Príklad z praxe: Neuhradený záväzok a odložená daň

Celá otázka:

Spoločnosť eviduje záväzok po splatnosti viac ako 365 dní, pričom do konca roka 2023 nebude uhradený. Na základe tejto skutočnosti bude počítať 20 % z dlžnej hodnoty k základu dane z príjmov právnických osôb.

Účtovná jednotka má povinnosť auditu, a teda vypočítava aj odloženú daň.

Bude mať táto hodnota (vypočítaných 20 %) vplyv aj na výpočet odloženej dane?

Odpoveď:

Pri neuhradených záväzkoch sa zohľadní § 17 ods. 27 (zvýšenie základu dane) a § 17 ods. 32 (zníženie základu dane) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ide o mimoúčtovný princíp, ktorý má však vplyv na výšku základu dane, resp. daňovej straty.

Všeobecne platí, že odloženú daň ovplyvňujú tzv. dočasné rozdiely medzi účtovnou hodnotou majetku a záväzkov a ich daňovým základom, t. j. hodnotou zistenou (a daňovo uznanou) podľa zákona o dani z príjmov. Môžu mať charakter zdaniteľných dočasných rozdielov (daňovo sa budú uplatňovať v budúcnosti a budú zvyšovať základ dane) alebo odpočítateľných dočasných rozdielov (daňovo sa budú uplatňovať v budúcnosti a budú znižovať základ dane).

V súlade s § 10 ods. 7 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve sa odložená daň účtuje aj pri odpočítateľných dočasných rozdieloch, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť odpočítateľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov. Postupy účtovania vymenovávajú príklady, pričom je tam zmienená aj situácia, ak účtovná hodnota záväzku je vyššia, než je jeho daňová základňa, napríklad záväzky daňovo uznané až po ich zaplatení. Pri odpočítateľných dočasných rozdieloch sa účtuje tzv. odložená daňová pohľadávka.

Záver:

Ak sa neuhradená výška záväzku (20 %) v roku 2023 pripočíta na riadku 180 daňového priznania právnických osôb a následne sa predpokladá, že pri úhrade, resp. odpise je umožnené znížiť základ dane (riadok 290 daňového priznania), potom ide o dočasný rozdiel, ktorý by mohol mať vplyv na výpočet odloženej dane. Upozorňujeme ale, že o odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje len vtedy, ak je pravdepodobné, že základ dane, voči ktorému bude možné vyrovnať sumy, je dosiahnuteľný.