Zostavenie riadnej individuálnej účtovnej závierky podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva za rok 2014

Každá účtovná jednotka, ktorá vedie účtovníctvo, je podľa § 6 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ZÚ) povinná zostavovať individuálnu účtovnú závierku za účtovnú jednotku podľa § 17, § 17a a § 18 ZÚ. V prípadoch podľa § 22 a § 22a ZÚ zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku. Účtovnú závierku zostavuje ako riadnu účtovnú závierku, mimoriadnu účtovnú závierku alebo priebežnú účtovnú závierku, ak tak ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon o bankách alebo zákon o dani z príjmov).

Riadna individuálna účtovná závierka podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „účtovná závierka“) sa zostavuje za účtovné obdobie, ktorým je kalendárny rok alebo hospodársky rok. Ak má účtovná jednotka účtovné obdobie zhodné s kalendárnym rokom, potom deň, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, je 31. 12. kalendárneho roka. Hospodársky rok (§ 3 ods. 4 ZÚ) je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom. Ak účtovným obdobím je hospodársky rok, napr. od 1. 7. 2014 do 30. 6. 2015, potom deň, ku ktorému sa účtovná závierka musí zostaviť, je 30. 6. 2015. V prípade prechodu z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo z prechodu z hospodárskeho roka na kalendárny rok vzniká účtovné obdobie kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov, ktoré sa podľa § 3 ods. 5 ZÚ tiež považuje za účtovné obdobie. Dňom zostavenia účtovnej závierky je deň, kedy sa fyzicky účtovná závierka zostaví (za rok 2014 napr. 15. 3. 2015).

Povinnosť zostavovania účtovnej závierky

ZÚ vo vzťahu k povinnosti zostavovania účtovnej závierky delí účtovné jednotky na dve skupiny:

1. účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť zostavenia účtovnej závierky podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva,
2. účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť zostavenia účtovnej závierky podľa slovenských právnych predpisov.

Povinnosť zostavenia účtovnej závierky podľa medzinárodných účtovných noriem majú účtovné jednotky vymedzené v § 17a ZÚ. Ide najmä o banky, poisťovne, zaisťovne, správcovské spoločnosti a veľké účtovné jednotky definované v § 17a ods. 2 ZÚ. Veľké účtovné jednotky sú obchodné spoločnosti, ktoré najmenej dve po sebe idúce účtovné obdobia prekročia aspoň dve zo stanovených kritérií, musia individuálnu účtovnú závierku zostaviť podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva. Prvým kritériom je, že celková suma majetku musí byť vyššia ako 170 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3 ZÚ (oprávky, opravné položky), teda ide o sumu majetku brutto. Druhým kritériom je čistý obrat, ktorý musí byť vyšší ako 170 000 000 eur, a tretím kritériom je priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednotlivom účtovnom období vyšší ako 2 000.

Čistým obratom na tento účel sú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav.

V § 17a ods. 3 zákona o účtovníctve sú uvedené účtovné jednotky, ktoré emitovali cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, alebo účtovná jednotka, ktorou je obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi (nesmie však súčasne ísť o banku, pobočku zahraničnej banky, správcovskú spoločnosť alebo pobočku správcovskej spoločnosti). Tieto môžu zostaviť individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva, ak sa tak rozhodnú. Medzi účtovné jednotky, ktoré môžu zostavovať účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva, ak sa tak rozhodnú, patrí aj platobná inštitúcia a inštitúcia elektronických peňazí.

Veľké účtovné jednotky, ktoré začnú zostavovať individuálnu účtovnú závierku a výročnú správu podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva, budú individuálnu účtovnú závierku zostavovať týmto spôsobom aj v prípade, keď zaniknú podmienky pre jej zostavovanie (nesplnia sa veľkostné kritériá).

Na účtovnú jednotku, ktorá zostavuje účtovnú závierku a výročnú správu podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva, sa zákon o účtovníctve bude vzťahovať iba primerane. To znamená, že na tieto účtovné jednotky sa budú ustanovenia zákona vzťahovať iba za časti, ktoré medzinárodné štandardy finančného výkazníctva neupravujú (napr. účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, archivácia, inventarizácia).

Účtovné jednotky, ktoré nemajú povinnosť zostavenia účtovnej závierky podľa medzinárodných účtovných predpisov, zostavujú účtovnú závierku podľa slovenských účtovných predpisov.

Slovenské predpisy upravujúce účtovníctvo za rok 2014

Pred zostavovaním účtovnej závierky musí účtovná jednotka preveriť, či v účtovníctve vedenom v priebehu roka 2014 postupovala v súlade s právnymi predpismi a aplikovala do svojho účtovníctva všetky zmeny právnych predpisov platné na rok, za ktorý sa účtovná závierka bude zostavovať.

Právne predpisy upravujúce vedenie účtovníctva za rok 2014:

• zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ZÚ),
• opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len PÚP).

Z ďalších noriem, ktoré sú potrebné k vedeniu účtovníctva a k vykonaniu účtovnej závierky, sú to najmä:

• zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov.

Základné predpoklady zostavenia účtovnej závierky

Základným predpokladom zostavenia účtovnej závierky je mať správne, úplné a preukázateľne vedené priebežné účtovníctvo tak, ako to požadujú ustanovenia § 8 ZÚ. Podľa § 7 ods. 1 ZÚ účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Pri zostavovaní účtovnej závierky účtovná jednotka vychádza z hlavnej knihy, evidencie majetku, výsledkov inventarizácie, interných účtovných smerníc.

Na aplikáciu účtovných zásad a účtovných metód by účtovná jednotka mala mať vypracované interné predpisy. V interných predpisoch účtovná jednotka uvádza všetky dôležité skutočnosti a postupy na zaúčtovanie skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, a na zostavenie účtovnej závierky. Interné predpisy účtovná jednotka zostavuje na svoje potreby a konkrétne podmienky, v nadväznosti na organizačnú štruktúru účtovnej jednotky. Ide najmä o nasledovné dokumenty:

• účtový rozvrh (§ 3 PÚP),
• obeh účtovných dokladov,
• odpisový plán (§ 28 ZÚ, § 20 PÚP) na vykonanie odpisovania dlhodobého majetku,
• interný predpis na oceňovanie majetku, záväzkov (§ 24 – § 27 ZÚ, vybrané ustanovenia PÚP),
• interný predpis na účtovanie špecifických účtovných prípadov počas účtovného obdobia a ku koncu účtovného obdobia (spôsob účtovania zásob, tvorba a zúčtovanie rezerv, tvorba a zúčtovanie opravných položiek),
• hranice významnosti a účtovanie chýb minulého účtovného obdobia,
• účtovanie a vykazovanie iných aktív a iných pasív,
• zoznam účtovných kníh, zoznam číselných znakov alebo symbolov a skratiek použitých v účtovných záznamoch (§ 14 ZÚ).

V rámci príprav na vykonanie účtovnej uzávierky a účtovnej závierky účtovná jednotka by mala internou normou stanoviť:

• termín, do ktorého budú externé doklady došlé do účtovnej jednotky zahrnuté do účtovníctva,
• termín zúčtovania poskytnutých záloh a vyúčtovania drobných nákupov a cestovných vyúčtovaní,
• termín odovzdania všetkých prijatých externých dokladov týkajúcich sa uzatváraného obdobia pracovníkom zodpovedným za spracovanie účtovníctva po odsúhlasení ich vecnej správnosti,
• termín, do ktorého je nutné vyhotoviť doklady o uskutočnených dodávkach, aby sa vystavili faktúry o všetkých účtovných prípadoch patriacich do uzatváraného účtovného obdobia,
• termín odovzdania pracovníkom zodpovedným za spracovanie účtovníctva všetkých informácií týkajúcich sa uzatváraného obdobia, ktoré sú nutné k zaúčtovaniu prípadov uskutočnených v uzatváranom účtovnom období, o ktorých nebol doručený účtovný doklad (prijaté dodávky tovarov a služieb, nevyfakturované zo strany dodávateľa do dňa spracovania dokladov),
• určenie termínov a zodpovedných pracovníkov za vykonanie inventarizácie majetku a záväzkov,
• určenie termínu pre zostavenie účtovnej závierky.

Samotnému zostaveniu účtovnej závierky predchádza účtovná uzávierka. Účtovná uzávierka zahrnuje všetky práce pred zostavením účtovnej závierky vyplývajúce zo ZÚ a PÚP, zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov, ako aj samotné uzatváranie účtovných kníh. Zahŕňa práce, ktoré je potrebné vykonať pred uzavretím účtovných kníh, ktorými sa zabezpečí správnosť, úplnosť a preukázateľnosť účtovníctva. Pôjde o zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov – závierkových účtovných prípadov a upravujúcich závierkových účtovných prípadov (§ 17 ods. 8 ZÚ a § 2a PÚP).

Ďalšia časť účtovnej uzávierky zahŕňa záverečné uzávierkové práce, zisťovanie výsledku hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov, výpočet a zaúčtovanie dane z príjmov a odloženej dane z príjmov, uzavretie účtovných kníh.

Prehľad činností súvisiacich s uzatváraním účtovných kníh

1. Kontrola dodržania bilančnej kontinuity pri otvorení účtovných kníh

Pri kontrole dodržania bilančnej kontinuity sa preveruje najmä zaúčtovanie začiatočných stavov súvahových pri otvorení účtovných kníh a ich nadväznosť na konečné stavy predchádzajúceho účtovného obdobia. V účtovnej jednotke účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva sa musí dodržať zásada, že konečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú v súvahe k poslednému dňu účtovného obdobia, musia byť zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia. To platí aj pre účty vedené v knihe podsúvahových účtov. Účtovanie začiatočných stavov sa vykoná na základe interného účtovného dokladu.

2. Zaúčtovanie účtovných prípadov na účtoch, ktoré sa nevykazujú v súvahe

Vysporiadanie účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní

Účet slúži len na rozdelenie účtovného zisku alebo vysporiadanie straty. Vysporiadanie výsledku hospodárenia sa účtuje podľa rozhodnutia príslušného štatutárneho orgánu účtovnej jednotky. Účet 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní nesmie k 31. 12. 2014 vykazovať zostatok. Ak účtovná jednotka v priebehu účtovného obdobia roka 2014 nerozdelila a nezaúčtovala rozdelenie výsledku hospodárenia za rok 2013, potom musí v rámci závierkových účtovných prípadov preúčtovať nerozdelený výsledok hospodárenia podľa povahy:

• u právnickej osoby:
  zisk Má dať 431 / Dal 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov,
  strata Má dať 429 – Neuhradená strata minulých rokov / Dal 431,
• u fyzickej osoby účtujúcej v podvojnom účtovníctve:
  zisk Má dať 431 / Dal 491 – Účet individuálneho podnikateľa,
  strata Má dať 491 / Dal 431.

Vysporiadanie kalkulačných účtov obstarania zásob, ktoré nesmú ku dňu zostavenia účtovnej závierky vykazovať zostatok

• 111 – Obstaranie materiálu

Aktívny zostatok účtu 111 predstavuje vyfakturovaný, ale neprevzatý materiál na sklad a zaúčtuje sa na ťarchu účtu 119 – Materiál na ceste a v prospech účtu 111. Pasívny zostatok predstavujúci nevyfakturovaný materiál prevzatý na sklad sa zaúčtuje na ťarchu účtu 111 a v prospech účtu 326 – Nevyfakturované dodávky (suma je známa napr. z dodacieho listu), ak presná suma nebude známa, zostatok sa preúčtuje na účet 323 – Krátkodobé rezervy.

• 131 – Obstaranie tovaru

Aktívny zostatok účtu 131 predstavujúci vyfakturovaný, ale neprevzatý tovar na sklad alebo do predajne sa zaúčtuje na ťarchu účtu 139 – Tovar na ceste a v prospech účtu 131. Pasívny zostatok predstavujúci nevyfakturovaný tovar prevzatý na sklad alebo do predajne sa zaúčtuje na ťarchu účtu 131 a v prospech účtu 326 – Nevyfakturované dodávky (suma je známa napr. z dodacieho listu), ak presná suma nebude známa, zostatok sa preúčtuje na účet 323 – Krátkodobé rezervy.

3. Inventarizácia majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov a zaúčtovanie inventarizačných rozdielov

Jednou z povinností, ktoré je povinná účtovná jednotka vykonať v súvislosti s uzatvorením účtovným kníh pred zostavením účtovnej závierky, je inventarizácia majetku, záväzkov a vlastného imania.

Inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov (vlastné imanie) v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.

Povinnosť inventarizácie ukladá účtovným jednotkám v § 6 ods. 3 ZÚ. Inventarizácia je základným preukazným prostriedkom správne vedeného účtovníctva. Spôsob a postup vykonávania inventarizácie účtovná jednotka stanoví vo svojom internom predpise.

Inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku. V súlade s § 29 ZÚ musia účtovné jednotky inventarizáciu vykonávať pri:

• dlhodobom hmotnom majetku najmenej raz za štyri roky,
• ostatnom majetku, ktorým je dlhodobý nehmotný majetok, dlhodobý finančný majetok, zásoby a pohľadávky, raz za účtovné obdobie ku dňu ku, ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Skutočný stav majetku, záväzkov a vlastného imania sa zisťuje inventúrou, ktorá podľa § 30 ZÚ môže byť fyzická alebo dokladová, prípadne ich kombinácia.

Fyzická inventúra majetku sa vykonáva počítaním, meraním, vážením, technickým prepočtom pri voľne uloženom materiáli (uhlie, piesok, krmivo), pričom sa vychádza z jednotiek množstva používaných v účtovníctve (v skladovej evidencii).

Dokladová inventúra sa vykonáva pri majetku nehmotnej povahy, pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov, pri účtoch časového rozlíšenia, pri rezervách a opravných položkách. Postup spočíva v tom, že sa overuje alebo preukazuje stav príslušného účtu majetku a záväzkov v účtovníctve pomocou rôznych písomností – účtovných dokladov, zmlúv, listín a pod. Pri dokladovej inventúre sa teda preveruje správnosť stavu (zostatku) príslušného účtu, t. j. účtu syntetického, analytického alebo podsúvahového.

Kombináciou fyzickej a dokladovej inventúry sa zisťuje skutočný stav takých druhov majetku, pri ktorých je potrebné fyzické aj dokladové overenie skutočnosti.

Zistené skutočné stavy majetku, záväzkov a vlastného imania sa uvádzajú v inventúrnych súpisoch. Povinnosť vyhotovenia inventúrneho súpisu je stanovená v § 30 ods. 2 ZÚ, podľa ktorého inventúrny súpis má predpísané obsahové náležitosti. Výsledky porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a vlastného imania so stavom účtovným sa uvádzajú v inventarizačnom zápise, ktorého obsahové náležitosti sú upravené v § 30 ods. 3 ZÚ.

Pracovníci zodpovední za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke sú povinní posúdiť, či vzniknuté zistené rozdiely spĺňajú definíciu inventarizačných rozdielov, ktoré podľa § 30 ods. 5 ZÚ môžu mať charakter:

a) manka, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom; pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok,

b) prebytku, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom.

Pri vyčísľovaní inventarizačných rozdielov pri zásobách je potrebné zohľadniť normy prirodzených úbytkov zásob, ktoré sa účtujú do spotreby.

Inventarizačné rozdiely sa účtujú do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov podľa ich charakteru v súlade s § 11 a § 21 ods. 3 postupov účtovania.

P. č.	Účtovný prípad	Má dať	Dal
1.	Manko dlhodobého odpisovaného majetku	549	07x, 08x
2.	Manko dlhodobého neodpisovaného majetku	549	03x
3.	Prebytok dlhodobého odpisovaného majetku	01x, 02x	384
4.	Prebytok dlhodobého neodpisovaného majetku	03x	648
5.	Manko na zásobách pri spôsobe A účtovania zásob
	a) materiál	549	112
	b) tovar	549	132
	c) zásoby vlastnej výroby	549	12x
6.	Manko na zásobách pri spôsobe B účtovania zásob
	a) materiál	549	501
	b) tovar	549	504
	c) zásoby vlastnej výroby	549	61x
7.	Prebytok na zásobách pri spôsobe A účtovania zásob
	a) materiál	112	648
	b) tovar	132	648
	c) zásoby vlastnej výroby	12x	61x
8.	Prebytok na zásobách pri spôsobe B účtovania zásob
	a) materiál	501	648
	b) tovar	504	648
9.	Schodok peňažnej hotovosti a cenín	335, 378	211, 213
10.	Prebytok peňažnej hotovosti a cenín	211, 213	668
11.	Chýbajúce cenné papiere	osobitný analytický účet
12.	Inventarizačné rozdiely pri pohľadávkach
	a) ak je skutočný stav pohľadávok nižší ako stav účtovný, zaúčtuje sa odpis pohľadávok	546	účty pohľadávok
	b) ak je skutočný stav pohľadávok vyšší ako stav účtovný, účtuje sa zvýšenie pohľadávok so súvzťažným účtom podľa povahy	účty pohľadávok	644, 645, 648, 668
13.	Inventarizačné rozdiely pri záväzkoch
	a) ak je skutočný stav záväzkov nižší ako stav účtovný, rozdiel sa zaúčtuje ako zníženie záväzkov	účty záväzkov	648, 668
	b) ak je skutočný stav záväzkov vyšší ako stav účtovný, účtuje sa zvýšenie záväzkov so súvzťažným účtom podľa povahy	544, 545, 548, 568	účty záväzkov

4. Doúčtovanie účtovných prípadov patriacich do uzatváraného účtovného obdobia

Ide o účtovanie takých účtovných prípadov, ktorými sa zabezpečí úplnosť účtovníctva bežného účtovného obdobia a v účtovnej závierke sa tak vykážu pravdivé údaje o majetku, záväzkoch, vlastnom imaní, nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia.

Ide najmä o tieto účtovné prípady:

• zaúčtovanie všetkých vystavených a prijatých faktúr za všetky dodávky splnené do 31. 12. 2014,
• zaúčtovanie všetkých výpisov z bankových účtov do 31. 12. 2014 vrátane bankového výpisu z tohto dňa,
• vyúčtovanie nákladov na pracovné cesty, pohonné látky a drobné nákupy zamestnancami vrátane poskytnutých preddavkov,
• zaúčtovanie nevyfakturovaných dodávok tovarov a služieb prijatých do 31. 12. 2014,
• priradenie hospodárskeho výsledku k zákazkovej výrobe podľa stupňa dokončenia zákazky,
• priradenie hospodárskeho výsledku k zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti na predaj podľa stupňa dokončenia výstavby,
• zaúčtovanie nevyúčtovaných položiek sankčného charakteru, ak sa tak neurobilo v priebehu bežného roka, vyplývajúcich z nesplnenia zmluvných a iných povinností účtovnej jednotky,
• doúčtovanie nevyfakturovaných dodávok služieb prislúchajúcich do účtovného obdobia roku 2014 (napr. nájomné platené pozadu),
• ročné vysporiadanie DPH podľa § 50 ods. 4 zákona o DPH,
• zaúčtovanie miezd za december 2014 vyhotovené a vyplatené v januári 2015,
• doúčtovanie výšky tvorby sociálneho fondu a jeho použitia.

Definície účtovných prípadov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka

PÚP v § 2a ods. 1 definujú pojem účtovný prípad ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ako účtovanie skutočností:

a) podľa § 2 ods. 2 ZÚ, pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (ďalej len „závierkové účtovné prípady“);

b) podľa § 2 ods. 2 ZÚ týkajúcich sa ich stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka zistila do dňa zostavenia účtovnej závierky (ďalej len „upravujúce závierkové účtovné prípady“). Upravujúcim závierkovým účtovným prípadom nie je účtovanie skutočností, ktoré nastali medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a dňom jej zostavenia, ak nesúvisia so stavom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, napríklad pokles trhovej ceny cenných papierov v období medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a dňom jej zostavenia;

c) z dôvodu otvorenia účtovných kníh podľa § 16 ods. 10 ZÚ do dňa schválenia účtovnej závierky.

Závierkové účtovné prípady

Účtovanie skutočností podľa § 2 ods. 2 ZÚ je účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku, stave a pohybe záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov (vlastné imanie účtovnej jednotky, ktorou je podnikateľ), o výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch a výsledku hospodárenia účtovnej jednotky.

Medzi závierkové účtovné prípady v zmysle ZÚ a postupov účtovania možno zaradiť najmä:

1. účtovanie o časovom rozlíšení v zmysle § 5 ods. 4 a § 5 ods. 6 PÚP,
2. účtovanie o inventarizačných rozdieloch v zmysle § 11 a § 21 ods. 3 PÚP,
3. účtovanie o zmene reálnej hodnoty cenných papierov a podielov v zmysle § 14 PÚP,
4. tvorbu opravných položiek v zmysle § 18 PÚP,
5. zaúčtovanie zvýšenia záväzkov, zníženia záväzkov v zmysle § 18 ods. 15 PÚP,
6. tvorbu rezerv v zmysle § 19 PÚP,
7. zaúčtovanie kurzových rozdielov v zmysle § 24 ods. 4 PÚP,
8. účtovanie pohľadávky v prípade, ak nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka v zmysle § 48 ods. 3 PÚP,
9. účtovanie o nevyfakturovaných dodávkach v zmysle § 50 ods. 6 PÚP,
10. účtovanie dlhodobých záväzkov a pohľadávok na analytické účty podľa zostatkovej doby splatnosti v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) PÚP.

Upravujúce závierkové účtovné prípady

Upravujúce závierkové účtovné prípady upravujú PÚP nasledovne:

1. v § 18 ods. 9 PÚP – úprava alebo tvorba opravných položiek,
2. v § 19 ods. 6 PÚP – úprava alebo tvorba rezerv,
3. v § 48 ods. 3 PÚP – úprava alebo zaúčtovanie pohľadávok bez dokladu,
4. v § 50 ods. 6 PÚP – úprava alebo zaúčtovanie nevyfakturovaných dodávok.

Pre správne účtovanie upravujúcich závierkových účtovných prípadov je správne posúdiť udalosti, ktoré nastanú po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. či si vyžadujú úpravu, alebo si úpravu nevyžadujú.

Udalosti po súvahovom dni, ktoré si nevyžadujú úpravu účtovania, je vhodné uviesť v poznámkach k účtovnej závierke.

Závierkové účtovné prípady

Účtovanie o časovom rozlíšení

Náklady a výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, s ktorým časovo a vecne súvisia, a to bez ohľadu na to, kedy vznikajú výdavky a príjmy vzťahujúce sa na tieto náklady a výnosy. Účty časového rozlíšenia nákladov a výnosov sa účtujú vtedy, ak:

• je známy vecný obsah účtovného prípadu,
• je určená presná suma, o ktorej sa účtuje,
• je určené obdobie, ktorého sa týka.

 

Na účte 381 – Náklady budúcich období sa účtujú výdavky uskutočnené v bežnom účtovnom období, ktoré sa týkajú nákladov, ktoré časovo a vecne súvisia s nasledujúcim účtovným obdobím alebo nasledujúcimi obdobiami, napríklad predplatné platené vopred alebo vopred platené nájomné, zúčtovanie úrokov do finančných nákladov vzťahujúcich sa na budúce účtovné obdobie pri finančnom prenájme majetku (finančný lízing).

Základné súvzťažnosti účtovania nákladov budúcich období:	Má dať	Dal
v bežnom roku výdavok	381	211, 221, 321

Na účte 382 – Komplexné náklady budúcich období sa účtujú náklady budúcich období, ktoré sa sledujú vo vzťahu k danému účelu.

Základné súvzťažnosti účtovania komplexných nákladov budúcich období:	Má dať	Dal
1. v bežnom roku výdavok	účty nákladov	rôzne účty
2. v bežnom roku NBO	382	655

Na účte 383 – Výdavky budúcich období sa účtujú náklady bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú výdavkov v určitých budúcich obdobiach, nájomné platené pozadu, náklady na zostavenie účtovnej závierky.

Základné súvzťažnosti účtovania výdavkov budúcich období:	Má dať	Dal
v bežnom roku náklad	5xx	383

Na účte 384 – Výnosy budúcich období sa účtujú príjmy bežného účtovného obdobia, ktoré vecne patria do výnosov v budúcich obdobiach, napríklad nájomné prijaté vopred.

Ako výnosy budúcich období sa účtujú napr.:

1. prijaté predplatné alebo nájomné vopred,
2. účtovanie úrokov do finančných výnosov vzťahujúcich sa na budúce účtovné obdobie pri finančnom prenájme majetku (finančný lízing),
3. suma paušálu prijatého vopred na zabezpečenie servisných služieb na základe zmluvy s dodávateľom,
4. vzniknuté výnosy za prijaté úhrady za vykonané preložky rozvodných zariadení; rozpúšťajú sa do výnosov z účtu časového rozlíšenia vo výške odpisov z týchto zariadení,
5. dotácie na obstaranie DHM, ktoré sa rozpúšťajú do výnosov bežného účtovného obdobia v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov DHM, na obstaranie ktorého bola dotácia poskytnutá.

Základné súvzťažnosti účtovania výnosov budúcich období:	Má dať	Dal
v bežnom roku príjem	211, 221	384

Na účte 385 – Príjmy budúcich období sa účtujú časovo rozlíšené výnosy, ktoré časovo a vecne patria do bežného účtovného obdobia a týkajú sa príjmov v určitých budúcich obdobiach. Výnos súvisí s bežným účtovným obdobím, ale príjem, ktorý sa naň vzťahuje, sa uskutoční až v nasledujúcom účtovnom období, napríklad nájomné prijaté pozadu. Nároky na poistné náhrady a úroky sa účtujú na príslušný účet pohľadávok, s ktorým súvisia.

Základné súvzťažnosti účtovania príjmov budúcich období:	Má dať	Dal
v bežnom roku výnos	385	6xx

Tvorba a zúčtovanie opravných položiek

Podľa § 26 ods. 3 ZÚ ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami.

Podľa § 26 ods. 4 ZÚ ocenenie majetku sa upraví opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty.

Zásady pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek sú upravené v § 18 PÚP. Tvorba opravnej položky sa tvorí vždy ku konkrétnemu druhu majetku alebo rovnorodej skupine majetku, napr. zásoby. Opravná položka sa tvorí na základe zásady opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve.

Predpoklad zníženia hodnoty majetku je opodstatnený, ak nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z tohto majetku. Opravná položka sa účtuje v sume opodstatneného predpokladu zníženia hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa posudzuje opodstatnenosť účtovania tvorby opravnej položky a trvania opodstatnenosti existencie a sumy už vytvorenej opravnej položky k majetku.

Tvorba opravných položiek sa účtuje na ťarchu týchto účtov:

• 553 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku
• 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám

a na účtoch účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob

• 565 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku
• 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam

Súvzťažnými účtami pri účtovaní opravných položiek sú súvahové účty opravných položiek z účtovej skupiny:

• 09 – Opravné položky k dlhodobému majetku
• 19 – Opravné položky k zásobám a 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob

a syntetické účty

• 291 – Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku
• 391 – Opravné položky k pohľadávkam

1. Opravné položky k dlhodobému majetku

Tvorba opravných položiek k dlhodobému majetku

Pri tvorbe opravnej položky k dlhodobému majetku musí účtovná jednotka porovnávať predpokladanú hodnotu ďalšieho využitia dlhodobého majetku účtovnou jednotkou (akú hodnotu dosiahne, ak majetok bude využívať len pre svoje potreby) a predpokladanú predajnú cenu zníženú o náklady na predaj (za akú hodnotu by majetok mohla predať po odpočítaní prípadných nákladov spojených s predajom majetku).

Teda pri tvorbe opravnej položky by si mala účtovná jednotka stanoviť obidve hodnoty a ak zistí, že predajná cena aj po odpočte prípadných nákladov na predaj bude vyššia ako predpokladaná hodnota získaná z ďalšieho využitia majetku účtovnou jednotkou, výška opravnej položky sa bude určovať oproti predajnej cene. V opačnom prípade, ak predpokladaná predajná cena znížená o náklady na predaj bude nižšia ako predpokladaná hodnota získaná z budúceho využitia majetku účtovnou jednotkou, výška opravnej položky sa určí vo vzťahu k predpokladanému využitiu majetku účtovnou jednotkou.

Názov účtovného prípadu	Má dať	Dal
Tvorba OP k DM	553 – Tvorba a zúčtovanie OP k DM	09 – Opravné položky k DM

Zúčtovanie opravnej položky k dlhodobému majetku

• z dôvodu zániku opodstatneného predpokladu jej trvania

Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty majetku sa účtuje opačným účtovným zápisom, ako sa účtovala tvorba.

Názov účtovného prípadu	Má dať	Dal
Zúčtovanie OP k DM	09 – Opravné položky k DM	553 – Tvorba a zúčtovanie OP k DM

• z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva

Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva sa účtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu majetku a pri dlhodobom odpisovanom majetku v prospech vecne príslušného účtu oprávok k dlhodobému majetku.

Názov účtovného prípadu	Má dať	Dal
Zúčtovanie OP k DM	09 – Opravné položky k DM	07 – Oprávky k DNM 08 – Oprávky k DHM

2. Opravné položky k finančnému majetku

Pri účtovaní opravnej položky k finančnému majetku je potrebné určiť, či ide o:

1. tvorbu opravných položiek k cenným papierom určeným na obchodovanie (ide najmä o krátkodobý finančný majetok),
2. tvorbu opravných položiek k cenným papierom a podielom, ktorých zmena reálnej hodnoty sa účtuje prostredníctvom účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (ide najmä o účty 061, 062, 063).

Opravná položka k finančnému majetku účtovanému na účtoch 063 a 257

V § 18 ods. 2 PÚP sa upravuje tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku v súvislosti s oceňovaním realizovateľných dlhodobých cenných papierov (účet 063) aj krátkodobých cenných papierov a podielov (účet 257) na reálnu hodnotu účtovaných na účtoch:

• 063 – Realizovateľné cenné papiere a podiely
• 257 – Ostatné realizovateľné cenné papiere

Zníženie hodnoty sa účtuje prostredníctvom tvorby opravnej položky nasledovne:

a) ak obstarávacia cena podľa § 25 ods. 1 ZÚ je väčšia ako reálna hodnota podľa § 27 ZÚ, čo znamená, že vlastne došlo k poklesu ocenenia finančného majetku v účtovníctve (ocenenie v účtovníctve je väčšie, ako je reálna hodnota finančného majetku), rozdiel sa zaúčtuje:

1. vzťahujúci sa k účtu 063:
   na stranu Má dať účtu 565 – Tvorba a zúčtovanie OP k finančnému majetku a
   na stranu Dal účtu 096 – Opravné položky k dlhodobému finančnému majetku
2. vzťahujúci sa k účtu 257:
   na stranu Má dať 565 – Tvorba a zúčtovanie OP k finančnému majetku a
   na stranu Dal účtu 291 – Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku
3. ak sa v predchádzajúcom účtovnom období účtovala zmena reálnej hodnoty (zvýšenie ocenenia) v prospech účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (063, 257/414), zúčtuje sa opačnými účtovnými zápismi ako jej tvorba (414/063, 257);

b) ak reálna hodnota podľa § 27 ZÚ je väčšia ako obstarávacia cena podľa § 25 ods. 1 ZÚ (došlo k zvýšeniu ocenenia) a k tomuto účtu (063, 257) je vytvorená opravná položka:

• hodnota vo výške vytvorenej opravnej položky v predchádzajúcom období sa zúčtuje (zruší) nasledovne:

a) pri účte 063 na stranu Má dať účtu 096 – OP k dlhodobému finančnému majetku a na stranu Dal účtu 565 – Tvorba a zúčtovanie OP k finančnému majetku,

b) pri účte 257 na stranu Má dať účtu 291 – OP ku krátkodobému finančnému majetku a na stranu Dal účtu 565 – Tvorba a zúčtovanie OP k finančnému majetku,

• hodnota tvoriaca rozdiel medzi výškou oceňovacieho rozdielu z vyššej reálnej hodnoty a zúčtovanej opravnej položky sa zaúčtuje (zvýšenie ocenenia je vyššie, ako bola vytvorená opravná k tomuto majetku):

a) pri účte 063 na stranu Má dať účtu 063 – Realizovateľné CP a podiely a na stranu Dal účtu 414 – Oceňovacie rozdiely (OR) z precenenia majetku a záväzkov,

b) pri účte 257 na stranu Má dať účtu 257 – Ostatné realizovateľné CP a na stranu Dal účtu 414 – OR z precenenia majetku a záväzkov.

3. Opravné položky k zásobám

Opravná položka k zásobám sa tvorí, ak je opodstatnené predpokladať, že budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve. Opravná položka sa vytvára podľa § 23 ods. 1 PÚP.

Tvorba opravnej položky k zásobám

Tvorba opravnej položky k zásobám, s výnimkou zásob vlastnej výroby, sa účtuje na ťarchu účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek k zásobám v účtovej skupine 19 – Opravné položky k zásobám.

Tvorba opravnej položky k zásobám vlastnej výroby sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek v účtovej skupine 19 – Opravné položky k zásobám.

Zúčtovanie vytvorenej opravnej položky k zásobám

K zúčtovaniu vytvorenej opravnej položky k zásobám môže dôjsť z dvoch dôvodov:

• zúčtovanie opravnej položky z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty zásob, ktoré sa zúčtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravnej položky k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám,
• zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia zásob z účtovníctva, ktoré sa zúčtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu zásob.

Názov účtovného prípadu	Má dať	Dal
Tvorba opravnej položky k zásobám	505 – Tvorba a zúčtovanie OP k zásobám	19 – OP k zásobám
Zúčtovanie OP k zásobám z dôvodu zániku opodstatnenosti	19 – OP k zásobám	505 – Tvorba a zúčtovanie OP
Zúčtovanie OP k zásobám z dôvodu vyradenia zásob	19 – OP k zásobám	1 – Zásoby

4. Opravné položky k pohľadávkam

Opravná položka k pohľadávke sa tvorí najmä k:

• pohľadávke, pri ktorej je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí,
• k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vedie spor o jej uznanie.

Tvorba opravnej položky k pohľadávke

Tvorba opravnej položky k pohľadávke sa účtuje na ťarchu účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam.

Zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke

Zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke z dôvodu:

• úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty pohľadávky, ktoré sa zúčtuje na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam,
• vyradenia pohľadávky z účtovníctva, ktoré sa zúčtuje na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu pohľadávok.

Názov účtovného prípadu	Má dať	Dal
Tvorba OP k pohľadávkam	547 – Tvorba a zúčtovanie OP k pohľadávkam	391 – OP k pohľadávkam
Zúčtovanie OP k pohľadávkam z dôvodu zániku opodstatnenosti	391 – OP k pohľadávkam	547 – Tvorba a zúčtovanie OP
Zúčtovanie OP k pohľadávkam z dôvodu vyradenia pohľadávky	391 – OP k pohľadávkam	31x – Pohľadávky

Tvorba zákonných (daňových) a aj ostatných (nedaňových) opravných položiek k pohľadávkam saúčtuje na rovnakom nákladovom účte 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam, z tohto dôvodu je potrebné opravné položky k pohľadávkam sledovať na analytických účtoch na opravné položky tvorené podľa zákona o dani z príjmov (zákonné opravné položky) a ostatné opravné položky k pohľadávkam.

Zaúčtovanie zvýšenia záväzkov, zníženia záväzkov

V zmysle § 18 ods. 15 PÚP, ak sa pri inventarizácii záväzkov zistí, že ich suma je iná, ako je ich suma v účtovníctve, nevytvárajú sa opravné položky, ale ich zvýšenie alebo zníženie sa účtuje priamo na účte záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu nákladov alebo v prospech príslušného účtu výnosov, napríklad ak nie je záväzok splatený alebo splácaný včas a podľa zmluvy vzniká povinnosť platiť úroky z omeškania alebo penále, čím sa zvýši hodnota neuhradeného záväzku (napr. MD účet 544 alebo 545 a strana Dal účtu 321). V prípade, keď suma záväzkov v účtovníctve je vyššia, ako je suma záväzkov v skutočnosti (napr. záväzok je premlčaný), záväzok sa zaúčtuje v prospech príslušného účtu výnosov.

Tvorba a zúčtovanie rezerv

1. Tvorba rezerv

Podľa § 26 ods. 3 ZÚ rezervy sú záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou. Účtovanie rezerv je upravené v § 19 PÚP. Rezervy sa tvoria na základe zásady opatrnosti na riziká a straty.

Druhy rezerv podľa ich účelu:

• rezervy na obstaraný majetok,
• rezervy na vykonané služby,
• rezervy na budúce náklady.

Rezerva na obstaraný majetok – záväzok súvisiaci s obstaraným majetkom, ktorý bol dodaný, ale nie je presne vymedzená splatnosť záväzku alebo nie je známa výška, alebo obidve skutočnosti. Rezerva na vykonané služby – je záväzok za poskytnutú službu, kde nie je presne vymedzená splatnosť záväzku alebo nie je presná výška záväzku, alebo obidve skutočnosti. Rezerva na budúce náklady, ktoré sa očakávajú v budúcnosti.

Ak účtovnej jednotke bol dodaný majetok alebo poskytnutá služba do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a do dňa jej zostavenia nie je známa výška záväzku, účtuje nevyfakturované dodávky ako rezervy.

Rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená. Zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia.

2. Krátkodobé a dlhodobé rezervy

Rezervy z časového hľadiska možno členiť na krátkodobé a dlhodobé rezervy.

Krátkodobé rezervy sa účtujú na účte 323 – Krátkodobé rezervy. Ide o rezervy, ak dohodnutá doba splatnosti alebo predpokladaná doba splnenia príslušného záväzku, v súvislosti s ktorým sa rezerva tvorí, je najviac jeden rok, napríklad rezervy na nevyčerpané dovolenky vrátane zákonného poistenia, na reklamácie, na nevyfakturované dodávky, ak je neurčité časové vymedzenie alebo výška záväzku.

Dlhodobé rezervy sa účtujú v prípade, ak dohodnutá doba splatnosti alebo predpokladaná doba splnenia príslušného záväzku, v súvislosti s ktorou sa tvorí rezerva, je dlhšia ako jeden rok. Účtujú sa v účtovej skupine 45 – Rezervy na účte 451 – Zákonné rezervy a na účte 459 – Ostatné rezervy.

Tvorbu, použitie a zrušenie rezerv možno rozdeliť na dve základné kategórie, a to tvorba rezerv:

• bez ich dosahu na výsledok hospodárenia (napr. rezervy na obstaranie majetku a zásob),
• s dosahom na výsledok hospodárenia (napr. rezervy na nevyfakturované dodávky).

3. Účtovanie rezerv bez dosahu na výsledok hospodárenia

Tvorba rezerv súvisiaca s obstaraním majetku, napríklad nevyfakturovaná dodávka materiálu, nevyfakturovaná dodávka dlhodobého majetku, sa účtuje so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu majetku (napr. nevyfakturovaná dodávka dlhodobého majetku sa zaúčtuje: 04x/323,45x) a jej použitie so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu záväzkov, napríklad po prijatí faktúry od dodávateľa (323/321).

Rezervy	Krátkodobé		Dlhodobé
Účtovné súvzťažnosti:	Má dať	Dal	Má dať	Dal
Tvorba rezerv:
1. Pri dodávke obstarávaného dlhodobého majetku:
a) nehmotného	041	323	041	459
b) hmotného	042	323	042	459
2. Pri dodávke obstarávaných zásob:
a) materiálu	112	323	112	459
b) tovaru	132	323	132	459
Použitie a zrušenie rezerv:
1. Pri dodávke obstarávaného dlhodobého majetku:
a) nehmotného	323	321	459	321
b) hmotného	323	321	459	321
2. Pri dodávke obstarávaných zásob:
a) materiálu	323	321	459	321
b) tovaru	323	321	459	321

4. Účtovanie rezerv s dosahom na výsledok hospodárenia

Tvorba rezervy na náklady sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. Ak ide o rezervu, ktorá sa týka viacerých nákladových druhov alebo na tento nákladový druh nie je ustanovený nákladový účet, tvorí sa rezerva na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo účtu 568 – Ostatné náklady na finančnú činnosť.

Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom, ako sa účtovala tvorba rezervy.

Pri rezervách sa uplatňuje zásada správneho vyčíslenia konečného zostatku súvahového účtu rezerv a k tomu prislúchajúcich konečných stavov nákladov.

Druh rezervy	Tvorba rezervy Má dať/Dal	Použitie rezervy Má dať/Dal	Zrušenie rezervy Má dať/Dal
Nevyfakturované dodávky energie	502/323	323/321	323/502
Nevyfakturované neskladovateľné dodávky	503/323	323/321	323/503
Nevyfakturované dodávky služieb	51x/323	323/321	323/51x
Nevyčerpané dovolenky	521, 522/323	323/331, 366	323/521, 522
Odstupné	527/323	323/331, 366	323/527
Zákonné poistné ku mzdám	524/323	323/336	323/524
Provízie obchodným zástupcom	518/323	323/321	323/518
Zostavenie, overenie a zverejnenie účtovnej závierky	518/323	323/321	323/518
Úroky z omeškania	562/323	323/321	323/562
Nezmluvné pokuty a sankcie	545/323	323/321	323/545
Súdne poplatky	538/323	323/321	323/538

Rezervy, ktoré sa týkajú viacerých nákladových druhov alebo na príslušný náklad nie je účet ustanovený, budú sa účtovať na účte 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť, prípadne na účte 568 – Ostatné náklady na finančnú činnosť.

5. Rezerva na zľavy

V zásade platí, že tvorba rezerv sa účtuje do nákladov, tvorba rezervy na zľavy sa účtuje na ťarchu výnosov. Ide o určité špecifikum, a to z dôvodu, že zľavy sú súčasťou tržieb. Aby sa táto zásada dodržala, musí sa tvorba rezervy na zľavy účtovať na ťarchu výnosov. Dôvody tohto účtovania vyplývajú z § 74 ods. 2 PÚP, podľa ktorého zľava z ceny je súčasťou tržieb a účtuje sa ako zníženie ceny za účelom poskytnutia zvýhodnených podmienok pre odberateľa, napríklad zľava z ceny za odobraté množstvo, zľava z ceny z dôvodu urýchlenej platby, zľava z ceny z dôvodu podieľania sa na reklamne výrobku, tovaru alebo služby. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu, ako je poskytovaný tovar, výrobok alebo služba, napríklad tovar zdarma a prezentačné akcie.

Podľa § 19 ods. 9 PÚP pre podnikateľov sa rezerva na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii tvorí ako zníženie pôvodne dosiahnutých výnosov so súvzťažným zápisom v prospech súvahového účtu rezerv.

Rezerva na zľavy	Tvorba rezervy Má dať/Dal	Použitie rezervy Má dať/Dal	Zrušenie rezervy Má dať/Dal
Tvorba rezervy na bonusy, rabaty a skontá	601, 604/323	323/311, 325	323/601, 604

6. Rezerva na stratu zo zákazkovej výroby

Rezerva na stratu zo zákazkovej výroby podľa § 30 PÚP sa účtuje na ťarchu osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť so súvzťažným zápisom v prospech účtu 316 – Čistá hodnota zákazky.

Výška očakávanej straty je určená bez ohľadu na to, či sa začala práca na zákazkovej výrobe, na stupeň dokončenia zákazkovej výroby alebo na výšku ziskov, ktorých vznik sa očakáva z iných zmlúv, ku ktorým sa nepristupuje ako k jednej zákazkovej výrobe.

Zrušenie rezervy na stratu zo zákazkovej výroby sa účtuje na ťarchu účtu 316 – Čistá hodnota zákazky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

Názov rezervy	Tvorba rezervy Má dať/Dal	Zúčtovanie rezervy Má dať/Dal
Rezerva na stratu zo zákazkovej výroby	548/316	316/548

7. Zákonné rezervy

Zákonné (daňové) rezervy upravuje § 20 ods. 9 zákona o dani z príjmov.

Podľa tohto ustanovenia daňovým výdavkom je aj tvorba rezerv účtovaná ako náklad podľa zákona o účtovníctve na:

a) nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, nevyfakturované dodávky a služby, zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a na zostavenie daňového priznania, rezervy na vyprodukované emisie v zmysle osobitného predpisu; to neplatí u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva,

b) lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona; tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu potvrdenom odborným lesným hospodárom, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

c) likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom; to neplatí u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

d) uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

e) nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, ak výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

f) účelová finančná rezerva podľa osobitného zákona (§ 14 z. č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Podľa § 20 ods. 20 zákona o dani z príjmov rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok (t. j. daňovej rezervy) a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.

Zaúčtovanie kurzových rozdielov

ZÚ v § 4 ods. 7 ustanovuje povinnosť viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. Ak sú majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene. Podľa § 24 ods. 1 ZÚ účtovná jednotka je povinná oceňovať majetok a záväzky ku dňu ocenenia, a to:

a) ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu,

b) ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

c) k inému dňu v priebehu účtovného obdobia, ak to vyžaduje osobitný zákon.

Prepočet majetku a záväzkov v cudzej mene na menu euro

Podľa § 24 ods. 2 ZÚ majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS (ďalej len referenčný kurz):

• v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu,
• v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Kurzové rozdiely na devízovom účte ku dňu zostavenia účtovnej závierky

Podľa § 24 ods. 2 ZÚ a § 24 ods. 4 PÚP zostatok účtu 221 – Bankové účty – bankový účet devízový sa prepočíta ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, referenčným výmenným kurzom ECB alebo NBS, vypočíta sa a zaúčtuje kurzový rozdiel, ktorý sa účtuje výsledkovo, teda do nákladov na účet 563 – Kurzové straty alebo do výnosov na účet 663 – Kurzové zisky.

Pohľadávky v cudzej mene ku dňu zostavenia účtovnej závierky

Pohľadávky vyjadrené v cudzej mene je účtovná jednotka povinná účtovať v mene euro aj v cudzej mene a prepočítava ich na menu euro referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS:

a) v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu (vznik pohľadávky) alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon o bankách alebo zákon o cenných papieroch),

b) v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Zostatok pohľadávok v cudzej mene k poslednému dňu účtovného obdobia, t. j. ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa prepočíta kurzom ECB alebo NBS k rovnakému dátumu a vzniknutý kurzový rozdiel sa zaúčtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky podľa povahy rozdielu so súvzťažným zápisom na účte 311 – Odberatelia.

Záväzky v cudzej mene ku dňu zostavenia účtovnej závierky

Záväzky vyjadrené v cudzej mene je účtovná jednotka povinná účtovať v mene euro aj v cudzej mene a prepočítava ich na menu euro referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS:

a) v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu (vznik záväzku) alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon o bankách alebo zákon o cenných papieroch),

b) v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Zostatok záväzkov v cudzej mene sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,prepočíta kurzom ECB alebo NBS určeným a vyhláseným k tomuto dátumu a vzniknutý kurzový rozdiel sa zaúčtuje na výsledkové účty 563 – Kurzové straty alebo 663 – Kurzové zisky podľa povahy rozdielu.

 

Účtovanie pohľadávky v prípade, ak nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka

Podľa § 48 ods. 3 PÚP sa zaúčtujúna ťarchu účtu pohľadávok s použitím samostatného analytického účtu nevyúčtované sumy, ktorých výšku účtovná jednotka určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu, v prospech účtu účtovej triedy 6 – Výnosy (napr. pohľadávky z titulu poistného plnenia, pohľadávky z titulu nároku na vrátenie DPH z iného členského štátu).

Účtovné súvzťažnosti	Má dať	Dal
1. Predpis nároku voči poisťovni	378/AÚ	648, 668, 682
2. Predpis nároku voči pracovníkovi	335/AÚ	648, 668, 682
3. Predpis nároku na výnosy	311/AÚ	601, 602, 604
4. Predpis nároku na vrátenie DPH	378/AÚ	648

Nevyfakturované dodávky

Podľa § 50 ods. 6 PÚP na účte 326 – Nevyfakturované dodávky sa účtujú položky neúčtované ako obvyklé záväzky, napríklad nevyfakturované dodávky, prijaté služby, ak účtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná výšku záväzku do dňa zostavenia účtovnej závierky.

Na účte 326 účtuje účtovná jednotka účtovné prípady, a to najmä na konci účtovného obdobia, keď bude poznať výšku záväzku (účtovná jednotka nebude mať k dispozícii riadny účtovný doklad, napr. dodávateľskú faktúru, ale presnú sumu zistí z iného dokladu, napr. zo zmluvy, z dodacieho listu a pod.). Ak výšku záväzku nebude poznať, zaúčtuje ich na účet 323 – Krátkodobé rezervy.

Podľa § 61 ods. 10 PÚP na účte 476 – Dlhodobé nevyfakturované dodávky sa účtujú položky neúčtované ako obvyklé záväzky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok, napríklad nevyfakturované dodávky, poskytnuté služby, ak účtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná presnú výšku záväzku.

Aj pri účtovaní na účte 476 platia rovnaké pravidlá ako pri účtovaní na účte 326. To isté platí aj v prípade, ak by suma nebola známa, len namiesto účtu 323 – Krátkodobé rezervy sa použije účet 451 – Zákonné rezervy alebo účet 459 – Ostatné dlhodobé rezervy.

Účtovanie nevyfakturovaných dodávok pri uzatváraní účtovných kníh, ak účtovná jednotka pozná výšku záväzku

Nevyfakturovaná dodávka	Doba splatnosti do jedného roka Má dať/Dal	Doba splatnosti dlhšia ako jeden rok Má dať/Dal
pri dodávke obstarávaného dlhodobého majetku	041, 042/326	041, 042/476
pri dodávke obstarávaného materiálu a tovaru	112, 132/326	112, 132/476
pri dodávke energie	502/326	–
pri ostatných neskladovateľných dodávkach (vodné, stočné)	503/326	–
pri nevyfakturovaných opravách	511/326	–
pri nevyfakturovaných službách na účely reprezentácie	513/326	–
pri ostatných nevyfakturovaných službách	518/326	–

Účtovanie nevyfakturovaných dodávok pri uzatváraní účtovných kníh, ak účtovná jednotka nepozná výšku záväzku

Popis účtovného prípadu	Doba splatnosti do jedného roka Má dať/Dal	Doba splatnosti dlhšia ako jeden rok Má dať/Dal
a) pri dodávke obstarávaného dlhodobého majetku	041, 042/323	041, 042/459
b) pri dodávke obstarávaného materiálu a tovaru	112, 132/323	112, 132/459
c) pri dodávke energie	502/323	–
d) pri ostatných neskladovateľných dodávkach (vodné, stočné)	503/323	–
e) pri nevyfakturovaných opravách	511/323	–
f) pri nevyfakturovaných službách na účely reprezentácie	513/323	–
g) pri ostatných nevyfakturovaných službách	518/323	–

 

Účtovanie dlhodobých záväzkov a pohľadávok na analytické účty podľa zostatkovej doby splatnosti

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) PÚP sa pri vytváraní analytických účtov zohľadňuje i hľadisko podľa zostatkovej doby splatnosti. Zostatková doba splatnosti je doba odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (31. 12. 2014), do dňa splatnosti pohľadávky alebo záväzku. Ak je zostatková doba splatnosti do 1 roka, ide o krátkodobú pohľadávku alebo o krátkodobý záväzok. Na základe tohto členenia sa potom zostavuje súvaha. Dlhodobý záväzok z obchodného styku účtovaný na účte 321 – Dodávatelia sa vykáže ako dlhodobý záväzok na riadku 104 alebo ako krátkodobý záväzok na riadku 126.

Zaúčtovanie upravujúcich závierkových účtovných prípadov

Upravujúce závierkové účtovné prípady upravujú postupy účtovania:

1. v ustanovení § 18 ods. 9 PÚP – úprava alebo tvorba opravných položiek,
2. v ustanovení § 19 ods. 7 PÚP – úprava alebo tvorba rezerv,
3. v ustanovení § 48 ods. 3 PÚP – úprava alebo zaúčtovanie pohľadávok bez dokladu,
4. v ustanovení § 50 ods. 6 PÚP – úprava alebo zaúčtovanie nevyfakturovaných dodávok.

Ako upravujúce závierkové účtovné prípady sa účtujú také prípady, ktoré nastali po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (súvahový deň), ktoré si ale vyžadujú, aby ich účtovná jednotka opravila alebo vykázala ako položky, ktoré neboli predtým vykázané, napríklad účtovná jednotka sa do dňa zostavenia účtovnej závierky dozvedela, že jej odberateľ je v konkurze. Uvedená skutočnosť je informáciou, že znehodnotenie majetku (pohľadávky) existovalo už ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, a preto účtovná jednotka zaúčtuje tvorbu opravnej položky k pohľadávke v rámci upravujúcich závierkových účtovných prípadov.

Zistenie výsledku hospodárenia v účtovníctve pred zdanením, zistenie základu dane z príjmov, výpočet dane z príjmov a jej zaúčtovanie, zúčtovanie výsledku hospodárenia po zdanení a uzavretie účtovných kníh

1. Preúčtovanie konečných stavov účtov nákladov a výnosov, vyčíslenie výsledku hospodárenia

Po zaúčtovaní všetkých účtovných prípadov patriacich do uzatváraného účtovného obdobia sa vyčíslia konečné stavy účtov nákladov a výnosov. Konečné stavy účtov nákladov v účtovej triede 5 sa preúčtujú účtovnými zápismi na ťarchu účtu 710 – Účet ziskov a strát.

Konečné stavy účtov výnosov v účtovej triede 6 sa preúčtujú v prospech účtu 710. Preúčtovanie nákladov a výnosov umožňuje vyčísliť výsledok hospodárenia v predpísanej štruktúre – z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti.

Výsledok hospodárenia pred zdanením sa zistí ako rozdiel výnosov (účtová trieda 6 okrem účtovnej skupiny 69 – prevodové účty) a nákladov (účtová trieda 5 – Náklady okrem účtovej skupiny 59 – Daň z príjmov a prevodové účty).

Výsledok hospodárenia sa zisťuje podľa činnosti, z ktorej vznikol:

1. z hospodárskej činnosti – rozdiel výnosov účtových skupín 60 až 65 a 68 a nákladov účtovaných na účtoch účtových skupín 50 až 55 a 58,
2. z finančnej činnosti – rozdiel výnosov účtových skupín 66 a 67 a nákladov na účtoch účtových skupín 56 a 57.

Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti a výsledok hospodárenia z finančnej činnosti spolu tvoria výsledok hospodárenia za účtovné obdobie. Po transformácii výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve na základ dane sa zistí splatná a odložená daň z príjmov.

2. Odložená daň z príjmov

Účtovanie o odloženej dani z príjmov sa vzťahuje na účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť podľa § 19 ZÚ overiť účtovnú závierku audítorom. O odloženej dani účtujú aj po zániku tejto povinnosti. V § 10 PÚP je výpočet odloženej dane upravený tzv. záväzkovou metódou súvahového princípu. Vychádza sa z dočasných rozdielov, ktoré vznikajú medzi daňovou hodnotou aktív a záväzkov stanovených pre daňové účely a ich účtovnou hodnotou vykazovanou v účtovnej závierke. Daňovou hodnotou aktív je hodnota aktív, ktorá v budúcnosti ovplyvní základ dane vo vzťahu k ekonomickému úžitku, ktorý účtovná jednotka v budúcnosti realizuje. Pri záväzkoch je daňová základňa vyjadrená ich účtovnou hodnotou zníženou o položky, ktoré budú v budúcnosti odpočítateľné od základu dane.

Odložená daň sa účtuje pri:

a) dočasných rozdieloch medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzku vykázanou v súvahe a ich daňovou základňou,

b) možnosti umorovať daňovú stratu v budúcnosti, pod ktorou sa rozumie možnosť odpočítať daňovú stratu od základu dane v budúcnosti,

c) možnosti previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich období.

Z vecného hľadiska môžu mať dočasné rozdiely charakter zdaniteľných dočasných rozdielov alebo odpočítateľných zdaniteľných rozdielov:

1. Zdaniteľné dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť zdaniteľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov. V tomto prípade sa účtuje o odloženom daňovom záväzku.
2. Odpočítateľné dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť odpočítateľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov. V takomto prípade sa účtuje o odloženej daňovej pohľadávke.

Rozdiely, ktoré vznikajú v prípade dočasného nesúladu medzi daňovou a účtovnou hodnotou aktíva, možno znázorniť:

Daňová hodnota aktíva	<	účtovná hodnota aktíva	účtuje sa	odložený daňový záväzok
Daňová hodnota aktíva	>	účtovná hodnota aktíva	účtuje sa	odložená daňová pohľadávka

Odložená daň z príjmov teda môže mať charakter odloženého daňového záväzku alebo odloženej daňovej pohľadávky.

Odložený daňový záväzok predstavuje určitú formu rezervy na výdavky z titulu platenia dane v budúcnosti. Predstavuje daň z príjmov, ktorá sa bude uhrádzať správcovi dane v budúcich účtovných obdobiach. Odložená daňová pohľadávka predstavuje budúci nárok na nižší základ dane a daň v budúcich účtovných obdobiach, aj keď to skutočnú platenú daňovú povinnosť voči správcovi dane neovplyvní.

O odloženej dani sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií. Výška odloženej dane z príjmov sa vypočíta ako súčin dočasného rozdielu a budúcej sadzby dane (platnej v účtovnom období, v ktorom sa prechodný rozdiel zdaní). Ak táto sadzba nie je známa, použije sa známa sadzba dane platná v nasledujúcom období (v súčasnosti platná sadzba dane 22 %). V prípade zmeny sadzby dane sa musí odložená daň prepočítať podľa novej sadzby dane.

O odloženom daňovom záväzku sa účtuje vždy, keď vznikli skutočnosti na jeho účtovanie. O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje len v tom prípade, ak je pravdepodobné, že v budúcnosti dosiahne účtovná jednotka základ dane, od ktorého bude možné odpočítať odloženú daňovú pohľadávku. Ak je nepravdepodobné, že v budúcich účtovných obdobiach bude dosiahnutý dostatočný základ dane z príjmov, ktorý by umožnil vyrovnanie časti alebo celej odloženej daňovej pohľadávky, účtovná hodnota odloženej daňovej pohľadávky sa stanoví najviac vo výške očakávaného základu dane z príjmov.

Odložená daň z príjmov sa účtuje na účte 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka. Odložená daň z príjmov sa vykazuje v rámci výsledku hospodárenia alebo v rámci vlastného imania. Odložená daň z príjmov vykazovaná v rámci výsledku hospodárenia sa účtuje a vykazuje prostredníctvom nákladov a výnosov ovplyvňujúcich výšku výsledku hospodárenia na účte:

• 592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti,

s výnimkou transakcií a udalostí, o ktorých sa účtuje priamo na účtoch vlastného imania alebo o ktorých sa predtým účtovalo na účtoch vlastného imania. Pri účtovných prípadoch, ktoré sa neúčtujú ako náklad alebo výnos, ale sa účtujú priamo v prospech alebo na ťarchu účtov vlastného imania, napríklad:

• 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov,
• 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení,
• 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov,
• 429 – Neuhradená strata z minulých rokov,

sa aj odložená daň účtuje priamo na ťarchu alebo v prospech týchto účtov.

Schéma účtovania odloženej dane z príjmov

Popis účtovného prípadu		Účtovanie
		Má dať	Dal
Daň odložená z dočasných rozdielov pri účtovných prípadoch účtovaných na účtoch nákladov alebo výnosov	z príjmov z bežnej činnosti: 1. odložený daňový záväzok 2. odložená daňová pohľadávka	592 481	481 592
Daň odložená z dočasných rozdielov pri účtovných prípadoch účtovaných na účty vlastného imania	1. odložený daňový záväzok	414, 416, 428, 429, 015	481

3. Splatná daň z príjmov

Základ na výpočet splatnej dane z príjmov sa zistí mimo účtovníctva. Splatná daň príjmov sa vypočíta zo základu dane zisteného podľa zákona o dani príjmov. Celková splatná daň z príjmov, ktorá sa uvedie v daňovom priznaní, sa pre potreby zaúčtovania dane z príjmov ako nákladu a vykázania dane z príjmov vo výkaze ziskov a strát účtuje na účte 591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti súvzťažným zápisom v prospech účtu 341 – Daň z príjmov.

Po zaúčtovaní splatnej dane z príjmov a zúčtovaní preddavkov na daň musí zostatok účtu 341 – Daň z príjmov vyjadrovať výsledný zúčtovací vzťah účtovnej jednotky voči daňovému úradu z titulu daňovej povinnosti k dani z príjmov.

4. Uzatvorenie účtovných kníh

Pri uzatváraní účtovných kníh:

a) zisťujú sa obraty strán Má dať a Dal jednotlivých účtov hlavnej knihy,

b) zisťujú sa konečné stavy súvahových účtov,

c) účtujú sa konečné zostatky účtov majetku na stranu Dal týchto účtov a na stranu Má dať účtu 702 – Konečný účet súvahový a konečné zostatky účtov záväzkov a vlastného imania na stranu Má dať týchto účtov a na stranu Dal účtu 702 – Konečný účet súvahový,

d) preúčtuje sa výsledok hospodárenia, ak bol dosiahnutý zisk, účtuje sa stranu Má dať účtu 710 – Účet ziskov a strát a na stranu Dal účtu 702 – Konečný účet súvahový a ak vznikla strata, účtuje sa na stranu Dal účtu 710 – Účet ziskov a strát a na stranu Má dať účtu 702 – Konečný účet súvahový.

Po uzatvorení účtovných kníh sa môže zostaviť účtovná závierka.

Zostavenie účtovnej závierky

Právne predpisy upravujúce zostavenie účtovnej závierky podľa slovenskej legislatívy:

• opatrenie MF SR č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len opatrenie pre zostavenie účtovnej závierky);
  Podľa tohto opatrenia sú povinné postupovať účtovné jednotky, ktoré nie sú mikro účtovnými jednotkami a ktoré nezostavujú účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných predpisov.
• opatrenie MF SR č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky, v znení opatrenia MF SR č. č. MF/18008/2014-74.
  Podľa tohto opatrenia môžu postupovať účtovné jednotky, ktoré sú mikro účtovnými jednotkami.

Pojem mikro účtovná jednotka bol zavedený zákonom č. 352/2013 Z. z., ktorým bol doplnený § 2 ZÚ o odseky 5 až. 7. Mikro účtovnou jednotkou sa môže stať obchodná spoločnosť, družstvo, fyzická osoba účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, fyzická osoba zapísaná v obchodnom registri a pozemkové spoločenstvo v účtovnom období, v ktorom vznikli, ak sa tak rozhodnú. Mikro účtovnou jednotkou môže byť aj účtovná jednotka, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie neprekročila dve z týchto podmienok:

1. celková suma majetku nepresiahla 350 000 €, pričom celkovou sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3 ZÚ (oprávky, opravné položky), teda ide o sumu majetku brutto,
2. čistý obrat nepresiahol 700 000 €, pričom čistým obratom sa na tento účel rozumejú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav,
3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol 10,

alebo dve z uvedených podmienok prekročila len v jednom z dvoch po sebe nasledujúcich účtovných období, pričom v prvom z týchto dvoch účtovných období sa považovala za mikro účtovnú jednotku.

V prípade, že účtovná jednotka začne zostavovať účtovnú závierku ako mikro účtovná jednotka, musí tento postup dodržať počas celej doby až do času, pokiaľ spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku. Mikro účtovnou jednotkou sa nemôže stať účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje § 17a ZÚ, t. j. účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje zostavovanie individuálnej účtovnej závierky podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva.

Zmeny týkajúce sa mikro účtovných jednotiek sa prvýkrát použijú v účtovnom období, ktoré začína 1. januára 2014. V prípade, že účtovná jednotka začne postupovať a zostavovať účtovnú závierku ako mikro účtovná jednotka, musí tento postup dodržať počas celej doby až do času, pokiaľ spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku. Súčasne bola osobitným predpisom upravená obsahová náplň účtovnej závierky mikro účtovnej jednotky.

Účtovná závierka podnikateľov v podvojnom účtovníctve

Účtovnú závierku v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov (Úč POD) tvorí:

a) Súvaha (Úč POD 1-01),

b) Výkaz ziskov a strát (Úč POD 2-01),

c) Poznámky (Úč POD 3-01).

Pre spracovanie účtovnej závierky za rok 2014 bolo vydané nové spoločné tlačivo pre Súvahu a Výkaz ziskov a strát (tlačivo MF SR č. 18009/2014) pod spoločným názvom Účtovná závierka podnikateľov v podvojnom účtovníctve s označením Úč POD. Tlačivo bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 10/2014 ako príloha opatrenia MF SR č. MF/1809/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR č. 4455/2003, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva s účinnosťou od 31. 12. 2014, podľa ktorého sa postupuje už pri zostavení účtovnej závierky za rok 2014.

Súvaha

Výkazy zaznamenali výrazné zmeny oproti predchádzajúcim obdobiam. V súvahe sa budú podrobnejšie vykazovať aktíva, najmä zo vzťahu k prepojeným účtovným jednotkám (Dlhodobé a Krátkodobé pohľadávky, Dlhodobý finančný majetok, Krátkodobý finančný majetok). Za prepojené účtovné jednotky sa považujú dve alebo viaceré účtovné jednotky v rámcu skupiny. Skupinou sa rozumejú materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky.

Podrobnejšie a osobitne sa bude vykazovať aj Krátkodobý finančný majetok, ktorý sa vyčlenil z Finančných účtov.

V rámci pasív sa upravila štruktúra vykazovania položiek Vlastného imania. Vykazovanie záväzkov sa prvotne rozčlenilo podľa doby splatnosti na Dlhodobé záväzky a Krátkodobé záväzky, v rámci ktorých sa budú uvádzať jednotlivé druhy záväzkov (Dlhodobé záväzky z obchodného styku, Dlhodobé rezervy, Dlhodobé bankové úvery – Krátkodobé záväzky z obchodného styku, Krátkodobé rezervy, Bežné bankové úvery). Aj v rámci záväzkov sa budú podrobnejšie vykazovať záväzky zo vzťahu k prepojeným účtovným jednotkám.

V rámci účtovnej závierky za rok 2014 sa nebudú v súvahe osobitne uvádzať jednotlivé zložky majetku a záväzkov vyplývajúce zo vzťahov k prepojeným účtovným jednotkám. Tento majetok sa bude vykazovať v rámci jednotlivých druhov majetku.

Výkaz ziskov a strát

Významné zmeny nastali aj v štruktúre výkazu ziskov a strát. V rámci jednotlivých činností (hospodárska činnosť, finančná činnosť) sa budú vykazovať najprv jednotlivé druhy tržieb a výnosov a až následne sa budú uvádzať jednotlivé zložky nákladov. Zavedený bol nový ukazovateľ Čistý obrat, ktorý sa však v účtovnej závierke za rok 2014 nevypĺňa. V účtovnej závierke za rok 2014 sa nebudú vo Výkaze ziskov a strát osobitne uvádzať taktiež údaje o výnosoch a nákladoch z prepojených spoločností, ale sa budú uvádzať v rámci jednotlivých druhov výnosov a nákladov.

Ponechaná bola štruktúra delenia činnosti a vykazovania výsledku hospodárskej činnosti z hospodárskej činnosti a finančnej činnosti, zrušené bolo vykazovanie výnosov, nákladov a výsledku hospodárenia z mimoriadnej činnosti.

Poznámky

Menšie úpravy nastali v poznámkach, ktoré boli taktiež zmenenéopatrením MF SR č. MF/1809/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR č. 4455/2003, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, s dosahom na účtovnú závierku zostavovanú už k 31. 12. 2014.

V časti F sa za písmeno za) vkladá nové písmeno zb), ktoré ukladá povinnosť uvádzať v poznámkach nasledovné údaje o vlastných akciách, a to o:

1. dôvode nadobudnutia vlastných akcií počas účtovného obdobia,
2. počte a menovitej hodnote nadobudnutých vlastných akcií počas účtovného obdobia a o počte a menovitej hodnote prevedených vlastných akcií počas účtovného obdobia, pričom sa uvádza percentuálna hodnota týchto vlastných akcií na upísanom základnom imaní,
3. počte a hodnote, za ktorú sa vlastné akcie počas účtovného obdobia nadobudli a o počte a hodnote, za ktorú sa vlastné akcie počas účtovného obdobia previedli na inú osobu,
4. počte, menovitej hodnote a hodnote, za ktorú sa vlastné akcie nadobudli a ktoré účtovná jednotka má v držbe k poslednému dňu účtovného obdobia; uvádza sa aj ich percentuálny podiel na upísanom základnom imaní.

Toto ustanovenie čiastočne nahrádza údaje uvádzané v časti G bod 4, ktorá sa ruší.

Pri zostavení účtovnej závierky za rok 2014 sú platné v poznámkach aj ďalšie drobné úpravy.

Účtovná závierka mikro účtovnej jednotky

Účtovná závierka mikro účtovnej jednotky (Úč MUJ) predstavuje zjednodušenú formu účtovnej závierky a tvorí ju:

a) Súvaha (Úč MUJ 1-01),

b) Výkaz ziskov a strát (Úč MUJ 2-01),

c) Poznámky (Úč MUJ 3-01).

Výkazy Súvaha a Výkaz ziskov strát sú zahrnuté v jednom tlačive MF SR č. 1808/2014 pod spoločným názvom Účtovná závierka mikro účtovnej jednotky (Úč MUJ).

Súvaha

Obsahové vymedzenie položiek súvahy tvoria zostatky jednotlivých súvahových účtov podľa vytvoreného účtového rozvrhu, ktorý nadväzuje na rámcovú účtovú osnovu.

V stĺpci 1 (netto) sa vykazujú položky strany aktív za bežné účtovné obdobie, v ktorých sú zahrnuté oprávky a opravné položky vytvorené k jednotlivým položkám strany aktív súvahy. V stĺpci 2 (netto) sa vykazujú položky strany aktív za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

V stĺpci 3 sa vykazujú jednotlivé položky strany pasív za bežné účtovné obdobie a v stĺpci 4 sa vykazujú jednotlivé položky strany pasív za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

Pri zostavení prvej účtovnej závierky po vzniku účtovnej jednotky sa v súvahe v stĺpcoch 2 a 4 vykazujú údaje z otváracej súvahy. V súvahe účtovnej jednotky, ktorá v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období účtovala v sústave jednoduchého účtovníctva, sa údaje v stĺpcoch 2 a 4 nevykazujú.

Konečné zostatky syntetických účtov 316, 336, 341, 342, 343, 345, 346 a 347, na ktorých sa účtuje pohľadávka aj záväzok, sa v súvahe podľa charakteru zostatku vykazujú na strane aktív alebo na strane pasív.

Pohľadávky a záväzky sa v súvahe vykazujú ako dlhodobé alebo krátkodobé podľa zostatkovej doby ich splatnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje individuálna účtovná závierka. Časť dlhodobého záväzku a časť dlhodobej pohľadávky, ktorých splatnosť nie je dlhšia ako jeden rok odo dňa, ku ktorému sa zostavuje individuálna účtovná závierka, sa vykazuje v súvahe ako krátkodobý záväzok alebo krátkodobá pohľadávka.

Číselné údaje v súvahe sa uvádzajú v celých eurách. Po vyplnení číselných údajov v súvahe sa suma v riadku 01 stĺpci 1 rovná sume v riadku 24 stĺpci 3 a suma v riadku 01 stĺpci 2 sa rovná sume v riadku 24 stĺpci 4.

Výkaz ziskov a strát

Obsahové vymedzenie položiek výkazu ziskov a strát tvoria konečné stavy jednotlivých výsledkových účtov podľa vytvoreného účtového rozvrhu, ktorý nadväzuje na rámcovú účtovú osnovu. Mikro účtovná jednotka vykazuje výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti a výsledok hospodárenia z finančnej činnosti.

Vo výkaze ziskov a strát v stĺpci 1 sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za bežné účtovné obdobie a v stĺpci 2 sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

Pri zostavení prvej účtovnej závierky po vzniku účtovnej jednotky vo výkaze ziskov a strát sa údaje v stĺpci 2 nevykazujú. Vo výkaze ziskov a strát účtovnej jednotky, ktorá v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období účtovala v sústave jednoduchého účtovníctva, sa údaje v stĺpci 2 nevykazujú.

Číselné údaje vo výkaze ziskov a strát sa uvádzajú v celých eurách. Po vyplnení číselných údajov suma vo výkaze ziskov a strát v riadku 38 stĺpci 1 sa rovná sume v súvahe riadku 33 stĺpci 3 a suma vo výkaze ziskov a strát v riadku 38 stĺpci 2 sa rovná sume v súvahe riadku 33 stĺpci 4.

Poznámky

Poznámky sa skladajú z 5 častí. Zostavujú sa tak, aby informácie v nich uvedené boli užitočné, významné, zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé.

V poznámkach sa uvádzajú informácie, o ktorých sa účtovná jednotka dozvedela do dňa zostavenia individuálnej účtovnej závierky a má pre tieto informácie obsahovú náplň. Obsahová náplň poznámok pozostáva z popisných informácií a číselných údajov. V poznámkach sa môžu uvádzať informácie, ktoré sa účtovná jednotka rozhodla poskytnúť nad rámec ustanovenej obsahovej náplne. Informácie v poznámkach sa môžu uvádzať v popisnej alebo tabuľkovej forme, ktorá však nie je predpísaná.

Údaje v poznámkach sa uvádzajú za bežné účtovné obdobie. Sumy v poznámkach sa uvádzajú v celých eurách.

Overenie účtovnej závierky audítorom

Individuálnu účtovnú závierku musia mať overenú audítorom tieto účtovné jednotky:

• štátne podniky – podľa § 9 zákona o štátnom podniku;
• akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným a družstvá – podľa § 19 ZÚ, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:
  • celková suma majetku presiahla 1 mil. €, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy (brutto),
  • čistý obrat presiahol 2 mil. €, pričom čistým obratom na tento účel sú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytovania služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou ÚJ po odpočítaní zliav,
  • priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30;
• obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulárnom trhu;
• ďalšie subjekty podľa osobitných predpisov (banky, poisťovne, obce).

Účtovná jednotka podliehajúca auditu má povinnosť podľa § 20 ZÚ zostaviť aj výročnú správu, ktorá tiež podlieha auditu. Zostavenie výročnej správy je jednou z podmienok úplnosti účtovníctva podľa § 8 ods. 3 ZÚ.

Výročná správa by mala obsahovať okrem iného riziká a neistoty, prognózu vývoja, vplyv na životné prostredie a zamestnanosť.

Termín zostavenia účtovnej závierky

Účtovná jednotka má povinnosť zostaviť individuálnu účtovnú závierku do dňa termínu na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb, to je najneskôr do 31. 3. 2014. Daňovému úradu sa predkladá zostavená individuálna účtovná závierka spolu s daňovým priznaním. Tento ju elektronicky zašle do registra účtovných závierok.

Uložením účtovnej závierky do registra účtovných závierok sa účtovná závierka považuje za zverejnenú.

Príloha:

Individuálna účtovná závierka podnikateľov spoločnosti Obnova stavieb s. r. o. za rok 2014 (Súvaha, Výkaz ziskov a strát, Poznámky)

ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA

POZNÁMKY

Autor: Ing. Anton Kolembus