Manká a škody z pohľadu dane z príjmov

Vznik manka alebo škody predstavuje pre účtovnú jednotku určitú majetkovú ujmu, resp. škodovú udalosť, s ktorou je potrebné dôsledne sa vyrovnať nielen z pohľadu majetkovo-právneho, ale aj z pohľadu účtovných a daňových predpisov.

Manká a škody vznikajú spravidla nezávisle od vôle účtovnej jednotky a v niektorých prípadoch nemožno ich vzniku vôbec zabrániť.

Daňové predpisy do istej miery rešpektujú okolnosti, ktoré predchádzali vzniku konkrétnej škody, a umožňujú pri splnení určitých podmienok uplatniť túto majetkovú ujmu do daňových výdavkov v plnej výške alebo s určitým obmedzením. 

1. Definícia manka a škody

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov pojem mánk a škôd nevymedzuje, ale v § 21 ods. 2 písm. e) priamo odkazuje na zákon o účtovníctve. Definícia manka a škody upravená v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení platí teda aj pre účely dane z príjmov.

Manko je definované v § 30 ods. 5 písm. a) zákona o účtovníctve a treba ním rozumieť inventarizačný rozdiel, pri ktorom zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve, pričom ho nemožno preukázať účtovným záznamom. Pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa takýto rozdiel označuje ako schodok. Mankom podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve je aj inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku.

Škodou na majetku sa podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku.

Podľa súčasnej definície škody v zákone o účtovníctve ku škode môže dôjsť na akomkoľvek majetku účtovnej jednotky. Je však potrebné dôsledne rozlišovať odstrániteľné a neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku, pretože ak dôjde k poškodeniu či zničeniu majetku, ktoré účtovná jednotka opravou odstráni, predmetom účtovania nie je účtovanie o škode, ale účtovanie o oprave.

Podľa náplne účtu 549 – Manká a škody, ktorú vymedzuje § 68 ods. 8 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 v znení neskorších zmien a doplnkov), za manká a škody sa nepovažujú prirodzené úbytky zásob, pokiaľ ich výška nepresiahne normu prirodzených úbytkov. Účtujú sa podľa charakteru na účte 501 – Spotreba materiálu, na účte 504 – Predaný tovar alebo na účtoch účtovej skupiny 61 – Zmena stavu vnútroorganizačných zásob.

Ak účtovná jednotka účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a má vnútorný predpis na prirodzené úbytky zásob, účtuje tieto úbytky zásob ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Tento postup vyplýva z § 11 ods. 7 postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva (opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších zmien a doplnkov).

V súčasnej dobe neexistujú všeobecne záväzné predpisy stanovujúce normy prirodzených úbytkov zásob. Normy prirodzených úbytkov sa obvykle stanovujú percentom z obratu, prípadne percentom z hodnoty spotrebovaných materiálov a surovín. Napriek tomu, že účtovné predpisy neukladajú povinnosť ekonomicky odôvodniť normu prirodzených úbytkov, účtovná jednotka s ohľadom na § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je povinná na základe vlastných (nie prevzatých) dlhodobejších sledovaní a zisťovaní na začiatku zdaňovacieho obdobia stanoviť a kalkuláciami podložiť normy prirodzených úbytkov, a to osobitne pre jednotlivé druhy zásob. Normy prirodzených úbytkov nie je možné paušalizovať, resp. stanoviť ich výšku rovnako pre zásoby s rozdielnymi fyzikálnymi, chemickými alebo optickými vlastnosťami.

Stanovené normy prirodzených úbytkov zásob musia účtovné jednotky uviesť vo vnútornom predpise. Úbytky nad stanovené normy prirodzených úbytkov uvedené vo vnútornom predpise sú považované za manká.

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celé znenie článku k účtovaniu mánk a škôd v podvojnom účtovníctve a v jednoduchom účtovníctve a posúdenie mánk a škôd z daňového hľadiska nájdete v súvisiacich dokumentoch.

Autor: Ing. Iveta Petrovická