Odložená daň z príjmov je vo všeobecnosti nástroj účtovníctva, ktorým sa objektivizuje výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov. Súvisí najmä s rozdielnym pohľadom na výšku dane z príjmov v sumári, v bežnom účtovnom a zdaňovacom období, v účtovníctve a podľa zákona o dani z príjmov.
Účtovanie o odloženej dani z príjmov sa vzťahuje na účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom v zmysle § 19 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Účtovné jednotky, ktoré nemajú povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom, sa môžu rozhodnúť, či budú o odloženej dani účtovať v zmysle Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov („ďalej len postupy účtovania v PÚ“). Pre mikro účtovné jednotky platí podľa § 10 ods. 4 postupov účtovania v PÚ, že sa pri týchto účtovných jednotkách o odloženej dani z príjmov neúčtuje.
Obsah:
1. Vplyv ocenenia na odloženú daň z pohľadu štandardov
2. Odložená daňová pohľadávka a odložený daňový záväzok
3. Výpočet odloženej dane
4. Dôvody pre účtovanie odloženej dane
5. Mikro účtovné jednotky a odložená daň
6. Poznámky k účtovnej závierke podnikateľov
7. Príklady
8. Záver
1. Vplyv ocenenia na odloženú daň z pohľadu štandardov
Štandardy IAS deklarujú dôvody a povinnosti zachytiť vplyv rozdielnych ocenení aktív a záväzkov pri podnikových kombináciách. Tieto kombinácie sa budú vzťahovať na daňovú oblasť formou odloženej dane a návratnosti ekonomických úžitkov z rozdielne ocenených položiek. Štandardy uvádzajú, že až na výnimky sa nadobudnutý identifikovateľný majetok a prevzaté záväzky v podnikovej kombinácii vykážu v ich reálnych cenách k dátumu nadobudnutia.
K dočasným rozdielom dochádza v tom prípade, ak daňový základ nadobudnutého identifikovateľného majetku a prevzatých záväzkov nie je ovplyvnený podnikovou kombináciou alebo dochádza k ich ovplyvneniu, ale odlišne. K dočasným rozdielom dochádza napríklad vtedy, ak sa účtovná hodnota aktíva zvýši na reálnu hodnotu a daňový základ aktíva ostáva na úrovni nákladov u predchádzajúceho vlastníka.
Tento rozdiel spôsobí vznik odloženého daňového záväzku a výsledný odložený daňový záväzok ovplyvňuje goodwill.
Pri majetku oceňovanom v reálnej hodnote vplýva precenenie alebo iné prehodnotenie aktíva na zdaniteľný zisk (daňovú stratu) bežného účtovného obdobia.
Výsledkom býva daňový základ majetku upravený a nevzniká v tomto prípade dočasný rozdiel.
Podľa iných jurisdikcií nevplýva precenenie alebo prehodnotenie aktíva na zdaniteľný zisk v období precenenia alebo prehodnotenia a v dôsledku toho sa daňový základ majetku neupravuje. I napriek tomu môže mať budúca úhrada účtovnej hodnoty za následok vznik zdaniteľných ekonomických úžitkov jednotky a suma, ktorá bude odpočítateľnou pre daňové účely, bude iná od hodnoty týchto ekonomických úžitkov. Rozdiel medzi účtovnou hodnotou preceneného aktíva a jeho daňovým základom je dočasným rozdielom a spôsobí vznik odloženého daňového záväzku alebo pohľadávky. Z pohľadu konsolidovaných skupín je odložená daň dôležitá a opodstatnená.
Príklad č. 1: Povinnosť účtovať o odloženej dani
Spoločnosť BETA, s. r. o. vykazuje výnosy nad 600 000 eur, počas roka účtovala o účtovných odpisoch vo výške 10 000 eur, pričom daňovo mohla uplatniť odpisy iba vo výške 7 000 eur. Rovnako zaúčtovala opravnú položku k rizikovej pohľadávke, ktorá nebola uznaná za daňový výdavok, vo výške 5 000 eur. Ďalej vytvorila novú rezervu na reklamácie vo výške 660 eur a na základe výsledkov inventarizácie vytvorila opravnú položku k zásobám vo výške 10 000 eur. Má spoločnosť povinnosť účtovať o odloženej dani?
V účtovnej závierke súčet kladných hodnôt (odpočítateľných položiek pre určenie základu splatnej dane) a záporných hodnôt (pripočítateľných položiek pre určenie základu splatnej dane) je základom pre výpočet odloženej dane. Do základu dane sa nebudú zahŕňať trvalé rozdiely vznikajúce pri určovaní základu splatnej dane. Odložená daň sa určí ako súčin uvedeného základu dane a predpokladanej sadzby dane z príjmov, ktorá bude platiť v období, v ktorom bude odložená daňová pohľadávka vyrovnaná, resp. odložený daňový záväzok uplatnený. Ak základ dane tvorí záporná hodnota, vypočítaná odložená daň sa účtuje ako odložená daňová pohľadávka. Ak základom dane je kladná hodnota, vypočítaná odložená daň sa účtuje ako odložený daňový záväzok.
Z uvedeného vyplýva:
- účtovné odpisy sú vyššie ako daňové, rozdiel je pripočítateľnou položkou, pri úprave hospodárskeho výsledku na základ dane pre výpočet odloženej dane sa prejaví zápornou hodnotou (– 3 000 eur),
- zúčtovanie nedaňovej opravnej položky k pohľadávke sa pri úprave hospodárskeho výsledku na základ dane prejaví v odpočítateľných položkách a v základe dane pre výpočet odloženej dane sa prejaví kladnou hodnotou (+ 5 000 eur),
- tvorba daňovo neuznanej rezervy sa pri úprave hospodárskeho výsledku na základ dane prejaví ako pripočítateľná položka a v základe dane pre výpočet odloženej dane sa prejaví zápornou hodnotou (– 660 eur),
- tvorba daňovo neuznanej opravnej položky k zásobám sa pri úprave hospodárskeho výsledku na základ dane prejaví ako pripočítateľná položka a v základe dane pre výpočet odloženej ...
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
- 740/2002 Z. z. Oznámenie o opatrení o postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v PÚ