obchodnej spoločnosti, ktorý v mene spoločnosti čo aj len čiastočne zmarí uspokojenie veriteľa spoločnosti tým, že zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť majetku spoločnosti, v ktorej je konateľom, zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku, alebo ju prenajme, predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok, alebo postúpi svoju pohľadávku, alebo prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený, alebo predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik,
• spáchaním trestného činu zvýhodňovania veriteľa v zmysle § 240 Trestného zákona,
• konateľ poruší princíp pomernosti a súčasne rovnomernosti pri uspokojovaní svojich veriteľov v stave, kedy sa ocitol v platobnej neschopnostihttps://www.pp.sk/6410/Trestnopravne-dosledky-protipravneho-vykonu-konatelskej-funkcie_A-DAU28691.aspx,
• zneužívaním informácií v obchodnom styku podľaustanovenia § 265 ods. 2 Trestného zákona,
• porušením zákazu konkurencie, pričom spôsobí škodu najmenej vo výške 2 660 EUR (trestný čin porušenia zákazu konkurencie podľa ustanovenia § 244 Trestného zákona).http://www.ulclegal.com/sk/bulletin-pro-bono/ine/4705-zodpovednost-konatela-spolocnosti-s-rucenim-obmedzenim

Trestnoprávna zodpovednosť konateľa predstavuje najzávažnejší dôsledok porušenia právnych predpisov. V rámci slovenskej legislatívy je založená na zavinení, ktoré musí zahrnovať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, teda aj príčinnú súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu. Zavinenie je vybudované na vedomostnej (intelektuálnej) a vôľovej zložke. Trestný čin môže byť spáchaný úmyselne, no i z nedbanlivosti.http://www.dashofer.sk/?sekcia=3&uroven=1&obsah=2&cid=82323

Ak skutková podstata trestného činu vyžaduje tzv. špeciálny subjekt, ktorým je člen štatutárneho orgánu alebo môže byť páchateľom trestných činov na základe § 128 ods. 8 Trestného zákona ustanovujúceho pravidlo používané v situáciách, keď člen orgánu spoločnosti ako fyzická osoba koná v mene právnickej osoby.

Konateľ môže byť potrestaný ako fyzická osoba v prípade majetkových trestných činov, ktoré môže spáchať obchodná spoločnosť, kedy je podľa Trestného zákona páchateľom dlžník.http://www.dashofer.sk/?sekcia=3&uroven=1&obsah=2&cid=82323

Na rozdiel od obchodného práva, kde je protiprávne konanie štatutárneho orgánu sankcionované povinnosťou nahradiť škodu, v rámci trestnoprávnej zodpovednosti je možné i kumulovanie rôznych druhov sankcií, pričom najprísnejšou je trest odňatia slobody.http://www.enoviny.sk/?cid=53291

Napriek tomu, že trestnoprávna úprava nepozná trestný čin prevodu obchodného podielu na tzv. bieleho koňa, môže takéto konanie zakladať zodpovednosť za iné nepriame trestné činy, napr. trestný čin poškodzovania veriteľa, trestný čin zvýhodňovania veriteľa či marenie konkurzného konania a iné.http://finweb.hnonline.sk/firemne-financie-191/biely-kon-vas-zodpovednosti-nezbavi-440934

V súčasnej dobe bývajú najčastejšie páchané trestné činy na úseku daní, a to:

• skrátenie dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona,
• neodvedenie dane a poistného podľa 277 Trestného zákona,
• nezaplatenie dane podľa § 278 Trestného zákona.http://www.enoviny.sk/?cid=53291

Ak daňový subjekt  nezaplatí daň vo väčšom rozsahu (t. j. v zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona suma presahujúca 2 660 EUR), môže čeliť trestnému oznámeniu o podozrení zo spáchania trestného činu nezaplatenia dane. Daňové úrady sú totiž podľa Trestného poriadku považované za štátne orgány, ktoré sú povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní – polícii alebo prokuratúre – skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. Páchateľ môže byť potrestaný odňatím slobody až na tri roky. Ak nezaplatená daň prevyšuje značný rozsah, t. j. 26 600 EUR, maximálna sadzba odňatia slobody sa zvyšuje na jeden až päť rokov. Pri deliktoch veľkého rozsahu nad  133 000 EUR už môže sudca rozhodovať o väzbe v rozsahu tri až osem rokov. Výzvu  na zaplatenie nedoplatku správca dane doručuje do vlastných  rúk, čo môže mať význam pre orgány činné v trestnom konaní pri posudzovaní skutočností preukazujúcich úmysel páchateľa.http://www.enoviny.sk/?cid=53291

V rámci slovenskej legislatívy sa už dlhší čas plánujú viaceré zmeny:

• uzákonenie trestnoprávnej zodpovednosti firiem – súd bude oprávnený firme uložiť peňažný trest, zákaz čerpania eurofondov, odsúdiť spoločníkov na trest odňatia slobody či zakázať konateľovi založenie novej spoločnosti s cieľom pokračovať v trestnej činnosti,
• definovanie sumy, ktorá rozlišuje krátenie daní ako priestupok a ako trestný čin – škoda spôsobená nezákonným konaním v oblasti daní do výšky 266 eur, respektíve do výšky 2 660 eur vrátane sa nepovažuje za trestný čin, ale za priestupok – hranica odňatia slobody môže byť do výšky 12 rokov,
• nastavenie prechodu trestnej zodpovednosti firmy na jej právnych nástupcov,
• vytvorenie registra osôb diskvalifikovaných na členov štatutárneho orgánu v spoločnosti, ak predchádzajúca spoločnosť skončila v krachu – boj proti neplatičom a druhotnej platobnej neschopnostihttp://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/315958-koniec-firemnych-podvodov-za-mreze-pojde-majitel/.

3. Funkcia konateľa a Zákon o konkurze a reštrukturalizácii

Okrem vyššie uvedených práv a povinností je s funkciou konateľa spájaná i nemalá zodpovednosť za prípadný úpadok. Úpadkom sa v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii rozumie stav, kedy je dlžník (resp. akákoľvek fyzická či právnická osoba) platobne neschopný, t. j. po dobu aspoň 30 dní po splatnosti nie je schopný splatiť dva a viac záväzkov voči dvom a viac veriteľom, alebo stav, kedy je spoločnosť predlžená, t. j. má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu majetku spoločnosti.zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 3

Vo vzťahu ku konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným rozoznávame v zmysle platnej legislatívy prevenčnú povinnosť a následne povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Základným meradlom pri posudzovaní zodpovednosti štatutára za úpadok spoločnosti je pritom tzv. konanie s odbornou starostlivosťou a miera opomenutia takéhoto konania –ide o pomerne neurčité pojmy, ktoré sú obvykle interpretované až v závislosti od konkrétnych okolností prípadu.http://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/1307/category/zakonne-povinnosti podnikatela/article/zodpovednost-statutar-upadok.xhtml

Štatutár je povinný do 30 dní, odkedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predlžení spoločnosti, podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a to ak nie je možné úpadok odvrátiť.Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 11 ods. 2 Zákon spája s porušením tejto povinnosti následky, ktoré môžu vyústiť do rozličných sankcií.

Prvý druh sankčného opatrenia predstavuje povinnosť štatutára zaplatiť v okamihu vyhlásenia konkurzu v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho základného imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď mal včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac však vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom (u konateľa max. 10 000 EUR).Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 11 ods. 4 Uloženie tejto sankcie môže štatutár odvrátiť preukázaním, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal riadne a včas alebo že konal s odbornou starostlivosťou.

Konanie s odbornou starostlivosťou je definované vágne ako konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanieZákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 7.

Člen kolektívneho štatutárneho orgánu musí oznámenie o predlžení uložiť do Zbierky listín a týmto postupom naplní znaky konania s odbornou starostlivosťou. V opačnom prípade sa zodpovednosti nezbaví. Ak štatutár žiaden z týchto dôvodov v konkurznom konaní nepreukáže, správca konkurznej podstaty podá návrh na uloženie povinnosti konateľa avizovanú sumu zaplatiť na súd.

Ak by bolo konkurzné konanie ukončené, prípadne zastavené pre nedostatok majetku, sú veritelia oprávnení požadovať od konateľa spoločnosti náhradu škody vo výške rozdielu hodnoty pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania a jej skutočným uspokojením, pričom premlčacia lehota na uplatnenie si náhrady škody je jeden rok.http://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/1307/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/zodpovednost-statutar-upadok.xhtml

Okrem uvedených druhov zodpovednosti nesie konateľ i zodpovednosť administratívnoprávnu vyplývajúcu z mnohých právnych predpisov z oblasti správneho práva (napr. stavebný zákon). Najčastejšou sankciou za ich porušenie je uloženie pokuty.

Výkon funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným so sebou nesie zvýšenú mieru rizika. Najefektívnejším prostriedkom ochrany a vyhnutiu sa tak povinnosti niesť zodpovednosť za vznik škody pri výkone tejto funkcie sú znalosť právnej úpravy a zachovávanie zásad poctivého obchodného styku. Vzhľadom na rozsiahlosť práv a povinností štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným sa príslušná právna úprava nachádza vo viacerých právnych predpisoch. V tomto článku sme si uviedli najčastejšie a najzávažnejšie spôsoby porušenia povinností konateľa a ich následky a nie ich taxatívny výpočet práve vzhľadom na rozsiahlosť danej problematiky.

4. Návrh novely Obchodného zákonníka pre rok 2015 v legislatívnom procese, schválený NR SR 21. 10. 2014 – plánované najvýznamnejšie zmeny:

• V súčasnosti platná legislatíva vyžaduje základné imanie vo výške aspoň 5 000 eur, pričom vklad jedného spoločníka musí byť minimálne 750 eur. Po novom by sa požiadavka znížila na jedno euro. Aby sa však nezneužívala takáto forma obchodnej spoločnosti, rezort zavádza nové ustanovenia o kríze kapitálovej spoločnosti, či obmedzenie vyplácania zisku.
• Ďalšími povinnosťami pre všetky firmy s nižším základným imaním má byť uvádzanie výšky základného imania a rozsah jeho splatenia na obchodných dokumentoch spoločnosti. Výrazným obmedzením bude aj ustanovenie o podriadenosti pohľadávok spoločníkov voči firme, ktorá sa ocitne v kríze. V tejto situácii sa pritom ocitnú všetky spoločnosti, ktorých pomer vlastného imania a záväzkov bude menej ako 4 : 100. “Podnikateľ v kríze bude musieť zvolávať valné zhromaždenie, na mesačnej báze vyhotovovať závierky, vyhotovovať opatrenia na prekonanie krízy“, uviedol pre Podnikam.SK Ján Marônek, spolumajiteľ firmy M2 Business, ktorá sa špecializuje za zakladanie, predaj i likvidáciu firiem.
• Rezort spravodlivosti v rámci novely navrhuje ďalej zriadiť register diskvalifikovaných osôb. Obchodný zákonník vymedzí právny rámec pre diskvalifikáciu určitej osoby ako tzv. vylúčeného zástupcu. Podkladom pre vylúčenie má byť rozhodnutie vydané súdom. Toto rozhodnutie o vylúčení bude znamenať, že určitá osoba prestáva byť členom štatutárneho orgánu, dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach alebo družstvách.
• Rezort navrhuje, aby v stave, keď obchodná spoločnosť nemá dostatok vlastných zdrojov, bolo zakázané, aby si spoločníci vyplácali zisk či uprednostňovali uspokojenie svojich pohľadávok a svojich veriteľov nechávali bez zaplatených faktúr.

pozn. redakcie: § 130 až § 136 Obchodného zákonníka

Autor: JUDr. Mária Sumková