4. Manká a škody v zákone o dani z príjmov

Manká a škody vyplývajúce z účtovníctva upravuje zákon o dani z príjmov v ustanovení:

• § 21 ods. 2 písm. e),
• § 19 ods. 3 písm. d),
• § 19 ods. 3 písm. g).

4.1 Manká a škody daňovo neuznané

O mankách a škodách, o ktorých sa v účtovníctve účtuje do nákladov, všeobecne platí, že sa na daňové účely za výdavky neuznávajú vo výške presahujúcej prijaté náhrady. Do základu dane možno teda zahrnúť manká a škody len do výšky prijatých náhrad (od poisťovne, od zamestnanca) v úhrne za zdaňovacie obdobie. Výnimkou sú:

• daňovníkom nezavinené škody uvedené v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov (pozri ďalej),
• stratné v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnenej normy úbytkov tovaru,
• nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na daňové účely hmotným majetkom.

Pojem „stratné“ a pojem „maloobchod“ nie je v súčasných platných právnych predpisoch definovaný ani bližšie vysvetlený. Možno sa len domnievať, že ide o straty na tovare v samoobsluhách a podobných predajniach, ktoré vznikli z dôvodu drobných krádeží v regáloch vystavených voľnému výberu spotrebiteľov. Vzniká z dôvodov špecifík tejto činnosti, väčšieho množstva kupujúcich a obmedzenej možnosti kontroly zákazníka obchodníkom. Stratné v maloobchodnom predaji je možné uznať za daňový výdavok len do výšky, ktorá nepresahuje ekonomicky odôvodnenú a prepočtami doloženú normu, pre­ukázanú daňovníkom. Ekonomicky odôvodnenú normu stratného môže daňovník vypracovať napr. na základe časových radov úbytkov tovaru v predchádzajúcich obdobiach a stanoviť v percentách z celkového obratu v predajných cenách, prípadne z nákupu tovaru za stanovené časové obdobie.

Na účely dane musí mať daňovník vypracovanú internú smernicu ekonomického zdôvodnenia nevyhnutnosti stratného, pričom takéto vypracované normy by mali byť porovnateľné aj s normami iných daňovníkov vykonávajúcich predaj tovaru rovnakého druhu a za rovnakých podmienok.

V opačnom prípade správca dane pri daňovej kontrole nemusí uznať neprimeranú výšku stratného a môže z tohto titulu upraviť základ dane z príjmov. Aby takto určené normy úbytkov tovaru boli uznané na daňové účely, musí daňovník zároveň zabezpečovať aj primeranú starostlivosť o tovar. Musí vykonať také bezpečnostné opatrenia, aby dostatočným spôsobom ochránil tovar pred takýmito stratami. Takto preukázané stratné je uznané za daňové výdavky nad limit prirodzených úbytkov nepovažovaných v zmysle účtovných predpisov za manká a škody.

Za nezavinené úhyny zvierat je možné považovať všetky preukázateľné úhyny vznikajúce pri chove alebo výkrme zvierat, ktoré nie sú súčasťou základného stáda a z hľadiska zákona o dani z príjmov sa nepovažujú za hmotný majetok. Ide o zvieratá, ktoré z hľadiska reprodukčných schopností sú zaradené do zásob, a to hlavne mladé zvieratá, zvieratá vo výkrme, ko­žušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek, chovné a strážne psy. Preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda sa nepovažuje za škodu.

Zo samotného znenia ustanovenia § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov vyplýva, že škoda veľmi úzko súvisí s náhradou škody. Základné zásady pre posudzovanie náhrady škody:

• V prípade právnickej osoby účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva, ale aj v jednoduchom účtovníctve je prijatá alebo predpísaná náhrada škody v zásade zdaniteľným príjmom. Určité výnimky sa môžu vyskytnúť u neziskových organizácií.
• V prípade fyzickej osoby účtujúcej v sústave jednoduchého ale­bo podvojného účtovníctva je prijatá náhrada škody podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov oslobodená ...