Dátum publikácie:2. 5. 2023

Účtovná jednotka je podľa § 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.
POZNÁMKA:
Účtovníctvo je:
- správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a ostatných osobitných predpisov,
- úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť zostaviť, vyhotovila výročnú správu, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje, uložila dokumenty a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy,
- preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu,
- zrozumiteľné, ak umožňuje jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité podoby účtovných záznamov,
- vedené spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, ak účtovná jednotka je schopná zabezpečiť trvalosť po celú dobu spracovania a úschovy.
Podľa § 7 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
Zobrazenie v účtovnej závierke je:
- verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami,
- pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.
Chyby v účtovníctve a následne v účtovnej závierke môžu vzniknúť v dôsledku nedodržania zákona o účtovníctve a postupov účtovania, nezaúčtovania alebo nesprávneho zaúčtovania účtovných prípadov, duplicitného zaúčtovania účtovných prípadov, nesprávnych matematických výpočtov, nezohľadnenia informácií, ktoré sú účtovnej jednotke známe v príslušnom účtovnom období a majú za následok chybne vykázané údaje v účtovnej závierke. Zvyčajne tieto skutočnosti zistí osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva, osoba, ktorá účtovnú závierku zostavuje, dozorná rada alebo audítor.
Ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam jej účtovníctva je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, podľa § 34 zákona o účtovníctve je povinná vykonať opravu bez zbytočného odkladu.
Opravu musí vykonať tak, aby bolo možné určiť:
- zodpovednú osobu, ktorá vykonala opravu,
- deň vykonania opravy, pričom deň v účtovnom zázname sa musí zaznamenať s takou presnosťou, aby neistota v určení času nemala za následok neistotu v určení obsahu účtovných prípadov,
- obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou a po oprave.
Oprava v účtovnom zázname nesmie viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti, nesprávnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti účtovníctva.
NEPREHLIADNITE!
To znamená, že chybné zápisy by sa nemali opravovať prepisovaním, vymazávaním alebo iným spôsobom, ktorým by sa pôvodný zápis stal úplne alebo čiastočne nečitateľným alebo by sa zničili záznamy na technickom nosiči dát. Účtovný záznam, ktorý je nečitateľný alebo ho nemožno previesť do čitateľnej podoby, sa hodnotí, ako keby ho účtovná jednotka neviedla.
Na opravu účtovného zápisu je potrebné vždy vyhotoviť účtovný doklad, t. j. opravný doklad, storno doklad a pod., v ktorom musí byť uvedené odvolanie na pôvodný chybný účtovný doklad alebo takýto doklad musí byť priložený. Musí byť zaistená možnosť kontroly vykonanej opravy, t. j. nesmie ísť len o náhradu pôvodného zápisu a dokladu výmenou za nový zápis a doklad, ktorá by neumožňovala kontrolu opravy chyby.
NEPREHLIADNITE!
Vyhnúť sa opravnému zápisu je možné len v prípade, ak chybný účtovný doklad ešte nebol zaúčtovaný a je možné ho nahradiť správnym dokladom.
Spôsob opravy zistených chýb závisí od termínu zistenia chyby a:
- zistenej chyby ešte v neuzavretom účtovnom období, kedy chybu je možné opraviť napr.:
- novým účtovným zápisom – v prípade, že sa o účtovnom prípade vôbec neúčtovalo a je potrebné doúčtovať účtovný prípad,
- úplným stornom – kedy sa pôvodný chybný účtovný prípad vystornuje rovnakým zápisom, ale so záporným znamienkom a zároveň sa zaúčtuje správny účtovný prípad, pričom oba zápisy je možné vykonať na základe jedného dokladu,
- čiastočným stornom – v prípade, ak bola zaúčtovaná vyššia suma a opravu je možné vykonať čiastočným stornom, t. j. jedným zápisom sa zaúčtuje iba rozdiel,
- doplňujúcim účtovným zápisom – v prípade, ak bola zaúčtovaná nižšia suma a opravu je možné vykonať doúčtovaním, t. j. jedným zápisom sa doúčtuje rozdiel,
- zistenej chyby už v uzavretom účtovnom období, kedy ide o tzv. chyby minulých účtovných období, kedy sa chyba opraví účtovaním v účtovnom období, v ktorom sa chyba zistila, čo vyplýva z § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve, ktorý ustanovuje, že účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia, a ak túto zásadu nie je možné dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili.
Ak účtovná jednotka v dôsledku účtovnej chyby zahrnula do výsledku hospodárenia:
- vyššie náklady (výdavky) alebo nižšie výnosy (príjmy), je povinná postupovať podľa § 17 ods. 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a opravu nákladov (výdavkov) alebo výnosov (príjmov) zahrnúť do toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým chyba časovo a vecne súvisí, a to prostredníctvom dodatočného daňového priznania v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola chyba zistená,
- nižšie náklady (výdavky) alebo vyššie výnosy (príjmy) môže pri zahrnovaní opravy tejto účtovnej chyby do základu dane postupovať podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov a opravu nákladov (výdavkov) alebo výnosov (príjmov) zahrnúť do základu dane v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom bude oprava v účtovníctve vykonaná a takto vykonaná oprava už nebude mať vplyv na zdaňovacie obdobie, s ktorým chyba vecne a časovo súvisí.
Obdobie, ktorého sa oprava chýb minulých účtovných období týka
| Podanie dodatočného daňového priznania
|
V dôsledku chyby bol vykázaný nižší základ dane a odvedená nižšia daň
| Povinnosť podať dodatočné daňové priznanie
|
V dôsledku chyby bol vykázaný vyšší základ dane a odvedená vyššia daň
| Možnosť rozhodnutia:
- podať dodatočné daňové priznanie alebo
- nepodať dodatočné daňové priznanie a opravy chýb zahrnúť do základu dane bežného zdaňovacieho obdobia
|
Dodatočné daňové priznanie v súlade s § 16 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) je daňovník povinný podať, ak po lehote na podanie daňového priznania zistí, že:
- daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní,
- daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená,
- nadmerný odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako bol správcom dane priznaný,
- daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie,
- daňová strata je nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní,
a to do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto skutočnosť zistil, s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka.
NEPREHLIADNTE!
V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná.
Dodatočné daňové priznanie v súlade s § 16 ods. 4 daňového poriadku daňovník môže podať, ak po lehote na podanie daňového priznania zistí, že:
- daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší alebo nárok na vrátenie dane vyšší,
- daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená,
- daňové priznanie neobsahuje správne údaje,
- daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní,
- pričom:
- podľa § 16 ods. 8 daňového poriadku znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane prostredníctvom dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly,
- podľa § 16 ods. 5 daňového poriadku pri podaní dodatočného daňového priznania z uvedených dôvodov v posledný rok lehoty na vyrubenie dane podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku sa táto lehota predlžuje a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie. V tejto predĺženej lehote už nie je možné podať dodatočné daňové priznanie.
Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám
Viac ako 12 000 aktuálnych dokumentov
Viac ako 90 aktuálnych videoškolení s obľúbenými lektormi
Tím odborníkov na telefóne a online chate každý pracovný deň
Pravidelné Online / Video rozhovory s odborníkmi
Osobný profil s Vašimi záložkami, históriou, poznámkami...
Mesačný prehľad najdôležitejších informácií priamo do e-mailu
Cena (ročný prístup): 499,38 € s DPH (406 € bez DPH)
Všetky výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI
Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?
Prihláste sa na odber noviniek e-mailom.
Súvisiace komentované ustanovenia
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR