Dátum publikácie:15. 10. 2014
Lízing vznikol ako osobitná forma získavania a financovania majetku a ako alternatíva ku klasickým formám, ktorými sú vlastný kapitál alebo bankový úver. Umožňuje financovanie obstarania majetku aj pri nedostatku vlastných finančných zdrojov.
Pojem lízing (alebo leasing) nie je v našich právnych predpisoch vymedzený. Pod týmto pojmom sa rozumie nájom, resp. prenájom, pre ktorý sa v praxi zaužíval výraz lízing.
Operatívny lízing možno definovať ako prenájom majetku jedným subjektom (prenajímateľom) druhému subjektu (nájomcovi) za vopred dohodnuté nájomné. Predmetom lízingu môže byť tak hnuteľný, ako aj nehnuteľný majetok.
Prenajímateľ obstaráva predmet lízingu a na základe zmluvy ho odovzdáva nájomcovi na užívanie. Vlastníkom predmetu lízingu je po celú dobu trvania nájomného vzťahu prenajímateľ. Po uplynutí doby prenájmu nájomca predmet prenájmu vráti prenajímateľovi.
Okrem predpisov občianskeho a obchodného práva je problematika lízingu upravená aj v účtovných a daňových predpisoch. Pre účely dane z príjmov je osobitne upravený postup úpravy základu dane pri skončení operatívneho lízingu odkúpením predmetu lízingu.
Príklad:
Fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva zaplatila v roku 2014 za prenájom nákladného automobilu právnickej osobe na obdobie od 1. 6. 2014 do 31. 12. 2015. Môže si uplatniť zaplatené nájomné celé do daňových výdavkov alebo ho musí časovo rozlíšiť? Ako sa prejaví zaplatené nájomné v podvojnom účtovníctve a v základe dane právnickej osoby?
V jednoduchom účtovníctve sa účtuje o výdavkoch v tom období, v ktorom boli vynaložené. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. V zmysle § 19 ods. 4 zákona sa nájomné uhrádzané fyzickej osobe zahrnie do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom bolo zaplatené. Zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa však uzná ako daňový výdavok najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.
Z uvedeného vyplýva, že len nájomné platené fyzickej osobe sa uzná ako daňový výdavok v uhradenej sume, ale najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. Ak fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva zaplatí právnickej osobe nájomné, postupuje sa podľa princípov jednoduchého účtovníctva, zaplatené nájomné sa časovo nerozlišuje, ale je daňovým výdavkom v plnej výške v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo uhradené. Uvedené platí bez ohľadu na to, či právnická osoba účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.
Pokiaľ ide o právnickú osobu, prijaté nájomné musí časovo rozlíšiť. Výnosom roku 2014 bude len časť prijatého nájomného pripadajúca na tento rok. Súčasťou základu dane roku 2015 bude nájomné zúčtované vo výnosoch.
Článok je uvedený v skrátenom znení. Celé znenie článku a viac príkladov nájdete zverejnené v súvisiacich dokumentoch.
Autor: Ing. Martina Oravcová
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace komentované ustanovenia
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies