Neštandardné daňové výdavky – vybrané príklady

Predstavená vzorka vybraných daňových výdavkov, ktoré nie sú v zákone o dani z príjmov ani priamo pomenované, ale ani z neho vylúčené, patrí do skupiny nie štandardných výdavkov z hľadiska dikcie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Mnohé z nich sú nielen dilemou a tabu pre daňové subjekty i daňových poradcov, ale im aj chýba správne metodické usmernenie a rozlíšenie v nespochybniteľnej skúške správnosti. Touto sa v podobných situáciách stávajú aj súdne rozhodnutia vo veciach daní (tzv. daňové judikáty).

Výdavky v jednoduchom účtovníctve alebo náklady v podvojnom účtovníctve môžeme skloňovať v účtovníctve a daniach v rôznych súvislostiach a deliť podľa viacerých východísk a hľadísk klasifikácie.

Univerzálne a špeciálne rozlišovanie

Vo všeobecnosti je univerzálne daňovým výdavkom taký typ výdavku (nákladu), ktorý bol preukázateľne vynaložený. T. j. nielen zaplatený, ale aj riadne zaúčtovaný v účtovníctve daňového subjektu (účtovnej jednotky) a jednoznačne súvisí s predmetom zdaniteľného príjmu. T. j. bol vynaložený za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmu, ktorý sa zdaňuje.

Špeciálne sa výdavkový režim charakterizuje a definuje ťažšie a náročnejšie, pretože platný zákon o dani z príjmov v SR obsahuje daňové výdavky a nedaňové výdavky uvedené len v príkladoch, t. j. len niektoré, ale nie všetky taxatívne a bezo zvyšku.

Najfrekventovanejším problémom z hľadiska dane z príjmov sa javí už veľa rokov rôznosť názorov na to, či zaplatený produkt (služba, výrobok) možno alebo nemožno zaúčtovať medzi daňové výdavky v zmysle § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Iné si o tom istom môže myslieť daňový subjekt (zamestnávateľ – pracovisko), iné daňový poradca a iné daňová kontrola. Ak má dokázať daňový subjekt na trhu (právnická osoba, napríklad eseročka alebo fyzická osoba – podnikateľ, napríklad živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba) alebo v spoločnosti (občan – nepodnikateľ) správne zdaňovať túto problematiku, je dôležité naučiť sa sformovať účinnú prevenciu tak, aby ste sa vyhli zbytočným chybám a daňovým rizikám. Cieľom je pomenovať niektoré typické príklady na polemické a diskutabilné daňové výdavky.

V našom výbere sme sa zamerali na nasledovné príklady:

• Pracovný obed a obchodná (biznis) večera
• Relaxačná zóna – spací kútik
• Náramkové hodinky pre obchodníkov
• Neúspešná pracovná cesta konzultantov
• Úhrada hotelového účtu za obchodných partnerov
• Výdavky za lobbing
• Čistiaci servis
• Platby za ochranu z daňového hľadiska
• Klimatizácia na pracovisku
• Náklady na prieskum trhu
• Elektronické zabezpečovacie zariadenia
• Služby ekologického auditu

Odpoveď:

Náklady tzv. reprezentačného na úhradu útraty za občerstvenie (jedlo a nápoje) patria podľa zákona o dani z príjmov medzi nedaňové výdavky, t. j. do ustanovenia § 21 zák. č. 595/2003 Z. z.

Ak firma LAGÚNA, a. s., dostane pracovnú návštevu kľúčového dodávateľa (odberateľa) zo zahraničia a pozve túto delegáciu na pracovný obed alebo obchodnú (biznis) večeru – je síce slušné a korektné túto útratu za hostí zaplatiť, ale nie je to možné zahrnovať a nárokovať si to ako daňový výdavok. Márna je diskusia o tom, že bez slušného obeda alebo večere by sa obchod nemusel podariť. Zatiaľ to zákon o dani z príjmov v SR jasne považuje za nedaňový výdavok.

Odpoveď:

V dnešnej dobe veľkého pracovného napätia a pribúdajúceho stresu moderné špičkové technologické firmy sveta zriaďujú na svojich pracoviskách nielen klasické fitnescentrá, ale dokonca tzv. „spacie kútiky“. Používajú ich najmä pri náročných sofistikovaných projektoch, kde musia ľudia pracovať aj viac ako 8 hodín denne, aby boli mentálne svieži a vládali.

Na Slovensku táto nová pracovná kultúra ešte nedorazila masovo (hoci okrajovo áno – napríklad si na internete môžete aktuálne „vygúgliť“ tzv. relaxačný vankúš PŠTROS – ktorý sa dá aplikovať vynikajúco práve na jednoduchý odpočinok krátkym spánkom na pracovisku). Zatiaľ by teda pravdepodobne takéto zóny relaxu na pracoviskách neboli uznané ako daňové výdavky nutné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu.

Osobne považujem náklady na zóny relaxu za jasné daňové výdavky, najmä ak ide o duševne náročné pracoviská, kde sa pracuje aj viac ako 10 hodín a dlhšie do večera. Všetko závisí a záleží od schopnosti kvalifikovanej argumentácie voči terajšej dikcii zákona (daňové výdavky v ňom nie sú uvedené taxatívne vyčerpávajúcim spôsobom úplne, ale len v príkladoch) a kvality daňovej obhajoby „oddychovní“ i vysvetľovacej úrovne komunikácie medzi kontrolujúcim (daňový úrad) a kontrolovaným (daňový subjekt – LOMA, softvérová vývojová firma – špecialista na informačné technológie).

Vedecké dôkazy sú jasné v tom, že ak si niekto dokáže poobede zdriemnuť na 15 – 30 minút, môže získať (dôležité je to najmä pre charakter duševnej práce u zamestnancov z kategórie tzv. bielych golierov) také občerstvenie a osvieženie, že môže následne podávať dobrý mentálny výkon aj do neskorých večerných hodín.

Odpoveď:

Polemika a diskutabilnosť je najmä v tom, že sa predpokladá, že osobné náramkové hodinky má každý zamestnanec a súčasne je údaj o presnom čase na mobiloch, ktorými sú zamestnanci (osobnými alebo pracovnými) už dnes väčšinovo vybavení aj v SR (údaj z roku 2012: na Slovensku máme 5,4 milióna obyvateľov, ale viac ako 6 miliónov mobilných telefónov). Preto jednak duplicita a jednak nejasný dôkaz o tom, že bez týchto pracovných hodiniek by nedokázali obchodníci predávať tovar, svedčí v prospech hypotetického predpokladu, že daňový úrad by pri kontrole takýto typ nákladu (nákup pracovných hodiniek) neuznal a kvalifikoval by ho ako typický nedaňový výdavok.

Odpoveď:

V kontexte charakteristiky predmetu vášho podnikania považujeme za výdavok každú realizovanú pracovnú cestu v zmysle ustanovenia § 19 zákona o dani z príjmov. Rozhodujúcim kritériom v danej situácii je schopnosť preukaznosti skutočnej pracovnej cesty (t. j. nie či boli pracovníci pri ceste na rokovaní úspešní, ale či cestu skutočne aj vykonali). Toto dokumentujete napríklad správou z pracovnej cesty, záznamníkom o prevádzke motorového vozidla, resp. potvrdenkami o parkovnom na konkrétnom mieste a v čase, ako aj menami a personáliami navštívených klientov, s ktorými ste obchodne rokovali.

Z podstaty účtovníctva i zmyslu základu dane pri dani z príjmov je evidentné, že výnosy a náklady (v režime podvojného účtovníctva) alebo príjmy a výdavky (v režime jednoduchého účtovníctva) je nutné v danom prípade vnímať, chápať a kvalifikovať ako množinu tejto nákladovej položky spolu. T. j. kombináciu množiny príjmov (celkového zdaniteľného príjmu) a množiny výdavkov – nie ako jednotlivé prípady. Preto ide o výdavok nutný na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Podnikanie je určitou formou špekulácie, a preto aj prináša zisk alebo stratu – preto považujeme všetky vaše realizované služobné cesty v danom prípade za daňové výdavky, ktoré sú nutné na dosiahnutie zdaniteľného príjmu.

Autor: Ing. Emil Burák, PhD.